Úradné zdrojeslov-lex.sk · EUR-Lex
Europaius

Zákon, ktorým sa mení, dopĺňa a upravuje Občiansky zákonník

Obsah (17)§ 19§ 20§ 20a§ 20e§ 33§ 41§ 42§ 43§ 49§ 50§ 143§ 148§ 151§ 420§ 421§ 475§ 476

lov-lex Táto stránka je

bezpečená Buďte pozorní a vždy sa uistite, že zdieľate informácie iba cez

bezpečenú webovú stránku verejnej správy SR.

bezpečená stránka vždy

čína https:// pred názvom domény webového sídla. Náchadzate sa na statickej verzií portálu. Aktuálnu verziu portálu nájdete na: www.slov-lex.sk. Preskoč na obsah 509/1991 Zb. Vyhlásené znenie Obsah zobrazeného právneho predpisu má informatívny charakter. História Dátum účinnostiNovela 1. Vyhlásené znenie 2. 01.01.1992 - Obsah Čl. I 1. 2. 3. 4. 5. 6. 7. 8. 9. 10. 11. 12. 13. 14. 15. 16. 17. 18. 19. 20. 21. 22. 23. 24. 25. 26. 27. 28. 29. 30. 31. 32.

(4)
(5)
  1. „DEVIATA ČASŤ ZÁVEREČNÉ, PRECHODNÉ A ZRUŠOVACIE USTANOVENIA Prvá hlava Všeobecné ustanovenia § 853 Druhá hlava Prechodné a zrušovacie ustanovenia k úpravám účinným od
  2. apríla 1964 (zákon č. 40/1964 Zb.) § 854 § 855
(1)
(2)§ 856
(1)
(2)
(3)§ 857 § 858
(1)
(2)§ 859
(1)
(2)
(3)§ 860 § 861 § 862 § 863 § 864
  1. Tretia hlava Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od
  2. apríla 1983 (zákon č. 131/1982 Zb.) § 865
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)
(6)§ 866 Štvrtá hlava Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od
  1. januára 1989 (zákon č. 188/1988 Zb.) § 867 Piata hlava Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od
  2. januára 1992 (zákon č. 509/1991 Zb.) § 868 § 869 § 870 § 871
(1)
(2)
(3)
(4)§ 872
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)
(6)
(7)
(8)§ 873 § 874 § 875
(1)
(2)§ 876
(1)
(2)§ 877
(1)
(2)§ 878
  1. Šiesta hlava § 879
(1)
(2)Čl. II Čl. III Poznámky Otvoriť všetky Informácie o predpise Číslo predpisu: 509/1991 Zb. Názov: Zákon, ktorým sa mení, dopĺňa a upravuje Občiansky zákonník Typ: Zákon Dátum schválenia: 05.11.1991 Dátum vyhlásenia: 18.12.1991 Autor: Federálne zhromaždenie Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky Právna oblasť: Osobné práva Vecné práva Vlastnícke práva Nachádza sa v čiastke: 97/1991 Vzťahy predpisu Vykonávacie predpisy 15/1992 Zb. Vyhláška Federálneho ministerstva financií, Ministerstva financií Českej republiky a Ministerstva financií Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška č. 60/1964 Zb. o úhrade

užívanie bytu a

služby spojené s užívaním bytu v znení neskorších predpisov Predpis mení 40/1964 Zb. Občiansky zákonník 509 ZÁKON z

  1. novembra 1991, ktorým sa mení, dopĺňa a upravuje Občiansky zákonník Federálne zhromaždenie Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky sa uznieslo na tomto zákone: Čl. I Občiansky zákonník č. 40/1964 Zb. v znení zákona č. 58/1969 Zb., zákona č. 131/1982 Zb., zákona č. 94/1988 Zb., zákona č. 188/1988 Zb., zákona č. 87/1990 Zb., zákona č. 105/1990 Zb., zákona č. 116/1990 Zb. a zákona č. 87/1991 Zb. sa mení, dopĺňa a upravuje takto:
  2. Vypúšťa sa preambula zákona a úvodná veta k zákonu znie: „Federálne zhromaždenie Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky sa uznieslo na tomto zákone:“.
  3. Vypúšťajú sa články I až VIII včítane nadpisu.
  4. § 1 znie: „§ 1

(1)Úprava občianskoprávnych vzťahov prispieva k napĺňaniu občianskych práv a slobôd, najmä ochrany osobnosti a nedotknuteľnosti vlastníctva.
(2)Občiansky zákonník upravuje majetkové vzťahy fyzických a právnických osôb, majetkové vzťahy medzi týmito osobami a štátom, ako aj vzťahy vyplývajúce z práva na ochranu osôb, pokiaľ tieto občianskoprávne vzťahy neupravujú iné zákony.1)
(3)Právne vzťahy vznikajúce z výsledkov duševnej tvorivej činnosti upravujú osobitné zákony.“. 4. V § 2 sa

odsek 2 pripája odsek 3, ktorý znie: „

(3)Účastníci občianskoprávnych vzťahov si môžu vzájomné práva a povinnosti upraviť dohodou odchylne od zákona, ak to zákon výslovne nezakazuje a ak z povahy ustanovení zákona nevyplýva, že sa od neho nemožno odchýliť.“. 5. § 3 znie: „§ 3
(1)Výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu

sahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

(2)Fyzické a právnické osoby, štátne orgány a orgány miestnej samosprávy dbajú o to, aby nedochádzalo k ohrozovaniu a porušovaniu práv z občianskoprávnych vzťahov a aby sa prípadné rozpory medzi účastníkmi odstránili predovšetkým ich dohodou.“. 6. § 5 znie: „§ 5 Ak došlo k zrejmému zásahu do pokojného stavu, možno sa domáhať ochrany na príslušnom orgáne štátnej správy. Ten môže predbežne zásah

kázať alebo uložiť, aby bol obnovený predošlý stav. Tým nie je dotknuté právo domáhať sa ochrany na súde.“.

  1. Vo všetkých ustanoveniach Občianskeho zákonníka včítane nadpisov sa slovo „občan“ nahrádza slovami „fyzická osoba“ a slová „socialistická organizácia“ alebo slovo „organizácia“ slovami „právnická osoba“.
  2. V § 9 sa slovo „mravnej“ nahrádza slovom „vôľovej.“.
  3. § 11 znie: „§ 11 Fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.“.
  4. § 12 znie: „§ 12

(1)Písomnosti osobnej povahy, podobizne, obrazové snímky a obrazové a zvukové záznamy týkajúce sa fyzickej osoby alebo jej prejavov osobnej povahy sa smú vyhotoviť alebo použiť len s jej privolením.
(2)Privolenie nie je potrebné, ak sa použijú písomnosti osobnej povahy, podobizne, obrazové snímky alebo obrazové a zvukové záznamy na úradné účely na základe zákona.
(3)Podobizne, obrazové snímky a obrazové a zvukové záznamy sa môžu bez privolenia fyzickej osoby vyhotoviť alebo použiť primeraným spôsobom tiež na vedecké a umelecké účely a pre tlačové, filmové, rozhlasové a televízne spravodajstvo. Ani také použitie však nesmie byť v rozpore s oprávnenými záujmami fyzickej osoby.“. 11. § 14 sa vypúšťa. 12. V § 15 sa vypúšťa odsek 2 a zrušuje sa číslovanie odsekov. 13. § 17 sa vypúšťa. 14. § 18 včítane nadpisu znie: „Právnické osoby § 18
(1)Spôsobilosť mať práva a povinnosti majú aj právnické osoby.
(2)Právnickými osobami sú:
  1. a)združenia fyzických alebo právnických osôb,
  2. b)účelové združenia majetku,
  3. c)jednotky územnej samosprávy,
  4. d)iné subjekty, o ktorých to ustanovuje zákon.“. 15. § 19 znie: „§ 19
(1)Na zriadenie právnickej osoby je potrebná písomná zmluva alebo

kladacia listina, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak.

(2)Právnické osoby vznikajú dňom, ku ktorému sú

písané do obchodného alebo do iného zákonom určeného registra, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje ich vznik inak.“. 16.

§ 19sa vkladajú § 19a, až 19c, ktoré znejú: „§ 19a

(1)Spôsobilosť právnickej osoby nadobúdať práva a povinnosti môže byť obmedzená len zákonom.
(2)Právnické osoby, ktoré sa

pisujú do obchodného alebo do iného zákonom určeného registra, môžu nadobúdať práva a povinností odo dňa účinnosti zápisu do tohto registra, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak. § 19b

(1)Právnické osoby majú svoj názov, ktorý musí byť určený pri ich zriadení.
(2)Pri neoprávnenom použití názvu právnickej osoby sa možno domáhať na súde, aby sa neoprávnený užívateľ zdržal jeho užívania a odstránil závadný stav; možno sa tiež domáhať primeraného

dosťučinenia, ktoré sa môže požadovať aj v peniazoch.

(3)Odsek 2 platí primerane aj pre neoprávnený zásah do dobrej povesti právnickej osoby. § 19c Sídlo právnickej osoby musí byť určené pri jej vzniku.“. 17. § 20 znie: „§ 20
(1)Právne úkony právnickej osoby vo všetkých veciach robia tí, ktorí sú na to oprávnení zmluvou o zriadení právnickej osoby,

kladacou listinou alebo zákonom (štatutárne orgány).

(2)

právnickú osobu môžu robiť právne úkony aj iní jej pracovníci alebo členovia, pokiaľ je to určené vo vnútorných predpisoch právnickej osoby alebo je to vzhľadom na ich pracovné

radenie obvyklé. Ak tieto osoby prekročia svoje oprávnenie, vznikajú práva a povinnosti právnickej osobe, len pokiaľ sa právny úkon týka predmetu činnosti právnickej osoby a len vtedy, ak ide o prekročenie, o ktorom druhý účastník nemohol vedieť.“. 18.

§ 20sa vkladá § 20a, ktorý znie: „§ 20a

(1)Právnická osoba sa zrušuje dohodou, uplynutím doby alebo splnením účelu, na ktorý bola zriadená, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak.
(2)Právnická osoba

písaná v obchodnom registri alebo v inom zákonom určenom registri

niká dňom výmazu z tohto registra, pokiaľ osobitné zákony neustanovujú inak.

(3)Pred zánikom právnickej osoby sa vyžaduje jej likvidácia, pokiaľ celé jej imanie nenadobúda právny nástupca alebo osobitný zákon neustanovuje inak.
(4)Ustanovenia Obchodného zákonníka o likvidácii obchodných spoločností sa primerane použijú aj na likvidáciu inej právnickej osoby, pokiaľ z ustanovení upravujúcich tieto právnické osoby nevyplýva niečo iné.“. 19.

§ 20asa vkladajú § 20b až 20e, ktoré včítane nadpisu znejú: „Nadácie § 20b

(1)Fyzická alebo právnická osoba môžu jednotlivo alebo spoločne zriaďovať nadácie (fondy) na všeobecne prospešné ciele, najmä

účelom rozvoja duchovných hodnôt, ochrany ľudských práv alebo iných humanitných cieľov, na ochranu a tvorbu životného prostredia,

chovanie prírodných hodnôt aj na ochranu kultúrnych pamiatok.

(2)Fyzická osoba môže nadáciu zriadiť aj závetom.
(3)Nadácia je právnickou osobou; vzniká registráciou na príslušnom štátnom orgáne. § 20c Zriaďovateľ vydáva štatút nadácie, ktorý obsahuje najmä:
  1. a)názov a sídlo nadácie,
  2. b)cieľ, ktorý bude nadácia podporovať,
  3. c)zdroje nadácie,
  4. d)spôsoby použitia prostriedkov nadácie a komu ich možno poskytnúť,
  5. e)určenie správcu nadácie a kto ju

stupuje v právnych vzťahoch, f) spôsob majetkového vyporiadania pri zániku nadácie. § 20d Prostriedky poskytnuté z nadácie sú účelovo viazané a ten, komu sa poskytli, je povinný ich použiť podľa určených podmienok; inak môže správca nadácie požadovať ich vrátenie alebo náhradu. § 20e

(1)Na zrušenie a zánik nadácie sa použije primerane § 20a.
(2)Podrobnejšiu úpravu o nadáciách (fondoch) ustanoví zákon Federálneho zhromaždenia.“. 20.

§ 20e

sa vkladajú § 20f až 20j; ktoré včítane nadpisu znejú: „Záujmové združenia právnických osôb § 20f Na ochranu svojich záujmov alebo na dosiahnutie iného účelu môžu právnické osoby vytvárať záujmové združenia právnických osôb (ďalej len „združenia"). § 20g Na

loženie združenia sa vyžaduje písomná

kladateľská zmluva uzavretá

kladateľmi alebo schválenie

loženia združenia na ustanovujúcej členskej schôdzi. O

ložení združenia na tejto schôdzi sa spíše zápisnica obsahujúca zoznam

kladajúcich členov združenia s uvedením ich mena (názvu) a bydliska (sídla) a podpisy členov. K zmluve alebo zápisnici o ustanovujúcej členskej schôdzi musia byť priložené stanovy a určenie osôb oprávnených konať v mene združenia, ktoré schvália

kladatelia alebo ustanovujúca schôdza. § 20h

(1)Stanovy združenia určia názov, sídlo a predmet činnosti združenia, úpravu majetkových pomerov, vznik a zánik členstva, práva a povinnosti členov, orgány združenia a vymedzenie ich pôsobnosti, spôsob zrušenia združenia a naloženie s jeho likvidačným zostatkom. Členstvo v združení možno viazať na určitý členský príspevok.
(2)Stanovy schvaľujú

kladatelia alebo ustanovujúca členská schôdza. Stanovy určia spôsob, ktorým sa stanovy menia a dopĺňajú. § 20i

(1)Združenie je právnickou osobou, ktorá zodpovedá svojím majetkom

nesplnenie svojich povinností.

(2)Združenie nadobúda právnu spôsobilosť zápisom do registra združení vedeného na okresnom úrade,2) príslušnom podľa sídla združenia. Do registra sa

pisuje názov a sídlo združenia, predmet jeho činnosti, orgány, prostredníctvom ktorých združenie koná, a mená osôb vykonávajúcich ich pôsobnosť.

(3)K návrhu na zápis do registra sa prikladá

kladateľská zmluva alebo zápisnica o ustanovujúcej členskej schôdzi spolu so stanovami. Návrh podáva osoba splnomocnená

kladateľmi alebo ustanovujúcou členskou schôdzou. § 20j

(1)Pred zánikom združenia sa vyžaduje likvidácia, ak imanie združenia neprechádza na právneho nástupcu.
(2)Združenie

niká výmazom z registrácie.“.

  1. § 21 znie: „§ 21 Pokiaľ je účastníkom občianskoprávnych vzťahov štát, je právnickou osobou.“.
  2. § 25 sa vypúšťa.
  3. V § 27 ods. 3 sa slová „národný výbor“ nahrádzajú slovami „orgán miestnej správy“; citácia § 19 uvedená v zátvorke sa súčasne nahrádza citáciou § 18 ods.
  4. V § 29 sa slová „záujmom spoločnosti“ nahrádzajú slovami „ak to vyžaduje verejný záujem“.
  5. § 31 až 33 znejú: „§ 31

(1)Pri právnom úkone sa možno dať

stúpiť fyzickou alebo právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí

týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.

(2)Pri plnomocenstve udelenom právnickej osobe vzniká právo konať

splnomocniteľa štatutárnemu orgánu tejto osoby alebo osobe, ktorej tento orgán udelí plnomocenstvo.

(3)Plnomocenstvo možno udeliť aj niekoľkým splnomocnencom spoločne. Ak v plnomocenstve udelenom niekoľkým splnomocnencom nie je určené inak, musia konať všetci spoločne.
(4)Ak je potrebné, aby sa právny úkon urobil v písomnej forme, musí sa plnomocenstvo udeliť písomne. Písomne sa musí plnomocenstvo udeliť aj vtedy, ak sa netýka len určitého právneho úkonu. § 32
(1)Ak z právneho úkonu nevyplýva, že niekto koná

niekoho iného, platí, že koná vo vlastnom mene.

(2)Ak splnomocnenec koná v mene splnomocniteľa v medziach oprávnenia

stupovať, vzniknú tým práva a povinnosti priamo splnomocniteľovi. Pokyny dané splnomocnencovi, ktoré nevyplývajú z plnomocenstva, nemajú vplyv na právne účinky konania, ibaže by boli známe osobám, voči ktorým splnomocnenec konal.

(3)Ak je splnomocniteľ dobromyseľný alebo ak vedel alebo musel vedieť o určitej okolnosti, prihliada sa na to aj u splnomocnenca, ibaže ide o okolnosti, o ktorých sa splnomocnenec dozvedel pred udelením plnomocenstva. Splnomocniteľ, ktorý nie je dobromyseľný, sa nemôže dovolávať dobromyseľnosti splnomocnenca. § 33
(1)Ak splnomocnenec prekročil svoje oprávnenie vyplývajúce z plnomocenstva, je splnomocniteľ viazaný, len pokiaľ toto prekročenie schválil. Ak však splnomocniteľ neoznámi osobe, s ktorou splnomocnenec konal, svoj nesúhlas bez zbytočného odkladu po tom, čo sa o prekročení oprávnenia dozvedel, platí, že prekročenie schválil.
(2)Ak splnomocnenec pri konaní prekročil svoje oprávnenie konať

splnomocniteľa alebo ak niekto koná

iného bez plnomocenstva, je z tohto konania

viazaný sám, ibaže ten,

koho sa konalo, právny úkon dodatočne bez zbytočného odkladu schváli. Ak splnomocniteľ neschváli prekročenie plnomocenstva alebo konanie bez splnomocenstva, môže osoba, s ktorou sa konalo, od splnomocnenca požadovať buď splnenie záväzku, alebo náhradu škody spôsobenej jeho konaním.

(3)Ustanovenie odseku 2 neplatí, ak osoba, s ktorou sa konalo, o nedostatku plnomocenstva vedela.“. 26.

§ 33sa vkladajú § 33a a 33b, ktoré znejú: „§ 33a

(1)Splnomocnenec je oprávnený udeliť plnomocenstvo inej osobe, aby namiesto neho konala

splnomocniteľa,

  1. a)ak je výslovne oprávnený podľa plnomocenstva udeliť plnomocenstvo inej osobe,
  2. b)ak je splnomocnencom právnická osoba.

(2)Z právnych úkonov ďalšieho splnomocnenca je

viazaný priamo splnomocniteľ. § 33b

(1)Plnomocenstvo

nikne

  1. a)vykonaním úkonu, na ktorý bolo obmedzené,
  2. b)ak ho splnomocniteľ odvolal,
  3. c)ak ho vypovedal splnomocnenec,
  4. d)ak splnomocnenec zomrie.

(2)Plnomocenstvo

niká smrťou splnomocniteľa, ak z jeho obsahu nevyplýva niečo iné. Zánikom právnickej osoby, ktorá je splnomocnencom alebo splnomocniteľom,

niká plnomocenstvo len vtedy, ak jej práva a záväzky neprechádzajú na inú osobu.

(3)Splnomocniteľ sa nemôže platne vzdať práva plnomocenstvo kedykoľvek odvolať.
(4)Dokiaľ odvolanie plnomocenstva nie je splnomocnencovi známe, majú jeho právne úkony účinky, ako keby plnomocenstvo ešte trvalo. Na toto ustanovenie sa však nemôže odvolávať ten, kto o odvolaní plnomocenstva vedel alebo musel vedieť.
(5)Ak splnomocniteľ oznámil inej osobe, že udelil plnomocenstvo splnomocnencovi na určité úkony, môže sa voči nemu dovolávať odvolania plnomocenstva, len ak jej toto odvolanie oznámil pred konaním splnomocnenca, alebo keď táto osoba v čase konania splnomocnenca o tomto odvolaní vedela.
(6)Ak splnomocniteľ zomrie alebo ak splnomocnenec vypovie plnomocenstvo, je splnomocnenec povinný urobiť ešte všetko, čo neznesie odklad, aby splnomocniteľ alebo jeho právny nástupca neutrpel ujmu na svojich právach. Úkony takto urobené majú rovnaké právne účinky, ako keby

stúpenie ešte trvalo, pokiaľ neodporujú tomu, čo

riadil splnomocniteľ alebo jeho právni nástupcovia.“. 27. V § 34 sa

slovo „smerujúci“ vkladá slovo „najmä“. 28. V § 35 ods. 2 znie: „

(2)Právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom.“, pripája sa odsek 3, ktorý znie: „
(3)Právne úkony vyjadrené inak než slovami sa vykladajú podľa toho, čo spôsob ich vyjadrenia obvykle znamená. Pritom sa prihliada na vôľu toho, kto právny výkon urobil, a chráni sa dobromyseľnosť toho, komu bol právny úkon určený.“. 29. V § 36 sa

odsek 1 vkladá odsek 2, ktorý znie: „

(2)Podmienka je odkladacia, ak od jej splnenia závisí, či právne následky úkonu nastanú. Podmienka je rozväzovacia, ak od jej splnenia závisí, či následky, ktoré už nastali, pominú.“, doterajšie odseky 2 a 3 sa označujú ako odseky 3 a 4,

odsek 4 sa pripája odsek 5, ktorý znie: „

(5)Ak z právneho úkonu alebo z jeho povahy nevyplýva niečo iné, predpokladá sa, že podmienka je odkladacia.“. 30. § 37 znie: „§ 37
(1)Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
(2)Právny úkon, ktorého predmetom je plnenie nemožné, je neplatný.
(3)Právny úkon nie je neplatný pre chyby v písaní a počítaní, ak je jeho význam nepochybný.“.
  1. V § 39 sa slová „záujmom spoločnosti“ nahrádzajú slovami „dobrým mravom“.
  2. V § 40 ods. 2 znie: „
(2)Písomne uzavretá dohoda sa môže zmeniť alebo zrušiť iba písomne“, pripájajú sa odseky 3, 4 a 5, ktoré znejú: „
(3)Písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou; ak právny úkon robia viaceré osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže právny predpis ustanovuje inak. Podpis sa môže nahradiť mechanickými prostriedkami v prípadoch, keď je to obvyklé.
(4)Písomná forma je

chovaná, ak je právny úkon urobený telegraficky, ďalekopisom alebo elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú

chytenie obsahu právneho úkonu a určenie osoby, ktorá právny úkon urobila.

(5)Na písomné právne úkony tých, ktorí nemôžu čítať a písať, je potrebná úradná zápisnica. Úradná zápisnica sa nevyžaduje, ak má ten, kto nemôže čítať alebo písať, schopnosť oboznámiť sa s obsahom právneho úkonu s pomocou prístrojov alebo špeciálnych pomôcok alebo prostredníctvom inej osoby, ktorú si zvolí, a je schopný vlastnoručne listinu podpísať.“. 33. § 40a znie: „§ 40a Ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení § 49a, 140, § 145 ods. 1, § 479, § 589 a § 701 ods. 1, považuje sa právny úkon

platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda účastníkov (§ 40). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom o cenách, je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti dovolá.“. 34.

§ 41sa vkladá § 41a, ktorý znie: „§ 41a

(1)Ak neplatný právny úkon má náležitosti iného právneho úkonu, ktorý je platný, možno sa naň odvolať, ak je z okolností zrejmé, že vyjadruje vôľu konajúcej osoby.
(2)Ak právnym úkonom má byť

stretý iný právny úkon, platí tento iný úkon, ak to zodpovedá vôli účastníkov a ak sú splnené všetky jeho náležitosti. Neplatnosti takého právneho úkonu sa nemožno dovolávať voči účastníkovi, ktorý ho považoval

nezastretý.“. 35.

§ 42sa vkladá § 42a, ktorý včítane nadpisu znie: „§ 42a Odporovateľnosť

(1)Veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony, pokiaľ ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného úkonu už vymáhateľný alebo ak bol už uspokojený.
(2)Odporovať možno právnym úkonom, ktoré dlžník urobil v posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť svojich veriteľov, ak tento úmysel musel byť druhej strane známy, a právnym úkonom, ktorými boli veritelia dlžníka ukrátení a ku ktorým došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi (§ 116, 117), alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech týchto osôb, s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti nemohla poznať.
(3)Právo odporovať právnym úkonom možno uplatniť voči osobe, v ktorej prospech sa právny úkon urobil alebo ktorej vznikol z odporovateľného úkonu dlžníka prospech.
(4)Právny úkon, ktorému veriteľ s úspechom odporoval, je voči nemu neúčinný potiaľ, že veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku; ak to nie je dobre možné, má právo na náhradu voči tomu, kto mal z tohto úkonu prospech.“. 36.

§ 43sa vkladajú § 43a až 43c, ktoré včítane nadpisu znejú: „Návrh na uzavretie zmluvy § 43a

(1)Prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je určený jednej alebo viacerým určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy (ďalej len „návrh“), ak je dostatočne určitý a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia.
(2)Návrh pôsobí od doby, keď dôjde osobe, ktorej je určený. Návrh, aj keď je neodvolateľný, môže navrhovateľ zrušiť, ak dôjde prejav o zrušení osobe, ktorej je určený, skôr alebo aspoň súčasne s návrhom.
(3)Dokiaľ nebola zmluva uzavretá, môže byť návrh odvolaný, ak odvolanie dôjde osobe, ktorej je určené, skôr, než táto osoba odoslala prijatie návrhu.
(4)Návrh nemôže byť odvolaný
  1. a)počas lehoty, ktorá je v ňom určená na prijatie, ibaže z jeho obsahu vyplýva právo ho odvolať aj pred uplynutím tejto lehoty, alebo
  2. b)ak je v ňom vyjadrená neodvolateľnosť. § 43b
(1)Návrh, aj keď je neodvolateľný,

niká

  1. a)uplynutím lehoty, ktorá v ňom bola určená na prijatie,
  2. b)uplynutím primeranej doby s prihliadnutím na povahu navrhovanej zmluvy a na rýchlosť prostriedkov, ktoré navrhovateľ použil pre

slanie návrhu, alebo c) dôjdením prejavu o odmietnutí návrhu navrhovateľovi.

(2)Ústny návrh

niká, ak sa neprijal ihneď, ibaže z jeho obsahu vyplýva niečo iné.

(3)Lehota na prijatie návrhu určená navrhovateľom v telegrame

čína plynúť od okamihu, keď je telegram podaný na odoslanie, a lehota určená v liste od dátumu v ňom uvedenom, a ak dátum v ňom nie je uvedený, od dátumu uvedeného na obálke. Lehota na prijatie návrhu určená navrhovateľom telefonicky, ďalekopisne alebo inými prostriedkami umožňujúcimi okamžité oznámenie

čína plynúť od okamihu, keď návrh dôjde osobe, ktorej je určený. Prijatie návrhu § 43c

(1)Včasné vyhlásenie urobené osobou, ktorej bol návrh určený, alebo iné jej včasné konanie, z ktorého možno vyvodiť jej súhlas, je prijatím návrhu.
(2)Včasné prijatie návrhu nadobúda účinnosť okamihom, keď vyjadrenie súhlasu s obsahom návrhu dôjde navrhovateľovi. Prijatie možno odvolať, ak odvolanie dôjde navrhovateľovi najneskôr súčasne s prijatím.
(3)Neskoré prijatie má napriek tomu účinky včasného prijatia, ak navrhovateľ o tom bez odkladu upovedomí osobu, ktorej bol návrh urobený, a to ústne alebo odoslaním správy.
(4)Ak z listu alebo inej písomnosti, ktoré vyjadrujú prijatie návrhu, vyplýva, že boli odoslané

takých okolností, že by došli navrhovateľovi včas, keby ich preprava prebiehala obvyklým spôsobom, má neskoré prijatie účinky včasného prijatia, ibaže navrhovateľ bez odkladu upovedomí ústne osobu, ktorej bol návrh určený, že považuje návrh

niknutý, alebo jej v tomto zmysle odošle správu.“. 37. § 44 znie: „§ 44

(1)Zmluva je uzavretá okamihom, keď prijatie návrhu na uzavretie zmluvy nadobúda účinnosť. Mlčanie alebo nečinnosť samy o sebe neznamenajú prijatie návrhu.
(2)Prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny, je odmietnutím návrhu a považuje sa

nový návrh. Prijatím návrhu je však odpoveď, ktorá vymedzuje obsah navrhovanej zmluvy inými slovami, ak z odpovede nevyplýva zmena obsahu navrhovanej zmluvy.

(3)Ak je návrh určený dvom alebo viacerým osobám, a z jeho obsahu vyplýva, že úmyslom navrhovateľa je, aby všetky osoby, ktorým je návrh určený, sa stali stranou zmluvy, je zmluva uzavretá, ak všetky tieto osoby návrh prijmú.“. 38. § 45 znie: „§ 45
(1)Prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe od okamihu, keď jej dôjde.
(2)Ak prejav vôle dôjde zmenený vplyvom prostriedkov, ktoré navrhovateľ použil, alebo iných okolností, ktoré nastali počas jeho prepravy, posudzuje sa podľa ustanovení o omyle (§ 49a).“. 39. V § 47 ods. 1 a v § 47 ods. 2 sa vypúšťajú druhé vety, v § 47 ods. 3 znie: „
(3)Ak sa do troch rokov od uzavretia zmluvy nepodal návrh na rozhodnutie podľa odsekov 1 a 2, platí, že účastníci od zmluvy odstúpili.“. 40. § 49 znie: „§ 49 Účastník, ktorý uzavrel zmluvu v tiesni

nápadne nevýhodných podmienok, má právo od zmluvy odstúpiť.“. 41.

§ 49

sa vkladá § 49a, ktorý znie: „§ 49a Právny úkon je neplatný, ak ho konajúca osoba urobila v omyle vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca, a osoba, ktorej bol právny úkon určený, tento omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť. Právny úkon je takisto neplatný, ak omyl táto osoba vyvolala úmyselne. Omyl v pohnútke nerobí právny úkon neplatným.“. 42.

§ 50sa vkladajú § 50a a 50b, ktoré znejú: „§ 50a

(1)Účastníci sa môžu písomne

viazať, že do dohodnutej doby uzavrú zmluvu; musia sa však pritom dohodnúť o jej podstatných náležitostiach.

(2)Ak do dohodnutej doby nedôjde k uzavretiu zmluvy, možno sa do jedného roka domáhať na súde, aby vyhlásenie vôle bolo nahradené súdnym rozhodnutím. Právo na náhradu škody tým nie je dotknuté.
(3)Tento záväzok

niká, pokiaľ okolnosti, z ktorých účastníci pri vzniku záväzku vychádzali, sa do tej miery zmenili, že nemožno spravodlivo požadovať, aby sa zmluva uzavrela. § 50b Ustanovenie § 50a sa použije primerane aj na zmluvy, ktorými sa účastníci dohodli, že obsah zmluvy bude ešte doplnený, pokiaľ pritom dali nepochybne najavo, že zmluva má platiť, aj keby k dohode o zvyšku obsahu zmluvy nedošlo.“. 43. Z prvej časti sa vypúšťajú ustanovenia piatej až siedmej hlavy včítane nadpisov (§ 52 až 99). 44. V § 100 ods. 2 znie: „

(2)Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než

bezpečená pohľadávka.“, pripája sa odsek 3, ktorý znie: „

(3)Nepremlčujú sa takisto práva z vkladov na vkladných knižkách alebo na iných formách vkladov a bežných účtoch, pokiaľ vkladový vzťah trvá.“.
  1. V ustanovení § 102 sa slovo „organizácie“ nahrádza slovami „fyzické alebo právnické osoby“.
  2. V ustanovení § 103 sa citácia § 80 uvedená v zátvorke nahrádza citáciou §
  3. § 105 znie: „§ 105 Ak ide o právo oprávneného dediča na vydanie dedičstva (§ 485),

čína plynúť premlčacia doba od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa dedičské konanie skončilo.“. 48. V § 107 ods. 1 a 2 znejú: „

(1)Právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí

dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.

(2)Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí

tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie,

desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.“.

  1. V § 109 sa vypúšťa prvá veta.
  2. V § 110 ods. 2 druhej vete sa citácia § 80 uvedená v zátvorke nahrádza citáciou §
  3. § 118 znie: „§ 118

(1)Predmetom občianskoprávnych vzťahov sú veci, a pokiaľ to ich povaha pripúšťa, práva alebo iné majetkové hodnoty.
(2)Predmetom občianskoprávnych vzťahov môžu byť tiež byty alebo nebytové priestory.“. 52. V § 120 sa doterajší text označuje ako odsek 1 a pripája sa odsek 2, ktorý znie: „
(2)Stavba nie je súčasťou pozemku.“. 53. V druhej časti sa nadpis „Socialistické spoločenské vlastníctvo a osobné vlastníctvo“ nahrádza nadpisom „Vecné práva“, § 123 až 135c včítane nadpisu znejú: „Prvá hlava VLASTNÍCKE PRÁVO § 123 Vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním. § 124 Všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa im rovnaká právna ochrana. § 125
(1)Osobitný zákon upravuje vlastníctvo k bytom a nebytovým priestorom.
(2)Osobitný zákon ustanovuje, ktoré veci môžu byť predmetom vlastníctva iba štátu alebo určených právnických osôb. § 126
(1)Vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene

sahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom

držuje.

(2)Obdobné právo na ochranu má aj ten, kto je oprávnený mať vec u seba. § 127
(1)Vlastník veci sa musí zdržať všetkého, čím by nad mieru primeranú pomerom obťažoval iného alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv. Preto najmä nesmie ohroziť susedovu stavbu alebo pozemok úpravami pozemku alebo úpravami stavby na ňom zriadenej bez toho, že by urobil dostatočné opatrenie na upevnenie stavby alebo pozemku, nesmie nad mieru primeranú pomerom obťažovať susedov hlukom, prachom, popolčekom, dymom, plynmi, parami, pachmi, pevnými a tekutými odpadmi, svetlom, tienením a vibráciami, nesmie nechať chované zvieratá vnikať na susediaci pozemok a nešetrne, prípadne v nevhodnej ročnej dobe odstraňovať zo svojej pôdy korene stromu alebo odstraňovať vetvy stromu presahujúce na jeho pozemok.
(2)Ak je to potrebné a ak to nebráni účelnému využívaniu susediacich pozemkov a stavieb, môže súd po zistení stanoviska príslušného stavebného úradu rozhodnúť, že vlastník pozemku je povinný pozemok oplotiť.
(3)Vlastníci susediacich pozemkov sú povinní umožniť na nevyhnutnú dobu a v nevyhnutnej miere vstup na svoje pozemky, prípadne na stavby na nich stojace, pokiaľ to nevyhnutne vyžaduje údržba a obhospodarovanie susediacich pozemkov a stavieb. Ak tým vznikne škoda na pozemku alebo na stavbe, je ten, kto škodu spôsobil, povinný ju nahradiť; tejto zodpovednosti sa nemôže zbaviť. § 128
(1)Vlastník je povinný strpieť, aby v stave núdze alebo v naliehavom verejnom záujme bola na nevyhnutnú dobu v nevyhnutnej miere a

náhradu použitá jeho vec, ak účel nemožno dosiahnuť inak.

(2)Vo verejnom záujme možno vec vyvlastniť alebo vlastnícke právo obmedziť, ak účel nemožno dosiahnuť inak, a to len na základe zákona, len na tento účet a

náhradu. Držba § 129

(1)Držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba.
(2)Držať možno veci, ako aj práva, ktoré pripúšťajú trvalý alebo opätovný výkon. § 130
(1)Ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.
(2)Ak zákon neustanovuje inak, má oprávnený držiteľ rovnaké práva ako vlastník, najmä má tiež právo na plody a úžitky z veci po dobu oprávnenej držby.
(3)Oprávnený držiteľ má voči vlastníkovi nárok na náhradu nákladov, ktoré účelne vynaložil na vec po dobu oprávnenej držby, a to v rozsahu zodpovedajúcom zhodnoteniu veci ku dňu jej vrátenia. Obvyklé náklady súvisiace s údržbou a prevádzkou sa však nenahrádzajú. § 131
(1)Neoprávnený držiteľ je povinný vždy vydať vec vlastníkovi spolu s jej plodmi a úžitkami a nahradiť škodu, ktorá neoprávnenou držbou vznikla. Môže si odpočítať náklady potrebné pre údržbu a prevádzku veci.
(2)Neoprávnený držiteľ si môže od veci oddeliť to, čím ju na svoje náklady zhodnotil, pokiaľ je to možné bez zhoršenia podstaty veci. Nadobúdanie vlastníctva § 132
(1)Vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.
(2)Ak sa vlastníctvo nadobúda rozhodnutím štátneho orgánu, nadobúda sa vlastníctvo dňom v ňom určeným, a ak určený nie je, dňom právoplatnosti rozhodnutia. § 133
(1)Ak sa hnuteľná vec prevádza na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo prevzatím veci, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.
(2)Ak sa nehnuteľná vec prevádza na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo účinnosťou zmluvy; na jej účinnosť je potrebná registrácia štátnym notárstvom. § 134 Vydržanie
(1)Oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.
(2)Takto nemožno nadobudnúť vlastníctvo k veciam, ktoré nemôžu byť predmetom vlastníctva, alebo k veciam, ktoré môžu byť len vo vlastníctve štátu alebo zákonom určených právnických osôb (§ 125).
(3)Do doby podľa odseku 1 sa

počíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca.

(4)Pre

čiatok a trvanie doby podľa odseku 1 sa použijú primerane ustanovenia o plynutí premlčacej doby. § 135

(1)Kto nájde stratenú vec, je povinný ju vydať vlastníkovi. Ak vlastník nie je známy, je nálezca povinný odovzdať ju príslušnému štátnemu orgánu. Ak sa o ňu vlastník neprihlási do jedného roka od jej odovzdania, pripadá vec do vlastníctva štátu.
(2)Nálezca má právo na náhradu potrebných výdavkov a na nálezné, ktoré tvorí desať percent ceny nálezu. Osobitný právny predpis môže inak upraviť oprávnenie toho, kto vec našiel alebo ohlásil.
(3)Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane aj na skryté veci, ktorých vlastník nie je známy, a na opustené veci. § 135a Vlastníkovi veci patria aj prírastky veci, aj keď boli oddelené od hlavnej veci. § 135b
(1)Ak niekto dobromyseľne spracuje cudziu vec na novú vec, stáva sa vlastníkom novej veci ten, ktorého podiel na nej je väčší. Je však povinný uhradiť druhému vlastníkovi cenu toho, o čo sa jeho majetok zmenšil. Ak sú podiely rovnaké a účastníci sa nedohodnú, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek z nich súd.
(2)Ak niekto spracuje cudziu vec, hoci je mu známe, že mu nepatrí, môže vlastník veci žiadať o jej vydanie a navrátenie do predošlého stavu. Ak navrátenie do predošlého stavu nie je možné alebo účelné, určí súd podľa všetkých okolností, kto je vlastníkom veci a aká náhrada patrí vlastníkovi alebo spracovateľovi, ak medzi nimi nedôjde k dohode. § 135c
(1)Ak niekto zriadi stavbu na cudzom pozemku, hoci na to nemá právo, môže súd na návrh vlastníka pozemku rozhodnúť, že stavbu treba odstrániť na náklady toho, kto stavbu zriadil (ďalej len „vlastník stavby“).
(2)Pokiaľ by odstránenie stavby nebolo účelné, prikáže ju súd

náhradu do vlastníctva vlastníkovi pozemku, pokiaľ s tým vlastník pozemku súhlasí.

(3)Súd môže usporiadať pomery medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby aj inak, najmä tiež zriadiť

náhradu vecné bremeno, ktoré je nevyhnutné na výkon vlastníckeho práva k stavbe.“.

  1. Označenie tretej hlavy druhej časti sa včítane nadpisu nahrádza takto: „Druhá hlava SPOLUVLASTNÍCTVO“.
  2. V § 136 ods. 1 znie: „

(1)Vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov.“.
  1. § 138 sa vypúšťa.
  2. § 139 znie: „§ 139
(1)Z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci sú oprávnení a povinní všetci spoluvlastníci spoločne a nerozdielne.
(2)O hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa väčšina alebo dohoda nedosiahne, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek spoluvlastníka súd.
(3)Ak ide o dôležitú zmenu spoločnej veci, môžu prehlasovaní spoluvlastníci žiadať, aby o zmene rozhodol súd.“.
  1. § 140 znie: „§ 140 Ak sa spoluvlastnícky podiel prevádza, majú spoluvlastníci predkupné právo, ibaže ide o prevod blízkej osobe (§ 116, 117). Ak sa spoluvlastníci nedohodnú o výkone predkupného práva, majú právo vykúpiť podiel pomerne podľa veľkosti podielov.“.
  2. V § 142 ods. 1 druhá veta znie: „Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci.“, v tretej vete sa vypúšťajú slová „v súlade so záujmami spoločnosti“.
  3. § 143 znie: „§ 143 V bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov

trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.3)“. 61.

§ 143sa vkladá § 143a, ktorý znie: „§ 143a

(1)Manželia môžu dohodou rozšíriť alebo zúžiť zákonom určený rozsah bezpodielového spoluvlastníctva. Obdobne sa môžu dohodnúť aj o správe spoločného majetku.
(2)Manželia sa môžu dohodnúť, že vyhradia vznik bezpodielového spoluvlastníctva ku dňu zániku manželstva.
(3)Dohoda podľa odsekov 1 a 2 vyžaduje formu notárskej zápisnice. Manželia sa môžu voči inej osobe na túto dohodu odvolať len vtedy, ak jej je táto dohoda známa.“. 62. Doterajší text § 147 sa označuje ako odsek 1 a pripája sa odsek 2, ktorý znie: „
(2)To neplatí, ak ide o pohľadávku veriteľa jedného z manželov, ktorí sa dohodli podľa ustanovení § 143a, pokiaľ táto pohľadávka vznikla pri používaní majetku, ktorý nepatrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov.“. 63. V ustanovení § 148 ods. 2 sa slová „pravidlám socialistického spolužitia“ nahrádzajú slovami „dobrým mravom“. 64.

§ 148sa vkladá § 148a, ktorý znie: „§ 148a

(1)Na použitie majetku v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov potrebuje podnikateľ pri

čatí podnikania súhlas druhého manžela. Na ďalšie právne úkony súvisiace s podnikaním už súhlas druhého manžela nepotrebuje.

(2)Súd na návrh zruší bezpodielové spoluvlastníctvo manželov v prípade, že jeden z manželov získal oprávnenie na podnikateľskú činnosť. Návrh môže podať ten z manželov, ktorý nezískal oprávnenie na podnikateľskú činnosť. Pokiaľ toto oprávnenie majú obaja manželia, môže návrh podať ktorýkoľvek z nich.
(3)Ak podnikateľskú činnosť po zrušení bezpodielového spoluvlastníctva manželov vykonáva podnikateľ spoločne alebo s pomocou manžela, ktorý nie je podnikateľom, rozdelia sa medzi nich príjmy z podnikania v pomere určenom písomnou zmluvou; ak taká zmluva nebola uzavretá, rozdelia sa príjmy rovným dielom.“. 65.

§ 151sa vkladá tretia hlava, ktorá včítane nadpisu znie: „Tretia hlava PRÁVA K CUDZÍM VECIAM Záložné právo § 151a

(1)Záložné právo slúži na

bezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým, že v prípade ich riadneho a včasného nesplnenia je záložný veriteľ oprávnený domáhať sa uspokojenia zo

loženej veci; záložné právo sa vzťahuje na záloh, jeho príslušenstvo a prírastky, ale z plodov len na tie, ktoré nie sú oddelené.

(2)Ak je záložným právom

bezpečená nepeňažná pohľadávka, predpokladá sa, že do výšky jej ocenenia v čase vzniku záložného práva je

bezpečené peňažné plnenie, ktoré by patrilo veriteľovi v prípade porušenia záväzku dlžníka. § 151b

(1)Záložné právo vzniká na základe písomnej zmluvy, schválenej dedičskej dohody alebo zo zákona.
(2)Na účinnosť záložnej zmluvy, ktorou sa

kladá nehnuteľnosť, je potrebná jej registrácia štátnym notárstvom.

(3)Na vznik záložného práva na základe zmluvy je pri hnuteľných veciach potrebné odovzdanie veci záložnému veriteľovi alebo vyznačenie vzniku záložného práva v listine, ktorá osvedčuje vlastníctvo záložcu k predmetu zálohu a ktorá je nevyhnutná pre nakladanie s vecou. Namiesto odovzdania veci sa môžu záložca a záložný veriteľ dohodnúť na odovzdaní veci inej osobe, aby ju pre nich uschovala.
(4)V zmluve o zriadení záložného práva sa musí určiť predmet záložného práva (záloh) a pohľadávka, ktorú

bezpečuje. Vec sa musí označiť tak, aby jej

loženie bolo každému zjavné.

(5)Záložné právo možno zriadiť aj na

bezpečenie záväzku, ktorý vznikne v budúcnosti alebo ktorého vznik závisí od splnenia podmienky.

(6)Ak ide o záloh nehnuteľných vecí, vyznačí sa vznik a zánik záložného práva v evidencii nehnuteľností. § 151c
(1)Ak na zálohu vznikne viac záložných práv, uspokojí sa prednostne záložné právo svojím vznikom najstaršie, pokiaľ zákon neustanovuje niečo iné.
(2)Doba vzniku záložného práva je rozhodujúca pre poradie na uspokojenie zo zálohu aj v prípade, že záložné právo bolo zriadené na

bezpečenie budúcej alebo podmienenej pohľadávky. § 151d

(1)Ak niekto dá do zálohu cudziu vec bez súhlasu vlastníka alebo osoby, ktorá má k veci iné vecné právo nezlučiteľné so záložným právom, vznikne záložné právo, len ak sa vec odovzdá záložnému veriteľovi a ten ju prijme dobromyseľne, že záložca je oprávnený vec

ložiť. V prípade pochybností platí, že záložný veriteľ konal dobromyseľne.

(2)Ak niekto prevezme zmluvne vec, na ktorej viazne záložné právo, pôsobí záložné právo voči nadobúdateľovi, ak pri uzavretí zmluvy nadobúdateľ o záložnom práve vedel alebo musel vedieť; nadobúdateľ zodpovedá takto do výšky ceny nadobudnutej veci. § 151e
(1)Záložný veriteľ je povinný zverený mu záloh starostlivo opatrovať, chrániť ho pred poškodením, stratou a zničením. Ak mu v dôsledku plnenia tejto povinnosti vzniknú náklady, má proti záložcovi právo na ich úhradu. Záložný veriteľ môže záloh užívať, len ak na to dá záložca výslovný súhlas.
(2)Záložca je povinný zdržať sa všetkého, čím sa záloh zhoršuje na ujmu záložného veriteľa.
(3)Ak záloh stratí na cene tak, že

bezpečenie pohľadávky sa stane nedostatočné, záložný veriteľ má právo od dlžníka žiadať, aby

bezpečenie bez zbytočného odkladu primerane doplnil. Ak tak neurobí, stane sa tá časť pohľadávky, ktorá nie je

bezpečená, splatnou.

(4)Záložný veriteľ, ktorý má záloh u seba, nie je povinný po dobu trvania záložného práva záloh vydať. § 151f
(1)Ak

bezpečená pohľadávka nie je riadne a včas splnená, môže sa záložný veriteľ domáhať uspokojenia zo zálohu, a to aj vtedy, keď

bezpečená pohľadávka je premlčaná.

(2)Ak na

bezpečenie tej istej pohľadávky je

ložených niekoľko samostatných vecí, záložný veriteľ je oprávnený domáhať sa uspokojenia celej pohľadávky alebo jej časti z ktoréhokoľvek zálohu. § 151g Záložné právo

nikne, ak

nikne

bezpečená pohľadávka alebo záloh alebo ak záložca zloží záložnému veriteľovi cenu

loženej veci; záložné právo tiež

nikne, ak sa záložný veriteľ vzdá záložného práva, alebo uplynutím času, na ktorý bolo záložné právo v zmluve o jeho zriadení obmedzené. Vzdanie sa záložného práva veriteľom sa musí stať formou notárskej zápisnice.

loženie pohľadávky § 151h

(1)

ložiť možno aj pohľadávku, ak predmetom jej plnenia je vec, právo alebo iná majetková hodnota.

(2)Záložné právo k pohľadávke vzniká písomnou zmluvou medzi záložným veriteľom a záložcom, ktorý je veriteľom pohľadávky použitej na

bezpečenie. Záložné právo je účinné voči poddlžníkovi, len ak poddlžníka o tom písomne upovedomil záložca alebo ak vznik záložného práva mu preukáže záložný veriteľ.

(3)Záložné právo k pohľadávke sa vzťahuje aj na dlžné úroky a ostatné jej príslušenstvo. § 151i Ak sa vznik záložného práva poddlžníkovi oznámil alebo preukázal, je poddlžník povinný plniť svoj záväzok záložnému veriteľovi. Ak je predmetom plnenia vec, vzniká jej odovzdaním záložnému veriteľovi jeho záložné právo k tejto veci a

loženie pohľadávky

niká. Plnenie záväzku poddlžníka je záložný veriteľ povinný oznámiť záložcovi. § 151j Záložné právo k pohľadávke

niká tiež písomným oznámením záložného veriteľa poddlžníkovi, že pohľadávka

bezpečená záložným právom bola uspokojená, alebo tým, že záložca to poddlžníkovi preukáže. Podzáložné právo § 151k Podzáložné právo vzniká

ložením pohľadávky

bezpečenej záložným právom. Na vznik podzáložného práva sa nevyžaduje súhlas vlastníka

loženej veci, ale podzáložné právo možno voči nemu uplatniť, len keď sa mu jeho vznik oznámil. § 151l

(1)Ak sa záloh odovzdá podzáložnému veriteľovi, zodpovedá záložný veriteľ

škodu na zálohu tak, akoby ho mal sám u seba.

(2)Ak pohľadávka

bezpečená podzáložným právom a ani

ložená pohľadávka nie je v čase splatnosti splnená podzáložnému veriteľovi, môže sa podzáložný veriteľ domáhať uspokojenia z podzálohu v rámci oprávnenia záložného veriteľa. § 151m Na podzáložné právo sa použijú primerane ustanovenia o záložnom práve. Vecné bremená § 151n

(1)Vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria určitej osobe.
(2)Vecné bremená spojené s vlastníctvom nehnuteľnosti prechádzajú s vlastníctvom veci na nadobúdateľa.
(3)Pokiaľ sa účastníci nedohodli inak, je ten, kto je na základe práva zodpovedajúceho vecnému bremenu oprávnený užívať cudziu vec, povinný znášať primerane náklady na jej

chovanie a opravy; ak však vec užíva aj jej vlastník, je povinný tieto náklady znášať podľa miery spoluužívania. § 151o

(1)Vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť tiež výkonom práva (vydržaním); ustanovenia § 134 tu platia obdobne. Na účinnosť zmluvy, z ktorej sa nadobúdajú práva zodpovedajúce vecným bremenám, je potrebná jej registrácia štátnym notárstvom.
(2)Zmluvou môže zriadiť vecné bremeno vlastník nehnuteľnosti, pokiaľ osobitný zákon nedáva toto právo aj ďalším osobám. § 151p
(1)Vecné bremená

nikajú písomnou zmluvou, rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona. Na účinnosť zmluvy, z ktorej

nikli práva zodpovedajúce vecným bremenám, je potrebná jej registrácia štátnym notárstvom.

(2)Vecné bremeno

nikne, ak nastanú také trvalé zmeny, že vec nemôže slúžiť potrebám oprávnenej osoby alebo prospešnejšiemu užívaniu jej nehnuteľnosti; prechodnou nemožnosťou výkonu práva vecné bremeno nezaniká.

(3)Ak zmenou pomerov vznikne hrubý nepomer medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného, môže súd rozhodnúť, že sa vecné bremeno

primeranú náhradu obmedzuje alebo zrušuje. Ak pre zmenu pomerov nemožno spravodlivo trvať na vecnom plnení, môže súd rozhodnúť, aby sa namiesto vecného plnenia poskytovalo peňažné plnenie.

(4)Ak právo zodpovedajúce vecnému bremenu patrí určitej osobe, vecné bremeno

nikne najneskôr jej smrťou alebo zánikom. § 151r Vznik a zánik vecného bremena sa vyznačí v evidencii nehnuteľností. Zádržné právo § 151s

(1)Kto je povinný vydať hnuteľnú vec, môže ju

držať, aby

bezpečil svoju splatnú peňažnú pohľadávku voči tomu, komu je inak povinný vec vydať. Nemožno však

držiavať vec svojvoľne alebo ľstivo odňatú.

(2)Zádržné právo nemá ten, komu oprávnená osoba pri odovzdaní veci uložila, aby s ňou naložil spôsobom, ktorý je nezlučiteľný s výkonom zádržného práva.
(3)Ak je však vyhlásený konkurz, alebo pri výkone rozhodnutia zistená platobná neschopnosť dlžníka, má veriteľ zádržné právo aj k

bezpečeniu pohľadávky dosiaľ nesplatnej a bez ohľadu na to, či sa veriteľovi uložilo naložiť s vecou spôsobom nezlučiteľným a výkonom zádržného práva.

(4)Veriteľ je povinný bez zbytočného odkladu upovedomiť dlžníka o

držaní veci a jeho dôvodoch. § 151t Ohľadne opatrovania

držanej veci a úhrady nákladov s tým spojených má ten, kto vec

držuje, postavenie aké má záložný veriteľ ohľadne zálohu. § 151u Na základe zádržného práva má veriteľ právo pri výkone súdneho rozhodnutia na prednostné uspokojenie z výťažku

držanej veci pred iným veriteľom, a to aj záložným veriteľom. § 151v Zádržné právo

nikne uspokojením

bezpečenej pohľadávky alebo poskytnutím dostatočnej zábezpeky.“.

  1. Vypúšťa sa tretia, štvrtá a piata časť (§ 152 až 414).
  2. V nadpise šiestej časti sa slová „neoprávnený majetkový prospech“ nahrádzajú slovami „bezdôvodné obohatenie“; v tej istej časti sa v nadpise prvej hlavy vypúšťajú slová „a neoprávnenému majetkovému prospechu“.
  3. § 415 znie: „§ 415 Každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku osôb, na prírode a životnom prostredí.“.
  4. § 416 sa vypúšťa.
  5. § 419 znie: „§ 419 Kto odvracal hroziacu škodu, má právo na náhradu účelne vynaložených nákladov a na náhradu škody, ktorú pritom utrpel, aj proti tomu, v koho záujme konal, a to najviac v rozsahu zodpovedajúcom škode, ktorá bola odvrátená.“.
  6. V prvom oddiele druhej hlave šiestej časti sa vypúšťajú nadpisy „Zodpovednosť občanov“ pred § 420 a „Zodpovednosť organizácií“ pred §
  7. § 420 znie: „§ 420

(1)Každý zodpovedá

škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

(2)Škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy

škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá.

(3)Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.“. 73.

§ 420sa vkladá § 420a, ktorý znie: „§ 420a

(1)Každý zodpovedá

škodu, ktorú spôsobí inému prevádzkovou činnosťou.

(2)Škoda je spôsobená prevádzkovou činnosťou, ak je spôsobená
  1. a)činnosťou, ktorá má prevádzkovú povahu, alebo vecou použitou pri činnosti,
  2. b)fyzikálnymi, chemickými, prípadne biologickými vplyvmi prevádzky na okolie,
  3. c)oprávneným vykonávaním alebo

bezpečením prác, ktorými sa spôsobí inému škoda na nehnuteľnosti alebo sa mu podstatne sťaží alebo znemožní užívanie nehnuteľnosti.

(3)Zodpovednosti

škodu sa ten, kto ju spôsobil, zbaví, len ak preukáže, že škoda bola spôsobená neodvrátiteľnou udalosťou nemajúcou pôvod v prevádzke alebo vlastným konaním poškodeného.“. 74. Nadpisy „Druhý oddiel“ a „Prípady osobitnej zodpovednosti“ v druhej hlave šiestej časti sa

raďujú nad §

  1. § 421 znie: „§ 421 Každý, kto od iného prevzal vec, ktorá má byť predmetom jeho záväzku, zodpovedá

jej poškodenie, stratu alebo zničenie, ibaže by ku škode došlo aj inak.“. 76.

§ 421sa vkladá § 421a, ktorý znie: „§ 421a

(1)Každý zodpovedá aj

škodu spôsobenú okolnosťami, ktoré majú pôvod v povahe prístroja alebo inej veci, ktoré sa pri plnení záväzku použili. Tejto zodpovednosti sa nemôže zbaviť.

(2)Zodpovednosť podľa odseku 1 sa vzťahuje aj na poskytovanie zdravotníckych, sociálnych, veterinárnych a iných biologických služieb.“. 77. Nadpis „Zodpovednosť

konanie proti pravidlám socialistického spolužitia“ nad § 424 sa nahrádza nadpisom „Zodpovednosť

škodu spôsobenú úmyselným konaním proti dobrým mravom“, ustanovenie § 424 znie: „§ 424

škodu zodpovedá aj ten, kto ju spôsobil úmyselným konaním proti dobrým mravom.“.

  1. § 425 sa včítane nadpisu vypúšťa.
  2. V § 427 ods. 1 sa slovo „Organizácie“ nahrádza slovami „Fyzické a právnické osoby“.
  3. V § 433 ods. 1 znie: „

(1)Prevádzkovateľ poskytujúci ubytovacie služby zodpovedá

škodu na veciach, ktoré boli ubytovanými fyzickými osobami alebo pre ne vnesené, ibaže by ku škode došlo aj inak. Vnesené sú veci, ktoré boli prinesené do priestorov, ktoré boli vyhradené na ubytovanie alebo na uloženie vecí alebo ktoré boli

tým účelom odovzdané prevádzkovateľovi alebo niektorému z pracovníkov prevádzkovateľa.“.

  1. V § 435 sa slová „organizácie poskytujúce“ nahrádza slovom „prevádzkovateľ poskytujúci“.
  2. V § 438 ods. 1 znie: „

(1)Ak škodu spôsobí viac škodcov, zodpovedajú

ňu spoločne a nerozdielne.“. 83. V § 442 ods. 1 a 2 znejú: „

(1)Uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
(2)Škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.“.
  1. V § 450 druhá veta znie: „Vezme pritom zreteľ najmä na to, ako ku škode došlo, ako aj na osobné a majetkové pomery fyzickej osoby, ktorá ju spôsobila; prihliadne pritom aj na pomery fyzickej osoby, ktorá bola poškodená.“.
  2. Nadpis tretej hlavy šiestej časti „Zodpovednosť

neoprávnený majetkový prospech“ sa nahrádza nadpisom „Bezdôvodné obohatenie“. 86. § 451 znie: „§ 451

(1)Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
(2)Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.“. 87. § 452 a 453 sa vypúšťajú. 88. § 454 znie: „§ 454 Bezdôvodne sa obohatil aj ten,

koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám.“.

  1. V § 455 ods. 1 a 2 sa slová „neoprávnený majetkový prospech“ nahrádzajú slovami „bezdôvodné obohatenie“.
  2. § 456 znie: „§ 456 Predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.“.
  3. V § 457 sa odseky 2 a 3 vypúšťajú a zrušuje sa číslovanie odsekov.
  4. § 458 znie: „§ 458

(1)Musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.
(2)S predmetom bezdôvodného obohatenia sa musia vydať aj úžitky z neho, pokiaľ ten, kto obohatenie získal, nekonal dobromyseľne.
(3)Ten, kto predmet bezdôvodného obohatenia vydáva, má právo na náhradu potrebných nákladov, ktoré na vec vynaložil.“.
  1. § 459 znie: „§ 459 Ak je predmet bezdôvodného obohatenia povinný vydať ten, kto nebol dobromyseľný, môže súd rozhodnúť, že možno právo uspokojiť aj z vecí, ktoré z bezdôvodného obohatenia nadobudol, a to aj vtedy, ak inak podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku výkonu rozhodnutia nepodliehajú. Dokiaľ nie je právo na vydanie predmetu bezdôvodného obohatenia uspokojené, nesmie dlžník s takými vecami uvedenými v rozhodnutí nakladať.“.
  2. V siedmej časti sa nadpis „Dedenie majetku v osobnom vlastníctve“ nahrádza nadpisom „Dedenie“.
  3. V § 460 sa doterajší text označuje ako odsek 1 a pripája sa odsek 2, ktorý znie: „
(2)Ak to je nevyhnutné na

chovanie prevádzky podniku, môže orgán prejednávajúci dedičstvo ustanoviť opatrovníka na správu podniku do doby skončenia konania o prejednaní dedičstva. Ak je však dedičstvo predlžené a poručiteľ je podnikateľom, navrhne štátne notárstvo

čatie konkurzného konania podľa osobitného zákona.4)“. 96. § 469a znie: „§ 469a

(1)Poručiteľ môže vydediť potomka, ak
  1. a)v rozpore s dobrými mravmi neposkytol poručiteľovi potrebnú pomoc v chorobe, v starobe alebo v iných závažných prípadoch,
  2. b)o poručiteľa trvalo neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať,
  3. c)bol odsúdený pre úmyselný trestný čin na trest odňatia slobody v trvaní najmenej jedného roka,
  4. d)trvalo vedie nezriadený život.
(2)Pokiaľ to poručiteľ v listine o vydedení výslovne určí, vzťahujú sa dôsledky vydedenia aj na osoby uvedené v § 473 ods. 2.
(3)O náležitostiach listiny o vydedení a o jej zrušení platia obdobne ustanovenia § 476 a 480; v listine však musí byť uvedený dôvod vydedenia.“.
  1. Nadpis nad § 470 znie: „Prechod dlhov“.
  2. V § 471 ods. 1 sa slová „záujmu spoločnosti“ nahrádzajú slovami „dobrým mravom“.
  3. V § 475 sa doterajší text označuje ako odsek 1 a pripája sa odsek 2, ktorý znie: „
(2)Ak niektorý zo súrodencov poručiteľa nededí, nadobúdajú jeho dedičský podiel rovnakým dielom jeho deti.“. 100.

§ 475

sa vkladá § 475a, ktorý znie: „§ 475a Ak žiadny dedič nededí v tretej skupine, v štvrtej skupine dedia rovnakým dielom prarodičia poručiteľa, a ak nededí žiaden z nich, dedia rovnakým dielom ich deti.“. 101. V § 476 ods. 1 a 2 znejú: „

(1)Poručiteľ môže závet buď napísať vlastnou rukou, alebo ho zriadiť v inej písomnej forme

účasti svedkov alebo vo forme notárskej zápisnice.

(2)V každom závete musí byť uvedený deň, mesiac a rok, kedy bol podpísaný, inak je neplatný.“. 102.

§ 476

sa vkladajú § 476a, 476b, 476c, 476d, 476e a 476f, ktoré znejú: „§ 476a Vlastnoručný závet musí byť napísaný a podpísaný vlastnou rukou, inak je neplatný. § 476b Závet, ktorý poručiteľ nenapísal vlastnou rukou, musí vlastnou rukou podpísať a pred dvoma svedkami súčasne prítomnými výslovne prejaviť, že listina obsahuje jeho poslednú vôľu. Svedkovia sa musia na závet podpísať. § 476c

(1)Poručiteľ, ktorý nemôže čítať alebo písať, prejaví svoju poslednú vôľu pred tromi súčasne prítomnými svedkami v listine, ktorá musí byť prečítaná a prítomnými svedkami podpísaná. Pritom musí pred nimi potvrdiť, že listina obsahuje jeho poslednú vôľu. Pisateľom a predčitateľom môže byť aj svedok; pisateľ však nesmie byť zároveň predčitateľom.
(2)V listine sa musí uviesť, že poručiteľ nemôže čítať alebo písať, kto listinu napísal a kto nahlas prečítal a akým spôsobom poručiteľ potvrdil, že listina obsahuje jeho pravú vôľu. Listinu musia svedkovia podpísať. § 476d
(1)Poručiteľ môže prejaviť svoju poslednú vôľu do notárskej zápisnice; osobitný zákon ustanovuje, kedy sa musí úkon urobiť pred svedkami.
(2)Maloletí, ktorí dovŕšili 15. rok, môžu prejaviť poslednú vôľu iba formou notárskej zápisnice.
(3)Nevidomé osoby môžu prejaviť poslednú vôľu tiež pred tromi súčasne prítomnými svedkami v listine, ktorá musí byť prečítaná.
(4)Nepočujúce osoby, ktoré nemôžu čítať alebo písať, môžu prejaviť poslednú vôľu formou notárskej zápisnice alebo pred tromi súčasne prítomnými svedkami ovládajúcimi znakovú reč, a to v listine, ktorá sa musí tlmočiť do znakovej reči.
(5)V listine musí byť uvedené, že poručiteľ nemôže čítať alebo písať, kto listinu napísal a kto nahlas prečítal a akým spôsobom poručiteľ potvrdil, že listina obsahuje jeho pravú vôľu. Obsah listiny sa musí po jej spísaní pretlmočiť do znakovej reči; aj toto sa musí v listine uviesť. Listinu musia svedkovia podpísať. § 476e Svedkami môžu byť iba osoby, ktoré sú spôsobilé na právne úkony. Svedkami nemôžu byť nevidomé, nepočujúce, nemé osoby, tie, ktoré nepoznajú jazyk, v ktorom sa prejav vôle robí, a osoby, ktoré majú podľa závetu dediť. § 476f Závetom povolaný, ani zákonný dedič a osoby im blízke nemôžu pri vyhotovovaní závetu pôsobiť ako úradné osoby, svedkovia, pisatelia, tlmočníci alebo predčitatelia.“. 103. V § 477 sa doterajší text označuje ako odsek 1 a pripája sa odsek 2, ktorý znie: „
(2)Poručiteľ môže závetom zriadiť nadáciu; závet však musí obsahovať štatút nadácie (§ 20c).“.
  1. V § 479 sa slová „robia tri štvrtiny“ nahrádzajú slovami „robí jedna polovica“.
  2. V § 482 ods. 2 sa slová „záujmu spoločnosti“ nahrádzajú slovami „dobrým mravom“.
  3. § 483 znie: „§ 483 Ak nedôjde k dohode, štátne notárstvo potvrdí nadobudnutie dedičstva tým, ktorých dedičské právo bolo preukázané.“.
  4. V § 484 v doterajšom odseku 1 prvá veta znie: „Štátne notárstvo potvrdí nadobudnutie dedičstva podľa dedičských podielov“, odseky 2 a 3 sa vypúšťajú a zrušuje sa číslovanie odsekov.
  5. V § 485 ods. 1 sa slová „neoprávnenom majetkovom prospechu“ nahrádzajú slovami „bezdôvodnom obohatení“.
  6. Ôsma časť včítane nadpisu znie: „ÔSMA ČASŤ ZÁVÄZKOVÉ PRÁVO Prvá hlava VŠEOBECNÉ USTANOVENIA Prvý oddiel § 488 Záväzkový právny vzťah Záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok. Vznik záväzkov § 489 Záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone. § 490 Vznik zmlúv, ktorými sa

kladajú záväzky, sa spravuje ustanoveniami § 43 a nasl., pokiaľ ďalej nie je ustanovené inak. § 491

(1)Záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom výslovne upravených; môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených (§ 51) a zo zmiešaných zmlúv obsahujúcich prvky rôznych zmlúv.
(2)Na záväzky vznikajúce zo zmlúv v zákone neupravených treba použiť ustanovenia zákona, ktoré upravujú záväzky im najbližšie, pokiaľ samotná zmluva neurčuje inak.
(3)Na záväzky zo zmiešanej zmluvy treba primerane použiť ustanovenia zákona upravujúce záväzky, ktoré sa zmluvou

kladajú, pokiaľ samotná zmluva neurčuje inak. § 492 Ustanovenia o záväzkoch, ktoré vznikajú zo zmlúv, sa použijú primerane aj na záväzky vznikajúce na základe iných skutočností upravených v zákone, ak niet osobitnej úpravy. § 493 Záväzkový vzťah nemožno meniť bez súhlasu jeho strán, pokiaľ tento zákon neustanovuje inak. Obsah záväzkov § 494 Z platného záväzku je dlžník povinný niečo dať, konať, niečoho sa zdržať alebo niečo trpieť a veriteľ je oprávnený to od neho požadovať. § 495 Platnosti záväzku nebráni, ak nie je vyjadrený dôvod, na základe ktorého je dlžník povinný plniť. Veriteľ je však povinný preukázať dôvod záväzku, s výnimkou cenných papierov hromadne vydaných alebo iných cenných papierov, pre ktoré je zákonom ustanovené, že veriteľ túto povinnosť nemá. § 496 Ak akosť nie je výslovne dojednaná, je dlžník povinný plniť určité množstvo vecí určených v priemernej strednej akosti. § 497 Každý z účastníkov si môže vymieniť odstúpenie od zmluvy a dojednať pre ten prípad odstupné. Kto zmluvu splní aspoň sčasti alebo prijme hoci len čiastočné plnenie, nemôže už od zmluvy odstúpiť, ani keď poskytne odstupné. § 498 Na to, čo dal pred uzavretím zmluvy niektorý účastník, hľadí sa ako na preddavok. Zodpovednosť

vady § 499 Kto prenechá inému vec

odplatu, zodpovedá

to, že vec v čase plnenia má vlastnosti výslovne vymienené alebo obvyklé, že ju možno použiť podľa povahy a účelu zmluvy alebo podľa toho, čo účastníci dojednali, a že vec nemá právne vady. § 500

(1)Ak ide o zjavné vady alebo o vady, ktoré možno zistiť z príslušnej evidencie nehnuteľností, nemožno uplatňovať nárok zo zodpovednosti

vady, ibaže scudziteľ výslovne ubezpečil, že vec je bez akýchkoľvek vád.

(2)

dlhy viaznuce na veci je zodpovedný scudziteľ. § 501 Ak sa vec prenechá ako stojí a leží, nezodpovedá scudziteľ

jej vady, ibaže vec nemá vlastnosť, o ktorej scudziteľ vyhlásil, že ju má, alebo ktorú si nadobúdateľ výslovne vymienil. § 502

(1)Zákon, jeho vykonávací predpis, dohoda účastníkov alebo jednostranné vyhlásenie scudziteľa môžu ustanoviť, v ktorých prípadoch sa zodpovedá

vady, ktoré sa vyskytujú do určenej alebo dojednanej doby po splnení.

(2)Účastníci môžu tiež dohodnúť zodpovednosť

vady, ktoré sa vyskytnú do určenej alebo dojednanej doby od splnenia, alebo zodpovednosť podľa prísnejších zásad, než ustanovuje zákon. O takej dohode vydá povinná osoba oprávnenej osobe písomné potvrdenie (záručný list). § 503 Ak chce nadobúdateľ uplatňovať nárok zo zodpovednosti

vady, pretože si tretie osoby robia nárok na vec, musí to bez zbytočného odkladu oznámiť svojmu predchodcovi. Ak tak neurobí, nestratí síce svoj nárok zo zodpovednosti

vady, ale jeho predchodca môže proti nemu uplatniť všetky námietky, ktoré neboli uplatnené proti tretej osobe. § 504 Nadobúdateľ môže uplatňovať nárok zo zodpovednosti

vady na súde len vtedy, ak vytkol vady bez zbytočného odkladu po tom, čo mal možnosť vec prezrieť. Nadobúdateľ môže vadu vytknúť najneskôr do šiestich mesiacov, pokiaľ zákon neustanovuje inak. Ak v tejto lehote nevytkne vadu, právo

nikne. § 505 Ak ide o vady,

ktoré sa zodpovedá podľa § 502, treba vadu vytknúť najneskôr do uplynutia určenej záručnej doby. § 506

(1)Len čo nadobúdateľ zistí vadu prevzatej veci, je povinný vec uschovať po primeranú dobu, ktorú určí scudziteľ na preskúmanie vady.
(2)Ak ide o vec podliehajúcu rýchlej skaze, môže ju nadobúdateľ po upozornení scudziteľa bez meškania predať. § 507
(1)Ak nemožno vadu odstrániť a ak nemožno pre ňu vec užívať dohodnutým spôsobom alebo riadne, je nadobúdateľ oprávnený domáhať sa zrušenia zmluvy. Inak sa môže nadobúdateľ domáhať buď primeranej zľavy z ceny, alebo opravy alebo doplnenia toho, čo chýba.
(2)Práva vyplývajúce zo zodpovednosti

vady môžu byť pri jednotlivých záväzkoch upravené zákonom alebo dohodnuté účastníkmi inak. § 508 Nárok zo zodpovednosti

vady je potrebné uplatniť na súde vo všeobecnej premlčacej dobe (§ 101), ktorá

čína plynúť odo dňa, keď nadobúdateľ vytkol vady u scudziteľa. § 509

(1)Oprávnený má právo na náhradu potrebných nákladov, ktoré mu vznikli v súvislosti s uplatnením práva zo zodpovednosti

vady. Toto právo treba uplatniť u povinného najneskôr do jedného mesiaca po uplynutí doby, v ktorej treba vytknúť vady; inak právo

nikne.

(2)Na plynutie premlčacej doby určenej na uplatnenie práv na súde sa primerane použije § 508. § 510 Uplatnenie nároku zo zodpovednosti

vady nevylučuje nárok na náhradu škody, ktorá z vady vznikla. Druhý oddiel Spoločné záväzky a spoločné práva Spoločné záväzky § 511

(1)Ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu je ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté alebo ak to vyplýva z povahy plnenia, že viac dlžníkov má tomu istému veriteľovi splniť dlh spoločne a nerozdielne, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie od ktoréhokoľvek z nich. Ak dlh splní jeden dlžník, povinnosť ostatných

nikne.

(2)Ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu nie je ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak, sú podiely na dlhu všetkých dlžníkov vo vzájomnom pomere rovnaké. Dlžník, proti ktorému bol uplatnený nárok vyšší, než zodpovedá jeho podielu, je povinný bez zbytočného odkladu upovedomiť o tom ostatných dlžníkov a dať im príležitosť, aby uplatnili svoje námietky proti pohľadávke. Môže od nich požadovať, aby dlh podľa podielov na nich pripadajúcich splnili alebo aby ho v tomto rozsahu dlhu inak zbavili.
(3)Ak dlžník v rozsahu uplatneného nároku dlh sám splnil, je oprávnený požadovať náhradu od ostatných podľa ich podielov. Pokiaľ nemôže niektorý z dlžníkov svoj podiel splniť, rozvrhne sa tento podiel rovnakým dielom na všetkých ostatných. Spoločné práva § 512
(1)Ak má dlžník splniť dlh viacerým veriteľom a ak ide o deliteľné plnenie, môže každý veriteľ požadovať len svoj diel; ak inej dohody niet, je dlžník oprávnený plniť každému z veriteľov rovnaký diel.
(2)Ak ide o plnenie viacerým veriteľom, ktoré je nedeliteľné, je dlžník oprávnený plniť ktorémukoľvek z veriteľov, ak nebolo dohodnuté niečo iné. Splnením jednému z veriteľov dlh

nikne. Dlžník však nie je povinný plniť jednému zo svojich spoluveriteľov bez súhlasu ostatných spoluveriteľov. Ak sa všetci spoluveritelia nedohodnú, môže dlžník to, čo je dlžný, zložiť do notárskej úschovy. § 513 Ak je dlžník

viazaný na rovnaké plnenie niekoľkým veriteľom, ktorí sú podľa zákona, podľa rozhodnutia súdu alebo podľa zmluvy voči nemu oprávnení spoločne a nerozdielne, môže ktokoľvek z veriteľov žiadať celé plnenie a dlžník je povinný splniť v celom rozsahu tomu, kto o plnenie požiada prvý. § 514 Ak dlžník splnil celý záväzok jednému z veriteľov, ktorí sú voči nemu oprávnení spoločne a nerozdielne, nemôžu už ostatní od neho nič žiadať. § 515

(1)Či spoluveriteľ, ktorý dostal plnenie nedeliteľné alebo celé plnenie, ktoré mohol žiadať ktorýkoľvek zo spoluveriteľov, je ostatným spoluveriteľom niečím povinný, závisí od pomeru medzi spoluveriteľmi.
(2)Obdobne platí, ak spoluveriteľ dostal viac, než koľko na neho pripadá. Tretí oddiel Zmeny v obsahu záväzkov Dohoda strán § 516
(1)Účastníci môžu dohodou zmeniť vzájomné práva a povinnosti.
(2)Ak z dohody nevyplýva nepochybne, že dojednaním nového záväzku má doterajší záväzok

niknúť, vzniká nový záväzok popri doterajšom záväzku, ak sú pre jeho vznik splnené zákonom požadované náležitosti.

(3)

bezpečenie práv, ktorých sa dohoda týka, trvá naďalej. Ak však k dohode došlo bez súhlasu ručiteľa, môže proti veriteľovi namietať všetko, čo by mohol namietať, keby dohoda nebola. Omeškanie dlžníka § 517

(1)Dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa

týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

(2)Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
(3)Ak ide o omeškanie s plnením veci, zodpovedá dlžník

jej stratu, poškodenie alebo zničenie, ibaže by k tejto škode došlo aj inak. § 518 Ak bol v zmluve určený presný čas plnenia a zo zmluvy alebo z povahy veci vyplýva, že na oneskorenom plnení nemôže mať veriteľ záujem, musí veriteľ oznámiť dlžníkovi bez zbytočného odkladu, že na plnení trvá; ak tak neurobí, zmluva sa od

čiatku zrušuje. § 519 Právo veriteľa na náhradu škody spôsobenej omeškaním dlžníka nie je dotknuté; pri omeškaní s plnením peňažného dlhu možno však náhradu škody požadovať, len pokiaľ nie je krytá úrokmi z omeškania alebo poplatkom z omeškania. § 520 K omeškaniu dlžníka nedôjde, ak veriteľ včas a riadne ponúknuté plnenie od neho neprijme alebo mu neposkytne súčinnosť potrebnú na splnenie dlhu. Ak ide o plnenie veci, znáša veriteľ nebezpečenstvo jej straty, zničenia alebo poškodenia. § 521 Ak dôjde k dohode o tom, že sa už splatný dlh bude plniť v splátkach, a ak veriteľ chce, aby dlžník v splátkach plnil aj úroky z omeškania, musí sa to výslovne dohodnúť. Omeškanie veriteľa § 522 Veriteľ je v omeškaní, ak neprijal riadne ponúknuté plnenie alebo neposkytol v čase plnenia súčinnosť potrebnú na splnenie dlhu. V takých prípadoch je veriteľ najmä povinný nahradiť dlžníkovi náklady, ktoré mu tým vznikli. Ďalej naňho prechádza nebezpečenstvo náhodnej skazy veci. Okrem toho je dlžník oprávnený žiadať od veriteľa náhradu iných škôd spôsobených mu omeškaním, ak možno veriteľovi pripočítať

vinenie. § 523

čas veriteľovho omeškania nie je dlžník povinný platiť úroky. Štvrtý oddiel Zmena v osobe veriteľa alebo dlžníka Postúpenie pohľadávky § 524

(1)Veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.
(2)S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené. § 525
(1)Postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá

niká najneskôr smrťou veriteľa alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku, pokiaľ nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia.

(2)Nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo dohode s dlžníkom. § 526
(1)Postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi.
(2)Ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení. § 527
(1)Ak sa dojednalo postúpenie pohľadávky

odplatu, zodpovedá postupca postupníkovi, ak

  1. a)postupník sa nestal namiesto postupcu veriteľom pohľadávky s dohodnutým obsahom,
  2. b)dlžník splnil postupcovi záväzok skôr, než bol povinný ho splniť postupníkovi,
  3. c)postúpená pohľadávka alebo jej časť

nikla

počítaním nároku, ktorý mal dlžník voči postupcovi.

(2)

vymožiteľnosť postúpenej pohľadávky postupca ručí do výšky prijatej odplaty spolu s úrokmi, len keď sa na to postupníkovi písomne

viazal; toto ručenie však

niká, ak postupník nevymáha postúpenú pohľadávku od dlžníka bez zbytočného odkladu na súde. § 528

(1)Ak splnenie postúpenej pohľadávky je

bezpečené záložným právom, ručením alebo iným spôsobom, je postupca povinný o postúpení pohľadávky podať správu osobe, ktorá

bezpečenie záväzku poskytla.

(2)Postupca je povinný odovzdať postupníkovi všetky doklady a poskytnúť všetky potrebné informácie, ktoré sa týkajú postúpenej pohľadávky. § 529
(1)Námietky proti pohľadávke, ktoré mohol dlžník uplatniť v čase postúpenia, mu zostávajú

chované i po postúpení pohľadávky.

(2)Dlžník môže použiť na

počítanie voči postupníkovi aj svoje na

počítanie spôsobilé pohľadávky, ktoré mal voči postupcovi v čase, keď mu bolo oznámené alebo preukázané postúpenie pohľadávky (§ 526), ak ich oznámil bez zbytočného odkladu postupníkovi. Toto právo má dlžník aj v prípade, že jeho pohľadávky v čase oznámenia alebo preukázania postúpenia neboli ešte splatné. § 530

(1)Na žiadosť postupníka môže postupca vymáhať postúpený nárok sám vo svojom mene na účet postupníka. Ak postúpenie pohľadávky sa oznámilo alebo preukázalo dlžníkovi (§ 526), môže postupca pohľadávku vymáhať iba v prípade, že ju nevymáha postupník a postupca preukáže dlžníkovi súhlas postupníka s týmto vymáhaním.
(2)Ak postupca vymáha pohľadávku, môže dlžník použiť svoje na

počítanie spôsobilé pohľadávky, ktoré má dlžník voči postupcovi v čase jej vymáhania, nie však pohľadávky, ktoré má voči postupníkovi. Prevzatie dlhu § 531

(1)Kto sa dohodne s dlžníkom, že preberá jeho dlh, nastúpi ako dlžník na jeho miesto, ak na to dá veriteľ súhlas. Súhlas veriteľa možno dať buď pôvodnému dlžníkovi, alebo tomu, kto dlh prevzal.
(2)Kto bez dohody s dlžníkom prevezme dlh zmluvou s veriteľom, stane sa dlžníkom popri pôvodnom dlžníkovi.
(3)Zmluva o prevzatí dlhu vyžaduje, aby sa uzavrela písomnou formou.
(4)Námietky, ktoré má voči veriteľovi pôvodný dlžník, môže uplatniť aj osoba, ktorá dlh prevzala. § 532 Obsah záväzku sa prevzatím dlhu nemení, ale

bezpečenie dlhu poskytnuté tretími osobami trvá len vtedy, ak tieto osoby súhlasia so zmenou v osobe dlžníka. Pristúpenie k záväzku § 533 Kto bez súhlasu dlžníka dohodne písomne s veriteľom, že splní

dlžníka jeho peňažný záväzok, stáva sa dlžníkom popri pôvodnom dlžníkovi a obaja dlžníci sú

viazaní spoločne a nerozdielne. Ustanovenie § 531 ods. 4 tu platí obdobne. § 534 Kto sa s dlžníkom dohodne, že splní jeho záväzok voči jeho veriteľovi, má voči dlžníkovi povinnosť poskytovať plnenie jeho veriteľovi. Veriteľovi z toho však priame právo nevznikne. Poukážka § 535 Poukážkou sa oprávňuje poukazník vybrať plnenie u poukázanca a poukázanec sa splnomocňuje, aby splnil poukazníkovi na účet poukazcu. Priamy nárok nadobudne poukazník proti poukázancovi len vtedy, ak dostane prejav poukázanca, že poukážku prijíma. § 536

(1)Pokiaľ je poukázanec to, čo má plniť, už poukazcovi dlžný, je voči nemu povinný poukážke vyhovieť. Jeho záväzok

nikne, ak nie je inak dohodnuté, iba tým, že splní podľa poukážky poukazníkovi. Ak sa má poukážkou splniť dlh poukazcu u poukazníka, ktorý s tým súhlasil, je poukazník povinný poukázanca vyzvať, aby plnil.

(2)Ak poukazník nechce použiť poukážku alebo ak poukázanec odopiera poukážku prijať alebo podľa nej plniť, je poukazník povinný oznámiť to bez zbytočného odkladu poukazcovi. § 537 Ak prijme poukázanec poukážku voči poukazníkovi, môže uplatniť len také námietky, ktoré sa týkajú platnosti prijatia alebo ktoré vyplývajú z obsahu poukážky alebo z jeho vlastných vzťahov k poukazníkovi. § 538
(1)Dokiaľ poukázanec ešte neprijal poukážku voči poukazníkovi, môže ju poukazca odvolať.
(2)Ak medzi poukazcom a poukázancom nie je iný právny dôvod, platia o právnom vzťahu medzi oboma ustanovenia o príkaznej zmluve; ale poukážka nezanikne smrťou poukazcu alebo poukázanca. Či a pokiaľ zrušenie poukážky pôsobí aj proti poukazníkovi, spravuje sa právnym vzťahom medzi ním a poukazcom. § 539 Ak vo vzťahu medzi poukazcom a poukazníkom

čala plynúť premlčacia doba ohľadne záväzku, ktorého plnenie je predmetom poukážky, a to pred dobou, keď poukazníkovi došlo oznámenie poukázanca o prijatí poukážky, plynie od tejto doby premlčacia doba vo vzťahu medzi poukázancom a poukazníkom. Poukážka na cenné papiere § 540 Peňažný ústav môže vystaviť na tretiu osobu alebo na seba písomnú poukážku znejúcu na plnenie cenných papierov bez toho, že by v nej uviedol dôvod záväzku. § 541

(1)Ak taká poukážka znie na rad, môže sa previesť rubopisom.
(2)Rubopisom prechádzajú všetky práva z poukážky na osobu oprávnenú z rubopisu. § 542
(1)Kto prijme poukážku vystavenú peňažným ústavom, je povinný plniť tomu, v koho prospech bola vystavená alebo na koho bola prevedená.
(2)Osoba

viazaná poukážkou je povinná plniť, len ak sa jej vydá kvitovaná poukážka. Proti osobe oprávnenej rubopisom z poukážky môže robiť iba také námietky, ktoré vyplývajú z obsahu poukážky alebo z vlastných vzťahov k oprávnenému. § 543 O náležitostiach prijatia rubopisu, ako aj o tom, kto je z rubopisu oprávnený a ako toto oprávnenie preukazuje, platia predpisy o zmenkách. Podľa týchto ustanovení sa takisto posúdi, od koho môže požadovať poukážku ten, kto o ňu prišiel. Piaty oddiel

bezpečenie záväzkov Zmluvná pokuta § 544

(1)Ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší,

viazaný pokutu

platiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

(2)Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
(3)Ustanovenia o zmluvnej pokute sa použijú aj na pokutu určenú pre porušenie zmluvnej povinnosti právnym predpisom (penále). § 545
(1)Ak z dojednania o zmluvnej pokute nevyplýva niečo iné, je dlžník

viazaný plniť povinnosť, ktorej splnenie bolo

bezpečené zmluvnou pokutou, aj po jej

platení.

(2)Veriteľ nie je oprávnený požadovať náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa vzťahuje zmluvná pokuta, ak z dojednania účastníkov o zmluvnej pokute nevyplýva niečo iné. Veriteľ je oprávnený domáhať sa náhrady škody presahujúcej zmluvnú pokutu, len keď je to medzi účastníkmi dohodnuté.
(3)Ak z dohody nevyplýva niečo iné, nie je dlžník povinný zmluvnú pokutu

platiť, ak porušenie povinnosti nezavinil. Ručenie § 546 Dohodou účastníkov možno

bezpečiť pohľadávku ručením. Ručenie vzniká písomným vyhlásením, ktorým ručiteľ berie na seba voči veriteľovi povinnosť, že pohľadávku uspokojí, ak ju neuspokojí dlžník. § 547 Veriteľ je povinný kedykoľvek a bez zbytočného odkladu oznámiť ručiteľovi na požiadanie výšku svojej pohľadávky. § 548

(1)Ručiteľ je povinný dlh splniť, ak ho nesplnil dlžník, hoci ho na to veriteľ písomne vyzval.
(2)Ručiteľ môže proti veriteľovi uplatniť všetky námietky, ktoré by mal proti veriteľovi dlžník.
(3)Uznanie dlhu dlžníkom je účinné voči ručiteľovi, len keď s ním vysloví súhlas. § 549 Ručiteľ môže plnenie odoprieť, pokiaľ veriteľ

vinil, že pohľadávku nemôže uspokojiť dlžník. § 550 Ručiteľ, ktorý dlh splnil, je oprávnený požadovať od dlžníka náhradu

plnenie poskytnuté veriteľovi. § 551 Dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov

(1)Uspokojenie pohľadávky možno

bezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia.

(2)Proti platiteľovi mzdy nadobúda veriteľ právo na výplatu zrážok okamihom, keď sa platiteľovi dohoda predložila.
(3)Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia aj pre iné príjmy, s ktorými sa pri výkone rozhodnutia nakladá ako so mzdou. § 552 Záložná zmluva Pohľadávku možno

bezpečiť aj záložnou zmluvou. Ako sa

bezpečuje pohľadávka zálohom veci alebo práva, je upravené v časti o vecných právach. § 553

bezpečenie záväzkov prevodom práva

(1)Splnenie záväzku sa môže

bezpečiť prevodom práva dlžníka v prospech veriteľa (

bezpečovací prevod práva).

(2)Zmluva o

bezpečovacom prevode práva sa musí uzavrieť písomne. § 554

bezpečenie postúpením pohľadávky Pohľadávku možno

bezpečiť aj postúpením pohľadávky dlžníka alebo pohľadávky tretej osoby. Zábezpeka § 555 Záväzok dať zábezpeku možno splniť najmä zriadením záložného práva alebo spôsobilými ručiteľmi. § 556 Nikto nie je povinný prijať vec alebo právo ako zábezpeku do sumy vyššej, než koľko sú dve tretiny ich odhadnej ceny. § 557 Vklady v bankách a sporiteľniach (ďalej len „peňažný ústav“) a štátne cenné papiere sú spôsobilou zábezpekou do celej svojej výšky. § 558 Uznanie dlhu Ak niekto uzná písomne, že

platí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní. Šiesty oddiel Zánik záväzkov Splnenie dlhu § 559

(1)Splnením dlh

nikne.

(2)Dlh musí byť splnený riadne a včas. § 560 Ak si zo zmluvy majú účastníci plniť navzájom, môže sa domáhať splnenia záväzku len ten, kto sám splnil svoj záväzok skôr alebo je pripravený ho splniť. I ten, kto je povinný plniť vopred, môže svoje plnenie odoprieť až do tej doby, keď bude poskytnuté alebo

bezpečené vzájomné plnenie, ak je plnenie druhého účastníka ohrozené skutočnosťami, ktoré nastali u druhého účastníka a ktoré mu neboli známe, keď zmluvu uzavrel. § 561

(1)Ak možno záväzok splniť viacerými spôsobmi, má právo voľby dlžník, ak nebolo dohodnuté inak. Od vykonanej voľby však nemožno odstúpiť.
(2)Ak sa náhodným zánikom niektorej veci voľba zmarila, môže účastník, ktorý mal právo voľby, od zmluvy odstúpiť. § 562 Dlžník splní dlh aj vtedy, ak plní tomu, kto predloží veriteľovo potvrdenie o tom, že je oprávnený prijať plnenie; to však neplatí, ak dlžník vedel, že ten, kto potvrdenie predložil, nie je oprávnený plnenie prijať. § 563 Ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal. § 564 Ak je čas plnenia ponechaný na vôli dlžníka, určí ho na návrh veriteľa súd podľa okolností prípadu tak, aby to bolo v súlade s dobrými mravmi. § 565 Ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o

platenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky. § 566 Veriteľ je povinný prijať aj čiastočné plnenie, ak to neodporuje dohode alebo povahe pohľadávky. § 567

(1)Dlh sa plní na mieste určenom dohodou účastníkov. Ak nie je miesto plnenia takto určené, je ním bydlisko alebo sídlo dlžníka.
(2)Ak dlžník plní peňažný dlh prostredníctvom pošty alebo peňažného ústavu, je dlh splnený okamihom, keď bola suma poukázaná, ak nie je dohodnuté inak. § 568
(1)Ak dlžník nemôže svoj záväzok splniť veriteľovi, pretože veriteľ je neprítomný alebo je v omeškaní alebo ak dlžník má odôvodnené pochybnosti, kto je veriteľom, alebo veriteľa nepozná, nastávajú účinky splnenia záväzku, ak jeho predmet dlžník uloží do úradnej úschovy.
(2)Uloženie do úradnej úschovy sa uskutočňuje odovzdaním predmetu plnenia v súlade s právnymi predpismi úradnému orgánu príslušnému na to v mieste plnenia. Vynaložené potrebné náklady s tým spojené znáša veriteľ. § 569
(1)Veriteľ je povinný vydať dlžníkovi na jeho požiadanie písomné potvrdenie o tom, že dlh bol úplne alebo čiastočne splnený.
(2)Dlžník je oprávnený plnenie odoprieť, ak mu veriteľ nevydá zároveň potvrdenie. Dohoda § 570
(1)Ak sa veriteľ dohodne s dlžníkom, že doterajší záväzok sa nahrádza novým záväzkom, doterajší záväzok

niká a dlžník je povinný plniť nový záväzok.

(2)Ak sa nahrádza záväzok zriadený písomnou formou, musí sa dohoda o zriadení nového záväzku uzavrieť písomne. To isté platí, ak sa nahrádza premlčaný záväzok. § 571 Doterajší záväzok sa pokladá

nahradený iba v rozsahu, ktorý nepochybne vyplýva z dohody o novom záväzku. § 572

(1)Ručenie a záložné právo

bezpečujúce

niknutý záväzok

bezpečujú aj záväzok, ktorý nahrádza pôvodný záväzok. Ak však ručiteľ alebo osoby, voči ktorým sa môžu uvedené práva uplatniť, neprejavia súhlas s tým, aby sa

bezpečil nový záväzok, trvá

bezpečenie len v rozsahu pôvodného záväzku a všetky námietky proti doterajšiemu záväzku zostávajú

chované.

(2)Strany sa môžu dohodnúť, že nesplnený záväzok alebo jeho časť sa zrušuje bez toho, aby vznikol nový záväzok. Ak z dohody nevyplýva niečo iné, zrušovaný záväzok

niká, keď návrh na jeho zrušenie prijala druhá strana.

(3)Dohoda o zrušení záväzku sa musí uzavrieť písomne, ak sa zrušuje záväzok dojednaný písomne. § 573 Ak výslovne z písomnej dohody o zrušení záväzku nevyplýva niečo iné,

niká súčasne aj záväzok druhej strany, a ak už bol splnený, má druhá strana nárok na jeho vrátenie, a to pri peňažnom záväzku spolu s úrokmi. Ak sa strany dohodnú na zrušení časti záväzku,

niká záväzok druhej strany v rozsahu zodpovedajúcom zrušovanej časti záväzku. § 574

(1)Veriteľ sa môže s dlžníkom dohodnúť, že sa vzdáva svojho práva alebo že dlh odpúšťa; táto dohoda sa musí uzavrieť písomne.
(2)Dohoda, ktorou sa niekto vzdáva práv, ktoré môžu vzniknúť až v budúcnosti, je neplatná. Nemožnosť plnenia § 575
(1)Ak sa plnenie stane nemožným, povinnosť dlžníka plniť

nikne.

(2)Plnenie nie je nemožné, najmä ak ho možno uskutočniť aj

sťažených podmienok, s väčšími nákladmi alebo až po dojednanom čase.

(3)Ak sa nemožnosť týka len časti plnenia,

nikne povinnosť, len pokiaľ ide o túto časť; veriteľ má však právo ohľadne zvyšujúceho plnenia od zmluvy odstúpiť. Ak však z povahy zmluvy alebo z účelu plnenia, ktorý bol dlžníkovi známy v čase uzavretia zmluvy, vyplýva, že plnenie zvyšku záväzku nemá pre veriteľa žiaden hospodársky význam,

niká záväzok v celom rozsahu, ibaže veriteľ bez zbytočného odkladu po tom, čo sa o nemožnosti časti plnenia dozvedel, oznámi dlžníkovi, že na zvyšku plnenia trvá. § 576 Ak sa uskutočnenie jedného z viacerých voliteľných plnení stane nemožným, obmedzuje sa záväzok na zvyšujúce plnenie. Ak však nemožnosť tohto plnenia je spôsobená osobou, ktorá nemá právo voľby plnenia, môže druhá strana od zmluvy odstúpiť. § 577

(1)Dlžník je povinný bez zbytočného odkladu po tom, čo sa dozvie o skutočnosti, ktorá robí plnenie nemožným, oznámiť to veriteľovi, inak zodpovedá

škodu, ktorá vznikne veriteľovi tým, že nebol včas o nemožnosti upovedomený.

(2)Právo na vydanie bezdôvodného obohatenia nie je dotknuté. § 578 Uplynutie času Práva aj povinnosti

niknú uplynutím času, na ktorý boli obmedzené. § 579 Smrť dlžníka alebo veriteľa

(1)Smrťou dlžníka povinnosť nezanikne, ibaže jej obsahom bolo plnenie, ktoré mal osobne vykonať dlžník.
(2)Smrťou veriteľa právo

nikne, ak bolo plnenie obmedzené len na jeho osobu;

nikne aj právo na bolestné a na náhradu

sťaženie spoločenského uplatnenia.

počítanie § 580 Ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu,

niknú

počítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k

počítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na

počítanie. § 581

(1)

počítanie nie je prípustné proti pohľadávke na náhradu škody spôsobenej na zdraví, ibaže by išlo o vzájomnú pohľadávku na náhradu škody toho istého druhu.

počítanie nie je prístupné ani proti pohľadávkam, ktoré nemožno postihnúť výkonom rozhodnutia.

(2)

počítať nemožno premlčané pohľadávky, pohľadávky, ktorých sa nemožno domáhať na súde, ako aj pohľadávky z vkladov. Proti splatnej pohľadávke nemožno

počítať pohľadávku, ktorá ešte nie je splatná.

(3)Dohodou účastníkov možno

počítaním vyrovnať aj pohľadávky uvedené v odsekoch 1 a 2.

(4)

počítanie proti pohľadávkam na výživné upravuje Zákon o rodine. § 582 Výpoveď

(1)Ak je dojednaná zmluva na dobu neurčitú, ktorej predmetom je záväzok na nepretržitú alebo opakovanú činnosť, alebo záväzok zdržať sa určitej činnosti alebo strpieť určitú činnosť a ak zo zákona alebo zo zmluvy nevyplýva spôsob jej výpovede, možno zmluvu vypovedať v lehote troch mesiacov ku koncu kalendárneho štvrťroka.
(2)Výpoveď je však neúčinná ohľadne záväzku zdržať sa určitej činnosti, ak z jeho povahy alebo zo zmluvy vyplýva, že záväzok je časovo neobmedzený. § 583 Neuplatnenie práva K zániku práva preto, že nebolo uplatnené v určenom čase, dochádza len v prípadoch uvedených v zákone. Na zánik súd prihliadne, aj keď to dlžník nenamietne. § 584 Splynutie Ak akýmkoľvek spôsobom splynie právo s povinnosťou (záväzkom) v jednej osobe,

nikne právo i povinnosť (záväzok), ak zákon neustanovuje inak. Urovnanie § 585

(1)Dohodou o urovnaní môžu účastníci upraviť práva medzi nimi sporné alebo pochybné. Dohoda, ktorou majú byť medzi účastníkmi upravené všetky práva, sa netýka práv, na ktoré účastník nemohol pomýšľať.
(2)Ak bol doterajší záväzok zriadený písomnou formou, musí sa dohoda o urovnaní uzavrieť písomne: to isté platí, ak sa dohoda týka premlčaného záväzku.
(3)Doterajší záväzok je nahradený záväzkom, ktorý vyplýva z urovnania. § 586
(1)Omyl o tom, čo je medzi stranami sporné alebo pochybné, nespôsobuje neplatnosť dohody o urovnaní. Ak však omyl bol vyvolaný ľsťou jednej strany, môže sa druhá strana neplatnosti dovolať.
(2)Urovnanie dojednané dobromyseľne nestráca platnosť ani v prípade, že dodatočne vyjde najavo, že niektorá zo strán dohodnuté právo v čase dojednania urovnania nemala. § 587 I keď strany vyhlásia, že urovnaním sú medzi nimi upravené všetky vzájomné práva, týkajú sa tieto účinky iba právneho vzťahu, v ktorom vznikla medzi nimi spornosť alebo pochybnosť, ibaže z obsahu urovnania nepochybne vyplýva, že sa urovnanie týka aj iných vzťahov. Druhá hlava KÚPNA A ZÁMENNÁ ZMLUVA Prvý oddiel Všeobecné ustanovenia o kúpnej zmluve § 588
(1)Z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a

platiť

ň predávajúcemu dohodnutú cenu.

(2)Ak predmetom kúpy je nehnuteľnosť, musí sa kúpna zmluva uzavrieť písomnou formou. Účinnosť nadobudne registráciou štátnym notárstvom. Prevod vlastníctva sa vyznačí v evidencii nehnuteľností. § 589 Cenu treba dojednať v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, inak je zmluva neplatná podľa § 40a. § 590 Ak nie je dohodnuté inak, prechádza na kupujúceho nebezpečenstvo náhodnej skazy a náhodného zhoršenia predmetu kúpy, včítane úžitkov, súčasne s nadobudnutím vlastníctva. Ak kupujúci nadobudne vlastníctvo skôr, než dôjde k odovzdaniu predmetu kúpy, má predávajúci až do odovzdania práva a povinnosti uschovávateľa. § 591 Ak nie je dohodnuté inak ani ak to nie je obvyklé, sú účastníci povinní plniť bez zbytočného odkladu. Predávajúci je oprávnený odovzdanie predmetu kúpy odoprieť, ak kupujúci nezaplatí cenu včas. Ak sa odosiela predmet kúpy na miesto plnenia alebo určenia, nie je kupujúci povinný

platiť cenu, dokiaľ nemá možnosť si predmet kúpy prezrieť. § 592 Ak je kupujúci v omeškaní s prevzatím, môže predávajúci predmet kúpy uložiť na náklady kupujúceho vo verejnom skladišti alebo u iného uschovávateľa alebo ho môže po upozornení predať na účet kupujúceho. Ak ide o vec podliehajúcu rýchlej skaze a ak nie je na upozornenie čas, upozornenie nie je potrebné. § 593 Ak nie je dohodnuté inak, znáša náklady spojené s odovzdaním predmetu kúpy, najmä náklady merania, váženia a balenia, predávajúci a náklady spojené s prevzatím kupujúci; ak sa vec odosiela na miesto, ktoré nie je miestom splnenia, znáša náklady odoslania kupujúci. § 594 Ak má predávajúci predmet kúpy odoslať na miesto splnenia alebo určenia, platí, že vec bola odovzdaná v čase, keď bola odovzdaná na prepravu, pokiaľ nebolo dohodnuté inak. § 595 Tomu, kto kúpi budúce úžitky nejakej veci vcelku alebo s nádejou na neisté budúce úžitky, patria všetky úžitky riadne vyťažené. Znáša však stratu, ak bolo jeho očakávanie zmarené. § 596 Ak vec má vady, o ktorých predávajúci vie, je povinný kupujúceho pri dojednávaní kúpnej zmluvy na ne upozorniť. § 597

(1)Ak dodatočne vyjde najavo vada, na ktorú predávajúci kupujúceho neupozornil, má kupujúci právo na primeranú zľavu z dojednanej ceny zodpovedajúcu povahe a rozsahu vady; ak ide o vadu, ktorá robí vec neupotrebiteľnou, má tiež právo od zmluvy odstúpiť.
(2)Právo odstúpiť od zmluvy má kupujúci aj vtedy, ak ho predávajúci ubezpečil, že vec má určité vlastnosti, najmä vlastnosti vymienené kupujúcim, alebo že nemá žiadne vady, a toto ubezpečenie sa ukáže nepravdivým. § 598 Kupujúci má právo na úhradu nevyhnutných nákladov, ktoré mu vznikli v súvislosti s uplatnením práv zo zodpovednosti

vady. § 599

(1)Vady musí kupujúci uplatniť u predávajúceho bez zbytočného odkladu. Práva zo zodpovednosti

vady sa môže kupujúci domáhať na súde, len ak vady vytkol najneskôr do šiestich mesiacov, ak ide o vady krmív, do troch týždňov, a ak ide o vady zvierat, do šiestich týždňov od prevzatia veci.

(2)Právo na náhradu nevyhnutných nákladov môže kupujúci uplatniť na súde, len ak náklady predávajúcemu oznámi v lehote uvedenej v odseku 1. § 600 Uplatnením práv zo zodpovednosti

vady nie je dotknuté právo na náhradu škody. Druhý oddiel Vedľajšie dojednania pri kúpnej zmluve § 601 Výhrada vlastníctva Ak má vlastníctvo k predanej hnuteľnej veci prejsť na kupujúceho až po

platení ceny, musí sa táto výhrada dohodnúť písomne. Ak zo zmluvy nevyplýva niečo iné, prechádza nebezpečenstvo náhodnej skazy a náhodného zhoršenia na kupujúceho odovzdaním veci. Predkupné právo § 602

(1)Kto predá vec s výhradou, že mu ju kupujúci ponúkne na predaj, keby ju chcel predať, má predkupné právo.
(2)Také právo možno dohodnúť aj pre prípad iného scudzenia veci než predajom. § 603
(1)Predkupné právo ukladá povinnosť iba tomu, kto sľúbil vec ponúknuť na predaj.
(2)Predkupné právo možno dohodnúť aj ako vecné právo, ktoré pôsobí aj voči nástupcom kupujúceho. Zmluva sa musí uzavrieť písomne a nadobúda účinnosť registráciou štátnym notárstvom. Predkupné právo sa

píše do evidencie nehnuteľností. Ak predávajúci nekúpil vec ponúknutú kupujúcim, zostáva mu

chované predkupné právo aj voči jeho právnemu nástupcovi.

(3)Ak sa predkupné právo porušilo, môže sa oprávnený buď od nadobúdateľa domáhať, aby mu vec ponúkol na predaj, alebo mu zostane predkupné právo

chované. § 604 Predkupné právo neprechádza na dediča oprávnenej osoby a nemožno ho previesť na inú osobu. § 605 Ak nie je dohodnutá doba, dokedy sa má predaj uskutočniť, musí oprávnená osoba vyplatiť hnuteľnosť do ôsmich dní, nehnuteľnosť do dvoch mesiacov po ponuke. Ak táto doba uplynie márne, predkupné právo

nikne. Ponuka sa vykoná ohlásením všetkých podmienok; ak ide o nehnuteľnosť, musí byť ponuka písomná. § 606 Kto je oprávnený kúpiť vec, musí

platiť cenu ponúknutú niekym iným, ak nie je dohodnuté inak. Ak nemôže vec kúpiť alebo ak nemôže splniť podmienky ponúknuté popri cene a nemožno ich vyrovnať ani odhadnou cenou, predkupné právo

nikne. Právo spätnej kúpy § 607

(1)Kto predá hnuteľnú vec s výhradou, že má právo žiadať vrátenie veci do určitej doby po kúpe, ak vráti kupujúcemu

platenú cenu, má právo spätnej kúpy.

(2)Zmluva o práve spätnej kúpy sa musí uzavrieť písomne. § 608
(1)Právo spätnej kúpy musí predávajúci uplatniť písomnou formou, a ak nie je dohodnuté inak, najneskôr do jedného roka od odovzdania veci kupujúcemu, inak právo spätnej kúpy

nikne.

(2)Ak predávajúci využije právo spätnej kúpy, musí kupujúci vrátiť vec bez zbytočného odkladu a každá strana má práva a povinnosti, ktoré mala druhá strana z pôvodnej kúpnej zmluvy. § 609
(1)Ak sa právo spätnej kúpy týka veci určenej podľa druhu, vzniká uplatnením tohto práva kupujúcemu záväzok vrátiť vec toho istého druhu.
(2)Ak sa právo spätnej kúpy týka veci jednotlivo určenej, je kupujúci povinný vrátiť tú istú vec, ktorú kúpil. Zmluva o scudzení veci, ktorou sa porušilo právo spätnej kúpy, je neplatná. § 610 Iné vedľajšie dojednania
(1)Účastníci môžu písomnou zmluvou dohodnúť aj iné vedľajšie dojednania majúce povahu výhrad a podmienok pripúšťajúcich zánik právneho vzťahu

loženého kúpnou zmluvou.

(2)Pokiaľ sa účastníci nedohodli inak,

nikajú tieto výhrady a podmienky najneskôr uplynutím jedného roka od uzavretia kúpnej zmluvy, ak ich predávajúci v tejto lehote neuplatnil. Tretí oddiel Zámenná zmluva § 611 Ustanovenia o kúpnej zmluve sa primerane použijú aj na zmluvu, podľa ktorej si zmluvné strany vymieňajú vec

vec, a to tak, že každá zo strán sa považuje ohľadne veci, ktorú výmenou dáva,

predávajúcu stranu, a ohľadne veci, ktorú výmenou prijíma,

kupujúcu stranu. Štvrtý oddiel Osobitné ustanovenia o predaji tovaru v obchode § 612 Ak fyzická alebo právnická osoba predáva tovar ako podnikateľ (ďalej len „predávajúci“) v rámci svojej podnikateľskej činnosti, platia okrem všeobecných ustanovení o kúpnej zmluve aj nasledujúce ustanovenia § 613 až 627. § 613 Veci možno predávať aj na objednávku. Predávajúci je povinný obstarať objednaný tovar v dohodnutej lehote, a ak lehota nie je dohodnutá, v lehote primeranej okolnostiam. Ak sa tak nestane, objednávateľ je oprávnený od tejto zmluvy odstúpiť. Odstúpením objednávateľa od zmluvy nie je dotknuté jeho právo na náhradu škody. § 614

(1)Ak je predávajúci podľa dohody s kupujúcim alebo podľa povahy veci povinný dodať vec na miesto určené kupujúcim, kupujúci je povinný prevziať vec pri dodaní. V ostatných prípadoch je kupujúci povinný prevziať vec pri predaji, ak sa s predávajúcim nedohodne inak.
(2)Ak kupujúci neprevezme vec v čase uvedenom v odseku 1, predávajúci je oprávnený požadovať poplatok

uskladnenie; výšku poplatku ustanovuje osobitný predpis, prípadne určuje dohoda medzi účastníkmi.

(3)Prevzatím veci prechádza na kupujúceho vlastníctvo kúpenej veci. Pri zásielkovom predaji prechádza vlastníctvo na kupujúceho prevzatím veci kupujúcim na miesto dodania ním určenom. Pri samoobslužnom predaji dochádza k prevodu vlastníctva ku kúpenej veci okamihom

platenia ceny

vybraný tovar. Do tohto okamihu môže kupujúci vybraný tovar vrátiť na pôvodné miesto. Ak kupujúci svojím

vinením poškodí alebo zničí vybraný tovar pred prevodom vlastníckeho práva, zodpovedá

škodu podľa všeobecných ustanovení o zodpovednosti

škodu. § 615 Plnenia, ktoré sa s predajom veci obvykle neposkytujú, treba osobitne dohodnúť. Akosť a množstvo § 616 Predávaná vec musí mať požadovanú, prípadne právnymi predpismi ustanovenú akosť, množstvo, mieru alebo hmotnosť a musí byť bez vád, najmä musí zodpovedať záväzným technickým normám. Pri potravinách podliehajúcich skaze musí byť vyznačený dátum výroby a dátum najneskoršej spotreby. Ak to povaha veci pripúšťa, má kupujúci právo, aby sa vec pred ním prekontrolovala alebo aby sa mu jej činnosť predviedla. § 617 Ak treba, aby sa pri užívaní veci

chovali osobitné pravidlá, najmä ak sa užívanie riadi návodom alebo je upravené technickou normou, je predávajúci povinný kupujúceho s nimi oboznámiť, ibaže ide o pravidlá všeobecne známe. Ak predávajúci nesplní túto povinnosť, je povinný nahradiť kupujúcemu škodu, ktorá z toho vznikla. § 618 Veci, ktoré majú vady, ktoré nebránia, aby sa mohla vec užívať na určený účel, musia sa predávať len

nižšie ceny, než je obvyklá cena bezvadnej veci; kupujúceho treba upozorniť, že vec má vadu a o akú vadu ide, ak to nie je zrejmé už z povahy predaja. Zodpovednosť

vady predanej veci § 619

(1)Predávajúci zodpovedá

vady, ktoré má daná vec pri prevzatí kupujúcim. Pri použitých veciach nezodpovedá

vady vzniknuté ich použitím alebo opotrebením. Pri veciach predávaných

nižšiu cenu nezodpovedá

vadu, pre ktorú bola dojednaná nižšia cena.

(2)Ak nejde o veci, ktoré sa rýchlo kazia, alebo o použité veci, zodpovedá predávajúci

vady, ktoré sa vyskytnú po prevzatí veci v záručnej dobe (záruke). § 620

(1)Záručná doba je šesť mesiacov; ak ide o predaj potravinárskeho tovaru, je záručná doba osem dní, pri predaji krmív tri týždne a pri predaji zvierat šesť týždňov. Ak je na predávanej veci, jej obale alebo návode k nej pripojenom vyznačená lehota na použitie veci, neskončí záručná doba pred uplynutím tejto lehoty.
(2)Pri veciach, ktoré sú určené na to, aby sa užívali po dlhšiu dobu, ustanovujú osobitné predpisy záručnú dobu dlhšiu ako šesť mesiacov. Záručná doba presahujúca šesť mesiacov sa môže týkať i len niektorej súčiastky veci. Predávajúci je povinný vydať kupujúcemu pri predaji záručný list s vyznačením záručnej doby.
(3)Vyhlásením v záručnom liste vydanom kupujúcemu môže predávajúci poskytnúť záruku presahujúcu rozsah záruky ustanovenej v tomto zákone. V záručnom liste určí predávajúci podmienky a rozsah tejto záruky. § 621 Záručné doby

čínajú plynúť od prevzatia veci kupujúcim. Ak má kúpenú vec uviesť do prevádzky iný podnikateľ než predávajúci,

čne záručná doba plynúť až odo dňa uvedenia veci do prevádzky, pokiaľ kupujúci objednal uvedenie do prevádzky najneskôr do troch týždňov od prevzatia veci a riadne a včas poskytol na vykonanie služby potrebnú súčinnosť. § 622 Ak ide o vadu, ktorú možno odstrániť, má kupujúci právo, aby bola bezplatne, včas a riadne odstránená. Predávajúci je povinný vadu bez zbytočného odkladu odstrániť. Ak vec nebola ešte použitá, môže kupujúci namiesto odstránenia vady požadovať výmenu veci, alebo ak sa vada týka len súčasti veci, výmenu súčasti. Predávajúci môže vždy namiesto odstránenia vady vymeniť vadnú vec

bezvadnú. § 623

(1)Ak ide o vadu, ktorú nemožno odstrániť a ktorá bráni tomu, aby sa vec mohla riadne užívať ako vec bez vady, má kupujúci právo na výmenu veci alebo má právo od zmluvy odstúpiť. Tie isté práva prislúchajú kupujúcemu, ak ide síce o odstrániteľné vady, ak však kupujúci nemôže pre opätovné vyskytnutie sa vady po oprave alebo pre väčší počet vád vec riadne užívať.
(2)Ak ide o iné neodstrániteľné vady, má kupujúci právo na primeranú zľavu z ceny veci. § 624 Ak vec predávaná

nižšiu cenu alebo použitá vec má vadu,

ktorú predávajúci zodpovedá, má kupujúci namiesto práva na výmenu veci právo na primeranú zľavu. § 625 Práva zo zodpovednosti

vady sa uplatňujú u predávajúceho, u ktorého bola vec kúpená. Ak je však v záručnom liste uvedený iný podnikateľ určený na opravu, ktorý je v mieste predávajúceho alebo v mieste pre kupujúceho bližšom, uplatní kupujúci právo na opravu u podnikateľa určeného na vykonanie záručnej opravy. Podnikateľ určený na opravu je povinný opravu vykonať v lehote dohodnutej pri predaji veci medzi predávajúcim a kupujúcim. § 626

(1)Práva zo zodpovednosti

vady veci, pre ktoré platí záručná doba,

niknú, ak sa neuplatnili v záručnej dobe.

(2)Práva zo zodpovednosti

vady pri veciach, ktoré sa rýchle kazia, musia sa uplatniť najdlhšie v deň nasledujúci po kúpe a pri použitých veciach najdlhšie do šiestich mesiacov po ich kúpe; inak práva

niknú. § 627

(1)Doba od uplatnenia práva zo zodpovednosti

vady až do doby, keď kupujúci po skončení opravy bol povinný vec prevziať, sa do záručnej doby nepočíta. Predávajúci je povinný vydať kupujúcemu potvrdenie o tom, kedy právo uplatnil, ako aj o vykonaní opravy a o dobe jej trvania.

(2)Ak dôjde k výmene,

čne plynúť záručná doba znova od prevzatia novej veci. To isté platí, ak dôjde k výmene súčiastky, na ktorú bola poskytnutá záruka. Tretia hlava DAROVACIA ZMLUVA § 628

(1)Darovacou zmluvou darca niečo bezplatne prenecháva alebo sľubuje obdarovanému a ten dar alebo sľub prijíma.
(2)Darovacia zmluva musí byť písomná, ak je predmetom daru nehnuteľnosť, a pri hnuteľnej veci, ak nedôjde k odovzdaniu a prevzatiu veci pri darovaní. Darovacia zmluva týkajúca sa nehnuteľnosti nadobudne účinnosť registráciou štátnym notárstvom.
(3)Neplatná je darovacia zmluva, podľa ktorej sa má plniť až po darcovej smrti. § 629 Darca je povinný pri ponuke daru upozorniť na vady, o ktorých vie. Ak má vec vady, na ktoré darca neupozornil, je obdarovaný oprávnený vec vrátiť. § 630 Darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy. Štvrtá hlava ZMLUVA O DIELO Prvý oddiel Všeobecné ustanovenia § 631 Zmluvou o dielo

väzuje sa objednávateľovi ten, komu bolo dielo

dané (zhotoviteľ diela), že ho

dojednanú cenu vykoná na svoje nebezpečenstvo. § 632 Ak nedôjde k zhotoveniu diela na počkanie, zhotoviteľ je povinný vydať objednávateľovi písomné potvrdenie o prevzatí objednávky. Potvrdenie musí obsahovať označenie predmetu diela a ďalej jeho rozsah, akosť, cenu

vykonanie diela a čas jeho zhotovenia. § 633

(1)Zhotoviteľ je povinný dielo vykonať podľa zmluvy, riadne a v dohodnutom čase. Ak je na vykonanie diela ustanovená záväzná technická norma, musí vykonanie zodpovedať tejto norme.
(2)Od obsahu zmluvy a povahy diela závisí, či je zhotoviteľ povinný vykonať ho osobne alebo či je oprávnený dať dielo vykonať na svoju zodpovednosť. § 634
(1)Ak nie je výška ceny dojednaná zmluvou alebo ustanovená osobitnými predpismi, treba poskytnúť primeranú cenu.
(2)Ak nie je dohodnuté inak, platí sa cena až po skončení diela. Ak sa však dielo vykonáva po častiach alebo ak vyžaduje vykonanie diela značné náklady, je ten, komu bolo

dané, oprávnený požadovať už počas vykonávania diela od objednávateľa primerané preddavky. § 635

(1)Ak sa cena dohodla podľa rozpočtu, nesmie sa bez súhlasu objednávateľa zvýšiť. Práce a náklady do rozpočtu nezahrnuté možno účtovať iba vtedy, ak ich schválil objednávateľ písomne alebo ak už práce dodatočne písomne objednal.
(2)Ak v čase od uzavretia zmluvy do jej splnenia došlo k zmene cenového predpisu, podľa ktorého sa cena dohodla, je zhotoviteľ na to povinný objednávateľa bez meškania písomne upozorniť a oznámiť mu novú cenu.
(3)Objednávateľ je oprávnený po oznámení novej ceny od zmluvy odstúpiť; ak bez zbytočného odkladu od zmluvy neodstúpi, je povinný

platiť zhotoviteľovi novú cenu, ibaže k zvýšeniu ceny došlo po prekročení dohodnutej doby vykonania diela.

(4)Ak objednávateľ odstúpi od zmluvy, je povinný

platiť zhotoviteľovi sumu pripadajúcu na vykonanú prácu a vzniknuté náklady podľa pôvodne dohodnutej ceny, iba ak mal z čiastočného plnenia zmluvy majetkový prospech. § 636

(1)Ak cenu pri uzavretí zmluvy nemožno dojednať pevnou sumou, musí sa určiť aspoň odhadom. Ak zhotoviteľ dodatočne zistí, že bude treba cenu určenú odhadom podstatne prekročiť, je povinný na to objednávateľa bez meškania písomne upozorniť a oznámiť mu novourčenú cenu; inak nemá právo

platenie rozdielu v cene.

(2)Objednávateľ je oprávnený po oznámení novourčenej ceny od zmluvy odstúpiť; ak od zmluvy odstúpi, je povinný

platiť zhotoviteľovi sumu pripadajúcu na vykonanú prácu a vzniknuté náklady podľa pôvodne určenej ceny, len pokiaľ mal z čiastočného plnenia zmluvy majetkový prospech. Odstúpením od zmluvy nie je dotknuté právo objednávateľa na náhradu škody.

(3)Ak objednávateľ neodstúpi od zmluvy bez zbytočného odkladu, je povinný

platiť

poskytnutú službu novourčenú vyššiu cenu. § 637

(1)Ak má objednávateľom dodaný materiál nedostatky, ktoré bránia riadnemu vyhotoveniu diela, zhotoviteľ je povinný na to objednávateľa bez zbytočného odkladu upozorniť. Rovnakú povinnosť má zhotoviteľ aj vtedy, ak objednávateľ žiada, aby bolo dielo vykonané podľa pokynov, ktoré sú nevhodné.
(2)Ak objednávateľ napriek upozorneniu zhotoviteľa trvá na objednávke, zhotoviteľ môže od zmluvy odstúpiť. § 638
(1)Ak je na vykonanie diela potrebná súčinnosť objednávateľa, je zhotoviteľ oprávnený určiť na to primeranú lehotu a po jej márnom uplynutí môže od zmluvy odstúpiť, ak na taký následok upozorní.
(2)To isté platí, ak sa dielo vykonáva u objednávateľa a ten nevykoná potrebné zdravotné a bezpečnostné opatrenia pre osoby vykonávajúce dielo. § 639 Ak objednávateľ poskytne riadne a včas potrebnú súčinnosť, zhotoviteľ však v určený čas nepristúpi k vykonaniu diela, patrí mu právo na náhradu potrebných nákladov, ktoré mu tým vznikli. Toto právo musí uplatniť u zhotoviteľa najneskôr do jedného mesiaca od prevzatia veci; ak z tohto dôvodu odstúpi od zmluvy, musí ho uplatniť najneskôr do jedného mesiaca od odstúpenia; inak právo

nikne. § 640 Ak dielo bolo zmarené náhodou pred časom splnenia, stráca zhotoviteľ nárok na odmenu. § 641

(1)Aj keď sa dielo nevykonalo, patrí zhotoviteľovi dojednaná cena, ak bol ochotný dielo vykonať a ak mu v tom

bránili okolnosti na strane objednávateľa. Je však povinný dať si

počítať to, čo ušetril nevykonaním diela, čo

robil inak alebo čo úmyselne

meškal

robiť.

(2)Ak zhotoviteľa zdržali vo vykonávaní diela okolnosti na strane objednávateľa, patrí mu

to primeraná náhrada. § 642

(1)Až do zhotovenia diela môže objednávateľ od zmluvy odstúpiť; je však povinný

platiť zhotoviteľovi sumu, ktorá pripadá na práce už vykonané, pokiaľ zhotoviteľ nemôže ich výsledok použiť inak, a nahradiť mu účelne vynaložené náklady.

(2)Objednávateľ je oprávnený odstúpiť od zmluvy aj vtedy, ak je zrejmé, že dielo nebude včas hotové alebo nebude vykonané riadne, a ak zhotoviteľ neurobí nápravu ani v poskytnutej primeranej lehote. § 643
(1)Ak vykonanie diela závisí od osobitných osobných vlastností zhotoviteľa, zrušuje sa zmluva jeho smrťou. Dedičia zhotoviteľa sa môžu domáhať iba

platenia upotrebiteľnej hmoty pripravenej na dielo a časti odmeny primeranej upotrebiteľným výsledkom vykonanej práce.

(2)Smrť objednávateľa sama o sebe zmluvu nezrušuje. Druhý oddiel Osobitné ustanovenia o zhotovení veci na zákazku § 644 Ak ide o zhotovenie veci na zákazku, vznikne objednávateľovi právo, aby mu zhotoviteľ podľa jeho objednávky vec zhotovil, a povinnosť

platiť zhotoviteľovi cenu

zhotovenie veci. § 645

(1)Zhotoviteľ zodpovedá

vady, ktoré má vec zhotovená na zákazku pri prevzatí objednávateľom, ako aj

vady, ktoré sa vyskytnú po prevzatí veci v záručnej dobe. Rovnako zodpovedá

to, že vec má vlastnosti, ktoré si objednávateľ pri zákazke vymienil.

(2)Zhotoviteľ zodpovedá

vady vykonanej zákazky, ktorých príčinou je vadnosť materiálu dodaného objednávateľom alebo nevhodnosť jeho pokynov, ak objednávateľa na vadnosť materiálu alebo nevhodnosť jeho pokynov neupozornil. § 646

(1)Záručná doba je šesť mesiacov.
(2)Pri veciach, ktoré sú určené na to, aby sa užívali po dlhšiu dobu, ustanovujú osobitné predpisy záručnú dobu dlhšiu ako šesť mesiacov; záručná doba presahujúca šesť mesiacov sa môže týkať i len niektorej súčiastky. Zhotoviteľ je povinný vydať objednávateľovi záručný list s vyznačením záručnej doby.
(3)Pri zhotovení stavby je záručná doba tri roky. Vykonávací predpis môže ustanoviť, že pri niektorých častiach stavieb môže byť záručná doba kratšia, najmenej však osemnásť mesiacov. § 647 Záručná doba

čína plynúť odo dňa prevzatia veci. Ak objednávateľ prevzal vec až po dni, do ktorého mal povinnosť ju prevziať, plynie záručná doba už odo dňa, keď mal túto povinnosť. § 648

(1)Ak ide o vadu, ktorú možno odstrániť, je objednávateľ oprávnený požadovať bezplatné odstránenie vady. Zhotoviteľ je povinný odstrániť vadu bez zbytočného odkladu.
(2)Ak ide o vadu, ktorú nemožno odstrániť a ktorá bráni tomu, aby sa vec mohla podľa objednávky riadne užívať ako vec bez vady, má objednávateľ právo na zrušenie zmluvy. To isté právo mu prislúcha pri odstrániteľných vadách, ak pre opätovné vyskytnutie sa vady po oprave alebo pre väčší počet vád nemôže vec riadne užívať. Ak ide o neodstrániteľnú vadu, ktorá však nebráni riadnemu užívaniu veci podľa objednávky, má objednávateľ právo na primeranú zľavu. § 649 Práva zo zodpovednosti

vady sa musia uplatniť u zhotoviteľa v záručnej dobe; inak práva

niknú. Čas od uplatnenia práva zo záruky až do vykonania opravy sa do záručnej doby nepočíta. Zhotoviteľ je povinný vydať objednávateľovi potvrdenie o tom, kedy právo uplatnil, ako aj o vykonaní opravy a čase jej trvania. § 650

(1)Objednávateľ je povinný prevziať vec najneskôr do jedného mesiaca od uplynutia času, keď mala byť vec zhotovená, a ak bola vec zhotovená neskôr, do jedného mesiaca od jej zhotovenia. Ak tak neurobí, je povinný

platiť dohodnutý poplatok

uskladnenie.

(2)Po uplynutí šiestich mesiacov odo dňa, keď bola vec zhotovená, môže zhotoviteľ s vecou voľne nakladať. Pokiaľ sa mu nepodarí vec speňažiť alebo iným spôsobom s ňou účelne naložiť, má zhotoviteľ právo, aby mu objednávateľ

platil cenu zhotovenia diela. Objednávateľ má právo na vrátenie ceny

použitý materiál, ktorý dodal na zhotovenie veci. V prípade zhotovenia stavby má zhotoviteľ vždy právo na

platenie ceny

zhotovenú stavbu. § 651 Ak sa objednávateľovi zhotovuje stavba na objednávku, zodpovedá zhotoviteľ

poškodenie alebo zničenie stavby až do prevzatia zhotovenej stavby, ibaže by ku škode došlo aj inak. Tretí oddiel Osobitné ustanovenia o zmluve o oprave a úprave veci § 652

(1)Ak ide o opravu alebo úpravu veci, vznikne objednávateľovi právo, aby mu zhotoviteľ podľa jeho objednávky vykonal opravu alebo úpravu veci; zhotoviteľovi vznikne právo, aby mu objednávateľ

platil cenu

opravu alebo úpravu veci.

(2)Opravou veci je činnosť, ktorou sa najmä odstraňujú veci, následky jej poškodenia alebo účinky jej opotrebenia. Úpravou veci je činnosť, ktorou sa najmä mení povrch veci alebo jej vlastnosti. § 653
(1)Zhotoviteľ zodpovedá

vady, ktoré má vykonaná oprava alebo úprava pri prevzatí veci objednávateľom, ako aj

vady, ktoré sa vyskytnú po prevzatí veci v záručnej dobe.

(2)Zhotoviteľ zodpovedá tiež

vady, ktorých príčinou je vadnosť veci, ktorá sa má opraviť alebo upraviť, alebo nevhodnosť pokynov objednávateľa, ak ho na vadnosť veci alebo nevhodnosť pokynov neupozornil. § 654

(1)Záručná doba je tri mesiace, ak nie je dojednaná alebo osobitnými predpismi ustanovená inak; pri stavebných prácach je záručná doba najmenej osemnásť mesiacov.
(2)Ak účelom opravy alebo úpravy je, aby sa vec mohla aj naďalej po dlhší čas užívať, ustanovia osobitné predpisy pre opravu alebo úpravu veci záručnú dobu dlhšiu ako tri mesiace, ak sa nedojednalo inak. Záručná doba presahujúca tri mesiace sa môže týkať i len niektorej súčiastky. Zhotoviteľ je povinný vydať objednávateľovi záručný list s vyznačením záručnej doby.
(3)Vyhlásením v záručnom liste vydanom objednávateľovi môže zhotoviteľ poskytnúť záruku presahujúcu rozsah záruky ustanovenej v tomto zákone. V záručnom liste určí zhotoviteľ podmienky a rozsah tejto záruky. § 655
(1)Ak je vec opravená alebo upravená vadne, má objednávateľ právo na bezplatné odstránenie vady. Zhotoviteľ je povinný vadu odstrániť najdlhšie v dohodnutej lehote. Ak vadu nemožno odstrániť alebo ak ju zhotoviteľ neodstráni v dohodnutej lehote alebo ak sa vada vyskytne znovu, má objednávateľ právo na zrušenie zmluvy alebo na primerané zníženie ceny opravy alebo úpravy.
(2)Práva zo zodpovednosti

vady sa musia uplatniť u zhotoviteľa v záručnej dobe; inak

niknú. Čas od uplatnenia práva až po vykonanie opravy alebo úpravy sa do záručnej doby nepočíta. Zhotoviteľ je povinný vydať objednávateľovi potvrdenie o tom, kedy právo uplatnil, ako aj o vykonaní opravy alebo úpravy a o čase jej trvania. § 656

(1)Objednávateľ je povinný vyzdvihnúť si vec najneskôr do jedného mesiaca od uplynutia času, keď sa oprava alebo úprava mala vykonať, a ak bola vykonaná neskôr, do jedného mesiaca od upovedomenia o jej vykonaní. Ak tak neurobí, je povinný

platiť poplatok

uskladnenie.

(2)Ak si objednávateľ nevyzdvihne vec v lehote šiestich mesiacov odo dňa, keď bol povinný ju vyzdvihnúť, má zhotoviteľ právo vec predať. Ak zhotoviteľ pozná adresu objednávateľa a ak ide o vec väčšej hodnoty, je zhotoviteľ povinný o

mýšľanom predaji objednávateľa vopred upovedomiť a poskytnúť mu primeranú dodatočnú lehotu na vyzdvihnutie veci.

(3)Ak dôjde k predaju nevyzdvihnutej veci, vyplatí zhotoviteľ objednávateľovi výťažok predaja po odpočítaní ceny opravy alebo úpravy, poplatku

uskladnenie a nákladov predaja. Právo na výťažok predaja musí objednávateľ uplatniť u zhotoviteľa. Piata hlava ZMLUVA O PÔŽIČKE § 657 Zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa

väzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu. § 658

(1)Pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.
(2)Pri nepeňažnej pôžičke možno dojednať namiesto úrokov plnenie primeraného väčšieho množstva alebo vecí lepšej akosti, spravidla toho istého druhu. Šiesta hlava ZMLUVA O VÝPOŽIČKE § 659 Zmluvou o výpožičke vznikne vypožičiavateľovi právo vec po dohodnutú dobu bezplatne užívať. § 660 Požičiavateľ je povinný odovzdať vypožičiavateľovi vec v stave spôsobilom na riadne užívanie. Ustanovenie § 617 platí primerane aj pre užívanie veci. § 661
(1)Vypožičiavateľ je oprávnený užívať vec riadne a v súlade s účelom, ktorý sa v zmluve dohodol alebo ktorému obvykle slúži; je povinný chrániť ju pred poškodením, stratou alebo zničením.
(2)Ak nie je dohodnuté inak, nesmie vypožičiavateľ prenechať vec na užívanie inému. § 662
(1)Vypožičiavateľ je povinný vec vrátiť, len čo ju nepotrebuje, najneskôr však do konca určenej doby

požičania.

(2)Požičiavateľ môže požadovať vrátenie veci aj pred skončením určenej doby

požičania, ak vypožičiavateľ neužíva vec riadne alebo ak ju užíva v rozpore s účelom, ktorému slúži. Siedma hlava NÁJOMNÁ ZMLUVA Prvý oddiel Všeobecné ustanovenia § 663 Nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva

odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky. § 664 Prenajímateľ je povinný prenechať prenajatú vec nájomcovi v stave spôsobilom na dohodnuté užívanie, alebo ak sa spôsob užívania nedohodol, obvyklé užívanie, a v tomto stave ju na svoje náklady udržiavať. § 665

(1)Nájomca je oprávnený užívať vec spôsobom určeným v zmluve; ak sa nedohodlo inak, primerane povahe a určeniu veci. Prenajímateľ je oprávnený požadovať prístup k veci

účelom kontroly, či nájomca užíva vec riadnym spôsobom.

(2)Nájomca je povinný vec užívať iba v prípade, že sa tak dohodlo alebo že neužívaním by sa vec znehodnotila viac než jej užívaním. § 666
(1)Nájomca je oprávnený dať prenajatú vec do podnájmu, ak zmluva neurčuje inak.
(2)Ak nájomca dá vec do podnájmu v rozpore so zmluvou, prenajímateľ má právo odstúpiť od zmluvy. § 667
(1)Zmeny na veci je nájomca oprávnený vykonávať len so súhlasom prenajímateľa. Úhradu nákladov s tým spojených môže nájomca požadovať len v prípade, že sa na to prenajímateľ

viazal. Ak zmluva neurčuje inak, je oprá

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.