Zákon o trestnom konaní súdnom (trestný poriadok)

Zbierka zákonov Slovenskej republiky --> Informačný systém verejnej správy Slov-lex Táto stránka je zabezpečená Buďte pozorní a vždy sa uistite, že zdieľate informácie iba cez zabezpečenú webovú stránku verejnej správy SR. Zabezpečená stránka vždy začína https:// pred názvom domény webového sídla. Náchadzate sa na statickej verzií portálu. Aktuálnu verziu portálu nájdete na: www.slov-lex.sk. Preskoč na obsah 64/1956 Zb. Vyhlásené znenie Obsah zobrazeného právneho predpisu má informatívny charakter. História Dátum účinnostiNovela 1. Vyhlásené znenie 2. 01.01.1957 - 30.06.1961 3. 01.07.1961 - 31.12.1961 60/1961 Zb. Obsah PRVÁ ČASŤ SPOLOČNÉ USTANOVENIA PRVÁ HLAVA VŠEOBECNÉ USTANOVENIA § 1 Účel zákona

(1)

(2)

(3)§ 2 Základné zásady trestného konania

(1)

(2)

(3)

(4)

(5)

(6)

(7)

(8)

(9)

(10)

(11)

(12)

(13)§ 3 Súčinnosť štátnych a iných orgánov

(1)

(2)

(3)§ 4 Posudzovanie predbežných otázok

(1)

(2)§ 5 Vyňatie z právomoci orgánov činných v trestnom konaní

(1)

(2)§ 6 Neprípustnosť trestného stíhania

a)
b)
c)
d)
e)
f)§ 7 Výklad niektorých pojmov

(1)

(2)

(3)

(4)

(5)

(6)

(7)

(8)

(9)

(10)

(11)

(12)DRUHÁ HLAVA SUBJEKTY KONANIA Prvý oddiel Pôsobnosť a príslušnosť súdov § 8 Pôsobnosť súdov § 9 Právomoc všeobecných súdov Právomoc vojenských súdov § 10

(1)

a)
b)c)

(2)

(3)

(4)§ 11

(1)a) b)

(2)Pôsobnosť § 12 § 13

(1)

(2)Príslušnosť § 14

(1)

(2)§ 15

(1)

(2)Spoločné konanie § 16 § 17 § 18 § 19 § 20 Vylúčenie veci

(1)

(2)§ 21 Spojenie vecí § 22 Spory o pôsobnosť a príslušnosť Odňatie a prikázanie veci § 23 § 24

(1)a) b)

(2)Druhý oddiel Vylúčenie orgánov činných v trestnom konaní § 25

(1)

(2)

(3)§ 26

(1)

(2)Tretí oddiel Zapisovateľ a tlmočník § 27 Zapisovateľ Tlmočník § 28

(1)

(2)

(3)

(4)§ 29

(1)

(2)Štvrtý oddiel Obvinený § 30 Obvinený § 31 Práva obvineného

(1)

(2)§ 32 Zákonný zástupca obvineného Piaty oddiel Obhajca § 33 Obhajca

(1)

(2)§ 34 Zvolený obhajca

(1)

(2)

(3)Ustanovený obhajca § 35

(1)

(2)

(3)

(4)§ 36

(1)

(2)§ 37

(1)

(2)§ 38 Oprávnenia obhajcu

(1)

(2)

(3)

(4)Šiesty oddiel Zúčastnená osoba § 39

(1)

(2)§ 40 Siedmy oddiel Poškodený Uplatnenie nároku poškodeného § 41

(1)

(2)

(3)§ 42 § 43 Zákonný zástupca poškodeného Zabezpečenie nároku poškodeného § 44

(1)

(2)

(3)

(4)

(5)§ 45

(1)

a)
b)
c)d)

(2)Ôsmy oddiel Splnomocnenec zúčastnenej osoby a poškodeného § 46

(1)

(2)

(3)§ 47

(1)

(2)TRETIA HLAVA PROCESNÉ ÚKONY § 48 Všeobecné ustanovenie Prvý oddiel Miesto a čas § 49

(1)

(2)

(3)§ 50

(1)

(2)Druhý oddiel Dožiadanie § 51

(1)

(2)

(3)§ 52

(1)

(2)§ 53 Tretí oddiel Zápisnica § 54 Spisovanie zápisnice

(1)

(2)

(3)

(4)

(5)§ 55 Obsah zápisnice

(1)

a)
b)
c)
d)
e)f)

(2)

(3)§ 56 Podpisovanie zápisnice

(1)

(2)§ 57 Oprava zápisnice

(1)

(2)§ 58 Zápisnica o hlasovaní

(1)a) b)

(2)

(3)

(4)

(5)Štvrtý oddiel Podanie § 59

(1)

(2)

(3)§ 60

(1)

(2)Piaty oddiel Lehoty Počítanie lehôt § 61

(1)

(2)

(3)§ 62

a)
b)
c)
d)
e)§ 63 Navrátenie lehoty

(1)

(2)Šiesty oddiel Doručovanie Spôsob doručovania § 64

(1)

(2)§ 65

(1)

(2)

(3)

(4)

(5)Náhradné doručenie § 66

(1)

(2)

(3)

(4)§ 67

(1)

a)
b)c)

(2)

(3)§ 68 Doručenie do vlastných rúk

a)
b)
c)§ 69 Náhradné doručenie pri doručení do vlastných rúk

(1)

(2)

a)
b)c)

(3)§ 70 Odopretie prijatia

(1)

(2)Siedmy oddiel Nazeranie do spisov § 71

(1)

(2)

(3)§ 72

(1)

(2)§ 73 Ôsmy oddiel Poriadková pokuta § 74

(1)

(2)

(3)ŠTVRTÁ HLAVA ZAISTENIE OSÔB A VECÍ Prvý oddiel Zatknutie, predbežná väzba a zadržanie Zatknutie § 75

(1)

(2)

(3)

(4)§ 76

(1)

(2)

(3)

(4)

(5)§ 77 Predbežná väzba

(1)

(2)

(3)§ 78 Zadržanie Druhý oddiel Väzba § 79 Dôvody väzby a) b) c) § 80 Vzatie do väzby

(1)

(2)

(3)Trvanie väzby § 81

(1)

(2)

(3)§ 82

(1)

(2)

(3)§ 83 § 84 Sťažnosť proti rozhodnutiu o väzbe

(1)

(2)Tretí oddiel Vydanie a odňatie veci § 85 Povinnosť na vydanie veci

(1)

(2)§ 86 Odňatie veci

(1)

(2)

(3)§ 87 Potvrdenie o prevzatí veci Vrátenie veci § 88

(1)

(2)

(3)§ 89

(1)

(2)

(3)

(4)§ 90 Zápisnica Štvrtý oddiel Prehľadanie domu a osoby § 91 Dôvody prehľadania domu a osoby

(1)

(2)§ 92 Rozkaz na prehľadanie

(1)

(2)§ 93 Predchádzajúci výsluch § 94 Výkon prehľadania

(1)

(2)

(3)

(4)§ 95 Zápisnica Piaty oddiel Zadržanie a otvorenie zásielok § 96 Zadržanie zásielok

(1)

(2)§ 97 Otvorenie zásielok

(1)

(2)

(3)Šiesty oddiel Zaistenie osôb a vecí bezpečnostnými orgánmi § 98

(1)

(2)PIATA HLAVA DOKAZOVANIE § 99 Všeobecné ustanovenie Prvý oddiel Výpoveď obvineného § 100 Predvolanie a predvedenie

(1)

(2)

(3)Výsluch obvineného § 101

(1)

(2)

(3)

(4)

(5)§ 102

(1)

(2)

(3)

(4)§ 103 § 104 Druhý oddiel Svedkovia § 105 Povinnosť svedčiť § 106 Predvolanie a predvedenie § 107 Zákaz výsluchu

(1)

(2)

(3)§ 108 Právo odoprieť výpoveď

(1)

(2)

(3)

(4)Výsluch svedka § 109

(1)

(2)

(3)§ 110

(1)

(2)

(3)

(4)

(5)§ 111 § 112 § 113 Svedočné

(1)

(2)Tretí oddiel Znalci Pribranie znalca § 114

(1)

(2)§ 115

(1)

(2)§ 116

(1)

(2)§ 117 § 118 Poučenie znalca § 119 Príprava posudku

(1)

(2)

(3)§ 120 Výsluch

(1)

(2)§ 121 Vady posudku § 122 Posudok ústavu § 123 Znalečné

(1)

(2)Štvrtý oddiel Vecné a listinné dôkazy § 124

(1)

(2)§ 125 § 126 Piaty oddiel Ohliadka § 127 Účel ohliadky § 128 Ohliadka tela § 129 Pitva a exhumácia

(1)

(2)Vyšetrenie duševného stavu § 130

(1)

(2)

(3)

(4)

(5)§ 131 § 132 Zápisnica ŠIESTA HLAVA ROZHODNUTIA § 133 Spôsob rozhodovania

(1)

(2)Prvý oddiel Rozsudok Obsah rozsudku § 134 a) b) c) d) e) f) § 135

(1)

(2)§ 136 § 137

(1)

a)
b)c)

(2)§ 138

(1)

(2)Porada a hlasovanie o rozsudku § 139

a)
b)
c)
d)
e)
f)
g)
h)§ 140

(1)

(2)

(3)

(4)

(5)§ 141 Vyhlasovanie rozsudku

(1)

(2)

(3)§ 142 Vyhotovenie rozsudku

(1)

(2)

(3)

(4)§ 143 Doručovanie rozsudku

(1)

(2)

(3)§ 144 Oprava vyhotovenia rozsudku

(1)

(2)

(3)

(4)§ 145 Oprava odpisu rozsudku

(1)

(2)

(3)§ 146 Účinky opravy Druhý oddiel Uznesenie § 147 Obsah uznesenia a) b) c) d) e) § 148 Vyhlasovanie uznesenia

(1)

(2)

(3)§ 149 Vyhotovenie uznesenia

(1)

(2)§ 150 Oznamovanie uznesenia

(1)

(2)

(3)

(4)

(5)§ 151 Podporné použitie ustanovení o rozsudku Tretí oddiel Vykonateľnosť rozhodnutí § 152 Vykonateľnosť rozsudku

(1)

a)
b)
c)d)

(2)

(3)§ 153 Vykonateľnosť uznesenia

(1)a) b)

(2)

a)
b)c)

(3)

(4)SIEDMA HLAVA SŤAŽNOSŤ A KONANIE O NEJ § 154 Prípustnosť sťažnosti a jej účinok

(1)

(2)

(3)§ 155 Osoby oprávnené na podanie sťažnosti

(1)

(2)§ 156 Lehota a miesto na podanie sťažnosti

(1)

(2)§ 157 Vzdanie sa a vzatie sťažnosti späť

(1)

(2)

(3)

(4)§ 158 Sťažnostné dôvody

(1)a) b)

(2)§ 159 Konanie o sťažnosti pred orgánom, proti uzneseniu ktorého sťažnosť smeruje

(1)

(2)

(3)

a)
b)
c)Rozhodnutie nadriadeného orgánu o sťažnosti § 160

(1)a) b)

(2)§ 161

(1)

(2)§ 162

(1)

a)
b)c)

(2)§ 163

(1)a) b)

(2)ÔSMA HLAVA TROVY TRESTNÉHO KONANIA § 164 Trovy trestného konania preddavkované štátom Povinnosť na náhradu trov trestného konania preddavkovaných štátom § 165

(1)

a)
b)c)

(2)

(3)§ 166

(1)

(2)§ 167 Povinnosť na náhradu trov poškodeného Rozhodovanie o povinnosti na náhradu trov trestného konania a o ich výške § 168

(1)

(2)§ 169 § 170

(1)

(2)§ 171 DRUHÁ ČASŤ PRÍPRAVNÉ KONANIE DEVIATA HLAVA VYŠETROVANIE Prvý oddiel Vyšetrovacie orgány § 172

(1)

(2)

(3)

a)
b)
c)
d)
e)
f)g)

(4)

(5)§ 173

a)
b)
c)
d)
e)
f)
g)
h)
i)
j)
k)
l)
m)§ 174
a)
b)§ 175 Druhý oddiel Priebeh vyšetrovania Začatie vyšetrovania § 176 § 177 Vznesenie obvinenia § 178

(1)

(2)§ 179 § 180 § 181 § 182 Postup pri vyšetrovaní

(1)

(2)

(3)Skončenie vyšetrovania § 183 § 184 § 185 Sťažnosť proti rozhodnutiu vyšetrovacích orgánov § 186 § 187 § 188 Predloženie veci prokurátorovi

(1)

(2)Tretí oddiel Rozhodnutie prokurátora v prípravnom konaní Obžaloba § 189 § 190 § 191

(1)

a)
b)
c)d)

(2)§ 192 Zastavenie trestného stíhania

(1)

a)
b)
c)
d)
e)f)

(2)

a)
b)c)

(3)§ 193 Prerušenie trestného stíhania

(1)

a)
b)
c)
d)e)

(2)

(3)§ 194 Postúpenie veci § 195 Návrh na ochranné opatrenie

(1)

(2)TRETIA ČASŤ KONANIE NA SÚDE DESIATA HLAVA PREDBEŽNÉ PREROKOVANIE OBŽALOBY § 196 Veci predbežne prerokované

(1)

a)
b)
c)d)

(2)§ 197 Rozsah prieskumnej povinnosti

(1)

a)
b)
c)
d)e)

(2)§ 198 Spôsob prerokovania

(1)

(2)

(3)Rozhodnutie § 199

(1)

a)
b)
c)
d)e)

(2)

(3)§ 200 § 201 § 202 § 203

(1)

(2)

(3)§ 204

(1)

(2)§ 205 § 206 Nové predbežné prerokovanie obžaloby

(1)

(2)Účinky prijatia obžaloby § 207 § 208

(1)

(2)JEDENÁSTA HLAVA HLAVNÉ POJEDNÁVANIE Prvý oddiel Príprava hlavného pojednávania § 209 Doručenie obžaloby

(1)

(2)

(3)§ 210 Zabezpečenie úspešného vykonania hlavného pojednávania

(1)

(2)

(3)§ 211 Náhradný sudca

(1)

(2)Nariadenie hlavného pojednávania § 212

(1)

(2)§ 213 Druhý oddiel Verejnosť hlavného pojednávania § 214

(1)

(2)§ 215

(1)

(2)

(3)§ 216

(1)

(2)

(3)Tretí oddiel Otvorenie hlavného pojednávania § 217 Prítomnosť pri hlavnom pojednávaní

(1)

(2)

a)
b)
c)d)

(3)

(4)

a)
b)
c)Začatie hlavného pojednávania § 218

(1)

(2)§ 219

(1)

(2)

(3)§ 220 Prednesenie obžaloby Štvrtý oddiel Vedenie hlavného pojednávania § 221

(1)

(2)

(3)§ 222

(1)

(2)Piaty oddiel Dokazovanie Výsluch obžalovaného § 223

(1)

(2)

(3)§ 224 Vykonávanie ďalších dôkazov § 225 § 226 § 227

(1)a) b)

(2)

a)
b)§ 228 § 229

(1)

(2)§ 230 Súčinnosť strán pri dokazovaní § 231 § 232 Šiesty oddiel Záver hlavného pojednávania Záverečné reči § 233

(1)

(2)

(3)

(4)

(5)

(6)§ 234 § 235 Doplnenie dokazovania

(1)

(2)Siedmy oddiel Odročenie hlavného pojednávania § 236

(1)

a)
b)
c)
d)e)

(2)

(3)Ôsmy oddiel Rozhodnutie súdu na hlavnom pojednávaní Podklad pre rozhodnutie § 237 § 238

(1)

(2)

(3)§ 239

(1)

(2)§ 240

(1)

(2)

(3)Rozsudok § 241 § 242

a)
b)
c)
d)
e)§ 243

(1)

(2)

(3)§ 244

(1)

(2)

(3)

(4)

(5)§ 245 Zastavenie trestného stíhania

(1)

(2)

(3)

(4)§ 246 Prerušenie trestného stíhania

(1)

(2)

(3)§ 247 Postúpenie veci

(1)

(2)Deviaty oddiel Rozhodnutie súdu mimo hlavného pojednávania § 248

(1)a) b)

(2)DVANÁSTA HLAVA VEREJNÉ ZASADANIE § 249 Príprava verejného zasadania

(1)

(2)

(3)

(4)§ 250 Prítomnosť na verejnom zasadaní

(1)

(2)§ 251 Priebeh verejného zasadania

(1)

(2)

(3)

(4)

(5)§ 252 Podklad pre rozhodnutie § 253 Odročenie verejného zasadania

(1)a) b)

(2)§ 254 Podporné použitie ustanovení o hlavnom pojednávaní § 255 Ochranné liečenie a zhabanie

(1)

(2)

(3)TRINÁSTA HLAVA NEVEREJNÉ ZASADANIE § 256 § 257

(1)

(2)§ 258 § 259

(1)

(2)

(3)§ 260 ŠTRNÁSTA HLAVA ODVOLANIE A KONANIE O ŇOM § 261 Prípustnosť a účinok

(1)

(2)Oprávnené osoby § 262

(1)

a)
b)c)

(2)§ 263

(1)

(2)§ 264 Lehota

(1)

(2)

(3)§ 265 Obsah odvolania

(1)

(2)§ 266 Vzdanie sa odvolania § 267 Vzatie odvolania späť

(1)

(2)

(3)

(4)§ 268 Konanie na súde prvej stolice

(1)

(2)§ 269 Odvolací súd Rozhodnutie na neverejnom zasadaní § 270

(1)

(2)§ 271 § 272

(1)

(2)§ 273 § 274

(1)

a)
b)
c)d)

(2)§ 275

(1)

a)
b)c)

(2)Odvolacie pojednávanie § 276

(1)

(2)

(3)§ 277

(1)

(2)

(3)§ 278 § 279 Rozhodnutie na odvolacom pojednávaní § 280 § 281 § 282

(1)a) b)

(2)

a)
b)c)

(3)Spoločné ustanovenia o rozhodovaní odvolacieho súdu § 283 § 284 § 285 § 286 § 287 § 288 Konanie na súde prvej stolice po zrušení rozsudku § 289 § 290 PÄTNÁSTA HLAVA SŤAŽNOSŤ PRE PORUŠENIE ZÁKONA A KONANIE O NEJ § 291

(1)

(2)

(3)§ 292

(1)

(2)

(3)§ 293

(1)

(2)§ 294 § 295 § 296

(1)

(2)

(3)

(4)a) b)

(5)

a)
b)c)

(6)§ 297 § 298

(1)

(2)§ 299 ŠESTNÁSTA HLAVA OBNOVA KONANIA Podmienky § 300

(1)

(2)a) b)

(3)

a)
b)c)

(4)§ 301

(1)

(2)a) b)

(3)§ 302 Osoby oprávnené na návrh na povolenie obnovy

(1)

(2)

(3)

(4)§ 303 Kompetencia súdu

(1)

(2)Konanie o návrhu na povolenie obnovy § 304

(1)

(2)

(3)

(4)§ 305 § 306

(1)

(2)Konanie po povolení obnovy § 307

(1)

(2)

(3)§ 308

a)
b)
c)SEDEMNÁSTA HLAVA OSOBITNÉ SPÔSOBY KONANIA § 309 Všeobecné ustanovenie Prvý oddiel Konanie proti mladistvým § 310 Kompetencia

(1)

(2)

(3)§ 311 Zistenie pomerov mladistvého § 312 Väzba § 313 Povinné obhajovanie

(1)

(2)§ 314 Zastavenie trestného stíhania § 315 Predbežné prerokovanie obžaloby

(1)

(2)§ 316 Hlavné a odvolacie pojednávanie a verejné zasadanie

(1)

(2)

(3)

a)
b)
c)
d)§ 317 Oznamovanie rozhodnutí

(1)

(2)§ 318 Osoby oprávnené podať opravné prostriedky

(1)

(2)§ 319 Nariadenie ochrannej výchovy

(1)

(2)§ 320 Spoločné ustanovenia

(1)a) b)

(2)Druhý oddiel Konanie proti ušlému § 321

(1)

(2)§ 322 § 323 § 324 § 325 Tretí oddiel Konanie počas stanného práva § 326 Vyhlásenie stanného práva

(1)

(2)

(3)

(4)§ 327 Účinky stanného práva

(1)

(2)Stanné konanie § 328

(1)

(2)§ 329

(1)

(2)

(3)§ 330 § 331

(1)

(2)§ 332

(1)

(2)§ 333 Zrušenie stanného práva

(1)

(2)OSEMNÁSTA HLAVA VYKONÁVACIE KONANIE § 334 Spoločné ustanovenia

(1)

(2)

(3)

(4)Prvý oddiel Výkon trestu smrti § 335

(1)

(2)§ 336 § 337

(1)

(2)§ 338

(1)

(2)Druhý oddiel Výkon trestu odňatia slobody § 339 Miesto a spôsob výkonu trestu

(1)

(2)

(3)Nariadenie výkonu trestu § 340 § 341

(1)

(2)§ 342 Započítanie väzby a trestu

(1)

(2)§ 343 Čas strávený v liečebnom ústave Odklad výkonu trestu § 344

(1)

(2)

(3)

(4)§ 345

(1)

(2)§ 346 Prerušenie výkonu trestu

(1)

(2)

(3)§ 347 Upustenie od výkonu trestu

(1)

(2)

(3)

(4)§ 348 Odklad a prerušenie výkonu trestu a upustenie od jeho výkonu u vojakov

(1)

(2)§ 349 Odklad a prerušenie výkonu trestu za zvýšeného ohrozenia vlasti § 350 Podmienečné odsúdenie

(1)

(2)§ 351 Podmienečné prepustenie

(1)

(2)

(3)§ 352 Výkon trestu odňatia slobody uloženého za priestupok § 353 Občianska kontrola výkonu trestu Tretí oddiel Výkon nápravného opatrenia § 354 Nariadenie výkonu trestu

(1)

(2)§ 355 Povinnosti zamestnávateľa § 356 Odklad a prerušenie výkonu trestu

(1)

(2)§ 357 Upustenie od výkonu nápravného opatrenia

(1)

(2)§ 358 Premena nápravného opatrenia

(1)

(2)Štvrtý oddiel Výkon niektorých vedľajších trestov Výkon trestu prepadnutia majetku § 359 § 360

(1)

(2)

(3)Zaistenie výkonu trestu prepadnutia majetku § 361

(1)

(2)§ 362

(1)

(2)

(3)

(4)§ 363 Výkon peňažného trestu § 364 § 365

(1)a) b)

(2)§ 366

(1)

a)
b)c)

(2)§ 367

(1)

(2)§ 368 Nariadenie výkonu náhradného trestu § 369

(1)

(2)

(3)§ 370

(1)

(2)§ 371 Výkon trestu zákazu pobytu § 372 Výkon trestu uverejnenia rozsudku

(1)

(2)Piaty oddiel Výkon ochranného liečenia a ochrannej výchovy § 373 Nariadenie výkonu ochranného liečenia

(1)

(2)

(3)§ 374 Upustenie od ochranného liečenia § 375 Prepustenie z ochranného liečenia § 376 Nariadenie výkonu ochrannej výchovy

(1)

(2)§ 377 Upustenie od ochrannej výchovy § 378 Prepustenie z ochrannej výchovy

(1)

(2)§ 379 Predĺženie ochrannej výchovy

(1)

(2)

(3)§ 380 Dozor prokurátora Šiesty oddiel Výkon niektorých iných rozhodnutí § 381 Výkon väzby

(1)

(2)

(3)

(4)§ 382 Vymáhanie poriadkovej pokuty a trov trestného konania

(1)

(2)§ 383 Vymáhanie trov spojených s výkonom trestu odňatia slobody a s výkonom väzby DEVÄTNÁSTA HLAVA ZAHLADENIE ODSÚDENIA § 384 § 385

(1)

(2)

(3)§ 386

(1)

(2)§ 387 DVADSIATA HLAVA UDELENIE MILOSTI Konanie o žiadosti o milosť § 388

(1)

(2)

(3)

(4)§ 389

(1)

(2)

(3)

(4)§ 390 § 391 Rozhodnutie o použití amnestie

(1)

(2)§ 392 Zmena výmery trestu

(1)

(2)DVADSIATAPRVÁ HLAVA ODŠKODNENIE ZA VÄZBU A TREST § 393

(1)

(2)a) b)

(3)

(4)§ 394

(1)

(2)

(3)

a)
b)§ 395 § 396

(1)

(2)DVADSIATADRUHÁ HLAVA PRÁVNY STYK S CUDZINOU Prvý oddiel Vyžiadanie z cudziny § 397

(1)

(2)

(3)

(4)

a)
b)
c)
d)§ 398

(1)

(2)

(3)Druhý oddiel Vydanie do cudziny § 399 Predbežné vyšetrenie

(1)

(2)

(3)§ 400 Rozhodnutie súdu

(1)

(2)§ 401 Zatknutie a väzba

(1)

(2)§ 402 Povolenie a vykonanie vydania

(1)

(2)§ 403 Rozšírenie vydania na iný trestný čin ŠTVRTÁ ČASŤ PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA § 404

(1)

(2)§ 405 § 406

a)
b)§ 407 § 408

(1)

(2)§ 409 § 410

(1)

(2)§ 411 § 412

(1)

a)
b)c)

(2)§ 413

§ 414

(1)

(2)§ 415 Otvoriť všetky Informácie o predpise Číslo predpisu: 64/1956 Zb. Názov: Zákon o trestnom konaní súdnom (trestný poriadok) Typ: Zákon Dátum schválenia: 19.12.1956 Dátum vyhlásenia: 23.12.1956 Autor: Národné zhromaždenie Československej republiky Právna oblasť: Trestné konanie Nachádza sa v čiastke: 33/1956 Vzťahy predpisu Predpis mení 85/1950 Zb. Zákon o opatreniach súvisiacich s úpravou disciplinárneho práva príslušníkov ozbrojených sborov 87/1950 Zb. Zákon o trestnom konaní súdnom (trestný poriadok) 114/1951 Zb. Zákon o advokácii 102/1953 Zb. Zákon, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré ustanovenia trestného práva správneho. Predpis je menený 60/1961 Zb. Zákon o úlohách národných výborov pri zabezpečovaní socialistického poriadku Predpis je zrušený 141/1961 Zb. Zákon o trestnom konaní súdnom (trestný poriadok). 64 Zákon z 19. decembra 1956 o trestnom konaní súdnom (trestný poriadok) Národné zhromaždenie Československej republiky sa uznieslo na tomto zákone: PRVÁ ČASŤ SPOLOČNÉ USTANOVENIA PRVÁ HLAVA VŠEOBECNÉ USTANOVENIA § 1 Účel zákona

(1)Účelom tohto zákona je upraviť konanie o trestných činoch tak, aby trestné činy boli náležite zistené a ich páchatelia podľa zákona spravodlivo potrestaní.

(2)Všetky orgány činné v trestnom konaní musia trestné veci prejednávať čo najrýchlejšie, s plným zachovaním ústavne zaručených občianskych slobôd a tak, aby prejednávanie pôsobilo výchovne na osobu, proti ktorej sa trestné konanie vedie, a vychovávalo občanov k ostražitosti voči nepriateľom pracujúceho ľudu a iným rušiteľom jeho budovateľského úsilia, ako aj k plneniu občianskych povinností.

(3)Pomáhať dosiahnuť tento účel je právom a podľa ustanovení tohto zákona tiež povinnosťou každého občana. § 2 Základné zásady trestného konania

(1)Prokurátor je povinný stíhať všetky trestné činy, pokiaľ sa o nich dozvie; výnimky sú prípustné len podľa zákona.

(2)Trestné stíhanie pred súdmi je možné len na základe obžaloby podanej prokurátorom.

(3)Pokiaľ tento zákon neustanovuje niečo iné, postupujú orgány činné v trestnom konaní z úradnej povinnosti.

(4)Súdy v trestnom konaní rozhodujú spravidla v senátoch za účasti sudcov z ľudu; sudcovia a sudcovia z ľudu sú si pri rozhodovaní rovní. Predseda senátu rozhoduje ako jediný sudca, len kde to zákon výslovne pripúšťa.

(5)Sudcovia a sudcovia z ľudu rozhodujú nezávisle a sú viazaní len právnym poriadkom.

(6)Dokiaľ právoplatným odsudzujúcim rozsudkom súdu nie je vina vyslovená, nemožno na osobu, proti ktorej sa vedie trestné konanie, hľadieť, ako by bola vinná.

(7)Orgány činné v trestnom konaní vykonávajú a zhromažďujú dôkazy z úradnej povinnosti alebo na návrh strán tak, aby všetky okolnosti významné pre rozhodnutie veci boli náležite objasnené; pritom sú povinné s rovnakou starostlivosťou prihliadať ako na okolnosti svedčiace proti obvinenému, tak aj na okolnosti svedčiace v jeho prospech. Doznanie obvineného neoslobodzuje orgány činné v trestnom konaní od povinnosti preskúmať a všetkými dosiahnuteľnými dôkazmi overiť všetky okolnosti prípadu.

(8)Súd hodnotí dôkazy podľa vnútorného presvedčenia sudcov, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne.

(9)Dôkaz výpoveďami svedkov, znalcov a obvineného vykonáva súd tak, že uvedené osoby sám vyslúcha; výnimky sú prípustné len podľa zákona.

(10)Pri rozhodovaní na hlavnom a odvolacom pojednávaní, ako aj na verejnom a neverejnom zasadaní smie súd prihliadnuť len na tie dôkazy, ktoré boli pri tomto prejednaní vykonané.

(11)Pri hlavnom a odvolacom pojednávaní a verejnom zasadaní smie byť verejnosť vylúčená len v prípadoch v tomto zákone výslovne ustanovených.

(12)Osoba, proti ktorej sa vykonáva trestné konanie, musí byť v každom období konania poučená o procesných právach umožňujúcich jej plné uplatnenie obhajoby a o tom, že si tiež môže zvoliť obhajcu; uplatnenie jej práv sú všetky orgány činné v trestnom konaní povinné umožniť.

(13)Každý je oprávnený používať pred súdom svoj materský jazyk. § 3 Súčinnosť štátnych a iných orgánov

(1)Štátne orgány, iné orgány, pokiaľ plnia úlohy štátnej správy, a organizácie socialistického sektora sú povinné pomáhať orgánom činným v trestnom konaní pri plnení ich úloh, najmä s najväčším urýchlením vyhovovať ich dožiadaniam a trestné činy bez odkladu oznamovať prokurátorovi.

(2)Ustanovením odseku 1 nie je dotknutá povinnosť zachovávať štátne a hospodárske tajomstvo, ani nie je dotknutá povinnosť mlčanlivosti štátom výslovne uložená alebo uznaná.

(3)Orgány činné v trestnom konaní sú povinné i navzájom si pomáhať pri plnení úloh vyplývajúcich z tohto zákona. § 4 Posudzovanie predbežných otázok

(1)Orgány činné v trestnom konaní posudzujú samostatne predbežné otázky, ktoré sa vyskytnú; ak je tu však o takej otázke právoplatné rozhodnutie súdu, úradu alebo iného štátneho orgánu, vezmú ho za podklad svojho rozhodnutia, pokiaľ nejde o posúdenie viny obvineného.

(2)Právoplatným rozhodnutím súdu o otázkach týkajúcich sa osobného stavu, vydaným v konaní vo veciach občianskoprávnych, sú orgány činné v trestnom konaní viazané vždy. Ak také rozhodnutie nebolo dosiaľ vydané, vyčkajú jeho vydanie; ak príslušné konanie dosiaľ nie je v behu, navrhne prokurátor jeho začatie. § 5 Vyňatie z právomoci orgánov činných v trestnom konaní

(1)Z právomoci orgánov činných v trestnom konaní podľa tohto zákona sú vyňaté osoby požívajúce diplomatické imunity a výsady alebo osobné oslobodenie.

(2)Ak vznikne pochybnosť o tom, či alebo do akej miery je niekto vyňatý z právomoci orgánov činných v trestnom konaní podľa tohto zákona, musí sa o tom vyžiadať vyjadrenie ministra spravodlivosti, ktoré je pre všetky orgány činné v trestnom konaní záväzné. § 6 Neprípustnosť trestného stíhania Trestné stíhanie nemožno začať, a ak bolo už začaté, nemožno v ňom pokračovať a musí sa zastaviť,

a)ak to nariadi prezident republiky, použijúc svoje právo udeľovať milosť alebo amnestiu,
b)ak ide o osobu, na stíhanie ktorej je podľa zákona potrebný súhlas, pokiaľ taký súhlas nebol oprávneným orgánom daný,
c)ak ide o osobu, ktorá pre nedostatok veku nie je trestne zodpovedná,
d)proti tomu, kto zomrel,
e)proti tomu, proti komu skoršie trestné stíhanie pre ten istý skutok sa skončilo právoplatným rozsudkom alebo bolo súdom alebo prokurátorom zastavené, pokiaľ nebola povolená obnova, alebo
f)proti tomu, proti komu skoršie stíhanie pre ten istý skutok sa skončilo právoplatným rozhodnutím iného orgánu oprávneného na stíhanie tohto skutku, iba ak bola povolená obnova, alebo ak skutok, o ktorom bolo rozhodnuté ako o priestupku, je trestným činom. § 7 Výklad niektorých pojmov

(1)Orgánmi činnými v trestnom konaní sa rozumejú súd, prokurátor a vyšetrovacie orgány (§ 172).

(2)Kde tento zákon hovorí o ľudovom a krajskom súde, rozumejú sa tým v odbore vojenského súdnictva, pokiaľ z jednotlivého ustanovenia nevyplýva niečo iné, vojenský obvodový súd a vyšší vojenský súd.

(3)Kde tento zákon hovorí o sudcovi, rozumie sa tým tiež vojenský sudca, a pokiaľ z povahy veci nevyplýva niečo iné, tiež sudca z ľudu.

(4)Kde tento zákon hovorí o okresnom prokurátorovi, rozumie sa tým aj obvodný prokurátor a obvodný dopravný prokurátor a v odbore vojenského súdnictva vojenský obvodový prokurátor, a kde tento zákon hovorí o krajskom prokurátorovi, rozumie sa tým aj mestský prokurátor a oblastný dopravný prokurátor a v odbore vojenského súdnictva vyšší vojenský prokurátor, pokiaľ z jednotlivého ustanovenia nevyplýva niečo iné.

(5)Stranami sa rozumejú osoba, proti ktorej sa vedie trestné konanie, zúčastnená osoba, poškodený a osoba, na návrh alebo žiadosť ktorej sa konanie vedie, alebo ktorá podala opravný prostriedok, a v konaní pred súdom tiež prokurátor.

(6)Pokiaľ z povahy veci nevyplýva ináč, obvineným sa rozumie tiež obžalovaný a odsúdený.

(7)Obžalovaným je ten, proti komu bola obžaloba súdom prijatá, a ak nebola obžaloba predbežne prerokúvaná, ten, proti komu bolo nariadené hlavné pojednávanie.

(8)Odsúdeným je ten, proti komu bol vydaný odsudzujúci rozsudok, ktorý už nadobudol právoplatnosť.

(9)Zúčastnenou osobou je ten, koho vec bola zhabaná, alebo podľa návrhu sa má zhabať, ak nie je v konaní obvineným, alebo komu môže byť alebo bolo uložené ručenie za nevymožiteľný peňažný trest.

(10)Poškodeným je ten, komu bola trestným činom spôsobená škoda, pokiaľ by nárok na jej náhradu bolo možno uplatňovať pred súdom v konaní vo veciach občianskoprávnych, ak nie je v konaní spoluobvineným.

(11)Kde tento zákon hovorí o trestnom čine, rozumie sa tým tiež priestupok, pre ktorý prokurátor nariadil zavedenie vyšetrovania, pretože priestupok súvisí s trestným činom toho istého obvineného, alebo pretože prokurátor je toho názoru, že so zreteľom na stupeň nebezpečnosti priestupku pre spoločnosť je primeraný trest iného druhu alebo trest vyšší, než môže uložiť orgán národného výboru alebo iný orgán, ďalej priestupok, pre ktorý z toho istého dôvodu podal prokurátor obžalobu, alebo ktorý súd zistil v zažalovanom skutku.

(12)Trestným konaním sa rozumie konanie podľa tohto zákona, trestným stíhaním potom úsek konania až do právoplatnosti rozsudku alebo uznesenia o zastavení trestného stíhania. DRUHÁ HLAVA SUBJEKTY KONANIA Prvý oddiel Pôsobnosť a príslušnosť súdov § 8 Pôsobnosť súdov Súdy konajú a rozhodujú o trestných činoch a priestupkoch, pre ktoré podal prokurátor na súde obžalobu. § 9 Právomoc všeobecných súdov Súdnictvo v trestných veciach vykonávajú všeobecné súdy, pokiaľ podľa zákona neprislúcha jeho výkon vojenským súdom. Právomoc vojenských súdov § 10

(1)Právomoci vojenských súdov podliehajú

a)vojaci v činnej službe,
b)príslušníci vojensky organizovaných a iných sborov v činnej službe, o ktorých to určujú osobitné zákony,
c)vojnoví zajatci.

(2)Právomoc vojenských súdov podľa odseku 1 sa vzťahuje len na trestné činy spáchané za trvania pomeru, ktorý túto právomoc zakladá.

(3)Ak trestný čin, ktorý bol spáchaný v čase trvania pomeru zakladajúceho právomoc vojenských súdov, vyjde najavo až po skončení takého pomeru, môže vojenský súd postúpiť vec všeobecnému súdu. Pre taký čin možno obžalobu podať priamo na všeobecnom súde. Všeobecný súd potom už nemôže postúpiť vec vojenskému súdu.

(4)Ustanovenie odseku 3 sa nepoužije, ak ide o trestné činy podľa prvej hlavy tretieho oddielu osobitnej časti trestného zákona a o trestné činy vojenské. § 11

(1)Právomoci vojenských súdov podliehajú ďalej

a)vojaci mimo činnej služby pre trestný čin nenastúpenia služby v brannej moci (§§ 265 až 267 tr. zák.) a
b)civilné osoby pre trestné činy proti obrane vlasti podľa prvej hlavy tretieho oddielu osobitnej časti trestného zákona.

(2)Vojaci a príslušníci sborov uvedených v § 10 ods. 1 písm. b) podliehajú právomoci vojenských súdov aj mimo činnej služby pre vojenské trestné činy, ktoré spáchali v služobnej rovnošate. Pôsobnosť § 12 Pokiaľ tento zákon neustanovuje niečo iné, koná v prvej stolici ľudový súd. § 13

(1)Krajský súd koná v prvej stolici o trestných činoch podľa prvej hlavy osobitnej časti trestného zákona a podľa zákona na ochranu mieru, na ktoré zákon ustanovuje trest smrti alebo trest odňatia slobody, ktorého dolná hranica je najmenej päť rokov, a ďalej o trestných činoch podvracania republiky, teroru, záškodníctva a sabotáže (§§ 79a, 80a, 84 a 85 tr. zák.).

(2)Vyšší vojenský súd koná v prvej stolici tiež o trestných činoch funkcionárov, pre ktorých je zriadený. Príslušnosť § 14

(1)Konanie vykonáva súd, v obvode ktorého bol trestný čin spáchaný.

(2)Ak nemožno miesto činu zistiť, alebo ak bol čin spáchaný v cudzine, koná súd, v obvode ktorého má obvinený bydlisko, pracovisko alebo pobyt; ak sa nedajú zistiť, alebo sú mimo územia Československej republiky, súd, v obvode ktorého čin vyšiel najavo. § 15

(1)Konanie o trestných činoch príslušníkov ozbrojených sborov, ktorí konajú službu u časti, pre ktorú bol zriadený vojenský súd, vykonáva tento súd.

(2)Konanie o trestných činoch funkcionárov ozbrojených sborov vykonáva vojenský súd, ktorý je určený prezidentom republiky na prejednanie trestných činov týchto funkcionárov. Spoločné konanie § 16 O všetkých trestných činoch toho istého obvineného a proti všetkým obvineným, ktorých trestné činy spolu súvisia, sa vykonáva spoločné konanie. Spoločné konanie však nemôže vykonávať všeobecný súd o trestnom čine osoby podliehajúcej právomoci vojenských súdov a naopak. § 17 Spoločné konanie vykonáva krajský súd, ak je kompetentný konať aspoň o jednom z trestných činov. § 18 Spoločné konanie vykonáva súd, ktorý je kompetentný konať proti priamemu páchateľovi alebo o najťažšom trestnom čine. § 19 Ak je podľa predchádzajúcich ustanovení kompetentných niekoľko súdov, koná z týchto súdov ten súd, na ktorom podal prokurátor obžalobu, alebo ktorému vec nekompetentný súd postúpil. § 20 Vylúčenie veci

(1)Na urýchlenie konania alebo z iných dôležitých dôvodov možno konanie o niektorom z trestných činov alebo proti niektorému z obvinených vylúčiť zo spoločného konania.

(2)Pôsobnosť súdu, ktorý vec vylúčil, sa nemení; ak však vylúči krajský súd vec, ktorá by ináč patrila do pôsobnosti ľudového súdu, môže ju postúpiť príslušnému ľudovému súdu. § 21 Spojenie vecí Ak sú tu podmienky spoločného konania, môže súd spojiť na spoločné prejednanie a rozhodnutie veci, v ktorých boli podané samostatné obžaloby. § 22 Spory o pôsobnosť a príslušnosť Spory o pôsobnosť a príslušnosť medzi súdmi rozhoduje súd, ktorý je im najbližšie spoločne nadriadený. Odňatie a prikázanie veci § 23 Z dôležitých dôvodov môže byť vec kompetentnému súdu odňatá a prikázaná inému súdu toho istého druhu tej istej stolice; o odňatí a prikázaní rozhoduje súd, ktorý je obidvom súdom najbližšie spoločne nadriadený. § 24

(1)Na návrh predsedu Najvyššieho súdu alebo generálneho prokurátora môže Najvyšší súd

a)ak to považuje so zreteľom na povahu trestného činu alebo na osobu páchateľa za nutné, odňať vec príslušnému ľudovému súdu a prikázať ju na pokračovanie v konaní a na rozhodnutie krajskému súdu,
b)z dôležitých dôvodov odňať vec, v ktorej bolo podané odvolanie proti rozsudku ľudového súdu, príslušnému krajskému súdu a rozhodnúť o odvolaní sám.

(2)Ak ide o trestný čin, ktorý ohrozuje dôležité záujmy obrany vlasti, môže Najvyšší súd odňať vec kompetentnému všeobecnému súdu a prikázať ju na pokračovanie v konaní a na rozhodnutie vojenskému súdu tej istej alebo vyššej stolice. Druhý oddiel Vylúčenie orgánov činných v trestnom konaní § 25

(1)Z vykonávania úkonov trestného konania je vylúčený sudca, prokurátor, vyšetrovací orgán a zapisovateľ, u ktorého pre pomer k prejednávanej veci alebo k osobám, ktorých sa úkon priamo dotýka, k ich obhajcom, zákonným zástupcom a splnomocnencom, ak ide o sudcu, tiež k prokurátorovi a ak ide o prokurátora tiež k vyšetrovaciemu orgánu, možno mať pochybnosti o jeho nezaujatosti.

(2)Sudca je ďalej vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania, ak bol v prejednávanej veci činný ako prokurátor, vyšetrovací orgán, obhajca alebo ako splnomocnenec zúčastnenej osoby alebo poškodeného.

(3)Vo vyššej stolici je okrem toho vylúčený sudca, ktorý sa zúčastnil rozhodovania v prvej stolici, a naopak; z rozhodovania o sťažnosti je vylúčený prokurátor, ktorý sa zúčastnil konania v prvej stolici. § 26

(1)Len čo sa dozvie o skutočnosti odôvodňujúcej jeho vylúčenie alebo ak takú skutočnosť niektorá zo strán namieta, oznámi to sudca predsedovi súdu, predseda súdu predsedovi nadriadeného súdu a iná osoba bezprostredne nadriadenému orgánu; až do rozhodnutia týchto orgánov o vylúčení vykonávajú len tie úkony, ktoré nepripúšťajú odklad.

(2)Ak sudca, o vylúčenie ktorého ide, s tým súhlasí, môže predseda súdu, bez toho, že by o vylúčení rozhodol, prideliť vec inému sudcovi, alebo určiť za neho do senátu iného sudcu. Tretí oddiel Zapisovateľ a tlmočník § 27 Zapisovateľ Ak treba o úkone spísať zápisnicu, priberie sa zapisovateľ vzatý do sľubu. Ak zapisovateľ nie je poruke a úkon nepripúšťa odklad, treba k úkonu pribrať nezúčastnenú plnoletú osobu ako svedka. Tlmočník § 28

(1)Ak treba pretlmočiť obsah výpovede alebo písomnosti, alebo ak obvinený neovláda jazyk, v ktorom sa konanie vykonáva, priberie sa tlmočník; tlmočník môže byť zároveň zapisovateľom.

(2)Ako tlmočník nesmie sa pribrať, kto by bol vo veci vylúčený z dôvodu uvedeného v § 25 ods. 1.

(3)Tlmočník sa v predvolaní upozorní na následky neustanovenia sa (§ 74) a na povinnosť bez odkladu oznámiť skutočnosti, pre ktoré by bol vo veci vylúčený alebo ktoré mu ináč bránia byť vo veci činný ako tlmočník.

(4)Tlmočník musí byť poučený o tom, že je povinný presne pretlmočiť obsah výpovede alebo písomnosti a zachovávať mlčanlivosť o tom, čo sa ako tlmočník dozvedel; ďalej musí byť poučený o význame svojej funkcie z hľadiska všeobecného záujmu a o trestných následkoch krivej výpovede. § 29

(1)Tlmočník má nárok na náhradu nutných výdavkov a na primeranú odmenu (tlmočné).

(2)Výšku tlmočného určí ten, kto tlmočníka pribral, a v konaní pred súdom predseda senátu. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok. Štvrtý oddiel Obvinený § 30 Obvinený Toho, kto je podozrivý zo spáchania trestného činu, možno považovať za obvineného a použiť proti nemu prostriedky dané týmto zákonom proti obvinenému až vtedy, ak bolo proti nemu vznesené obvinenie (§ 178). § 31 Práva obvineného

(1)Obvinený má právo sa vyjadriť o všetkých skutočnostiach, ktoré sa mu dávajú za vinu, a k dôkazom o nich, právo uviesť všetky okolnosti a dôkazy, ktoré slúžia na jeho obhajobu, a ďalej najmä právo robiť v trestnom konaní návrhy, zvoliť si obhajcu a podávať opravné prostriedky. Tieto práva prislúchajú obvinenému aj vtedy, ak nie je svojprávny.

(2)Všetky orgány činné v trestnom konaní sú povinné obvineného vždy o jeho právach poučiť a poskytnúť mu úplnú možnosť ich uplatniť. § 32 Zákonný zástupca obvineného Zákonný zástupca nesvojprávneho obvineného je oprávnený obvineného zastupovať, najmä zvoliť mu obhajcu, robiť za obvineného návrhy, podávať za neho žiadosti a opravné prostriedky; je tiež oprávnený zúčastniť sa na všetkých úkonoch, na ktorých sa môže podľa zákona zúčastniť obvinený. V prospech obvineného môže zákonný zástupca tieto práva vykonávať aj proti vôli obvineného. Piaty oddiel Obhajca § 33 Obhajca

(1)Obhajcom môže byť, ak nie je ďalej ustanovené niečo iné, len advokát; v odbore vojenského súdnictva a v konaní o trestných činoch patriacich do pôsobnosti krajského súdu (§ 13 ods. 1), len advokát zapísaný do osobitného zoznamu, ktorý vedie Ministerstvo spravodlivosti.

(2)Na hlavnom a odvolacom pojednávaní a verejnom zasadaní nemôže byť obhajcom ten, kto je naň predvolaný ako svedok, znalec alebo tlmočník. § 34 Zvolený obhajca

(1)Ak nepoužije obvinený alebo jeho zákonný zástupca právo zvoliť si obhajcu, môže ho zvoliť na svoje trovy jeho príbuzný v priamom pokolení, jeho súrodenec, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh, ako aj zúčastnená osoba. Ak obvinený nie je svojprávny, môžu tak tieto osoby urobiť aj proti jeho vôli.

(2)Ak nebude obhajca súdu a v prípravnom konaní prokurátorovi alebo vyšetrovaciemu orgánu oznámený tým, kto ho zvolil, musí sám preukázať, že bol za obhajcu zvolený.

(3)Obvinený si môže namiesto obhajcu, ktorý mu bol ustanovený alebo inou osobou na to oprávnenou zvolený, zvoliť obhajcu iného. Ustanovený obhajca § 35

(1)Ak obvinený nemá obhajcu v prípadoch, keď ho musí mať, a nepreukáže v určenej lehote, že si ho sám zvolil, bude mu obhajca určený na jeho trovy.

(2)Ak nemá obvinený v prípade uvedenom v odseku 1 dostatočné prostriedky, aby uhradzoval odmenu obhajcovi, bude mu ustanovený obhajca, ktorý ho bude obhajovať bez nároku na odmenu.

(3)Na žiadosť obvineného, ktorý nemá dostatočné prostriedky, aby uhradzoval odmenu obhajcovi, bude mu ustanovený obhajca, ktorý ho bude obhajovať bez nároku na odmenu, i keď nejde o prípad, keď obvinený obhajcu mať musí.

(4)Ak je obvinených niekoľko, ustanoví sa tým, ktorých záujmy v trestnom konaní nie sú v rozpore, spravidla spoločný obhajca. § 36

(1)Obhajcu ustanovuje predseda senátu a prípravnom konaní prokurátor, a to spravidla v súčinnosti s advokátskou poradňou; im prislúcha tiež oslobodiť ustanoveného obhajcu od povinnosti obhajovania.

(2)V odbore vojenského súdnictva môže byť so súhlasom náčelníka ustanovený za obhajcu tiež dôstojník justície v činnej službe, ak ide o naliehavý prípad a advokát nie je ihneď poruke alebo ak to vyžaduje povaha prejednávanej veci; obhajcom však nemôže byť dôstojník činný u vojenského prokurátora. § 37

(1)Ustanovený obhajca je povinný prevziať obhajobu; z dôležitých dôvodov môže však byť na svoju žiadosť od povinnosti obhajoby oslobodený a namiesto neho ustanovený obhajca iný.

(2)Z dôležitých dôvodov môže byť na žiadosť obvineného namiesto ustanoveného obhajcu ustanovený iný obhajca. Možno tiež rozhodnúť, aby obhajca už ustanovený obhajoval obvineného bez nároku na odmenu. § 38 Oprávnenia obhajcu

(1)Obhajca je oprávnený už v prípravnom konaní robiť za obvineného návrhy a podávať za neho žiadosti a opravné prostriedky. Pri oboznamovaní obvineného s výsledkami vyšetrovania (§§ 183, 184) a kedykoľvek neskoršie smie obhajca hovoriť s obvineným, ktorý je vo väzbe, bez prítomnosti iných osôb a nazerať do spisov.

(2)Obhajca je v konaní pred súdom tiež oprávnený zúčastniť sa na všetkých úkonoch, na ktorých sa môže zúčastniť obvinený.

(3)Ak nie je obvinený svojprávny, môže obhajca oprávnenia uvedené v odsekoch 1 a 2 vykonávať tiež proti vôli obvineného.

(4)Ak nebolo splnomocnenie obhajcu obmedzené, vzťahuje sa na celé konanie, a to aj vtedy, ak ide o obhajcu ustanoveného. Šiesty oddiel Zúčastnená osoba § 39

(1)Zúčastnenej osobe musí sa poskytnúť možnosť, aby sa k veci vyjadrila; môže byť prítomná na hlavnom a odvolacom pojednávaní a na verejnom zasadaní a robiť tam návrhy.

(2)Orgány činné v trestnom konaní sú povinné zúčastnenú osobu o jej právach poučiť a poskytnúť jej úplnú možnosť na ich uplatnenie. § 40 Ak nie je zúčastnená osoba svojprávna, vykonáva jej práva podľa tohto zákona jej zákonný zástupca. Siedmy oddiel Poškodený Uplatnenie nároku poškodeného § 41

(1)Poškodený má právo žiadať, aby v trestnom konaní bolo rozhodnuté o jeho nároku na náhradu škody spôsobenej trestným činom, a robiť návrhy. Toto právo poškodenému neprislúcha v konaní o trestných činoch patriacich do pôsobnosti krajského súdu (§ 13 ods. 1).

(2)Orgány činné v trestnom konaní sú povinné poškodeného o jeho právach poučiť a poskytnúť mu úplnú možnosť na ich uplatnenie.

(3)Právo podľa odseku 1 poškodenému neprislúcha, ak nárok na náhradu škody uplatnil už v konaní vo veciach občianskoprávnych. § 42 Ak zomrie poškodený, prechádzajú práva, ktoré má v trestnom konaní, na jeho právneho nástupcu. § 43 Zákonný zástupca poškodeného Ak nie je poškodený svojprávny, vykonáva jeho práva podľa tohto zákona jeho zákonný zástupca. Zabezpečenie nároku poškodeného § 44

(1)Ak je dôvodná obava, že uspokojenie nároku poškodeného na náhradu škody bude marené, môže súd a v prípravnom konaní prokurátor na návrh poškodeného zaistiť hnuteľné veci obvineného, a to do pravdepodobnej výšky škody; zaistené veci treba spísať a spravidla uschovať na štátnom notárstve alebo na súde. Na uspokojenie tohto nároku môžu byť zaistené tiež pohľadávky obvineného, pokiaľ nejde o odmenu za prácu alebo o pohľadávky plynúce z nemocenského poistenia a sociálneho zabezpečenia; dlžníkovi obvineného sa rozkáže, aby namiesto plnenia obvinenému zložil predmet plnenia do úschovy na štátnom notárstve alebo na súde.

(2)O tom, že zaistenie sa nariadilo, sa poškodený upovedomí s poučením o ustanovení § 45.

(3)Proti rozhodnutiu, ktorým sa zaistenie nariadilo, môže obvinený podať sťažnosť.

(4)Ustanovenia odsekov 1 až 3 sa nepoužijú v konaní o trestných činoch patriacich do pôsobnosti krajského súdu (§ 13 ods. 1).

(5)Návrh podľa odseku 1 nie je oprávnený urobiť poškodený, ktorý svoj nárok na náhradu škody uplatnil už v konaní vo veciach občianskoprávnych. § 45

(1)Zaistenie sa musí zrušiť

a)ak zanikne dôvod, pre ktorý bolo nariadené,
b)ak sa skončí trestné stíhanie zastavením alebo oslobodzujúcim rozsudkom,
c)ak uplynie jeden mesiac od právoplatnosti rozsudku, ktorým bol obžalovaný uznaný vinným, alebo
d)čo do veci, ktorá sa omylom zaistila, hoci patrí inej osobe než obvinenému.

(2)Zaistenie sa musí obmedziť, ak je zrejmé, že nie je potrebné v rozsahu, v akom sa nariadilo. Ôsmy oddiel Splnomocnenec zúčastnenej osoby a poškodeného § 46

(1)Zúčastnená osoba a poškodený sa môžu dať zastupovať splnomocnencom. Ak nebude splnomocnenec súdu a v prípravnom konaní prokurátorovi alebo vyšetrovaciemu orgánu oznámený tým, kto ho splnomocnil, musí sám preukázať, že je splnomocnený.

(2)Splnomocnencom zúčastnenej osoby a poškodeného môže byť len osoba svojprávna a občiansky bezúhonná, ktorá nie je pokútnikom; na hlavnom a odvolacom pojednávaní a verejnom zasadaní nemôže byť splnomocnencom ten, kto je naň predvolaný ako svedok, znalec alebo tlmočník.

(3)V odbore vojenského súdnictva a v konaní o trestných činoch patriacich do pôsobnosti krajského súdu (§ 13 ods. 1) môže byť splnomocnencom len advokát, ktorý by vo veci mohol byť obhajcom. § 47

(1)Splnomocnenec zúčastnenej osoby a poškodeného je oprávnený robiť za zúčastnenú osobu alebo poškodeného návrhy a podávať namiesto nich žiadosti a opravné prostriedky; je tiež oprávnený zúčastniť sa na všetkých úkonoch, na ktorých sa môžu zúčastniť zúčastnená osoba alebo poškodený.

(2)Ak nebolo splnomocnenie obmedzené, vzťahuje sa na celé konanie. TRETIA HLAVA PROCESNÉ ÚKONY § 48 Všeobecné ustanovenie Pri vykonávaní procesného úkonu musí sa zaobchádzať s osobami na úkone zúčastnenými tak, ako to vyžaduje význam a výchovný účel trestného konania, rešpektovať ich osobnosť a ich ústavou zaručené práva a vychádzať ich žiadostiam podľa možnosti v ústrety. Prvý oddiel Miesto a čas § 49

(1)Procesné úkony sa spravidla vykonávajú v úradnej miestnosti toho, kto ich vykonáva. Ak to vyžaduje povaha úkonu alebo ak je to potrebné pre urýchlenie konania, náležité objasnenie veci alebo z iných dôležitých dôvodov, vykonajú sa procesné úkony aj mimo úradnej miestnosti alebo sídla príslušného súdu, prokurátora alebo vyšetrovacieho orgánu.

(2)Ak treba procesný úkon vykonať v objekte štátneho orgánu alebo ústavu, podniku alebo inej organizácie, treba to vopred oznámiť osobe poverenej jeho vedením.

(3)V objektoch ozbrojených sborov smie sa procesný úkon vykonať len s vedomím kompetentného náčelníka. § 50

(1)Procesné úkony sa vykonávajú spravidla v pracovnom čase. V dňoch pracovného pokoja a v noci možno tieto úkony vykonávať len v naliehavých prípadoch.

(2)Vykonanie procesných úkonov má sa určiť spravidla najmenej tri dni vopred, ak sa na úkone majú zúčastniť iné osoby. Ak sa má vyslúchnuť väčší počet osôb zamestnaných na tom istom pracovisku, možno ich výsluch vykonať po predchádzajúcej dohode s vedúcim pracoviska na mieste pracoviska, a to aj bez ich predchádzajúceho predvolania; ak ide o príslušníkov ozbrojených sborov v činnej službe u toho istého útvaru, možno tak urobiť po dohode s kompetentným náčelníkom. Druhý oddiel Dožiadanie § 51

(1)Súd, prokurátor a vyšetrovacie orgány vykonávajú jednotlivé úkony trestného konania vo svojom obvode spravidla sami. Mimo svojho obvodu vykonávajú jednotlivé úkony trestného konania súd, prokurátor alebo vyšetrovací orgán spravidla dožiadaním ľudového súdu, prokurátora alebo vyšetrovacieho orgánu, v obvode ktorého má sa úkon vykonať, prípadne tiež dožiadaním vojenského súdu alebo prokurátora; ak vec nepripúšťa odklad alebo ak je to nevyhnutne potrebné pre riadne posúdenie veci, vykonajú ich aj mimo svojho obvodu sami.

(2)Najvyšší súd a krajský súd môžu ich však aj vo svojom obvode vykonať dožiadaním ľudového súdu, v obvode ktorého má sa úkon vykonať; Najvyšší súd môže toto urobiť tiež dožiadaním krajského súdu.

(3)V odbore vojenského súdnictva môžu jednotlivé úkony trestného konania vykonať vojenský súd alebo vojenský prokurátor tiež dožiadaním ľudového súdu alebo okresného prokurátora, v obvode ktorého má sa úkon vykonať. § 52

(1)Ak je na vykonanie úkonov, o ktoré sa žiada, potrebná podrobnejšia znalosť spisov, možno spisy alebo ich časť pripojiť k dožiadaniu.

(2)Ak je to pre úspešné vykonanie konania potrebné, treba výsluch pri vykonávaní dožiadania rozšíriť podľa toho, čo pri ňom vyjde najavo, i na okolnosti alebo osoby, ktoré v dožiadaní sa neuviedli. § 53 Úkony dožiadaného súdu vykonáva jediný sudca; pritom má práva a povinnosti predsedu senátu. Tretí oddiel Zápisnica § 54 Spisovanie zápisnice

(1)O každom procesnom úkone treba spísať zápisnicu, a to ihneď pri úkone, a ak to nie je možné, čo najskôr po ňom.

(2)Zápisnicu spisuje zapisovateľ, alebo ak nemohol byť pribratý (§ 27), osoba, ktorá procesný úkon vykonáva. Zápisnicu o hlavnom a odvolacom pojednávaní a verejnom zasadaní spisuje vždy zapisovateľ podľa diktátu alebo pokynov predsedu senátu; výpovede osôb, ktoré boli už vyslúchnuté, zapíšu sa do tejto zápisnice potiaľ, pokiaľ obsahujú odchýlky alebo dodatky k ich výpovediam. Záverečné reči strán sa v zápisnici spravidla neuvádzajú; uvedie sa len poradie, v akom boli prednesené, a záverečné návrhy.

(3)Osobe, ktorej sa úkon alebo prejednanie týka, možno dovoliť, aby sama diktovala svoju výpoveď; táto okolnosť sa poznamená v zápisnici.

(4)Pri výsluchu niekoľkých obvinených alebo svedkov mimo hlavného a odvolacieho pojednávania a verejného zasadania sa spíše s každým osobitná zápisnica. O neskorších výsluchoch sa spravidla spíše len dodatok ku skoršej zápisnici.

(5)Zápisnica o výpovedi osoby, ktorá nevie česky ani slovensky, sa spíše v niektorom z týchto jazykov; ak záleží na doslovnom znení výpovede, zapíše zapisovateľ alebo tlmočník jej príslušnú časť tiež v jazyku, v ktorom táto osoba vypovedala. § 55 Obsah zápisnice

(1)Zápisnica musí obsahovať

a)pomenovanie súdu, prokurátora alebo iného orgánu vykonávajúceho procesný úkon,
b)miesto, čas a predmet úkonu,
c)meno a priezvisko úradných osôb a ich funkcie, meno a priezvisko strán, ich zákonných zástupcov, obhajcov a splnomocnencov, ktorí sa na úkone zúčastnili, ako aj osôb pribratých podľa § 27,
d)opísanie priebehu úkonu tak, aby z neho bolo zjavné najmä, že sa dbalo na všetky ustanovenia o vykonaní úkonu, a podstatný obsah rozhodnutia, ak bolo pri úkone vyhlásené,
e)návrhy strán, poučenie, prípadne vyjadrenie poučených osôb,
f)námietky strán alebo vyslúchaných osôb proti obsahu zápisnice.

(2)Ak boli pri úkone zhotovené plány, fotografie a podobné doplňujúce doklady, pripoja sa k zápisnici. Ak boli pri úkone predložené vecné alebo listinné dôkazy, treba ich označiť v zápisnici tak, aby nemohlo dôjsť k zámene.

(3)Zápisnicu treba spísať perom alebo strojom, čitateľne a pokiaľ možno bez škrtania; preškrtnuté miesta musia zostať čitateľné. V dôležitých prípadoch možno nariadiť, aby sa okrem zápisnice viedli aj stenografické záznamy; tieto záznamy a ich prepísanie do obyčajného písma sa pripoja k zápisnici. § 56 Podpisovanie zápisnice

(1)Zápisnicu o hlavnom a odvolacom pojednávaní a o verejnom a neverejnom zasadaní podpíše predseda senátu a zapisovateľ; iné zápisnice podpíše ten, kto úkon vykonal, zapisovateľ, ak bol pribratý, a osoba, ktorej sa úkon týka, prípadne tlmočník, znalci alebo iné osoby pribraté k úkonu. Ak sa zápisnica o výsluchu skladá z viac strán, musí vyslúchaná osoba podpísať každú stranu zápisnice. Ak odmietne vyslúchaný alebo iná osoba pribratá k úkonu zápisnicu podpísať, uvedie sa v zápisnici dôvod odmietnutia.

(2)Ak nemôže predseda senátu pre prekážku dlhšieho trvania zápisnicu podpísať, podpíše ju iný člen senátu. Ak ju nemôže pre prekážku dlhšieho trvania podpísať iná osoba, jej podpis nie je potrebný. Dôvod toho sa poznamená v zápisnici. § 57 Oprava zápisnice

(1)O oprave a doplnení zápisnice o hlavnom a odvolacom pojednávaní a o verejnom a neverejnom zasadaní a rovnako o námietkach proti takej zápisnici rozhoduje súd, o zápisnicu ktorého ide. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná sťažnosť.

(2)Ten, kto vedie pojednávanie alebo vykonávanie úkonu, môže aj po podpísaní zápisnice nariadiť alebo vykonať opravu pisárskych chýb alebo iných zrejmých nesprávností. Oprava sa vykoná tak, aby pôvodná zápisnica zostala čitateľná; opravu podpíše ten, kto ju nariadil. § 58 Zápisnica o hlasovaní

(1)V zápisnici o hlasovaní sa okrem všeobecných náležitostí (§ 55 ods. 1) uvedie

a)postup pri jednotlivých hlasovaniach, ich výsledok a výrok rozhodnutia,
b)mienka odlišná od názoru väčšiny, a to v celom znení a so stručným odôvodnením.

(2)Zápisnicu o hlasovaní podpisujú všetci členovia senátu a zapisovateľ.

(3)Zápisy o všetkých hlasovaniach senátu, ktoré sa vyskytli v priebehu toho istého prejednávania, pojmú sa do jedinej zápisnice o hlasovaní.

(4)Zápisnica o hlasovaní sa nespisuje, ak ide o jednoduché rozhodnutia, na ktorých sa senát uzniesol jednohlasne a ktorým predchádzala len porada v pojednávacej sieni bez prerušenia prejednávania; v zápisnici o prejednávaní sa poznamená, že uznesenie sa stalo bez prerušenia prejednávania.

(5)Zápisnica o hlasovaní sa pripojí k zápisnici o prejednávaní v zalepenej obálke, ktorú smie otvoriť len predseda senátu nadriadeného súdu pri rozhodovaní o opravnom prostriedku a predseda senátu Najvyššieho súdu alebo predseda Najvyššieho súdu pri rozhodovaní o sťažnosti pre porušenie zákona, ako aj sudca poverený vyhotovením rozsudku; po nazretí opäť obálku zalepí a vlastnoručne podpíše. Štvrtý oddiel Podanie § 59

(1)Podanie možno urobiť písomne, telegraficky, ďalekopisom alebo ústne do zápisnice na súde, u prokurátora alebo vyšetrovacieho orgánu.

(2)Toho, kto podanie urobil telegraficky alebo ďalekopisom, možno vyzvať, aby v lehote, ktorá sa mu určí, podanie opakoval písomne a s potrebným počtom odpisov. Ak nevyhovie tejto výzve, zhotovia sa odpisy na jeho trovy; na to sa musí vo výzve upozorniť.

(3)Podanie sa posudzuje vždy podľa svojho obsahu, aj keď je nesprávne označené. § 60

(1)Ak sa oznámenie o trestnom čine robí ústne, treba oznamovateľa vyslúchnuť o okolnostiach, za ktorých bol čin spáchaný, o osobných pomeroch toho, na koho sa oznámenie podáva, a o dôkazoch a výške škody spôsobenej oznámeným činom; ak je oznamovateľ zároveň poškodeným alebo jeho splnomocnencom, musí sa vyslúchnuť tiež o tom, či žiada, aby súd rozhodol v trestnom konaní o jeho nároku na náhradu škody. Výsluch treba vykonať tak, aby sa získal podklad potrebný pre ďalšie konanie.

(2)Ak bola zápisnica o ústne urobenom trestnom oznámení spísaná na súde, pošle ju súd bez odkladu prokurátorovi. Piaty oddiel Lehoty Počítanie lehôt § 61

(1)Do lehoty určenej podľa dní sa nezapočítava deň, ktorého sa stala udalosť určujúca začiatok lehoty.

(2)Lehota určená podľa týždňov, mesiacov alebo rokov sa končí uplynutím toho dňa, ktorý svojím menom alebo číselným označením zodpovedá dňu, ktorého sa stala udalosť určujúca začiatok lehoty. Ak chýba tento deň v poslednom mesiaci lehoty, končí sa lehota uplynutím posledného dňa tohto mesiaca.

(3)Ak pripadne koniec lehoty na deň pracovného pokoja, pokladá sa za posledný deň lehoty najbližší budúci pracovný deň. § 62 Lehota je zachovaná aj vtedy, ak podanie bolo v lehote

a)podané na poštu a adresované súdu, prokurátorovi alebo vyšetrovaciemu orgánu, u ktorého sa má podať alebo ktorý má rozhodnúť vo veci,
b)urobené na súde alebo u prokurátora, ktorý má vo veci rozhodnúť,
c)urobené príslušníkom ozbrojených síl v činnej službe u jeho náčelníka,
d)urobené na správe väzenského ústavu, kde je ten, kto podanie robí, vo väzbe alebo v treste,
e)urobené ústne do zápisnice na ktoromkoľvek ľudovom súde alebo u okresného prokurátora. § 63 Navrátenie lehoty

(1)Ak zmešká obvinený alebo jeho obhajca z dôležitého dôvodu lehotu na podanie opravného prostriedku, povolí mu súd alebo prokurátor, ktorý vo veci rozhodoval v prvej stolici, navrátenie lehoty, ale len vtedy, ak o to obvinený alebo obhajca požiada do troch dní od odpadnutia prekážky. Ak bolo povolené navrátenie lehoty, plynie obvinenému lehota na podanie opravného prostriedku od doručenia tohto uznesenia.

(2)Proti rozhodnutiu, ktorým žiadosť o navrátenie lehoty sa zamietla, je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok. Šiesty oddiel Doručovanie Spôsob doručovania § 64

(1)Písomnosti sa doručujú spravidla poštou; možno ich doručiť tiež doručovateľom súdu, prokurátora alebo vyšetrovacieho orgánu. Písomnosť možno doručiť tiež v úradnej miestnosti orgánov činných v trestnom konaní na potvrdenie v spise. Pri vykonávaní procesného úkonu môže doručiť písomnosť tiež ten, kto ho vykonáva; výkon doručenia osvedčí v zápisnici, ktorá bola o úkone spísaná.

(2)V odôvodnených prípadoch možno požiadať o doručenie výkonný orgán kompetentného národného výboru, alebo, najmä pri nariadenom predvedení, kompetentný orgán verejnej bezpečnosti. § 65

(1)Osobe, ktorej sa má písomnosť doručiť, možno ju doručiť v byte, na pracovisku alebo kdekoľvek bude zastihnutá.

(2)Písomnosti určené súdom, prokurátorom a vyšetrovacím orgánom alebo iným štátnym orgánom, ďalej ústavom, podnikom a iným organizáciám doručujú sa osobám oprávneným za ne písomnosti prijímať.

(3)Písomnosti určené príslušníkom ozbrojených sborov v činnej službe doručujú sa prostredníctvom náčelníka týchto osôb; ak nie je známy, môže sa tak stať, ak ide o vojakov, prostredníctvom správcu posádky, a ak ide o ostatných príslušníkov ozbrojených sborov, prostredníctvom najbližšieho orgánu verejnej bezpečnosti.

(4)Písomnosti určené osobám, ktoré sú vo väzbe alebo na ktorých sa vykonáva trest odňatia slobody, doručujú sa prostredníctvom správy väzenského ústavu.

(5)Písomnosti určené osobám požívajúcim diplomatické imunity a výsady alebo osobám v ich bytoch predložia sa Ministerstvu spravodlivosti, ktoré zariadi ich doručenie. Náhradné doručenie § 66

(1)Ak nebola osoba, ktorej sa má písomnosť doručiť, zastihnutá na mieste, kde sa zdržuje, môže sa písomnosť doručiť každej dorastenej osobe v jej byte spolubývajúcej alebo inej dorastenej osobe bývajúcej v tom istom dome, ak je ochotná písomnosť prevziať.

(2)Ak nebola osoba, ktorej sa má písomnosť doručiť, zastihnutá na svojom pracovisku, môže sa písomnosť doručiť jej spolupracovníkom, ak sú ochotní ju prevziať.

(3)Ak ide o písomnosť, ktorá sa môže podľa odseku 1 alebo 2 doručiť náhradne, uvedie odosielateľ na obálke písomnosti osobu, ktorej sa pri náhradnom doručení nesmie písomnosť doručiť pre jej záujem na veci alebo z iných dôvodov.

(4)Ak sa osoba, ktorej sa má písomnosť doručiť, nezdržuje na mieste určenia a doručovateľ môže zistiť nové miesto jej pobytu, pošle písomnosť na novú adresu, ak nie je na zásielke výslovne uvedené, že doručenie mimo miesta určenia je vylúčené. § 67

(1)Ak nemožno písomnosť doručiť niektorým zo spôsobov uvedených v § 66, uloží ju

a)poštový doručovateľ na poštovom úrade, a ak nie je v mieste doručenia, na miestnom národnom výbore,
b)doručovateľ súdu, prokuratúry alebo vyšetrovacieho orgánu u odosielateľa, ak doručuje v jeho sídle, ináč na miestnom národnom výbore,
c)orgán miestneho národného výboru na miestnom národnom výbore.

(2)O uložení písomnosti upovedomí doručovateľ osobu, ktorej sa má písomnosť doručiť, oznámením, ktoré zanechá v jej byte alebo v schránke na listy alebo na jej pracovisku, alebo upevní oznámenie na dverách jej bytu alebo na inom vhodnom mieste; podľa možnosti upovedomí o tom aj osoby zo susedstva alebo jej spoluzamestnancov na pracovisku. Tieto okolnosti, ako aj deň a miesto uloženia písomnosti, poznamená doručovateľ na doručenke a vráti ju odosielateľovi.

(3)Deň, keď bola písomnosť uložená, sa považuje za deň doručenia písomnosti. Také uloženie má účinky doručenia, aj keď sa osoba, ktorej sa má písomnosť doručiť, o uložení písomnosti nedozvedela. § 68 Doručenie do vlastných rúk Do vlastných rúk sa doručuje

a)obvinenému obžaloba a predvolanie,
b)osobám oprávneným podať proti rozhodnutiu opravný prostriedok odpis tohto rozhodnutia,
c)iná písomnosť, ak to predseda senátu, prokurátor alebo vyšetrovací orgán z dôležitých dôvodov nariadi. § 69 Náhradné doručenie pri doručení do vlastných rúk

(1)Ak nemožno písomnosť doručiť do vlastných rúk príjemcu, hoci sa v mieste doručenia zdržuje, zanechá doručovateľ na niektorom z miest uvedených v § 67 ods. 2 písomnú výzvu, aby bol v určitý deň a hodinu prítomný na prijatie písomnosti. Ak nebude ani tejto výzve vyhovené, doručovateľ písomnosť uloží (§ 67 ods. 1) a v oznámení o uložení písomnosti (§ 67 ods. 2) uvedie, že si príjemca má doručovanú písomnosť do troch dní vyzdvihnúť. Ak písomnosť bola uložená a príjemca si ju v lehote troch dní nevyzdvihne, považuje sa posledný deň lehoty za deň, keď doručenie bolo vykonané, i keď sa príjemca o uložení písomnosti nedozvedel.

(2)Náhradné doručenie uložením pri doručení do vlastných rúk je vylúčené, ak sa doručuje

a)obvinenému obžaloba alebo predvolanie na hlavné pojednávanie alebo odvolacie pojednávanie,
b)obžalovanému odpis rozsudku, proti ktorému môže podať odvolanie, alebo
c)iná písomnosť, ak to predseda senátu, prokurátor alebo vyšetrovací orgán z dôležitých dôvodov nariadi.

(3)Ak je náhradné doručenie uložením vylúčené, musí odosielateľ na doručenke nápadne vyznačiť, že uloženie písomnosti je vylúčené. § 70 Odopretie prijatia

(1)Ak odmietne osoba, ktorej sa má písomnosť doručiť, túto písomnosť prijať, poučí doručovateľ adresáta o následkoch odopretia prijatia, poznamená to na doručenke spolu s dátumom a dôvodom odopretia prijatia a písomnosť vráti.

(2)Ak predseda senátu, prokurátor alebo vyšetrovací orgán, ktorý písomnosť odoslal, je toho názoru, že prijatie bolo odopreté bezdôvodne, považuje sa písomnosť za doručenú dňom, keď prijatie bolo odopreté. Siedmy oddiel Nazeranie do spisov § 71

(1)Obvinený, poškodený a zúčastnená osoba a ich obhajcovia a splnomocnenci majú právo nazerať do spisu, s výnimkou zápisnice o hlasovaní, a robiť si výpisy a poznámky. To isté právo majú zákonní zástupcovia nesvojprávneho obvineného, poškodeného a zúčastnenej osoby. Iné osoby tak môžu robiť so súhlasom predsedu senátu a v prípravnom konaní so súhlasom prokurátora alebo vyšetrovacieho orgánu, len pokiaľ je to potrebné na uplatnenie ich práv.

(2)V prípravnom konaní môže prokurátor alebo vyšetrovací orgán nazretie do spisu odoprieť, ak by sa tým maril účel trestného stíhania; toto obmedzenie sa nevzťahuje na obvineného a obhajcu, ak sa už prikročilo k oboznamovaniu obvineného s výsledkami vyšetrovania (§ 183).

(3)Tomu, kto mal právo byť pri úkone prítomný, nemožno odoprieť nazretie do spisov o takom úkone. § 72

(1)Nazerať do spisov možno len v miestnostiach súdu, prokuratúry alebo vyšetrovacieho orgánu, a to pod dohľadom.

(2)Na odôvodnenú žiadosť možno so súhlasom predsedu senátu, prokurátora alebo vyšetrovacieho orgánu zaslať spisy alebo ich časť aj inému súdu, prokurátorovi alebo vyšetrovaciemu orgánu, aby sa tam mohlo do nich nazrieť. § 73 Pri povoľovaní nazerať do spisov treba urobiť opatrenie, aby bolo zachované štátne a hospodárske tajomstvo. Ôsmy oddiel Poriadková pokuta § 74

(1)Kto ruší konanie alebo sa voči súdu, prokurátorovi alebo vyšetrovaciemu orgánu správa urážlivo alebo neposlúchne bez dostatočného ospravedlnenia rozkaz daný mu podľa tohto zákona, môže ho predseda senátu a v prípravnom konaní prokurátor alebo vyšetrovací orgán potrestať poriadkovou pokutou do päťsto Kčs. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.

(2)Ak sa takto správa príslušník ozbrojených sborov v činnej službe, môže sa ponechať jeho náčelníkovi, aby ho potrestal podľa kázenského poriadku.

(3)Ak sa takto správa osoba, ktorá je vo väzbe, alebo si odpykáva trest odňatia slobody, môže sa ponechať náčelníkovi väzenského ústavu, aby ju potrestal podľa väzenského poriadku. ŠTVRTÁ HLAVA ZAISTENIE OSÔB A VECÍ Prvý oddiel Zatknutie, predbežná väzba a zadržanie Zatknutie § 75

(1)Zatknúť osobu podozrivú zo spáchania trestného činu sú bezpečnostné orgány oprávnené len vtedy, ak táto osoba bola pri čine pristihnutá.

(2)O pristihnutie pri čine ide aj vtedy, ak bol niekto ihneď po čine ako podozrivý prenasledovaný alebo ihneď po čine zastihnutý za okolností, ktoré ukazujú na jeho účasť pri čine, najmä s vecami, ktorými bol trestný čin spáchaný alebo ktoré z neho pochádzajú.

(3)O každom zatknutí musia bezpečnostné orgány ihneď spísať zápisnicu, v ktorej okrem osobných údajov o zatknutej osobe uvedú podstatné dôvody, pre ktoré bolo zatknutie vykonané, miesto a čas zatknutia, okolnosti, za ktorých k zatknutiu došlo, ako aj označenie osoby, ktorá zatknutie vykonala. Odpis tejto zápisnice doručia bez odkladu prokurátorovi.

(4)Zatknutú osobu musia bezpečnostné orgány najneskôr do 48 hodín odovzdať prokurátorovi alebo ju prepustiť na slobodu. § 76

(1)Ak nejde o prípad uvedený v § 75 ods. 1, smie byť obvinený zatknutý len na písomný rozkaz súdu.

(2)Rozkaz na zatknutie možno vydať len vtedy, ak je tu niektorý z dôvodov väzby (§ 79). Vydá ho predseda senátu a označí v ňom trestný čin, pre ktorý bolo vznesené obvinenie (§§ 178, 180), a dôvod zatknutia. V prípravnom konaní rozhodne o vydaní takého rozkazu na návrh prokurátora; proti zamietavému rozhodnutiu môže prokurátor podať sťažnosť.

(3)Zatknutie vykoná na základe rozkazu na zatknutie bezpečnostný orgán. Rozkaz na zatknutie sa doručí obvinenému pri zatknutí, a ak to nie je možné, najneskoršie do 48 hodín po ňom.

(4)Zatknutá osoba musí byť najneskoršie do 48 hodín odovzdaná súdu, alebo ak bol rozkaz na zatknutie vydaný v prípravnom konaní, prokurátorovi.

(5)Rozkaz na zatknutie predseda senátu odvolá, len čo dôvod preň zanikne. § 77 Predbežná väzba

(1)Osobu, ktorá je na základe zistených skutočností podozrivá zo spáchania trestného činu, smie vyšetrovací orgán vziať do predbežnej väzby, len ak tu je niektorý z dôvodov väzby (§ 79) a vec nepripúšťa odklad.

(2)O každom vzatí do predbežnej väzby musia vyšetrovacie orgány ihneď spísať zápisnicu, v ktorej okrem údajov o osobe vzatej do predbežnej väzby uvedú dôvody, pre ktoré vzatie do predbežnej väzby sa vykonalo, čas a miesto vzatia do takej väzby, ako aj označenie osoby, ktorá vzatie do väzby vykonala. Odpis tejto zápisnice musí sa bez odkladu doručiť prokurátorovi.

(3)Osobu vzatú do predbežnej väzby musia vyšetrovacie orgány najneskoršie do 48 hodín odovzdať prokurátorovi alebo prepustiť na slobodu. § 78 Zadržanie Osobu pristihnutú pri čine smie tiež zadržať ktokoľvek, ak je to nevyhnutne potrebné na zistenie jej totožnosti, na zamedzenie úteku alebo na zaistenie dôkazov; je však povinný odovzdať ju ihneď prokurátorovi alebo bezpečnostnému orgánu. Zadržaného príslušníka ozbrojených síl môže odovzdať tiež najbližšiemu útvaru ozbrojených síl alebo správcovi posádky. Ak odovzdanie zadržaného nie je možné, je povinný urobiť o zadržaní ihneď oznámenie niektorému z uvedených orgánov. Druhý oddiel Väzba § 79 Dôvody väzby Obvinený smie byť vzatý do väzby len vtedy, ak tu sú skutočnosti, ktoré dostatočne odôvodňujú obavu, a) že ujde, najmä preto, že nemožno ihneď zistiť jeho totožnosť alebo bydlisko, alebo pre vysoký trest, ktorý ho podľa očakávania postihne, b) že bude pôsobiť na svedkov alebo spoluobvinených, alebo že bude ináč mariť objasnenie skutočností závažných pre trestné stíhanie, alebo c) že znova spácha trestný čin, ktorý spáchal, alebo že dokončí trestný čin, o ktorý sa pokúsil, alebo že vykoná trestný čin, ktorým hrozil. § 80 Vzatie do väzby

(1)Vziať do väzby možno len osobu, proti ktorej sa už vznieslo obvinenie (§ 178).

(2)Vziať do väzby je oprávnený len súd a v prípravnom konaní prokurátor. Vziať do väzby osobu zatknutú (§ 76) po podaní obžaloby je oprávnený predseda senátu.

(3)O väzbe musí sa rozhodnúť najneskoršie do 48 hodín od dodania osoby zatknutej, vzatej do predbežnej väzby alebo zadržanej súdu alebo prokurátorovi, a to vždy po jej predchádzajúcom výsluchu. O vzatí do väzby treba upovedomiť bez odkladu rodinných príslušníkov obvineného, ako aj jeho zamestnávateľa, ak neboli už upovedomení o zatknutí alebo predbežnej väzbe; o vzatí do väzby príslušníka ozbrojeného sboru treba upovedomiť jeho náčelníka. Trvanie väzby § 81

(1)Ak trvá väzba v prípravnom konaní už 2 mesiace, musí byť obvinený prepustený na slobodu, ak nadriadený prokurátor nerozhodol, že väzba trvá ďalej. Nadriadený prokurátor môže takto väzbu predĺžiť len z dôvodov uvedených v § 79 písm. a) alebo c), a to najdlhšie o jeden mesiac. Na dlhší čas môže väzbu z týchto dôvodov predĺžiť len generálny prokurátor.

(2)Čas uvedený v odseku 1 sa počíta odo dňa zadržania, zatknutia alebo vzatia do väzby alebo predbežnej väzby a končí sa najneskoršie dňom podania obžaloby. Do tohto času sa započítava tiež čas, v ktorom bol obvinený pozorovaný v ústave (§ 130 ods. 2).

(3)Ak sa vedie trestné stíhanie len pre priestupok, nesmie väzba trvať dlhšie ako 30 dní, včítane väzby v konaní pred súdom. § 82

(1)Prokurátor a súd sú povinní skúmať v každom období trestného stíhania, či dôvody väzby ešte trvajú; ak zanikne dôvod väzby, musí sa obvinený ihneď prepustiť na slobodu.

(2)Obvinený má právo kedykoľvek žiadať o prepustenie na slobodu; o jeho žiadosti musí sa bez odkladu rozhodnúť.

(3)Ak súhlasí prokurátor s prepustením obvineného na slobodu, môže rozhodnutie o tom, že sa obvinený prepúšťa na slobodu, urobiť v konaní pred súdom predseda senátu. § 83 Ak je tu iba dôvod väzby uvedený v § 79 písm. a) a obvinený dá písomné vyhlásenie, že sa na vyzvanie ustanoví na súd, k prokurátorovi alebo vyšetrovaciemu orgánu a že ihneď oznámi každú zmenu svojho pobytu, môže orgán rozhodujúci o väzbe ponechať obvineného na slobode alebo ho prepustiť na slobodu, ak považuje také vyhlásenie za dostatočné vzhľadom na osobu obvineného a povahu vyšetrovaného prípadu. § 84 Sťažnosť proti rozhodnutiu o väzbe

(1)Proti rozhodnutiu o väzbe je prípustná sťažnosť.

(2)Odkladný účinok má len sťažnosť prokurátora proti rozhodnutiu súdu o prepustení obvineného z väzby. Ak bol prokurátor pri vyhlásení takého rozhodnutia prítomný, má jeho sťažnosť odkladný účinok len vtedy, ak bola podaná ihneď po vyhlásení rozhodnutia; ak ide však o prepustenie z väzby po oslobodzujúcom rozsudku, má sťažnosť prokurátora odkladný účinok len vtedy, ak súčasne s ňou podal prokurátor tiež odvolanie. Tretí oddiel Vydanie a odňatie veci § 85 Povinnosť na vydanie veci

(1)Kto má u seba vec dôležitú pre trestné konanie, je povinný ju na vyzvanie vydať súdu, prokurátorovi alebo vyšetrovaciemu orgánu; vo vyzvaní musí sa upozorniť na to, že ak nevydá vec, môže sa odňať, a na iné následky nevyhovenia (§ 74).

(2)Vyzvať na vydanie veci je oprávnený predseda senátu a v prípravnom konaní prokurátor alebo vyšetrovací orgán. § 86 Odňatie veci

(1)Ak nevydá vec dôležitú pre trestné konanie na vyzvanie ten, kto ju má u seba, môže sa na rozkaz predsedu senátu a v prípravnom konaní na rozkaz prokurátora alebo vyšetrovacieho orgánu odňať; na vydanie rozkazu potrebuje vyšetrovací orgán predchádzajúci súhlas prokurátora.

(2)Bez rozkazu uvedeného v odseku 1 môže sa vec odňať len vtedy, ak nemožno taký rozkaz vopred dostať a vec nepripúšťa odklad.

(3)Na odňatie veci sa priberie podľa možnosti osoba, ktorá nie je na veci zúčastnená. § 87 Potvrdenie o prevzatí veci Osobe, ktorá vec vydala alebo ktorej sa vec odňala, vydá orgán úkon vykonávajúci súčasne písomné potvrdenie o prevzatí veci. Vrátenie veci § 88

(1)Len čo nie je vec na ďalšie konanie potrebná, vráti sa tomu, kto ju vydal alebo komu bola odňatá, pokiaľ na ňu neuplatňuje právo iná osoba, alebo tomu, právo koho na vec je nepochybné. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.

(2)Ak je nebezpečenstvo, že sa vec vzatá do úschovy, ktorá sa nemohla vrátiť podľa odseku 1, skazí, vec sa predá a suma za ňu utŕžená sa uloží do úschovy na štátnom notárstve alebo na súde. Na predaj veci sa primerane použijú predpisy o súdnom predaji zexekvovaných hnuteľných vecí.

(3)O vrátení a predaji veci rozhoduje predseda senátu a v prípravnom konaní prokurátor. § 89

(1)Ak bola obvineným vydaná alebo mu odňatá vec, ktorú pravdepodobne získal trestným činom, a buď nie je známe, komu vec patrí, alebo nie je známy pobyt poškodeného, vyhlási sa verejne opis veci. Vyhlásenie sa urobí spôsobom pre vypátranie poškodeného najúčelnejším, a to spolu s vyzvaním, aby sa poškodený prihlásil do roka od vyhlásenia.

(2)Ak neuplatní okrem obvineného nikto v lehote uvedenej v odseku 1 právo k veci, vydá sa vec alebo suma za ňu utŕžená obvinenému na jeho žiadosť. Ak o to obvinený nežiada alebo ak mu vec zrejme nepatrí, vec sa predá a suma za ňu utŕžená sa uloží do úschovy na štátnom notárstve alebo na súde. Proti týmto rozhodnutiam je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.

(3)Opatrenia a rozhodnutia uvedené v odseku 1 a 2 robí predseda senátu a v prípravnom konaní prokurátor.

(4)Ak vec, o ktorej sa nevie, komu patrí, je bezcenná, zničí sa, a ak má cenu len nepatrnú, predá sa a suma za ňu utŕžená sa uloží do úschovy na štátnom notárstve alebo na súde. § 90 Zápisnica Zápisnica o vydaní a odňatí veci musí obsahovať tiež opis vydanej alebo odňatej veci. Štvrtý oddiel Prehľadanie domu a osoby § 91 Dôvody prehľadania domu a osoby

(1)Prehľadanie domu možno vykonať, ak je dôvodné podozrenie, že v byte, inej miestnosti alebo priestore k nim patriacom je vec dôležitá pre trestné konanie alebo že sa tam ukrýva osoba podozrivá zo spáchania trestného činu.

(2)Prehľadanie osoby možno vykonať, ak je dôvodné podozrenie, že niekto má u seba vec dôležitú pre trestné konanie; u osoby zatknutej alebo vzatej do predbežnej väzby možno vykonať prehľadanie osoby tiež vtedy, ak je tu podozrenie, že má u seba zbraň alebo inú vec, ktorou by mohla ohroziť život alebo zdravie bezpečnostného orgánu alebo inej osoby alebo ktorá by mohla slúžiť na spáchanie samovraždy. § 92 Rozkaz na prehľadanie

(1)Ak nevykoná predseda senátu, prokurátor alebo vyšetrovací orgán prehľadanie domu alebo osoby sám, vykoná ju na jeho rozkaz bezpečnostný orgán. Rozkaz na prehľadanie domu musí byť vydaný písomne a musí obsahovať odôvodnenie; rozkaz sa doručí osobe, u ktorej sa prehľadanie vykonáva, pri prehľadaní, a ak to nie je možné, najneskoršie do 48 hodín po nej. Vyšetrovací orgán potrebuje na výkon prehľadania domu a osoby a na vydanie rozkazu naň predchádzajúci súhlas prokurátora.

(2)Bez rozkazu uvedeného v odseku 1 môžu bezpečnostné orgány vykonať prehľadanie domu alebo osoby len vtedy, ak rozkaz nemožno vopred zaobstarať a vec nepripúšťa odklad, alebo ak ide o osobu pristihnutú pri čine alebo o osobu, na ktorú je vydaný rozkaz na zatknutie. § 93 Predchádzajúci výsluch Prehľadanie domu alebo osoby možno vykonať len po predchádzajúcom výsluchu toho, u koho alebo na kom sa má vykonať, a to len vtedy, ak sa výsluchom nedosiahlo ani dobrovoľné vydanie hľadanej veci, ani odstránenie iných dôvodov, ktoré viedli k prehľadaniu. Taký výsluch nie je potrebný, ak vec nepripúšťa odklad a výsluch nemožno okamžite vykonať. § 94 Výkon prehľadania

(1)Orgán vykonávajúci prehľadanie domu je povinný umožniť, aby sa ho zúčastnila osoba, u ktorej sa vykonáva, alebo niektorý dospelý člen jej domácnosti. O tomto práve je povinný tieto osoby poučiť.

(2)K výkonu prehľadania domu a osoby sa priberie osoba, ktorá nie je na veci zúčastnená.

(3)Orgán vykonávajúci prehľadanie sa preukáže svojím oprávnením.

(4)Osobe, u ktorej bolo prehľadanie vykonané, vydá orgán vykonávajúci prehľadanie ihneď, a ak to nie je možné, najneskoršie do 48 hodín po ňom písomné potvrdenie o dôvodoch prehľadania a o jeho výsledku, ako aj o veci pri ňom vydanej alebo odňatej. § 95 Zápisnica V zápisnici o prehľadaní musí sa uviesť tiež, či boli dodržané ustanovenia o predchádzajúcom výsluchu (§ 93) a o vydaní potvrdenia (§ 94 ods. 4), prípadne dôvody, prečo tieto ustanovenia dodržané neboli. Piaty oddiel Zadržanie a otvorenie zásielok § 96 Zadržanie zásielok

(1)Ak je na objasnenie skutočností závažných pre trestné stíhanie treba zistiť obsah nedoručených telegramov, listov alebo iných zásielok, ktoré pochádzajú od obvineného alebo sú jemu určené, nariadi predseda senátu a v prípravnom konaní prokurátor alebo vyšetrovací orgán, aby mu ich podnik vykonávajúci ich prepravu, vydal; vyšetrovací orgán potrebuje na toto opatrenie predchádzajúci súhlas prokurátora.

(2)Bez nariadenia uvedeného v odseku 1 môže sa preprava zásielky zadržať na rozkaz bezpečnostných orgánov, ale len vtedy, ak nemožno toto nariadenie vopred dosiahnuť a vec nepripúšťa odklad. Ak však nedôjde podniku vykonávajúcemu prepravu zásielok v takom prípade do troch dní nariadenie predsedu senátu, prokurátora alebo vyšetrovacieho orgánu, aby sa mu zásielky vydali, nesmie podnik prepravu zásielok ďalej zdržovať. § 97 Otvorenie zásielok

(1)Zásielku vydanú podľa § 96 ods. 1 smie otvoriť len predseda senátu a v prípravnom konaní prokurátor alebo vyšetrovací orgán; tento orgán potrebuje na otvorenie predchádzajúci súhlas prokurátora.

(2)Otvorená zásielka sa odovzdá adresátovi, a ak nie je jeho pobyt známy, niektorému z jeho rodinných príslušníkov; ináč sa zásielka vráti odosielateľovi. Ak je však obava, že by odovzdanie zásielky malo škodlivý vplyv na trestné stíhanie, pripojí sa k spisu; ak je to vhodné, oznámi sa adresátovi obsah listu alebo telegramu a ak nie je jeho pobyt známy, urobí sa oznámenie niektorému z jeho rodinných príslušníkov.

(3)Zásielka, ktorej otvorenie sa neuznalo za potrebné, odovzdá sa ihneď adresátovi alebo sa vráti podniku, ktorý ju vydal. Šiesty oddiel Zaistenie osôb a vecí bezpečnostnými orgánmi § 98

(1)Ak sa objaví už pred začatím vyšetrovania, že je nevyhnutne potrebné vziať osobu podozrivú zo spáchania trestného činu do predbežnej väzby (§ 77), odňať vec (§§ 86 a nasl.) alebo vykonať prehľadanie osoby alebo domu (§§ 91 až 95), vyžiada si na to bezpečnostný orgán predchádzajúci súhlas prokurátora; bez predchádzajúceho súhlasu prokurátora môže taký úkon vykonať len vtedy, ak súhlas nemôže vopred dosiahnuť a vec nepripúšťa odklad. V takom prípade je povinný vyžiadať si najneskoršie do 48 hodín dodatočný súhlas prokurátora, a ak ide o vzatie do predbežnej väzby, odovzdať najneskoršie do 48 hodín takú osobu prokurátorovi alebo ju prepustiť na slobodu.

(2)Pri vykonávaní úkonov uvedených v odseku 1 postupujú bezpečnostné orgány podľa ustanovení tohto zákona. Zákonnosť a neodkladnosť takýchto úkonov je prokurátor povinný preveriť. PIATA HLAVA DOKAZOVANIE § 99 Všeobecné ustanovenie Za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť na objasnenie veci, najmä výpovede obvineného a svedkov, znalecké posudky, veci a listiny dôležité pre trestné konanie a ohliadka. Prvý oddiel Výpoveď obvineného § 100 Predvolanie a predvedenie

(1)Ak sa obvinený, ktorý bol riadne predvolaný, na výsluch bez dostatočného ospravedlnenia neustanoví, môže byť predvedený; na to a na iné následky neustanovenia sa (§ 74) musí byť v predvolaní upozornený.

(2)Obvineného možno predviesť aj bez predchádzajúceho predvolania, ak je to potrebné na úspešné vykonanie trestného konania, najmä ak sa skrýva alebo ak nemá stále bydlisko.

(3)Vyslúchajúci požiada o predvedenie kompetentný orgán verejnej bezpečnosti; ak však ide o mladistvého, možno tak urobiť, len ak nemožno predvedenie vykonať zamestnancom súdu, prokuratúry alebo orgánu povereného starostlivosťou o mládež. O predvedenie príslušníka ozbrojených sborov v činnej službe požiada vyslúchajúci jeho náčelníka. Výsluch obvineného § 101

(1)Ak je viac obvinených, vyslúchajú sa oddelene; pritom treba urobiť opatrenie, aby sa tí, ktorí sú obvinení v tej istej veci, nemohli navzájom dorozumievať.

(2)Vyslúchajúci je povinný pred prvým výsluchom obvineného zistiť jeho totožnosť, osobné, rodinné, majetkové a zárobkové pomery a predchádzajúce tresty, objasniť mu podstatu vzneseného obvinenia a poučiť ho o jeho právach; obsah poučenia sa poznamená v zápisnici. Potom ho vyslúchajúci vyzve, aby sa na obvinenie podrobne vyjadril, najmä aby súvisle opísal skutočnosti, ktoré sú predmetom obvinenia, aby uviedol okolnosti, ktoré obvinenie zoslabujú alebo vyvracajú, a aby ponúkol o nich dôkazy. Výpoveď obvineného sa do zápisnice zapíše v priamej reči a pokiaľ možno doslova.

(3)Otázky, ktoré sa obvinenému kladú na doplnenie výpovede alebo na odstránenie neúplnosti, nejasnosti a rozporov, a ním dané odpovede sa podľa potreby poznamenajú v zápisnici o výsluchu. Vyslúchajúci musí klásť otázky jasne a zrozumiteľne, bez predstierania klamlivých a nepravdivých okolností; nesmú obsahovať pokyn, ako na ne odpovedať.

(4)Obvinenému možno dovoliť, aby skôr, než dá odpoveď, nazrel do písomných poznámok, ktoré však musí vyslúchajúcemu, ak o to požiada, predložiť na nazretie; táto okolnosť musí sa v zápisnici poznamenať.

(5)Obvinenému možno tiež dovoliť, ak o to požiada, spísať vlastnoručne svoju výpoveď. § 102

(1)Výsluch obvineného sa koná tak, aby podal pokiaľ možno úplný a jasný obraz skutočností závažných pre trestné konanie; na výpoveď alebo na doznanie nesmie byť obvinený žiadnym spôsobom donucovaný a pri výsluchu treba brať ohľad na jeho osobnosť.

(2)Doznanie obvineného neoslobodzuje vyslúchajúceho od povinnosti preskúmať a všetkými dosiahnuteľnými dôkazmi overiť všetky okolnosti prípadu.

(3)Ak sa má výsluchom zistiť totožnosť nejakej osoby alebo veci, vyzve vyslúchajúci obvineného, aby ju opísal; len potom sa mu má ukázať osoba alebo vec, a to spravidla medzi niekoľkými osobami alebo niekoľkými vecami toho istého druhu.

(4)Ak treba zistiť pravosť rukopisu obvineného, môže ho vyslúchajúci vyzvať, aby napísal potrebný počet slov; na to však obvinený nesmie byť žiadnym spôsobom donucovaný. Vždy však je povinný trpieť úkony potrebné na zistenie jeho totožnosti. § 103 Ak výpoveď obvineného v závažných okolnostiach nesúhlasí s výpoveďou svedka alebo spoluobvineného a rozpor nemožno vysvetliť ináč, môže vyslúchajúci postaviť obvineného týmto osobám tvárou v tvár. § 104 Ak nejde o zápisnicu o hlavnom alebo odvolacom pojednávaní alebo o verejnom zasadaní, musí sa zápisnica po skončení výsluchu obvinenému predložiť na prečítanie, alebo, ak o to žiada, prečítať; obvinený má právo žiadať, aby bola zápisnica doplnená alebo aby v nej boli vykonané opravy v súhlase s jeho výpoveďou. O tomto práve treba obvineného poučiť. Druhý oddiel Svedkovia § 105 Povinnosť svedčiť Každý je povinný na predvolanie sa ustanoviť a vypovedať ako svedok o tom, čo mu je známe o trestnom čine a o páchateľovi alebo o okolnostiach dôležitých pre trestné konanie. § 106 Predvolanie a predvedenie Ak sa svedok, hoci bol riadne predvolaný, neustanoví bez dostatočného ospravedlnenia, môže byť predvedený. Na to a na iné následky neustanovenia sa (§ 74) musí sa svedok v predvolaní upozorniť. Ak sa neustanoví príslušník ozbrojených sborov v činnej službe, treba požiadať náčelníka časti, u ktorej koná službu, alebo správcu posádky o oznámenie dôvodov, prípadne o jeho predvedenie. § 107 Zákaz výsluchu

(1)Svedok nesmie byť vyslúchnutý o okolnostiach, ktoré tvoria štátne alebo hospodárske tajomstvo, ktoré je povinný zachovať v tajnosti, okrem ak bol od tejto povinnosti kompetentným orgánom oslobodený; oslobodenie možno odoprieť len vtedy, ak by výpoveď spôsobila štátu vážnu škodu.

(2)Svedok nesmie byť vyslúchaný tiež vtedy, pokiaľ by svojou výpoveďou porušil štátom výslovne uloženú alebo uznanú povinnosť mlčanlivosti, iba ak bol od tejto povinnosti kompetentným orgánom alebo tým, v záujme koho túto povinnosť má, oslobodený.

(3)Zákaz výsluchu podľa odseku 2 sa nevzťahuje na svedeckú výpoveď týkajúcu sa trestného činu, ktorý má svedok povinnosť oznámiť podľa § 165 ods. 2 tr. zák. § 108 Právo odoprieť výpoveď

(1)Právo odoprieť vypovedať ako svedok má príbuzný obvineného v priamom pokolení, jeho súrodenec, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh; ak je obvinených viac a svedok je v uvedenom pomere len k niektorému z nich, má svedok právo odoprieť výpoveď o iných obvinených len vtedy, ak nemožno odlúčiť výpoveď, ktorá sa ich týka, od výpovede týkajúcej sa obvineného, ku ktorému je svedok v tomto pomere.

(2)Svedok je oprávnený odoprieť vypovedať, pokiaľ by spôsobil nebezpečenstvo trestného stíhania sebe, svojmu príbuznému v priamom pokolení, svojmu súrodencovi, osvojiteľovi, osvojencovi, manželovi alebo druhovi alebo iným osobám v pomere rodinnom alebo obdobnom, ktorých ujmu by právom pociťoval ako ujmu vlastnú.

(3)Odoprieť výpoveď ako svedok nemôže však ten, kto má povinnosť podľa § 165 ods. 2 tr. zák. oznámiť trestný čin, ktorého sa svedecká výpoveď týka.

(4)Svedok, ktorý oprávnene odoprie výpoveď, nesmie byť vyslúchnutý a nesmie byť vykonaný dôkaz ani prečítaním zápisnice o jeho skoršej výpovedi. Výsluch svedka § 109

(1)Svedkovia sa vyslúchajú jednotlivo a spravidla v neprítomnosti iných svedkov.

(2)Po zistení totožnosti svedka a jeho pomeru k obvinenému poučí ho vyslúchajúci o práve odoprieť výpoveď, a ak je potrebné, tiež o zákaze výsluchu, ako aj o tom, že je povinný vypovedať úplnú pravdu a nič nezamlčať. Ďalej ho poučí o význame svedeckej výpovede z hľadiska všeobecného záujmu a o trestných následkoch krivej výpovede.

(3)Pred začiatkom výsluchu sa vyslúchajúci opýta svedka na jeho pomer k prejednávanej veci a k stranám a podľa potreby tiež na iné okolnosti významné pre zistenie jeho hodnovernosti. § 110

(1)Výsluch svedka sa začína výzvou vyslúchajúceho, aby svedok súvisle vypovedal všetko, čo sám o veci vie a odkiaľ sa dozvedel o okolnostiach ním uvádzaných. Výpoveď svedka sa do zápisnice zapíše v priamej reči a pokiaľ možno doslova.

(2)Ak je vyslúchajúci toho názoru, že výpoveď svedka nie je celkom jasná a úplná alebo že sú jeho údaje v rozpore, dá mu otázky smerujúce k ich overeniu, doplneniu a objasneniu. Svedkovi sa nesmú klásť otázky, v ktorých by boli obsiahnuté okolnosti, ktoré sa majú zistiť ešte len z jeho výpovede. Ak je to potrebné, otázky a odpovede na ne sa zapíšu do zápisnice doslova.

(3)Ak sa má výsluchom zistiť totožnosť nejakej osoby alebo veci, vyzve vyslúchajúci svedka, aby ju opísal; len potom sa mu má osoba alebo vec ukázať, a to spravidla medzi niekoľkými osobami alebo niekoľkými vecami toho istého druhu.

(4)Ak treba zistiť pravosť rukopisu svedka, môže ho vyslúchajúci vyzvať, aby napísal potrebný počet slov.

(5)Svedkovi možno dovoliť, aby skôr než dá odpoveď, nazrel do písomných poznámok, ktoré však musí vyslúchajúcemu, ak o to požiada, dať na nazretie; táto okolnosť sa musí v zápisnici poznamenať. § 111 Ak výpoveď svedka v závažných okolnostiach nesúhlasí s výpoveďami iných svedkov alebo obvineného a rozpor nemožno vysvetliť ináč, môže ich vyslúchajúci postaviť tvárou v tvár. § 112 Ak nejde o zápisnicu o hlavnom alebo odvolacom pojednávaní alebo o verejnom zasadaní, musí sa zápisnica po skončenom výsluchu svedkovi predložiť na prečítanie, alebo ak o to žiada, prečítať; svedok má právo žiadať, aby bola zápisnica doplnená alebo aby v nej boli vykonané opravy v súhlase s jeho výpoveďou. O tomto práve treba svedka poučiť. § 113 Svedočné

(1)Svedok má nárok na náhradu nutných výdavkov a ušlej odmeny za prácu (svedočné). Nárok zaniká, ak ho svedok neuplatní do troch dní po svojom výsluchu alebo odo dňa, keď mu bolo oznámené, že k výsluchu nedôjde; na to musí byť svedok upozornený.

(2)Výšku svedočného určí ten, kto svedka predvolal, a v konaní pred súdom predseda senátu. Tretí oddiel Znalci Pribranie znalca § 114

(1)Ak sú na objasnenie skutočností závažných pre trestné konanie potrebné odborné znalosti, priberú sa znalci, a to spravidla dvaja. Ak ide o objasnenie menej dôležitých skutočností alebo ak vec nepripúšťa odklad, stačí pribrať jedného znalca. To určuje orgán, ktorý znalca predvoláva.

(2)Namiesto pribrania znalca z odboru lekárstva možno sa spokojiť s lekárskym potvrdením, o správnosti ktorého nie sú pochybnosti. § 115

(1)Ako znalci sa spravidla priberú osoby trvale ustanovené pre odbor, o ktorý ide, a v odbore vojenského súdnictva príslušníci ozbrojených sborov v činnej službe. Ak niet takých znalcov alebo ak vec nepripúšťa odklad alebo ak prípad vyžaduje zvláštne odborné znalosti, možno pribrať iných znalcov.

(2)Ako znalec je povinný byť činný len ten, kto je trvale ustanovený za znalca pre odbor, ktorého znalosť je na objasnenie skutočností závažných pre trestné konanie potrebná, a ten, kto taký odbor vykonáva ako svoje povolanie. § 116

(1)Ustanovenie § 25 ods. 1 sa použije primerane aj na znalca.

(2)K ohliadke a pitve mŕtvoly nemožno pribrať ako znalca lekára, ktorý ošetroval zomrelého priamo pred smrťou. § 117 Znalec musí sa v predvolaní upozorniť na následky neustanovenia sa (§ 74) a na povinnosť bez odkladu oznámiť skutočnosti, pre ktoré by bol vo veci vylúčený alebo ktoré mu ináč bránia, aby bol vo veci činný ako znalec. § 118 Poučenie znalca Vyslúchajúci poučí znalca o tom, že je povinný podať nestranný posudok podľa svojich odborných znalostí a zachovávať mlčanlivosť o tom, čo sa ako znalec dozvedel. Ďalej ho poučí o význame znaleckého posudku z hľadiska všeobecného záujmu a o trestných následkoch krivej výpovede. § 119 Príprava posudku

(1)Znalcovi sa na jeho žiadosť poskytnú potrebné vysvetlenia. Ak je to potrebné na podanie posudku, môže sa znalcovi dovoliť nazrieť do spisov alebo mu možno spisy požičať a môže byť prítomný pri výsluchu obvineného a svedkov a dávať im otázky, ktoré sa vzťahujú na predmet znaleckého vyšetrenia. Znalec môže tiež navrhnúť, aby boli vyšetrené okolnosti potrebné na podanie posudku.

(2)Ak na podanie posudku je potrebná krvná skúška alebo iný podobný úkon, je obvinený a svedok povinný strpieť, aby znalec lekár na ňom taký úkon vykonal, pokiaľ nie je spojený s nebezpečenstvom pre jeho zdravie. O tejto povinnosti musia byť obvinený a svedok poučení s upozornením na následky nevyhovenia (§ 74).

(3)Znalcovi sa spravidla uloží, aby posudok podal písomne. § 120 Výsluch

(1)Pred začiatkom výsluchu sa vyslúchajúci opýta znalca na okolnosti, pre ktoré by nesmel byť pribratý. Ak predložil znalec posudok písomne, vyzve ho vyslúchajúci, aby posudok potvrdil; táto okolnosť sa poznamená v zápisnici. Ak nepredložil znalec posudok písomne, nadiktuje ho do zápisnice.

(2)Ak má podať posudok niekoľko znalcov, musí sa im na ich žiadosť dať možnosť, aby sa medzi sebou dorozumeli. Ak znalci dospeli k súhlasnému záveru, môže posudok podať len jeden zo znalcov, a to podľa voľby znalcov samých; ak sa názory znalcov rozchádzajú, musí každý z nich podať svoj posudok osobitne. § 121 Vady posudku Ak je pochybnosť o správnosti posudku alebo ak je posudok nejasný alebo neúplný, treba požiadať znalca o vysvetlenie; keby to neviedlo k výsledku, priberú sa noví znalci. § 122 Posudok ústavu Namiesto pribrania znalcov možno požiadať o znalecký posudok štátny ústav alebo iný orgán, pokiaľ plní úlohy štátnej správy; tie podajú posudok písomne. V takom posudku treba uviesť osobu, ktorá posudok vypracovala a ktorú by podľa potreby bolo možno vyslúchnuť ako znalca. § 123 Znalečné

(1)Znalec má nárok na náhradu nutných výdavkov a primeranú odmenu (znalečné).

(2)Výšku znalečného určí ten, kto znalca pribral, a v konaní na súde predseda senátu. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok. Štvrtý oddiel Vecné a listinné dôkazy § 124

(1)Vecnými dôkazmi sú predmety, ktorými alebo na ktorých bol trestný čin spáchaný, iné predmety, ktoré preukazujú dokazovanú skutočnosť a môžu byť prostriedkom na odhalenie a zistenie trestného činu a jeho páchateľa, ako aj stopy trestného činu.

(2)Listinnými dôkazmi sú listiny, ktoré potvrdzujú alebo vyvracajú preukazovanú skutočnosť vzťahujúcu sa na trestný čin alebo na obvineného. § 125 Ak o to orgán činný v trestnom konaní požiada, je každý povinný predložiť alebo vydať listiny, poprípade ich úradne overený odpis alebo iné predmety vhodné na dôkaz, ktoré má vo svojej moci. Táto povinnosť sa nevzťahuje na listinu, pokiaľ sa jej obsah týka okolnosti, o ktorej by platil zákaz výsluchu, iba ak by tu došlo k oslobodeniu od povinnosti zachovať vec v tajnosti alebo k oslobodeniu od povinnosti mlčanlivosti (§ 107). § 126 Listiny spísané v cudzom jazyku treba preložiť. Piaty oddiel Ohliadka § 127 Účel ohliadky Ohliadka sa koná, ak sa majú priamym pozorovaním objasniť skutočnosti významné pre trestné konanie; k ohliadke sa spravidla priberú znalci. § 128 Ohliadka tela Ohliadke tela je každý povinný sa podrobiť len vtedy, ak je nevyhnutne potrebné zistiť, či sú na jeho tele stopy alebo následky trestného činu. Ohliadku tela, ak ju nevykonáva lekár, môžu vykonať len osoby toho istého pohlavia. § 129 Pitva a exhumácia

(1)Ak vznikne podozrenie, že smrť človeka bola spôsobená trestným činom, musí sa mŕtvola ohliadnuť a pitvať. Pochovať mŕtvolu možno v takých prípadoch len so súhlasom prokurátora. O tom rozhodne prokurátor s najväčším urýchlením.

(2)Exhumáciu mŕtvoly môže nariadiť prokurátor a v konaní na súde predseda senátu. Vyšetrenie duševného stavu § 130

(1)Ak treba vyšetriť duševný stav obvineného, priberú sa k tomu vždy dvaja znalci z odboru psychiatrie.

(2)Ak nemožno duševný stav vyšetriť ináč, môže súd a v prípravnom konaní prokurátor nariadiť, aby osoba obvinená z trestného činu bola pozorovaná vo verejnom zdravotníckom ústave, ktorý určí predseda senátu alebo prokurátor, alebo ak je obvinený vo väzbe, tiež v osobitnom pozorovacom oddelení väzenského ústavu; v takom prípade musí obvinený mať obhajcu (§ 35). Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.

(3)Pozorovanie duševného stavu nemá trvať dlhšie ako dva mesiace; do toho času treba podať posudok. Na odôvodnenú žiadosť znalcov môže súd a v prípravnom konaní prokurátor túto lehotu predĺžiť, nie však o viac ako o jeden mesiac. Proti predĺženiu lehoty je prípustná sťažnosť.

(4)Ak zistia znalci u obvineného príznaky svedčiace o jeho nepríčetnosti alebo zmenšenej príčetnosti, vyslovia sa zároveň o tom, či jeho pobyt na slobode nie je nebezpečný.

(5)Ustanovenie odseku 2 sa nepoužije, ak sa vedie trestné stíhanie len pre priestupok. § 131 Ak sú závažné pochybnosti, či nie je u svedka, ktorého výpoveď je pre rozhodnutie obzvlášť dôležitá, podstatne znížená schopnosť správne vnímať alebo vypovedať, treba vyšetriť duševný stav svedka znalcami psychiatrami. Pozorovanie duševného stavu svedka podľa § 130 ods. 2 nie je prípustné. § 132 Zápisnica Zápisnica o ohliadke musí poskytovať tiež úplný a verný obraz predmetu ohliadky; majú sa preto k nej pripojiť fotografie, náčrty a iné pomôcky. ŠIESTA HLAVA ROZHODNUTIA § 133 Spôsob rozhodovania

(1)Ak zákon výslovne neustanovuje, že súd rozhoduje rozsudkom, rozhoduje uznesením.

(2)Iné orgány činné v trestnom konaní rozhodujú, pokiaľ zákon neustanovuje niečo iné, uznesením. Prvý oddiel Rozsudok Obsah rozsudku § 134 Rozsudok musí po úvodných slovách „V mene republiky“ obsahovať:

a)označenie súdu, mená a priezviská sudcov,
b)deň a miesto vyhlásenia rozsudku,
c)meno a priezvisko obžalovaného, deň a miesto jeho narodenia, jeho zamestnanie a bydlisko, poprípade iné údaje potrebné na to, aby obžalovaný nemohol byť zamenený s inou osobou, a ak ide o osobu podliehajúcu vojenskej súdnej právomoci, tiež údaj o hodnosti obžalovaného a o útvare, ktorého je príslušníkom,
d)výrok o tom, či sa obžalovaný uznáva vinným a či sa zpod obžaloby oslobodzuje, a to s presným označením trestného činu, ktorého sa tento výrok týka,
e)odôvodnenie rozsudku,
f)poučenie o odvolaní. § 135

(1)Odsudzujúci rozsudok musí obsahovať tiež výrok o treste s uvedením všetkých zákonných ustanovení, podľa ktorých bol trest vymeraný alebo podľa ktorých bolo od potrestania upustené. Výrok o treste musí byť tak určitý, aby nevznikli pri jeho výkone pochybnosti.

(2)Ak bol uložený trest, ktorého výkon možno podmienečne odložiť, musí rozsudok obsahovať tiež výrok o tom, či bol podmienečný odklad výkonu trestu povolený a poprípade, na aké podmienky je viazaný. § 136 Vo výroku oslobodzujúceho rozsudku musí sa uviesť, o ktorý z dôvodov uvedených v § 242 sa oslobodenie zpod obžaloby opiera. § 137

(1)Ak sa skončilo hlavné pojednávanie vyhlásením rozsudku, pojme sa do rozsudku tiež výrok

a)o nároku poškodeného na náhradu škody, ak ho poškodený včas uplatnil,
b)o ochrannom opatrení, ak o ňom bolo na hlavnom pojednávaní rozhodnuté,
c)o ručení zúčastnenej osoby, ak o ňom bolo na hlavnom pojednávaní rozhodnuté.

(2)Vojenský súd pojme do rozsudku tiež výrok o tom, či dôstojník ozbrojených sborov zažalovaným skutkom ohrozil vážnosť a česť hodnosti dôstojníka ozbrojeného sboru, ku ktorému patrí; tento výrok vojenský súd nevysloví, ak ukladá obžalovanému trest straty vojenskej hodnosti. § 138

(1)Trestný čin, ktorého sa týka výrok o vine, treba označiť nielen zákonným pomenovaním a uvedením príslušného zákonného ustanovenia, ale aj uvedením miesta, času a spôsobu jeho spáchania, poprípade aj uvedením iných skutočností, ktoré sú potrebné na to, aby skutok nemohol byť zamenený s iným, ako aj uvedením všetkých zákonných znakov včítane tých, ktoré odôvodňujú určitú trestnú sadzbu.

(2)V odôvodnení vždy treba stručne, ale jasne vyložiť, ktoré skutočnosti vzal súd za dokázané a o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenie oprel, existenciu ktorých skutočností pokladá so zreteľom na výsledky dokazovania za vylúčenú alebo za pochybnú, akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov a prečo nevyhovel návrhom na vykonanie ďalších dôkazov. Z odôvodnenia musí byť ďalej zjavné, aké stanovisko súd zaujal k obhajobe a s akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona, či už v otázke viny a trestu alebo poprípade tiež v otázkach iných, ak boli do rozsudku pojaté ďalšie výroky. Porada a hlasovanie o rozsudku § 139 Pri porade o rozsudku senát posúdi najmä a) či sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný, b) či tento skutok má všetky znaky niektorého trestného činu, c) či tento skutok spáchal práve obžalovaný, d) či je obžalovaný za tento skutok trestne zodpovedný, e) či trestnosť skutku nezanikla, f) či a aký trest sa má obžalovanému uložiť, g) či a v akom rozsahu sa má poškodenému priznať nárok na náhradu škody, h) či a aké ochranné opatrenie sa má vysloviť. § 140

(1)Na porade a pri hlasovaní senátu nesmie byť prítomný okrem sudcov a sudcov z ľudu, ktorí sa zúčastnili na pojednávaní rozsudku bezprostredne predchádzajúcom, a okrem zapisovateľa, nikto iný. O obsahu porady treba zachovávať mlčanlivosť.

(2)Pre rozsudok musí byť väčšina hlasov. Ak sa nedosiahne väčšina ani rozdelením otázok, pripočítavajú sa hlasy obžalovanému najmenej priaznivé k hlasom po nich priaznivejším tak dlho, až sa dosiahne väčšina. Ak je sporné, ktorý z hlasov je pre obžalovaného priaznivejší, rozhodne sa o tom hlasovaním.

(3)Každý člen senátu musí hlasovať, i keď bol v niektorej predchádzajúcej otázke prehlasovaný. Pri hlasovaní o treste sa však môžu tí, čo hlasovali pre oslobodenie zpod obžaloby, zdržať hlasovania; ich hlasy sa potom pripočítajú k hlasu pre obžalovaného najpriaznivejšiemu.

(4)Mladší sudcovia hlasujú vždy pred staršími a na vojenských súdoch a u vojenského kolégia Najvyššieho súdu hodnosťou mladší pred hodnosťou staršími; pritom sudcovia z ľudu hlasujú pred ostatnými sudcami. Predseda senátu hlasuje naposledy.

(5)O hlasovaní sa spíše osobitná zápisnica (§ 58). § 141 Vyhlasovanie rozsudku

(1)Rozsudok treba vždy vyhlásiť; vyhlasuje ho predseda senátu v mene republiky.

(2)Vyhlasuje sa úplné znenie výroku a podstatná časť odôvodnenia, ako aj poučenie o odvolaní. Vyhlásenie musí byť v úplnej zhode s obsahom rozsudku, tak ako bol odhlasovaný.

(3)Vyhlásenie sa má stať spravidla ihneď po skončení pojednávania, ktoré mu predchádzalo; ak to nie je možné, možno na vyhlásenie rozsudku odročiť pojednávanie na čas najviac troch dní. § 142 Vyhotovenie rozsudku

(1)Každý rozsudok treba písomne vyhotoviť. Vyhotovenie rozsudku musí byť v zhode s obsahom rozsudku, tak ako bol vyhlásený.

(2)Pokiaľ rozsudok nebol písomne vyhotovený už na porade, vyhotoví ho spravidla do piatich dní po jeho vyhlásení predseda senátu; môže však jeho vyhotovením poveriť niektorého sudcu, ktorý bol členom senátu.

(3)Ak nemôže predseda senátu ani iný člen senátu vyhlásený rozsudok písomne vyhotoviť pre prekážku dlhšieho trvania, vyhotoví ho na rozkaz predsedu súdu iný sudca, ktorý nebol členom senátu.

(4)Vyhotovenie rozsudku podpíše predseda senátu a ten, kto ho vypracoval. Ak nemôže predseda senátu podpísať vyhotovenie rozsudku pre prekážku dlhšieho trvania, podpíše ho za neho iný člen senátu; dôvod prekážky sa na vyhotovení rozsudku poznamená. § 143 Doručovanie rozsudku

(1)Odpis rozsudku sa doručí vždy obžalovanému, prokurátorovi, zúčastnenej osobe a poškodenému, a to aj keď boli pri vyhlásení rozsudku prítomní.

(2)Ak má obžalovaný obhajcu a zákonného zástupcu, doručí sa odpis rozsudku vždy tiež týmto osobám.

(3)Ak majú zúčastnená osoba alebo poškodený zákonného zástupcu, doručí sa odpis rozsudku len zákonnému zástupcovi, a ak majú splnomocnenca, doručí sa len splnomocnencovi, i keď majú tiež zákonného zástupcu. § 144 Oprava vyhotovenia rozsudku

(1)Predseda senátu môže osobitným uznesením kedykoľvek opraviť chyby v písaní a počtoch, ako aj iné nesprávnosti vo vyhotovení rozsudku, aby vyhotovenie bolo v úplnej zhode s obsahom rozsudku, tak ako bol vyhlásený. Opravu môže nariadiť tiež súd vyššej stolice.

(2)Odpis uznesenia o oprave sa doručí všetkým osobám, ktorým bol doručený odpis rozsudku.

(3)Proti rozhodnutiu o oprave podľa odseku 1 je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.

(4)Po právoplatnosti rozhodnutia o oprave sa vykoná oprava ako na vyhotovení rozsudku, tak aj na odpisoch rozsudku, ktoré sa od osôb, ktorým boli doručené, vyžiadajú za tým účelom späť; po vykonaní opravy musí zostať pôvodné znenie čitateľné. § 145 Oprava odpisu rozsudku

(1)Nesprávnosti v odpisoch rozsudku opraví predseda senátu osobitným uznesením tak, aby odpisy rozsudku boli v úplnej zhode s vyhotovením rozsudku.

(2)Odpis uznesenia o oprave sa doručí všetkým osobám, ktorým bol doručený odpis rozsudku.

(3)Oprava sa vykoná na všetkých odpisoch rozsudku, ktoré sa od osôb, ktorým boli doručené, vyžiadajú za tým účelom späť. Po vykonaní opravy musí zostať pôvodné znenie čitateľné. § 146 Účinky opravy Ak sa oprava vyhotovenia rozsudku alebo oprava odpisu rozsudku týka podstaty niektorého z výrokov rozsudku, plynie prokurátorovi a osobe opraveným výrokom priamo dotknutej lehota na odvolanie od doručenia odpisu uznesenia o oprave, a ak bola proti uzneseniu o oprave podaná sťažnosť, odo dňa doručenia rozhodnutia o tejto sťažnosti. Druhý oddiel Uznesenie § 147 Obsah uznesenia Uznesenie musí obsahovať:

a)označenie orgánu, o rozhodnutie ktorého ide,
b)deň a miesto rozhodovania,
c)výrok s uvedením zákonných ustanovení, ktoré sa použili,
d)odôvodnenie, a to spravidla s uvedením skutočností, ktoré boli vzaté za dokázané, dôkazov, o ktoré sa skutkové zistenia opierajú, a úvah týkajúcich sa hodnotenia vykonaných dôkazov a ďalej právnych úvah, ktorými sa orgán spravoval pri posudzovaní dokázaných skutočností podľa príslušných ustanovení zákona,
e)poučenie o sťažnosti. § 148 Vyhlasovanie uznesenia

(1)Uznesenie vyhlasuje predseda senátu, prokurátor alebo vyšetrovací orgán.

(2)Vyhlasuje sa úplné znenie výroku a podstatná časť odôvodnenia, ako aj poučenie o sťažnosti. Vyhlásenie súdneho uznesenia musí byť v úplnej zhode s obsahom uznesenia, tak ako bolo odhlasované.

(3)Vyhlásenie sa stane ihneď po skončení prejednávania, ktoré mu predchádzalo. § 149 Vyhotovenie uznesenia

(1)Vyhlásené uznesenie musí sa vyhotoviť spravidla do troch dní.

(2)Netreba vyhotovovať uznesenia, ktorými sa upravuje priebeh konania alebo spôsob vykonania dôkazov alebo nariaďuje alebo pripravuje prejednávanie súdu. § 150 Oznamovanie uznesenia

(1)Uznesenie sa oznamuje osobe, ktorej sa priamo dotýka, a osobe, ktorá svojím návrhom dala naň podnet; v konaní na súde tiež prokurátorovi. Oznámenie sa deje vyhlásením uznesenia alebo doručením jeho odpisu.

(2)Ak má osoba, ktorej sa uznesenie oznamuje, obhajcu alebo splnomocnenca, postačí, ak bolo uznesenie vyhlásené buď v prítomnosti tejto osoby, alebo ak nie je svojprávna, v prítomnosti jej zákonného zástupcu, alebo v prítomnosti jej obhajcu alebo splnomocnenca. Ak nebolo uznesenie vyhlásené alebo ak nebola pri jeho vyhlásení žiadna z uvedených osôb prítomná, doručí sa odpis uznesenia obhajcovi alebo splnomocnencovi, a ak ide o nesvojprávnu osobu, ktorá nemá obhajcu alebo splnomocnenca, jej zákonnému zástupcovi.

(3)Ak sa však oznamuje obvinenému, ktorý nie je svojprávny, uznesenie, proti ktorému má sťažnosť, treba ho oznámiť ako jemu, tak aj jeho obhajcovi a jeho zákonnému zástupcovi. Ak je obvinený vo väzbe, treba také uznesenie oznámiť ako obvinenému, tak aj jeho obhajcovi i vtedy, ak je obvinený svojprávny.

(4)Prokurátorovi sa uznesenie oznamuje vyhlásením, alebo ak nebol pri vyhlásení prítomný, doručením odpisu uznesenia.

(5)Odpis rozhodnutia o opravnom prostriedku sa prokurátorovi a osobe, ktorej sa rozhodnutie priamo dotýka, a taktiež osobe, ktorá svojím návrhom dala na uznesenie podnet, doručí vždy. § 151 Podporné použitie ustanovení o rozsudku Na uznesenie sa ináč primerane použijú ustanovenia prvého oddielu. Tretí oddiel Vykonateľnosť rozhodnutí § 152 Vykonateľnosť rozsudku

(1)Rozsudok je vykonateľný, ak

a)lehota na podanie odvolania márne uplynula,
b)oprávnené osoby sa odvolania výslovne vzdali alebo ho výslovne vzali späť,
c)podané odvolanie bolo zamietnuté, alebo
d)proti nemu nie je odvolanie prípustné.

(2)Odvolanie podané len zúčastnenou osobou nebráni tomu, aby ostatné časti rozsudku boli vykonané. Taktiež odvolanie týkajúce sa len niektorého z viac obžalovaných nebráni tomu, aby rozsudok, pokiaľ ide o ostatných obžalovaných, bol vykonaný.

(3)Ak bola lehota na podanie odvolania zameškaná, avšak oprávnená osoba podala žiadosť o navrátenie lehoty, nemožno rozsudok vykonať až do právoplatného rozhodnutia o tejto žiadosti. § 153 Vykonateľnosť uznesenia

(1)Uznesenie je vykonateľné, ak

a)zákon proti nemu sťažnosť nepripúšťa, alebo
b)zákon proti nemu síce sťažnosť pripúšťa, avšak neustanovuje, že sťažnosť má odkladný účinok.

(2)Uznesenie, proti ktorému zákon pripúšťa sťažnosť, ktorá má odkladný účinok, je vykonateľné, ak

a)lehota na podanie sťažnosti márne uplynula,
b)oprávnené osoby sa sťažnosti výslovne vzdali alebo ju výslovne vzali späť, alebo
c)podaná sťažnosť bola zamietnutá.

(3)Sťažnosť, ktorá má odkladný účinok a týka sa len niektorej z viac osôb alebo len niektorej z viac vecí, o ktorých bolo rozhodnuté tým istým uznesením, nebráni tomu, aby uznesenie v ostatných častiach, ak ich možno oddeliť, bolo vykonané.

(4)Ak bola lehota na podanie sťažnosti, ktorá má odkladný účinok, zameškaná, avšak oprávnená osoba podala žiadosť o navrátenie lehoty, nemožno uznesenie vykonať až do právoplatného rozhodnutia o tejto žiadosti. SIEDMA HLAVA SŤAŽNOSŤ A KONANIE O NEJ § 154 Prípustnosť sťažnosti a jej účinok

(1)Opravným prostriedkom proti uzneseniu je sťažnosť.

(2)Sťažnosťou možno odporovať každému uzneseniu vyšetrovacieho orgánu. Uzneseniu súdu a prokurátora možno sťažnosťou odporovať len v prípadoch, kde to zákon výslovne pripúšťa, a pokiaľ rozhodujú vo veci v prvej stolici. Proti uzneseniu generálneho prokurátora nie je sťažnosť prípustná.

(3)Sťažnosť má odkladný účinok, len kde to zákon výslovne ustanovuje. § 155 Osoby oprávnené na podanie sťažnosti

(1)Ak zákon neustanovuje niečo iné, môže podať sťažnosť osoba, ktorej sa uznesenie priamo dotýka alebo ktorá na uznesenie dala svojím návrhom podnet; proti uzneseniu súdu môže podať sťažnosť tiež prokurátor, a to aj v prospech obvineného.

(2)Proti uzneseniu o väzbe a o ochrannom liečení môžu podať sťažnosť v prospech obvineného tiež osoby, ktoré by mohli podať v jeho prospech odvolanie. § 156 Lehota a miesto na podanie sťažnosti

(1)Sťažnosť sa podáva u orgánu, proti uzneseniu ktorého smeruje, a to do troch dní (§§ 61 a 62) od vyhlásenia uznesenia, a ak je predpísané doručenie odpisu uznesenia, od jeho doručenia; ak sa uznesenie oznamuje ako osobe, ktorej sa priamo dotýka, tak aj jej zákonnému zástupcovi alebo obhajcovi, plynie lehota od toho oznámenia, ktoré bolo vykonané najneskoršie.

(2)Osobám, ktoré podľa ustanovenia § 155 ods. 2 môžu podať sťažnosť v prospech obvineného, končí sa lehota na podanie sťažnosti tým istým dňom ako obvinenému; prokurátorovi však plynie vždy lehota samostatne. § 157 Vzdanie sa a vzatie sťažnosti späť

(1)Oprávnená osoba sa môže sťažnosti výslovne vzdať.

(2)Oprávnená osoba môže podanú sťažnosť vziať výslovne späť, a to najneskoršie do vyhlásenia rozhodnutia o sťažnosti. Sťažnosť podanú prokurátorom môže vziať späť aj nadriadený prokurátor.

(3)Sťažnosť podanú v prospech obvineného inou oprávnenou osobou alebo namiesto obvineného obhajcom alebo zákonným zástupcom možno vziať späť len s výslovným súhlasom obvineného.

(4)Vzatie sťažnosti späť vezme uznesením na vedomie orgán povolaný na rozhodnutie o sťažnosti a ak nebola vec dosiaľ tomuto orgánu predložená, orgán, proti rozhodnutiu ktorého sťažnosť smeruje; v konaní na súde rozhoduje o tom predseda senátu. § 158 Sťažnostné dôvody

(1)Sťažnosťou možno odporovať uzneseniu

a)pre nesprávnosť niektorého jeho výroku, alebo
b)pre porušenie ustanovenia o konaní, ktoré mu predchádzalo, pokiaľ toto porušenie mohlo spôsobiť nesprávnosť niektorého výroku uznesenia.

(2)Sťažnosť možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy. § 159 Konanie o sťažnosti pred orgánom, proti uzneseniu ktorého sťažnosť smeruje

(1)Vyšetrovací orgán, proti uzneseniu ktorého sťažnosť smeruje, môže sťažnosti sám vyhovieť, ak nie sú zmenou pôvodného uznesenia dotknuté práva inej osoby. Ak bol na pôvodné uznesenie vyšetrovacieho orgánu potrebný predchádzajúci súhlas prokurátora, je potrebné, aby tiež na vyhovenie sťažnosti bol vopred daný tento súhlas.

(2)Prokurátor a súd, proti uzneseniu ktorých sťažnosť smeruje, môžu sťažnosti sami vyhovieť, ak nie sú zmenou pôvodného uznesenia dotknuté práva inej osoby.

(3)Ak lehota na podanie sťažnosti uplynula už všetkým oprávneným osobám a sťažnosti nebolo vyhovené podľa odseku 1 alebo 2, predloží vec na rozhodnutie

a)vyšetrovací orgán prokurátorovi, ktorý vykonáva nad vyšetrovaním dozor, a ak ide o sťažnosť proti uzneseniu, ku ktorému tento prokurátor vopred dal súhlas, prokurátorovi, ktorý je tomuto prokurátorovi nadriadený,
b)prokurátor nadriadenému prokurátorovi,
c)predseda senátu nadriadenému súdu; predseda senátu doručí, ak to pokladá za potrebné, prokurátorovi a osobe, ktorá by mohla byť rozhodnutím o sťažnosti priamo dotknutá, ak nie sú sťažovateľmi, zároveň odpis sťažnosti. Rozhodnutie nadriadeného orgánu o sťažnosti § 160

(1)Pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán

a)správnosť všetkých výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým môže sťažovateľ podať sťažnosť,
b)konanie, ktoré predchádza napadnutému uzneseniu.

(2)Ak sa týka sťažnosť len niektorej z viac osôb alebo len niektorej z viac vecí, o ktorých bolo rozhodnuté tým istým uznesením, preskúma nadriadený orgán len správnosť výrokov, ktoré sa týkajú tejto osoby alebo tejto veci a konania, ktoré predchádza onej časti uznesenia. § 161

(1)Nadriadený orgán, ktorý rozhoduje o sťažnosti, nemôže na jej podnet zmeniť uznesenie v neprospech osoby, ktorá sťažnosť podala alebo v prospech ktorej bola sťažnosť podaná.

(2)Ak zmení nadriadený orgán uznesenie v prospech obvineného z dôvodu, ktorý je na prospech tiež spoluobvinenému, zmení uznesenie aj v prospech tohto spoluobvineného. § 162

(1)Nadriadený orgán zamietne sťažnosť,

a)ak nie je prípustná,
b)ak bola podaná oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa jej výslovne vzdala alebo znova podala sťažnosť, ktorú už predtým výslovne vzala späť, alebo
c)ak nie je dôvodná.

(2)Ako oneskorenú nemožno zamietnuť sťažnosť, ktorú oprávnená osoba podala neskoro len preto, že sa spravovala nesprávnym poučením, daným jej pri oznámení uznesenia. § 163

(1)Ak nezamietne nadriadený orgán sťažnosť, zruší napadnuté uznesenie a

a)rozhodne sám vo veci, alebo
b)nariadi vyšetrovaciemu orgánu alebo prokurátorovi, proti uzneseniu ktorého sťažnosť smeruje, alebo súdu, proti uzneseniu ktorého sťažnosť smeruje, alebo inému súdu toho istého druhu tej istej stolice svojho obvodu, aby vec znovu prejednal a rozhodol; pri novom rozhodovaní je tento vyšetrovací orgán, prokurátor alebo súd viazaný právnym názorom, ktorý vo veci vyslovil nadriadený orgán. Ustanovenie § 161 ods. 1 sa tu použije primerane.

(2)Ak je vadná len časť napadnutého uznesenia alebo konania, ktoré jej predchádza a možno ju oddeliť od ostatných častí, alebo ak sa sťažnosť týka len časti uznesenia (§ 160 ods. 2) alebo konania, ktoré jej predchádza, nadriadený orgán svoje rozhodnutie podľa odseku 1 obmedzí na túto časť. ÔSMA HLAVA TROVY TRESTNÉHO KONANIA § 164 Trovy trestného konania preddavkované štátom Trovy nutné na vykonanie trestného konania včítane vykonávacieho konania preddavkuje štát; nepreddavkuje však vlastné trovy obvineného, zúčastnenej osoby a poškodeného a výdavky spôsobené pribraním obhajcu a splnomocnenca. Povinnosť na náhradu trov trestného konania preddavkovaných štátom § 165

(1)Ak bol obžalovaný právoplatne uznaný vinným, je povinný nahradiť štátu

a)trovy spojené s výkonom väzby,
b)trovy spojené s výkonom trestu odňatia slobody,
c)ostatné štátom preddavkované trovy paušálnou sumou.

(2)Dennú sadzbu pripadajúcu na trovy spojené s výkonom väzby a s výkonom trestu odňatia slobody vyhlási minister vnútra v Úradnom liste Československej republiky.

(3)Paušálnu sumu uvedenú v odseku 1 písm. c) vyhlási minister spravodlivosti v Úradnom liste Československej republiky. § 166

(1)Kto podal celkom bezvýsledný návrh na obnovu konania, je povinný nahradiť štátu štátom preddavkované trovy paušálnou sumou (§ 165 ods. 3).

(2)Povinnosť na náhradu podľa odseku 1 nepostihuje prokurátora a orgán verejnej starostlivosti o mládež. § 167 Povinnosť na náhradu trov poškodeného Ak bol poškodenému aspoň sčasti priznaný nárok na náhradu škody, je odsúdený, ktorému bola povinnosť na náhradu škody uložená, povinný na žiadosť poškodeného nahradiť mu trovy potrebné na účelné uplatnenie jeho nároku na náhradu škody v trestnom konaní včítane trov vzniknutých pribratím splnomocnenca. Rozhodovanie o povinnosti na náhradu trov trestného konania a o ich výške § 168

(1)O povinnosti na náhradu trov poškodeného a o ich výške (§ 167) a o povinnosti na náhradu trov spojených s výkonom väzby [§ 165 ods. 1 písm. a)] rozhodne po právoplatnosti rozsudku predseda senátu súdu prvej stolice.

(2)Proti rozhodnutiu podľa odseku 1 je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok. § 169 Ak trovy určené paušálnou sumou [§ 165 ods. 1 písm. c), § 166 ods. 1] neboli zaplatené kolkovými známkami, rozhodne o povinnosti na ich náhradu predseda senátu súdu prvej stolice. § 170

(1)O povinnosti na náhradu trov spojených s výkonom trestu odňatia slobody a o ich výške [§ 165 ods. 1 písm. b)], ako aj o výške trov spojených s výkonom väzby, rozhoduje správa nápravného zariadenia, v ktorom odsúdený odpykáva trest odňatia slobody alebo v ktorom bola vykonávaná väzba; na konanie sa použijú všeobecné predpisy o konaní vo veciach správnych.

(2)Rozhodnutie podľa odseku 1 je vykonateľné správnou i súdnou exekúciou. § 171 Rozhodnutie o povinnosti na náhradu trov spojených s výkonom trestu odňatia slobody a o ich výške vydá správa nápravného zariadenia len za čas, v ktorom väzeň svojím zavinením spôsobil, že trovy výkonu trestu sa nemohli uhradiť z jeho pracovnej odmeny. O také zavinenie ide vtedy, keď je potrebné také stráženie väzňa, že sa mu nemôže poskytnúť pracovná príležitosť alebo keď väzeň bezdôvodne odopiera pracovať. DRUHÁ ČASŤ PRÍPRAVNÉ KONANIE DEVIATA HLAVA VYŠETROVANIE Prvý oddiel Vyšetrovacie orgány § 172

(1)Vyšetrovanie vykonávajú vyšetrovatelia prokuratúry a vyšetrovatelia Ministerstva vnútra.

(2)Za účelom čo najobjektívnejšieho preverenia vykonávajú vyšetrovatelia prokuratúry na rozkaz prokurátora vyšetrovania alebo jednotlivé vyšetrovacie úkony, najmä výsluch obvineného, i vo veciach, ktoré vyšetrujú iné vyšetrovacie orgány.

(3)Dozor nad vyšetrovaním vykonáva prokurátor. Pritom je oprávnený

a)dávať vyšetrovacím orgánom záväzné pokyny na vyšetrovanie trestných činov, ako aj na pátranie po páchateľoch, ktorí sú neznámeho pobytu;
b)vyžadovať od vyšetrovacích orgánov za účelom previerky trestné spisy, dokumenty, materiály a zprávy o spáchaných trestných činoch;
c)zúčastniť sa vykonávania vyšetrovacích úkonov a osobne vykonať vyšetrovanie hociktorej veci; pritom postupuje podľa ustanovení druhého oddielu tejto hlavy a proti jeho rozhodnutiam je prípustná sťažnosť ako proti rozhodnutiam vyšetrovacích orgánov;
d)vracať vec vyšetrovacím orgánom so svojimi pokynmi na doplnenie vyšetrenia;
e)zrušovať nezákonné a neodôvodnené rozhodnutia a opatrenia vyšetrovacích orgánov;
f)odňať hociktorú vec určitému vyšetrovaciemu orgánu a odovzdať ju inému vyšetrovaciemu orgánu, ak je to potrebné na zabezpečenie čo najúplnejšieho a najobjektívnejšieho vyšetrenia veci;
g)odvolať vyšetrovateľa prokuratúry z ďalšieho vedenia vyšetrovania a urobiť opatrenie na odvolanie iného vyšetrovacieho orgánu z ďalšieho vedenia vyšetrovania, ak sa pri vyšetrovaní dopustili porušenia zákona.

(4)Vyšetrovatelia Ministerstva vnútra vykonávajú vyšetrovanie jednak vo veciach, o ktorých prislúcha konať v prvej stolici krajskému súdu, jednak v ostatných veciach.

(5)Vyšetrovanie vykonávajú tiež velitelia v ozbrojených silách alebo orgány nimi poverené, a to o trestných činoch osôb, ktoré podliehajú ich veliteľskej právomoci, pokiaľ na tieto trestné činy zákon neustanovuje trest prísnejší ako trest odňatia slobody, ktorého horná hranica neprevyšuje jeden rok. § 173 Len prokurátor je oprávnený vykonávať tieto úkony:

a)podať obžalobu, zastaviť alebo prerušiť trestné stíhanie a vec postúpiť alebo odložiť,
b)navrhnúť vydanie rozkazu na zatknutie, vziať do väzby a prepustiť z väzby,
c)nariadiť, aby duševný stav obvineného bol skúmaný vo verejnom zdravotníckom ústave alebo v osobitnom pozorovacom oddelení väzenského ústavu,
d)ustanoviť obhajcu,
e)povoliť navrátenie lehoty,
f)nariadiť zaistenie majetku obvineného,
g)určiť, na ktoré prostriedky a veci sa nevzťahuje zaistenie majetku obvineného,
h)zrušiť zaistenie majetku obvineného,
i)vykonať zabezpečenie nároku poškodeného na náhradu škody a obmedziť alebo zrušiť také zabezpečenie,
j)rozhodnúť o vrátení alebo predaji veci vzatej do úschovy,
k)dať súhlas na pochovanie mŕtvoly v prípadoch, kde bola podľa § 129 nariadená pitva, a nariadiť exhumáciu mŕtvoly,
l)navrhnúť vyžiadanie obvineného z cudziny,
m)vykonať predbežné vyšetrenie v konaní o vydaní do cudziny. § 174 Predchádzajúci súhlas prokurátora potrebujú vyšetrovacie orgány
a)na vykonanie prehľadania osoby a domu, na odňatie veci a zadržanie zásielok; bez predchádzajúceho súhlasu prokurátora môžu tieto úkony vykonať len vtedy, ak súhlas nemožno vopred dostať a vec nepripúšťa odklad, v ktorom prípade sú potom povinné vyžiadať si najneskoršie do 48 hodín dodatočný súhlas,
b)na otvorenie zásielok. § 175 Prokurátor je oprávnený uložiť orgánom Ministerstva vnútra vykonanie takých úkonov, ktoré sú tieto orgány oprávnené vykonať a ktoré sú potrebné na objasnenie veci alebo na zistenie páchateľa. Druhý oddiel Priebeh vyšetrovania Začatie vyšetrovania § 176 Vyšetrovanie sa začne, ak sa zistia skutočnosti, ktoré nasvedčujú tomu, že bol spáchaný trestný čin. § 177 Vyšetrovanie začína vyšetrovací orgán uznesením; ak sa nezačalo vyšetrovanie na rozkaz prokurátora, doručí sa mu odpis tohto uznesenia najneskoršie do 24 hodín. Vznesenie obvinenia § 178

(1)Len čo je na podklade zistených skutočností dostatočne odôvodnený záver, že trestný čin spáchala určitá osoba, vydá vyšetrovací orgán uznesenie, že sa táto osoba stíha ako obvinený.

(2)Obvinenému sa toto uznesenie oznámi do troch dní, najneskoršie však na začiatku jeho prvého výsluchu. Prokurátorovi sa odpis tohto uznesenia doručí najneskoršie do 24 hodín. § 179 Uznesenie o vznesení obvinenia musí okrem údajov uvedených v § 147 písm.

a)až
c)a
e)obsahovať tiež uvedenie miesta, času a iných okolností, za ktorých bol čin spáchaný, pokiaľ ich vyšetrovací orgán už pozná, a dôvody stíhania. § 180 Podľa ustanovenia § 178 postupuje vyšetrovací orgán tiež vtedy, keď v priebehu vyšetrovania vyjde najavo, že obvinený spáchal ďalší trestný čin alebo že skutok, pre ktorý sa vedie vyšetrovanie, treba posúdiť podľa iného ustanovenia zákona. § 181 Ak bolo vznesené obvinenie z trestného činu, na ktorý ustanovuje zákon trest smrti alebo trest odňatia slobody, ktorého horná hranica prevyšuje päť rokov, musí mať obvinený obhajcu (§ 35). § 182 Postup pri vyšetrovaní

(1)Vyšetrovanie vykonávajú vyšetrovacie orgány osobne. Pri vykonávaní vyšetrovacích úkonov postupujú podľa ustanovení prvej až siedmej hlavy.

(2)Vyšetrovacie orgány postupujú z vlastnej iniciatívy tak, aby čo najrýchlejšie a čo najúplnejšie vyšetrili všetky skutočnosti potrebné na posúdenie prípadu, najmä zbierajú dôkazy bez rozdielu, či svedčia v prospech alebo v neprospech obvineného.

(3)Doznanie obvineného neoslobodzuje vyšetrovacie orgány od povinnosti preskúmať a všetkými dosiahnuteľnými dôkazmi overiť všetky okolnosti prípadu. Obvineného nesmú žiadnym spôsobom na výpoveď alebo na doznanie donucovať. Skončenie vyšetrovania § 183 Ak vyšetrovací orgán považuje vyšetrovanie za skončené, oboznámi obvineného s výsledkami vyšetrovania, predloží mu vyšetrovacie spisy na preštudovanie a poučí ho o jeho práve navrhnúť doplnenie vyšetrovania. Ak navrhne obvinený vykonanie nových dôkazov alebo doplnenie dôkazov už vykonaných, vyšetrovací orgán ich vykoná; ak však nepovažuje doplnenie vyšetrovania za potrebné pre rozhodnutie prokurátora alebo súdu, návrh odôvodneným uznesením zamietne. § 184 Ak má obvinený obhajcu, treba ho k oboznámeniu obvineného s výsledkami vyšetrovania prizvať a umožniť mu preštudovať spisy a hovoriť s obvineným, ktorý je vo väzbe, bez prítomnosti iných osôb. § 185 Vyšetrovanie sa musí skončiť najneskoršie do dvoch mesiacov od jeho začatia. Povoliť predĺženie tejto lehoty o jeden mesiac je oprávnený prokurátor, ktorý vykonáva dozor nad vyšetrovaním; povoliť predĺženie tejto lehoty o ďalší mesiac je oprávnený krajský prokurátor. Povoliť ďalšie predĺženie tejto lehoty je oprávnený len generálny prokurátor. Sťažnosť proti rozhodnutiu vyšetrovacích orgánov § 186 Proti všetkým rozhodnutiam vyšetrovacích orgánov môže obvinený podať sťažnosť (§§ 154 a nasl.). Sťažnosť treba do 24 hodín predložiť prokurátorovi. § 187 Obvinený má tiež právo žiadať prokurátora hocikedy v priebehu vyšetrovania, aby sa odstránili prieťahy vo vyšetrovaní alebo

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.