lov-lex Táto stránka je

bezpečená Buďte pozorní a vždy sa uistite, že zdieľate informácie iba cez

bezpečenú webovú stránku verejnej správy SR.

bezpečená stránka vždy

čína https:// pred názvom domény webového sídla. Náchadzate sa na statickej verzií portálu. Aktuálnu verziu portálu nájdete na: www.slov-lex.sk. Preskoč na obsah 509/1991 Zb. Vyhlásené znenie Obsah zobrazeného právneho predpisu má informatívny charakter. História Dátum účinnostiNovela 1. Vyhlásené znenie 2. 01.01.1992 - Obsah Čl. I 1. 2. 3. 4. 5. 6. 7. 8. 9. 10. 11. 12. 13. 14. 15. 16. 17. 18. 19. 20. 21. 22. 23. 24. 25. 26. 27. 28. 29. 30. 31. 32.

užívanie bytu a

služby spojené s užívaním bytu v znení neskorších predpisov Predpis mení 40/1964 Zb. Občiansky zákonník 509 ZÁKON z

1. novembra 1991, ktorým sa mení, dopĺňa a upravuje Občiansky zákonník Federálne zhromaždenie Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky sa uznieslo na tomto zákone: Čl. I Občiansky zákonník č. 40/1964 Zb. v znení zákona č. 58/1969 Zb., zákona č. 131/1982 Zb., zákona č. 94/1988 Zb., zákona č. 188/1988 Zb., zákona č. 87/1990 Zb., zákona č. 105/1990 Zb., zákona č. 116/1990 Zb. a zákona č. 87/1991 Zb. sa mení, dopĺňa a upravuje takto:
2. Vypúšťa sa preambula zákona a úvodná veta k zákonu znie: „Federálne zhromaždenie Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky sa uznieslo na tomto zákone:“.
3. Vypúšťajú sa články I až VIII včítane nadpisu.
4. § 1 znie: „§ 1

odsek 2 pripája odsek 3, ktorý znie: „

sahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

kázať alebo uložiť, aby bol obnovený predošlý stav. Tým nie je dotknuté právo domáhať sa ochrany na súde.“.

1. Vo všetkých ustanoveniach Občianskeho zákonníka včítane nadpisov sa slovo „občan“ nahrádza slovami „fyzická osoba“ a slová „socialistická organizácia“ alebo slovo „organizácia“ slovami „právnická osoba“.
2. V § 9 sa slovo „mravnej“ nahrádza slovom „vôľovej.“.
3. § 11 znie: „§ 11 Fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.“.
4. § 12 znie: „§ 12

kladacia listina, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak.

písané do obchodného alebo do iného zákonom určeného registra, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje ich vznik inak.“. 16.

§ 19sa vkladajú § 19a, až 19c, ktoré znejú: „§ 19a

pisujú do obchodného alebo do iného zákonom určeného registra, môžu nadobúdať práva a povinností odo dňa účinnosti zápisu do tohto registra, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak. § 19b

dosťučinenia, ktoré sa môže požadovať aj v peniazoch.

kladacou listinou alebo zákonom (štatutárne orgány).

právnickú osobu môžu robiť právne úkony aj iní jej pracovníci alebo členovia, pokiaľ je to určené vo vnútorných predpisoch právnickej osoby alebo je to vzhľadom na ich pracovné

radenie obvyklé. Ak tieto osoby prekročia svoje oprávnenie, vznikajú práva a povinnosti právnickej osobe, len pokiaľ sa právny úkon týka predmetu činnosti právnickej osoby a len vtedy, ak ide o prekročenie, o ktorom druhý účastník nemohol vedieť.“. 18.

§ 20sa vkladá § 20a, ktorý znie: „§ 20a

písaná v obchodnom registri alebo v inom zákonom určenom registri

niká dňom výmazu z tohto registra, pokiaľ osobitné zákony neustanovujú inak.

§ 20asa vkladajú § 20b až 20e, ktoré včítane nadpisu znejú: „Nadácie § 20b

účelom rozvoja duchovných hodnôt, ochrany ľudských práv alebo iných humanitných cieľov, na ochranu a tvorbu životného prostredia,

chovanie prírodných hodnôt aj na ochranu kultúrnych pamiatok.

stupuje v právnych vzťahoch, f) spôsob majetkového vyporiadania pri zániku nadácie. § 20d Prostriedky poskytnuté z nadácie sú účelovo viazané a ten, komu sa poskytli, je povinný ich použiť podľa určených podmienok; inak môže správca nadácie požadovať ich vrátenie alebo náhradu. § 20e

§ 20e

sa vkladajú § 20f až 20j; ktoré včítane nadpisu znejú: „Záujmové združenia právnických osôb § 20f Na ochranu svojich záujmov alebo na dosiahnutie iného účelu môžu právnické osoby vytvárať záujmové združenia právnických osôb (ďalej len „združenia"). § 20g Na

loženie združenia sa vyžaduje písomná

kladateľská zmluva uzavretá

kladateľmi alebo schválenie

loženia združenia na ustanovujúcej členskej schôdzi. O

ložení združenia na tejto schôdzi sa spíše zápisnica obsahujúca zoznam

kladajúcich členov združenia s uvedením ich mena (názvu) a bydliska (sídla) a podpisy členov. K zmluve alebo zápisnici o ustanovujúcej členskej schôdzi musia byť priložené stanovy a určenie osôb oprávnených konať v mene združenia, ktoré schvália

kladatelia alebo ustanovujúca schôdza. § 20h

kladatelia alebo ustanovujúca členská schôdza. Stanovy určia spôsob, ktorým sa stanovy menia a dopĺňajú. § 20i

nesplnenie svojich povinností.

pisuje názov a sídlo združenia, predmet jeho činnosti, orgány, prostredníctvom ktorých združenie koná, a mená osôb vykonávajúcich ich pôsobnosť.

kladateľská zmluva alebo zápisnica o ustanovujúcej členskej schôdzi spolu so stanovami. Návrh podáva osoba splnomocnená

kladateľmi alebo ustanovujúcou členskou schôdzou. § 20j

niká výmazom z registrácie.“.

1. § 21 znie: „§ 21 Pokiaľ je účastníkom občianskoprávnych vzťahov štát, je právnickou osobou.“.
2. § 25 sa vypúšťa.
3. V § 27 ods. 3 sa slová „národný výbor“ nahrádzajú slovami „orgán miestnej správy“; citácia § 19 uvedená v zátvorke sa súčasne nahrádza citáciou § 18 ods.
5. V § 29 sa slová „záujmom spoločnosti“ nahrádzajú slovami „ak to vyžaduje verejný záujem“.
6. § 31 až 33 znejú: „§ 31

stúpiť fyzickou alebo právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí

týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.

splnomocniteľa štatutárnemu orgánu tejto osoby alebo osobe, ktorej tento orgán udelí plnomocenstvo.

niekoho iného, platí, že koná vo vlastnom mene.

stupovať, vzniknú tým práva a povinnosti priamo splnomocniteľovi. Pokyny dané splnomocnencovi, ktoré nevyplývajú z plnomocenstva, nemajú vplyv na právne účinky konania, ibaže by boli známe osobám, voči ktorým splnomocnenec konal.

splnomocniteľa alebo ak niekto koná

iného bez plnomocenstva, je z tohto konania

viazaný sám, ibaže ten,

koho sa konalo, právny úkon dodatočne bez zbytočného odkladu schváli. Ak splnomocniteľ neschváli prekročenie plnomocenstva alebo konanie bez splnomocenstva, môže osoba, s ktorou sa konalo, od splnomocnenca požadovať buď splnenie záväzku, alebo náhradu škody spôsobenej jeho konaním.

§ 33sa vkladajú § 33a a 33b, ktoré znejú: „§ 33a

splnomocniteľa,

1. a)ak je výslovne oprávnený podľa plnomocenstva udeliť plnomocenstvo inej osobe,
2. b)ak je splnomocnencom právnická osoba.

viazaný priamo splnomocniteľ. § 33b

nikne

1. a)vykonaním úkonu, na ktorý bolo obmedzené,
2. b)ak ho splnomocniteľ odvolal,
3. c)ak ho vypovedal splnomocnenec,
4. d)ak splnomocnenec zomrie.

niká smrťou splnomocniteľa, ak z jeho obsahu nevyplýva niečo iné. Zánikom právnickej osoby, ktorá je splnomocnencom alebo splnomocniteľom,

niká plnomocenstvo len vtedy, ak jej práva a záväzky neprechádzajú na inú osobu.

stúpenie ešte trvalo, pokiaľ neodporujú tomu, čo

riadil splnomocniteľ alebo jeho právni nástupcovia.“. 27. V § 34 sa

slovo „smerujúci“ vkladá slovo „najmä“. 28. V § 35 ods. 2 znie: „

odsek 1 vkladá odsek 2, ktorý znie: „

odsek 4 sa pripája odsek 5, ktorý znie: „

chovaná, ak je právny úkon urobený telegraficky, ďalekopisom alebo elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú

chytenie obsahu právneho úkonu a určenie osoby, ktorá právny úkon urobila.

platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda účastníkov (§ 40). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom o cenách, je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti dovolá.“. 34.

§ 41sa vkladá § 41a, ktorý znie: „§ 41a

stretý iný právny úkon, platí tento iný úkon, ak to zodpovedá vôli účastníkov a ak sú splnené všetky jeho náležitosti. Neplatnosti takého právneho úkonu sa nemožno dovolávať voči účastníkovi, ktorý ho považoval

nezastretý.“. 35.

§ 42sa vkladá § 42a, ktorý včítane nadpisu znie: „§ 42a Odporovateľnosť

§ 43sa vkladajú § 43a až 43c, ktoré včítane nadpisu znejú: „Návrh na uzavretie zmluvy § 43a

niká

1. a)uplynutím lehoty, ktorá v ňom bola určená na prijatie,
2. b)uplynutím primeranej doby s prihliadnutím na povahu navrhovanej zmluvy a na rýchlosť prostriedkov, ktoré navrhovateľ použil pre

slanie návrhu, alebo c) dôjdením prejavu o odmietnutí návrhu navrhovateľovi.

niká, ak sa neprijal ihneď, ibaže z jeho obsahu vyplýva niečo iné.

čína plynúť od okamihu, keď je telegram podaný na odoslanie, a lehota určená v liste od dátumu v ňom uvedenom, a ak dátum v ňom nie je uvedený, od dátumu uvedeného na obálke. Lehota na prijatie návrhu určená navrhovateľom telefonicky, ďalekopisne alebo inými prostriedkami umožňujúcimi okamžité oznámenie

čína plynúť od okamihu, keď návrh dôjde osobe, ktorej je určený. Prijatie návrhu § 43c

takých okolností, že by došli navrhovateľovi včas, keby ich preprava prebiehala obvyklým spôsobom, má neskoré prijatie účinky včasného prijatia, ibaže navrhovateľ bez odkladu upovedomí ústne osobu, ktorej bol návrh určený, že považuje návrh

niknutý, alebo jej v tomto zmysle odošle správu.“. 37. § 44 znie: „§ 44

nový návrh. Prijatím návrhu je však odpoveď, ktorá vymedzuje obsah navrhovanej zmluvy inými slovami, ak z odpovede nevyplýva zmena obsahu navrhovanej zmluvy.

nápadne nevýhodných podmienok, má právo od zmluvy odstúpiť.“. 41.

§ 49

sa vkladá § 49a, ktorý znie: „§ 49a Právny úkon je neplatný, ak ho konajúca osoba urobila v omyle vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca, a osoba, ktorej bol právny úkon určený, tento omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť. Právny úkon je takisto neplatný, ak omyl táto osoba vyvolala úmyselne. Omyl v pohnútke nerobí právny úkon neplatným.“. 42.

§ 50sa vkladajú § 50a a 50b, ktoré znejú: „§ 50a

viazať, že do dohodnutej doby uzavrú zmluvu; musia sa však pritom dohodnúť o jej podstatných náležitostiach.

niká, pokiaľ okolnosti, z ktorých účastníci pri vzniku záväzku vychádzali, sa do tej miery zmenili, že nemožno spravodlivo požadovať, aby sa zmluva uzavrela. § 50b Ustanovenie § 50a sa použije primerane aj na zmluvy, ktorými sa účastníci dohodli, že obsah zmluvy bude ešte doplnený, pokiaľ pritom dali nepochybne najavo, že zmluva má platiť, aj keby k dohode o zvyšku obsahu zmluvy nedošlo.“. 43. Z prvej časti sa vypúšťajú ustanovenia piatej až siedmej hlavy včítane nadpisov (§ 52 až 99). 44. V § 100 ods. 2 znie: „

bezpečená pohľadávka.“, pripája sa odsek 3, ktorý znie: „

čína plynúť premlčacia doba od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa dedičské konanie skončilo.“. 48. V § 107 ods. 1 a 2 znejú: „

dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.

tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie,

desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.“.

1. V § 109 sa vypúšťa prvá veta.
2. V § 110 ods. 2 druhej vete sa citácia § 80 uvedená v zátvorke nahrádza citáciou §
4. § 118 znie: „§ 118

sahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom

držuje.

náhradu použitá jeho vec, ak účel nemožno dosiahnuť inak.

náhradu. Držba § 129

počíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca.

čiatok a trvanie doby podľa odseku 1 sa použijú primerane ustanovenia o plynutí premlčacej doby. § 135

náhradu do vlastníctva vlastníkovi pozemku, pokiaľ s tým vlastník pozemku súhlasí.

náhradu vecné bremeno, ktoré je nevyhnutné na výkon vlastníckeho práva k stavbe.“.

1. Označenie tretej hlavy druhej časti sa včítane nadpisu nahrádza takto: „Druhá hlava SPOLUVLASTNÍCTVO“.
2. V § 136 ods. 1 znie: „

trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.3)“. 61.

§ 143sa vkladá § 143a, ktorý znie: „§ 143a

§ 148sa vkladá § 148a, ktorý znie: „§ 148a

čatí podnikania súhlas druhého manžela. Na ďalšie právne úkony súvisiace s podnikaním už súhlas druhého manžela nepotrebuje.

§ 151sa vkladá tretia hlava, ktorá včítane nadpisu znie: „Tretia hlava PRÁVA K CUDZÍM VECIAM Záložné právo § 151a

bezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým, že v prípade ich riadneho a včasného nesplnenia je záložný veriteľ oprávnený domáhať sa uspokojenia zo

loženej veci; záložné právo sa vzťahuje na záloh, jeho príslušenstvo a prírastky, ale z plodov len na tie, ktoré nie sú oddelené.

bezpečená nepeňažná pohľadávka, predpokladá sa, že do výšky jej ocenenia v čase vzniku záložného práva je

bezpečené peňažné plnenie, ktoré by patrilo veriteľovi v prípade porušenia záväzku dlžníka. § 151b

kladá nehnuteľnosť, je potrebná jej registrácia štátnym notárstvom.

bezpečuje. Vec sa musí označiť tak, aby jej

loženie bolo každému zjavné.

bezpečenie záväzku, ktorý vznikne v budúcnosti alebo ktorého vznik závisí od splnenia podmienky.

bezpečenie budúcej alebo podmienenej pohľadávky. § 151d

ložiť. V prípade pochybností platí, že záložný veriteľ konal dobromyseľne.

bezpečenie pohľadávky sa stane nedostatočné, záložný veriteľ má právo od dlžníka žiadať, aby

bezpečenie bez zbytočného odkladu primerane doplnil. Ak tak neurobí, stane sa tá časť pohľadávky, ktorá nie je

bezpečená, splatnou.

bezpečená pohľadávka nie je riadne a včas splnená, môže sa záložný veriteľ domáhať uspokojenia zo zálohu, a to aj vtedy, keď

bezpečená pohľadávka je premlčaná.

bezpečenie tej istej pohľadávky je

ložených niekoľko samostatných vecí, záložný veriteľ je oprávnený domáhať sa uspokojenia celej pohľadávky alebo jej časti z ktoréhokoľvek zálohu. § 151g Záložné právo

nikne, ak

nikne

bezpečená pohľadávka alebo záloh alebo ak záložca zloží záložnému veriteľovi cenu

loženej veci; záložné právo tiež

nikne, ak sa záložný veriteľ vzdá záložného práva, alebo uplynutím času, na ktorý bolo záložné právo v zmluve o jeho zriadení obmedzené. Vzdanie sa záložného práva veriteľom sa musí stať formou notárskej zápisnice.

loženie pohľadávky § 151h

ložiť možno aj pohľadávku, ak predmetom jej plnenia je vec, právo alebo iná majetková hodnota.

bezpečenie. Záložné právo je účinné voči poddlžníkovi, len ak poddlžníka o tom písomne upovedomil záložca alebo ak vznik záložného práva mu preukáže záložný veriteľ.

loženie pohľadávky

niká. Plnenie záväzku poddlžníka je záložný veriteľ povinný oznámiť záložcovi. § 151j Záložné právo k pohľadávke

niká tiež písomným oznámením záložného veriteľa poddlžníkovi, že pohľadávka

bezpečená záložným právom bola uspokojená, alebo tým, že záložca to poddlžníkovi preukáže. Podzáložné právo § 151k Podzáložné právo vzniká

ložením pohľadávky

bezpečenej záložným právom. Na vznik podzáložného práva sa nevyžaduje súhlas vlastníka

loženej veci, ale podzáložné právo možno voči nemu uplatniť, len keď sa mu jeho vznik oznámil. § 151l

škodu na zálohu tak, akoby ho mal sám u seba.

bezpečená podzáložným právom a ani

ložená pohľadávka nie je v čase splatnosti splnená podzáložnému veriteľovi, môže sa podzáložný veriteľ domáhať uspokojenia z podzálohu v rámci oprávnenia záložného veriteľa. § 151m Na podzáložné právo sa použijú primerane ustanovenia o záložnom práve. Vecné bremená § 151n

chovanie a opravy; ak však vec užíva aj jej vlastník, je povinný tieto náklady znášať podľa miery spoluužívania. § 151o

nikajú písomnou zmluvou, rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona. Na účinnosť zmluvy, z ktorej

nikli práva zodpovedajúce vecným bremenám, je potrebná jej registrácia štátnym notárstvom.

nikne, ak nastanú také trvalé zmeny, že vec nemôže slúžiť potrebám oprávnenej osoby alebo prospešnejšiemu užívaniu jej nehnuteľnosti; prechodnou nemožnosťou výkonu práva vecné bremeno nezaniká.

primeranú náhradu obmedzuje alebo zrušuje. Ak pre zmenu pomerov nemožno spravodlivo trvať na vecnom plnení, môže súd rozhodnúť, aby sa namiesto vecného plnenia poskytovalo peňažné plnenie.

nikne najneskôr jej smrťou alebo zánikom. § 151r Vznik a zánik vecného bremena sa vyznačí v evidencii nehnuteľností. Zádržné právo § 151s

držať, aby

bezpečil svoju splatnú peňažnú pohľadávku voči tomu, komu je inak povinný vec vydať. Nemožno však

držiavať vec svojvoľne alebo ľstivo odňatú.

bezpečeniu pohľadávky dosiaľ nesplatnej a bez ohľadu na to, či sa veriteľovi uložilo naložiť s vecou spôsobom nezlučiteľným a výkonom zádržného práva.

držaní veci a jeho dôvodoch. § 151t Ohľadne opatrovania

držanej veci a úhrady nákladov s tým spojených má ten, kto vec

držuje, postavenie aké má záložný veriteľ ohľadne zálohu. § 151u Na základe zádržného práva má veriteľ právo pri výkone súdneho rozhodnutia na prednostné uspokojenie z výťažku

držanej veci pred iným veriteľom, a to aj záložným veriteľom. § 151v Zádržné právo

nikne uspokojením

bezpečenej pohľadávky alebo poskytnutím dostatočnej zábezpeky.“.

1. Vypúšťa sa tretia, štvrtá a piata časť (§ 152 až 414).
2. V nadpise šiestej časti sa slová „neoprávnený majetkový prospech“ nahrádzajú slovami „bezdôvodné obohatenie“; v tej istej časti sa v nadpise prvej hlavy vypúšťajú slová „a neoprávnenému majetkovému prospechu“.
3. § 415 znie: „§ 415 Každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku osôb, na prírode a životnom prostredí.“.
4. § 416 sa vypúšťa.
5. § 419 znie: „§ 419 Kto odvracal hroziacu škodu, má právo na náhradu účelne vynaložených nákladov a na náhradu škody, ktorú pritom utrpel, aj proti tomu, v koho záujme konal, a to najviac v rozsahu zodpovedajúcom škode, ktorá bola odvrátená.“.
6. V prvom oddiele druhej hlave šiestej časti sa vypúšťajú nadpisy „Zodpovednosť občanov“ pred § 420 a „Zodpovednosť organizácií“ pred §
8. § 420 znie: „§ 420

škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá.

§ 420sa vkladá § 420a, ktorý znie: „§ 420a

škodu, ktorú spôsobí inému prevádzkovou činnosťou.

bezpečením prác, ktorými sa spôsobí inému škoda na nehnuteľnosti alebo sa mu podstatne sťaží alebo znemožní užívanie nehnuteľnosti.

škodu sa ten, kto ju spôsobil, zbaví, len ak preukáže, že škoda bola spôsobená neodvrátiteľnou udalosťou nemajúcou pôvod v prevádzke alebo vlastným konaním poškodeného.“. 74. Nadpisy „Druhý oddiel“ a „Prípady osobitnej zodpovednosti“ v druhej hlave šiestej časti sa

raďujú nad §

2. § 421 znie: „§ 421 Každý, kto od iného prevzal vec, ktorá má byť predmetom jeho záväzku, zodpovedá

jej poškodenie, stratu alebo zničenie, ibaže by ku škode došlo aj inak.“. 76.

§ 421sa vkladá § 421a, ktorý znie: „§ 421a

škodu spôsobenú okolnosťami, ktoré majú pôvod v povahe prístroja alebo inej veci, ktoré sa pri plnení záväzku použili. Tejto zodpovednosti sa nemôže zbaviť.

konanie proti pravidlám socialistického spolužitia“ nad § 424 sa nahrádza nadpisom „Zodpovednosť

škodu spôsobenú úmyselným konaním proti dobrým mravom“, ustanovenie § 424 znie: „§ 424

škodu zodpovedá aj ten, kto ju spôsobil úmyselným konaním proti dobrým mravom.“.

1. § 425 sa včítane nadpisu vypúšťa.
2. V § 427 ods. 1 sa slovo „Organizácie“ nahrádza slovami „Fyzické a právnické osoby“.
3. V § 433 ods. 1 znie: „

škodu na veciach, ktoré boli ubytovanými fyzickými osobami alebo pre ne vnesené, ibaže by ku škode došlo aj inak. Vnesené sú veci, ktoré boli prinesené do priestorov, ktoré boli vyhradené na ubytovanie alebo na uloženie vecí alebo ktoré boli

tým účelom odovzdané prevádzkovateľovi alebo niektorému z pracovníkov prevádzkovateľa.“.

1. V § 435 sa slová „organizácie poskytujúce“ nahrádza slovom „prevádzkovateľ poskytujúci“.
2. V § 438 ods. 1 znie: „

ňu spoločne a nerozdielne.“. 83. V § 442 ods. 1 a 2 znejú: „

neoprávnený majetkový prospech“ sa nahrádza nadpisom „Bezdôvodné obohatenie“. 86. § 451 znie: „§ 451

koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám.“.

1. V § 455 ods. 1 a 2 sa slová „neoprávnený majetkový prospech“ nahrádzajú slovami „bezdôvodné obohatenie“.
2. § 456 znie: „§ 456 Predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.“.
3. V § 457 sa odseky 2 a 3 vypúšťajú a zrušuje sa číslovanie odsekov.
4. § 458 znie: „§ 458

chovanie prevádzky podniku, môže orgán prejednávajúci dedičstvo ustanoviť opatrovníka na správu podniku do doby skončenia konania o prejednaní dedičstva. Ak je však dedičstvo predlžené a poručiteľ je podnikateľom, navrhne štátne notárstvo

čatie konkurzného konania podľa osobitného zákona.4)“. 96. § 469a znie: „§ 469a

§ 475

sa vkladá § 475a, ktorý znie: „§ 475a Ak žiadny dedič nededí v tretej skupine, v štvrtej skupine dedia rovnakým dielom prarodičia poručiteľa, a ak nededí žiaden z nich, dedia rovnakým dielom ich deti.“. 101. V § 476 ods. 1 a 2 znejú: „

účasti svedkov alebo vo forme notárskej zápisnice.

§ 476

sa vkladajú § 476a, 476b, 476c, 476d, 476e a 476f, ktoré znejú: „§ 476a Vlastnoručný závet musí byť napísaný a podpísaný vlastnou rukou, inak je neplatný. § 476b Závet, ktorý poručiteľ nenapísal vlastnou rukou, musí vlastnou rukou podpísať a pred dvoma svedkami súčasne prítomnými výslovne prejaviť, že listina obsahuje jeho poslednú vôľu. Svedkovia sa musia na závet podpísať. § 476c

kladajú záväzky, sa spravuje ustanoveniami § 43 a nasl., pokiaľ ďalej nie je ustanovené inak. § 491

kladajú, pokiaľ samotná zmluva neurčuje inak. § 492 Ustanovenia o záväzkoch, ktoré vznikajú zo zmlúv, sa použijú primerane aj na záväzky vznikajúce na základe iných skutočností upravených v zákone, ak niet osobitnej úpravy. § 493 Záväzkový vzťah nemožno meniť bez súhlasu jeho strán, pokiaľ tento zákon neustanovuje inak. Obsah záväzkov § 494 Z platného záväzku je dlžník povinný niečo dať, konať, niečoho sa zdržať alebo niečo trpieť a veriteľ je oprávnený to od neho požadovať. § 495 Platnosti záväzku nebráni, ak nie je vyjadrený dôvod, na základe ktorého je dlžník povinný plniť. Veriteľ je však povinný preukázať dôvod záväzku, s výnimkou cenných papierov hromadne vydaných alebo iných cenných papierov, pre ktoré je zákonom ustanovené, že veriteľ túto povinnosť nemá. § 496 Ak akosť nie je výslovne dojednaná, je dlžník povinný plniť určité množstvo vecí určených v priemernej strednej akosti. § 497 Každý z účastníkov si môže vymieniť odstúpenie od zmluvy a dojednať pre ten prípad odstupné. Kto zmluvu splní aspoň sčasti alebo prijme hoci len čiastočné plnenie, nemôže už od zmluvy odstúpiť, ani keď poskytne odstupné. § 498 Na to, čo dal pred uzavretím zmluvy niektorý účastník, hľadí sa ako na preddavok. Zodpovednosť

vady § 499 Kto prenechá inému vec

odplatu, zodpovedá

to, že vec v čase plnenia má vlastnosti výslovne vymienené alebo obvyklé, že ju možno použiť podľa povahy a účelu zmluvy alebo podľa toho, čo účastníci dojednali, a že vec nemá právne vady. § 500

vady, ibaže scudziteľ výslovne ubezpečil, že vec je bez akýchkoľvek vád.

dlhy viaznuce na veci je zodpovedný scudziteľ. § 501 Ak sa vec prenechá ako stojí a leží, nezodpovedá scudziteľ

jej vady, ibaže vec nemá vlastnosť, o ktorej scudziteľ vyhlásil, že ju má, alebo ktorú si nadobúdateľ výslovne vymienil. § 502

vady, ktoré sa vyskytujú do určenej alebo dojednanej doby po splnení.

vady, ktoré sa vyskytnú do určenej alebo dojednanej doby od splnenia, alebo zodpovednosť podľa prísnejších zásad, než ustanovuje zákon. O takej dohode vydá povinná osoba oprávnenej osobe písomné potvrdenie (záručný list). § 503 Ak chce nadobúdateľ uplatňovať nárok zo zodpovednosti

vady, pretože si tretie osoby robia nárok na vec, musí to bez zbytočného odkladu oznámiť svojmu predchodcovi. Ak tak neurobí, nestratí síce svoj nárok zo zodpovednosti

vady, ale jeho predchodca môže proti nemu uplatniť všetky námietky, ktoré neboli uplatnené proti tretej osobe. § 504 Nadobúdateľ môže uplatňovať nárok zo zodpovednosti

vady na súde len vtedy, ak vytkol vady bez zbytočného odkladu po tom, čo mal možnosť vec prezrieť. Nadobúdateľ môže vadu vytknúť najneskôr do šiestich mesiacov, pokiaľ zákon neustanovuje inak. Ak v tejto lehote nevytkne vadu, právo

nikne. § 505 Ak ide o vady,

ktoré sa zodpovedá podľa § 502, treba vadu vytknúť najneskôr do uplynutia určenej záručnej doby. § 506

vady môžu byť pri jednotlivých záväzkoch upravené zákonom alebo dohodnuté účastníkmi inak. § 508 Nárok zo zodpovednosti

vady je potrebné uplatniť na súde vo všeobecnej premlčacej dobe (§ 101), ktorá

čína plynúť odo dňa, keď nadobúdateľ vytkol vady u scudziteľa. § 509

vady. Toto právo treba uplatniť u povinného najneskôr do jedného mesiaca po uplynutí doby, v ktorej treba vytknúť vady; inak právo

nikne.

vady nevylučuje nárok na náhradu škody, ktorá z vady vznikla. Druhý oddiel Spoločné záväzky a spoločné práva Spoločné záväzky § 511

nikne.

nikne. Dlžník však nie je povinný plniť jednému zo svojich spoluveriteľov bez súhlasu ostatných spoluveriteľov. Ak sa všetci spoluveritelia nedohodnú, môže dlžník to, čo je dlžný, zložiť do notárskej úschovy. § 513 Ak je dlžník

viazaný na rovnaké plnenie niekoľkým veriteľom, ktorí sú podľa zákona, podľa rozhodnutia súdu alebo podľa zmluvy voči nemu oprávnení spoločne a nerozdielne, môže ktokoľvek z veriteľov žiadať celé plnenie a dlžník je povinný splniť v celom rozsahu tomu, kto o plnenie požiada prvý. § 514 Ak dlžník splnil celý záväzok jednému z veriteľov, ktorí sú voči nemu oprávnení spoločne a nerozdielne, nemôžu už ostatní od neho nič žiadať. § 515

niknúť, vzniká nový záväzok popri doterajšom záväzku, ak sú pre jeho vznik splnené zákonom požadované náležitosti.

bezpečenie práv, ktorých sa dohoda týka, trvá naďalej. Ak však k dohode došlo bez súhlasu ručiteľa, môže proti veriteľovi namietať všetko, čo by mohol namietať, keby dohoda nebola. Omeškanie dlžníka § 517

týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

jej stratu, poškodenie alebo zničenie, ibaže by k tejto škode došlo aj inak. § 518 Ak bol v zmluve určený presný čas plnenia a zo zmluvy alebo z povahy veci vyplýva, že na oneskorenom plnení nemôže mať veriteľ záujem, musí veriteľ oznámiť dlžníkovi bez zbytočného odkladu, že na plnení trvá; ak tak neurobí, zmluva sa od

čiatku zrušuje. § 519 Právo veriteľa na náhradu škody spôsobenej omeškaním dlžníka nie je dotknuté; pri omeškaní s plnením peňažného dlhu možno však náhradu škody požadovať, len pokiaľ nie je krytá úrokmi z omeškania alebo poplatkom z omeškania. § 520 K omeškaniu dlžníka nedôjde, ak veriteľ včas a riadne ponúknuté plnenie od neho neprijme alebo mu neposkytne súčinnosť potrebnú na splnenie dlhu. Ak ide o plnenie veci, znáša veriteľ nebezpečenstvo jej straty, zničenia alebo poškodenia. § 521 Ak dôjde k dohode o tom, že sa už splatný dlh bude plniť v splátkach, a ak veriteľ chce, aby dlžník v splátkach plnil aj úroky z omeškania, musí sa to výslovne dohodnúť. Omeškanie veriteľa § 522 Veriteľ je v omeškaní, ak neprijal riadne ponúknuté plnenie alebo neposkytol v čase plnenia súčinnosť potrebnú na splnenie dlhu. V takých prípadoch je veriteľ najmä povinný nahradiť dlžníkovi náklady, ktoré mu tým vznikli. Ďalej naňho prechádza nebezpečenstvo náhodnej skazy veci. Okrem toho je dlžník oprávnený žiadať od veriteľa náhradu iných škôd spôsobených mu omeškaním, ak možno veriteľovi pripočítať

vinenie. § 523

čas veriteľovho omeškania nie je dlžník povinný platiť úroky. Štvrtý oddiel Zmena v osobe veriteľa alebo dlžníka Postúpenie pohľadávky § 524

niká najneskôr smrťou veriteľa alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku, pokiaľ nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia.

odplatu, zodpovedá postupca postupníkovi, ak

1. a)postupník sa nestal namiesto postupcu veriteľom pohľadávky s dohodnutým obsahom,
2. b)dlžník splnil postupcovi záväzok skôr, než bol povinný ho splniť postupníkovi,
3. c)postúpená pohľadávka alebo jej časť

nikla

počítaním nároku, ktorý mal dlžník voči postupcovi.

vymožiteľnosť postúpenej pohľadávky postupca ručí do výšky prijatej odplaty spolu s úrokmi, len keď sa na to postupníkovi písomne

viazal; toto ručenie však

niká, ak postupník nevymáha postúpenú pohľadávku od dlžníka bez zbytočného odkladu na súde. § 528

bezpečené záložným právom, ručením alebo iným spôsobom, je postupca povinný o postúpení pohľadávky podať správu osobe, ktorá

bezpečenie záväzku poskytla.

chované i po postúpení pohľadávky.

počítanie voči postupníkovi aj svoje na

počítanie spôsobilé pohľadávky, ktoré mal voči postupcovi v čase, keď mu bolo oznámené alebo preukázané postúpenie pohľadávky (§ 526), ak ich oznámil bez zbytočného odkladu postupníkovi. Toto právo má dlžník aj v prípade, že jeho pohľadávky v čase oznámenia alebo preukázania postúpenia neboli ešte splatné. § 530

počítanie spôsobilé pohľadávky, ktoré má dlžník voči postupcovi v čase jej vymáhania, nie však pohľadávky, ktoré má voči postupníkovi. Prevzatie dlhu § 531

bezpečenie dlhu poskytnuté tretími osobami trvá len vtedy, ak tieto osoby súhlasia so zmenou v osobe dlžníka. Pristúpenie k záväzku § 533 Kto bez súhlasu dlžníka dohodne písomne s veriteľom, že splní

dlžníka jeho peňažný záväzok, stáva sa dlžníkom popri pôvodnom dlžníkovi a obaja dlžníci sú

viazaní spoločne a nerozdielne. Ustanovenie § 531 ods. 4 tu platí obdobne. § 534 Kto sa s dlžníkom dohodne, že splní jeho záväzok voči jeho veriteľovi, má voči dlžníkovi povinnosť poskytovať plnenie jeho veriteľovi. Veriteľovi z toho však priame právo nevznikne. Poukážka § 535 Poukážkou sa oprávňuje poukazník vybrať plnenie u poukázanca a poukázanec sa splnomocňuje, aby splnil poukazníkovi na účet poukazcu. Priamy nárok nadobudne poukazník proti poukázancovi len vtedy, ak dostane prejav poukázanca, že poukážku prijíma. § 536

nikne, ak nie je inak dohodnuté, iba tým, že splní podľa poukážky poukazníkovi. Ak sa má poukážkou splniť dlh poukazcu u poukazníka, ktorý s tým súhlasil, je poukazník povinný poukázanca vyzvať, aby plnil.

čala plynúť premlčacia doba ohľadne záväzku, ktorého plnenie je predmetom poukážky, a to pred dobou, keď poukazníkovi došlo oznámenie poukázanca o prijatí poukážky, plynie od tejto doby premlčacia doba vo vzťahu medzi poukázancom a poukazníkom. Poukážka na cenné papiere § 540 Peňažný ústav môže vystaviť na tretiu osobu alebo na seba písomnú poukážku znejúcu na plnenie cenných papierov bez toho, že by v nej uviedol dôvod záväzku. § 541

viazaná poukážkou je povinná plniť, len ak sa jej vydá kvitovaná poukážka. Proti osobe oprávnenej rubopisom z poukážky môže robiť iba také námietky, ktoré vyplývajú z obsahu poukážky alebo z vlastných vzťahov k oprávnenému. § 543 O náležitostiach prijatia rubopisu, ako aj o tom, kto je z rubopisu oprávnený a ako toto oprávnenie preukazuje, platia predpisy o zmenkách. Podľa týchto ustanovení sa takisto posúdi, od koho môže požadovať poukážku ten, kto o ňu prišiel. Piaty oddiel

bezpečenie záväzkov Zmluvná pokuta § 544

viazaný pokutu

platiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

viazaný plniť povinnosť, ktorej splnenie bolo

bezpečené zmluvnou pokutou, aj po jej

platení.

platiť, ak porušenie povinnosti nezavinil. Ručenie § 546 Dohodou účastníkov možno

bezpečiť pohľadávku ručením. Ručenie vzniká písomným vyhlásením, ktorým ručiteľ berie na seba voči veriteľovi povinnosť, že pohľadávku uspokojí, ak ju neuspokojí dlžník. § 547 Veriteľ je povinný kedykoľvek a bez zbytočného odkladu oznámiť ručiteľovi na požiadanie výšku svojej pohľadávky. § 548

vinil, že pohľadávku nemôže uspokojiť dlžník. § 550 Ručiteľ, ktorý dlh splnil, je oprávnený požadovať od dlžníka náhradu

plnenie poskytnuté veriteľovi. § 551 Dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov

bezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia.

bezpečiť aj záložnou zmluvou. Ako sa

bezpečuje pohľadávka zálohom veci alebo práva, je upravené v časti o vecných právach. § 553

bezpečenie záväzkov prevodom práva

bezpečiť prevodom práva dlžníka v prospech veriteľa (

bezpečovací prevod práva).

bezpečovacom prevode práva sa musí uzavrieť písomne. § 554

bezpečenie postúpením pohľadávky Pohľadávku možno

bezpečiť aj postúpením pohľadávky dlžníka alebo pohľadávky tretej osoby. Zábezpeka § 555 Záväzok dať zábezpeku možno splniť najmä zriadením záložného práva alebo spôsobilými ručiteľmi. § 556 Nikto nie je povinný prijať vec alebo právo ako zábezpeku do sumy vyššej, než koľko sú dve tretiny ich odhadnej ceny. § 557 Vklady v bankách a sporiteľniach (ďalej len „peňažný ústav“) a štátne cenné papiere sú spôsobilou zábezpekou do celej svojej výšky. § 558 Uznanie dlhu Ak niekto uzná písomne, že

platí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní. Šiesty oddiel Zánik záväzkov Splnenie dlhu § 559

nikne.

bezpečené vzájomné plnenie, ak je plnenie druhého účastníka ohrozené skutočnosťami, ktoré nastali u druhého účastníka a ktoré mu neboli známe, keď zmluvu uzavrel. § 561

platenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky. § 566 Veriteľ je povinný prijať aj čiastočné plnenie, ak to neodporuje dohode alebo povahe pohľadávky. § 567

niká a dlžník je povinný plniť nový záväzok.

nahradený iba v rozsahu, ktorý nepochybne vyplýva z dohody o novom záväzku. § 572

bezpečujúce

niknutý záväzok

bezpečujú aj záväzok, ktorý nahrádza pôvodný záväzok. Ak však ručiteľ alebo osoby, voči ktorým sa môžu uvedené práva uplatniť, neprejavia súhlas s tým, aby sa

bezpečil nový záväzok, trvá

bezpečenie len v rozsahu pôvodného záväzku a všetky námietky proti doterajšiemu záväzku zostávajú

chované.

niká, keď návrh na jeho zrušenie prijala druhá strana.

niká súčasne aj záväzok druhej strany, a ak už bol splnený, má druhá strana nárok na jeho vrátenie, a to pri peňažnom záväzku spolu s úrokmi. Ak sa strany dohodnú na zrušení časti záväzku,

niká záväzok druhej strany v rozsahu zodpovedajúcom zrušovanej časti záväzku. § 574

nikne.

sťažených podmienok, s väčšími nákladmi alebo až po dojednanom čase.

nikne povinnosť, len pokiaľ ide o túto časť; veriteľ má však právo ohľadne zvyšujúceho plnenia od zmluvy odstúpiť. Ak však z povahy zmluvy alebo z účelu plnenia, ktorý bol dlžníkovi známy v čase uzavretia zmluvy, vyplýva, že plnenie zvyšku záväzku nemá pre veriteľa žiaden hospodársky význam,

niká záväzok v celom rozsahu, ibaže veriteľ bez zbytočného odkladu po tom, čo sa o nemožnosti časti plnenia dozvedel, oznámi dlžníkovi, že na zvyšku plnenia trvá. § 576 Ak sa uskutočnenie jedného z viacerých voliteľných plnení stane nemožným, obmedzuje sa záväzok na zvyšujúce plnenie. Ak však nemožnosť tohto plnenia je spôsobená osobou, ktorá nemá právo voľby plnenia, môže druhá strana od zmluvy odstúpiť. § 577

škodu, ktorá vznikne veriteľovi tým, že nebol včas o nemožnosti upovedomený.

niknú uplynutím času, na ktorý boli obmedzené. § 579 Smrť dlžníka alebo veriteľa

nikne, ak bolo plnenie obmedzené len na jeho osobu;

nikne aj právo na bolestné a na náhradu

sťaženie spoločenského uplatnenia.

počítanie § 580 Ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu,

niknú

počítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k

počítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na

počítanie. § 581

počítanie nie je prípustné proti pohľadávke na náhradu škody spôsobenej na zdraví, ibaže by išlo o vzájomnú pohľadávku na náhradu škody toho istého druhu.

počítanie nie je prístupné ani proti pohľadávkam, ktoré nemožno postihnúť výkonom rozhodnutia.

počítať nemožno premlčané pohľadávky, pohľadávky, ktorých sa nemožno domáhať na súde, ako aj pohľadávky z vkladov. Proti splatnej pohľadávke nemožno

počítať pohľadávku, ktorá ešte nie je splatná.

počítaním vyrovnať aj pohľadávky uvedené v odsekoch 1 a 2.

počítanie proti pohľadávkam na výživné upravuje Zákon o rodine. § 582 Výpoveď

nikne právo i povinnosť (záväzok), ak zákon neustanovuje inak. Urovnanie § 585

platiť

ň predávajúcemu dohodnutú cenu.

platiť cenu, dokiaľ nemá možnosť si predmet kúpy prezrieť. § 592 Ak je kupujúci v omeškaní s prevzatím, môže predávajúci predmet kúpy uložiť na náklady kupujúceho vo verejnom skladišti alebo u iného uschovávateľa alebo ho môže po upozornení predať na účet kupujúceho. Ak ide o vec podliehajúcu rýchlej skaze a ak nie je na upozornenie čas, upozornenie nie je potrebné. § 593 Ak nie je dohodnuté inak, znáša náklady spojené s odovzdaním predmetu kúpy, najmä náklady merania, váženia a balenia, predávajúci a náklady spojené s prevzatím kupujúci; ak sa vec odosiela na miesto, ktoré nie je miestom splnenia, znáša náklady odoslania kupujúci. § 594 Ak má predávajúci predmet kúpy odoslať na miesto splnenia alebo určenia, platí, že vec bola odovzdaná v čase, keď bola odovzdaná na prepravu, pokiaľ nebolo dohodnuté inak. § 595 Tomu, kto kúpi budúce úžitky nejakej veci vcelku alebo s nádejou na neisté budúce úžitky, patria všetky úžitky riadne vyťažené. Znáša však stratu, ak bolo jeho očakávanie zmarené. § 596 Ak vec má vady, o ktorých predávajúci vie, je povinný kupujúceho pri dojednávaní kúpnej zmluvy na ne upozorniť. § 597

vady. § 599

vady sa môže kupujúci domáhať na súde, len ak vady vytkol najneskôr do šiestich mesiacov, ak ide o vady krmív, do troch týždňov, a ak ide o vady zvierat, do šiestich týždňov od prevzatia veci.

vady nie je dotknuté právo na náhradu škody. Druhý oddiel Vedľajšie dojednania pri kúpnej zmluve § 601 Výhrada vlastníctva Ak má vlastníctvo k predanej hnuteľnej veci prejsť na kupujúceho až po

platení ceny, musí sa táto výhrada dohodnúť písomne. Ak zo zmluvy nevyplýva niečo iné, prechádza nebezpečenstvo náhodnej skazy a náhodného zhoršenia na kupujúceho odovzdaním veci. Predkupné právo § 602

píše do evidencie nehnuteľností. Ak predávajúci nekúpil vec ponúknutú kupujúcim, zostáva mu

chované predkupné právo aj voči jeho právnemu nástupcovi.

chované. § 604 Predkupné právo neprechádza na dediča oprávnenej osoby a nemožno ho previesť na inú osobu. § 605 Ak nie je dohodnutá doba, dokedy sa má predaj uskutočniť, musí oprávnená osoba vyplatiť hnuteľnosť do ôsmich dní, nehnuteľnosť do dvoch mesiacov po ponuke. Ak táto doba uplynie márne, predkupné právo

nikne. Ponuka sa vykoná ohlásením všetkých podmienok; ak ide o nehnuteľnosť, musí byť ponuka písomná. § 606 Kto je oprávnený kúpiť vec, musí

platiť cenu ponúknutú niekym iným, ak nie je dohodnuté inak. Ak nemôže vec kúpiť alebo ak nemôže splniť podmienky ponúknuté popri cene a nemožno ich vyrovnať ani odhadnou cenou, predkupné právo

nikne. Právo spätnej kúpy § 607

platenú cenu, má právo spätnej kúpy.

nikne.

loženého kúpnou zmluvou.

nikajú tieto výhrady a podmienky najneskôr uplynutím jedného roka od uzavretia kúpnej zmluvy, ak ich predávajúci v tejto lehote neuplatnil. Tretí oddiel Zámenná zmluva § 611 Ustanovenia o kúpnej zmluve sa primerane použijú aj na zmluvu, podľa ktorej si zmluvné strany vymieňajú vec

vec, a to tak, že každá zo strán sa považuje ohľadne veci, ktorú výmenou dáva,

predávajúcu stranu, a ohľadne veci, ktorú výmenou prijíma,

kupujúcu stranu. Štvrtý oddiel Osobitné ustanovenia o predaji tovaru v obchode § 612 Ak fyzická alebo právnická osoba predáva tovar ako podnikateľ (ďalej len „predávajúci“) v rámci svojej podnikateľskej činnosti, platia okrem všeobecných ustanovení o kúpnej zmluve aj nasledujúce ustanovenia § 613 až 627. § 613 Veci možno predávať aj na objednávku. Predávajúci je povinný obstarať objednaný tovar v dohodnutej lehote, a ak lehota nie je dohodnutá, v lehote primeranej okolnostiam. Ak sa tak nestane, objednávateľ je oprávnený od tejto zmluvy odstúpiť. Odstúpením objednávateľa od zmluvy nie je dotknuté jeho právo na náhradu škody. § 614

uskladnenie; výšku poplatku ustanovuje osobitný predpis, prípadne určuje dohoda medzi účastníkmi.

platenia ceny

vybraný tovar. Do tohto okamihu môže kupujúci vybraný tovar vrátiť na pôvodné miesto. Ak kupujúci svojím

vinením poškodí alebo zničí vybraný tovar pred prevodom vlastníckeho práva, zodpovedá

škodu podľa všeobecných ustanovení o zodpovednosti

škodu. § 615 Plnenia, ktoré sa s predajom veci obvykle neposkytujú, treba osobitne dohodnúť. Akosť a množstvo § 616 Predávaná vec musí mať požadovanú, prípadne právnymi predpismi ustanovenú akosť, množstvo, mieru alebo hmotnosť a musí byť bez vád, najmä musí zodpovedať záväzným technickým normám. Pri potravinách podliehajúcich skaze musí byť vyznačený dátum výroby a dátum najneskoršej spotreby. Ak to povaha veci pripúšťa, má kupujúci právo, aby sa vec pred ním prekontrolovala alebo aby sa mu jej činnosť predviedla. § 617 Ak treba, aby sa pri užívaní veci

chovali osobitné pravidlá, najmä ak sa užívanie riadi návodom alebo je upravené technickou normou, je predávajúci povinný kupujúceho s nimi oboznámiť, ibaže ide o pravidlá všeobecne známe. Ak predávajúci nesplní túto povinnosť, je povinný nahradiť kupujúcemu škodu, ktorá z toho vznikla. § 618 Veci, ktoré majú vady, ktoré nebránia, aby sa mohla vec užívať na určený účel, musia sa predávať len

nižšie ceny, než je obvyklá cena bezvadnej veci; kupujúceho treba upozorniť, že vec má vadu a o akú vadu ide, ak to nie je zrejmé už z povahy predaja. Zodpovednosť

vady predanej veci § 619

vady, ktoré má daná vec pri prevzatí kupujúcim. Pri použitých veciach nezodpovedá

vady vzniknuté ich použitím alebo opotrebením. Pri veciach predávaných

nižšiu cenu nezodpovedá

vadu, pre ktorú bola dojednaná nižšia cena.

vady, ktoré sa vyskytnú po prevzatí veci v záručnej dobe (záruke). § 620

čínajú plynúť od prevzatia veci kupujúcim. Ak má kúpenú vec uviesť do prevádzky iný podnikateľ než predávajúci,

čne záručná doba plynúť až odo dňa uvedenia veci do prevádzky, pokiaľ kupujúci objednal uvedenie do prevádzky najneskôr do troch týždňov od prevzatia veci a riadne a včas poskytol na vykonanie služby potrebnú súčinnosť. § 622 Ak ide o vadu, ktorú možno odstrániť, má kupujúci právo, aby bola bezplatne, včas a riadne odstránená. Predávajúci je povinný vadu bez zbytočného odkladu odstrániť. Ak vec nebola ešte použitá, môže kupujúci namiesto odstránenia vady požadovať výmenu veci, alebo ak sa vada týka len súčasti veci, výmenu súčasti. Predávajúci môže vždy namiesto odstránenia vady vymeniť vadnú vec

bezvadnú. § 623

nižšiu cenu alebo použitá vec má vadu,

ktorú predávajúci zodpovedá, má kupujúci namiesto práva na výmenu veci právo na primeranú zľavu. § 625 Práva zo zodpovednosti

vady sa uplatňujú u predávajúceho, u ktorého bola vec kúpená. Ak je však v záručnom liste uvedený iný podnikateľ určený na opravu, ktorý je v mieste predávajúceho alebo v mieste pre kupujúceho bližšom, uplatní kupujúci právo na opravu u podnikateľa určeného na vykonanie záručnej opravy. Podnikateľ určený na opravu je povinný opravu vykonať v lehote dohodnutej pri predaji veci medzi predávajúcim a kupujúcim. § 626

vady veci, pre ktoré platí záručná doba,

niknú, ak sa neuplatnili v záručnej dobe.

vady pri veciach, ktoré sa rýchle kazia, musia sa uplatniť najdlhšie v deň nasledujúci po kúpe a pri použitých veciach najdlhšie do šiestich mesiacov po ich kúpe; inak práva

niknú. § 627

vady až do doby, keď kupujúci po skončení opravy bol povinný vec prevziať, sa do záručnej doby nepočíta. Predávajúci je povinný vydať kupujúcemu potvrdenie o tom, kedy právo uplatnil, ako aj o vykonaní opravy a o dobe jej trvania.

čne plynúť záručná doba znova od prevzatia novej veci. To isté platí, ak dôjde k výmene súčiastky, na ktorú bola poskytnutá záruka. Tretia hlava DAROVACIA ZMLUVA § 628

väzuje sa objednávateľovi ten, komu bolo dielo

dané (zhotoviteľ diela), že ho

dojednanú cenu vykoná na svoje nebezpečenstvo. § 632 Ak nedôjde k zhotoveniu diela na počkanie, zhotoviteľ je povinný vydať objednávateľovi písomné potvrdenie o prevzatí objednávky. Potvrdenie musí obsahovať označenie predmetu diela a ďalej jeho rozsah, akosť, cenu

vykonanie diela a čas jeho zhotovenia. § 633

dané, oprávnený požadovať už počas vykonávania diela od objednávateľa primerané preddavky. § 635

platiť zhotoviteľovi novú cenu, ibaže k zvýšeniu ceny došlo po prekročení dohodnutej doby vykonania diela.

platiť zhotoviteľovi sumu pripadajúcu na vykonanú prácu a vzniknuté náklady podľa pôvodne dohodnutej ceny, iba ak mal z čiastočného plnenia zmluvy majetkový prospech. § 636

platenie rozdielu v cene.

platiť zhotoviteľovi sumu pripadajúcu na vykonanú prácu a vzniknuté náklady podľa pôvodne určenej ceny, len pokiaľ mal z čiastočného plnenia zmluvy majetkový prospech. Odstúpením od zmluvy nie je dotknuté právo objednávateľa na náhradu škody.

platiť

poskytnutú službu novourčenú vyššiu cenu. § 637

nikne. § 640 Ak dielo bolo zmarené náhodou pred časom splnenia, stráca zhotoviteľ nárok na odmenu. § 641

bránili okolnosti na strane objednávateľa. Je však povinný dať si

počítať to, čo ušetril nevykonaním diela, čo

robil inak alebo čo úmyselne

meškal

robiť.

to primeraná náhrada. § 642

platiť zhotoviteľovi sumu, ktorá pripadá na práce už vykonané, pokiaľ zhotoviteľ nemôže ich výsledok použiť inak, a nahradiť mu účelne vynaložené náklady.

platenia upotrebiteľnej hmoty pripravenej na dielo a časti odmeny primeranej upotrebiteľným výsledkom vykonanej práce.

platiť zhotoviteľovi cenu

zhotovenie veci. § 645

vady, ktoré má vec zhotovená na zákazku pri prevzatí objednávateľom, ako aj

vady, ktoré sa vyskytnú po prevzatí veci v záručnej dobe. Rovnako zodpovedá

to, že vec má vlastnosti, ktoré si objednávateľ pri zákazke vymienil.

vady vykonanej zákazky, ktorých príčinou je vadnosť materiálu dodaného objednávateľom alebo nevhodnosť jeho pokynov, ak objednávateľa na vadnosť materiálu alebo nevhodnosť jeho pokynov neupozornil. § 646

čína plynúť odo dňa prevzatia veci. Ak objednávateľ prevzal vec až po dni, do ktorého mal povinnosť ju prevziať, plynie záručná doba už odo dňa, keď mal túto povinnosť. § 648

vady sa musia uplatniť u zhotoviteľa v záručnej dobe; inak práva

niknú. Čas od uplatnenia práva zo záruky až do vykonania opravy sa do záručnej doby nepočíta. Zhotoviteľ je povinný vydať objednávateľovi potvrdenie o tom, kedy právo uplatnil, ako aj o vykonaní opravy a čase jej trvania. § 650

platiť dohodnutý poplatok

uskladnenie.

platil cenu zhotovenia diela. Objednávateľ má právo na vrátenie ceny

použitý materiál, ktorý dodal na zhotovenie veci. V prípade zhotovenia stavby má zhotoviteľ vždy právo na

platenie ceny

zhotovenú stavbu. § 651 Ak sa objednávateľovi zhotovuje stavba na objednávku, zodpovedá zhotoviteľ

poškodenie alebo zničenie stavby až do prevzatia zhotovenej stavby, ibaže by ku škode došlo aj inak. Tretí oddiel Osobitné ustanovenia o zmluve o oprave a úprave veci § 652

platil cenu

opravu alebo úpravu veci.

vady, ktoré má vykonaná oprava alebo úprava pri prevzatí veci objednávateľom, ako aj

vady, ktoré sa vyskytnú po prevzatí veci v záručnej dobe.

vady, ktorých príčinou je vadnosť veci, ktorá sa má opraviť alebo upraviť, alebo nevhodnosť pokynov objednávateľa, ak ho na vadnosť veci alebo nevhodnosť pokynov neupozornil. § 654

vady sa musia uplatniť u zhotoviteľa v záručnej dobe; inak

niknú. Čas od uplatnenia práva až po vykonanie opravy alebo úpravy sa do záručnej doby nepočíta. Zhotoviteľ je povinný vydať objednávateľovi potvrdenie o tom, kedy právo uplatnil, ako aj o vykonaní opravy alebo úpravy a o čase jej trvania. § 656

platiť poplatok

uskladnenie.

mýšľanom predaji objednávateľa vopred upovedomiť a poskytnúť mu primeranú dodatočnú lehotu na vyzdvihnutie veci.

uskladnenie a nákladov predaja. Právo na výťažok predaja musí objednávateľ uplatniť u zhotoviteľa. Piata hlava ZMLUVA O PÔŽIČKE § 657 Zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa

väzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu. § 658

požičania.

požičania, ak vypožičiavateľ neužíva vec riadne alebo ak ju užíva v rozpore s účelom, ktorému slúži. Siedma hlava NÁJOMNÁ ZMLUVA Prvý oddiel Všeobecné ustanovenia § 663 Nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva

odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky. § 664 Prenajímateľ je povinný prenechať prenajatú vec nájomcovi v stave spôsobilom na dohodnuté užívanie, alebo ak sa spôsob užívania nedohodol, obvyklé užívanie, a v tomto stave ju na svoje náklady udržiavať. § 665

účelom kontroly, či nájomca užíva vec riadnym spôsobom.

viazal. Ak zmluva neurčuje inak, je oprá