Úradné zdrojeslov-lex.sk · EUR-Lex
Europaius
Slovenčina
ČeštinaDeutschFrançaisEspañolPolskiItalianoNederlandsÖsterreichBelgiquePortuguêsSvenskaDanskSuomiIrelandMagyarEestiLietuviųLatviešuSlovenščinaHrvatskiΚύπροςMaltiRomânăΕλληνικάLuxembourgБългарски
Slovenčina

Zákonník práce

Zbierka zákonov Slovenskej republiky --> Informačný systém verejnej správy Slov-lex Táto stránka je zabezpečená Buďte pozorní a vždy sa uistite, že zdieľate informácie iba cez zabezpečenú webovú stránku verejnej správy SR. Zabezpečená stránka vždy začína https:// pred názvom domény webového sídla. Náchadzate sa na statickej verzií portálu. Aktuálnu verziu portálu nájdete na: www.slov-lex.sk. Preskoč na obsah 65/1965 Zb. Vyhlásené znenie Obsah zobrazeného právneho predpisu má informatívny charakter. História Dátum účinnostiNovela

  1. Vyhlásené znenie
  2. 01.01.1966 - 30.06.1968
  3. 01.07.1968 - 31.12.1969 88/1968 Zb.
  4. 01.01.1970 - 30.06.1975 153/1969 Zb.
  5. 01.07.1975 - 30.06.1982 20/1975 Zb.
  6. 01.07.1982 - 31.12.1984 72/1982 Zb.
  7. 01.01.1985 - 08.04.1985 111/1984 Zb.
  8. 09.04.1985 - 30.06.1987 22/1985 Zb.
  9. 01.07.1987 - 31.12.1987 52/1987 Zb.
  10. 01.01.1988 - 31.12.1988 98/1987 Zb.
  11. 01.01.1989 - 28.03.1990 188/1988 Zb.
  12. 29.03.1990 - 22.04.1990 81/1990 Zb.
  13. 23.04.1990 - 31.01.1991 101/1990 Zb.
  14. 01.02.1991 - 30.07.1991 3/1991 Zb.
  15. 31.07.1991 - 28.05.1992 297/1991 Zb.
  16. 29.05.1992 - 07.12.1992 231/1992 Zb.
  17. 08.12.1992 - 31.12.1992 542/1992 Zb.
  18. 01.01.1993 - 07.02.1993 10/1993 Z. z., 542/1992 Zb., 264/1992 Zb., 231/1992 Zb., 231/1992 Zb.
  19. 08.02.1993 - 25.11.1993 27/1993 Z. z.
  20. 26.11.1993 - 31.12.1995 275/1993 Z. z.
  21. 01.01.1996 - 31.03.1996 304/1995 Z. z.
  22. 01.04.1996 - 31.08.1996 90/1996 Z. z.
  23. 01.09.1996 - 31.12.1996 206/1996 Z. z.
  24. 01.01.1997 - 31.12.1997 330/1996 Z. z., 206/1996 Z. z., 206/1996 Z. z.
  25. 01.01.1998 - 31.03.1998 379/1997 Z. z.
  26. 01.04.1998 - 30.06.1998 43/1998 Z. z.
  27. 01.07.1998 - 30.11.1999 190/1998 Z. z.
  28. 01.12.1999 - 30.06.2000 297/1999 Z. z.
  29. 01.07.2000 - 31.07.2000 95/2000 Z. z., 297/1999 Z. z.
  30. 01.08.2000 - 30.04.2001 244/2000 Z. z., 245/2000 Z. z.
  31. 01.05.2001 - 30.06.2001 154/2001 Z. z., 158/2001 Z. z.
  32. 01.07.2001 - 31.03.2002 95/2000 Z. z. Obsah ZÁKLADNÉ ZÁSADY Článok I Článok II Článok III Článok IV Článok V Článok VI Článok VII Článok VIII Článok IX Článok X PRVÁ ČASŤ VŠEOBECNÉ USTANOVENIA PRVÁ HLAVA PÔSOBNOSŤ ZÁKONNÍKA PRÁCE § 1 § 2

(1)
(2)§ 3
(1)
(2)
(3)§ 4 § 5 § 6 § 7 DRUHÁ HLAVA ÚČASTNÍCI PRACOVNOPRÁVNYCH VZŤAHOV Socialistické organizácie § 8
(1)
(2)§ 9
(1)
(2)
(3)§ 10
(1)
(2)Pracovníci § 11
(1)
(2)§ 12
(1)
(2)
(3)
(4)§ 13 Zastúpenie § 14
(1)
(2)
(3)
(4)§ 15
(1)
(2)
(3)§ 16
(1)
(2)
(3)§ 17
(1)
(2)
(3)TRETIA HLAVA ÚČASŤ PRACOVNÍKOV NA ROZVOJI, RIADENÍ A KONTROLE ČINNOSTI ORGANIZÁCIE § 18
(1)
(2)
(3)§ 19
(1)
(2)Kolektívne zmluvy § 20
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)§ 21 § 22
(1)
(2)§ 23
(1)
(2)
(3)ŠTVRTÁ HLAVA ZABEZPEČENIE PRÁVA NA PRÁCU A PRÁCA V PROSPECH SPOLOČNOSTI § 24
(1)
(2)§ 25
(1)
(2)
  1. a)
  2. b)
  3. c)d)
(3)§ 26
(1)
(2)DRUHÁ ČASŤ PRACOVNÝ POMER PRVÁ HLAVA VZNIK, ZMENY A SKONČENIE PRACOVNÉHO POMERU § 27
(1)
(2)
(3)
(4)Prvý oddiel Pracovná zmluva a vznik pracovného pomeru § 28 § 29
(1)
  1. a)
  2. b)c)
(2)§ 30 § 31
(1)
(2)§ 32
(1)
  1. a)
  2. b)
  3. c)d)
(2)
(3)Vznik pracovného pomeru § 33
(1)
(2)§ 34
(1)
(2)
(3)§ 35 Povinnosti vyplývajúce z pracovného pomeru
(1)a) b)
(2)
(3)Druhý oddiel Zmeny pracovného pomeru § 36 Zmena dojednaných pracovných podmienok
(1)
(2)§ 37 Prevedenie na inú prácu
(1)
  1. a)
  2. b)
  3. c)
  4. d)e)
(2)
(3)
  1. a)
  2. b)c)
(4)
(5)§ 38 Pracovná cesta a preloženie
(1)
(2)
(3)§ 39 Prevedenie pracovníka na pôvodné pracovné miesto § 40 Prevedenie a preloženie na žiadosť pracovníka § 41 Účasť odborových orgánov pri prevádzaní a prekladaní
(1)
(2)
(3)Tretí oddiel Skončenie pracovného pomeru § 42
(1)
  1. a)
  2. b)
  3. c)d)
(2)§ 43 Dohoda
(1)
(2)
(3)
(4)§ 44 Výpoveď
(1)
(2)
(3)§ 45 Výpovedné lehoty
(1)
(2)
  1. a)
  2. b)c)
(3)Výpoveď daná organizáciou § 46
(1)
  1. a)
  2. b)
  3. c)
  4. d)
  5. e)f)
(2)
(3)§ 47
(1)
(2)
(3)Zákaz výpovede § 48
(1)
  1. a)
  2. b)
  3. c)d)
(2)§ 49
  1. a)
  2. b)
  3. c)§ 50 Výpoveď daná pracovníkom § 51
(1)
  1. a)
  2. b)
  3. c)
  4. d)e)
(2)
(3)§ 52 Okamžité zrušenie § 53
(1)a) b)
(2)
(3)§ 54
(1)
(2)§ 55 Skončenie pracovného pomeru dojednaného na určitú dobu § 56
(1)
(2)§ 57
(1)
(2)§ 58 Zrušenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe
(1)
(2)§ 59 Účasť odborových orgánov pri rozviazaní pracovného pomeru
(1)
(2)
(3)§ 60 Potvrdenie o zamestnaní a pracovné posudky
(1)
(2)Štvrtý oddiel Nároky z neplatného rozviazania pracovného pomeru § 61
(1)
(2)
  1. a)
  2. b)§ 62
(1)
(2)a) b)
(3)§ 63 § 64 Piaty oddiel Voľba a vymenovanie § 65
(1)
(2)§ 66 § 67
(1)
(2)§ 68 Šiesty oddiel Súbežné pracovné pomery a vedľajšia činnosť § 69 § 70 Vedľajší pracovný pomer
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)
(6)§ 71 Vedľajšia činnosť DRUHÁ HLAVA PRACOVNÁ DISCIPLÍNA A PRACOVNÝ PORIADOK § 72 Socialistická pracovná disciplína § 73 Základné povinnosti pracovníkov § 74 Základné povinnosti vedúcich pracovníkov
(1)
  1. a)
  2. b)
  3. c)
  4. d)
  5. e)
  6. f)g)
(2)§ 75 Hodnotenie pracovných výsledkov
(1)
(2)
(3)Kárne opatrenia a ich ukladanie § 76
(1)
(2)§ 77
(1)
  1. a)
  2. b)
  3. c)d)
(2)§ 78
(1)
(2)
(3)
(4)§ 79
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)§ 80
(1)
(2)§ 81
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)
(6)
(7)§ 82 Pracovný poriadok
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)
(6)TRETIA HLAVA PRACOVNÝ ČAS A ČAS ODPOČINKU Prvý oddiel Pracovný čas a prestávky v práci § 83 Dĺžka pracovného času
(1)
(2)
(3)Rozvrhnutie pracovného času § 84
(1)
(2)§ 85 § 86 Kratší pracovný čas
(1)
(2)
(3)Začiatok a koniec pracovného času § 87
(1)
(2)
(3)
(4)§ 88 § 89 Prestávky v práci
(1)
(2)
(3)§ 90 Nepretržitý odpočinok medzi dvoma smenami
(1)
(2)
  1. a)
  2. b)
  3. c)
  4. d)e)
(3)Dni pracovného pokoja § 91
(1)
(2)
(3)
  1. a)
  2. b)
  3. c)
  4. d)
  5. e)
  6. f)
  7. g)h)
(4)§ 92
(1)
(2)
(3)§ 93 § 94 § 95 Pracovná pohotovosť Druhý oddiel Práca nadčas a nočná práca § 96
(1)
(2)§ 97
(1)
(2)
(3)
(4)§ 98
(1)
(2)§ 99 Tretí oddiel Dovolenka na zotavenie § 100 Nárok na dovolenku
(1)
(2)
  1. a)
  2. b)c)
(3)
(4)Dĺžka dovolenky § 101
(1)
(2)
  1. a)
  2. b)c)
(3)
(4)§ 102
(1)
(2)§ 103
(1)
  1. a)
  2. b)
  3. c)
  4. d)
  5. e)f)
(2)
(3)§ 104 Zápočet dôb pred 1. januárom 1966
(1)
(2)§ 105 Dodatková dovolenka
(1)
(2)Nástup a prerušenie dovolenky § 106
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)§ 107
(1)
(2)§ 108 Vplyv skončenia pracovného pomeru na dovolenku
(1)
(2)
(3)§ 109 Náhrada mzdy za dovolenku
(1)
(2)
  1. a)
  2. b)
  3. c)
  4. d)e)
(3)
(4)
(5)§ 110
  1. a)
  2. b)
  3. c)
  4. d)
  5. e)ŠTVRTÁ HLAVA MZDA, NÁHRADA MZDY A NÁHRADY VÝDAVKOV Prvý oddiel Mzda Všeobecné zásady § 111
(1)
(2)
(3)§ 112
(1)
(2)§ 113 Mzdové sústavy
(1)
(2)
(3)
(4)§ 114 Normovanie práce
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)§ 115 Mzda pri prevedení na inú prácu
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)
(6)§ 116 Mzda za prácu nadčas
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)
(6)§ 117 Zvýhodnenie práce v nočných smenách § 118 Mzda a náhrada mzdy za sviatky
(1)
(2)a) b)
(3)
(4)§ 119 Mzda pri chybnej práci
(1)
(2)
(3)§ 120 Splatnosť mzdy
(1)
(2)§ 121 Výplata mzdy
(1)
(2)
(3)
(4)§ 122 Zrážky zo mzdy
(1)
  1. a)
  2. b)
  3. c)
  4. d)
  5. e)
  6. f)
  7. g)
  8. h)ch)
(2)§ 123 Druhý oddiel Náhrada mzdy pri prekážkach v práci Prekážky na strane pracovníka § 124 Prekážky z dôvodov všeobecného záujmu
(1)
(2)
(3)
(4)§ 125 Náhrada mzdy pri výkone služby v ozbrojených silách
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)
(6)§ 126 Školenie a štúdium popri zamestnaní
(1)
(2)
(3)Dôležité osobné prekážky v práci § 127 § 128
(1)
(2)Prekážky na strane organizácie § 129 Prestoje § 130 Ostatné prekážky na strane organizácie
(1)
(2)Tretí oddiel Náhrady výdavkov poskytované pracovníkom v súvislosti s výkonom práce § 131
(1)
(2)PIATA HLAVA BEZPEČNOSŤ A OCHRANA ZDRAVIA PRI PRÁCI § 132
(1)
(2)§ 133 Úlohy organizácie
(1)
(2)
(3)§ 134 Hmotné podnety na zvyšovanie starostlivosti o bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci
(1)
(2)§ 135 Účasť pracovníkov na zaisťovaní bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci
(1)
(2)
  1. a)
  2. b)
  3. c)d)
(3)§ 136 Dozor Revolučného odborového hnutia
(1)
(2)
(3)
  1. a)
  2. b)
  3. c)
  4. d)
  5. e)
  6. f)g)
(4)§ 137 Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci vo výrobných družstvách a v jednotných roľníckych družstvách
(1)
(2)
(3)
(4)§ 138 Štátny odborný dozor
(1)
(2)ŠIESTA HLAVA STAROSTLIVOSŤ O PRACOVNÍKOV Prvý oddiel Kultúrny a odborný rozvoj pracovníkov a ich pracovné podmienky § 139
(1)
(2)
(3)§ 140
(1)
(2)
(3)Starostlivosť o kvalifikáciu pracovníkov a jej zvyšovanie § 141 a) b) c) § 142
(1)
(2)
(3)
(4)§ 143 § 144
(1)
(2)§ 145 Uloženie zvrškov a dopravných prostriedkov Druhý oddiel Zabezpečenie pri práceneschopnosti a v starobe a zamestnávanie po návrate do práce § 146 § 147 § 148
(1)
(2)
(3)SIEDMA HLAVA PRACOVNÉ PODMIENKY ŽIEN A MLADISTVÝCH Prvý oddiel Pracovné podmienky žien § 149
(1)
(2)§ 150 Zákazy niektorých prác
(1)
  1. a)
  2. b)
  3. c)d)
(2)
(3)§ 151 Odpočinok medzi dvoma smenami § 152 Nočná práca
(1)
  1. a)
  2. b)c)
(2)
(3)Druhý oddiel Pracovné podmienky tehotných žien a matiek § 153 Prevedenie na inú prácu
(1)
(2)
(3)§ 154 Pracovné cesty a preloženie
(1)
(2)§ 155 Rozviazanie pracovného pomeru § 156 Úprava pracovného času
(1)
(2)
(3)Materská dovolenka § 157
(1)
(2)
(3)§ 158
(1)
(2)
(3)§ 159
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)§ 160
(1)
(2)§ 161 Prestávky na dojčenie
(1)
(2)
(3)§ 162
(1)
(2)Tretí oddiel Pracovné podmienky mladistvých § 163 § 164
(1)
(2)§ 165
(1)
(2)§ 166 Zákaz práce nadčas a práce v noci
(1)
(2)
(3)§ 167 Práce zakázané mladistvým
(1)
(2)
(3)
(4)§ 168 Lekárske vyšetrenie
(1)a) b)
(2)
(3)§ 169 ÔSMA HLAVA NÁHRADA ŠKODY Prvý oddiel Predchádzanie škodám § 170
(1)
(2)§ 171
(1)
(2)
(3)Druhý oddiel Zodpovednosť pracovníka za škodu spôsobenú pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním Všeobecná zodpovednosť § 172
(1)
(2)
(3)§ 173
(1)
(2)
(3)§ 174
(1)
(2)§ 175 Zodpovednosť za nesplnenie povinnosti na odvrátenie škody Zodpovednosť za schodok na zverených hodnotách, ktoré je pracovník povinný vyúčtovať § 176
(1)
(2)
(3)
(4)§ 177
(1)
(2)§ 178 Zodpovednosť za stratu zverených predmetov
(1)
(2)Rozsah náhrady škody § 179
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)§ 180 § 181 § 182
(1)
(2)
(3)§ 183
(1)
(2)
(3)§ 184
(1)
(2)
(3)
(4)§ 185
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)§ 186 Tretí oddiel Zodpovednosť organizácie § 187
(1)
(2)
(3)§ 188 § 189
(1)
  1. a)
  2. b)c)
(2)Zodpovednosť za škodu pri pracovných úrazoch a chorobách z povolania § 190
(1)
(2)
(3)
(4)§ 191
(1)a) b)
(2)
  1. a)
  2. b)c)
(3)
(4)
(5)§ 192 § 193
(1)
  1. a)
  2. b)
  3. c)d)
(2)§ 194 § 195
(1)
(2)
(3)
(4)§ 196 § 197
(1)
  1. a)
  2. b)
  3. c)d)
(2)§ 198 § 199
(1)
(2)
(3)§ 200 § 201
(1)
(2)§ 202 § 203
(1)
(2)Zodpovednosť v osobitných prípadoch § 204 Zodpovednosť za škodu na odložených veciach
(1)
(2)
(3)§ 205 Zodpovednosť pri odvracaní škody
(1)
(2)§ 206
(1)
(2)DEVIATA HLAVA ROZHODOVANIE PRACOVNÝCH SPOROV Orgány rozhodujúce pracovné spory § 207
(1)
(2)§ 208
(1)
(2)
  1. a)
  2. b)c)
(3)§ 209
  1. a)
  2. b)§ 210 Rozhodcovské konanie § 211
(1)
(2)
(3)§ 212
(1)
(2)§ 213 Zmena právoplatného rozhodnutia § 214
(1)
(2)§ 215
(1)
(2)§ 216 Podrobnejšia úprava rozhodcovského konania a uskutočňovanie rozhodcovského konania vo výrobných družstvách
(1)
(2)TRETIA ČASŤ UČEBNÝ POMER § 217
(1)
(2)
(3)§ 218 Povinnosti organizácie
  1. a)
  2. b)
  3. c)
  4. d)
  5. e)§ 219 Povinnosti učňa
(1)
  1. a)
  2. b)
  3. c)
  4. d)e)
(2)§ 220 Učebná zmluva a vznik učebného pomeru
(1)
(2)
  1. a)
  2. b)c)
(3)
(4)§ 221 Zmeny učebného pomeru
(1)
(2)
(3)Skončenie učebného pomeru § 222
(1)
  1. a)
  2. b)
  3. c)d)
(2)§ 223
(1)
  1. a)
  2. b)c)
(2)
  1. a)
  2. b)c)
(3)§ 224 § 225 § 226 Zápočet učebnej doby § 227 Povinnosti organizácie pri skončení učebného pomeru
(1)
(2)
(3)§ 228 Záverečná učňovská skúška
(1)
(2)
(3)
(4)§ 229 Organizácia výchovy
(1)
(2)
(3)§ 230 Finančné a hmotné zabezpečenie učňov
(1)
(2)
(3)§ 231 ŠTVRTÁ ČASŤ DOHODY O PRÁCACH VYKONÁVANÝCH MIMO PRACOVNÉHO POMERU § 232
(1)
(2)
  1. a)
  2. b)§ 233
(1)
(2)§ 234
(1)
  1. a)
  2. b)
  3. c)d)
(2)
  1. a)
  2. b)
  3. c)
  4. d)e)
(3)§ 235
(1)
(2)§ 236 § 237
(1)
(2)
(3)§ 238
(1)
(2)
(3)
(4)§ 239 PIATA ČASŤ SPOLOČNÉ USTANOVENIA PRVÁ HLAVA PRÁVNE ÚKONY § 240
(1)
(2)
(3)§ 241
(1)
(2)
(3)Neplatnosť § 242
(1)
  1. a)
  2. b)
  3. c)
  4. d)e)
(2)
(3)§ 243
(1)
(2)
(3)
(4)Zmluvy (dohody) § 244
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)§ 245
(1)
(2)
(4)
(3)DRUHÁ HLAVA ZABEZPEČENIE PRÁV A POVINNOSTÍ Z PRACOVNOPRÁVNYCH VZŤAHOV § 246
(1)
(2)§ 247
(1)
(2)
(3)
(4)§ 248
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)TRETIA HLAVA PRECHOD PRÁV A POVINNOSTÍ Z PRACOVNOPRÁVNYCH VZŤAHOV § 249
(1)
(2)§ 250
(1)
(2)§ 251 ŠTVRTÁ HLAVA ZÁNIK PRÁV A POVINNOSTÍ Z PRACOVNOPRÁVNYCH VZŤAHOV Uspokojenie nároku § 252
(1)
(2)§ 253
(1)
(2)
(3)
(4)§ 254
(1)
(2)§ 255
(1)
(2)
(3)§ 256
(1)
(2)
(3)§ 257
(1)
(2)§ 258 Uplynutie doby § 259 Dohoda § 260 Smrť pracovníka
(1)
(2)
(3)PIATA HLAVA LEHOTY NA UPLATNENIE NÁROKOV A POČÍTANIE ČASU Lehoty na uplatnenie nárokov § 261
(1)
(2)§ 262
(1)
(2)§ 263
(1)
(2)
(3)§ 264
(1)
(2)
(3)§ 265
(1)
(2)§ 266 Počítanie času
(1)
(2)
(3)ŠIESTA ČASŤ ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA Osobitná úprava pracovného pomeru niektorých pracovníkov § 267
(1)
  1. a)
  2. b)c)
(2)§ 268 § 269
  1. a)
  2. b)
  3. c)
  4. d)
  5. e)
  6. f)§ 270 Výklad niektorých pojmov § 271 § 272
(1)
(2)
(3)§ 273 § 274
(1)
(2)
(3)§ 275 Priemerný zárobok
(1)
(2)Prechodné ustanovenia § 276
(1)
(2)
(3)
(4)§ 277
(1)
(2)a) b)
(3)§ 278
(1)
(2)
(3)§ 279 Zrušovacie ustanovenia
(1)
  82. 83.
(2)
(3)
(4)§ 280 Účinnosť Prílohy Poznámky Otvoriť všetky Informácie o predpise Číslo predpisu: 65/1965 Zb. Názov: Zákonník práce Typ: Zákon Dátum schválenia: 16.06.1965 Dátum vyhlásenia: 30.06.1965 Autor: Národné zhromaždenie Československej socialistickej republiky Právna oblasť: Pracovno-právne vzťahy Nachádza sa v čiastke: 32/1965 Vzťahy predpisu Vykonávacie predpisy 66/1965 Zb. Vládne nariadenie, ktorým sa vykonáva Zákonník práce 28/1966 Zb. Vyhláška Ministerstva školstva a kultúry, ktorou sa vydávajú predpisy o habilitačnom a vymenúvacom konaní a o obsadzovaní voľných pracovných miest učiteľov vysokých škôl. 33/1966 Zb. Vládne nariadenie, ktorým sa dopĺňa a mení vládne nariadenie o umiestňovaní absolventov vysokých škôl, konzervatórií a stredných odborných škôl 62/1966 Zb. Vyhláška Štátnej plánovacej komisie o zásadách pre skracovanie pracovného času a pre úpravu pracovných a prevádzkových režimov. 84/1966 Zb. Vyhláška Štátnej komisie pre financie, ceny a mzdy, ktorou sa ustanovujú odchýlky pre výpočet priemerného zárobku pre niektoré skupiny pracovníkov 91/1966 Zb. Vyhláška Ministerstva financií o odmeňovaní niektorých prác vykonávaných mimo pracovného pomeru. 93/1966 Zb. Vyhláška Ústrednej rady odborov, ktorou sa vydávajú smernice o uvoľňovaní pracovníkov zo zamestnania na výkon funkcie v Revolučnom odborovom hnutí. 94/1966 Zb. Vyhláška Ministerstva školstva a kultúry o pracovných úľavách a hospodárskom zabezpečení študujúcich pri zamestnaní 108/1966 Zb. Vyhláška Štátnej komisie pre techniku o oprávnení na projektovú činnosť. 3/1967 Zb. Vyhláška, ktorou sa vydávajú smernice Ústrednej rady odborov pre uzavieranie, registráciu a kontrolu kolektívnych zmlúv 8/1967 Zb. Vyhláška Ministerstva financií o poskytovaní pracovného voľna a o hospodárskom zabezpečení pracovníkov pri účasti na odbornom školení organizovanom formou krátkodobého internátneho sústredenia 38/1967 Zb. Vládne nariadenie o umiestňovaní absolventov vysokých škôl, konzervatórií, stredných odborných a odborných škôl 75/1967 Zb. Vyhláška ministerstiev zdravotníctva a zahraničných vecí o dodatkovej dovolenke pracovníkov, ktorí vykonávajú zdraviu škodlivé alebo zvlášť obťažné práce, a o náhrade za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti pri niektorých chorobách z povolania. 84/1967 Zb. Vyhláška ministerstiev zdravotníctva a spravodlivosti, Štátneho úradu sociálneho zabezpečenia a Ústrednej rady odborov, ktorou sa mení vyhláška č. 32/1965 Zb. o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia 86/1967 Zb. Vyhláška Štátnej komisie pre financie, ceny a mzdy, Štátnej plánovacej komisie, Štátneho úradu sociálneho zabezpečenia a Ústrednej rady odborov, ktorou sa upravuje uvoľňovanie pracovníkov a ich umiestňovanie a hmotné zabezpečenie v súvislosti s likvidáciou neefektívnych prevádzok a s inými racionalizačnými opatreniami. 87/1967 Zb. Vyhláška Ministerstva školstva o finančnom a hmotnom zabezpečení učňov v internátnych učňovských školách pre mládež vyžadujúcu osobitnú starostlivosť a v učňovských školách navštevovaných učňami z ústavov sociálnej starostlivosti pre telesne chybnú mládež 96/1967 Zb. Vyhláška Štátnej komisie pre financie, ceny a mzdy o náhradách cestovných, sťahovacích a iných výdavkov 97/1967 Zb. Vyhláška Ústrednej rady odborov, ktorou sa vykonávajú niektoré ďalšie ustanovenia Zákonníka práce a predpisov o nemocenskom poistení 11/1968 Zb. Vyhláška Ministerstva školstva, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva školstva a kultúry č. 111/1965 Zb. o záverečných učňovských skúškach 12/1968 Zb. Vládne nariadenie o úprave odmien a náhrad a niektorých ďalších pomerov poslancov národných výborov a členov komisií a aktívov národných výborov 61/1968 Zb. Vyhláška Ústrednej rady odborov, ktorou sa menia smernice ÚRO pre uzavieranie, registráciu a kontrolu kolektívnych zmlúv uverejnené vyhláškou č. 3/1967 Zb. 63/1968 Zb. Vyhláška Ministerstva práce a sociálnych vecí o zásadách pre skracovanie týždenného pracovného času a pre zavádzanie prevádzkových a pracovných režimov s päťdenným pracovným týždňom 111/1968 Zb. Vyhláška Ministerstva práce a sociálnych vecí o úprave výšky príplatku za prácu v nočných smenách 132/1968 Zb. Vyhláška Ministerstva práce a sociálnych vecí o zmene a doplnení vyhlášky č. 86/1967 Zb., ktorou sa upravuje uvoľňovanie pracovníkov a ich umiestňovanie a hmotné zabezpečenie v súvislosti s likvidáciou neefektívnych prevádzok a s inými racionalizačnými opatreniami. 133/1968 Zb. Vyhláška Ústrednej rady odborov o kolektívnych zmluvách 134/1968 Zb. Vyhláška Ústrednej rady odborov o uvoľňovaní pracovníkov zo zamestnania na výkon funkcie v Revolučnom odborovom hnutí 140/1968 Zb. Vyhláška Ministerstva školstva o pracovných úľavách a hospodárskom zabezpečení študujúcich popri zamestnaní. 11/1970 Zb. Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej socialistickej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva školstva a kultúry č. 111/1965 Zb. o záverečných učňovských skúškach v znení vyhlášky č. 11/1968 Zb. 23/1970 Zb. Vyhláška federálneho Ministerstva práce a sociálnych vecí o prejednávaní pracovných sporov komisiami pre pracovné spory 24/1970 Zb. Vyhláška federálneho Ministerstva práce a sociálnych vecí o prechodnom predĺžení pracovného času a o presunoch pracovného voľna v súvislosti so sviatkami v roku 1970 60/1970 Zb. Nariadenie vlády Československej socialistickej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa vládne nariadenie č. 66/1965 Zb. 87/1970 Zb. Vyhláška ministerstva školství České socialistické republiky o učebních oborech a o organizaci výchovy učňů 106/1970 Zb. Vyhláška federálneho Ministerstva práce a sociálnych vecí o úprave pracovného času a o presune pracovného voľna v súvislosti so sviatkami v roku 1971 110/1970 Zb. Vyhláška ministerstva práce a sociálnych vecí Českej socialistickej republiky o finančnom a hmotnom zabezpečení učňov v internátnych učňovských školách pre mládež vyžadujúcu osobitnú starostlivosť a v učňovských školách navštevovaných učňami z ústavov sociálnej starostlivosti pre telesne chybnú mládež 121/1970 Zb. Nariadenie vlády Českej socialistickej republiky o povinnostiach organizácií a občanov pri zabezpečovaní práce občanom 137/1970 Zb. Vyhláška Federálneho výboru pre technický a investičný rozvoj, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Štátnej komisie pre techniku č. 108/1966 Zb. o oprávnení na projektovú činnosť. 152/1970 Zb. Nariadenie vlády Slovenskej socialistickej republiky o povinnostiach organizácií a občanov pri zabezpečovaní práce občanom 156/1970 Zb. Vyhláška Ministerstva práce a sociálnych vecí Slovenskej socialistickej republiky o finančnom a hmotnom zabezpečení učňov v internátnych učňovských školách pre mládež vyžadujúcu osobitnú starostlivosť a v učňovských školách navštevovaných učňami z ústavov sociálnej starostlivosti pre telesne chybnú mládež 11/1971 Zb. Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej socialistickej republiky o učebných odboroch a o organizácii výchovy učňov 89/1971 Zb. Vyhláška Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí o presune pracovného voľna a pracovného času a jeho úprave v roku 1972 a v dňoch
  1. a
  2. decembra 1971 128/1971 Zb. Nariadenie vlády Slovenskej socialistickej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa vládne nariadenie č. 12/1968 Zb. o úprave odmien a náhrad a niektorých ďalších pomerov poslancov národných výborov a členov komisií a aktívov národných výborov 133/1971 Zb. Vyhláška Ministerstva práce a sociálnych vecí Slovenskej socialistickej republiky o úprave pracovného času a o presune pracovného voľna v súvislosti so štátnym sviatkom Slovenskej socialistickej republiky
  3. augustom v roku 1972 81/1972 Zb. Vyhláška Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí o úprave pracovného času a o presune pracovného voľna v roku 1973 51/1973 Zb. Vyhláška Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí a Ústrednej rady odborov o úprave niektorých pomerov pestúnov vykonávajúcich pestúnsku starostlivosť v osobitných zariadeniach 58/1973 Zb. Nariadenie vlády Československej socialistickej republiky o internátnych stredných školách pre pracujúcich a o hospodárskom zabezpečení študujúcich na týchto školách 86/1973 Zb. Vyhláška Ministerstva práce a sociálnych vecí Slovenskej socialistickej republiky o úprave pracovného času v Slovenskej socialistickej republike v roku 1973 102/1973 Zb. Vyhláška Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí o úprave pracovného času a o presune pracovného voľna v roku 1974 9/1975 Zb. Vyhláška Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška č. 77/1974 Zb. o úprave pracovného času a o presune pracovného voľna v roku 1975 42/1975 Zb. Vyhláška Ústrednej rady odborov o prejednávaní a rozhodovaní pracovných sporov rozhodcovskými komisiami 78/1975 Zb. Uznesenie vlády Slovenskej socialistickej republiky z
  4. júla 1975 č. 224 o výnimočnom skrátení nepretržitého odpočinku v týždni 99/1975 Zb. Vyhláška Ministerstva práce a sociálnych vecí Slovenskej socialistickej republiky, ktorou sa zrušuje vyhláška Ministerstva práce a sociálnych vecí Slovenskej socialistickej republiky č. 111/1974 Zb. o úprave pracovného času v Slovenskej socialistickej republice v roku 1975 112/1975 Zb. Vyhláška Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí, ktorou sa upravujú niektoré podrobnosti o zisťovaní priemerného zárobku 126/1975 Zb. Vyhláška Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí o úprave pracovného času a o presune pracovného voľna v roku 1976 29/1976 Zb. Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej socialistickej republiky, ktorou sa dopĺňa vyhláška Ministerstva školstva a kultúry o záverečných učňovských skúškach 38/1976 Zb. Vyhláška Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí o poskytovaní dovolenky na zotavenie niektorým pracovníkom v súvislosti s ich pobytom v cudzine 53/1976 Zb. Vyhláška Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí o úprave pracovného času v roku 1977 138/1976 Zb. Nariadenie vlády Československej socialistickej republiky o úprave niektorých náhrad za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti vzniknutej pracovným úrazom alebo chorobou z povolania 139/1976 Zb. Nariadenie vlády Slovenskej socialistickej republiky o výnimočnom skrátení nepretržitého odpočinku v týždni 32/1977 Zb. Vyhláška Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí o úprave pracovného času a o presune pracovného voľna v roku 1978 43/1978 Zb. Vyhláška Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí o úprave pracovného času a o presune pracovného voľna v roku 1979 4/1979 Zb. Vyhláška Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí o zmene a doplnení vyhlášky č. 74/1970 Zb., ktorou sa upravuje uvoľňovanie, umiestňovanie a hmotné zabezpečenie pracovníkov v súvislosti s vykonávaním racionalizačných a organizačných opatrení 36/1979 Zb. Nariadenie vlády Československej socialistickej republiky o zavedení letného času v rokoch 1979 a 1980 84/1979 Zb. Vyhláška Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí o úprave pracovného času a o presune pracovného voľna v roku 1980 95/1979 Zb. Vyhláška Ministerstva práce a sociálnych vecí Slovenskej socialistickej republiky a Ministerstva školstva Slovenskej socialistickej republiky o odmeňovaní a hmotnom zabezpečení žiakov a učňov pripravujúcich sa na robotnícke povolania v učebných a študijných odboroch 167/1979 Zb. Vyhláška Ministerstva práce a sociálnych vecí Slovenskej socialistickej republiky a Ministerstva školstva Slovenskej socialistickej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva práce a sociálnych vecí Slovenskej socialistickej republiky a Ministerstva školstva Slovenskej socialistickej republiky č. 95/1979 Zb. o odmeňovaní a hmotnom zabezpečení žiakov a učňov pripravujúcich sa na robotnícke povolania v učebných a študijných odboroch 147/1980 Zb. Vyhláška Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí o úprave pracovného času a o presune pracovného voľna v rokoch 1981 a 1982 120/1981 Zb. Vyhláška Ministerstva práce a sociálnych vecí Slovenskej socialistickej republiky o odmeňovaní niektorých prác vykonávaných mimo pracovného pomeru 36/1982 Zb. Vyhláška Ministerstva práce a sociálnych vecí Slovenskej socialistickej republiky a Ministerstva školstva Slovenskej socialistickej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva práce a sociálnych vecí Slovenskej socialistickej republiky a Ministerstva školstva Slovenskej socialistickej republiky č. 95/1979 Zb. o odmeňovaní a hmotnom zabezpečení žiakov a učňov pripravujúcich sa na robotnícke povolania v učebných a študijných odboroch v znení vyhlášky č. 167/1979 Zb. a vyhlášky č. 50/1981 Zb. 75/1982 Zb. Nariadenie vlády Československej socialistickej republiky o osobitnej dodatkovej dovolenke pracovníkov pracujúcich v podzemí hlbinných uhoľných a lignitových baní 96/1982 Zb. Vyhláška Ministerstva práce a sociálnych vecí Slovenskej socialistickej republiky a Ministerstva školstva Slovenskej socialistickej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva práce a sociálnych vecí Slovenskej socialistickej republiky a Ministerstva školstva Slovenskej socialistickej republiky č. 95/1979 Zb. o odmeňovaní a hmotnom zabezpečení žiakov a učňov pripravujúcich sa na robotnícke povolania v učebných a študijných odboroch v znení vyhlášky č. 167/1979 Zb., vyhlášky č. 50/1981 Zb. a vyhlášky č. 36/1982 Zb. 121/1982 Zb. Vyhláška Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí o niektorých úpravách pracovného času 127/1982 Zb. Nariadenie vlády Československej socialistickej republiky o závodnom stravovaní 145/1982 Zb. Vyhláška Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí č. 129/1979 Zb. o pracovnom uplatnení a hmotnom zabezpečení pracovníkov trvale nespôsobilých na doterajšiu prácu v podzemí hlbinných baní v znení vyhlášky Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí č. 21/1982 Zb. 18/1983 Zb. Nariadenie vlády Československej socialistickej republiky o zavedení letného času v rokoch 1983 až 1985 25/1983 Zb. Vyhláška Ústrednej rady odborov, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ústrednej rady odborov č. 42/1975 Zb. o prejednávaní a rozhodovaní pracovných sporov rozhodcovskými komisiami 6/1984 Zb. Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej socialistickej republiky o výchove a vzdelávaní pracovníkov v socialistických organizáciách 24/1985 Zb. Nariadenie vlády Československej socialistickej republiky, ktorým sa dopĺňa § 11 nariadenia vlády Československej socialistickej republiky č. 54/1975 Zb., ktorým sa vykonáva Zákonník práce 25/1985 Zb. Nariadenie vlády Československej socialistickej republiky o osobitnej dodatkovej dovolenke niektorých pracovníkov organizácií stavebnej výroby 27/1985 Zb. Nariadenie vlády Slovenskej socialistickej republiky o odchylnom poskytovaní nepretržitého odpočinku v týždni niektorým pracovníkom 45/1985 Zb. Vyhláška Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o vykonávaní záznamov o vzniku a skončení pracovných vzťahov do občianskych preukazov 84/1985 Zb. Vyhláška Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí o úpravách pracovného času v rokoch 1986 až 1990 89/1985 Zb. Vyhláška Federálneho ministerstva dopravy o úprave niektorých práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov členov posádok československých námorných lodí 6/1986 Zb. Nariadenie vlády Československej socialistickej republiky o zavedení letného času v rokoch 1986 až 1988 23/1986 Zb. Vyhláška Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí o dodatkovej dovolenke pracovníkov, ktorí pracujú s chemickými karcinogénmi 45/1987 Zb. Vyhláška Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí o zásadách pre skrátenie pracovného času bez zníženia mzdy zo zdravotných dôvodov pracovníkom do 21 rokov veku v podzemí hlbinných baní 95/1987 Zb. Vyhláška Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí o dodatkovej dovolenke pracovníkov, ktorí pracujú s chemickými karcinogénmi 96/1987 Zb. Vyhláška Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí o zásadách pre skrátenie pracovného času bez zníženia mzdy zo zdravotných dôvodov pracovníkom, ktorí pracujú s chemickými karcinogénmi 99/1987 Zb. Nariadenie vlády Československej socialistickej republiky o pracovno-právnych vzťahoch pracovníkov medzinárodných hospodárskych organizácií 102/1987 Zb. Vyhláška Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí o pracovnom uplatnení a hmotnom zabezpečení pracovníkov v baníctve trvale nespôsobilých na doterajšiu prácu 223/1988 Zb. Nariadenie vlády Československej socialistickej republiky, ktorým sa vykonáva Zákonník práce 230/1988 Zb. Nariadenie vlády Slovenskej socialistickej republiky, ktorým sa mení nariadenie vlády Slovenskej socialistickej republiky č. 27/1985 Zb. o odchylnom poskytovaní nepretržitého odpočinku v týždni niektorých pracovníkom 234/1988 Zb. Vyhláška Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška č. 98/1985 Zb. o usmerňovaní mzdových prostriedkov 235/1988 Zb. Vyhláška Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí o zisťovaní a používaní priemerného zárobku 236/1988 Zb. Vyhláška Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí o iných úkonoch vo všeobecnom záujme 241/1988 Zb. Vyhláška Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí ktorou sa dopĺňa vyhláška Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí č. 33/1984 Zb. o cestovných náhradách v znení vyhlášky č. 81/1988 Zb. 41/1989 Zb. Vyhláška Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí o usmerňovaní mzdových prostriedkov podnikov s obchodnou činnosťou, bytového hospodárstva a miestnej výroby a služieb 82/1989 Zb. Nariadenie vlády Československej socialistickej republiky o kolektívnych zmluvách 90/1989 Zb. Vyhláška Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí, ktorou sa mení vyhláška č. 57/1979 Zb. o náhradách za používanie cestných motorových vozidiel pri pracovných cestách v znení vyhlášky č. 2/1984 Zb. 108/1989 Zb. Vyhláška Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška č. 96/1987 Zb. o zásadách pre skrátenie pracovného času bez zníženia mzdy zo zdravotných dôvodov pracovníkom, ktorí pracujú s chemickými karcinogénmi 137/1989 Zb. Nariadenie vlády Československej socialistickej republiky o závodnom stravovaní 145/1989 Zb. Vyhláška Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí o usmerňovaní mzdových prostriedkov 146/1989 Zb. Vyhláška Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí o odmeňovaní pracovníkov v malých organizáciách 195/1989 Zb. Vyhláška Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí o zabezpečení pracovníkov pri organizačných zmenách a občanov pred nástupom do zamestnania 196/1989 Zb. Vyhláška Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí o pružnom pracovnom čase 19/1990 Zb. Vyhláška Ministerstva financií, cien a miezd Slovenskej socialistickej republiky o usmerňovaní mzdových prostriedkov v družstevných organizáciách 55/1990 Zb. Nariadenie vlády Československej socialistickej republiky o zavedení letného času v rokoch 1990 až 1992 121/1990 Zb. Nariadenie vlády Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky o pracovnoprávnych vzťahoch pri súkromnom podnikaní občanov 122/1990 Zb. Vyhláška Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí o odmeňovaní pracovníkov aparátu politických strán a spoločenských organizácií 135/1990 Zb. Vyhláška Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí o odmeňovaní pracovníkov pri súkromnom podnikaní občanov 233/1990 Zb. Nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorým sa ustanovujú odchýlky od Zákonníka práce pre pracovníkov v osobitnom zapojení 251/1990 Zb. Vyhláška Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška č. 33/1984 Zb. o cestovných náhradách v znení vyhlášok č. 81/1988 Zb. a č. 241/1988 Zb., vyhláška č. 57/1979 Zb. o náhradách za používanie cestných motorových vozidiel pri pracovných cestách v znení vyhlášok č. 2/1984 Zb. a č. 90/1989 Zb. a smernice Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí z
  5. augusta 1979 č. 316-1238/79-7305 o odmieňaní pracovníkov, ktorí v súvislosti s výkonom povolania vedú cestné motorové vozidlá 269/1990 Zb. Vyhláška Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí o zjednodušení úpravy odmeňovania robotníkov, obchodno-prevádzkových a technicko-hospodárskych pracovníkov 312/1990 Zb. Vyhláška Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška č. 195/1989 Zb. o zabezpečení pracovníkov pri organizačných zmenách a občanov pred nástupom do zamestnania v znení zákona č. 162/1990 Zb. 338/1990 Zb. Vyhláška Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí, ktorou sa mení vyhláška č. 57/1979 Zb. o náhradách za používanie cestných motorových vozidiel pri pracovných cestách v znení vyhlášok č. 2/1984 Zb., č. 90/1989 Zb. a č. 251/1990 Zb. 430/1990 Zb. Vyhláška Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí, ktorou sa mení vyhláška č. 57/1979 Zb. o náhradách za používanie cestných motorových vozidiel pri pracovných cestách, v znení vyhlášok č. 2/1984 Zb., č. 251/1990 Zb. a č. 338/1990 Zb. 571/1990 Zb. Vyhláška Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí o odmeňovaní učiteľov náboženstva 13/1991 Zb. Nariadenie vlády Českej a Slovenskej Federatívnej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie vlády Československej socialistickej republiky č. 223/1988 Zb., ktorým sa vykonáva Zákonník práce 14/1991 Zb. Nariadenie vlády Českej a Slovenskej Federatívnej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie vlády Českej a Slovenskej Federatívnej republiky č. 121/1990 Zb. o pracovnoprávnych vzťahoch pri súkromnom podnikaní občanov 18/1991 Zb. Vyhláška Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí o iných úkonoch vo všeobecnom záujme 19/1991 Zb. Vyhláška Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí o pracovnom uplatnení a hmotnom zabezpečení pracovníkov v baníctve dlhodobo nespôsobilých na doterajšiu prácu 58/1991 Zb. Vyhláška Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí o vymedzení obsahu mzdových prostriedkov 74/1991 Zb. Vyhláška Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí o odmeňovaní riaditeľov organizácií, ktoré prevádzkujú podnikateľskú činnosť 75/1991 Zb. Vyhláška Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí o poskytovaní ročných odmien riaditeľov rozpočtových a príspevkových organizácií 99/1991 Zb. Nariadenie vlády Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky o určení minimálnej mzdy 145/1991 Zb. Vyhláška Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí o usmerňovaní mzdových prostriedkov rozpočtových a príspevkových organizácií 146/1991 Zb. Vyhláška Ministerstva práce a sociálnych vecí Slovenskej republiky o odmeňovaní riaditeľov organizácií, ktoré vykonávajú podnikateľskú činnosť 147/1991 Zb. Vyhláška Ministerstva práce a sociálnych vecí Slovenskej republiky o poskytovaní ročných odmien a osobného ohodnotenia riaditeľom rozpočtových a príspevkových organizácií 148/1991 Zb. Vyhláška Ministerstva práce a sociálnych vecí Slovenskej republiky, ktorou sa dopĺňa vyhláška Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí č. 33/1984 Zb. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov a úprava Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí z
  6. augusta 1982 č. 315-5796-3161 o osobitnej úprave náhrad cestovných výdavkov pracovníkov prijatých zo Slovenskej socialistickej republiky do aparátu federálnych inštitúcií v znení výnosu Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí z
  7. júna 1990 č. 225-18991-5157 151/1991 Zb. Vyhláška Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí o poskytovaní príplatku k čiastočnému vyrovnaniu rastu životných nákladov pracovníkov organizácií s podnikateľskou činnosťou 177/1991 Zb. Vyhláška Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí o poskytovaní príplatku k čiastočnému vyrovnaniu rastu životných nákladov pracovníkom organizácií riadených federálnymi ústrednými orgánmi, ktoré neprevádzkujú podnikateľskú činnosť 193/1991 Zb. Nariadenie vlády Československej socialistickej republiky, ktorým sa vykonáva Zákonník práce (úplné znenie, ako vyplýva z neskorších zmien a doplnení) 249/1991 Zb. Vyhláška Ministerstva práce a sociálnych vecí Slovenskej republiky o poskytovaní príplatku na čiastočné vyrovnanie rastu životných nákladov pracovníkom organizácií, ktoré nevykonávajú podnikateľskú činnosť 274/1991 Zb. Vyhláška Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí, ktorou sa mení vyhláška Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí č. 145/1991 Zb. o usmerňovaní mzdových prostriedkov rozpočtových a príspevkových organizácií 352/1991 Zb. Nariadenie vlády Slovenskej republiky o predĺžení nároku na dovolenku na zotavenie pracovníkom v organizáciách, ktoré nevykonávajú podnikateľskú činnosť 359/1991 Zb. Vyhláška Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí, ktorou sa mení vyhláška Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí č. 145/1991 Zb. o usmerňovaní mzdových prostriedkov rozpočtových a príspevkových organizácií v znení vyhlášky Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí č. 274/1991 Zb. 377/1991 Zb. Vyhláška Ministerstva práce a sociálnych vecí Slovenskej republiky o spôsobe odmeňovania pracovníkov v organizáciách kultúry 406/1991 Zb. Nariadenie vlády Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky o predĺžení dovolenky na zotavenie v organizáciách, ktoré neprevádzkujú podnikateľskú činnosť 407/1991 Zb. Vyhláška Ministerstva práce a sociálnych vecí Slovenskej republiky o zabezpečení pracovníkov organizácií, ktorí pracujú po kratší ako určený týždenný pracovný čas z dôvodov prechodných odbytových a finančných ťažkostí organizácií 470/1991 Zb. Vyhláška Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí, ktorou sa mení vyhláška Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí č. 145/1991 Zb. o usmerňovaní mzdových prostriedkov rozpočtových a príspevkových organizácií v znení vyhlášky Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí č. 274/1991 Zb. a vyhlášky Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí č. 359/1991 Zb. 524/1991 Zb. Vyhláška Ministerstva práce a sociálnych vecí Slovenskej republiky o odmeňovaní prác vykonávaných na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru 532/1991 Zb. Vyhláška Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí, ktorou sa mení vyhláška Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí č. 145/1991 Zb. o usmerňovaní mzdových prostriedkov rozpočtových a príspevkových organizácií v znení vyhlášky Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí č. 274/1991 Zb., vyhlášky Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí č. 359/1991 Zb. a vyhlášky Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí č. 470/1991 Zb. 2/1992 Zb. Vyhláška ministerstva práce a sociálních věcí České republiky, kterou se mění vyhláška č. 347/1991 Sb., o zabezpečení pracovníků organizací, kteří pracují po kratší pracovní dobu pro přechodné odbytové a finanční potíže 24/1992 Zb. Vyhláška Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí, ktorou sa mení vyhláška Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí č. 58/1991 Zb. o vymedzení obsahu mzdových prostriedkov 36/1992 Zb. Vyhláška Ministerstva práce a sociálnych vecí Slovenskej republiky, ktorou sa mení vyhláška Ministerstva práce a sociálnych vecí Slovenskej republiky č. 407/1991 Zb. o zabezpečení pracovníkov organizácií, ktorí pracujú po kratší ako určený týždenný pracovný čas z dôvodov prechodných odbytových a finančných ťažkostí organizácií 53/1992 Zb. Nariadenie vlády Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky o minimálnej mzde 183/1992 Zb. Vyhláška Ministerstva práce a sociálnych vecí Slovenskej republiky, ktorou sa dopĺňa vyhláška Ministerstva práce a sociálnych vecí Slovenskej republiky č. 524/1991 Zb. o odmeňovaní prác vykonávaných na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru 221/1992 Zb. Vyhláška Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí č. 145/1991 Zb. o usmerňovaní mzdových prostriedkov rozpočtových a príspevkových organizácií v znení vyhlášok Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí č. 274/1991 Zb., č. 359/1991 Zb., č. 470/1991 Zb. a č. 532/1991 Zb. 645/1992 Zb. Nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré vykonávacie predpisy k Zákonníku práce a k zákonu o mzde 170/1993 Z. z. Nariadenie vlády Slovenskej republiky o poskytovaní náhrad niektorých výdavkov zamestnancom zahraničnej služby 248/1993 Z. z. Nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie vlády Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky č.53/1992 Zb o minimálnej mtde v znení nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 645/1992 Zb. 280/1993 Z. z. Vyhláška Ministerstva financií Slovenskej republiky, ktorou sa ustanovujú bližšie podmienky a sadzby poistného zákonného poistenia organizácie pre prípad zodpovednosti za škodu pri pracovnom úraze alebo chorobe z povolania 61/1994 Z. z. Vyhláška Ministerstva financií Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 280/1993 Z. z., ktorou sa ustanovujú bližšie podmienky a sadzby poistného zákonného poistenia organizácie pre prípad zodpovednosti za škodu pri pracovnom úraze alebo chorobe z povolania 190/1994 Z. z. Nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorým sa dopĺňa nariadenie vlády Československej socialistickej republiky č. 223/1988 Zb., ktorým sa vykonáva Zákonník práce v znení neskorších predpisov 47/1995 Z. z. Vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky, ktorou sa mení vyhláška ministerstiev zdravotníctva a spravodlivosti, Štátneho úradu sociálneho zabezpečenia a Ústrednej rady odborov č. 32/1965 Zb. o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia v znení neskorších predpisov 153/1995 Z. z. Nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorým sa dopĺňa nariadenie vlády Československej socialistickej republiky č. 223/1988 Zb., ktorým sa vykonáva Zákonník práce v znení neskorších predpisov 157/1995 Z. z. Nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 169/1993 Z. z. o platových pomeroch zamestnancov zahraničnej služby 189/1996 Z. z. Nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 170/1993 Z. z. o poskytovaní náhrad niektorých výdavkov zamestnancom zahraničnej služby 377/1996 Z. z. Vyhláška Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky o poskytovaní osobných ochranných pracovných prostriedkov 294/1997 Z. z. Nariadenie vlády Slovenskej republiky o podmienkach úhrady nákladov zamestnávateľovi na doplatok ku mzde alebo k platu pri prevedení zamestnanca na prácu s nižšou mzdou alebo platom z dôvodu karanténneho opatrenia 19/1999 Z. z. Vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky, ktorou sa mení vyhláška ministerstiev zdravotníctva a spravodlivosti, Štátneho úradu sociálneho zabezpečenia a ústrednej rady odborov č. 32/1965 Zb. o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia v znení neskorších predpisov 235/2001 Z. z. Opatrenie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, ktorým sa ustanovuje výška percenta a obdobie, za ktoré sa bude upravovať náhrada za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti vzniknutej pracovným úrazom alebo chorobou z povolania a náhrada nákladov na výživu pozostalých, ak zamestnanec následkom pracovného úrazu alebo choroby z povolania zomrel 249/2001 Z. z. Nariadenie vlády Slovenskej republiky o poskytovaní zahraničného príspevku v cudzej mene zamestnancom pôsobiacim v mierových misiách Predpis mení 64/1950 Zb. Zákon o sociálnom zabezpečení osôb, povolaných na službu v brannej moci a ich rodinných príslušníkov 68/1950 Zb. Nariadenie, ktorým sa vydáva platový poriadok pre správnych zamestnancov 115/1950 Zb. Nariadenie o pracovných a platových pomeroch a o penzijnom zabezpečení bývalých pragmatikálnych zamestnancov prevzatých do služieb národných alebo komunálnych podnikov 131/1950 Zb. Nariadenie, ktorým sa vykonáva zákon o sociálnom zabezpečení osôb povolaných na službu v brannej moci a ich rodinných príslušníkov 93/1951 Zb. Zákon o štátnom sviatku, o dňoch pracovného pokoja a o pamätných a významných dňoch 17/1954 Zb. Nariadenie o platových pomeroch zamestnancov štátneho aparátu 44/1954 Zb. Nariadenie o organizácii verejnej dopravy v odbore Ministerstva dopravy 30/1956 Zb. Zákonné opatrenie o úprave platových pomerov učiteľov a vychovávateľov 31/1956 Zb. Zákonné opatrenie o úprave platových pomerov zdravotníckych pracovníkov 54/1956 Zb. Zákon o nemocenskom poistení zamestnancov 70/1958 Zb. Zákon o úlohách podnikov a národných výborov na úseku starostlivosti o pracovné sily 89/1958 Zb. Zákon o výchove dorastu na povolanie v učebnom pomere (Učňovský zákon) 58/1964 Zb. Zákon o zvýšení starostlivosti o tehotné ženy a matky 223/1988 Zb. Nariadenie vlády Československej socialistickej republiky, ktorým sa vykonáva Zákonník práce Predpis je menený 88/1968 Zb. Zákon o predĺžení materskej dovolenky, o dávkach v materstve a o prídavkoch na deti z nemocenského poistenia 153/1969 Zb. Zákon ktorým sa mení a dopĺňa Zákonník práce. 20/1975 Zb. Zákon, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré ďalšie ustanovenia Zákonníka práce 72/1982 Zb. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa § 105 Zákonníka práce 111/1984 Zb. Zákon o predĺžení základnej výmery dovolenky na zotavenie a o doplnení § 5 Zákonníka práce 22/1985 Zb. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa § 92 a 105 Zákonníka práce 52/1987 Zb. Zákon ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré ustanovenia Zákonníka práce 98/1987 Zb. Zákon o osobitnom príspevku baníkom 188/1988 Zb. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa Zákonník práce 81/1990 Zb. Ústavný zákon o zmene názvu Československej socialistickej republiky 101/1990 Zb. Ústavný zákon o zmene názvu Česko-slovenskej federatívnej republiky 3/1991 Zb. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa Zákonník práce 297/1991 Zb. Zákon o úprave náhrady za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti vzniknutej pracovným úrazom alebo chorobou z povolania 231/1992 Zb. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa Zákonník práce a zákon o zamestnanosti 264/1992 Zb. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa Občiansky zákonník, zrušuje zákon o štátnom notárstve a o konaní pred štátnym notárstvom (notársky poriadok) a menia a dopĺňajú niektoré ďalšie zákony 542/1992 Zb. Ústavný zákon o zániku Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky 10/1993 Z. z. Zákon Národnej rady Slovenskej republiky o Fonde zamestnanosti Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov 27/1993 Z. z. Nariadenie vlády Slovenskej republiky o niektorých opatreniach na zabezpečenie prechodu na slovenskú menu 275/1993 Z. z. Zákon Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení Zákonník práce a zákon č. 143/1992 Zb. o plate a odmene za pracovnú pohotovosť v rozpočtových a v niektorých ďalších organizáciách a orgánoch v znení neskorších predpisov 304/1995 Z. z. Zákon Národnej rady Slovenskej republiky o štátnom rozpočte na rok 1996 a o zmene a doplnení niektorých zákonov 90/1996 Z. z. Zákon Národnej rady Slovenskej republiky o minimálnej mzde 206/1996 Z. z. Zákon Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa Zákonník práce a menia sa a dopĺňajú zákony v oblasti zamestnanosti 330/1996 Z. z. Zákon Národnej rady Slovenskej republiky o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci 379/1997 Z. z. Zákon o prevádzkovaní súkromných bezpečnostných služieb a podobných činností, o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov a o doplnení zákona č. 65/1965 Zb. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov (zákon o súkromných bezpečnostných službách) 43/1998 Z. z. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa Zákonník práce 190/1998 Z. z. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa Zákonník práce a o zmene niektorých zákonov 297/1999 Z. z. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa Zákonník práce 95/2000 Z. z. Zákon o inšpekcii práce a o zmene a doplnení niektorých zákonov 244/2000 Z. z. Zákon, ktorým sa dopĺňa Zákonník práce 245/2000 Z. z. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 387/1996 Z. z. o zamestnanosti v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov 154/2001 Z. z. Zákon o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry 158/2001 Z. z. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 330/1996 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci v znení zákona č. 95/2000 Z. z. a o zmene a doplnení Zákonníka práce Predpis je zrušený 311/2001 Z. z. Zákonník práce 65 ZÁKONNÍK PRÁCE zo
  8. júna 1965 Víťazstvo socialistického spoločenského poriadku v našej krajine vytvorilo pevnú východiskovú základňu pre úsilie pracujúceho ľudu upevňovať a ďalej rozvíjať pod vedením Komunistickej strany Československa našu socialistickú spoločnosť. Oslobodená ľudská práca sa stala základným zdrojom rozvoja našej spoločnosti a blahobytu všetkého ľudu. O ňu sa opiera rozvoj národného hospodárstva a rastúca hmotná a kultúrna úroveň všetkých občanov. Práca v socializme vytvára predpoklady pre upevňovanie súladu záujmov jednotlivca so záujmami spoločnosti. Ako člen socialistickej spoločnosti zúčastňuje sa každý pracujúci na plnení úloh socialistickej výstavby a podieľa sa na výsledkoch spoločnej práce. Socialistický poriadok zabezpečuje, aby práca každého jednotlivca slúžila na prospech celku, a tým súčasne i na prospech každého pracujúceho. Socialistický štát určuje podmienky práce, upravuje vzájomné vzťahy medzi pracovníkmi a socialistickými organizáciami, vytyčuje ich vzájomné povinnosti a zaručuje práva pracujúcich v súlade s celospoločenskými záujmami. Pre ďalší rozvoj a upevňovanie spoločenských pracovných vzťahov treba na základe zásad zakotvených v našej socialistickej ústave novo a súhrnne upraviť vzťahy v oblasti spoločenskej práce jednotným Zákonníkom práce, ktorý prispeje k dobudovaniu socialistického právneho poriadku a k upevňovaniu socialistickej zákonnosti. Zákonník práce sa stáva základným prameňom pracovného práva Československej socialistickej republiky. Vyjadruje vôľu pracujúceho ľudu upraviť socialistické pracovné vzťahy v súlade so záujmami spoločnosti, a tým i každého jednotlivca, upevňovať a postupne rozvíjať ich prechod na vzťahy komunistické. Súčasne stáva sa aktívnym činiteľom v rozvoji socialistických výrobných vzťahov. Napomáha tomu, aby pracujúci statočne a čestne pracovali pre spoločnosť, dôsledne dodržiavali pracovnú disciplínu, plne využívali pracovný čas a výrobné prostriedky a uvedomele upevňovali hospodársku základňu nášho štátu - socialistické vlastníctvo výrobných prostriedkov. Dodržiavanie Zákonníka práce všetkými pracujúcimi, štátnymi, hospodárskymi a odborovými orgánmi i ostatnými spoločenskými organizáciami je nástrojom upevňovania socialistického právneho poriadku a prispieva k rozvíjaniu účasti pracujúcich na riadení a správe národného hospodárstva. Vychádzajúc z týchto skutočností Národné zhromaždenie Československej socialistickej republiky sa uznieslo na tomto zákone: ZÁKLADNÉ ZÁSADY Článok I Všetci občania majú právo na prácu. V spoločnosti pracujúcich môže jednotlivec dospieť k plnému rozvinutiu svojich schopností a k uplatneniu svojich oprávnených záujmov len aktívnou účasťou na rozvoji celej spoločnosti, predovšetkým náležitým podielom na spoločenskej práci. Práca v prospech spoločnosti a podľa jej potrieb je preto prvoradou povinnosťou a súčasne prvoradým právom i vecou cti každého občana. Článok II Spoločenské zriadenie Československej socialistickej republiky vylučuje vykorisťovanie človeka človekom v akejkoľvek forme. Článok III Pracovnoprávne vzťahy, v ktorých sa pracovníci zúčastňujú na spoločenskej práci podľa tohto zákonníka, môžu vzniknúť len so súhlasom občana a socialistickej organizácie. Výkon práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov musí byť v súlade s pravidlami socialistického spolužitia. Článok IV Pracovníci majú právo na odmenu za vykonanú prácu podľa jej množstva, akosti a spoločenského významu, na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, na odpočinok a zotavenie po práci. Socialistické organizácie sú povinné vytvárať pracovné podmienky, ktoré pracovníkom umožňujú čo najlepší výkon práce podľa ich schopností a znalostí, rozvoj tvorivej iniciatívy a zvyšovanie kvalifikácie a ktoré prispievajú k stálosti pracovnoprávnych vzťahov. Článok V Pracovníci majú právo i prvoradú povinnosť voči spoločnosti zúčastniť sa na rozvoji, riadení a kontrole činnosti socialistickej organizácie a napomáhať rozvoju a upevňovaniu vzťahov súdružskej spolupráce a vzájomnej pomoci. Socialistické organizácie sú povinné vytvárať a zlepšovať podmienky umožňujúce neustále rozširovať túto účasť. Článok VI Pracovníci sú povinní riadne plniť svoje povinnosti vyplývajúce z pracovnoprávnych vzťahov a z funkcie, ktorou boli v socialistickej organizácii poverení, a tým upevňovať a prehlbovať socialistickú pracovnú disciplínu. Článok VII Ženy majú právo na rovnaké postavenie v práci ako muži. Ženám sa zabezpečujú pracovné podmienky umožňujúce im účasť na práci nielen s ohľadom na ich fyziologické predpoklady, ale najmä s ohľadom na ich spoločenskú funkciu v materstve, pri výchove detí a pri starostlivosti o ne. Článok VIII Mladiství majú právo na prípravu na povolanie a zabezpečujú sa im pracovné podmienky umožňujúce úspešný rozvoj ich telesných a duševných schopností. Článok IX Socialistické organizácie sú povinné robiť opatrenia v záujme ochrany zdravia pracovníkov pri práci a zodpovedajú podľa tohto zákonníka za škody spôsobené pracovníkom pracovným úrazom alebo chorobou z povolania. Pracovníkom je zabezpečená bezplatná preventívna a liečebná starostlivosť, ako i právo na hmotné zabezpečenie pri neschopnosti na prácu, v starobe a v súvislosti s tehotnosťou a materstvom. Pracovníkom so zmenenou pracovnou schopnosťou sa zabezpečujú pracovné podmienky umožňujúce im uplatniť a rozvíjať ich schopnosti v práci s ohľadom na ich zdravotný stav. Pracovníkom, ktorí splnili podmienky pre nárok na starobný dôchodok, vytvárajú sa predpoklady pre ich ďalšiu pracovnú aktivitu. Pracovnoprávne vzťahy sú v dobe neschopnosti pracovníkov na prácu z dôvodov choroby, úrazu, tehotnosti alebo materstva chránené zákonom vo zvýšenej miere. Článok X Účasť Revolučného odborového hnutia v pracovných vzťahoch upravených týmto zákonníkom je nedeliteľnou súčasťou týchto vzťahov. PRVÁ ČASŤ VŠEOBECNÉ USTANOVENIA PRVÁ HLAVA PÔSOBNOSŤ ZÁKONNÍKA PRÁCE § 1 Pri účasti občanov na spoločenskej práci vznikajú medzi občanmi a socialistickými organizáciami pracovnoprávne vzťahy. Tieto vzťahy upravuje predovšetkým Zákonník práce. § 2
(1)Na vzťahy vyplývajúce z výkonu verejnej funkcie, na ktorú boli občania povolaní pracujúcim ľudom, sa Zákonník práce vzťahuje, pokiaľ to výslovne ustanovuje alebo pokiaľ to ustanovujú osobitné predpisy, prípadne stanovy spoločenských organizácií a uznesenia vydané podľa nich ústrednými orgánmi týchto organizácií.
(2)Ak sa verejná funkcia vykonáva v pracovnom pomere, spravuje sa tento pracovný pomer Zákonníkom práce. § 3
(1)Pracovné vzťahy členov jednotných roľníckych družstiev a občanov, ktorí v družstve trvale pracujú podľa pracovných príkazov orgánov družstva a nie sú dosiaľ jeho členmi, ani nie sú v pracovnom pomere k družstvu, a pracovné vzťahy členov výrobných družstiev sa posudzujú podľa Zákonníka práce, len pokiaľ to tento zákonník výslovne ustanovuje alebo pokiaľ to ustanovujú osobitné predpisy alebo stanovy.
(2)Pokiaľ jednotné roľnícke družstvá a výrobné družstvá môžu podľa stanov alebo podľa osobitných predpisov dojednávať pracovné pomery s nečlenmi družstva alebo pokiaľ uzavierajú dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru (§ 232 a nasl.), spravujú sa tieto pracovnoprávne vzťahy Zákonníkom práce.
(3)Zákonník práce sa vzťahuje aj na učňov jednotných roľníckych družstiev a výrobných družstiev. § 4 Na príslušníkov ozbrojených síl v činnej službe, na príslušníkov Sboru národnej bezpečnosti a na prokurátorov a vyšetrovateľov prokuratúry sa Zákonník práce vzťahuje, len pokiaľ to výslovne ustanovuje alebo pokiaľ to ustanovujú osobitné predpisy. § 5 Na žiakov a študentov pri ich práci vo výrobe a pri prevádzkovej praxi, na vedeckých (umeleckých) ašpirantov a na členov krajských združení advokátov sa Zákonník práce vzťahuje, pokiaľ osobitné predpisy neustanovujú inak. § 6 Pracovnoprávne vzťahy medzi občanmi a cudzozemskými organizáciami, ako i medzi cudzincami pracujúcimi na území Československej socialistickej republiky a tuzemskými organizáciami sa spravujú Zákonníkom práce, pokiaľ predpisy o medzinárodnom súkromnom práve neustanovujú inak. § 7 Cudzinci a osoby bez štátnej príslušnosti smú sa do pracovného pomeru prijať, len ak im bolo udelené povolenie na pobyt na území Československej socialistickej republiky. DRUHÁ HLAVA ÚČASTNÍCI PRACOVNOPRÁVNYCH VZŤAHOV Socialistické organizácie § 8
(1)Socialistické organizácie vystupujú v pracovnoprávnych vzťahoch vo svojom mene a majú zodpovednosť vyplývajúcu z týchto vzťahov.
(2)Socialistickými organizáciami sú štátne, družstevné a spoločenské organizácie, ako aj iné organizácie, ktorých činnosť prispieva k rozvoju socialistických vzťahov (ďalej len „organizácia“). § 9
(1)Právne úkony v pracovnoprávnych vzťahoch robí v mene organizácie predovšetkým jej štatutárny orgán. Iní pracovníci organizácie, najmä vedúci jej organizačných útvarov sú oprávnení ako orgány organizácie robiť v mene organizácie právne úkony vyplývajúce z ich funkcií ustanovených organizačnými predpismi.
(2)Organizácia môže v medziach svojej pôsobnosti písomne poveriť ďalších svojich pracovníkov, aby robili určité právne úkony v pracovnoprávnych vzťahoch v jej mene. V písomnom poverení musí byť uvedený rozsah oprávnení povereného pracovníka.
(3)Vedúci pracovníci organizácie, ktorými sa rozumejú jej orgány (odsek 1), ako aj jej ďalší pracovníci, ktorí sú poverení vedením na jednotlivých stupňoch riadenia organizácie, sú oprávnení určovať a ukladať podriadeným pracovníkom organizácie pracovné úlohy, organizovať, riadiť a kontrolovať ich prácu a dávať im na ten účel záväzné pokyny. § 10
(1)Právne úkony orgánov, prípadne poverených pracovníkov (§ 9 ods. 1 a 2) zaväzujú organizáciu, ktorá tiež z týchto úkonov nadobúda práva.
(2)Ak orgán alebo poverený pracovník prekročil právnym úkonom v pracovnoprávnych vzťahoch svoje oprávnenie, nezaväzujú tieto úkony organizáciu, pokiaľ pracovník musel vedieť, že tento orgán alebo poverený pracovník svoje oprávnenie prekročil. To isté platí, ak právny úkon urobil pracovník organizácie, ktorý na to nebol oprávnený zo svojej funkcie, ani tým nebol poverený. Pracovníci § 11
(1)Spôsobilosť občana mať v pracovnoprávnych vzťahoch práva a povinnosti vzniká v kalendárnom roku, v ktorom občan dovŕši pätnásť rokov, najskôr však skončením povinnej školskej dochádzky. To isté platí o vzniku jeho spôsobilosti vlastnými právnymi úkonmi nadobúdať práva a brať na seba povinnosti (spôsobilosť na právne úkony), pokiaľ ďalej nie je ustanovené inak.
(2)Pracovník môže uzavrieť dohodu o hmotnej zodpovednosti (§ 176) len po dovŕšení osemnástich rokov. § 12
(1)Spôsobilosť na právne úkony podľa predchádzajúceho ustanovenia môže pracovník stratiť len rozhodnutím súdu. Právne úkony, na ktoré nie je spôsobilý, robí za neho jeho zástupca; nemôže však za neho uzavrieť dohodu o hmotnej zodpovednosti.
(2)Súd spôsobilosť pracovníka na právne úkony obmedzí a určí v rozhodnutí rozsah tohto obmedzenia, ak pracovník pre duševnú poruchu, ktorá nie je len prechodná, alebo pre nadmerné požívanie alkoholických nápojov alebo omamných prostriedkov či jedov je schopný robiť len niektoré právne úkony.
(3)Ak občan pre duševnú poruchu, ktorá nie je len prechodná, nie je vôbec schopný robiť právne úkony, súd ho spôsobilosti na právne úkony pozbaví.
(4)Súd pozbavenie alebo obmedzenie spôsobilosti zmení alebo zruší, ak sa zmenia alebo ak odpadnú dôvody, ktoré k nim viedli. § 13 Pracovník môže pred rozhodcovským orgánom ako účastník samostatne konať (procesná spôsobilosť) v tom rozsahu, v akom má spôsobilosť vlastnými úkonmi nadobúdať práva a brať na seba povinnosti. Zastúpenie § 14
(1)Zastúpenie vzniká na základe dohody o plnomocenstve alebo rozhodnutím súdu. Zástupca koná v mene zastúpeného a zo zastúpenia vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému.
(2)Zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právne úkony, ani ten, koho záujmy sú v rozpore so záujmami zastúpeného.
(3)Zástupca musí konať osobne; ďalšieho zástupcu si môže ustanoviť, len ak je to právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté. I z právnych úkonov ďalšieho zástupcu vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému.
(4)Ak zástupca prekročí rozsah svojho oprávnenia, je tým zastúpený viazaný, len pokiaľ takýto úkon schváli alebo na jeho základe koná. § 15
(1)Pracovník i organizácia sa môžu dať zastúpiť iným občanom alebo inou organizáciou.
(2)Na zastúpenie treba písomné plnomocenstvo, v ktorom musí byť uvedený rozsah zástupcovho oprávnenia, inak je neplatné.
(3)Ak nie je v plnomocenstve udelenom niekoľkým zástupcom určené inak, musia všetci konať spoločne. § 16
(1)Plnomocenstvo zanikne, ak ho zastúpený odvolá alebo ak ho zástupca vypovie. Odvolanie alebo vypovedanie plnomocenstva musí sa urobiť písomne, inak je neplatné. Plnomocenstvo zanikne aj smrťou niektorého z nich, prípadne zánikom organizácie.
(2)Pre iného než zástupcu a zastúpeného je zánik plnomocenstva účinný len vtedy, až sa o ňom dozvie.
(3)Ak zomrie zastúpený alebo ak vypovie zástupca plnomocenstvo, je zástupca povinný urobiť ešte všetko, čo nepripúšťa odklad, aby zastúpený neutrpel na svojich právach ujmu. Takto urobené úkony majú rovnaké právne následky, ako keby zastúpenie ešte trvalo, pokiaľ neodporujú tomu, čo zariadil ešte zastúpený alebo jeho dedičia. § 17
(1)Zástupcom pracovníka, ktorý bol rozhodnutím súdu pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ktorého spôsobilosť na právne úkony bola rozhodnutím súdu obmedzená, je súdom ustanovený opatrovník.
(2)Súd môže ustanoviť opatrovníka aj tomu, koho pobyt nie je známy, ak to treba na ochranu jeho záujmov alebo záujmov spoločnosti.
(3)Ak dôjde k stretnutiu záujmov opatrovníka so záujmami zastúpeného alebo k stretnutiu záujmov tých, ktorí sú zastúpení tým istým opatrovníkom, ustanoví súd osobitného opatrovníka. TRETIA HLAVA ÚČASŤ PRACOVNÍKOV NA ROZVOJI, RIADENÍ A KONTROLE ČINNOSTI ORGANIZÁCIE § 18
(1)Účasť pracovníkov a ich kolektívov na rozvoji, riadení a kontrole činnosti organizácie je neoddeliteľnou črtou socialistickej demokracie a predpokladom úspešnej činnosti organizácie; zameriava sa predovšetkým na zabezpečovanie rentability, technického rozvoja, na zvyšovanie produktivity práce, kvality a hospodárnosti výroby, na kvalitné plnenie úloh organizácie, na zvyšovanie starostlivosti o bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, na upevňovanie pracovnej disciplíny a na zvyšovanie kvalifikácie, a tým prispieva k zvyšovaniu hmotnej a kultúrnej úrovne pracovníkov.
(2)Účasť pracovníkov a ich kolektívov na rozvoji, riadení a kontrole činnosti organizácie organizujú a rozvíjajú najmä základné organizácie Revolučného odborového hnutia, ich závodné výbory a iné ich orgány, ktorých postavenie je určené stanovami Revolučného odborového hnutia.
(3)Pracovníci organizácie sa podieľajú na rozvoji, riadení a kontrole činnosti organizácie predovšetkým formami účasti organizovanými odborovými orgánmi; prerokúvajú najmä podklady a návrhy plánov, ich rozpis, kontrolujú a hodnotia plnenie plánu a socialistické súťaženie. § 19
(1)Vedúci pracovníci sú povinní sústavne vytvárať podmienky pre rozširovanie účasti pracovníkov na rozvoji, riadení a kontrole činnosti organizácie, najmä pre rozvíjanie socialistického súťaženia, hnutia vynálezcov, novátorov a zlepšovateľov a ďalších foriem tvorivej iniciatívy a využívať skúsenosti, pripomienky a návrhy pracovníkov a odborových orgánov.
(2)Vedúci pracovníci sú povinní plniť voči základným organizáciám Revolučného odborového hnutia a odborovým orgánom ustanovené povinnosti. Kolektívne zmluvy § 20
(1)Na zabezpečovanie rozvoja organizácie a na zlepšovanie pracovných, zdravotných, sociálnych a kultúrnych podmienok pracovníkov a na upevňovanie vzťahov súdružskej spolupráce uzavierajú v mene pracovníkov orgány Revolučného odborového hnutia a v mene organizácií ich vedúci kolektívne zmluvy. Kolektívne zmluvy môžu uzavierať aj hospodárske orgány vyššieho stupňa a vyššie odborové orgány.
(2)V kolektívnych zmluvách môžu byť upravené podľa ďalších ustanovení tohto zákonníka, prípadne podľa predpisov a smerníc ústredných orgánov aj niektoré pracovné a mzdové podmienky. Obsah kolektívnych zmlúv musí byť v súlade s právnymi predpismi a so záujmami spoločnosti.
(3)Kolektívne zmluvy, ich zmeny a doplnky sa dojednávajú písomne. Pred podpisom musia byť schválené príslušným odborovým orgánom. Kolektívne zmluvy uzavierané s vyššími odborovými orgánmi registrujú sa na príslušnom ústrednom orgáne. Ich ustanovenia o pracovných a mzdových podmienkach nadobúdajú platnosť dňom registrácie.
(4)Za plnenie záväzkov prijatých organizáciou v kolektívnej zmluve zodpovedajú podľa tohto zákonníka popri organizácii aj vedúci pracovníci v rozsahu svojich funkcií a ďalší pracovníci menovite uvedení v kolektívnej zmluve. Zavinené neplnenie týchto záväzkov sa posudzuje ako porušenie pracovných povinností. Za plnenie záväzkov prijatých odborovými orgánmi zodpovedajú tieto orgány podľa stanov Revolučného odborového hnutia.
(5)Nároky, ktoré vznikli z kolektívnych zmlúv jednotlivým pracovníkom, uplatňujú sa a uspokojujú ako ostatné nároky pracovníkov z pracovného pomeru. § 21 Ústredná rada odborov usmerňuje a organizuje iniciatívu pracovníkov v socialistickom súťažení i v ďalších formách účasti pracovníkov na riadení; vydáva smernice o uzavieraní a kontrole kolektívnych zmlúv, v ktorých najmä určí, ktoré odborové orgány sú oprávnené uzavierať a schvaľovať kolektívne zmluvy a ktoré odborové orgány sú príslušné evidovať kolektívne zmluvy, ako i ďalšie podrobnosti. § 22
(1)Revolučné odborové hnutie svojou výchovnou činnosťou vedie pracujúcich v súlade s celospoločenskými záujmami k jednotnému uplatňovaniu a dodržiavaniu ustanovení tohto zákonníka a ostatných pracovnoprávnych predpisov.
(2)V súlade s cieľmi činnosti Revolučného odborového hnutia podľa predchádzajúceho odseku organizujú jeho orgány účasť pracujúcich na príprave, uplatňovaní a kontrole dodržiavania pracovnoprávnych predpisov, prípadne príslušných záväzkov z kolektívnych zmlúv a na odstraňovanie nedostatkov vzniknutých z ich porušovania navrhujú, prípadne robia v súčinnosti s hospodárskymi a štátnymi orgánmi alebo orgánmi spoločenských organizácií potrebné opatrenia. Pritom smerujú k stále širšiemu uplatňovaniu foriem výchovného pôsobenia kolektívu pracujúcich. § 23
(1)Ústredná rada odborov pripravuje návrhy pracovnoprávnych predpisov a v rámci zákonných splnomocnení vydáva k nim vykonávacie predpisy a smernice.
(2)Pracovnoprávne predpisy s platnosťou pre jednotlivé odvetvia pripravujú ústredné orgány štátnej správy v dohode s ústrednými výbormi príslušných odborových sväzov a vydávajú ich so súhlasom Ústrednej rady odborov.
(3)Ústredné orgány štátnej správy predkladajú Ústrednej rade odborov na vyjadrenie pripravované návrhy zákonov a návrhy ostatných právnych predpisov týkajúcich sa dôležitých záujmov pracujúcich, najmä hospodárskych, výrobných, pracovných, mzdových, zdravotných, kultúrnych a sociálnych podmienok. ŠTVRTÁ HLAVA ZABEZPEČENIE PRÁVA NA PRÁCU A PRÁCA V PROSPECH SPOLOČNOSTI § 24
(1)Občania uskutočňujú svoje právo na prácu v súlade so záujmami spoločnosti predovšetkým ako pracovníci v pracovnom pomere k socialistickej organizácii.
(2)Organizácie získavajú pracovníkov pre plnenie svojich úloh v súlade s potrebami rozvoja národného hospodárstva za podmienok ustanovených osobitnými predpismi. § 25
(1)Organizácia smie zamestnávať v pracovnom pomere len pracovníka, ktorý preukáže, že sa skončil jeho predchádzajúci pracovný pomer, prípadne jeho členský pomer k výrobnému družstvu alebo jednotnému roľníckemu družstvu.
(2)Toto obmedzenie sa nevzťahuje na zamestnávanie pracovníka v pracovnom pomere
  1. a)vedľajšom (§ 70),
  2. b)dojednávanom za trvania doterajšieho pracovného pomeru, ktorý bol dojednaný na kratší než určený týždenný pracovný čas,
  3. c)ak pracovník bol organizáciou, v ktorej je v pracovnom alebo členskom pomere, dočasne uvoľnený pre výkon práce v inej organizácii,
  4. d)dojednávanom pracovníkom, ktorý uplatňuje v pracovnom spore neplatnosť rozviazania svojho doterajšieho pracovného pomeru.
(3)Vláda ustanoví spôsob, ako sa preukazuje vznik a skončenie pracovných vzťahov uvedených v odseku 1. § 26
(1)Národné výbory sa starajú, aby sa rozvíjala pracovná aktivita obyvateľstva, informujú občanov o pracovných príležitostiach, zabezpečujú im prácu s ohľadom na ich oprávnené záujmy a v súlade s potrebami národného hospodárstva a dozerajú, či organizácie plnia povinnosti ustanovené v predchádzajúcich ustanoveniach.
(2)Vláda môže po prerokovaní s Ústrednou radou odborov vydať predpisy o hmotnom zabezpečení občanov pred nástupom do práce a na uľahčenie takého nástupu. DRUHÁ ČASŤ PRACOVNÝ POMER PRVÁ HLAVA VZNIK, ZMENY A SKONČENIE PRACOVNÉHO POMERU § 27
(1)Pracovník v pracovnom pomere sa podieľa v kolektíve pracovníkov svojou prácou za mzdu podľa pokynov organizácie na plnení jej úloh a zúčastňuje sa na rozvoji, riadení a kontrole jej činnosti.
(2)Pracovný pomer sa zakladá zmluvou medzi organizáciou a pracovníkom.
(3)Voľbou sa môže pracovný pomer založiť v prípadoch ustanovených osobitnými predpismi, prípadne stanovami alebo uzneseniami ústredných orgánov spoločenských organizácií.
(4)Vymenovaním sa môže založiť pracovný pomer len u vedúcich pracovníkov vymenovaných do ich funkcie orgánom nadriadeným organizácii, v ktorej má pracovník svoju funkciu vykonávať. Prvý oddiel Pracovná zmluva a vznik pracovného pomeru § 28 Pred uzavretím pracovnej zmluvy je organizácia povinná oboznámiť pracovníka s právami a povinnosťami, ktoré by pre neho z pracovnej zmluvy vyplynuli, a s pracovnými a mzdovými podmienkami, za ktorých má prácu vykonávať. V prípadoch určených orgánmi štátnej zdravotníckej správy organizácia je povinná zabezpečiť, aby sa pracovník pred uzavretím pracovnej zmluvy podrobil vstupnej lekárskej prehliadke. § 29
(1)V pracovnej zmluve organizácia je povinná s pracovníkom dohodnúť:
  1. a)druh práce (funkciu), na ktorú sa pracovník prijíma,
  2. b)miesto výkonu práce (obec a závod alebo inak určené miesto),
  3. c)deň nástupu do práce.
(2)Okrem toho má organizácia s pracovníkom dohodnúť v pracovnej zmluve spravidla jeho mzdové zaradenie zodpovedajúce dojednanému druhu práce, prípadne ďalšie podmienky, na ktorých majú záujem. § 30 Pracovný pomer je dojednaný na neurčitý čas, pokiaľ nebola v pracovnej zmluve výslovne určená doba jeho trvania. § 31
(1)V pracovnej zmluve sa môže dojednať skúšobná doba, ktorá je, pokiaľ nebola dohodnutá kratšia skúšobná doba, jeden mesiac. Dojednaná skúšobná doba nemôže sa dodatočne predlžovať. Ak však pracovník nemôže počas skúšobnej doby pracovať pre prekážky v práci celkom dlhšie ako šesť pracovných dní, nezapočítava sa do skúšobnej doby čas trvania týchto prekážok.
(2)Skúšobná doba musí sa dojednať písomne, inak je jej dojednanie neplatné. § 32
(1)Organizácia je povinná uzavrieť pracovnú zmluvu písomne:
  1. a)ak o to požiada pracovník,
  2. b)ak vstupuje pracovník po prvý raz do pracovného pomeru po vyučení alebo absolvovaní školy alebo ak uzaviera pracovnú zmluvu mladistvý,
  3. c)ak organizácia preberá pri uzavieraní pracovnej zmluvy záväzok, že pracovníka zaškolí pre určité povolanie,
  4. d)ak ide o pracovníka, ktorý bol rozhodnutím súdu pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ktorého spôsobilosť na právne úkony bola rozhodnutím súdu obmedzená.
(2)Písomne sa musí uzavrieť aj pracovná zmluva, ktorú s pracovníkom uzaviera v mene organizácie podľa osobitných predpisov národný výbor v rámci náboru vykonávaného národnými výbormi.
(3)Ak bola pracovná zmluva uzavretá písomne, organizácia je povinná vydať pracovníkovi jedno jej vyhotovenie. Vznik pracovného pomeru § 33
(1)Pracovný pomer na základe pracovnej zmluvy vzniká dňom, ktorý bol dojednaný v pracovnej zmluve ako deň nástupu do práce.
(2)Ak pracovník v dojednaný deň nenastúpi do práce bez toho, že by mu v tom bránila prekážka v práci, alebo do týždňa neupovedomí organizáciu o tejto prekážke, organizácia môže od pracovnej zmluvy odstúpiť. § 34
(1)Pracovný pomer môže vzniknúť aj na základe rámcovej pracovnej zmluvy. Rámcovú pracovnú zmluvu možno dojednať na zabezpečenie dobrovoľnej účasti pracovníkov na hromadných akciách organizovaných na výpomoc pri špičkových poľnohospodárskych a podobných krátkodobých prácach alebo na zabezpečenie práce vo výrobe a prevádzkovej praxi žiakov a študentov.
(2)Rámcovú pracovnú zmluvu uzaviera organizácia, v ktorej sa majú tieto práce vykonať, so spoločenskou organizáciou, školou alebo inou organizáciou, ktorá organizuje účasť na týchto prácach, prípadne prácu vo výrobe alebo prevádzkovú prax.
(3)Pracovný pomer na základe rámcovej pracovnej zmluvy vzniká nástupom do práce bez toho, že by bolo treba uzavierať pracovnú zmluvu s jednotlivými pracovníkmi, a končí sa vykonaním dojednanej práce alebo uplynutím dojednanej doby, pokiaľ nebolo dohodnuté inak. § 35 Povinnosti vyplývajúce z pracovného pomeru
(1)Odo dňa, keď vznikol pracovný pomer
  1. a)organizácia je povinná prideľovať pracovníkovi prácu podľa pracovnej zmluvy, platiť mu za vykonanú prácu mzdu podľa mzdových predpisov, prípadne kolektívnych zmlúv, vytvárať podmienky pre úspešné plnenie jeho pracovných úloh a dodržiavať ostatné pracovné podmienky ustanovené právnymi predpismi alebo kolektívnou alebo pracovnou zmluvou;
  2. b)pracovník je povinný podľa pokynov organizácie vykonávať osobne práce podľa pracovnej zmluvy v určenom pracovnom čase a dodržiavať pracovnú disciplínu.
(2)Pri nástupe do práce musí byť pracovník riadne oboznámený s pracovným poriadkom (§ 82) a s predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ktoré musí pri svojej práci dodržiavať.
(3)Organizácia je povinná predkladať závodnému výboru základnej organizácie Revolučného odborového hnutia (ďalej len „závodný výbor“) v lehotách s ním dohodnutých zprávy o dojednaných nových pracovných pomeroch, aby mohol kontrolovať prijímanie nových pracovníkov a ich pracovné a mzdové zaradenie. Druhý oddiel Zmeny pracovného pomeru § 36 Zmena dojednaných pracovných podmienok
(1)Dojednaný obsah pracovnej zmluvy možno zmeniť len vtedy, ak sa organizácia a pracovník dohodnú na jeho zmene. Ak bola pracovná zmluva uzavretá písomne, organizácia musí urobiť písomne aj jej zmenu.
(2)Vykonávať práce iného druhu alebo v inom mieste, než boli dojednané v pracovnej zmluve, je pracovník povinný len výnimočne v prípadoch uvedených v § 37 a 38. § 37 Prevedenie na inú prácu
(1)Organizácia je povinná previesť pracovníka na inú prácu:
  1. a)ak pracovník stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku alebo rozhodnutia orgánu štátnej zdravotníckej správy alebo sociálneho zabezpečenia trvale spôsobilosť vykonávať ďalej doterajšiu prácu alebo ak ju nesmie vykonávať pre ochorenie chorobou z povolania alebo pre ohrozenie touto chorobou,
  2. b)ak tehotná žena alebo matka dieťaťa mladšieho ako deväť mesiacov vykonáva prácu, ktorou sa nesmú tieto ženy zamestnávať alebo ktorá podľa lekárskeho posudku ohrozuje jej tehotnosť alebo materské poslanie,
  3. c)ak je to potrebné podľa lekárskeho posudku alebo rozhodnutia orgánu štátnej zdravotníckej správy v záujme ochrany zdravia iných osôb pred prenosnými chorobami,
  4. d)ak je to potrebné podľa právoplatného rozhodnutia súdu alebo právoplatného kárneho opatrenia,
  5. e)ak bola pracovníkovi daná výpoveď pre stratu spôsobilosti plniť povinnosti vyplývajúce z jeho pracovného pomeru [§ 46 ods. 1 písm.
  6. d)a e)] a ak nie je ponechanie pracovníka v jeho pôvodnej práci do uplynutia výpovednej lehoty možné.
(2)Ak nemožno dosiahnuť účel prevedenia podľa predchádzajúceho odseku prevedením pracovníka v rámci pracovnej zmluvy, môže ho organizácia previesť v týchto prípadoch i na prácu iného druhu, než aký bol dojednaný v pracovnej zmluve, a to i keby s tým pracovník nesúhlasil.
(3)Organizácia môže previesť pracovníka i bez jeho súhlasu na čas nevyhnutnej potreby na inú prácu, než ktorá bola dojednaná:
  1. a)ak nemôže pracovník vykonávať prácu pre prestoj (§ 129) alebo pre prerušenie práce spôsobené nepriaznivými poveternostnými vplyvmi,
  2. b)ak je to potrebné na odvrátenie živelnej udalosti alebo inej hroziacej nehody alebo na zmiernenie ich bezprostredných následkov,
  3. c)ak to vyžaduje iná nevyhnutná prevádzková potreba organizácie, avšak v tomto prípade najdlhšie celkom na dobu 30 pracovných dní v kalendárnom roku.
(4)Pri prevedení pracovníka na inú prácu organizácia je povinná prizerať na to, aby táto práca bola pre neho vhodná (vzhľadom na jeho zdravotný stav a schopnosti a pokiaľ možno i na jeho kvalifikáciu).
(5)Organizácia je povinná vopred prerokovať s pracovníkom dôvod prevedenia na inú prácu a dobu, po ktorú má prevedenie trvať; ak pracovná zmluva bola uzavretá písomne a ak prevedením pracovníka dochádza k jej zmene, organizácia je povinná vydať mu písomné potvrdenie o dôvode prevedenia na inú prácu a o dobe jeho trvania, s výnimkou prípadov uvedených v odseku 3. § 38 Pracovná cesta a preloženie
(1)Organizácia môže vyslať pracovníka na dobu nevyhnutnej potreby na pracovnú cestu.
(2)Preložiť pracovníka na sústavný výkon práce do iného miesta, než bolo dojednané v pracovnej zmluve, možno len v rámci organizácie a len keď to nevyhnutne vyžaduje jej prevádzková potreba. Organizácia je povinná s pracovníkom vopred prerokovať dôvod a dobu preloženia a prizrieť na jeho oprávnené záujmy.
(3)Pokiaľ sa organizácia nedohodne s pracovníkom inak, môže ho preložiť do iného miesta, než bolo dojednané v pracovnej zmluve, najdlhšie celkom na 90 dní v kalendárnom roku. Vláda môže po prerokovaní s Ústrednou radou odborov pre niektoré skupiny pracovníkov ustanoviť, že títo pracovníci môžu byť výnimočne preložení do iného miesta i na dlhší čas, najdlhšie však na jeden rok, ak to vyžaduje zabezpečenie záujmov obyvateľstva, a ak to vyžadujú potreby obrany štátu, prípadne i do inej organizácie. § 39 Prevedenie pracovníka na pôvodné pracovné miesto Ak odpadnú dôvody, pre ktoré bol pracovník podľa predchádzajúcich ustanovení prevedený na inú prácu alebo preložený do iného miesta, než boli dojednané v pracovnej zmluve, alebo ak uplynula doba, na ktorú bola táto zmena dojednaná, alebo na ktorú je možnosť takej zmeny obmedzená týmto zákonníkom (§ 37 ods. 3 písm. c) a § 38 ods. 3), je organizácia povinná zaradiť pracovníka späť na jeho pôvodnú prácu a pracovisko, pokiaľ sa s ním nedohodne inak. Ak nie je takéto zaradenie možné z vážnych prevádzkových dôvodov, musí byť pracovník prevedený na inú prácu zodpovedajúcu pracovnej zmluve, a to pokiaľ možno na tom istom pracovisku, kde pracoval predtým. § 40 Prevedenie a preloženie na žiadosť pracovníka Ak požiada pracovník o prevedenie na inú prácu alebo pracovisko, prípadne o preloženie do iného miesta, pretože podľa lekárskeho posudku nie je vhodné, aby ďalej vykonával doterajšiu prácu alebo pracoval na doterajšom pracovisku, alebo z iných vážnych dôvodov, organizácia je povinná mu vyhovieť, len čo to dovolia jej prevádzkové možnosti. Pritom musí dbať na to, aby práca i pracovisko, na ktoré pracovníka prevádza, boli pre neho vhodné. § 41 Účasť odborových orgánov pri prevádzaní a prekladaní
(1)Pokiaľ organizácia podľa predchádzajúcich ustanovení (§ 37 a § 38 ods. 3) výnimočne pracovníka prevádza na inú prácu alebo ho prekladá do iného miesta, než zodpovedajú pracovnej zmluve, na dobu dlhšiu ako jeden mesiac, a pracovník s takýmto opatrením nesúhlasí, môže organizácia urobiť také opatrenie len s predchádzajúcim súhlasom závodného výboru. Súhlas závodného výboru nie je však potrebný na prevedenie pracovníka na inú prácu podľa právoplatne uloženého kárneho opatrenia.
(2)Ak ide o mladistvého pracovníka alebo pracovníka so zmenenou pracovnou schopnosťou, je potrebný predchádzajúci súhlas závodného výboru na každé jeho prevedenie na inú prácu alebo preloženie do iného miesta, pokiaľ majú tieto opatrenia trvať dlhšiu dobu ako jeden mesiac.
(3)Pokiaľ je na prevedenie pracovníka na inú prácu alebo na jeho preloženie do iného miesta potrebný predchádzajúci súhlas závodného výboru, je také opatrenie bez tohto súhlasu neplatné. Ústredná rada odborov môže však upraviť účasť odborových orgánov pri týchto opatreniach pre niektoré skupiny pracovníkov odchylne. Tretí oddiel Skončenie pracovného pomeru § 42
(1)Pracovný pomer sa môže rozviazať:
  1. a)dohodou,
  2. b)výpoveďou,
  3. c)okamžitým zrušením,
  4. d)zrušením v skúšobnej dobe.
(2)Pracovný pomer dojednaný na určitú dobu končí sa tiež uplynutím dojednanej doby. § 43 Dohoda
(1)Ak sa organizácia a pracovník dohodnú na rozviazaní pracovného pomeru, končí sa pracovný pomer dojednaným dňom.
(2)Dohodu o rozviazaní pracovného pomeru organizácia a pracovník uzavierajú písomne. V dohode musia byť uvedené dôvody rozviazania pracovného pomeru, ak to pracovník požaduje.
(3)Jedno vyhotovenie dohody o rozviazaní pracovného pomeru vydá organizácia pracovníkovi.
(4)Ak pracovník písomne požiada o rozviazanie pracovného pomeru k určitému dňu a ak organizácia neodmietne jeho žiadosť do 15 dní od jej doručenia, skončí sa pracovný pomer dohodou tým dňom, ktorý pracovník vo svojej žiadosti uviedol. § 44 Výpoveď
(1)Výpoveďou môžu rozviazať pracovný pomer organizácia i pracovník. Výpoveď musí sa dať písomne a doručiť druhému účastníkovi, inak je neplatná.
(2)Ak sa môže dať výpoveď len z dôvodu výslovne ustanoveného v tomto zákonníku, musí sa tento dôvod vo výpovedi uviesť, inak je výpoveď neplatná. Dôvod výpovede sa nemôže dodatočne meniť.
(3)Výpoveď, ktorá bola doručená druhému účastníkovi, môže sa odvolať len s jeho súhlasom; odvolanie výpovede i súhlas s jej odvolaním treba urobiť písomne. § 45 Výpovedné lehoty
(1)Ak bola daná výpoveď, skončí sa pracovný pomer uplynutím výpovednej lehoty.
(2)Výpovedné lehoty sú rovnaké pre organizáciu i pracovníka a sú
  1. a)jeden mesiac u pracovníkov do 30 rokov veku,
  2. b)dva mesiace u pracovníkov od 30 do 40 rokov veku,
  3. c)tri mesiace u pracovníkov od 40 rokov veku.
(3)Výpovedná lehota sa začína prvým dňom kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede. Pre dĺžku výpovednej lehoty je rozhodujúci vek, ktorý pracovník dosiahne do konca kalendárneho roku, v ktorom začne plynúť výpovedná lehota. Výpoveď daná organizáciou § 46
(1)Organizácia môže dať pracovníkovi výpoveď len z týchto dôvodov:
  1. a)ak sa zrušuje alebo premiestňuje organizácia alebo jej časť,
  2. b)ak zaniká organizácia zlúčením alebo rozdelením alebo ak sa prevádza samostatná organizačná jednotka do inej organizácie a preberajúca organizácia nemá možnosť pracovníka zamestnávať podľa dojednanej pracovnej zmluvy,
  3. c)ak sa pracovník stane pre organizáciu nadbytočným vzhľadom na zmenu jej úloh, technického vybavenia alebo iné organizačné zmeny,
  4. d)ak je pracovník zo zdravotných dôvodov trvale nespôsobilý plniť povinnosti vyplývajúce z jeho pracovného pomeru,
  5. e)ak je pracovník nespôsobilý plniť povinnosti vyplývajúce z jeho pracovného pomeru, pretože nespĺňa predpoklady určené pre výkon jeho doterajšej práce alebo požiadavky na túto prácu kladené,
  6. f)ak pracovník opätovne porušuje pracovnú disciplínu, hoci mu bolo už uložené kárne opatrenie, alebo ak ju porušil zvlášť hrubým spôsobom alebo ak sú u neho dané dôvody, pre ktoré by s ním mohla organizácia okamžite zrušiť pracovný pomer.
(2)Organizácia môže dať pracovníkovi výpoveď, pokiaľ nejde o výpoveď pre porušenie pracovnej disciplíny alebo z dôvodu, pre ktorý možno zrušiť pracovný pomer okamžite, len vtedy, ak nemá možnosť ho ďalej zamestnávať ani po predchádzajúcej príprave, a to prípadne ani na inom pracovisku, alebo ak nie je pracovník ochotný prejsť na inú pre neho vhodnú prácu na doterajšom, prípadne na inom pracovisku.
(3)Pre porušenie pracovnej disciplíny alebo z dôvodu, pre ktorý možno zrušiť pracovný pomer okamžite, môže dať organizácia pracovníkovi výpoveď len do jedného mesiaca odo dňa, keď dôvod výpovede zistila, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol. § 47
(1)Ak pracovníkovi bola daná výpoveď pre organizačné zmeny [§ 46 ods. 1 písm. a) až c)], alebo preto, že sa stal zo zdravotných dôvodov trvale nespôsobilý plniť povinnosti vyplývajúce z jeho pracovného pomeru, je organizácia povinná v spolupráci s národným výborom účinne mu pomáhať pri získaní nového vhodného zamestnania.
(2)Pri výpovedi danej pre organizačné zmeny osamelej tehotnej pracovníčke, osamelej pracovníčke trvale sa starajúcej o dieťa mladšie ako 15 rokov alebo pracovníkovi so zmenenou pracovnou schopnosťou, ktorý nie je zabezpečený dôchodkom, je povinnosťou organizácie zabezpečiť týmto osobám nové vhodné zamestnanie. V týchto prípadoch výpovedná lehota sa končí len vtedy, až organizácia túto povinnosť splní, pokiaľ sa s pracovníkom nedohodne inak.
(3)Povinnosť účinne pomáhať pracovníkovi pri získaní nového vhodného zamestnania, prípadne mu ho zabezpečiť organizácia nemá, ak pracovník nebol ochotný prejsť na inú pre neho vhodnú prácu, ktorú mu organizácia pred výpoveďou ponúkla. Tieto povinnosti organizácie zanikajú, ak pracovník odmietne bez vážneho dôvodu nové vhodné zamestnanie, do ktorého mohol nastúpiť. Zákaz výpovede § 48
(1)Organizácia nesmie dať pracovníkovi výpoveď v ochrannej dobe, t. j.
  1. a)v dobe, keď je pracovník uznaný dočasne neschopným práce pre chorobu alebo úraz, pokiaľ si túto neschopnosť úmyselne nevyvolal alebo nespôsobil v opilosti, a v dobe od podania návrhu na ústavné ošetrovanie alebo od povolenia kúpeľného liečenia až do dňa ich skončenia; pri ochorení na tuberkulózu sa táto ochranná doba predlžuje o šesť mesiacov po prepustení z ústavného ošetrovania,
  2. b)pri povolaní na službu v ozbrojených silách odo dňa, keď bol pracovníkovi doručený povolávací rozkaz alebo keď bola uverejnená vyhláška obsahujúca hromadný povolávací rozkaz, až do uplynutia dvoch týždňov po jeho prepustení z takejto služby,
  3. c)v dobe, keď je pracovník dlhodobe plne uvoľnený pre výkon verejnej funkcie,
  4. d)v dobe, keď je pracovníčka tehotná, a v dobe, keď sa pracovníčka trvale stará aspoň o jedno dieťa mladšie ako jeden rok, a ak ide o osamelú pracovníčku, o dieťa mladšie ako tri roky.
(2)Ak pracovníkovi bola daná výpoveď pred začiatkom ochrannej doby tak, že by výpovedná lehota mala uplynúť v tejto dobe, ochranná doba sa do výpovednej lehoty nezapočítava; pracovný pomer sa skončí len uplynutím zvyšnej časti výpovednej lehoty po skončení ochrannej doby, okrem ak pracovník vyhlási, že na predĺžení pracovného pomeru netrvá. § 49 Zákaz výpovede sa nevzťahuje na výpoveď danú pracovníkovi
  1. a)pre organizačné zmeny uvedené v § 46 ods. 1 písm.
  2. a)a b),
  3. b)z dôvodu, pre ktorý môže organizácia okamžite zrušiť pracovný pomer (§ 53),
  4. c)pre iné porušenie pracovnej disciplíny [§ 46 ods. 1 písm. f)], pokiaľ nejde o tehotnú pracovníčku, pracovníčku trvale sa starajúcu o dieťa mladšie ako jeden rok alebo osamelú pracovníčku trvale sa starajúcu o dieťa mladšie ako tri roky. § 50 Pracovníkovi so zmenenou pracovnou schopnosťou, alebo ktorý dosiahol vek potrebný pre nárok na plný starobný dôchodok, možno dať výpoveď len po predchádzajúcom súhlase okresného národného výboru, inak je výpoveď neplatná. Výpoveď daná pracovníkom § 51
(1)Pracovník môže dať výpoveď, ak
  1. a)uzavrel s inou organizáciou pracovnú zmluvu v rámci náboru vykonávaného národným výborom,
  2. b)má prejsť na základe vykonaného konkurzu na funkciu obsadzovanú podľa osobitných predpisov týmto spôsobom alebo má byť prijatý ako riadny vedecký (umelecký) ašpirant, ako študent na vysokú školu, ako žiak na strednú školu, s výnimkou štúdia popri zamestnaní alebo do učebného pomeru,
  3. c)nemôže podľa lekárskeho posudku alebo rozhodnutia orgánu štátnej zdravotníckej správy vykonávať doterajšiu prácu alebo ak mu vznikol nárok na starobný alebo invalidný dôchodok, a žena tiež z dôvodu tehotnosti alebo starostlivosti o dieťa,
  4. d)organizácia porušuje podstatnú povinnosť, ktorú má voči nemu podľa pracovnej alebo kolektívnej zmluvy alebo právnych predpisov, alebo nemôže túto povinnosť plniť v dôsledku organizačných zmien alebo ak sa v posledných 12 mesiacoch nevyužíva jeho odborná kvalifikácia po dobu najmenej šiestich mesiacov,
  5. e)nasleduje manžela do miesta jeho bydliska alebo mladistvý pracovník nasleduje rodičov do miesta ich nového bydliska.
(2)Pracovník môže dať výpoveď aj z iných dôvodov, než sú uvedené v predchádzajúcom odseku, prípadne bez uvedenia dôvodu. V týchto prípadoch sa výpovedné lehoty uvedené v § 45 ods. 2 predlžujú o šesť mesiacov, pokiaľ sa organizácia nedohodne s pracovníkom inak.
(3)Vláda môže po prerokovaní s Ústrednou radou odborov rozšíriť okruh dôvodov uvedených v odseku 1 alebo na prechodný čas viazať účinnosť výpovedí dávaných podľa odseku 2 na niektoré podmienky. § 52 Ak pracovník dal organizácii výpoveď z dôvodu uvedeného v § 51 ods. 1, avšak organizácia popiera, že tu taký dôvod je, musí organizácia najneskôr do 15 dní podať na súde návrh, aby sa o tomto spore rozhodlo. Okamžité zrušenie § 53
(1)Organizácia môže zrušiť pracovný pomer okamžite len výnimočne, a to len vtedy,
  1. a)ak bol pracovník právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin nepodmienečne na trest odňatia slobody na čas dlhší ako jeden rok,
  2. b)ak pracovník porušil pracovnú disciplínu tak hrubým spôsobom, že jeho ponechanie v organizácii do uplynutia výpovednej lehoty nie je možné z dôvodu udržania pracovnej disciplíny v organizácii.
(2)Organizácia môže okamžite zrušiť pracovný pomer len do 15 dní odo dňa, keď zistila dôvod na okamžité zrušenie pracovného pomeru, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol, a musí vždy vopred starostlivo uvážiť, či je okamžité zrušenie pracovného pomeru nevyhnutne potrebné.
(3)Organizácia nemôže okamžite zrušiť pracovný pomer s tehotnou pracovníčkou, s pracovníčkou trvale sa starajúcou o dieťa mladšie ako jeden rok, ani s osamelou pracovníčkou trvale sa starajúcou o dieťa mladšie ako tri roky; môže však s ňou z dôvodov uvedených v odseku 1 rozviazať pracovný pomer výpoveďou. § 54
(1)Pracovník môže pracovný pomer okamžite zrušiť, ak podľa lekárskeho posudku nemôže ďalej vykonávať prácu bez vážneho ohrozenia svojho zdravia a organizácia ho nepreviedla do 15 dní odo dňa predloženia tohto posudku na inú, pre neho vhodnú prácu.
(2)Pracovník, ktorý okamžite zrušil pracovný pomer, má nárok na náhradu mzdy vo výške priemerného zárobku za výpovednú lehotu. § 55 Okamžité zrušenie pracovného pomeru treba urobiť písomne, uviesť v ňom dôvod a doručiť ho druhému účastníkovi, inak je neplatné. Pôvodne uvedený dôvod nemôže sa dodatočne meniť. Skončenie pracovného pomeru dojednaného na určitú dobu § 56
(1)Pracovný pomer dojednaný na určitú dobu končí sa uplynutím tejto doby. Ak bola doba trvania pracovného pomeru určená na dobu vykonávania určitých prác, organizácia má upozorniť pracovníka na skončenie týchto prác včas, spravidla aspoň tri dni vopred.
(2)Ak pracovník pokračuje po uplynutí dojednanej doby s vedomím organizácie ďalej vo vykonávaní prác, platí, že sa tento pracovný pomer zmenil na pracovný pomer uzavretý na neurčitý čas, pokiaľ sa organizácia nedohodne s pracovníkom inak. § 57
(1)Pred uplynutím dojednanej doby môže organizácia a pracovník rozviazať pracovný pomer dojednaný na určitú dobu dohodou, prípadne okamžitým zrušením, ak organizácia alebo pracovník má pre to dôvod ustanovený týmto zákonníkom (§ 53 a 54).
(2)Výpoveďou môže organizácia rozviazať pracovný pomer dojednaný na určitú dobu pred uplynutím tejto doby z dôvodov uvedených v § 46, s výnimkou odseku 1 písm.
  1. b)a c), pracovník z dôvodov uvedených v § 51 ods. 1 písm. a),
  2. c)a d), pokiaľ v písomne uzavretej pracovnej zmluve nebol okruh výpovedných dôvodov pre takto dojednaný pracovný pomer výslovne vymedzený inak. § 58 Zrušenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe
(1)V skúšobnej dobe môže tak organizácia, ako i pracovník zrušiť pracovný pomer kedykoľvek písomne bez uvedenia dôvodov.
(2)Písomné oznámenie o zrušení pracovného pomeru má sa doručiť druhej strane spravidla aspoň tri dni predo dňom, keď sa má pracovný pomer skončiť. § 59 Účasť odborových orgánov pri rozviazaní pracovného pomeru
(1)Organizácia môže dať pracovníkovi výpoveď alebo okamžite s ním zrušiť pracovný pomer len s predchádzajúcim súhlasom závodného výboru. Bez predchádzajúceho súhlasu závodného výboru je takéto rozviazanie pracovného pomeru neplatné. Ústredná rada odborov môže upraviť pôsobnosť odborových orgánov pri týchto opatreniach pre niektoré skupiny pracovníkov odchylne.
(2)Iné prípady rozviazania pracovného pomeru organizácia je povinná predkladať na kontrolu závodnému výboru v lehotách s ním dohodnutých.
(3)Ak závodný výbor odmietol dať organizácii súhlas na rozviazanie pracovného pomeru s pracovníkom výpoveďou alebo okamžitým zrušením, môže organizácia požiadať príslušný vyšší odborový orgán o preskúmanie jeho stanoviska. Ak vyšší odborový orgán zistí, že nesúhlas závodného výboru s rozviazaním pracovného pomeru je v rozpore so záujmami spoločnosti, môže jeho rozhodnutie zrušiť a sám dať súhlas na rozviazanie pracovného pomeru namiesto závodného výboru. § 60 Potvrdenie o zamestnaní a pracovné posudky
(1)Pri skončení pracovného pomeru organizácia je povinná vydať pracovníkovi potvrdenie o zamestnaní a uviesť v ňom najmä dobu jeho trvania, dosiahnutú kvalifikáciu a skutočnosti rozhodujúce pre posúdenie nárokov na dovolenku na zotavenie a na dávky nemocenského poistenia.
(2)Ak organizácia podáva inej organizácii, v ktorej je pracovník v pracovnom pomere alebo s ktorou chce dojednať pracovný pomer, posudok o jeho pracovnej činnosti v organizácii, musí oznámiť jeho obsah pracovníkovi a na požiadanie mu vydať jeho odpis. Ak pracovník s obsahom posudku o svojej pracovnej činnosti nesúhlasí, môže sa domáhať do troch mesiacov odo dňa, keď sa o posudku dozvedel, na rozhodcovskom orgáne, aby organizácia primerane upravila tú časť posudku, ktorej nesprávnosť namieta. Štvrtý oddiel Nároky z neplatného rozviazania pracovného pomeru § 61
(1)Ak organizácia dala pracovníkovi neplatnú výpoveď alebo ak s ním neplatne zrušila pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak pracovník oznámil organizácii, že trvá na tom, aby ho ďalej zamestnávala, jeho pracovný pomer trvá i naďalej a organizácia je povinná poskytnúť mu náhradu mzdy. Táto náhrada patrí pracovníkovi vo výške priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil organizácii, že trvá na ďalšom zamestnávaní, až do doby, keď mu organizácia umožní pokračovať v práci alebo keď dôjde k platnému skončeniu pracovného pomeru; za dobu pred uplatnením neplatnosti rozviazania pracovného pomeru na súde mu však táto náhrada patrí najdlhšie za jeden mesiac.
(2)Ak organizácia rozviazala pracovný pomer neplatne, avšak pracovník netrvá na tom, aby ho organizácia ďalej zamestnávala, platí, pokiaľ sa s organizáciou nedohodne písomne inak, že sa jeho pracovný pomer skončil dohodou,
  1. a)ak bola daná neplatná výpoveď, uplynutím výpovednej lehoty,
  2. b)ak bol pracovný pomer neplatne zrušený okamžite alebo v skúšobnej dobe, dňom, keď sa mal pracovný pomer týmto zrušením skončiť; v týchto prípadoch pracovník má nárok na náhradu mzdy vo výške priemerného zárobku za dobu výpovednej lehoty. § 62
(1)Ak dal pracovník neplatnú výpoveď alebo ak neplatne zrušil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a organizácia mu oznámila, že trvá na tom, aby ďalej vykonával svoju prácu, pracovný pomer trvá i naďalej. Ak pracovník nevyhovie tejto jej výzve, organizácia môže od neho žiadať náhradu škody, ktorá jej tým vznikla (§ 179) odo dňa, keď mu oznámila, že trvá na ďalšom vykonávaní práce; za dobu pred uplatnením neplatnosti rozviazania pracovného pomeru na súde jej však táto náhrada patrí najdlhšie za jeden mesiac.
(2)Ak pracovník rozviazal pracovný pomer neplatne, ale organizácia netrvá na tom, aby pracovník v nej ďalej pracoval, platí, pokiaľ sa s pracovníkom nedohodne inak, že jeho pracovný pomer sa skončil dohodou,
  1. a)ak bola daná neplatná výpoveď, uplynutím výpovednej lehoty,
  2. b)ak bol pracovný pomer neplatne zrušený okamžite alebo v skúšobnej dobe, dňom, keď sa mal pracovný pomer týmto zrušením skončiť.
(3)V prípadoch uvedených v predchádzajúcom odseku organizácia nemôže voči pracovníkovi uplatňovať náhradu škody. § 63 Pri neplatnej dohode o rozviazaní pracovného pomeru sa postupuje pri posudzovaní nárokov pracovníka na náhradu ušlej mzdy obdobne ako pri neplatnej výpovedi danej pracovníkovi organizáciou (§ 61). Organizácia nárok na náhradu škody pre neplatnosť dohody uplatňovať nemôže. § 64 Neplatnosť rozviazania pracovného pomeru a nároky z toho vyplývajúce môže tak pracovník, ako aj organizácia uplatniť na súde najneskôr do troch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť týmto rozviazaním. Piaty oddiel Voľba a vymenovanie § 65
(1)Pracovný pomer založený voľbou vzniká dňom, ktorý bol určený na nástup do funkcie, pre ktorú bol pracovník zvolený, a končí sa uplynutím volebného obdobia, odvolaním z funkcie alebo vzdaním sa funkcie.
(2)Pracovný pomer založený vymenovaním vzniká dňom, ktorý bol určený na nástup funkcie. Odvolaním z funkcie ani vzdaním sa funkcie sa pracovný pomer nekončí; o skončení tohto pracovného pomeru platia ustanovenia o skončení pracovného pomeru dojednaného pracovnou zmluvou. Vymenovanie i odvolanie z funkcie treba prerokovať s príslušným vyšším odborovým orgánom. Organizácia alebo orgán, ktorý pracovníka odvolal, prerokuje s ním prevedenie na inú prácu zodpovedajúcu jeho kvalifikácii. § 66 Organizácia, v ktorej je pracovník v čase zvolenia alebo vymenovania do funkcie v pracovnom pomere, je povinná umožniť mu výkon funkcie a poskytnúť mu za tým účelom pracovné voľno bez náhrady mzdy alebo na jeho žiadosť rozviazať s ním pracovný pomer. § 67
(1)Ak bol na vedúcu funkciu v organizácii zvolený alebo vymenovaný nadriadeným orgánom pracovník, ktorý už v nej bol v tom čase v pracovnom pomere, uplynutím volebného obdobia ani odvolaním z funkcie ani vzdaním sa funkcie sa jeho pracovný pomer nekončí. Organizácia, prípadne orgán, ktorý pracovníka odvolal, prerokuje s ním prevedenie na inú prácu zodpovedajúcu jeho kvalifikácii.
(2)Vymenovanie i odvolanie z funkcie, do ktorej bol pracovník vymenovaný, treba prerokovať i v týchto prípadoch s príslušným vyšším odborovým orgánom. § 68 Pre pracovné pomery založené voľbou alebo vymenovaním platia inak ustanovenia o pracovnom pomere dojednanom pracovnou zmluvou. Šiesty oddiel Súbežné pracovné pomery a vedľajšia činnosť § 69 Ak pracovník uzavrel niekoľko pracovných pomerov, posudzujú sa práva a povinnosti z nich vyplývajúce samostatne, pokiaľ tento zákonník alebo iné predpisy neustanovujú inak. § 70 Vedľajší pracovný pomer
(1)Ak vykonáva pracovník za trvania pracovného pomeru, v ktorom je zamestnaný po určený týždenný pracovný čas (§ 83), výnimočne práce ešte aj pre inú organizáciu v pracovnom pomere, ide v tejto organizácii o vedľajší pracovný pomer.
(2)Pracovník je povinný uzavretie vedľajšieho pracovného pomeru vopred oznámiť organizácii, v ktorej je už v pracovnom pomere. Ak si to organizácia vyhradila v písomne uzavretej pracovnej zmluve alebo ak tak určuje pracovný poriadok, potrebuje pracovník na uzavretie vedľajšieho pracovného pomeru jej súhlas.
(3)Pokiaľ by práca vo vedľajšom pracovnom pomere bránila pracovníkovi riadne plniť povinnosti vyplývajúce pre neho z jeho doterajšieho pracovného pomeru alebo by bola na ujmu jeho zdraviu, môže mu organizácia uložiť, aby vedľajší pracovný pomer ukončil, prípadne mu môže udelenie súhlasu odoprieť alebo už udelený súhlas odvolať. Pracovník je potom povinný vedľajší pracovný pomer ukončiť.
(4)Organizácia i pracovník môžu vedľajší pracovný pomer rozviazať výpoveďou z akéhokoľvek dôvodu s jednomesačnou výpovednou lehotou a na toto rozviazanie sa nevzťahuje zákaz výpovede (§ 48 a 50).
(5)Organizácie nesmú zamestnávať vo vedľajšom pracovnom pomere mladistvých pracovníkov.
(6)Ako vedľajší pracovný pomer sa posudzuje aj pracovný pomer dojednaný členom výrobného družstva alebo jednotného roľníckeho družstva, ak má tento člen v družstve plný pracovný úväzok. § 71 Vedľajšia činnosť Vedľajšou činnosťou je činnosť, ktorú vykonáva pracovník v organizácii, v ktorej je v pracovnom pomere, v dohode s touto organizáciou mimo pracovného času určeného pre tento pracovný pomer a ktorá spočíva v prácach iného druhu, než boli dojednané v pracovnej zmluve. Vedľajšia činnosť môže sa vykonávať v súbežnom pracovnom pomere (§ 69 a 70) alebo na základe dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. DRUHÁ HLAVA PRACOVNÁ DISCIPLÍNA A PRACOVNÝ PORIADOK § 72 Socialistická pracovná disciplína Základným predpokladom úspešného plnenia úloh organizácie je socialistická pracovná disciplína. Socialistická pracovná disciplína spočíva v uvedomelom plnení úloh, ktoré pre pracovníkov vyplývajú z ich účasti na spoločenskej práci. Je založená na vzťahoch súdružskej spolupráce a vzájomnej pomoci pracovníkov a na ich uvedomelom pomere k práci. Z neho vyplýva aj rozvíjanie iniciatívy v práci, zvyšovanie ideologickej a odbornej úrovne, upozorňovanie na zistené nedostatky, ich odstraňovanie, pomoc v boji proti rušiteľom pracovnej disciplíny a dodržiavanie právnych predpisov a zásad socialistického správania pri spoločnej práci. § 73 Základné povinnosti pracovníkov Pracovníci sú povinní najmä a) pracovať svedomite a riadne podľa svojich síl, znalostí a schopností, plniť pokyny nadriadených a dodržiavať zásady súdružskej spolupráce, b) plne využívať pracovný čas a výrobné prostriedky na vykonávanie zverených prác, c) dodržiavať predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a predpisy o požiarnej bezpečnosti, d) riadne hospodáriť s prostriedkami zverenými im organizáciou a strážiť a ochraňovať majetok v socialistickom vlastníctve pred poškodením, stratou, zničením a zneužitím. § 74 Základné povinnosti vedúcich pracovníkov
(1)Vedúci pracovníci sú ďalej povinní najmä
  1. a)riadiť a kontrolovať prácu a pravidelne hodnotiť pomer pracovníkov k práci a k pracovnému kolektívu a ich pracovné výsledky,
  2. b)v záujme zvyšovania produktivity práce čo najlepšie organizovať prácu a dbať na to, aby výroba zodpovedala podľa hospodárskych a technických možností požiadavkám technicko-ekonomického rozvoja,
  3. c)vytvárať priaznivé pracovné podmienky a zaisťovať bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci,
  4. d)dôsledne uplatňovať socialistické zásady odmeňovania za prácu a zabezpečovať odmeňovanie vynikajúcich pracovných zásluh jednotlivých pracovníkov,
  5. e)zabezpečovať predpoklady pre tvorivú iniciatívu pracovníkov a pre ich aktívnu účasť na rozvoji, riadení a kontrole činnosti organizácie,
  6. f)vytvárať priaznivé podmienky pre zvyšovanie ideologickej a odbornej úrovne pracovníkov a pre uspokojovanie ich kultúrnych a sociálnych potrieb,
  7. g)viesť pracovníkov k pracovnej disciplíne, oceňovať iniciatívu a pracovné zásluhy, zabezpečovať, aby sa budovateľské úsilie pracujúcich nenarušovalo prejavmi nedisciplinovanosti a neplnením pracovných povinností, a vyvodzovať dôsledky z porušenia pracovných povinností.
(2)Vedúci pracovníci spolupracujú pri zabezpečovaní pracovnej disciplíny so spoločenskými organizáciami, najmä s Revolučným odborovým hnutím a Československým sväzom mládeže. Prerokúvajú s nimi udeľovanie vyznamenaní, pochvál a odmien, ako i porušovanie pracovnej disciplíny a najvhodnejšie formy nápravy. Vytvárajú podmienky, aby sa čo najúčinnejšie uplatňovali prostriedky spoločenského pôsobenia a výchovy. Pokiaľ ide o mladistvých pracovníkov, spolupracujú aj s ich rodičmi. § 75 Hodnotenie pracovných výsledkov
(1)Vedúci pracovníci spolu s orgánmi Revolučného odborového hnutia hodnotia pracovné výsledky jednotlivých pracovníkov a pracovných kolektívov, najmä nové prejavy iniciatívy pracujúcich, ktoré vytvárajú predpoklady pre úspešné plnenie úloh organizácie.
(2)Jednotlivcom i pracovným kolektívom sa dostáva morálneho uznania a hmotných odmien najmä v socialistickom súťažení.
(3)Za obetavú prácu a za vynikajúce výkony na poli hospodárskej výstavby, vedy, techniky a kultúry udeľujú sa pracovníkom a kolektívom vyznamenania. Udeľovanie vyznamenaní upravujú osobitné predpisy. Kárne opatrenia a ich ukladanie § 76
(1)Vedúci pracovníci pôsobia výchovne v úzkej súčinnosti so spoločenskými organizáciami na pracovníkov, ktorí porušia pracovnú disciplínu, a dbajú na to, aby si uvedomili nesprávnosť svojho konania a napravili jeho škodlivé následky.
(2)Ak sa pracovník dopustí menej závažného porušenia pracovnej disciplíny, je vedúci pracovník povinný mu to vytknúť a poučiť ho o nesprávnosti jeho konania, prípadne požiadať aj orgán spoločenskej organizácie, aby toto porušenie pracovnej disciplíny s pracovníkom prerokoval. § 77
(1)Pri závažnom alebo opätovnom porušení pracovnej disciplíny (§ 73 a 74) možno pracovníkovi uložiť ako výchovný prostriedok niektoré z týchto kárnych opatrení:
  1. a)pokarhanie,
  2. b)verejné pokarhanie,
  3. c)zníženie, prípadne odobratie prémií alebo odmien alebo iných zložiek mzdy vyjadrujúcich osobné ohodnotenie na dobu až troch mesiacov,
  4. d)prevedenie na menej platenú prácu na dobu až troch mesiacov, prípadne zníženie základného alebo funkčného platu až o 10 % na dobu až troch mesiacov.
(2)V organizáciách, v ktorých nie je zriadený miestny ľudový súd, prejedná sa drobné rozkrádanie a iné úmyselné poškodzovanie majetku v socialistickom vlastníctve, ktoré by inak mal prejednať miestny ľudový súd, ako porušenie pracovnej disciplíny. V tomto prípade možno ako kárne opatrenie uložiť aj pokutu až 500 Kčs. Pokuta pripadá štátu. § 78
(1)Kárne opatrenia ukladá vedúci organizácie alebo iný ním splnomocnený vedúci pracovník.
(2)Vedúcemu organizácie a jeho zástupcovi ukladá kárne opatrenia vedúci orgánu, ktorý je organizácii bezprostredne nadriadený, alebo iný ním splnomocnený vedúci pracovník tohto orgánu. To platí i vtedy, ak sa ukladá kárne opatrenie za porušenie pracovnej disciplíny, ktorého sa dopustil vedúci organizácie, prípadne jeho zástupca spoločne s podriadeným pracovníkom.
(3)Pred uložením kárneho opatrenia musí sa vždy spoľahlivo zistiť skutočný stav a pracovníkovi sa musí poskytnúť možnosť sa obhajovať.
(4)Pri ukladaní kárnych opatrení sa prizerá na závažnosť porušenia pracovnej disciplíny, na spôsobenú škodu, na mieru zavinenia, na okolnosti, za ktorých k porušeniu pracovnej disciplíny došlo, a na doterajší postoj pracovníka k práci a k majetku v socialistickom vlastníctve. § 79
(1)Kárne opatrenie môže sa uložiť len do jedného mesiaca odo dňa, keď sa o porušení pracovnej disciplíny organizácia dozvedela, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď pracovník pracovnú disciplínu porušil.
(2)Ak sa pracovník nedopustil počas jedného roka od právoplatného uloženia kárneho opatrenia ďalšieho porušenia pracovnej disciplíny (§ 77 a § 80 ods. 2), posudzuje sa, akoby sa mu kárne opatrenie nebolo uložilo.
(3)Ak pracovník dosahuje mimoriadne pracovné výsledky, môže pracovník, ktorý kárne opatrenie uložil, aj pred uplynutím jedného roka rozhodnúť, že sa pracovník posudzuje, akoby sa mu kárne opatrenie nebolo uložilo.
(4)Uložením kárneho opatrenia nie je pracovník zbavený povinnosti nahradiť škodu, ktorú spôsobil porušením pracovnej disciplíny.
(5)Rozhodnutie o kárnom opatrení sa vydáva písomne a doručuje sa pracovníkovi; ak bolo kárne opatrenie uložené mladistvému, doručuje sa aj jeho zákonnému zástupcovi. § 80
(1)Pracovníkovi sa nemôže uložiť kárne opatrenie, ak nesplní pokyn, ktorý je v rozpore s právnymi predpismi.
(2)Kárne opatrenie nemožno uložiť za porušenie pracovnej disciplíny, ak bolo pracovníkovi za túto činnosť uložené iné opatrenie alebo ak bol za ňu trestaný. § 81
(1)Proti rozhodnutiu, ktorým bolo uložené pokarhanie alebo verejné pokarhanie, môže pracovník podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia námietky organizácii, ktorej pracovník kárne opatrenie uložil; podanie námietok má odkladný účinok.
(2)Pracovník, ktorý uložil pokarhanie alebo verejné pokarhanie, môže námietkam v plnom rozsahu vyhovieť; inak ich postúpi tomu, kto je oprávnený o nich rozhodovať.
(3)Ak uložil pokarhanie alebo verejné pokarhanie pracovník splnomocnený vedúcim organizácie, rozhoduje o námietkach vedúci organizácie. Ak ho uložil vedúci organizácie, rozhoduje o námietkach nadriadený orgán. Ak ho uložil vedúci ústredného orgánu, rozhoduje tento vedúci aj o námietkach.
(4)V rozhodnutí o námietkach možno pôvodné rozhodnutie potvrdiť alebo zrušiť.
(5)Ak pracovník nesúhlasí s rozhodnutím, ktorým mu bolo uložené kárne opatrenie uvedené v § 77 ods. 1 písm.
  1. c)alebo
  2. d)alebo v odseku 2, môže do 15 dní od jeho doručenia podať rozhodcovskému orgánu návrh, aby ho zrušil; podanie návrhu má odkladný účinok. Rozhodcovský orgán tento návrh prejedná podľa ustanovení o rozhodovaní pracovných sporov a podľa výsledkov konania rozhodnutie o uložení kárneho opatrenia buď potvrdí, alebo zruší.
(6)Ak bolo konanie pred rozhodcovským orgánom bezvýsledné, preskúma súd rozhodnutie orgánu, ktorý kárne opatrenie uložil, pričom toto opatrenie potvrdí alebo zruší. Účastníkmi tohto konania sú pracovník, ktorému bolo uložené kárne opatrenie, a organizácia, ktorej orgán kárne opatrenie uložil. Rovnakým spôsobom postupuje súd, ak pracovník vzhľadom na skončenie pracovného pomeru podá návrh na preskúmanie kárneho opatrenia priamo na súde.
(7)Ak rozhodcovský orgán zruší rozhodnutie, ktorým bolo uložené niektoré kárne opatrenie uvedené v odseku 5, a ak nadobudlo rozhodnutie o zrušení právoplatnosť, môže vedúci organizácie uložiť nové kárne opatrenie len do 15 dní od doručenia rozhodnutia o zrušení; pritom je viazaný právnym názorom rozhodcovského orgánu. To isté platí, ak rozhodnutie o uložení kárneho opatrenia zrušil súd. § 82 Pracovný poriadok
(1)V záujme úspešného plnenia úloh organizácií sa za účelom vnútorného poriadku, správnej organizácie práce a upevňovania pracovnej disciplíny vydávajú v organizáciách pracovné poriadky.
(2)Pracovný poriadok bližšie rozvádza v súlade s právnymi predpismi ustanovenia tohto zákonníka podľa osobitných podmienok v organizácii.
(3)Pracovný poriadok vydáva organizácia, pokiaľ nadriadené orgány nevydali pracovné poriadky pre organizácie nimi riadené. Nadriadené orgány a organizácie vydávajú pracovné poriadky s predchádzajúcim súhlasom príslušných orgánov Revolučného odborového hnutia, inak sú tieto pracovné poriadky neplatné.
(4)Pracovný poriadok je záväzný pre organizáciu a pre všetkých jej pracovníkov. Nadobúda účinnosť dňom, ktorý je v ňom určený, najskôr však dňom, keď bol v organizácii vyhlásený.
(5)Všetci pracovníci musia byť s pracovným poriadkom oboznámení. Pracovný poriadok musí byť všetkým pracovníkom organizácie verejne prístupný.
(6)Pre pracovníkov v doprave vydá príslušný ústredný orgán po dohode s ústredným výborom odborového zväzu disciplinárne poriadky, v ktorých môže ustanoviť ako ďalšie kárne opatrenia zníženie osobnej hodnosti a prevedenie na iné práce až na dobu jedného roka. TRETIA HLAVA PRACOVNÝ ČAS A ČAS ODPOČINKU Prvý oddiel Pracovný čas a prestávky v práci § 83 Dĺžka pracovného času
(1)Pracovný čas je najviac 46 hodín týždenne.
(2)Pracovníci mladší ako 16 rokov majú pracovný čas najviac 36 hodín týždenne. Mladiství pracovníci starší ako 16 rokov, ktorí smú pracovať v baníctve v podzemí pri ťažbe nerastov alebo pri razení tunelov a štôlní, pretože tieto práce sú nevyhnutné pre ich prípravu na povolanie, majú pri týchto prácach pracovný čas najviac 40 hodín týždenne.
(3)Vedúci ústredných orgánov môžu podľa zásad schválených vládou po prerokovaní s ústrednými výbormi odborových zväzov určiť v nimi riadených organizáciách skrátený pracovný čas bez zníženia mzdy. Rozvrhnutie pracovného času § 84
(1)Týždenný pracovný čas sa spravidla rozvrhuje na šesť pracovných dní tak, aby v jednotlivých dňoch nepresiahol 8 hodín. Ak je pracovný čas v niektorých dňoch kratší, nesmie v ostatných dňoch presiahnuť deväť hodín.
(2)Vedúci organizácií môžu rozvrhnúť týždenný pracovný čas na menej ako šesť pracovných dní podľa smerníc vydaných na základe zásad schválených vládou vedúcimi ústredných orgánov po prerokovaní s ústrednými výbormi odborových zväzov. § 85 Ak nedovoľuje povaha práce alebo podmienky prevádzky, aby sa pracovný čas rozvrhol podľa predchádzajúceho ustanovenia rovnomerne na jednotlivé týždne, môže vedúci organizácie rozvrhnúť pracovný čas odchylne podľa smerníc vydaných vedúcim ústredného orgánu po prerokovaní s ústredným výborom odborového sväzu; priemerný týždenný pracovný čas nesmie pritom v určitom období, spravidla štvortýždennom, presahovať hranicu určenú pre týždenný pracovný čas. Obdobne sa môže rozvrhnúť pracovný čas pre určité závody alebo druhy prác, ak to vyžadujú osobitné podmienky prevádzky alebo z iných závažných dôvodov. § 86 Kratší pracovný čas
(1)Organizácia môže pre pracovné miesta, kde povaha práce nevyžaduje plný pracovný čas, dojednať s pracovníkom v pracovnej zmluve kratší pracovný čas. Môže ho tiež pracovníkovi povoliť na jeho žiadosť, ak má pre to zdravotné alebo iné vážne dôvody a ak to dovoľuje prevádzka organizácie. Organizácie sú povinné vytvárať podmienky, aby sa takýmto žiadostiam mohlo vyhovieť.
(2)Pracovníkovi, ktorému bol takto povolený kratší pracovný čas alebo ktorý bol prijatý na pracovné miesto, pre ktoré bol určený kratší pracovný čas, patrí mzda zodpovedajúca tomuto kratšiemu pracovnému času.
(3)Kratší pracovný čas nemusí sa rozvrhnúť na všetky pracovné dni v týždni. Začiatok a koniec pracovného času § 87
(1)Pri rozvrhnutí pracovného času treba sa usilovať o plné využitie výrobných zariadení všestranným zvyšovaním smennosti a o využitie všetkých rezerv produktivity práce. Vedúci organizácie dbá pri rozvrhnutí pracovného času na využitie výrobných zariadení v dvoch smenách tam, kde z technologických alebo hospodárskych dôvodov nie je nevyhnutná trojsmenná alebo nepretržitá prevádzka, a zabezpečuje, aby všetky smeny mali pracovné podmienky rovnakej úrovne.
(2)Začiatok a koniec pracovného času a rozvrh pracovných smien určí vedúci organizácie s predchádzajúcim súhlasom závodného výboru.
(3)V zdravotníckych školách a kultúrnych zariadeniach a v organizáciách poskytujúcich služby obyvateľstvu možno rozdeliť pracovný čas tej istej smeny na dve časti; v poľnohospodárstve, v doprave a v spojoch možno pracovný čas tej istej smeny rozdeliť aj na viacej častí.
(4)V iných prípadoch môže povoliť rozdelenie pracovného času tej istej smeny na dve časti na prechodný čas vláda, pokiaľ je to nevyhnutné na zabezpečenie plynulej dodávky elektriny, plynu a výhrevnej pary. § 88 Pracovník je povinný byť na začiatku pracovného času už na svojom pracovisku a odchádzať z neho až po skončení pracovného času. Pracovný čas baníka pracujúceho pod zemou sa počíta od začiatku jeho zostupu a končí sa jeho výstupom na povrch. § 89 Prestávky v práci
(1)Organizácia je povinná poskytnúť pracovníkovi najdlhšie po piatich hodinách nepretržitej práce pracovnú prestávku na jedlo a oddych v trvaní najmenej 15 minút. Ak ide o práce, ktoré sa nemôžu prerušiť, musí sa pracovníkovi i bez prerušenia prevádzky alebo práce zabezpečiť primeraný čas pre oddych a jedlo.
(2)Organizácia môže s predchádzajúcim súhlasom závodného výboru určiť primerane dlhú prestávku na obed.
(3)Začiatok a koniec týchto prestávok určí vedúci organizácie s predchádzajúcim súhlasom závodného výboru. § 90 Nepretržitý odpočinok medzi dvoma smenami
(1)Organizácia je povinná rozvrhnúť pracovný čas tak, aby pracovník mal medzi koncom jednej smeny a začiatkom nasledujúcej smeny nepretržitý odpočinok aspoň po dobu 12 hodín.
(2)Tento odpočinok môže sa skrátiť až na osem hodín pracovníkovi staršiemu ako 18 rokov:
  1. a)v nepretržitých prevádzkach a v turnusovej službe,
  2. b)v poľnohospodárstve,
  3. c)v závodoch verejného stravovania a v kultúrnych zariadeniach,
  4. d)pri naliehavých opravných prácach, ak ide o odvrátenie nebezpečenstva pre život alebo zdravie pracovníkov,
  5. e)pri živelných udalostiach a v iných obdobných mimoriadnych prípadoch. Ženám pracujúcim v nepretržitých prevádzkach môže sa však tento odpočinok skrátiť iba na 11 hodín.
(3)Pri prácach v doprave a spojoch s nepravidelným rozdelením pracovných smien musí byť zabezpečený odpočinok medzi dvoma smenami najmenej v dĺžke predchádzajúcej smeny, pokiaľ táto predchádzajúca smena bola kratšia ako osem hodín. Dni pracovného pokoja § 91
(1)Dni pracovného pokoja sú dni, na ktoré pripadá nepretržitý odpočinok pracovníka v týždni, a sviatky.
(2)Práca v dňoch pracovného pokoja je zakázaná; výnimočne ju možno nariadiť s predchádzajúcim súhlasom závodného výboru.
(3)V deň nepretržitého odpočinku v týždni možno pracovníkovi nariadiť len tieto nevyhnutné práce, ktoré sa nemôžu vykonať v pracovných dňoch:
  1. a)naliehavé opravné práce,
  2. b)nakladacie a vykladacie práce,
  3. c)inventúrne a uzávierkové práce,
  4. d)práce vykonávané za pracovníka v nepretržitej prevádzke, ktorý sa nedostavil na smenu,
  5. e)práce na odvrátenie hroziaceho nebezpečenstva pre život alebo zdravie pri živelných udalostiach a v iných obdobných mimoriadnych prípadoch,
  6. f)práce nevyhnutné so zreteľom na uspokojovanie životných, zdravotných a kultúrnych potrieb obyvateľstva,
  7. g)práce lodných posádok,
  8. h)kŕmenie a ošetrovanie hospodárskych zvierat.
(4)Vo sviatok možno pracovníkovi nariadiť len práce, ktoré možno nariadiť v dňoch nepretržitého odpočinku v týždni, práce v nepretržitej prevádzke a práce potrebné pri strážení závodu. § 92
(1)Vedúci organizácie je povinný

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.