Úradné zdrojeslov-lex.sk · EUR-Lex
Europaius
Slovenčina
ČeštinaDeutschFrançaisEspañolPolskiItalianoNederlandsÖsterreichBelgiquePortuguêsSvenskaDanskSuomiIrelandMagyarEestiLietuviųLatviešuSlovenščinaHrvatskiΚύπροςMaltiRomânăΕλληνικάLuxembourgБългарски
Slovenčina

Metodické pokyny Štátnej plánovacej komisie pre vypracovanie štátneho plávu rozvoja národného hospodárstva

Zbierka zákonov Slovenskej republiky --> Informačný systém verejnej správy Slov-lex Táto stránka je zabezpečená Buďte pozorní a vždy sa uistite, že zdieľate informácie iba cez zabezpečenú webovú stránku verejnej správy SR. Zabezpečená stránka vždy začína https:// pred názvom domény webového sídla. Náchadzate sa na statickej verzií portálu. Aktuálnu verziu portálu nájdete na: www.slov-lex.sk. Preskoč na obsah 55/1965 Zb. Vyhlásené znenie Obsah zobrazeného právneho predpisu má informatívny charakter. História Dátum účinnostiNovela 1. Vyhlásené znenie 2. 29.06.1965 - Obsah Čl. 1 Úvodné ustanovenie

(1)
(2)
(3)
(4)PRVÝ DIEL VŠEOBECNÉ USTANOVENIA Čl. 2
(1)
(2)Čl. 3
(1)
(2)Čl. 4
(1)
(2)
(3)
  1. a)
  2. b)c)
(4)Čl. 5 Sústava ukazovateľov
(1)
(2)
  1. a)
  2. b)
  3. c)d)
(3)
(4)
(5)Postup pri zostavovaní plánu Čl. 6
(1)
(2)Čl. 7
(1)
(2)
(3)
(4)Čl. 8
(1)
(2)
(3)
  1. a)
  2. b)
  3. c)d)
(4)
(5)Čl. 9 Postup pri plánovaní rozvoja hospodárstva na Slovensku
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)
(6)Čl. 10 Účasť pracujúcich
(1)
(2)
(3)
(4)Čl. 11 Zdokonaľovanie plánovacích metód
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)Čl. 12 Členenie plánu rozvoja národného hospodárstva
(1)
(2)DRUHÝ DIEL POSTUP PRI ZOSTAVOVANÍ JEDNOTLIVÝCH ČASTÍ PLÁNU Časť I ZÁKLADNÝ ROZBOR EFEKTÍVNOSTI Čl. 13
(1)
(2)
(3)
(4)Čl. 14 Formy spracovania a prerokovania
(1)
(2)
(3)Čl. 15 Obsah rozboru efektívnosti
(1)
  1. a)
  2. b)c)
(2)Čl. 16 Rozbor efektívnosti štruktúry výroby
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)
(6)
  1. a)
  2. b)
  3. c)d)
(7)
(8)
(9)
(10)Čl. 17
(1)
(2)
  1. a)
  2. b)
  3. c)
  4. d)Čl. 18 Ekonomické odôvodnenie a rozbor efektívnosti investičnej výstavby a využitia základných fondov
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)
(6)
(7)
(8)
(9)
(10)
(11)Čl. 19 Rozbor zabezpečenia rastu produktivity práce
(1)
(2)
(3)a)
  3. b)
(4)
(5)Časť II PRIEMYSLOVÁ PRODUKCIA, DODÁVKY A ICH POUŽITIE Čl. 20
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)Plánovanie celkového objemu produkcie Čl. 21
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)Čl. 22 Čl. 23
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)Plánovanie celkového objemu dodávok a použitia priemyselnej produkcie Čl. 24 Celkový objem dodávok
(1)
(2)Čl. 25 Náplň objemu dodávok
(1)
(2)
(3)Čl. 26 Objem dodávok pre vnútorný obchod
(1)
(2)
(3)Čl. 27 Objem dodávok pre vývoz Čl. 28 Objem dodávok pre investičnú výstavbu
(1)
(2)Čl. 29 Plánovanie hmotnej štruktúry produkcie, dodávok a ich použitia
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)
(6)
(7)Ceny používané pre vyjadrovanie hodnotových ukazovateľov plánu priemyslovej produkcie, dodávok a ich použitia Čl. 30
(1)
(2)
(3)Čl. 31
(1)
(2)Čl. 32
(1)
(2)Čl. 33
(1)
(2)
(3)Čl. 34
(1)
(2)
(3)
(4)Čl. 35
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)
(6)
(7)
(8)Časť III STAVEBNÍCTVO Čl. 36 Čl. 37 Vymedzenie stavebných prác Čl. 38 Plán výrobného programu
(1)
(2)
(3)
(4)Štrukturálna analýza Čl. 39
(1)
(2)a) b)
(3)
(4)Čl. 40
(1)
(2)
(3)Čl. 41 Päťročný plán
(1)
(2)
(3)
(4)Čl. 42 Vykonávací plán
(1)
(2)
(3)
(4)Časť IV POĽNOHOSPODÁRSKA VÝROBA A NÁKUP POĽNOHOSPODÁRSKYCH VÝROBKOV Čl. 43
(1)
(2)
(3)
(4)Čl. 44
(1)
(2)Čl. 45
(1)
(2)Čl. 46
(1)
(2)Čl. 47
(1)a) b)
(2)
(3)
(4)Časť V LESNÉ HOSPODÁRSTVO Čl. 48
(1)
(2)Čl. 49
(1)Plán lesného hospodárstva obsahuje a) b) c)
(2)
(3)
(4)
  1. a)
  2. b)
  3. c)d)
(5)
(6)
(7)Časť VI VODNÉ HOSPODÁRSTVO Čl. 50
(1)
(2)
(3)Čl. 51
  1. a)
  2. b)
  3. c)
  4. d)
  5. e)Čl. 52 Čl. 53
(1)
(2)
(3)
(4)Čl. 54
(1)
(2)
(3)
(4)Čl. 55
(1)
(2)
(3)Čl. 56
(1)
(2)
(3)Časť VII DOPRAVA Čl. 57 Plánovanie prepravy Čl. 58
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)Čl. 59
(1)
  1. a)
  2. b)
  3. c)
  4. d)
  5. e)Čl. 60
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)
(6)
(7)Čl. 61 Plánovanie výkonov a potrieb dopravy Čl. 62 Čl. 63 Železničná doprava Cestná automobilová doprava Čl. 64
(1)Základnými plánujúcimi jednotkami pre vypracovanie návrhu plánu rozvoja automobilovej dopravy sú a) b) c)
(2)
(3)
  1. a)
  2. b)
  3. c)1. 2. Čl. 65
(1)
(2)a) b)
(3)a) b)
(4)
  1. a)
  2. b)c)
(5)
  1. a)
  2. b)Čl. 66 Vodná doprava Čl. 67 Letecká doprava
(1)
(2)Čl. 68 Mestská hromadná doprava
(1)
(2)
(3)Čl. 69 Pozemné komunikácie Čl. 70 Doprava potrubím Časť VIII SPOJE Čl. 71 Časť IX GEOLOGICKÝ PRIESKUM A ŤAŽBA ŽIVÍC Čl. 72
(1)
(2)Čl. 73
(1)
  1. a)
  2. b)
  3. c)d)
(2)Čl. 74
(1)
(2)
(3)
(4)Čl. 75
(1)
(2)Čl. 76 Časť X VNÚTORNÝ OBCHOD Čl. 77
(1)
(2)Čl. 78 Plán maloobchodného obratu
(1)
(2)Čl. 79 Plán zabezpečenia maloobchodného obratu tovarom
(1)
(2)a) b)
(3)Čl. 80 Zostavenie plánu maloobchodného obratu
(1)
(2)
(3)Čl. 81 Zostavenie plánu zabezpečenia maloobchodného obratu tovarom
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)Časť XI ZAHRANIČNÝ OBCHOD Čl. 82
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)Čl. 83
  1. a)
  2. b)
  3. c)Základné časti plánu zahraničného obchodu Čl. 84 Plán vývozu
(1)
(2)
(3)Čl. 85 Plán dovozu
(1)
(2)
(3)
(4)Čl. 86 Zahraničné ceny v pláne zahraničného obchodu
(1)
(2)Čl. 87 Devízový plán
(1)
(2)
(3)a) b)
(4)
(5)
(6)a) b)
(7)
(8)Časť XII ŠKOLSTVO A KULTÚRA Čl. 88
(1)
(2)
(3)Čl. 89
(1)
(2)
(3)
  1. a)
  2. b)c)
(4)Časť XIII ZDRAVOTNÍCTVO Čl. 90
(1)
(2)
(3)Časť XIV SOCIÁLNE ZABEZPEČENIE Čl. 91
(1)
(2)Časť XV MIESTNE HOSPODÁRSTVO Čl. 92
(1)
  1. a)
  2. b)
  3. c)
  4. d)
  5. e)f)
(2)Čl. 93 Miestny priemysel a zberné suroviny
(1)
(2)
(3)Čl. 94 Komunálne služby
(1)
(2)
(3)
(4)Čl. 95 Rozpočtové organizácie a zariadenia národných výborov pre komunálne služby
(1)
(2)
(3)Čl. 96 Krajské organizácie pre rozvoj a zavádzanie novej techniky
(1)
(2)Čl. 97 Bytové hospodárstvo národných výborov
(1)
(2)
(3)Časť XVI VÝROBNÉ DRUŽSTEVNÍCTVO Čl. 98
(1)
(2)Čl. 99
(1)
(2)
(3)Čl. 100
(1)
(2)Časť XVII ROZVOJ VEDY A TECHNIKY Čl. 101
(1)
  1. a)
  2. b)c)
(2)
(3)Čl. 102 Čl. 103 Čl. 104 Štátny plán bádateľského výskumu
(1)
(2)
  1. a)
  2. b)Čl. 105 Štátny plán výskumných a vývojových prác
(1)
(2)
  1. a)
  2. b)
  3. c)Čl. 106 Postup pri vypracovaní návrhu štátneho plánu
(1)
  1. a)
  2. b)c)
(2)a) b)
(3)
(4)
(5)a) b)
(6)
(7)
(8)
(9)
(10)
(11)
(12)
(13)
(14)
  1. a)
  2. b)
  3. c)d)
(15)Fond vedy a techniky Čl. 107 Čl. 108
(1)
(2)Čl. 109 Zabezpečenie neinvestičných potrieb
(1)
(2)
(3)Čl. 110 Zabezpečenie investičných potrieb
(1)
(2)Čl. 111 Zabezpečenie devíz
(1)a) b)
(2)
(3)Čl. 112 Zabezpečenie v pláne práce
(1)
(2)Čl. 113 Plán výchovy vedeckých pracovníkov Plánovanie na nižších stupňoch riadenia Čl. 114 Čl. 115
(1)
(2)Časť XVIII INVESTIČNÁ VÝSTAVBA Čl. 116 Čl. 117
(1)
  1. a)
  2. b)
  3. aa)1. 2.
  4. bb)
  5. cc)dd)
(2)
(3)
(4)Čl. 118
(1)
  1. a)
  2. b)
  3. c)
  4. d)
  5. e)
  6. f)
  7. g)h)
(2)
(3)
(4)Čl. 119 Čl. 120
(1)
(2)
(3)
(4)Čl. 121
(1)
(2)
(3)Čl. 122
(1)
(2)Čl. 123
(1)
(2)
(3)
(4)Čl. 124
  1. a)
  2. b)Čl. 125
(1)
(2)
(3)a) b)
(4)
(5)Čl. 126
(1)
(2)
(3)Čl. 127
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)
(6)
(7)
(8)Čl. 128
(1)
(2)
(3)Čl. 129
(1)
(2)a) b)
(3)
(4)
(5)
(6)Čl. 130
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)Časť XIX PLÁNOVANIE PROJEKTOVÝCH PRÁC Čl. 131
(1)
(2)a) b)
(3)a) b)
(4)
  1. a)
  2. b)Čl. 132
(1)
(2)
(3)Čl. 133
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)Čl. 134
(1)
(2)Čl. 135 Čl. 136 Časť XX PRÁCA Čl. 137
(1)
(2)Čl. 138 Čl. 139 Obsah plánu práce
(1)
  1. a)
  2. b)c)
(2)
(3)
(4)
(5)Plán počtu pracovníkov a miezd Čl. 140 Produktivita práce
(1)
(2)
(3)
(4)Počet pracovníkov Čl. 141
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)
(6)Čl. 142
(1)
(2)
(3)Čl. 143 Plán miezd
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)Čl. 144 Skrátenie pracovného času
(1)
(2)Plán náboru pracovných síl Čl. 145 Krajské (okresné) bilancie pracovných síl
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)Čl. 146 Krajské prierezy plánu počtu pracovníkov a miezd Čl. 147 Nábor pracovných síl
(1)
(2)a) b)
(3)Plán kádrov Čl. 148 Plán prípravy kvalifikovaných robotníkov
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)
(6)
(7)
(8)Plán prípravy odborníkov zo škôl Čl. 149
(1)
(2)Čl. 150
(1)
  1. a)
  2. b)c)
(2)
(3)a) b)
(4)Časť XXI FINANCIE, NÁKLADY A HRUBÝ DÔCHODOK Čl. 151 Úloha a povaha finančného plánu, plánu nákladov a plánu hrubého dôchodku
(1)
(2)Čl. 152 Plánujúce orgány
(1)
(2)Čl. 153 Obsah päťročného finančného plánu
(1)
  1. a)
  2. b)
  3. c)d)
(2)
  1. a)
  2. b)
  3. c)
  4. d)
  5. e)
  6. f)
  7. g)
  8. h)Čl. 154 Finančné bilancie (prehľad zdrojov a potrieb vo vzťahu k spoločnosti)
(1)
(2)Čl. 155 Plán nákladov a plán tvorby hrubého dôchodku (zisku)
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)
(6)Čl. 156 Plán rozdelenia hrubého dôchodku (zisku)
(1)a) b)
(2)
(3)
(4)Čl. 157 Plán tvorby a použitia fondov Čl. 158 Plán obežných prostriedkov Čl. 159 Plán odpisov Čl. 160 Finančný plán nevýrobnej sféry Čl. 161 Účasť orgánov
(1)
(2)Časť XXII CENY Čl. 162 Úloha plánovania cien
(1)a) b)
(2)
(3)Čl. 163 Obsah plánu a metódy plánovania cien
(1)a) b)
(2)
  1. a)
  2. b)
  3. c)
  4. d)
  5. e)
  6. f)g)
(3)
  1. a)
  2. b)Čl. 164 Postup pri zostavovaní päťročného plánu vývoja cien
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)Čl. 165 Zmeny cien
(1)
(2)Čl. 166 Riešenie dôsledkov zmien cien
(1)
(2)a) b)
(3)
(4)Časť XXIII OBLASTNÁ PROPORCIONALITA NÁRODOHOSPODÁRSKYCH PLÁNOV Čl. 167
(1)
(2)
  1. a)
  2. b)c)
(3)Čl. 168
(1)
(2)
  1. a)
  2. b)
  3. c)d)
(3)a) b)
(4)Čl. 169
(1)
(2)
(3)a) b)
(4)
  1. a)
  2. b)
  3. c)
  4. d)
  5. e)
  6. f)Časť XXIV HOSPODÁRSTVO RIADENÉ NÁRODNÝMI VÝBORMI Čl. 170
(1)
(2)Čl. 171 Čl. 172
(1)
(2)
(3)Čl. 173 Plánovanie fondu rozvoja a rezerv hospodárstva národných výborov Čl. 174 Postup a vzťahy pri zostavovaní plánu
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)
(6)
(7)
(8)Čl. 175 Spolupráca ústredných odvetvových orgánov pri plánovaní hospodárstva riadeného národnými výbormi
  1. a)
  2. b)
  3. c)
  4. d)
  5. e)
  6. f)
  7. g)
  8. h)
  9. ch)
  10. i)TRETÍ DIEL ĎALŠIA PLÁNOVACIA ČINNOSŤ Časť I TECHNICKÁ NORMALIZÁCIA, TYPIZÁCIA VO VÝSTAVBE, EXPERIMENTÁLNE OVEROVANIE VO VÝSTAVBE, RACIONALIZÁCIA RIADENIA A SPRÁVY, TVORBA JEDNOTNÝCH VÝKONOVÝCH NORIEM A NORMATÍVOV, TEMATICKÉ ÚLOHY PRE ZLEPŠOVATEĽOV A VYNÁLEZCOV Čl. 176
(1)
(2)Čl. 177
(1)
(2)
(3)Časť II OZDRAVNÉ OPATRENIA Čl. 178
(1)
(2)
(3)
(4)Prílohy Poznámky Otvoriť všetky Informácie o predpise Číslo predpisu: 55/1965 Zb. Názov: Metodické pokyny Štátnej plánovacej komisie pre vypracovanie štátneho plávu rozvoja národného hospodárstva Typ: Pokyny Dátum schválenia: 10.06.1965 Dátum vyhlásenia: 29.06.1965 Autor: Štátna plánovacia komisia Právna oblasť: Národné hospodárstvo Štátna hospodárska politika Nachádza sa v čiastke: 29/1965 Vzťahy predpisu Predpis vykonáva 109/1964 Zb. Hospodársky zákonník 55 METODICKÉ POKYNY Štátnej plánovacej komisie z 10. júna 1965 pre vypracovanie štátneho plánu rozvoja národného hospodárstva Štátna plánovacia komisia ustanovuje podľa § 391 ods. 1 Hospodárskeho zákonníka č. 109/1964 Zb.: Čl. 1 Úvodné ustanovenie
(1)Tieto metodické pokyny upravujú postup a metodiku vypracovania štátneho plánu rozvoja národného hospodárstva na roky 1966 až 1970 (ďalej len „päťročný plán“) a vykonávacích plánov začínajúc rokom 1966.
(2)Tieto metodické pokyny sú záväzné pre všetky ústredné orgány, krajské národné výbory a Národný výbor hl. mesta Prahy (ďalej len krajské národné výbory), ktoré sa zúčastňujú prác na štátnom pláne rozvoja národného hospodárstva, pokiaľ nie je podrobnejšími ustanoveniami záväznosť vymedzená inak. Pre nižšie stupne riadenia platia ustanovenia týchto pokynov primerane. Ústredné orgány, krajské národné výbory a odborové riaditeľstvá ich môžu účelne doplniť alebo upraviť.
(3)Návrh plánu sa vypracúva podľa formulárov vydaných Štátnou plánovacou komisiou.
(4)Prílohou metodických pokynov je zoznam záväzných úloh a limitov návrhu štátneho plánu. PRVÝ DIEL VŠEOBECNÉ USTANOVENIA Čl. 2
(1)Štátny plán rozvoja národného hospodárstva ako základný nástroj riadenia usmerňuje vývoj základných proporcií a štruktúru národného hospodárstva a vytvára predpoklady pre dynamickú rovnováhu národného hospodárstva. Spolu s vedomým využívaním socialistických tovarovo-peňažných vzťahov vytvára plán podmienky pre čo najefektívnejší rozvoj hospodárstva, pre neustály rast životnej úrovne pracujúcich.
(2)Základom zostavovania plánu je všestranná analýza východiskového stavu ekonomiky i analýza a vedecké štúdie vývojových tendencií. Metódy plánovania sa musia postupne zameriavať na široké využitie matematických metód a výpočtovej techniky. Zdokonaľovanie súčasných metód tvorby plánu predpokladá doviesť bilančnú metódu až do štrukturálnych a medziodborových bilancií a v rozboroch efektívnosti používať v stále väčšej miere optimalizačné výpočty. Čl. 3
(1)Päťročný plán sa vypracúva v procese sústavnej spolupráce medzi ústrednými orgánmi, krajskými národnými výbormi a hospodárskymi organizáciami a je systematicky spresňovaný so zreteľom na významné odchýlky skutočného ekonomického vývoja od predpokladov plánu na nové skutočnosti vo východiskovej základni a na základe nových poznatkov vývojových perspektív.
(2)Ministerstvá, ústredné orgány, krajské národné výbory, odborové riaditeľstvá, podniky a organizácie zostavujú návrhy päťročných plánov metódou postupného približovania k najvhodnejšiemu riešeniu. Pri tvorbe plánu vychádzajú zo základných proporcií obsiahnutých v smernici vlády pre vypracovanie päťročného plánu. Konečný návrh päťročného plánu je syntézou východiskovej smernice a návrhu plánov ústredných orgánov, krajských národných výborov a výrobných hospodárskych jednotiek vypracovaných na základe podnikových plánov. Čl. 4
(1)Vykonávacie plány konkretizujú a spresňujú úlohy päťročného plánu podľa podmienok vytvorených pri jeho plnení. Vykonávací plán sa vypracúva ako ročný plán doplnený výhľadom na ďalší jeden rok, prípadne na dva roky.
(2)Ročný plán s výhľadom na ďalší jeden rok sa vypracúva zásadne v celom národnom hospodárstve, pričom výhľad sa vypracúva v zjednodušenej štruktúre ukazovateľov. Výhľad na ďalší jeden rok je po schválení štátneho vykonávacieho plánu vládou súčasne smernicou pre vypracovanie vykonávacieho plánu v nasledujúcom roku.
(3)Výhľad na druhý nadväzujúci rok sa vypracúva vo všetkých ústredne riadených priemyslových odvetviach a v stavebníctve, a to
  1. a)v oblasti ťažkého strojárstva (strojárstva pre investičnú výstavbu), stavebníctva a dovozu strojov a zariadení s dlhým dodacím cyklom v zásade v rozsahu podkladových údajov vykonávacieho plánu potrebných z hľadiska výrobného zabezpečenia dodávok pre investičnú výstavbu v iných odvetviach a pre vývoz, ako aj z hľadiska dôsledkov zabezpečenia vlastných dodávok pre vlastnú investičnú výstavbu a z neho vyplývajúcich termínov uvádzania nových kapacít do prevádzky. Pokiaľ ide o vývoz, dohodnú tieto úlohy s Ministerstvom zahraničného obchodu;
  2. b)v oblasti ostatných priemyslových odvetví v zásade v rozsahu podkladových údajov vykonávacieho plánu potrebných z hľadiska plánovania potreby (odberu) dodávok z odvetví uvedených v písm.
  3. a)pre vlastnú investičnú výstavbu a z hľadiska termínov uvádzania nových kapacít do prevádzky vyplývajúcich z plánu investičnej výstavby;
  4. c)nároky na investičnú výstavbu v ďalších odvetviach národného hospodárstva príslušné orgány spracujú formou celkových rozborov a štúdií.
(4)Vo vykonávacom pláne na rok 1966 sa výhľad vypracúva v zjednodušenej forme. Čl. 5 Sústava ukazovateľov
(1)Návrh plánu sa vypracúva v sústave podkladových údajov určených formulármi a nomenklatúrami vydanými Štátnou plánovacou komisiou. Vybraté ukazovatele tejto sústavy budú vláde navrhnuté ako záväzné úlohy (prípadne limity) a orientačné ukazovatele. Charakter týchto nástrojov je určený príslušným predpisom.
(2)Podkladové údaje pomáhajú analyzovať doterajší vývoj, určiť ciele plánu a preverovať ich efektívnosť a bilančnú väzbu. Podkladovými údajmi plánu sú najmä:
  1. a)údaje, ktoré charakterizujú východiskovú ekonomickú základňu,
  2. b)štúdie o vývoji na zahraničnom i domácom trhu, štúdie pružnosti dopytu a ponuky, rozbory efektívnosti jednotlivých zámerov plánu z hľadiska technickoekonomickej koncepcie, vzťahu množstva, akosti a sériovosti výroby k vývoju svetových a domácich cien a pod. Zdrojom týchto údajov sú najmä technickoekonomické štúdie, ktoré sú hlavnými podkladmi pre zameranie kvalitatívnej stránky plánu;
  3. c)údaje charakterizujúce základné súvislosti a príčinné vzťahy najmä v súvislosti so štrukturálnymi zmenami, ktoré možno získať len sústavnou výmenou informácií medzi jednotlivými stupňami plánovania;
  4. d)údaje o skutočnostiach a detailných vzťahoch, ktoré nemožno podrobne analyzovať na vyšších stupňoch riadenia v príčinných súvislostiach. Tieto údaje je účelné spracúvať súhrnne matematicko-štatistickými metódami (regresnou a korelačnou analýzou a pod.). Vo všetkých týchto skupinách treba využívať nielen plánované informácie, ale i poznatky technických a spoločenských vied, štatistických zisťovaní, sociologických a psychologických prieskumov a pod.
(3)Jednotlivé stupne riadenia zodpovedajú za úplnosť a pravdivosť svojich údajov uvádzaných v návrhu plánu. V tých častiach plánu, v ktorých to prichádza do úvahy, musia sa údaje o očakávanom splnení plánu a o navrhnutých úlohách plánu vopred v nevyhnutnom rozsahu prerokovať medzi odberateľmi a dodávateľmi.
(4)Pokiaľ nie je ustanovené inak, uvádzajú sa údaje obsiahnuté v časových radoch (v jednotlivých rokoch obsiahnutých v príslušnom pláne) prepočítané podľa organizácie a metodiky, prípadne cien plánovaného roku. Spolu s návrhom plánu sa predkladá podrobný prepočet vplyvu týchto zmien. Pri prepočte sa spätne nepremietajú vecné zmeny plánu, mzdové úpravy, skrátenie pracovného času a pod.
(5)Organickou súčasťou štátneho plánu sú aj ukazovatele, ktoré umožňujú posúdiť a aktívne ovplyvňovať vytváranie žiadúcich oblastných proporcií, najmä pokiaľ ide o rozvoj hospodárstva na Slovensku (pozri časť XXIII). Úlohy za hospodárstvo na Slovensku sa určujú zásadne metódou územného prierezu, to znamená, že zahŕňajú aj úlohy za závody na Slovensku podriadené podnikom v českých krajoch a nezahŕňajú závody v českých krajoch podriadené podnikom na Slovensku. Výnimky z tejto zásady sú uvedené v príslušných častiach týchto pokynov. Zoznam výrobných jednotiek pre potreby výpočtu územného prierezu dohodne príslušný ústredný orgán so Slovenskou plánovacou komisiou. Postup pri zostavovaní plánu Čl. 6
(1)Základnou plánujúcou jednotkou pre päťročný a vykonávací plán je podnik alebo iná jemu na roveň postavená organizácia. Podniky vykonávajú plánovaciu činnosť v rámci výrobnej hospodárskej jednotky; pritom ich riadia odborové riaditeľstvá (alebo iný nadriadený orgán, prípadne príslušný národný výbor). Odborové riaditeľstvá a im na roveň postavené organizácie predkladajú návrh plánu svojmu bezprostredne nadriadenému orgánu, a to v súhrne za všetky svoje podriadené základné plánujúce jednotky. V určenom rozsahu predkladajú návrhy plánu taktiež slovenským národným orgánom a krajským národným výborom.
(2)Pri zostavovaní návrhu plánu plánujúce jednotky postupujú podľa smerníc nadriadených orgánov, ktoré konfrontujú so svojimi poznatkami získanými dlhodobým a krátkodobým prieskumom potrieb, a predkladajú nadriadeným orgánom plány v súlade s poznanými potrebami ekonomického vývoja na úseku svojej činnosti. Čl. 7
(1)V súvislosti so svojimi úlohami v oblasti úveru a peňažného obehu Štátna banka československá zostavuje úverový a pokladničný plán a zúčastňuje sa na prerokúvaní finančných plánov a devízového plánu.
(2)Výrobné hospodárske jednotky a podniky prerokúvajú s príslušnou pobočkou banky návrhy plánu v rozsahu odôvodňujúcom potrebu úverov a devízových prostriedkov od banky, a najmä tie časti svojho plánu, pre realizáciu ktorých tieto prostriedky od banky potrebujú alebo v oblasti ktorých je kontrola použitia celospoločenských finančných prostriedkov uložená banke.
(3)Výrobné hospodárske jednotky a podniky uvedú v komentári k plánu, či sa dosiahla s bankou dohoda o finančnom zabezpečení plánovaných úloh. V prípade nezhody uvedú v komentári dôvody a vyčíslia finančné dôsledky rozporov s bankou.
(4)Výrobné hospodárske jednotky a podniky odovzdávajú príslušnej pobočke banky tie časti plánu a ich zmeny, ktoré podľa odseku 2 sú povinné s bankou prerokovať. Čl. 8
(1)Odvetvové ústredné orgány spolupracujú pri tvorbe, prerokovaní a určení úloh plánu tak, aby návrhy plánov vytvárali predpoklady optimálneho rozvoja v rámci prostriedkov, ktoré sú pre tento rozvoj vymedzené, a zodpovedali koncepcii rozvoja príslušných odvetví. Pri vypracovaní návrhov plánov rozvoja hospodárstva, ktoré riadia, vychádzajú z rozborov hospodárskej úrovne jednotlivých oblastí a zabezpečujú žiadúce rozmiestnenie výroby a výstavby.
(2)Odvetvové ústredné orgány zabezpečujú vypracovanie návrhov plánu rozvoja hospodárstva, ktoré je im na celom území štátu podriadené, a vypracúvajú komplexný návrh. Pritom spolupracujú v jednotlivých etapách plánovacích prác so Štátnou plánovacou komisiou a ostatnými objektívnymi orgánmi vlády, so slovenskými národnými orgánmi a ústrednými orgánmi dodávateľov a odberateľov.
(3)Odvetvovými ústrednými orgánmi, ktoré zostavujú návrh plánu podľa týchto metodických pokynov, sa rozumejú
  1. a)ministerstvá a ostatné ústredné orgány, ktorým štátny plán priamo ukladá úlohy; pritom ústredným orgánom jednotných roľníckych družstiev sa rozumie Ministerstvo poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva, ktoré predkladá plán v členení podľa hlavných odvetví, a ústredným orgánom peňažníctva a poisťovníctva sa rozumie Ministerstvo financií a Štátna banka československá;
  2. b)ústredné orgány družstiev sú Ústredný sväz výrobných družstiev a Ústredný sväz spotrebných družstiev;
  3. c)ústredné orgány plánujúcich spoločenských organizácií sú Ústredná rada odborov a Ústredný výbor Národného frontu;
  4. d)Slovenská národná rada má funkciu ústredného orgánu pre hospodárstvo, ktoré riadi.
(4)Krajské národné výbory majú pri zostavovaní plánu obdobnú funkciu ako ústredné orgány a v niektorých prípadoch ako odborové riaditeľstvá. Spolupráca KNV a ústredných orgánov pri vypracovaní plánu hospodárstva národných výborov je uvedená v časti XXIV.
(5)Ústredné orgány (za všetky podriadené organizácie) a krajské národné výbory (za hospodárstvo národných výborov) predkladajú návrhy päťročného plánu a vykonávacích plánov Štátnej plánovacej komisii a ostatným ústredným orgánom v rozsahu ustanovenom týmito metodickými pokynmi, ako aj formulármi a v lehotách ustanovených vládou. Čl. 9 Postup pri plánovaní rozvoja hospodárstva na Slovensku
(1)Odborové riaditeľstvá predkladajú návrhy plánov za hospodárske jednotky a organizácie na Slovensku v odvetviach riadených ústredne aj Slovenskej plánovacej komisii a v odvetviach, v ktorých pôsobia výkonné orgány Slovenskej národnej rady, týmto orgánom.
(2)Povereníctva a komisie Slovenskej národnej rady predkladajú návrhy plánov príslušným ústredným orgánom a Slovenskej plánovacej komisii v plnom rozsahu návrhu plánu za organizácie, za ktoré vystupujú ako nositelia úloh plánu, za ostatné organizácie príslušného rezortu len v rozhodujúcich ukazovateľoch dohodnutých s ústrednými orgánmi a Slovenskou plánovacou komisiou.
(3)Ústredné orgány predkladajú svoje návrhy za hospodárstvo na Slovensku Štátnej plánovacej komisii a Slovenskej plánovacej komisii v rozsahu ustanovenom formulármi vydanými Štátnou plánovacou komisiou.
(4)Slovenská plánovacia komisia predkladá návrh plánu rozvoja národného hospodárstva na Slovensku po prerokovaní v Predsedníctve Slovenskej národnej rady Štátnej plánovacej komisii; tento návrh je predmetom spoločného prerokovania medzi Štátnou plánovacou komisiou, Slovenskou plánovacou komisiou, príslušným ústredným orgánom a krajským národným výborom.
(5)Návrhy plánov predkladané Štátnou plánovacou komisiou vláde obsahujú aj záväzné úlohy a orientačné ukazovatele rozvoja hospodárstva na Slovensku.
(6)Ústredné orgány a odborové riaditeľstvá zabezpečujú, aby podniky na Slovensku zaslali Slovenskej plánovacej komisii, resp. príslušným výkonným orgánom Slovenskej národnej rady svoje konečné podnikové plány. Čl. 10 Účasť pracujúcich
(1)Aktívna účasť pracujúcich na vypracovaní, realizácii a kontrole plánu je hlavnou oblasťou uplatnenia ich bezprostrednej účasti na riadení národného hospodárstva a nevyhnutnou súčasťou riadiacej práce.
(2)Pracujúci sa podieľajú na rozvoji, riadení a kontrole všetkej hospodárskej a organizátorskej činnosti formami účasti, ktoré organizujú odborové orgány diferencovane podľa charakteru odvetví, hospodárskych organizácií a jednotlivých stupňov riadenia. V podnikoch a odborových riaditeľstvách prerokúvajú najmä podklady a návrhy plánu, ich rozpis, kontrolujú a hodnotia ich plnenie spolu s rozvojom socialistického súťaženia predovšetkým na výrobných poradách, v komplexných brigádach, na technicko-ekonomických konferenciách a vo výrobných výboroch.
(3)Ústredné orgány prerokúvajú návrhy plánu rozvoja nimi riadeného hospodárstva v etapách prípravy i schvaľovania s ústrednými výbormi príslušných odborových sväzov. Oboznamujú ich s jednotlivými problémami i celkovými úlohami daného odvetvia alebo úseku národného hospodárstva. Prerokúvajú s nimi ich stanoviská a spoločný postup pri riešení dôležitých otázok. Obdobne rady krajských národných výborov prerokúvajú návrhy plánu rozvoja svojho hospodárstva s krajskými odborovými radami.
(4)Na zabezpečovanie plánu a na zlepšovanie pracovných, zdravotných, sociálnych a kultúrnych podmienok pracujúcich a na upevňovanie vzťahu súdružskej spolupráce orgány Revolučného odborového hnutia v mene pracujúcich uzavierajú s vedením organizácií kolektívne zmluvy podľa príslušných predpisov a smerníc Ústrednej rady odborov. Čl. 11 Zdokonaľovanie plánovacích metód
(1)Pre zvýšenie kvality plánu sa budú postupne používať v čo najširšom rozsahu ekonomicko-matematické metódy, najmä sústava štrukturálnych bilancií, optimalizačné výpočty, ako aj vyššia výpočtová technika a automatizovaný systém zberu a spracovania informácií.
(2)Metóda štrukturálnych medziodborových bilancií sa zavádza postupne tak, aby do roku 1970 sa používala v zásade na všetkých stupňoch riadenia, aby sa vytvorila nadväznosť v podstate všetkých základných častí plánu. Forma a rozsah štrukturálnych bilancií sa prispôsobujú charakteru a rozsahu činnosti príslušného stupňa riadenia.
(3)Štátna plánovacia komisia zostavuje súhrnnú medziodborovú bilanciu v peňažných jednotkách a súhrnnú materiálovú bilanciu vybraných druhov energie, surovín, materiálov a výrobkov prevažne v hmotných jednotkách. Na nižších stupňoch riadenia sa zostavujú štrukturálne bilancie predovšetkým v peňažných jednotkách a podľa potreby i v hmotných jednotkách. Bilancie na nižšom stupni riadenia sa spravidla zostavujú v podrobnejšom členení, minimálne však v rozsahu bilancie zostavenej na najbližšom vyššom stupni.
(4)Súčasne so zostavovaním medziodborových bilancií sa postupne zavedie plánovanie objemu výroby ako produkcie zisťovanej odborovou metódou namiesto doterajšej podnikovej metódy.
(5)Plán sa zostavuje v nadväznosti na jednotnú sústavu ekonomických klasifikácií ako základného predpokladu pre odborové riadenie a plánovanie národného hospodárstva, a tým pre postupné redukovanie výrobkového plánovania na centrálnej úrovni. Čl. 12 Členenie plánu rozvoja národného hospodárstva
(1)Štátny plán rozvoja národného hospodárstva sa člení na jednotlivé časti, ktoré sa vypracúvajú vo vzájomnej komplexnej nadväznosti, ako to zodpovedá vzájomnej ekonomickej podmienenosti jednotlivých výrobných činiteľov. Sú to tieto časti: I. Základný rozbor efektívnosti Plány výroby a iných výkonov II. Priemyselná produkcia, dodávky a ich použitie III. Stavebníctvo IV. Poľnohospodárstvo a nákup poľnohospodárskych výrobkov V. Lesné hospodárstvo VI. Vodné hospodárstvo VII. Doprava VIII. Spoje IX. Geologický prieskum X. Vnútorný obchod XI. Zahraničný obchod a devízový plán XII. Školstvo a kultúra XIII. Zdravotníctvo XIV. Sociálne zabezpečenie XV. Miestne hospodárstvo XVI. Výrobné družstevníctvo Plány zvodné a prierezové XVII. Rozvoj vedy a techniky XVIII. Investičná výstavba XIX. Projektové práce XX. Práca XXI. Financie, náklady a hrubý dôchodok XXII. Ceny XXIII. Rozvoj oblastí XXIV. Národné výbory
(2)Súčasťou sústavy národohospodárskych plánov je taktiež osobitná časť štátneho plánu rozvoja národného hospodárstva pre obranu, bezpečnosť a ťažbu rádioaktívnych surovín, pre ktoré sa vydávajú osobitné pokyny. DRUHÝ DIEL POSTUP PRI ZOSTAVOVANÍ JEDNOTLIVÝCH ČASTÍ PLÁNU Časť I ZÁKLADNÝ ROZBOR EFEKTÍVNOSTI Čl. 13
(1)Dôležitou súčasťou plánu je rozbor efektívnosti základných zámerov plánu, ktorý je súčasne kľúčovým nástrojom pre zabezpečovanie vzťahov medzi jednotlivými plánmi.
(2)V rozbore efektívnosti sa hlavné zámery plánu musia riešiť v celom komplexe vzťahov hmotných i hodnotových tak z hľadiska hmotného zabezpečenia, ako aj v súvislosti s vývojom cien, produktivity práce, nákladov a pod., a najmä z hľadiska predajnosti výrobkov na domácom a svetovom trhu a devízovej výhodnosti, ako aj náročnosti na obmedzené zdroje ekonomického rozvoja. Všetky plánovacie stupne vytvárajú organizačné podmienky pre to, aby základné proporcie plánu boli rozpracované komplexne a aby táto zásada sa nenarušila funkcionálnou organizáciou práce.
(3)Základný rozbor efektívnosti sa zameriava na skĺbenie najdôležitejších kvalitatívnych vzťahov medzi výrobou, zahraničným obchodom, investíciami a produktivitou práce. Okrem toho sa v jednotlivých častiach plánu zabezpečujú ďalšie podklady pre rozbor efektívnosti.
(4)Proporcie, ktoré v základnom rozbore sa uvádzajú komplexne a synteticky, podrobnejšie sa rozvádzajú a analyzujú v ostatných častiach plánu. Číselné údaje a proporcie uvedené v tejto časti plánu musia byť viazané s údajmi v ostatných častiach plánu. Čl. 14 Formy spracovania a prerokovania
(1)Rozbor efektívnosti sa spracúva ako syntetický rozbor údajov získaných na základe technicko-ekonomických štúdií, rozborov štúdia zahraničných skúseností, projektov a pod.
(2)Spracovanie a prerokovanie rozboru efektívnosti sa organizuje tak, aby predchádzalo uzavieraniu návrhu plánu, aby teda nedošlo k tendenciám uzavierať návrhy plánu bez ohľadu na efektívnosť. Kvantitatívna vybilancovanosť plánu sama o sebe nie je dostatočným dokladom efektívnosti úloh plánu.
(3)Pri rozboroch efektívnosti treba zabezpečovať spoločenskú efektívnosť vrátane čo najúčelnejšieho rozmiestnenia výrobných síl, vytvárania zdravého životného a pracovného prostredia a pod. Čl. 15 Obsah rozboru efektívnosti
(1)Základný rozbor efektívnosti má tieto časti:
  1. a)rozbor efektívnosti štruktúry výroby,
  2. b)rozbor efektívnosti investičnej výstavby a využitia základných fondov,
  3. c)rozbor zabezpečenia rastu produktivity práce.
(2)Rozbory efektívnosti predkladajú vybraté rezorty, podrobnosti sú uvedené na príslušných formulároch. Čl. 16 Rozbor efektívnosti štruktúry výroby
(1)Úlohou plánu je zabezpečiť zvýšenie efektívnosti štruktúry výroby, t. j. postupnú zmenu na výrobky výhodné z hľadiska zahraničného i vnútorného trhu.
(2)Ako východiskový podklad pre rozbor zmien štruktúry výroby v päťročnom pláne sa rozoberajú tendencie vo svete v štruktúre výroby z hľadiska technickej úrovne, kvality, atraktívnosti výrobkov a pod. v súvislosti s ekonomickými predpokladmi dosiahnutia progresívnych zmien v štruktúre výroby. Ďalej sa navrhujú zmeny v štruktúre výroby na základe vykonávaných previerok technickej úrovne výrobkov. Celkové tendencie zmeny štruktúry výroby sa konkretizujú v pláne výroby do úloh zavádzania nových výrobkov do výroby, ako aj do vypustenia starých neefektívnych výrob.
(3)Súčasne sa vykonáva rozbor progresívnych zmien v potrebe surovín. Najmä sa rozoberá vplyv chemizácie výroby na objem výroby a spotreby a na vlastné náklady (suroviny, mzdy).
(4)Rozbor sa vypracúva za najdôležitejšie odbory s osobitnou pozornosťou na odbory rozvojové, technicky náročné, dôležité pre zahraničný obchod a pod.
(5)Pri vlastnom rozbore efektívnosti sa štruktúra výroby posudzuje z hľadiska spoločenskej produktivity práce v najširšom slova zmysle vrátane efektívnosti vo vzťahu vnútorných a svetových cien (nie teda iba z bilančných hľadísk).
(6)Návrh sa spracúva na základe týchto rozborov:
  1. a)základná bilančná úvaha, t. j. vzťah medzi množstvom výroby, domácou spotrebou, medzištátnymi záväzkami a možnosťami odbytu na svetových trhoch; túto úvahu treba doviesť až do vytýčenia predpokladov vývozu a dovozu;
  2. b)úvaha o efektívnosti výroby. V tomto smere treba najmä uvážiť zníženie nákladov výroby a z toho vyplývajúci vývoj bežnej ceny výrobkov, rast produktivity práce (tam, kde je účelné tohto ukazovateľa podľa výrobkov zisťovať), ako aj efektívnosť z hľadiska zahraničného obchodu. Na ten účel treba najmä urobiť úvahu o vývoji našich vnútorných cien vo vzťahu k svetovým cenám a o devízovej výnosnosti výrobku;
  3. c)rozbor optimálnej sériovosti (hromadnosti) výroby vzhľadom na svetové ceny;
  4. d)rozbor problémov surovinového zabezpečenia výroby, schopnosti konkurencie na svetových trhoch, predpokladov znižovania nákladov (prírodné podmienky, cena surovín, predpoklady v úrovni techniky a pod.).
(7)Na základe týchto úvah sa rozbor spracúva vo variantoch a to tak, aby jednak boli kryté známe potreby (na základe požiadaviek odberateľov a prieskumu trhu), jednak na optimálnu sériovosť (hromadnosť) výroby pri reálnej možnosti rastu technickej úrovne výroby, jednak podľa predpokladov plánu.
(8)Devízová výnosnosť výrobkov sa posudzuje z hľadiska efektívnosti medzinárodnej deľby práce v súboroch ukazovateľov podľa pokynov Štátnej plánovacej komisie a Ministerstva financií.
(9)Návrh sa vypracúva za vybraté dôležité výrobky alebo výrobky - reprezentantov, prípadne skupiny výrobkov. Pri určení nomenklatúry sa vychádza z jednotnej klasifikácie výrobkov a plánovacej nomenklatúry priemyselnej produkcie. Nomenklatúra sa dohodne so Štátnou plánovacou komisiou. Okrem dohodnutej nomenklatúry podniky a výrobné hospodárske jednotky vykonajú rozbor vo vlastnej širšej nomenklatúre podľa svojich potrieb.
(10)Pri vykonávaní rozboru ministerstvá a výrobné hospodárske jednotky využijú v plnej miere podklady, ktoré odovzdávajú podnikom zahraničného obchodu pre účely rozboru efektívnosti vývozu, a taktiež podklady plánu cien. Čl. 17
(1)Rozbory efektívnosti štruktúry výroby sa dovádzajú až do určenia nosných výrobných programov, t. j. takých programov, ktoré majú rozhodujúci význam pre rast technickej úrovne, efektívnosť zahraničného obchodu a pod. Na zabezpečenie týchto programov by sa malo sústrediť všetko úsilie a príslušné podniky by mali byť vybavené všetkými potrebnými prostriedkami.
(2)Pri výbere týchto úloh treba sa zamerať predovšetkým na výrobky, pri ktorých možno v krátkom čase dosiahnuť alebo predstihnúť svetovú technickú úroveň a súčasne dosiahnuť výhodné ceny na svetových trhoch. Pôjde teda najmä o výrobky:
  1. a)ktorých je na svetovom trhu nedostatok, spotreba ktorých bude v budúcich rokoch rásť, alebo kde sa ČSSR môže z iných dôvodov presadiť na svetových trhoch;
  2. b)kde možno dosiahnuť takú úroveň vlastných nákladov, ktorá zaručuje výhodné relácie v zahraničnom obchode;
  3. c)kde sú dané predpoklady v technickom rozvoji pre to, aby v krátkom čase sa dala dosiahnuť alebo predstihnúť svetová úroveň techniky; ide teda o výrobky, - ktorých súčasná technická úroveň (parametre) je už na svetovom priemere alebo ho predstihuje, - vo výrobe ktorých má ČSSR dlhoročnú tradíciu, aj keď výroba pri nich technicky zastarala, ale vzhľadom na výrobné skúsenosti je predpoklad svetovú úroveň znovu dosiahnuť, - pri ktorých síce v súčasnej dobe ČSSR nedosahuje svetovú úroveň, ale kde sú predpoklady pomocou existujúcej dostatočnej výskumnej vývojovej kapacity svetovú úroveň dosiahnuť;
  4. d)ktoré vo svojej výrobe buď vôbec alebo len v malom množstve potrebujú suroviny a materiál dovážaný z kapitalistických štátov a ktoré čo najlepšie zhodnocujú našu vlastnú surovinovú základňu. Čl. 18 Ekonomické odôvodnenie a rozbor efektívnosti investičnej výstavby a využitia základných fondov
(1)Pre súhrnné posúdenie vývoja základných fondov a ich využitia ústredné orgány a krajské národné výbory spracujú bilanciu základných fondov a vykonajú za priemyselné podniky a stavebné organizácie prepočet ukazovateľov, ktoré charakterizujú väzbu medzi základnými fondami, výrobou, produktivitou práce a vlastnými nákladmi. Vzťahy medzi týmito ukazovateľmi, ako aj vnútorné vzťahy v reprodukcii základných fondov súhrnne charakterizujú vývoj efektívnosti výrobnej základne jednotlivých odvetví a odborov a efektívnosť novovynakladaných prostriedkov. Odôvodnenie plánovaného využitia základných fondov a ich vývoja musí sa opierať o podrobnejšie rozbory stavu a vývoja opotrebenia základných fondov, ich potrebnej obnovy, súladu vecnej štruktúry základných fondov s požiadavkami výroby, možnosti v znižovaní vlastných nákladov a prostriedkov na ich mobilizáciu, zvýšenia rentability vynakladaných investícií.
(2)Efektívnosť investičnej výstavby ako celku i jednotlivých stavieb posudzuje sa podľa jednotných kritérií. Hlavným kritériom pri zaraďovaní stavieb do plánu investičnej výstavby je hľadisko spoločenskej produktivity práce v najširšom slova zmysle.
(3)Pri stavbách závodov, produkcia ktorých je zameniteľná prostredníctvom zahraničného obchodu, toto kritérium sleduje hľadisko najefektívnejšieho zapojenia do medzinárodnej deľby práce. Toto hľadisko sa posudzuje ukazovateľmi investičnej náročnosti jednotky produkcie ocenenej vo svetových cenách a ukazovateľmi úplných vlastných nákladov na jednotku produkcie ocenenej vo svetových cenách a syntézou týchto ukazovateľov v súhrnnom prepočtovom ukazovateľovi efektívnosti s použitím určenej lehoty splatnosti pre varianty investične náročnejšie.
(4)Pri stavbách závodov, produkcia ktorých nie je zameniteľná prostredníctvom zahraničného obchodu, sa ako hlavné hľadisko sleduje investičná náročnosť a úplné vlastné náklady na jednotku produkcie (resp. na uspokojenie spoločenskej potreby); pri porovnaní úplných vlastných nákladov taktiež treba prihliadať na svetové ceny z hľadiska efektívnosti zámeny výrobných činiteľov.
(5)Ukazovatele navrhovaných stavieb sa porovnávajú s najprogresívnejšími ukazovateľmi dosahovanými u nás i v zahraničí (rozsah výroby, sériovosť, produktivita práce, spotreba surovín a energie a pod.) a dosahovaním týchto progresívnych ukazovateľov sa zabezpečuje ich najvyššia efektívnosť.
(6)Hlavným kritériom efektívnosti stavieb nevýrobného charakteru zabezpečujúcich prevažne spoločenskú spotrebu sú minimálne investičné náklady na zabezpečovanie komplexných podmienok spoločenského a hospodárskeho rozvoja pri dosiahnutí zodpovedajúceho štandardu vybavenia.
(7)Pri všetkých stavbách, najmä však pri akciách s menej výhodnými syntetickými ukazovateľmi sa pri výbere pre zaradenie do plánu hodnotia taktiež ďalšie hľadiská: - vplyv na vytváranie optimálnej štruktúry národného hospodárstva a na medziodvetvové vzťahy, ako aj prínos pre racionálne rozmiestnenie výrobných síl a pre rozvoj menej vyvinutých oblastí, - nároky na vyvolané investície a generálne opravy spojené s výstavbou i s prevádzkou zariadení, - zabezpečenie prevádzky nových základných fondov limitovanými zdrojmi rozvoja (pracovné sily, vrátane výchovy kvalifikovaných kádrov, suroviny, energia a pod.), - tvorba finančných zdrojov v čase a poskytnutie potrebných prostriedkov z centrálnych zdrojov, - lehota výstavby, - vývoj rozostavanosti v príslušnom odvetví a odbore.
(8)Pre zhodnotenie vplyvu jednotlivých stavieb na rast spoločenskej produktivity práce, na vývoj územnej proporcionality a na tvorbu životného prostredia sa použije pred ich zaradením do plánu investičnej výstavby alebo do plánu projektových a prieskumných prác technickoekonomická charakteristika stavby.*) Údaje technickoekonomickej charakteristiky stavby vychádzajú z údajov schválenej prípravnej alebo projektovej dokumentácie (investičné štúdie, investičná úloha, úvodný projekt) a sú jednotnými a záväznými podkladmi pre všetky úrovne riadenia a plánovania. Investor spracuje a záväzne potvrdí technickoekonomickú charakteristiku stavby neodkladne po schválení príslušnej dokumentácie a pre určené kategórie stavieb ju predloží príslušným ústredným orgánom, ktoré predložené návrhy posúdia z uvedených hľadísk a podľa výsledku posúdenia zaradia stavbu do evidencie.
(9)V prípade, že dôjde k zmene základných údajov technickoekonomickej charakteristiky stavby, ktoré majú priamy vzťah k údajom plánu (najmä celkový rozpočtový náklad stavby, kapacita, doba výstavby, počet pracovníkov a úplné vlastné náklady), je investor povinný upraviť technickoekonomickú charakteristiku na základe schválenej zmeny a predložiť ju tým istým orgánom ako pôvodný návrh.
(10)Pre vypracovanie návrhu plánu sa vždy používajú posledné platné údaje evidovanej technickoekonomickej charakteristiky stavieb, o ktorých zaradenie do plánu investičnej výstavby sa rozhodlo na základe posúdenia efektívnosti a predpokladov hmotného a kapacitného zabezpečenia v príslušných bilanciách.
(11)V podrobnostiach postup uvedený v odsekoch 8 a 9 upravia pokyny, ktoré pre vedenie evidencie rozostavaných stavieb i stavieb uvažovaných na zaradenie do plánu vydáva Štátna komisia pre investičnú výstavbu. Čl. 19 Rozbor zabezpečenia rastu produktivity práce
(1)V záujme zvýšenia efektívnosti národného hospodárstva s ohľadom na vysoký stupeň využitia pracovných zdrojov v ČSSR treba vo všetkých odvetviach, najmä v priemysle a stavebníctve zvýšiť efektívnosť využitia pracovných síl a vytvoriť podmienky pre to, aby rast produkcie v priemysle a stavebníctve ako celku bol prakticky plne krytý rastom produktivity práce a aby sa najmä v niektorých odvetviach a závodoch spracovateľského priemyslu mohli stavy pracovníkov i pri rastúcich objemoch výroby znižovať. Preto treba pri príprave plánu na všetkých organizačných stupňoch analyzovať a aktívne zabezpečovať rast produktivity práce.
(2)Rozbor rastu produktivity práce musí vychádzať zo zámerov v špecializácii a koncentrácii výroby a počítať so širokým uplatnením progresívnej technológie a techniky a s podstatným zvýšením úrovne organizácie výroby a práce. Pritom treba organizovať čo najužšiu spoluprácu všetkých nadväzujúcich útvarov a orgánov (technické, investičné útvary, výskumné a projektové organizácie, Štátna komisia pre rozvoj a koordináciu vedy a techniky, Štátna komisia pre investičnú výstavbu atď.) a využiť všetky nadväzujúce podklady (plán výroby, technickoekonomické koncepcie, plán vedy a techniky, plán investičnej výstavby atď.).
(3)Ústredné orgány predkladajú s návrhom päťročného plánu štúdie o zabezpečení rastu produktivity práce, v ktorých sa vykonáva jednak rozbor doterajšieho vývoja a podľa možností i porovnanie s poprednou svetovou úrovňou produktivity práce, jednak rozbor základných faktorov rastu produktivity práce počas plánovaného obdobia, v tom najmä:
  1. a)v priemysle 1. vplyvu novobudovaných a rekonštruovaných závodov (uvedených do prevádzky z menovitej investičnej výstavby a z odborovej výstavby pri akciách posudzovaných Štátnou plánovacou komisiou, Štátnou komisiou pre investičnú výstavbu a príslušným ústredným orgánom), 2. vplyvu likvidácie neefektívnych prevádzkární, 3. vplyvu rastu produktivity práce v ostatných kapacitách. Ústredné orgány vykonávajú rozbor zdrojov rastu produktivity práce v rozsahu určenom Štátnou plánovacou komisiou s prihliadnutím na konkrétne podmienky jednotlivých odvetví a vecné problémy plánu. Podklady predložené ústrednými orgánmi majú pritom Štátnej plánovacej komisii umožniť prepočet vlastných variantov plánu s prihliadnutím na eventuálne rozdiely v objeme a štruktúre výroby, v objeme a rozdelení investícií a v uvažovanom raste miezd a pod.
  2. b)v ostatných odvetviach (napr. v stavebníctve, v doprave, obchode) ústredné orgány vykonávajú rozbor podľa konkrétnych podmienok jednotlivých odvetví v rozsahu dohodnutom so Štátnou plánovacou komisiou.
(4)V návrhu vykonávacieho plánu sa vykonáva rozbor zdrojov rastu produktivity práce v zjednodušenom rozsahu dohodnutom Štátnou plánovacou komisiou s rezortmi s prihliadnutím na konkrétne podmienky jednotlivých odvetví.
(5)Spôsob vykonania rozboru zdrojov rastu produktivity práce vo výrobných hospodárskych jednotkách, podnikoch a závodoch určujú ústredné orgány, prípadne odborové riaditeľstvá. Časť II PRIEMYSLOVÁ PRODUKCIA, DODÁVKY A ICH POUŽITIE Čl. 20
(1)Cieľom plánovania priemyselnej produkcie, dodávok a ich použitia, je správne poznanie a vyjadrenie potrieb, zdrojov a použitia priemyselných výrobkov v národnom hospodárstve v základných i významných čiastkových proporciách, zameranie rozvoja priemyslu na najefektívnejšiu štruktúru produkcie pri ekonomickom využití medzinárodnej deľby práce za účelom neustáleho všestranného rastu úrovne priemyslu a tým i maximálne možného uspokojovania rastúcich potrieb pracujúcich a celej spoločnosti.
(2)Plán priemyselnej produkcie, dodávok a ich použitia sa realizuje prevažne na základe bezprostredných dodávateľsko-odberateľských vzťahov medzi socialistickými organizáciami v rámci pôsobenia ekonomických nástrojov riadenia, ktorými sa uvádzajú do súladu záujmy podnikové so záujmami spoločenskými a s cieľmi vyjadrenými v dlhodobých plánoch. Základné proporcie vo vývoji priemyselnej produkcie z hľadiska dlhodobého rozvoja ústredné orgány určujú prostredníctvom štátneho plánu investičnej výstavby. Len v obmedzenom rozsahu sa realizácia priemyselnej produkcie a dodávok zabezpečuje formou záväzných výrobných a dodávkových úloh.
(3)Dodávateľské podniky systematicky vykonávajú dlhodobý a krátkodobý prieskum trhu a vývoja potrieb v národnom hospodárstve (v spolupráci s organizáciami zahraničného obchodu i na zahraničných trhoch) a zostavujú výrobkové bilancie. Odborové riaditeľstvá zostavujú výrobkové bilancie len v prípadoch, v ktorých je to z vážnych dôvodov potrebné, a ak sa tým podstatnejšie neobmedzuje ekonomická samostatnosť podriadených podnikov a ak sa tak nevytvára neúčelný medzičlánok medzi priamym dodávateľom a odberateľom.
(4)Plán priemyselnej produkcie, dodávok a ich použitia sa zostavuje v týchto skupinách ukazovateľov: - ukazovatele celkového objemu produkcie, - ukazovatele celkového objemu dodávok a ich použitia, - ukazovatele hmotnej štruktúry produkcie, dodávok a ich použitia.
(5)Plán priemyselnej produkcie predkladajú všetky ústredné orgány a krajské národné výbory, ktoré riadia priemyselné podniky. Niektoré časti plánu priemyselnej produkcie sa predkladajú i za priemyselnú činnosť nepriemyselných organizácií. Plánovanie celkového objemu produkcie Čl. 21
(1)Celkový objem priemyselnej produkcie sa v štátnom pláne určuje pomocou ukazovateľov v peňažnom vyjadrení, t. j. pomocou ukazovateľov hrubej výroby, výroby tovaru a iných súhrnných ukazovateľov, spravidla odvetvove diferencovaných.
(2)Ukazovatele celkového objemu priemyselnej produkcie majú v pláne zásadne orientačný alebo podkladový charakter.
(3)Ukazovateľ hrubej výroby je najvšeobecnejším ukazovateľom plánu priemyselnej produkcie; určuje v peňažnom vyjadrení celkový objem všetkej vynaloženej živej i zhmotnenej práce.
(4)Ukazovateľ výroby tovaru určuje v peňažnom vyjadrení tú časť priemyselnej produkcie, ktorá je prevažne určená na realizáciu.
(5)Podrobnejšia náplň týchto ukazovateľov je uvedená vo vysvetlivkách k formulárom. Čl. 22 Na sledovanie potreby živej práce, bilancovanie pracovných síl a pod. používajú sa ďalšie súhrnné ukazovatele celkového objemu výroby, spravidla odvetvove diferencované. Ich konštrukciu určia príslušné ministerstvá a ústredné orgány po dohode so Štátnou plánovacou komisiou. Čl. 23
(1)Hrubá výroba, výroba tovaru a ostatné súhrnné ukazovatele celkového objemu produkcie sa plánujú (až na ďalšie) podnikovou metódou, s výnimkou plánu priemyselnej produkcie za Slovensko, kde sa tieto ukazovatele zostavujú metódou územného prierezu.
(2)Plán priemyselnej produkcie odborových riaditeľstiev, ústredných orgánov a krajských národných výborov obsahuje výrobu všetkých podriadených priemyselných podnikov.
(3)Priemyselná výroba nepriemyselných organizácií sa do priemyselnej produkcie nezahŕňa, s výnimkou výroby priemyselných dielní a prevádzok stavebných organizácií a dopravy.
(4)Výroba pomocných závodov, dielní a prevádzok priemyselných podnikov sa zahŕňa do celkového objemu priemyselnej produkcie podľa rovnakých zásad ako výroba prevádzok hlavnej činnosti podniku.
(5)Pri začatí výroby v nových výrobných kapacitách sa započítava táto výroba do plánu produkcie odo dňa, keď sa výrobné kapacity uvedú do prevádzky, a to v súlade s plánom výroby v hmotných jednotkách. Výroba dosiahnutá v priebehu skúšobnej prevádzky sa započítava do plánu. Plánovanie celkového objemu dodávok a použitia priemyselnej produkcie Čl. 24 Celkový objem dodávok
(1)Celkový objem dodávok vyjadruje celkové dodávky (odbyt) podnikov a organizácií voči ostatnému národnému hospodárstvu. Zostavuje sa podnikovou metódou, to znamená, že celkové objemy dodávok na všetkých nadpodnikových stupňoch riadenia sú súčtom celkových objemov dodávok jednotlivých podnikov.
(2)Celkový objem dodávok sa ďalej člení podľa základných odberateľských oblastí, t. j. na dodávky pre vnútorný obchod, pre vývoz, pre investičnú výstavbu a generálne opravy (týka sa iba strojov a zariadení, vrátane montáží, náradia a inventára) a pre ostatné účely (pre výrobnú alebo inú spotrebu). Čl. 25 Náplň objemu dodávok
(1)Náplň objemu dodávok tvoria zásadne tak dodávky (odbyt) z výrobných podnikov, ako aj dodávky (odbyt) odbytových organizácií.
(2)Objem dodávok zahŕňa i dodávky obchodného tovaru nakúpeného z iných podnikov. Ukazovateľ objemu dodávok na všetkých stupňoch riadenia obsahuje teda tú časť celkovej realizácie vyrobeného tovaru (vrátane tovaru vedľajších závodov a dielní nepriemyselných organizácií) a predaja obchodného tovaru, ktorá zostane po odpočítaní odbytove nerealizovaných zložiek výroby tovaru.
(3)Dodávky z iných zdrojov než z vlastnej priemyselnej výroby (ak nejde o obchodný tovar z tuzemskej výroby alebo z dovozu) sa v zdrojovej časti celkovej bilancie objemu dodávok zahŕňajú do položky „ostatné zdroje“. Čl. 26 Objem dodávok pre vnútorný obchod
(1)Objem dodávok pre vnútorný obchod zahŕňa všetky dodávky určené pre maloobchodný predaj (vrátane obchodného tovaru), a to tak dodávky, ktoré sú výsledkom priemyselnej alebo poľnohospodárskej výroby alebo činností tzv. slobodných povolaní (napr. trhovej produkcie výtvarníkov), ako aj dodávky z dovozu a pod., a bez ohľadu na to, či tieto dodávky slúžia na zabezpečenie maloobchodného obratu v obchodnej sieti Ministerstva vnútorného obchodu alebo v organizáciách iných rezortov. Pri potravinárskom priemysle sa z praktických dôvodov zahŕňajú do dodávok pre vnútorný obchod aj dodávky pre mimotrhových spotrebiteľov realizované v sieti vnútorného obchodu.
(2)Dodávky pre vnútorný obchod zahŕňa do svojho plánu dodávok organizácia (podnik, odbytová organizácia, odborové riaditeľstvo, ministerstvo), ktorá v bezprostrednom styku s orgánmi vnútorného obchodu (obchodné podniky, Ministerstvo vnútorného obchodu) plánuje dodávky produkcie daného odboru pre vnútorný obchod.
(3)Dodávky z dovozu určené pre vnútorný obchod zahŕňa do svojho celkového objemu dodávok organizácia, ktorá tieto dodávky pre orgány vnútorného obchodu bezprostredne realizuje. Čl. 27 Objem dodávok pre vývoz Dodávky pre vývoz zahŕňajú tovar a práce priemyselnej povahy dodávané priamo podnikom zahraničného obchodu (prípadne v ich mene do zahraničia) a určené na vývoz (vrátane dodávok na vývozné sklady, pokiaľ sú v správe PZO, a dodávok pre PZO Tuzex). Nepatria sem dodávky tovaru vyvážaného v rámci výmenných akcií vnútorného obchodu a pod. Čl. 28 Objem dodávok pre investičnú výstavbu
(1)Do objemu dodávok pre investičnú výstavbu sa zahŕňajú dodávky strojov a zariadení určené pre investície, vrátane montáží, náradia a inventára, dodávky pre generálne opravy, vrátane dodávok pre vlastnú organizáciu, ako aj náklady na dopravné a skladovacie výdavky (u generálnych a finálnych dodávateľov), pokiaľ sa uhrádzajú z investičných prostriedkov.
(2)Dodávky investičného charakteru, ktoré sa realizujú prostredníctvom odbytových organizácií, zahŕňajú do ukazovateľa objemu dodávok pre investičnú výstavbu príslušné odbytové organizácie. Výrobné podniky dodávajúce odbytovým organizáciám zahŕňajú tieto dodávky vo svojom pláne dodávok do objemu dodávok pre ostatných odberateľov. Čl. 29 Plánovanie hmotnej štruktúry produkcie, dodávok a ich použitia
(1)Koncepcia rozvoja výroby a jej štruktúry sa v pláne vyjadruje z hľadiska proporcionality sústavou ukazovateľov a bilancií, ktorá ilustruje a preveruje jednak celkové dodávkové vzťahy (vrátane dovozu) k hlavným oblastiam použitia priemyselnej produkcie (investičná výstavba, vnútorný obchod a vývoz), jednak i vzájomné proporcionálne dodávkové vzťahy vnútri priemyslu, a pri vybratých výrobkoch aj oblastné rozloženie výroby a spotreby.
(2)Sústava ukazovateľov hmotnej štruktúry produkcie, dodávok a ich použitia je určená v zozname hmotných ukazovateľov plánu priemyselnej, lesnej a poľnohospodárskej produkcie, dodávok a ich použitia na rok 1966 a na roky 1966 až 1970.
(3)Ukazovatele štruktúry výroby sa uvádzajú v pláne tak v peňažných, ako aj v hmotných jednotkách. Vyjadrujú sa jednak ako celkový objem výroby daného výrobku (súboru výrobkov) a z toho objem výroby pre vývoz, vnútorný obchod a investičnú výstavbu, jednak v hmotných jednotkách podľa najvýznamnejších odberateľských ústredných orgánov.
(4)Do plánu výroby v hmotných jednotkách sa zahŕňa celá výroba daných výrobkov bez ohľadu na to, či ide o výrobu určenú na odbyt alebo pre vlastnú potrebu.
(5)Plán výroby v ukazovateľoch štruktúry sa odôvodňuje rozborom stavu a využitia kapacít, technickohospodárskymi ukazovateľmi, prípadne ďalšími osobitne určenými prepočtami, a to tak za ČSSR celkom, ako aj v územnom priereze za Slovensko; pritom územný prierez za Slovensko sa plánuje pri všetkých výrobkoch podľa zoznamu hmotných ukazovateľov, pokiaľ sa tieto výrobky vyrábajú v podnikoch a závodoch na Slovensku.
(6)Prevažná časť ukazovateľov štruktúry priemyselnej produkcie, dodávok a ich použitia má v štátnom pláne orientačný charakter a len pri obmedzenom okruhu výrobkov sa ukladajú záväzné úlohy výroby a dodávok v rozsahu vymedzenom zoznamom záväzných ukazovateľov hmotnej štruktúry produkcie, dodávok a ich použitia na rok 1966 a na roky 1966 až 1970. Tieto záväzné úlohy musia sa pred rozhodovaním ústredných orgánov predbežne prerokovať na úrovni podnikov a výrobno-hospodárskych jednotiek.
(7)Záväzné úlohy plánu štruktúry priemyselnej produkcie a dodávok v hmotných jednotkách vyjadrujú štátom určenú preferenciu, z ktorej pre výrobný podnik vyplýva povinnosť uzavrieť s odberateľskou organizáciou hospodársku zmluvu. Tým nie je obmedzená povinnosť dodávateľov uzavierať hospodárske zmluvy aj na ďalšie dodávky (pre menovitú investičnú výstavbu, pre zabezpečenie obranyschopnosti a pod.) v zmysle príslušných ustanovení Hospodárskeho zákonníka. Ceny používané pre vyjadrovanie hodnotových ukazovateľov plánu priemyslovej produkcie, dodávok a ich použitia Čl. 30
(1)Ukazovateľ hrubej výroby a ukazovatele štruktúry výroby v hmotných jednotkách uvádzané v peňažnom vyjadrení vyjadrujú sa v porovnateľných veľkoobchodných cenách.
(2)Porovnateľnými cenami sa pre zostavenie plánu priemyslovej produkcie rozumejú na roky 1966 až 1970 veľkoobchodné ceny platné k
  1. januáru
  2. Pre zostavenie vykonávacieho plánu na rok 1966 sa použijú ako porovnateľné veľkoobchodné ceny platné k
  3. januáru 1960, ktoré sa prepočítajú na nové porovnateľné ceny (t. j. ceny platné od
  4. januára 1966) v období predloženia návrhu päťročného plánu. Údaje o skutočnom vývoji priemyslovej výroby v roku 1966 budú sa sledovať už v nových porovnateľných cenách.
(3)Porovnateľnými cenami stavebných, banských, geologických a montážnych prác sa rozumejú ceny určené podľa platnej rozpočtovej sústavy. Čl. 31
(1)Ukazovateľ výroby tovaru a ukazovatele hodnoty dodávok sa oceňujú v bežných veľkoobchodných cenách. Pre potrebu výpočtu hrubej výroby sa výroba tovaru vyjadruje aj v porovnateľných veľkoobchodných cenách.
(2)Bežnými veľkoobchodnými cenami sa pre tieto účely rozumejú trhové ceny ustanovené podľa cenových predpisov platné k 1. januáru plánovaného obdobia. Čl. 32
(1)Ukazovateľ dodávok pre vnútorný obchod sa oceňuje v bežných veľkoobchodných cenách a v maloobchodných cenách. Pri vypracovaní a oceňovaní návrhu plánu dodávok pre vnútorný obchod sú podniky výrobno-hospodárskych jednotiek, organizácie vnútorného obchodu a ústredné orgány povinné bežne zabezpečovať väzbu priemerných maloobchodných cien na priemerné veľkoobchodné ceny, a tým i väzbu na finančný plán (odvod dane z obratu).
(2)Ukazovateľ objemu dodávok pre vývoz sa oceňuje v cenách zahraničného obchodu určených podľa zásad uvedených v časti XI a v cenách tuzemských. Čl. 33
(1)Ukazovateľ objemu dodávok pre investičnú výstavbu sa vyjadruje tak, že investície vlastnej výroby sa vyjadrujú v bežných veľkoobchodných cenách, stavebné a montážne práce podľa platnej rozpočtovej sústavy a strojové zariadenia podľa platných predpisov o oceňovaní strojového zariadenia. Generálne opravy vykonávané vo vlastnej réžii sa oceňujú vo veľkoobchodných cenách, pokiaľ sú ustanovené; ak nie sú ustanovené, oceňujú sa plánovanými vlastnými nákladmi, t. j. bez ziskovej prirážky. Stavebné a montážne práce sa oceňujú podľa platnej rozpočtovej sústavy.
(2)Hodnota prírastku (úbytku) nedokončenej výroby sa vyjadruje vo vlastných nákladoch nedokončenej výroby.
(3)Hodnota prírastku (úbytku) polotovarov, nástrojov a prípravkov vlastnej výroby sa oceňuje vo veľkoobchodných cenách s výnimkou strojárstva, kde sa oceňuje vo vlastných nákladoch. Hodnota surovín dodaných zákazníkom sa vyjadruje v bežných veľkoobchodných cenách. Plánovanie dodávok z dovozu Čl. 34
(1)Plánovaný dovoz surovín, polotovarov, hotových výrobkov, služieb a prác priemyslovej povahy sa vykonáva v rámci dovozných objemov (vyjadrených v cenách zahraničného obchodu) určených jednotlivým ústredným orgánom v členení na dovoz zo socialistických a kapitalistických štátov.
(2)Dovozné objemy sú záväzné; sú určené na zabezpečenie potrieb ústredných orgánov a im podriadených výrobných hospodárskych jednotiek, odbytových a ostatných organizácií ich odvetví, vrátane tých, ktoré riadia národné výbory. Pokiaľ odvetvové ústredné orgány vykonávajú dovoznú gesciu, dovozné objemy slúžia i na zabezpečenie potrieb ostatných odvetví pri výrobkoch, na ktoré sa vzťahuje dovozná gescia.
(3)Dovoz surovín, polotovarov a hotových výrobkov dôležitých pre zabezpečenie potrieb národného hospodárstva alebo pre zabezpečenie prijatých medzištátnych záväzkov, od odberu ktorých závisí ďalší rozvoj hospodárskej spolupráce a výmeny tovaru, určí sa menovite a vykonáva sa taktiež v rámci dovozného objemu.
(4)V rámci dovozného objemu Ministerstvo vnútorného obchodu vykonáva i dovoz spotrebného tovaru na zabezpečenie maloobchodného obratu. Objem tohto dovozu sa určí obdobne ako celkový dovoz, t. j. v teritoriálnom rozdelení a v zahraničných a maloobchodných cenách. Špecifikáciu a štruktúru dodávok spotrebného tovaru navzájom prerokúvajú organizácie zahraničného obchodu, vnútorného obchodu a Ústredný sväz spotrebných družstiev. Dovoz spotrebného tovaru pre zabezpečenie maloobchodného obratu sa realizuje bez súhlasu orgánov, ktorým je zverená pre príslušný druh tovaru dovozná gescia. Organizácie vnútorného obchodu informujú v päťročnom a vykonávacom pláne v dostatočnom predstihu tuzemskú výrobu o predpokladanom dovoze. Čl. 35
(1)Z celkového objemu dovozu sa na základe preverených návrhov jednotlivým ústredným orgánom určí záväzný objem na dovoz strojov a zariadení pre investičnú výstavbu, vrátane montáží, projekcie, technickej dokumentácie, skúšok a pod. v cenách zahraničného obchodu. V rámci tohto objemu budú sa dovážať aj strojárske výrobky a kompletné technologické zariadenia pre vybraté menovité stavby. Ak sa z akýchkoľvek dôvodov dovoz takého zariadenia neuskutoční, nemožno devízové prostriedky využiť alebo previesť pre dovoz iných strojov a zariadení.
(2)Dovoz ostatných strojov, prístrojov, náradia a náhradných dielov (bez dovozu pre fond vedy a techniky) sa uskutočňuje v rámci celkového dovozného objemu. Návrhy na uskutočnenie tohto dovozu ministerstvá a ústredné orgány dokladajú prepočtom použitia, v ktorom odôvodňujú potrebu obchodného tovaru (pre odbytové organizácie a pre kompletáciu vývozných a tuzemských investičných celkov) a potrebu ostatného dovozu strojov (pre údržbu a opravy už skôr dovezených strojov, pre kompletáciu strojárskej výroby a pod.). V prepočte použitia odôvodňujú i potrebu strojov a zariadení pre fond vedy a techniky, dovoz ktorých sa uskutočňuje v rámci samostatného dovozného objemu Štátnej komisie pre rozvoj a koordináciu vedy a techniky. Pre drobných odberateľov sa určí spoločný objem dovozu, ktorý spravuje a rozdeľuje Ministerstvo zahraničného obchodu.
(3)Dovoz strojov a zariadení určených na kompletáciu vývozných investičných celkov zabezpečujú hlavní dodávatelia s výnimkou prípadov, v ktorých dovoz strojov a zariadení má sa uskutočniť na výslovné prianie vývozného odberateľa.
(4)Dovoz strojov a zariadení pre vývozné investičné celky zabezpečuje vždy len dodávateľ (hlavný dodávateľ, finálny dodávateľ, prípadne i poddodávateľ prevádzkovej jednotky), ktorého dodávka sa dovážanými strojmi a zariadeniami kompletuje. Dodávatelia sú preto povinní do svojich ponúk investičných celkov vždy výslovne uviesť i stroje a zariadenia z dovozu a oddelene stroje a zariadenia, ktoré vo výnimočných prípadoch bude zabezpečovať vývozný odberateľ. Dovoz navrhovaný hlavným dodávateľom musí sa v ponuke riadne technicky a ekonomicky odôvodniť (vrátane rozboru, prečo sa nemôže použiť dodávka z tuzemských zdrojov).
(5)Dovoz strojov a zariadení pre kompletáciu vývozných investičných celkov sa uhrádza z osobitného dovozného objemu Ministerstva zahraničného obchodu, ktoré z neho od prípadu k prípadu uvoľňuje potrebné prostriedky hlavným dodávateľom, a to prostredníctvom vývozného odberateľa. Ponuky na vývoz investičných celkov sa podávajú bez ohľadu na výšku smerne určených objemov dovozov pre kompletáciu vývozných investičných celkov strojmi a zariadeniami.
(6)Podniky zahraničného obchodu potvrdzujú hlavným dodávateľom (finálnym dodávateľom, prípadne i subdodávateľom) dovoz strojov a zariadení uvedených v ponuke hlavného dodávateľa a riadne uplatnených pre kompletáciu vývozných investičných celkov, a to v lehotách zabezpečujúcich realizáciu vývozu investičných celkov v termínoch dojednaných so zahraničným odberateľom.
(7)Dovoz jednotlivých strojov a zariadení pre kompletáciu tuzemských investičných celkov zabezpečuje až na ďalšie investor a dáva ich k dispozícii vyššiemu (generálnemu) dodávateľovi.
(8)Týmito ustanoveniami nie je dotknutá zásada, podľa ktorej dovoz pre kompletáciu výrobkov v rámci bežnej výroby zabezpečujú dodávateľské rezorty zo svojich prostriedkov na dovoz. Časť III STAVEBNÍCTVO Čl. 36 Cieľom plánovania stavebníctva je zabezpečovať potreby investičnej výstavby, generálnych opráv a údržby v danej štruktúre a územnom rozmiestnení a v súlade s tým rozvíjať kapacitu stavebnej výroby. Čl. 37 Vymedzenie stavebných prác Stavebné práce sú vymedzené predpismi Štátnej komisie pre investičnú výstavbu o dokumentácii stavieb. Takto vymedzenými stavebnými prácami sa rozumejú tak práce pre investičnú výstavbu, ako aj pre generálne opravy alebo pre údržbu, či práce súvisiace s prevádzkou. Návrh plánu sa predkladá (okrem objemu prác vykonávaných vlastnými pracovníkmi) z dôvodov väzby na plán investičnej výstavby iba za stavebné práce; ak budú stavebné organizácie na niektorých stavbách a objektoch vykonávať popri stavebných prácach výnimočne aj montáž technologického zariadenia, zahrnú sa tieto montážne práce v pláne stavebných organizácií do objemu prác vykonaných vlastnými pracovníkmi, avšak bez hodnoty zmontovaného zariadenia. Čl. 38 Plán výrobného programu
(1)Stavebné podniky prednostne zabezpečujú menovité stavby a určené termíny ich dokončenia. Pre menovité stavby generálneho dodávateľa určí nadriadený orgán stavebných podnikov. Podkladom pre rokovanie o ostatnej investičnej výstavbe je rozpis smerných úloh na investorské a stavebné organizácie. Návrh plánu výrobného programu podniky vypracujú na základe výsledkov rokovania s investormi, ktoré zodpovedajú stupňu prípravnej a projektovej dokumentácie a v konečnej fáze sú vyjadrené hospodárskou zmluvou. Hospodárske zmluvy stavebné podniky uzavierajú s priamymi investormi, ako aj s projektovými inžinierskymi organizáciami, a to len na stavby projektove pripravené a v rámci svojho plynulého kapacitného rozvoja pri optimálnej rozostavanosti.
(2)Rozpory medzi podnikmi v oblasti zabezpečenia odborových investícií sa riešia na úrovni odborových riaditeľstiev. Zabezpečenie podnikových investícií závisí od dohody dodávateľa a odberateľa.
(3)Pri menovitých stavbách dodávatelia a investori dohodnú v súlade s projektom organizácie uskutočňovania stavby termín začatia stavby pri dodržaní určeného termínu dokončenia. Nevyhnutné zmeny termínu dokončenia rozostavaných menovitých stavieb po prerokovaní medzi dodávateľmi a investormi schvaľuje vláda. Zmeny termínov dokončenia ostatných stavieb v súlade s hospodárskou zmluvou riešia s konečnou platnosťou priamy dodávateľ s priamym investorom. Pokiaľ by sa tým menili ustanovené odvody zo základných fondov, schvaľuje zmenu orgán, ktorý tieto odvody ustanovil.
(4)Celkový postup a termíny prerokovania dodávateľsko-odberateľských vzťahov pri zostavení návrhu plánu ustanovia smernice Ministerstva stavebníctva pre celé odvetvie po dohode so Štátnou plánovacou komisiou a Štátnou komisiou pre investičnú výstavbu. Štrukturálna analýza Čl. 39
(1)Pre informáciu o potrebách odvodených z výrobného programu (prácnosť, náklady a materiály) a pre prepočty podkladov na určenie záväzných úloh a orientačných ukazovateľov plánu sa spracúva štrukturálna analýza.
(2)Štruktúra výrobného programu sa vyjadruje v súlade so štrukturálnym modelom v technologických súboroch nadskupín objektov (triediaca sústava stavebných objektov je ustanovená úpravou Ministerstva stavebníctva), a to
  1. a)priamym rozdelením celkového objemu stavebných prác vykonávaných vlastnými pracovníkmi podľa jednotlivých objektov stavieb, prípadne pomocou technickoekonomických prepočtov (najmä v päťročnom pláne), alebo
  2. b)stavebné podniky členia objem prác vykonávaných vlastnými pracovníkmi v hodnote prác hlavnej stavebnej výroby (Zh) do technologických súborov nadskupín objektov a v hodnote pridruženej stavebnej výroby (Zp) do remeselných odborov. Rozdelenie objemu pridruženej stavebnej výroby (Zp) do technologických súborov nadskupín objektov sa vykonáva pomoc technickoekonomických prepočtov na úrovni rezortu.
(3)Základom členenia výrobného programu je zaradenie jednotlivých objektov stavieb do príslušných nadskupín objektov a technologických súborov v súlade s projektovou dokumentáciou. Na stavby investične pripravené je investor povinný odovzdať dodávateľskej organizácii údaje umožňujúce rozčlenenie požadovaného objemu prác do nadskupín objektov a technologických súborov.
(4)Prípadné úpravy objemu stavebných prác po predložení návrhu plánu Štátnej plánovacej komisii, vyplývajúce z upresnenia menovitých stavieb a odborovej a nemenovitej investičnej výstavby dodávateľské ústredné orgány v spolupráci s ústrednými investormi premietnu do nadskupín objektov. Čl. 40
(1)Ministerstvo stavebníctva vypracúva sústavu technickohospodárskych ukazovateľov, ako aj metodiku ich tvorby a použitia pre celé odvetvie stavebníctva a v jeho organizačnej štruktúre, pokiaľ to štrukturálny model odvetvia vyžaduje. Technickoekonomické ukazovatele pre päťročný plán vyjadrujú dynamiku vývoja a vo vykonávacom pláne zodpovedajú dosiahnutej technickoekonomickej úrovni rozvoja stavebnej výroby.
(2)Ministerstvo stavebníctva predkladá štrukturálnu analýzu Štátnej plánovacej komisii s návrhom plánu. Postup vypracovania a spôsob prerokovania štrukturálneho modelu určí harmonogram týchto prác vypracovaný Ministerstvom stavebníctva po dohode so Štátnou plánovacou komisiou, a to osobitne pre päťročný plán a osobitne pre vykonávací plán.
(3)Ostatné ústredné orgány plánujúce stavebnú výrobu a krajské národné výbory štrukturálnu analýzu nepredkladajú. Pre vypracovanie štrukturálnej analýzy odvetvia stavebníctva však predložia triedenie výrobného programu do technologických súborov nadskupín objektov (okrem stavebných podnikov Ústredného sväzu výrobných družstiev a okresných stavebných podnikov) v rozsahu ustanovenom vo formulároch. Čl. 41 Päťročný plán
(1)V návrhu výrobného programu päťročného plánu sa objemy stavebných prác v jednotlivých rokoch určia pri stavbách, na ktoré boli uzavreté hospodárske zmluvy, podľa schválených projektov organizácie stavby a pri ostatných stavbách a prácach podľa požiadaviek prerokovaných s odberateľmi. Náplň výrobného programu zodpovedá stupňu spracovania prípravnej a projektovej dokumentácie a dopytu investorov a upresňuje sa pri zostavovaní vykonávacích plánov.
(2)Prerokúvanie dodávateľsko-odberateľských vzťahov treba účelne diferencovať a zamerať predovšetkým na prerokúvanie rozhodujúcej výrobnej náplne pri prednostnom zabezpečení menovitých stavieb.
(3)Pokiaľ nemá dodávateľ reálne predpoklady prerokovať konkrétne požiadavky odberateľov, najmä pri drobných akciách, generálnych opravách a údržbe, určí celkový objem a štruktúru výrobného programu na základe prieskumu potrieb. Kapacita stavebných podnikov, ktorá sa nenaplní, sa uvádza ako rezerva v rozdelení podľa predpokladanej štruktúry nadskupín objektov.
(4)Objemy prác vykonávaných poddodávateľsky sa určia podľa ustálených kooperačných vzťahov a pri podstatnejších zmenách sa overí ich zabezpečenie. V návrhu plánu sa predkladá iba saldo poddodávok. Čl. 42 Vykonávací plán
(1)Ročný plán výrobného programu stavebných podnikov sa zostavuje s výhľadom na ďalší jeden až dva roky. Dodávateľské stavebné podniky prednostne prerokujú a kapacitne zabezpečia menovité stavby. S investormi dohodnú objemy stavebných prác na ostatných stavbách, vrátane novozačínaných stavieb pre plán prvého roka. Objemy stavebných prác vykonávané na všetkých stavbách v prvom roku dohodnú až do času dokončenia stavieb. Pritom sa vo výhľade na ďalší jeden až dva roky uvedú iba objemy prác na stavbách rozostavaných k 31. decembru prvého roka a celkový kapacitný návrh. Predbežne sa prerokujú i práce a dodávky na celú dobu výstavby pre menovité stavby a stavby, začatie ktorých sa bude centrálne posudzovať a prichádza do úvahy v ďalšom roku.
(2)Pri rozostavaných stavbách sa ročné objemy stavebných prác pre plánovaný rok a výhľad na ďalšie roky určia podľa platného projektu organizácie uskutočňovania stavby; pri novozačínaných stavbách sa ročné objemy stavebných prác určia podľa dohodnutého kalendárneho plánu a projektu organizácie uskutočňovania stavby. Pri drobnej výstavbe a udržiavacích prácach sa ročné objemy stavebných prác určia podľa skúseností a prieskumu štruktúry a rozmiestnenia potrieb stavebných prác; môžu byť uvedené i v globálnych položkách, ktoré sa prípadne vecne dohodnú v priebehu roka.
(3)Stavebné podniky riadené Ministerstvom stavebníctva uvádzajú dojednania medzi dodávateľmi a investormi za jednotlivé stavby na plánovacích kartách stavieb, ktoré sú podkladom pre diernoštítkové spracovanie výrobného programu. Ostatným ústredným orgánom riadiacim stavebné organizácie sa odporúča obdobný postup.
(4)Poddodávateľské vzťahy sa prerokúvajú medzi odberateľskými a dodávateľskými podnikmi a s konečnou platnosťou sa riešia na úrovni odborových riaditeľstiev. Časť IV POĽNOHOSPODÁRSKA VÝROBA A NÁKUP POĽNOHOSPODÁRSKYCH VÝROBKOV Čl. 43
(1)Úlohou plánu rozvoja poľnohospodárstva je vytvárať rozhodujúce predpoklady pre zabezpečenie potravín pre obyvateľstvo a surovín pre spracovateľský priemysel na základe rozvoja výroby, zvýšenia jej intenzity a rastu produktivity práce.
(2)Päťročný a vykonávací plán sa spracúva na základe návrhov plánov poľnohospodárskych podnikov, ktoré vychádzajú z rámcových úloh v trhovej produkcii a jej zabezpečenia výrobnými a finančnými prostriedkami rozpisovanými v etape smerníc. Pri vypracovaní plánu sa prizerá na okresné a krajské generely rozvoja poľnohospodárskej výroby. Plánované úlohy päťročného plánu sa spresňujú vo vykonávacích plánoch.
(3)Podnikové vykonávacie a päťročné plány spresňujú úlohy na základe hospodárskych zmlúv s poľnohospodárskymi podnikmi. Odberateľské organizácie prispievajú k vytváraniu podmienok v poľnohospodárskych podnikoch pre ich splnenie.
(4)Na všetkých plánovacích stupňoch sa vychádza z dôkladnej analýzy výrobných podmienok. Pretože poľnohospodárska výroba je vystavená poveternostným vplyvom, je nevyhnutné vytvárať v podnikových plánoch primerané rezervy. Princíp reálnosti a efektívnosti plánovania v poľnohospodárstve vyžaduje dôsledne dodržiavať optimálny súlad plánu poľnohospodárskej výroby a trhovej produkcie s plánom potrieb. Čl. 44
(1)Hlavné proporcie plánu rozvoja poľnohospodárstva určí vláda formou záväzných úloh dodávok trhovej poľnohospodárskej produkcie do štátnych fondov.
(2)Ostatné nákupné úlohy sa zabezpečujú podnikovými plánmi, vrátane presunov chovného a úžitkového dobytka podľa smerníc Ministerstva poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva a Ústrednej správy nákupu poľnohospodárskych výrobkov. Čl. 45
(1)Pri zostavovaní návrhu plánov sa vychádza z organizácie a predpokladanej výmery poľnohospodárskej a ornej pôdy k 1. januáru plánovaného obdobia. Na vyšších stupňoch riadenia sa však prizerá i na dôsledky prevodu pôdy do štátneho sektora.
(2)Údaje o výrobe sa uvádzajú na všetkých plánovacích stupňoch iba ako odôvodňujúce podklady pre určenie nákupných úloh. Čl. 46
(1)Ministerstvo poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva vypracúva návrh plánu z podkladov výrobných poľnohospodárskych správ, ktoré sa opierajú o návrhy plánu, nákupu a potrieb poľnohospodárskych podnikov i priamo riadených organizácií ministerstva i ostatných rezortov a predkladá ich Štátnej plánovacej komisii a za Slovensko Slovenskej plánovacej komisii. Pritom Ministerstvo poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva na všetkých stupňoch úzko spolupracuje s Ústrednou správou nákupu poľnohospodárskych výrobkov.
(2)Ústredná správa nákupu poľnohospodárskych výrobkov vypracúva vlastný návrh plánu nákupu a predkladá ho Štátnej plánovacej komisii a za Slovensko Slovenskej plánovacej komisii. Čl. 47
(1)Ostatné ústredné orgány, ktoré obhospodarujú poľnohospodársku pôdu (ministerstvá národnej obrany, palív, školstva a kultúry, potravinárskeho priemyslu, zdravotníctva, vnútra, Slovenská národná rada a krajské národné výbory) vypracúvajú návrh plánu podľa týchto zásad:
  1. a)vojenské majetky, rekultivačné majetky Ministerstva palív, Ministerstvo potravinárskeho priemyslu za rýchlovýkrm hydiny a za cukrovarnícku ekonómiu, Ministerstvo zdravotníctva za chov laboratórnych zvierat a Slovenská národná rada za majetok stálej celoštátnej poľnohospodárskej výstavy v Nitre predložia po organizačnej línii svojich ústredných orgánov súhrnné návrhy nákupu poľnohospodárskych výrobkov Ministerstvu poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva a Ústrednej správe nákupu poľnohospodárskych výrobkov. Ústrednej správe nákupu poľnohospodárskych výrobkov oznámia rozpísaný plán nákupu tak v období smerníc, ako aj po definitívnom schválení plánu v členení podľa krajov v dohodnutom časovom predstihu na zapracovanie do súhrnného plánu nákupu. Uvedené ministerstvá súčasne zabezpečia, aby nimi riadené podniky predložili návrhy plánu za organizácie so sídlom na Slovensku aj Slovenskej plánovacej komisii. Ministerstvá národnej obrany, palív, potravinárskeho priemyslu, zdravotníctva, Slovenská národná rada a Ministerstvo poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva a Ústredná správa nákupu poľnohospodárskych výrobkov dohodnú podiel uvedených majetkov na fondoch hnojív a krmív. Ostatné prostriedky a potreby sú pre ne vyčlenené v plánoch týchto rezortov;
  2. b)majetky riadené ministerstvami školstva a kultúry, vnútra, krajskými národnými výbormi (za školské majetky) dohodnú s krajskými výrobnými poľnohospodárskymi správami a poľnohospodárskymi nákupnými a zásobovacími podnikmi nákupné úlohy, ako aj fondy hnojív a krmív. Uvedené ministerstvá a krajské národné výbory premietnu dohodnutý objem nákupu poľnohospodárskych výrobkov a dohodnuté objemy hnojív a krmív do svojich rezortných plánov. Pri krajských národných výboroch sú údaje v pláne za školské majetky vyčlenené osobitne.
(2)Naplnenie všetkých rozpísaných úloh schváleného plánu zabezpečujú zmluvami poľnohospodárske nákupné a zásobovacie podniky v úzkej spolupráci s ostatnými nákupnými organizáciami, výrobnými poľnohospodárskymi správami a národnými výbormi.
(3)Pôsobnosť národných výborov pri plánovaní poľnohospodárskej výroby vymedzuje uznesenie vlády č. 98 z
  2. 1965 o zásadách pre hospodársko-organizátorskú a kultúrno-výchovnú činnosť národných výborov pri uskutočňovaní novej sústavy plánovitého riadenia národného hospodárstva.
(4)Spôsob vyčlenenia nákupných úloh pre jednotlivo hospodáriacich roľníkov dohodnú krajské výrobné poľnohospodárske správy v spolupráci s poľnohospodárskymi nákupnými a zásobovacími podnikmi a krajskými národnými výbormi. Nákupné úlohy pre jednotlivo hospodáriacich roľníkov sa pri päťročnom pláne prerokúvajú len po úroveň okresných národných výborov. Na miestne národné výbory a na jednotlivé závody sa rozpisujú len úlohy vyplývajúce z vykonávacích plánov. Časť V LESNÉ HOSPODÁRSTVO Čl. 48
(1)Návrh plánu lesného hospodárstva vypracúvajú podniky ministerstiev poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva, národnej obrany a organizácie lesného hospodárstva riadené ministerstvami školstva a kultúry, palív a všeobecného strojárstva, Slovenskou národnou radou, Kanceláriou prezidenta republiky a krajskými národnými výbormi. Ministerstvá, ostatné ústredné orgány a krajské národné výbory predkladajú návrh okrem orgánom ustanoveným všeobecnými predpismi aj Ministerstvu poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva a za Slovensko aj Slovenskej plánovacej komisii.
(2)Ministerstvo poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva predkladá Štátnej plánovacej komisii (Slovenskej plánovacej komisii) svoje návrhy plánov rozvoja lesného hospodárstva a oznamuje Štátnej plánovacej komisii (Slovenskej plánovacej komisii) stanovisko k návrhom, ktoré mu predložia ostatné orgány podľa odseku 1. Čl. 49
(1)Plán lesného hospodárstva obsahuje
  1. a)plán rozvoja lesnej výroby,
  2. b)plán ťažobných prác,
  3. c)plán výkonov podnikov riadených Správou lesného hospodárstva Ministerstva poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva.
(2)Plán rozvoja lesnej výroby obsahuje hlavné pestovateľské úlohy, ich odôvodnenie a bilanciu holín.
(3)Plán ťažobných prác obsahuje plán ťažby, približovania a odvozu dreva a odôvodnenie a potreby a využitie mechanizmov. Účelom tohto plánu je zabezpečiť, aby ťažobné úlohy lesného hospodárstva sa splnili s vynaložením čo najmenšieho množstva spoločenskej práce a aby namáhavá ručná práca sa čo najviac nahradila prácou strojov.
(4)Návrh plánu ťažobných prác sa vypracúva podľa týchto zásad:
  1. a)ťažba dreva sa navrhuje v takom rozsahu, aby sa mohli splniť určené dodávky dreva a udržať zásoby dreva na nevyhnutne potrebnej výške;
  2. b)podiel palivového dreva na ťažbe dreva musí sa obmedziť na najnižšiu, úžitkovými vlastnosťami ťaženého dreva danú mieru;
  3. c)drevo treba ťažiť rovnomerne vo všetkých porastoch a pri umiestňovaní ťažieb treba za prvoradé považovať pestovateľské záujmy;
  4. d)pri vypracovaní návrhov plánov ťažobnej činnosti treba dbať na to, aby sa vyrábali aj tzv. menejhodnotné sortimenty, ako priemyslová guľatina, listnatá žrďovina, tenčina a pod.
(5)Účelom plánovania objemu výkonov podnikov riadených Správou lesného hospodárstva je získať údaje o celkovom rozsahu prác, ktoré vykonávajú lesné závody vlastnými pracovníkmi a vlastnými prostriedkami, a získať tak podklady pre vypracovanie ďalších častí plánov, najmä plánu práce a plánu vlastných nákladov.
(6)Prepočet objemov výkonov sa vykonáva závodovou metódou. Do objemu výkonov sa však nezahŕňajú práce vykonávané stavebnými závodmi a závodmi lesnícko-technických meliorácií. Za tieto závody sa návrh objemu výkonov vypracúva oddelene podľa predpisov pre stavebníctvo a na príslušných formulároch v ostatných častiach štátneho plánu rozvoja národného hospodárstva. Do objemu výkonov vlastnými prostriedkami nesmú sa zahŕňať práce vykonávané inými závodmi alebo podnikmi; ak však iný závod (podnik) vykonal práce len čiastočne, zahrnú sa do výkonov práce v celom rozsahu.
(7)Orientačné ukazovatele hmotnej štruktúry produkcie a dodávok sú uvedené v Zozname hmotných ukazovateľov plánu lesnej a poľnohospodárskej priemyslovej produkcie a ich použitia na rok 1966 a na roky 1966 až 1970. Okrem týchto ukazovateľov budú orientačne ustanovené ukazovatele „zalesňovanie celkom“, „pôdy odovzdané organizáciám lesného hospodárstva pre zalesňovanie v budúcom roku“ vo vykonávacích a päťročných plánoch a „objem výkonov vlastnými prostriedkami“, z toho „pestovateľská činnosť“ v päťročných plánoch. Ostatné údaje majú podkladový charakter. Časť VI VODNÉ HOSPODÁRSTVO Čl. 50
(1)Plán vodného hospodárstva slúži na zistenie potreby vody pre obyvateľstvo, priemysel a poľnohospodárstvo a na zabezpečenie týchto potrieb vodnými zdrojmi a určuje úlohy na zabezpečenie čistoty vôd.
(2)Návrh vykonávacieho plánu vypracúvajú Ministerstvo poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva a krajské národné výbory za nimi riadené organizácie. Návrh päťročného plánu vypracúvajú krajské národné výbory v rozsahu nimi riadeného úseku. Ministerstvo poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva ako ústredný vodohospodársky orgán vypracúva vo všetkých častiach päťročný plán za odvetvie vodného hospodárstva ako celok, a to za pomoci ústredných orgánov a krajských národných výborov. Potrebný časový postup dohodne Ministerstvo poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva a Štátna plánovacia komisia s príslušnými ústrednými orgánmi a krajskými národnými výbormi.
(3)Návrh vykonávacieho i päťročného plánu výstavby čistiarní odpadových vôd spracúvajú všetky ústredné orgány a krajské národné výbory a im podriadené organizácie. Ministerstvo poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva spracúva ako ústredný vodohospodársky orgán celkový návrh plánu výstavby čistiarní odpadových vôd. Čl. 51 Plán vodného hospodárstva obsahuje:
  1. a)plán hlavných výkonov vodného hospodárstva,
  2. b)plán odberu povrchovej vody za náhradu (len vo vykonávacom pláne),
  3. c)menovitý zoznam výstavby čistiarní odpadových vôd,
  4. d)plán distribúcie a odberu vody vrátane odberu vody za náhradu (len v päťročnom pláne),
  5. e)orientačnú bilanciu vody (len v päťročnom pláne). Čl. 52 Plán hlavných výkonov vodného hospodárstva vypracúvajú vodohospodárske organizácie okresných národných výborov a okresné a krajské národné výbory. Čl. 53
(1)Vykonávací plán odberu povrchovej vody za náhradu spracúva Ministerstvo poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva. Do tohto plánu sa zahrnú odbery povrchovej vody presahujúce ročne viac ako 15 tis. m3 alebo mesačne viac ako 1250 m3.
(2)Preskúšané údaje odberateľov výrobné hospodárske jednotky a národné výbory predložia svojim nadriadeným orgánom, ktoré vypracujú rezortné a krajské súhrny. Krajské národné výbory predložia súhrny s údajmi od všetkých odberateľov Ministerstvu poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva, ktorému okrem toho priamo predkladajú zoznamy odberu vody a ostatné údaje vodohospodárske organizácie priamo riadené Ministerstvom poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva.
(3)Ministerstvo poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva vypracúva plán odberu povrchovej vody za náhradu podľa rezortov (za ČSSR celkom, z toho Slovensko), dohodne ho s príslušnými ústrednými orgánmi a krajskými národnými výbormi a predkladá Štátnej plánovacej komisii (údaje za Slovensko aj Slovenskej plánovacej komisii).Krajským národným výborom zasiela krajské plány odberov povrchovej vody za náhradu na vedomie.Ústredné orgány a krajské národné výbory sú povinné dohodnúť tieto údaje plánu s Ministerstvom poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva a dohodu písomne potvrdiť.
(4)Návrh plánu odberu povrchovej vody za náhradu sa vypracúva podľa podrobných pokynov vydaných Ministerstvom poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva. Čl. 54
(1)Menovitý zoznam čistiarní odpadových vôd obsahuje všetky rozostavané i novozačínané čistiarne, ktoré sú samostatnými stavbami pri doterajších priemyslových podnikoch a závodoch, mestách a obciach a pri krajských a okresných podnikoch, závodoch a organizáciách (nemocniciach, sanatóriách atď.).
(2)Pre samostatné stavby čistiarní sú v investičnom pláne vyčlenené a účelove viazané investičné prostriedky (tieto stavby sú celospoločenského významu a sú financované zo štátneho rozpočtu).
(3)Pre čistiarne, ktoré sú súčasťou (objekty) priemyslových, inžinierskych alebo sídliskových stavieb, sú investičné prostriedky zahrnuté v investičnom objeme príslušnej výstavby. Tieto čistiarne sa v menovitom zozname čistiarní odpadových vôd neuvádzajú.
(4)Ústrední investori (rezorty, ústredné orgány a KNV) predkladajú návrhy menovitého zoznamu prerokované s Ministerstvom poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva Štátnej plánovacej komisii, Ministerstvu poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva a Štátnej komisii pre investičnú výstavbu.Ministerstvo poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva vypracúva celoštátny zoznam výstavby čistiarní podľa rezortov a podľa krajov a predkladá ho Štátnej plánovacej komisii, za Slovensko aj Slovenskej plánovacej komisii. Krajským národným výborom zasiela príslušné časti zoznamu. Čl. 55
(1)Päťročný plán distribúcie vody a odberu vody (vrátane odberu vody za náhradu) spracúvajú bez výnimky všetky organizácie, ktoré odoberajú vodu z tokov - a to bez ohľadu na to, kto toky spravuje - ak odber ročne presahuje 15 000 m3 alebo mesačne 1250 m3, ako aj všetky organizácie odoberajúce vodu z verejných vodovodov. Pritom údaje o odberoch povrchovej vody za náhradu uvedú len organizácie odoberajúce vodu z tokov, ktoré sú v správe vodohospodárskych organizácií.
(2)Pre získanie podkladov o úlohách vodného hospodárstva po roku 1970 sa orientačne uvádzajú aj údaje pre konečný rok ďalšej päťročnice, t. j. pre rok 1975.
(3)Pre vypracovanie a predloženie plánu distribúcie vody a odberu vody (vrátane odberu vody za náhradu) platia obdobne ustanovenia platné pre vykonávací plán odberu povrchovej vody za náhradu. Čl. 56
(1)Orientačnú bilanciu vody v povodiach vypracúva len Ministerstvo poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva a predkladá Štátnej plánovacej komisii, za povodia na Slovensku aj Slovenskej plánovacej komisii.
(2)Pre vypracovanie tejto bilancie sa používajú údaje z päťročného plánu distribúcie a odberu vody.
(3)Orientačná bilancia vody sa spracúva v rozdelení podľa čiastkových povodí štátneho vodohospodárskeho plánu. Časť VII DOPRAVA Čl. 57 Návrh plánu rozvoja dopravy zostavujú Ministerstvo dopravy a jemu podriadené organizácie, ako aj krajské národné výbory, pokiaľ ide o dopravnú činnosť. Ústredné orgány, krajské národné výbory a im podriadené organizácie, ktoré
  1. a)uplatňujú požiadavky na dopravu (ďalej len „prepravcovia“), zostavujú návrh plánu prepravy,
  2. b)uskutočňujú závodovú dopravu, zostavujú návrh plánu závodovej dopravy. Pokiaľ nie je ustanovené inak, platia ďalšie ustanovenia spoločne pre zostavenie návrhu vykonávacieho a päťročného plánu rozvoja dopravy. Plánovanie prepravy Čl. 58
(1)Plány prepravy sú podkladom pre vypracovanie plánu rozvoja dopravy. Slúžia na zistenie objemu a skladby prepravných potrieb národného hospodárstva a to tak vcelku, ako aj podľa jednotlivých odvetví a odborov, potreby ktorých doprava zabezpečuje. Prepravné potreby majú sa zásadne uspokojovať tým druhom dopravy, ktorý môže s ohľadom na povahu zásielok a na technicko-ekonomické vlastnosti dopravných prostriedkov uspokojiť s vynaložením najmenšieho množstva spoločenskej práce.
(2)Ukazovatele plánu prepravy majú orientačnú povahu.
(3)Plány prepravy sa vypracúvajú na základe požiadaviek hlásených prepravcami na predpísaných formulároch, na základe prieskumov vykonávaných dopravnými organizáciami alebo iných foriem zisťovania prepravných potrieb.
(4)Na spresnenie a operatívne zabezpečovanie ročného plánu prepravy slúžia hospodárske zmluvy o preprave s výnimkou železničnej prepravy, kde zostávajú v platnosti krátkodobé operatívne plány prepravy. Náležitosti hospodárskych zmlúv o preprave a krátkodobých plánov prepravy upravujú predpisy vydané v rámci príslušných ustanovení Hospodárskeho zákonníka a prepravných poriadkov Ministerstvom dopravy po dohode s príslušnými ústrednými orgánmi.
(5)Plán prepravy obsahuje údaje o objemoch prepravy podľa dopravne významných druhov tovaru a podľa druhov dopravy. Doplňujúce a odôvodňujúce údaje sa uvádzajú v komentári. Čl. 59
(1)Základnými plánujúcimi jednotkami prepravcov sú, pokiaľ ústredné orgány neustanovia inak, zásadne tie organizácie, ktoré budú zabezpečovať prepravu plánovaných zásielok uzavieraním hospodárskych zmlúv o preprave, krátkodobými plánmi prepravy, objednaním vozidiel verejnej dopravy, použitím vlastnej závodovej dopravy a pod. Pri železničnej a riečnej preprave je to spravidla dodávateľ tovaru. Pri automobilovej doprave je to:
  1. a)dodávateľ tovaru, ak ide o prepravu vozidlami verejnej alebo závodovej dopravy na železničnú stanicu alebo do riečneho prekladišťa (pri kombinovanej preprave auto - železnica, prípadne auto - loď) alebo ak ide o priamu prepravu k odberateľovi vozidlom závodovej dopravy dodávateľa;
  2. b)odberateľ tovaru, ak ide o prepravu vozidlom verejnej alebo závodovej dopravy zo železničnej stanice alebo z riečneho prekladišťa (pri kombinovanej preprave železnica - auto, prípadne loď - auto) alebo ak ide o priamu prepravu od dodávateľa vozidlom závodovej dopravy odberateľa;
  3. c)dodávateľ tovaru alebo odberateľ tovaru, ak ide o priamu prepravu od dodávateľa k odberateľovi vozidlom verejnej dopravy;
  4. d)odberateľ, ak ide o prepravu z vyhradeného zdroja; držiteľ vyhradeného zdroja informatívne v komentári uvedie celkový objem expedície z tohto zdroja;
  5. e)železnica, ak ide o prepravu vozidlom verejnej dopravy súvisiacu so sústredenou nakládkou alebo vykládkou tovaru obstarávanú železnicou za prepravcu; ustanovenie bodu 5 prílohy č. 2 k železničnému prepravnému poriadku v znení vyhlášky č. 186/1952 prepravného a tarifného vestníka z roku 1964 o nahlasovaní potrebných údajov staniciam zostáva nedotknuté. Dodávatelia, odberatelia i dopravné organizácie sú povinní vzájomne sa informovať o predpokladaných požiadavkách na dopravu tak, aby nedochádzalo k dvojakému uplatňovaniu prepravných potrieb. Čl. 60
(1)Základné plánujúce jednotky prepravcov predkladajú svoje návrhy príslušnej dopravnej organizácii (správe dráhy, podniku ČSAD, podniku čs. plavby), ktorá má požiadavky na dopravu uspokojiť, ďalej miestne príslušnému okresnému národnému výboru a svojej nadriadenej organizácii. Dopravné organizácie tieto návrhy predbežne prerokúvajú a podľa potreby si vyžadujú stanovisko alebo inú spoluprácu odborového riaditeľstva prepravcov.
(2)Okresné a krajské národné výbory preverujú a prípadne upravujú v spolupráci s organizáciami dopravy i prepravcov návrhy základných plánujúcich jednotiek čo do ekonomickej opodstatnenosti a správnosti rozdelenia nárokov medzi jednotlivé druhy dopravy (aj s ohľadom na danú kapacitu dopravy a potrebné predzásobenie) podľa smerníc Ministerstva dopravy; krajské národné výbory posudzujú a prerokúvajú návrhy aj z hľadiska zabezpečenia oblastnej proporcionality (rozvoja hospodárstva v kraji) v zmysle ustanovení uznesenia vlády č. 60/1965. Prípady, ktoré nebudú môcť vyriešiť s konečnou platnosťou, krajské národné výbory postúpia Ministerstvu dopravy na prerokovanie s príslušným ústredným orgánom prepravcu, prípadne ak pôjde o nároky na automobilovú dopravu prerokujú ich s ústredným orgánom prepravcu priamo. Konečné rozhodnutia národných výborov sú záväzné i pre uzavieranie hospodárskych zmlúv o preprave a pre zostavenie krátkodobých plánov prepravy. Pri rozhodovaní treba rešpektovať záväzky z prípadne už uzavretých dlhodobých zmlúv o preprave.
(3)Organizácie nadriadené základným plánujúcim jednotkám prepravcov (odborové riaditeľstvá, národné výbory) vypracúvajú z prepravných nárokov preverených podľa odseku 2 súhrny za podriadené organizácie a predkladajú ich nadriadeným ústredným orgánom (organizácie podriadené národným výborom predkladajú ich krajským národným výborom); odpis zašlú súčasne Štátnej plánovacej komisii ako základnú informáciu o stave nárokov na dopravu. Ústredné orgány (krajské národné výbory za organizácie nimi riadené) zasielajú súhrnne spracované návrhy Ministerstvu dopravy (prierez za Slovensko aj Slovenskej plánovacej komisii) a po predbežnom prerokovaní s ním Štátnej plánovacej komisii spolu s ostatnými časťami návrhu svojho plánu rozvoja.
(4)Krajské národné výbory vypracúvajú z preverených návrhov súhrny za všetky druhy dopravy a všetkých prepravcov v kraji a predkladajú ich Štátnej plánovacej komisii (za slovenské kraje aj Slovenskej plánovacej komisii) a v odpise Ministerstvu dopravy.
(5)Dopravné organizácie zapracúvajú preverené požiadavky do príslušných častí svojich návrhov plánov rozvoja dopravy, ktoré predkladajú Ministerstvu dopravy (za železničnú, vodnú a leteckú dopravu) a krajským národným výborom (za automobilovú dopravu).
(6)Ústredné orgány prepravcov uvádzajú v komentári k predloženým návrhom plánov prepravy prehľad hlavných opatrení, s ktorými sa v ich rezortoch uvažuje, za účelom ďalšej optimalizácie odbytových a prepravných vzťahov, úspor dopravných výkonov a zníženia nákladov dodania.
(7)Po schválení štátneho plánu rozvoja národného hospodárstva vládou ústredné orgány prepravcov prerokúvajú s Ministerstvom dopravy, a pokiaľ ide o automobilovú prepravu s krajskými národnými výbormi, prípadné zmeny v nárokoch na dopravu vyplývajúce z upresnenia podkladov, z ktorých boli prepravné potreby odvodené v čase zostavenia návrhu plánov prepravy; súčasne prerokujú aj rozvrhnutie celoročných objemov prepravy na jednotlivé štvrťroky. Ministerstvo dopravy (za automobilovú dopravu KNV) oznamuje výsledky upresnenia nárokov Štátnej plánovacej komisii (za Slovensko aj Slovenskej plánovacej komisii) do 90 dní po schválení štátneho plánu rozvoja vládou. Čl. 61 Návrh plánu prepravy osôb vypracúva Ministerstvo dopravy a krajské národné výbory na základe doterajšieho vývoja a s prihliadnutím na všetky známe okolnosti, ktoré môžu ovplyvniť pohyb obyvateľstva. Plánovanie výkonov a potrieb dopravy Čl. 62 Cieľom plánovania výkonov a potrieb dopravy je zabezpečenie čo najhospodárnejšieho uspokojovania prepravných potrieb národného hospodárstva a obyvateľstva so zreteľom na dostupnú kapacitu dopravy. Plány výkonov a potrieb vyplynú z plánov prepravy a zabezpečujú maximálne využitie základných fondov. Čl. 63 Železničná doprava Plán rozvoja železničnej dopravy vypracúvajú dráhy a predkladajú Ministerstvu dopravy. Ministerstvo dopravy predkladá preverený plán za železničnú dopravu ako celok Štátnej plánovacej komisii. Cestná automobilová doprava Čl. 64
(1)Základnými plánujúcimi jednotkami pre vypracovanie návrhu plánu rozvoja automobilovej dopravy sú
  1. a)pokiaľ ide o verejnú dopravu, podniky Československej štátnej automobilovej dopravy v každom kraji,
  2. b)pokiaľ ide o plánovanú závodovú dopravu, závody (podniky za svoje závody) ministerstiev palív, hutníckeho priemyslu a rudných baní, chemického priemyslu, ťažkého strojárstva, všeobecného strojárstva, stavebníctva, poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva*), spotrebného priemyslu, potravinárskeho priemyslu, dopravy, vnútorného obchodu (aj podniky Pramen a Zdroj), národnej obrany, Ústrednej správy nákupu poľnohospodárskych výrobkov, Ústredného sväzu spotrebných družstiev, ako aj tieto organizácie riadené národnými výbormi: podniky miestneho priemyslu, mestských a okresných stavebných podnikov, ciest, automobilového opravárenstva, mestskej dopravy (iba za vlastnú závodovú dopravu), pekárenské, Zberných surovín, Uhoľných skladov a okresné správy štátnych ciest (rozpočtové organizácie),
  3. c)pokiaľ ide o neplánovanú závodovú dopravu, závody (podniky za svoje závody) neuvedené pod písmenom b).
(2)Za verejnú dopravu podniky Československej štátnej automobilovej dopravy predkladajú návrh plánu príslušnému krajskému národnému výboru.
(3)Za závodovú dopravu (plánovanú i neplánovanú) základné plánujúce jednotky predkladajú návrh plánu
  1. a)v hospodárstve riadenom miestnymi, mestskými a okresnými národnými výbormi miestne príslušnému okresnému národnému výboru,
  2. b)v hospodárstve riadenom krajskými národnými výbormi miestne príslušnému krajskému národnému výboru,
  3. c)organizácie priamo riadené ústrednými orgánmi 1. príslušnému ústrednému orgánu (prostredníctvom svojej nadriadenej organizácie), 2. miestne príslušnému krajskému národnému výboru, v obvode ktorého sa preprava uskutoční alebo začne. Čl. 65
(1)Okresné národné výbory preverujú im predložené návrhy plánu, vypracúvajú celkový návrh plánu závodovej dopravy a predkladajú ho príslušným krajským národným výborom.
(2)Krajské národné výbory preverujú návrhy plánov verejnej automobilovej dopravy, ako aj návrhy plánov závodovej dopravy, ktoré im predložili plánujúce jednotky prepravcov priamo, a s prihliadnutím na návrhy plánov, ktoré im predložili okresné národné výbory, vypracúvajú celkový návrh plánu rozvoja automobilovej dopravy v tomto členení
  1. a)za plánovanú automobilovú dopravu celkom z toho: za verejnú dopravu ČSAD, za plánovanú závodovú dopravu celkom a ústredne riadené organizácie v členení podľa jednotlivých rezortov,
  2. b)za neplánovanú závodovú dopravu (iba nároky na dopravné prostriedky a ubehnuté kilometre) celkom, za ústredne riadené organizácie v členení podľa jednotlivých rezortov.
(3)Krajské národné výbory predkladajú návrh plánu rozvoja automobilovej dopravy
  1. a)Štátnej plánovacej komisii (na Slovensku aj Slovenskej plánovacej komisii),
  2. b)Ministerstvu dopravy (v dohodnutom rozsahu).
(4)Ministerstvá a ústredné orgány, ktorým budú návrhy plánu predložené podľa ustanovenia článku 64 ods. 3 písm. c), predkladajú návrh plánu rozvoja automobilovej dopravy za svoje organizácie
  1. a)Štátnej plánovacej komisii celkom, z toho za Slovensko,
  2. b)Slovenskej plánovacej komisii za organizácie v slovenských krajoch,
  3. c)odpisom Ministerstvu dopravy [v členení podľa písm. a)].
(5)Ministerstvo dopravy zasiela Štátnej plánovacej komisii (za Slovensko aj Slovenskej plánovacej komisii) vlastné stanovisko k jednotlivým návrhom plánu rozvoja automobilovej dopravy, ktoré predložili
  1. a)krajské národné výbory,
  2. b)ministerstvá a ústredné orgány. Čl. 66 Vodná doprava Návrh plánu rozvoja vodnej dopravy vypracúvajú a Štátnej plánovacej komisii predkladajú Ministerstvo dopravy, Ministerstvo stavebníctva a krajské národné výbory za podriadené podniky uskutočňujúce plavebnú činnosť. Ministerstvo stavebníctva a krajské národné výbory predkladajú návrh plánu rozvoja vodnej dopravy aj Ministerstvu dopravy a v oblastnom priereze aj Slovenskej plánovacej komisii. Čl. 67 Letecká doprava
(1)Návrh plánu rozvoja leteckej dopravy a špeciálnej činnosti civilného letectva vypracúva a Štátnej plánovacej komisii predkladá Ministerstvo dopravy, a to pokiaľ ide o vnútroštátnu prepravu, na podklade návrhu Československých aerolínií a požiadaviek orgánov a organizácií, a pokiaľ ide o prepravu medzinárodnú, na podklade skúseností a predpokladov v medzinárodných vzťahoch (pri nových linkách na podklade prepočtov, ktoré boli predložené vláde ako podklad pre schválenie leteckých dohôd).
(2)Požiadavky na špeciálnu činnosť civilného letectva Ministerstvu dopravy predkladá Ministerstvo poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva. Čl. 68 Mestská hromadná doprava
(1)Návrh rozvoja mestskej hromadnej dopravy vypracúvajú dopravné podniky a predkladajú ho krajskému národnému výboru prostredníctvom miestne príslušného riadiaceho národného výboru.
(2)Krajské národné výbory predkladajú súhrn návrhov v dohodnutom rozsahu za všetky podniky v kraji Štátnej plánovacej komisii a Ministerstvu dopravy (krajské národné výbory na Slovensku aj Slovenskej plánovacej komisii).
(3)Ministerstvo dopravy predkladá Štátnej plánovacej komisii vlastné návrhy plánov rozvoja mestskej hromadnej dopravy v krajskom členení (za slovenské kraje aj Slovenskej plánovacej komisii). Čl. 69 Pozemné komunikácie Návrh plánu vypracúvajú krajské národné výbory a predkladajú ho Štátnej plánovacej komisii (na Slovensku aj Slovenskej plánovacej komisii) a Štátnej komisii pre investičnú výstavbu. Čl. 70 Doprava potrubím Návrh rozvoja dopravy ropovodom a produktovodmi vypracúva Ministerstvo chemického priemyslu a predkladá Štátnej plánovacej komisii a Ministerstvu dopravy. Časť VIII SPOJE Čl. 71 Štátny plán rozvoja spojov určuje základné ukazovatele rozvoja a využitia spojových zariadení. Plán spracúva Ústredná správa spojov v členení jednak za ČSSR celkom a jednak za Slovensko a predloží ho Štátnej plánovacej komisii; ukazovateľov za Slovensko predloží aj Slovenskej plánovacej komisii. Ukazovatele za Slovensko sa plánujú závodovou metódou. Časť IX GEOLOGICKÝ PRIESKUM A ŤAŽBA ŽIVÍC Čl. 72
(1)Cieľom plánu geologického prieskumu je optimálne rozširovať domácu surovinovú základňu a včas pripraviť nové zdroje surovín potrebné pre rozvoj národného hospodárstva, zisťovať geologické skutočnosti, ktoré spresňujú znalosti o geologickej stavbe štátneho územia, ako aj zisťovať geologické a geologickotechnické údaje potrebné pre investičnú výstavbu.
(2)Návrh plánu geologického prieskumu predkladajú Ústredný geologický úrad a ministerstvá palív, hutníckeho priemyslu a rudných baní a stavebníctva; návrh plánu ťažby živíc predkladá Ústredný geologický úrad. Čl. 73
(1)Návrh päťročného vykonávacieho plánu geologického prieskumu obsahuje:
  1. a)plán geologických prác financovaných zo štátneho rozpočtu, ktorý zahŕňa vyhľadávací a predbežný ložiskový prieskum. Zodpovedným odberateľom týchto prác je Ústredný geologický úrad vykonávajúci túto funkciu prostredníctvom geologickej služby, ktorá je ním splnomocnená riadiť a vyhodnocovať tieto práce pri rešpektovaní zásad národohospodárskej účelnosti a efektívnosti. Úlohy predbežného prieskumu, pri ktorých hospodárska použiteľnosť pre nízky obsah úžitkových zložiek pre nevyriešenú technológiu spracovania alebo pre vysoké náklady na geologický prieskum a spracovanie nerastných surovín a pod. nie je jednoznačne preukázateľná, môžu sa do plánu zaradiť iba na základe záväzného vyhlásenia ministerstva, v pôsobnosti ktorého sa ťažba bude vykonávať, že po skončení prieskumu prevezme ložisko na ďalšie využitie, ak sa dodržia dohodnuté ukazovatele;
  2. b)plán prác podrobného geologického prieskumu financovaných dočasne z prostriedkov štátneho rozpočtu, ktoré sa po dokončení a prevzatí investorom zahrnú do rozpočtových nákladov stavby. Do plánu prác podrobného geologického prieskumu môžu podniky Ústredného geologického úradu zaradiť iba úlohy odsúhlasené s investorom, prípadne jemu nadriadeným ústredným orgánom. Do času prevzatia úlohy investorom vzťahujú sa na odberateľsko-dodávateľské vzťahy zásady obsiahnuté v písmene a);
  3. c)plán geologických prác financovaných z prostriedkov na prieskumné a projektové práce (stavebno-geologický prieskum). Práce sa vykonávajú na podklade odberateľsko-dodávateľských zmlúv. Zodpovedným odberateľom sú projektové ústavy, prípadne investor;
  4. d)plán geologických prác vykonávaných v dobývacích priestoroch a financovaných na ťarchu vlastných nákladov výroby ťažobných podnikov.
(2)Do päťročného plánu môžu sa zaradiť úlohy na základe predbežných úvah a štúdií. Do vykonávacieho plánu sa zaraďujú úlohy na podklade oponentsky schváleného projektu alebo štúdie obsahujúce zhodnotenie národohospodárskej použiteľnosti skúmaného ložiska. Čl. 74
(1)Podľa závažnosti sa úlohy geologického prieskumu členia na štátne menovité úlohy (schvaľované vládou), na úlohy rezortné a na ostatné úlohy.
(2)Štátne menovité úlohy sú úlohy základného národohospodárskeho a spoločenského významu, ktoré zásadne ovplyvňujú rozvojové koncepcie využitia domácej surovinovej základne alebo súvisia s vybratými akciami investičnej výstavby, prípadne nadväzujú na medzištátne záväzky.
(3)Rezortné úlohy sú úlohy súvisiace s rozvojom nadväzujúcich odborov, riešenie ktorých je potrebné medzirezortne koordinovať.
(4)Podmienky pre zaraďovanie drobných a krátkodobých úloh (podnikových) do plánu určí príslušný ústredný orgán. Čl. 75
(1)Päťročný i vykonávací plán sa zostavuje pri dodržaní komplexnosti prieskumu a podmienok ustanovených vyhláškami č. 22/1961 Zb. o projektovaní, rozpočtovaní, plánovaní, financovaní, fakturovaní a platení geologických prác a č. 149/1964 Zb., ktorou sa vydávajú základné podmienky dodávky geologických prác.
(2)Súčasťou návrhu plánu geologického prieskumu je rozbor, v ktorom sa odôvodňuje najmä zameranie prieskumu z hľadiska potrieb národného hospodárstva. Čl. 76 Plánovanie ťažby živíc sa spravuje obdobnými zásadami ako plánovanie priemyslovej produkcie. Časť X VNÚTORNÝ OBCHOD Čl. 77
(1)Plán rozvoja vnútorného obchodu obsahuje plán maloobchodného obratu a plán zabezpečenia maloobchodného obratu tovarom.
(2)Cieľom plánovania vo vnútornom obchode je poznanie kúpyschopného dopytu obyvateľstva a jeho zabezpečenie dodávkami tovaru z výroby, nákupu a dovozu. Na to sa využívajú výsledky výskumu spotrebiteľského dopytu a ekonomické opatrenia tak, aby sa mnohostranné potreby obyvateľstva čo najúčelnejšie zabezpečili. Čl. 78 Plán maloobchodného obratu
(1)Maloobchodným obratom sa rozumejú tržby z predaja tovaru zákazkových prác a opráv za maloobchodné ceny obyvateľstvu pre osobnú spotrebu a z predaja tovaru kolektívnym spotrebiteľom a socialistickým organizáciám pre ich potrebu (v rozsahu ustanovenom spoločnou vyhláškou ministra vnútorného obchodu, ministra financií a hlavného arbitra ČSSR o nákupe tovaru v štátnom a družstevnom obchode). Ďalej sa do plánu maloobchodného obratu naviac zahŕňajú tržby za služby v sieti predajní a zberní obchodných organizácií a tržby za ubytovanie a ostatné služby poskytované podnikmi verejného stravovania; nezahŕňa sa však hodnota opráv a zákazkových prác vykonávaných organizáciami miestneho hospodárstva a výrobných družstiev, ani hodnota tovaru predávaného organizáciami miestneho hospodárstva. Podrobnejšie ustanovenie náplne maloobchodného obratu je obsiahnuté v smerniciach Ústrednej komisie ľudovej kontroly a štatistiky vydaných po dohode so Štátnou plánovacou komisiou a Ministerstvom vnútorného obchodu.
(2)Plán maloobchodného obratu obsahuje objem maloobchodného obratu štátneho a družstevného obchodu, vrátane závodov verejného stravovania a podkladové údaje o položkách zvyšujúcich kúpny fond na celkovú výšku maloobchodného obratu. Ukazovateľ objemu maloobchodného obratu má orientačný charakter. Čl. 79 Plán zabezpečenia maloobchodného obratu tovarom
(1)Plán zabezpečenia maloobchodného obratu tovarom nadväzuje na plán maloobchodného obratu. Zahŕňa dodávky tovaru z výroby, nákupu a dovozu vo výške zodpovedajúcej kúpyschopnému dopytu obyvateľstva. Ich štruktúra zodpovedá štruktúre potrieb obyvateľstva a je vyjadrená na úrovni štátneho plánu nomenklatúrou plánu priemyslovej produkcie, dodávok a ich použitia a v rámci pôsobnosti Ministerstva vnútorného obchodu účelovou nomenklatúrou plánu zabezpečenia maloobchodného obratu tovarom vychádzajúcej z jednotnej klasifikácie priemyslových a poľnohospodárskych výrobkov.
(2)Plán zabezpečenia maloobchodného obratu tovarom má dve základné časti, a to:
  1. a)objem a štruktúru dodávok tovaru pre zabezpečenie maloobchodného obratu podľa tuzemských dodávateľských orgánov,
  2. b)objem a štruktúru dodávok spotrebného tovaru z dovozu zodpovedajúcu určenému dovoznému limitu.
(3)Plán zabezpečenia maloobchodného obratu tovarom sa vyjadruje sústavou peňažných a hmotných ukazovateľov. Peňažné ukazovatele tohto plánu okrem limitu na dovoz tovaru majú orientačný charakter. Čl. 80 Zostavenie plánu maloobchodného obratu
(1)Päťročný a vykonávací plán zostavujú organizácie Ministerstva vnútorného obchodu, Ústredného sväzu spotrebných družstiev a obchodné organizácie riadené národnými výbormi; ďalšie organizácie podľa dohody Ministerstva vnútorného obchodu s ministerstvami a ústrednými orgánmi.
(2)Pri vypracovaní plánu maloobchodného obratu organizácie prizerajú na orientačne určenú výšku maloobchodného obratu v štátnom pláne, na vlastné rozbory kúpyschopného dopytu, na dodávky tovaru pre vnútorný trh a pod. Pri zostavovaní návrhu plánu maloobchodného obratu využívajú údaje krajských národných výborov o vývoji kúpneho fondu a jeho rozloženia v kraji, v ktorom uskutočňujú obchodnú činnosť, prípadne i údaje Štátnej banky československej o peňažnom obehu a údaje z pokladničného plánu. Pre potreby krajských národných výborov všetky organizácie predkladajú návrh plánu maloobchodného obratu krajským národným výborom.
(3)Ministerstvo vnútorného obchodu zostavuje plán maloobchodného obratu súhrnne i za ostatné ústredné orgány a krajské národné výbory. Návrh plánu pred predložením Štátnej plánovacej komisii Ministerstvo vnútorného obchodu prerokuje s príslušnými ústrednými orgánmi, Slovenskou plánovacou komisiou a krajskými národnými výbormi (za Reštaurácie a jedálne a Uhoľné sklady) v rozsahu dohody Ministerstva vnútorného obchodu s príslušným ústredným orgánom a krajským národným výborom. Čl. 81 Zostavenie plánu zabezpečenia maloobchodného obratu tovarom
(1)Všetky organizácie realizujúce maloobchodný obrat, okrem závodných jedální a ostatných drobných trhových spotrebiteľov, zostavujú plán zabezpečenia maloobchodného obratu tovarom nakupovaným z výroby, nákupu a z dovozu na zabezpečenie vlastného maloobchodného obratu. Priame dodávky tovaru z výroby pre drobnú trhovú spotrebu zahŕňajú do svojho plánu zabezpečenia maloobchodného obratu tovarom dodávateľské organizácie.
(2)Dodávky tovaru pre drobnú trhovú spotrebu (napríklad pre závodné jedálne a kantíny, vrátane závodných jedální jednotných roľníckych družstiev) prevádzatelia si zabezpečujú priamo u svojich dodávateľov, a to skladové dodávky v príslušnom veľkoobchode a priame dodávky z výroby v príslušnej výrobnej organizácii.
(3)Základom pre zostavenie plánu zabezpečenia maloobchodného obratu tovarom je výška a štruktúra maloobchodného obratu, ďalej štátnym plánom ustanovené záväzné úlohy dodávok, orientačné ukazovatele štátneho plánu a výsledky priamych dodávateľsko-odberateľských rokovaní o dodávkach tovaru pre vnútorný obchod. Pokiaľ pri dodávateľsko-odberateľských rokovaniach o dodávkach tovaru by sa nedohodla požiadavka obchodu na celoročný a päťročný objem dodávok potrebných na zabezpečenie maloobchodného obratu, organizácie vnútorného obchodu zahŕňajú do návrhu vykonávacieho a päťročného plánu oddelene rozsah dodávok podľa vlastného ocenenia reálnych možností dodávateľov.
(4)Vykonávací plán zabezpečenia maloobchodného obratu tovarom sa vyjadruje v maloobchodných cenách bežného roka, v päťročnom pláne zásadne v maloobchodných cenách východiskového roka.
(5)Návrh vykonávacieho a päťročného plánu zabezpečenia maloobchodného obratu tovarom zostavujú ústredné orgány a krajské národné výbory podľa podrobnejších vykonávacích pokynov Ministerstva vnútorného obchodu dohodnutým s ústrednými orgánmi, Slovenskou plánovacou komisiou a krajskými národnými výbormi. Časť XI ZAHRANIČNÝ OBCHOD Čl. 82
(1)Úlohou plánu zahraničného obchodu je efektívnym využívaním medzinárodnej deľby práce a s ňou súvisiacej výmeny docieľovať úspory v spoločenskej práci, prispievať k rýchlemu a intenzívnemu rozvoju výrobných síl, k zvyšovaniu efektívnosti československého národného hospodárstva a súčasne k uskutočňovaniu cieľov mierovej politiky ČSSR.
(2)Návrh päťročného plánu zahraničného obchodu predkladá Ministerstvo zahraničného obchodu. Plán sa vypracúva na podklade dlhodobých dohôd o výmene tovaru alebo iných dohôd a záväzných dojednaní o hospodárskej spolupráci s jednotlivými štátmi, ako aj na podklade dlhodobých tovarových a teritoriálnych koncepcií podložených analýzou odbytových tendencií na zahraničných trhoch a rozborom národohospodárskej efektívnosti navrhovanej výmeny tovaru v danom období. Na základe záveru analýzy vývoja na zahraničných trhoch aj úlohy ČSSR v medzinárodnej deľbe práce konkretizujú sa úlohy zahraničného obchodu v päťročnom pláne, najmä jeho štrukturálne a teritoriálne zmeny.
(3)Návrh vykonávacieho plánu zahraničného obchodu ďalej konkretizuje a zabezpečuje realizáciu úloh päťročného plánu zahraničného obchodu podľa podmienok a vývoja národného hospodárstva a situácie na zahraničných trhoch. Využíva socialistické tovarovo-peňažné vzťahy na podporu úloh zahraničného obchodu i cieľov vytýčených plánom rozvoja národného hospodárstva a na upevňovanie ekonomickej spätosti zahraničného obchodu s výrobou a výroby so zahraničnými trhmi.
(4)Na zabezpečenie týchto cieľov sa vývozné a dovozné úlohy plánu určujú organizáciám zahraničného obchodu i výroby zhodne v zahraničných cenách; ekonomické nástroje zamerané na hmotnú zainteresovanosť výroby i zahraničného obchodu sa využívajú na zlepšenie výsledkov v zahraničnom obchode, vrátane cenového vyrovnania.
(5)Päťročný i vykonávací plán zahraničného obchodu obsahujú vývoz a dovoz tovaru, prác a služieb priemyslovej povahy, ich teritoriálne a menové členenie, ako aj úlohy ostatných rezortov ako dodávateľov tovaru pre vývoz a odberateľov tovaru z dovozu. Opierajú sa tak o dodávateľsko-odberateľské vzťahy s týmito orgánmi, ako aj o koordinované zahraničné hospodárske vzťahy s krajinami socialistického tábora. Dodávateľské a odberateľské organizácie zahŕňajú do návrhu plánu platné medzištátne záväzky, pričom niektoré rozhodujúce záväzky sa zabezpečujú záväznými úlohami. Čl. 83 Z hľadiska druhov obchodu sa celkový plán dovozu a vývozu člení na:
  1. a)priamy dovoz a priamy vývoz tovaru, montážnych, projektových a iných prác a služieb priemyslovej povahy, vrátane úhrad spojených so zošľachťovacím stykom;
  2. b)reexporty, vrátane priamych kooperačných dodávok;
  3. c)ostatné vývozné a dovozné operácie spravidla nezapočítavané do hodnoty dodávok pre vývoz, ani do záväzných dovozných objemov, ako napr. výmenné akcie dojednávané organizáciami vnútorného obchodu za účasti orgánov zahraničného obchodu s organizáciami vnútorného obchodu ostatných krajín socialistického tábora a pod. Základné časti plánu zahraničného obchodu Čl. 84 Plán vývozu
(1)Návrh plánu vývozu predkladá Ministerstvo zahraničného obchodu súhrnne za všetky podriadené podniky zahraničného obchodu v zahraničných cenách a v tuzemských veľkoobchodných cenách a člení ho podľa jednotlivých teritoriálnych oblastí. Vo vykonávacom pláne sa uvádza aj objem vývozu do oblasti voľných mien.
(2)Plánovaný vývoz musí byť hmotne zabezpečený dodávkami tovaru z výroby, ktorých objem je jednotlivým dodávateľským rezortom určený v zahraničných cenách. Vo vykonávacom pláne zahraničného obchodu sa do návrhu priameho vývozu počíta i pohyb skladov vývozného tovaru, pokiaľ je v správe podnikov zahraničného obchodu. Dodávky pre vývoz z výroby sa zabezpečujú vo výrobe dodávateľsko-odberateľskými dojednaniami medzi podnikmi zahraničného obchodu a príslušnými výrobnými organizáciami. Do plánu dodávok tovaru pre vývoz sa zahŕňajú i dodávky pre PZO Tuzex.
(3)Vývoz rozhodujúcich druhov výrobkov dôležitých z hľadiska medzinárodnej socialistickej deľby práce, devízového prínosu alebo obchodno-politických dôvodov sa určí menovite a záväzne. Ich vývoz sa uskutočňuje v rámci celkovej vývoznej úlohy. Čl. 85 Plán dovozu
(1)Návrh plánu dovozu predkladá Ministerstvo zahraničného obchodu na základe požiadaviek odborových riaditeľstiev a v spolupráci so Štátnou plánovacou komisiou v zahraničných a tuzemských veľkoobchodných cenách a v rovnakom teritoriálnom a menovom členení ako plán vývozu.
(2)Celkový dovoz potrebných surovín, polotovarov a hotových výrobkov sa určí jednotlivým ústredným orgánom formou záväzných dovozných objemov vyjadrených v zahraničných cenách. Z tohto celkového objemu dovozu sa určí záväzný objem dovozu strojov a zariadení pre investičnú výstavbu. Dovoz dôležitých surovín, polotovarov a výrobkov, ako aj dovoz strojov a zariadení pre vybraté investičné akcie sa určí menovite a záväzne. Ich dovoz sa realizuje v rámci dovozného objemu. Vybraté menovité dovozy zariadení pre investičnú výstavbu nie sú zameniteľné za iný dovoz.
(3)Záväzne určené dovozné objemy sú určené na zabezpečenie dovážaných výrobkov, materiálov, surovín, služieb a prác priemyslovej povahy pre potrebu jednotlivých ústredných orgánov a im podriadených výrobných hospodárskych jednotiek, odbytových i ostatných organizácií. Orgány zahraničného obchodu i výroby dbajú na to, aby i na úseku dovozu sa dodržiavali československé medzištátne záväzky vyplývajúce z prijatých dohôd. Odvetvové ústredné orgány zodpovedajú za zabezpečenie potrieb pre celé odvetvie, teda i potrieb z dovozu pre podniky a organizácie ich odvetví riadené národnými výbormi. Až na ďalšie platí zásada, že ústredné gestorské orgány zabezpečujú potreby z dovozu i pre ostatné odvetvia v rámci im zverenej gescie.
(4)V rámci určeného dovozného objemu pre Ministerstvo vnútorného obchodu sa dováža i spotrebný tovar (v rámci priameho dovozu i formou výmenných akcií s krajinami socialistického tábora) pre zabezpečenie maloobchodného obratu (časť X). Objem tohto dovozu sa určí v zahraničných cenách i v maloobchodných cenách. Dovoz spotrebného tovaru pre zabezpečenie maloobchodného obratu sa prerokúva a zabezpečuje priamo s organizáciami vnútorného obchodu alebo Ústredného sväzu spotrebných družstiev bez súhlasu orgánov, ktorým je inak zverená pre príslušný druh tovaru dovozná gescia. Čl. 86 Zahraničné ceny v pláne zahraničného obchodu
(1)Päťročný i vykonávací plán zahraničného obchodu sa určuje vo vzťahu k socialistickým štátom v cenách zodpovedajúcich výsledkom rokovaní o úprave kontraktových cien medzi členskými štátmi RVHP a cenovým doložkám prijatým v Protokoloch o výmene tovaru s jednotlivými socialistickými štátmi. Pri tovare, ktorý sa doteraz nevymieňal s krajinami socialistického tábora, určujú sa ceny zodpovedajúce úrovni cien porovnateľných druhov tovaru vymieňaných s krajinami socialistického tábora, a pokiaľ táto porovnateľnosť nie je možná, úrovni cien zodpovedajúcej priemerným cenám na hlavných svetových trhoch.
(2)Vo vzťahu ku kapitalistickým štátom sa päťročný plán spracúva v cenách docielených pri realizácii plánu zahraničného obchodu v roku 1964 s výnimkou vybratých a medzi Štátnou plánovacou komisiou a Ministerstvom zahraničného obchodu dohodnutých burzových položiek, pri ktorých sa v predloženom návrhu päťročného plánu zahraničného obchodu používajú ceny dokumentované analýzou ich cenove konjunkturálneho vývoja do roku 1970. Rozbory a odôvodnenie týchto cien predkladá Ministerstvo zahraničného obchodu spolu s návrh

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.