Metodické pokyny pre vypracovanie vávrhu štátneho vykonávacieho plánu a štátneho rozpočtu na rok 1967

(3)Článok 3 Sústava ukazovateľov

(4)Článok 5

(4)a) b)

(2)Článok 7 Spôsob a postup plánovania rozvoja hospodárstva na Slovensku

(8)Čl.8 Účasť pracujúcich DRUHÁ HLAVA ŠTÁTNY VYKONÁVACÍ PLÁN Spoločné ustanovenie Článok 9 Časť I ZÁKLADNÉ INFORMÁCIE O PRÍPRAVE NÁVRHU PLÁNU Článok 10 Článok 11 Článok 12 Časť II PRIEMYSLOVÁ PRODUKCIA, DODÁVKY A ICH POUŽITIE Článok 13 Plánovanie celkového objemu produkcie

(2)Článok 14 Celkový objem dodávok

(6)Článok 15 Dodávky pre vnútorný obchod

(3)Článok 16 Dodávky pre vývoz Článok 17 Dodávky pre investičnú výstavbu

(2)Článok 18 Štruktúra produkcie, dodávok a ich použitie

(5)Článok 19 Plánovanie dodávok z dovozu zo socialistických krajín

(3)Článok 20 Dovoz strojov a zariadení pre investície

(6)Článok 21 Dovoz tovaru charakteru výrobnej spotreby

(4)Článok 22 Osobitné ustanovenia pre plánovanie a zabezpečovanie dovozu pre výrobnú spotrebu

(2)Článok 23 Dovoz tovaru pre vnútorný obchod

(2)Článok 24 Informácie o vývoji obchodných vzťahov medzi odberateľmi a dodávateľmi Článok 25 Ceny používané na vyjadrovanie hodnotových ukazovateľov plánu priemyslovej produkcie, dodávok a ich použitia

(7)Časť III STAVEBNÍCTVO Článok 26 Článok 27

(2)Článok 28

(1)Návrh plánu stavebníctva vypracujú a predložia a) b) c) d) e)

(2)Časť IV POĽNOHOSPODÁRSTVO A NÁKUP POĽNOHOSPODÁRSKYCH VÝROBKOV Článok 29

(2)Článok 30

(5)Časť V LESNÉ HOSPODÁRSTVO Článok 31

(3)Časť VI VODNÉ HOSPODÁRSTVO Článok 32

(2)Časť VII DOPRAVA Plánovanie prepravy Článok 33

(4)Článok 34

(4)Článok 35 Článok 36 Článok 37

(4)Článok 38 Článok 39 Článok 40 Článok 41 Časť VIII SPOJE Článok 42

(2)Časť IX GEOLOGICKÝ PRIESKUM A ŤAŽBA ŽIVÍC Článok 43 Článok 44 a) b) c) d) Článok 45

(2)Článok 46 Časť X VNÚTORNÝ OBCHOD Plán maloobchodného obratu Článok 47

(2)Článok 48

(3)Článok 49 Článok 50

(4)Časť XI ZAHRANIČNÝ OBCHOD Článok 51 Časť XII ŠKOLSTVO A KULTÚRA Článok 52

(3)Časť XIII ZDRAVOTNÍCTVO Článok 53

(2)Časť XIV SOCIÁLNE ZABEZPEČENIE Časť XV ROZVOJ VEDY A TECHNIKY Článok 55 Článok 56 Neinvestičné prostriedky

1. a)
2. b)
3. c)Článok 57 Investičné potreby
4. a)
5. b)Článok 58 Devízové potreby
6. a)
7. b)Článok 59 Plán práce Článok 60 Článok 61 Článok 62 Časť XVI INVESTIČNÁ VÝSTAVBA Článok 63

(3)Článok 64 Článok 65

(4)Článok 66

(1)Návrh plánu investičnej výstavby v súlade s článkom 5 predložia a) b)

(6)Článok 67

(3)Článok 68

(7)Článok 69

(2)Článok 70

(3)Článok 71

(2)Článok 72

(5)Časť XVII OCHRANA ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA Článok 73 Článok 74 Samostatné čistiarne odpadových vôd

(2)Článok 75 Zariadenia na ochranu čistoty ovzdušia

(2)Časť XVIII PROJEKTOVÉ PRÁCE Článok 76

(3)Článok 77

1. a)
2. b)
3. c)
4. d)
5. e)
6. f)Článok 78

(3)Časť XIX PRÁCA Článok 79

(3)Článok 80

(6)Článok 81

(2)Článok 82

(1)a) b)

(2)Článok 85 Plán potreby odborníkov zo škôl

(3)Časť XX VÝROBNÉ DRUŽSTEVNÍCTVO Článok 86

(3)TRETIA HLAVA ŠTÁTNY ROZPOČET Spoločné ustanovenia Článok 87 1. 2. 3. 4. Časť I FINANČNÉ PLÁNY HOSPODÁRSKYCH ORGANIZÁCIÍ Článok 88 1. 2.

1. a)
2. b)
3. c)
4. d)
5. e)
6. f)
7. g)
8. h)
9. ch)
10. i)
11. j)3. 4. 5. 6. 7. 8. 9. 10. 11. 12.
12. a)
13. b)
14. c)
15. d)13. 14.
16. a)
17. b)Časť II ROZPOČTY Článok 89 Rozpočtové organizácie riadené ústrednými orgánmi 1.
18. a)
19. b)
20. c)
21. d)2. 3. 4. 5. 6. 7. Článok 90 Príspevkové organizácie 1. 2.
22. a)
23. b)
24. c)
25. d)3. 4. 5. 6. 7. 8. 9. 10. 11. Článok 91 Jednotné roľnícke družstvá 1.
26. a)
27. b)2. 3. Článok 92 Reprodukcia základných prostriedkov ústredných investorov riadených rozpočtom 1. 2. 3. 4. 5. Článok 93 Spoločenská spotreba Článok 94 Štátne príjmy 1. 2. 3. 4. Článok 95 Zostavenie a schválenie podrobných rozpočtov 1. 2. 3. 4. Časť III PREPOČET ŠTÁTNEHO ROZPOČTU A FINANČNÝCH PLÁNOV NA ROK 1967 V DÔSLEDKU ÚPRAVY VEĽKOOBCHODNÝCH CIEN K 1. JANUÁRU 1967 Článok 96 Vyčíslenie cenových rozdielov 1. 2. 3. Článok 97 Zisťovanie cenových rozdielov 1. 2. 3. 4. 5. 6. 7. 8. Článok 98 Odôvodnenie cenových rozdielov 1. 2.
28. a)
29. b)3. 4. Článok 99 Daň z obratu 1. 2. 3. Článok 100 Ostatné organizácie Článok 101 Postup na Ministerstve financií a Štátnej plánovacej komisii Článok 102 Precenenie zásob k 1. januáru a vyporiadanie cenových rozdielov z precenenia zásob v dôsledku prestavby veľkoobchodných cien ŠTVRTÁ HLAVA Záverečné ustanovenia Článok 103 Článok 104 Článok 105 Prílohy Poznámky Otvoriť všetky Informácie o predpise Číslo predpisu: 69/1966 Zb. Názov: Metodické pokyny pre vypracovanie vávrhu štátneho vykonávacieho plánu a štátneho rozpočtu na rok 1967 Typ: Pokyny Dátum schválenia: 10.08.1966 Dátum vyhlásenia: 20.09.1966 Autor: Ministerstvo financií Právna oblasť: Rozpočtové právo Nachádza sa v čiastke: 26/1966 Vzťahy predpisu Predpis vykonáva 8/1959 Zb. Zákon, ktorým sa ustanovujú základné pravidlá o štátnom rozpočte a o hospodárení s rozpočtovými prostriedkami 109/1964 Zb. Hospodársky zákonník Predpis je menený 14/1967 Zb. Pokyny Štátnej plánovacej komisie a Ministerstva financií ktorými sa upravujú metodické pokyny Štátnej plánovacej komisie a Ministerstva financií pre vypracovanie návrhu štátneho vykonávacieho plánu a štátneho rozpočtu na r. 1967 č. 69/1966 Zb. 69 METODICKÉ POKYNY Štátnej plánovacej komisie a Ministerstva financií z 10. augusta 1966 pre vypracovanie návrhu štátneho vykonávacieho plánu a štátneho rozpočtu na rok 1967 Štátna plánovacia komisia a Ministerstvo financií ustanovujú podľa § 391 ods. 1 a 2 Hospodárskeho zákonníka č. 109/1964 Zb. a § 20 zákona č. 8/1959 Zb., ktorým sa ustanovujú základné pravidlá o štátnom rozpočte a o hospodárení rozpočtovými prostriedkami: PRVÁ HLAVA ÚVODNÉ A VŠEOBECNÉ USTANOVENIA Článok 1

(1)Podľa týchto metodických pokynov vypracujú návrh štátneho vykonávacieho plánu a štátneho rozpočtu na rok 1967 (ďalej len „návrh plánu“- „návrh rozpočtu“) ústredné orgány. Národné výbory sa pri vypracovaní návrhu štátneho vykonávacieho plánu a štátneho rozpočtu spravujú osobitnými metodickými pokynmi.*)

(2)Ústrednými orgánmi sa v týchto metodických pokynoch rozumejú:

1. a)ministerstvá a ostatné ústredné orgány, ktorým štátny plán a štátny rozpočet priamo ukladajú úlohy alebo vymedzujú prostriedky (pritom ústredným orgánom jednotných roľníckych družstiev sa rozumie Ministerstvo poľnohospodárstva a lesného hospodárstva),
2. b)Ústredná rada družstiev, Ústredný sväz výrobných družstiev a Ústredný sväz spotrebných družstiev ako ústredné orgány družstiev,
3. c)Ústredný výbor Národného frontu ako ústredný orgán príslušných plánujúcich spoločenských organizácií a Ústredná rada odborov,
4. d)Slovenská národná rada a jej orgány. Článok 2

(1)Základom pre vypracovanie návrhu plánu a návrhu rozpočtu sú smerné úlohy na rok 1967 ustanovené vládou v rámci základných smerov a cieľov rozvoja národného hospodárstva do roku 1970, vrátane doplňujúcich uznesení vlády, a ďalej najmä všestranná analýza východiskového stavu ekonomiky, výsledky prieskumu trhu a výsledky rokovania medzi odberateľmi a dodávateľmi. Pri vypracovaní návrhu plánu a rozpočtu sa vychádza z rámcových podmienok hospodárenia podnikov platných od 1. januára 1967.

(2)V rozsahu ustanovenom týmito metodickými pokynmi vypracuje sa aj výhľad na rok 1968, prípadne na rok 1969.

(3)Súčasťou návrhu plánu a rozpočtu sú komentáre a rozbory odôvodňujúce návrh v jeho jednotlivých častiach a v celej komplexnosti. Článok 3 Sústava ukazovateľov

(1)Návrh plánu a rozpočtu sa vypracuje v sústave ukazovateľov obsiahnutých vo vzoroch formulárov,*) v zoznamoch a v rozpočtovej skladbe, ktoré sú súčasťou týchto metodických pokynov. Vybraté ukazovatele tejto sústavy sa navrhnú vláde ako záväzné úlohy a záväzné limity. Zoznam predpokladaných záväzných úloh a záväzných limitov je súčasťou metodických pokynov. Okrem toho sa vláde navrhnú na prerokovanie i orientačné ukazovatele, ktoré sú určené týmito metodickými pokynmi, alebo sa vymedzia v priebehu prác na návrhu štátneho plánu a štátneho rozpočtu.

(2)Organickou súčasťou návrhu plánu a rozpočtu sú i ukazovatele, ktoré umožňujú posúdiť a aktívne ovplyvňovať vytváranie žiadúcich oblastných proporcií, najmä pokiaľ ide o rozvoj hospodárstva na Slovensku. Spôsob a rozsah vypracovania a predloženia návrhu plánu a rozpočtu v priereze za Slovensko je ustanovený článkom 7.

(3)Pokiaľ nie je ustanovené inak, uvádzajú sa údaje

1. a)za rok 1966 (skutočnosť) v cenách a podľa metodiky roku 1966 a v organizácii k 1. januáru 1967; pokiaľ nebudú v čase vypracovania návrhu plánu a rozpočtu známe konečné údaje za rok 1966, uvedie sa očakávaná skutočnosť;
2. b)za rok 1967
3. aa)v cenách podľa metodiky roku 1966 a v organizácii k 1. januáru 1967,
4. bb)v cenách podľa metodiky a v organizácii k 1. januáru 1967; vo vzťahu k zahraničnému obchodu sa cenami roku 1967 rozumejú odovzdávacie ceny zahraničného obchodu franko československé hranice;
5. c)za rok 1968, prípadne 1969 v cenách podľa metodiky a v organizácii k 1. januáru 1967. Spolu s návrhom plánu a rozpočtu sa predložia prepočty vplyvov cenových a metodických zmien, pokiaľ ich priamo nepredpisujú jednotlivé vzory formulárov. V prípade, že sa vykonajú organizačné zmeny k 1. januáru 1967, uvedie sa ich vplyv v komentári. Postup pri vypracovaní a predkladaní návrhu plánu a rozpočtu Článok 4

(1)Základnou plánujúcou jednotkou je podnik alebo iná jemu na roveň postavená organizácia.

(2)Orgány bezprostredne nadriadené podnikom a rozpočtové organizácie predložia návrh plánu alebo rozpočtu svojmu nadriadenému orgánu za všetky svoje podriadené jednotky a za svoju vlastnú činnosť. V prípadoch a rozsahu ustanovenom v príslušných častiach týchto metodických pokynov predložia svoje návrhy takisto orgánom Slovenskej národnej rady a krajským národným výborom.

(3)Súčasne s predložením návrhu plánu svojim nadriadeným orgánom predložia výrobné hospodárske jednotky základnú informáciu o návrhu plánu (čl. 10 - 12) v jednom vyhotovení aj Štátnej plánovacej komisii, ktorá výsledky spracovania podkladov poskytne príslušným odvetvovým a odborným ústredným orgánom.

(4)Podniky prerokujú s príslušnou pobočkou Štátnej banky československej (výrobné hospodárske jednotky s príslušným odborovým odborom banky) návrhy plánov v rozsahu odôvodňujúcom potrebu úveru a devízových prostriedkov od banky; najmä prerokujú tie časti plánu, pre realizáciu ktorých prostriedky od banky potrebujú, alebo v oblasti ktorých je kontrola použitia celospoločenských finančných prostriedkov uložená banke. V komentári uvedú prípadné nezhody, ich dôvody a vyčíslia dôsledky. Článok 5

(1)Ústredné orgány riadia práce na návrhu plánu a rozpočtu za hospodárstvo, ktoré je im podriadené, a vypracujú komplexný návrh. Pritom spolupracujú so Štátnou plánovacou komisiou, s Ministerstvom financií a s ostatnými odbornými orgánmi vlády, s orgánmi Slovenskej národnej rady, s ústrednými orgánmi dodávateľov a odberateľov a s krajskými národnými výbormi.

(2)Ústredné orgány za hospodárstvo nimi riadené predložia svoje návrhy Štátnej plánovacej komisii, Ministerstvu financií a ďalším orgánom v lehotách ustanovených smernicou Štátnej plánovacej komisie a Ministerstva financií zo 14. júna 1966 o postupe a lehotách pri vypracovaní štátneho vykonávacieho plánu a štátneho rozpočtu na rok 1967 (č. 102 100/66-SM/3; č. 11/23500/66).

(3)Ústredné orgány predložia

1. a)Štátnej plánovacej komisii návrh plánu (bez finančného plánu, plánu rozvoja vedy a techniky a plánu projektových prác) v troch vyhotoveniach, návrh rozpočtu vrátane finančného plánu v dvoch vyhotoveniach, návrh plánu rozvoja vedy a techniky a plánu projektových prác v jednom vyhotovení;
2. b)Ministerstvu financií návrh rozpočtu vrátane finančného plánu vo dvoch vyhotoveniach, návrh ostatných častí plánu v jednom vyhotovení (bez plánu kádrov);
3. c)Štátnej komisii pre techniku v troch vyhotoveniach
4. aa)návrh plánu rozvoja vedy a techniky na súhrnnom formulári obsahujúcom údaje štátneho vykonávacieho plánu a štátneho rozpočtu, ktorý sa za neinvestičné finančné prostriedky vypracuje podľa tretej hlavy, článku 88 ods. 14,
5. bb)návrh plánu projektových prác;
6. d)Štátnej banke československej všetky časti návrhu plánu vrátane finančného (okrem osobitnej časti plánu a plánu kádrov) v jednom vyhotovení;
7. e)návrh plánu a rozpočtu v priereze za Slovensko aj príslušným orgánom Slovenskej národnej rady, a to podľa článku 7.

(4)Ministerstvá baníctva a ťažkého priemyslu predložia návrh plánu takto:

1. a)Ministerstvo baníctva celkový návrh plánu bez údajov za Ústrednú správu uránového priemyslu; rozsah podkladov za palivový priemysel, rudné bane a magnezitové závody a za Ústredný geologický úrad dohodne Ministerstvo baníctva so Štátnou plánovacou komisiou;
2. b)Ministerstvo ťažkého priemyslu celkový návrh plánu a oddelene návrh plánu za odvetvie strojárstva (MTP-1) a oddelene za odvetvie hutníctva (MTP-2). Podrobnosti o rozsahu ukazovateľov dohodnú uvedené ministerstvá so Štátnou plánovacou komisiou.

(5)Ústredné orgány predložia návrhy príslušných častí plánu vyjadrujúcich vzťah k Ministerstvu baníctva a k Ministerstvu ťažkého priemyslu v členení podľa odseku 4.

(6)V pokynoch k jednotlivým častiam plánu a rozpočtu sa uvádzajú prípadné ďalšie podrobnosti o spôsobe predkladania návrhu plánu a rozpočtu.

(7)Štátna komisia pre techniku predloží

1. a)Štátnej plánovacej komisii návrh plánu rozvoja vedy a techniky v troch vyhotoveniach a návrh plánu projektových prác v jednom vyhotovení;
2. b)Ministerstvu financií a Štátnej banke československej návrh plánu rozvoja vedy a techniky a návrh plánu projektových prác po jednom vyhotovení;
3. c)Ministerstvu zahraničného obchodu príslušné údaje návrhu plánu rozvoja vedy a techniky týkajúce sa zahraničného obchodu;
4. d)okrem toho predloží Ministerstvu financií a Štátnej plánovacej komisii návrh finančného zabezpečenia neinvestičných potrieb rozvoja vedy a techniky podľa jednotlivých ústredných orgánov, a to spôsobom a formou dohodnutou s Ministerstvom financií. Článok 6

(1)Pri vypracovaní návrhu plánu a rozpočtu národných výborov príslušné odvetvové ústredné orgány najmä:

1. a)poskytujú krajským národným výborom potrebné podklady (ekonomické rozbory a pod.) a odbornú pomoc;
2. b)vyjadria sa k návrhom predkladaným krajskými národnými výbormi, a to z hľadiska celoštátnej koncepcie rozvoja odvetví, efektívnosti vynakladaných prostriedkov a pod.;
3. c)budú koordinovať technický rozvoj odvetví riadených národnými výbormi.

(2)Príslušné odvetvové ústredné orgány dohodnú s jednotlivými krajskými národnými výbormi a s Národným výborom hl. mesta Prahy rozsah údajov, ktoré im krajské národné výbory a Národný výbor hl. mesta Prahy predložia súčasne s predložením svojich návrhov plánov a rozpočtov; dohoda sa uzavrie najneskôr dva mesiace pred termínom predloženia návrhu plánu a rozpočtu krajskými národnými výbormi (Národným výborom hl. mesta Prahy). Článok 7 Spôsob a postup plánovania rozvoja hospodárstva na Slovensku

(1)Návrh plánu a rozpočtu za hospodárstvo na Slovensku sa vypracuje takto:

1. a)návrh plánu okrem niektorých častí uvedených v písmene
2. b)tohto odseku sa vypracuje metódou územného prierezu, to znamená, že príslušné ukazovatele zahŕňajú i činnosť závodov na Slovensku podriadených podnikom v českých krajoch, ale nezahŕňajú činnosť závodov v českých krajoch podriadených podnikom na Slovensku;
3. b)návrh finančného plánu a rozpočtu, návrh ekonomického členenia a štruktúry priemyslovej produkcie sa vypracuje za organizačne ucelené jednotky (podniky a im na roveň postavené organizácie), a to bez ohľadu na to, či sú riadené výrobnými hospodárskymi jednotkami so sídlom v českých krajoch alebo na Slovensku;
4. c)podrobnejší spôsob a rozsah ukazovateľov pre vypracovanie prierezu za Slovensko je bližšie vymedzený v jednotlivých častiach týchto metodických pokynov a vo vzoroch formulárov;
5. d)prípadné odchýlky od ustanoveného spôsobu a postupu vypracovania návrhu plánu v územnom priereze za Slovensko dohodnú príslušné ústredné orgány so Slovenskou plánovacou komisiou, prípadne s Povereníctvom Slovenskej národnej rady pre financie.

(2)Podniky na Slovensku so sídlom v českých krajoch za závody na Slovensku predložia svoje návrhy plánov v rozsahu vymedzenom v odseku 1 okrem nadriadeným orgánom aj príslušnému povereníctvu Slovenskej národnej rady a v odvetviach, v ktorých nepôsobia tieto orgány, priamo Slovenskej plánovacej komisii (s výnimkou osobitných častí plánov).

(3)Výrobné hospodárske jednotky predložia svoje návrhy plánov (vrátane finančného) za podniky so sídlom na Slovensku (ukazovatele vykonávacieho plánu podľa odseku 1 písm. a) i za závody) aj Slovenskej plánovacej komisii; návrh finančného plánu s komentárom okrem toho aj Povereníctvu Slovenskej národnej rady pre financie; v odvetviach, v ktorých pôsobia povereníctva Slovenskej národnej rady, predložia výrobné hospodárske jednotky uvedené návrhy i týmto orgánom. Výrobné hospodárske jednotky predložia uvedené návrhy orgánom Slovenskej národnej rady v rozsahu, v ktorom ich podľa týchto metodických pokynov odvetvové ústredné orgány predložia orgánom Slovenskej národnej rady a ďalej v rozsahu uvedenom priamo v príslušných vzoroch formulárov. Rozpočtové a príspevkové organizácie postupujú obdobne.

(4)Ústredne riadené organizácie výskumnej a vývojovej základne, výrobné hospodárske jednotky a ostatné organizácie predložia návrh plánu rozvoja vedy a techniky za činnosť všetkých svojich pracovísk umiestnených na Slovensku v jednom vyhotovení aj Slovenskej komisii pre techniku.

(5)Povereníctva (komisie) Slovenskej národnej rady predložia návrh plánu a rozpočtu príslušným ústredným orgánom a Slovenskej plánovacej komisii, návrh finančného plánu a rozpočtu aj Povereníctvu Slovenskej národnej rady pre financie, a to v plnom rozsahu ukazovateľov za organizácie, za ktoré vystupujú ako nositelia plánu; za ostatné organizácie príslušného odvetvia len v rozsahu ukazovateľov dohodnutom so Slovenskou plánovacou komisiou a s Povereníctvom Slovenskej národnej rady pre financie.

(6)Odvetvové ústredné orgány vypracujú návrh plánu v rozsahu ustanovenom týmito metodickými pokynmi aj za hospodárstvo na Slovensku a predložia ho súčasne s návrhom za ČSSR jednak orgánom uvedeným v čl. 5, jednak Slovenskej plánovacej komisii; návrh plánu rozvoja vedy a techniky a plánu projektových prác v jednom vyhotovení aj Slovenskej komisii pre techniku a návrhy rozpočtu za rozpočtové organizácie na Slovensku aj Povereníctvu Slovenskej národnej rady pre financie.

(7)Slovenská plánovacia komisia predloží návrh plánu rozvoja hospodárstva na Slovensku a Povereníctvo Slovenskej národnej rady pre financie návrh finančného plánu a rozpočtu (vrátane návrhu rozpočtu krajských národných výborov na Slovensku) po prerokovaní v Predsedníctve Slovenskej národnej rady Štátnej plánovacej komisii a Ministerstvu financií. Slovenská komisia pre techniku predloží príslušné časti plánu aj Štátnej komisii pre techniku. Tieto návrhy sú predmetom spoločného rokovania príslušných ústredných orgánov a orgánov Slovenskej národnej rady.

(8)Návrhy plánov a rozpočtov predkladané Štátnou plánovacou komisiou, Ministerstvom financií a Štátnou komisiou pre techniku vláde obsahujú aj návrhy záväzných úloh a záväzných limitov, prípadne aj orientačné ukazovatele rozvoja hospodárstva na Slovensku. Čl.8 Účasť pracujúcich Jednotlivé stupne riadenia prerokúvajú návrhy plánu rozvoja nimi riadeného hospodárstva v etapách prípravy i schvaľovania s príslušnými odborovými orgánmi. Oboznamujú ich s jednotlivými problémami a prerokúvajú s nimi stanoviská a spoločný postup pri riešení dôležitých otázok. DRUHÁ HLAVA ŠTÁTNY VYKONÁVACÍ PLÁN Spoločné ustanovenie Článok 9 Plánovacími aktami v zmysle § 115 ods. 1 Hospodárskeho zákonníka č. 109/1964 Zb. sú len záväzne ustanovené úlohy dodávok surovín, materiálov a výrobkov v hmotných jednotkách a ich rozpisy na nižší stupeň riadenia, a to za predpokladu, že sa súčasne ustanovia a rozpisujú záväzné limity na odber surovín, materiálov a výrobkov. Časť I ZÁKLADNÉ INFORMÁCIE O PRÍPRAVE NÁVRHU PLÁNU Článok 10 Základnú informáciu o návrhu plánu vypracujú odborové podniky a trusty, prípadne iné hospodárske organizácie priamo riadené ministerstvami baníctva, ťažkého priemyslu, chemického priemyslu, stavebníctva, spotrebného priemyslu, potravinárskeho priemyslu, dopravy (za organizácie železničnej, leteckej a vodnej dopravy, priemyslové a stavebné organizácie), poľnohospodárstva a lesného hospodárstva (iba za priemyslové a stavebné organizácie), zdravotníctva (iba za priemyslové organizácie) a školstva (iba za priemyslové organizácie), Ústrednou správou energetiky a Ústrednou správou vodného hospodárstva (iba za stavebné organizácie). Článok 11 Organizácie uvedené v čl. 10 vypracujú základnú informáciu oddelene podľa odvetví, ktoré u nich prichádzajú do úvahy, a to za odvetvia: priemyslu (za priemyslovú činnosť podnikov vrátane stavebných prác priemyslových podnikov), stavebníctva (výkony stavebných organizácií), obehu (výkony odbytových, zásobovacích, prípadne obchodných organizácií), dopravy (výkony železničnej, cestnej, leteckej a vodnej dopravy; nie však závodovej dopravy). Článok 12 Pre predloženie základnej informácie (formulár 01-01) na strojové spracovanie na Štátnej plánovacej komisii platí termín ustanovený hospodárskym organizáciám na predloženie návrhu plánu (31. január 1967). Časť II PRIEMYSLOVÁ PRODUKCIA, DODÁVKY A ICH POUŽITIE Článok 13 Plánovanie celkového objemu produkcie

(1)Celkový objem priemyslovej produkcie sa v návrhu plánu vyjadruje hodnotovými ukazovateľmi, t. j. pomocou ukazovateľov hrubej výroby a výroby tovaru, ktoré majú podkladový charakter; zostavujú sa podnikovou metódou, to znamená, že objem výroby na všetkých nadpodnikových stupňoch je súčtom objemu výroby jednotlivých podnikov; výnimkou je návrh plánu priemyslovej produkcie za Slovensko, kde sa tieto ukazovatele zostavujú metódou územného prierezu.

(2)Plán priemyslovej produkcie výrobných hospodárskych jednotiek a ústredných orgánov zahŕňa produkciu všetkých podriadených priemyslových podnikov; pri ministerstvách stavebníctva a dopravy aj produkciu priemyslových prevádzok a dielní nepriemyslových organizácií. Plánovanie dodávok a ich použitie Článok 14 Celkový objem dodávok

(1)Celkový objem dodávok zahŕňa celkové dodávky (odbyt) podnikov a organizácií, a to tak dodávky z výrobných podnikov, ako aj dodávky odbytových organizácií, a to vrátane dodávok obchodného tovaru nakúpeného z iných podnikov. Ukazovateľ objemu dodávok na všetkých stupňoch riadenia obsahuje teda tú časť celkovej realizácie vyrobeného tovaru (vrátane tovaru vedľajších závodov, prevádzok a dielní nepriemyslových organizácií) a predaja obchodného tovaru, ktorá zostane po odpočítaní odbytovo nerealizovaných zložiek výroby tovaru.

(2)V objeme dodávok za Ministerstvo baníctva sa vylúčia duplicity, to znamená, že do objemu dodávok sa zahrnú dodávky tuhých palív realizované cez Uhlozbyt a za ostatné podniky len objem dodávok, ktoré realizujú podniky priamo, teda mimo Uhlozbytu.

(3)Celkový objem dodávok sa člení podľa základných odberateľských oblastí, t. j. na dodávky pre vnútorný obchod, pre vývoz, pre investičnú výstavbu (týka sa iba strojov a zariadení vrátane montáží, náradia a inventára) a pre ostatné účely (pre výrobnú alebo inú spotrebu).

(4)Dodávky pre vnútorný obchod a pre vývoz zahŕňajú všetky dodávky, či už sú výsledkom priemyslovej, poľnohospodárskej a lesníckej výroby alebo činností tzv. slobodných povolaní (napr. trhovej produkcie výtvarníkov) a pod.

(5)Návrh plánu dodávok sa vypracuje podnikovou metódou, to znamená, že celkové objemy dodávok na všetkých nadpodnikových stupňoch riadenia sú súčtom celkových objemov dodávok jednotlivých podnikov.

(6)Ukazovatele podľa odsekov 1 a 3 sa vypracujú na úrovni výrobných hospodárskych jednotiek aj za podniky na Slovensku (podnikovou metódou). Článok 15 Dodávky pre vnútorný obchod

(1)Objem dodávok pre vnútorný obchod zahŕňa všetky dodávky z vlastnej výroby i dodávky obchodného tovaru určené na predaj v maloobchodnej, prípadne veľkoobchodnej sieti Ministerstva vnútorného obchodu a Ústredného sväzu spotrebných družstiev, rovnako ako dodávky určené na predaj obyvateľstvu vykonávaný podnikmi a organizáciami vlastného a ďalších ústredných orgánov.

(2)Dodávky pre vnútorný obchod zahŕňa do svojho plánu organizácia (výrobná hospodárska jednotka, odbytová organizácia a pod.), ktorá plánuje dodávky daného odboru pre vnútorný obchod v bezprostrednom styku s organizáciami, ktoré príslušné predaje realizujú.

(3)Dodávky z dovozu určené pre vnútorný obchod zahŕňa do svojho celkového objemu dodávok organizácia, ktorá tieto dodávky pre vnútorný obchod bezprostredne realizuje. Článok 16 Dodávky pre vývoz Objem dodávok pre vývoz zahŕňa tovar a práce priemyslovej výrobnej povahy dodávané podnikom zahraničného obchodu, prípadne priamo do zahraničia a určené priamo na vývoz do zahraničia alebo na sklady podniku zahraničného obchodu, prípadne výroby (pokiaľ tovar je vyfakturovaný podniku zahraničného obchodu). Ďalej sem patria i dodávky pre podnik zahraničného obchodu Tuzex, prípadne pre ďalšie organizácie predávajúce za cudzozemské platidlá. Nepatria sem dodávky tovaru vyvážaného v rámci výmenných akcií vnútorného obchodu a pod. Článok 17 Dodávky pre investičnú výstavbu

(1)Do objemu dodávok pre investičnú výstavbu sa zahŕňajú dodávky strojov a zariadení určené pre investičnú výstavbu vrátane montáží, náradia a inventára a vrátane dodávok pre vlastnú organizáciu, ako aj náklady na dopravné a skladovacie výdavky (u generálnych a finálnych dodávateľov), pokiaľ sa uhrádzajú z investičných prostriedkov.

(2)Dodávky investičného charakteru, ktoré sa realizujú prostredníctvom odbytových organizácií, zahrnú do ukazovateľa objemu dodávok pre investičnú výstavbu až príslušné odbytové organizácie. Výrobné podniky dodávajúce odbytovým organizáciám zahrnú tieto dodávky vo svojom pláne do objemu dodávok pre ostatných odberateľov. Článok 18 Štruktúra produkcie, dodávok a ich použitie

(1)Štruktúra produkcie, dodávok a ich použitie sa vyjadruje jednak v hodnotových ukazovateľoch, jednak v hmotných jednotkách.

(2)Hodnotové ukazovatele štruktúry produkcie, dodávok a ich použitie sa spracúvajú podľa jednotlivých odborov „Jednotnej klasifikácie poľnohospodárskej, lesnej a priemyslovej produkcie“.

(3)Hmotné ukazovatele sú uvedené v Zozname hmotných ukazovateľov poľnohospodárskej, lesnej a priemyslovej produkcie, ktorý je prílohou týchto metodických pokynov.

(4)Do výroby v hmotných jednotkách sa zahŕňa celá výroba bez ohľadu na to, či ide o výrobu určenú na odbyt alebo pre vlastnú potrebu.

(5)Štruktúra produkcie sa vypracuje aj v priereze za Slovensko, a to v rozsahu vymedzenom vo formulárovej časti metodických pokynov. Článok 19 Plánovanie dodávok z dovozu zo socialistických krajín

(1)Návrh plánu všetkých dodávok z dovozu zo socialistických krajín predložia ústredné orgány nadriadené dovozným odberateľom a doložia ich prepočtom, v ktorom takisto odôvodnia potrebu obchodného tovaru (pre odbytové organizácie a pre kompletáciu vývozných a tuzemských investičných celkov) a potrebu ostatného dovozu strojov (pre údržbu a opravy už skôr dovezených strojov, pre kompletáciu strojárskej výroby a pod.). V prepočte použitia odôvodňujú i potrebu strojov a zariadení pre fond vedy a techniky. (Za dovozného odberateľa sa považujú taktiež odbytové, obchodné alebo iné organizácie, ktoré dovážaný tovar ďalej predávajú na vlastný účet tuzemským odberateľom. Za dovozného odberateľa sa nepovažujú tie organizácie, ktoré doteraz vykonávali púhe znovurozdelenie dovozných prostriedkov. Dočasne platí výnimka pre niektoré hutnícke materiály a suroviny a ďalej pre knihy, noviny a časopisy, a to v zmysle uznesenia vlády č. 223/1966.)

(2)Štátny plán vymedzí jednotlivým ústredným orgánom všetky prostriedky na dovoz zo socialistických krajín formou záväzného limitu, z ktorého bude ako orientačný ukazovateľ vyčlenený objem dovozu strojov a zariadení pre investičnú výstavbu. Pre drobných odberateľov sa ustanoví spoločný limit, ktorý spravuje a rozdeľuje Ministerstvo zahraničného obchodu.

(3)Limity na všetok dovoz vrátane strojov a zariadení zo socialistických krajín pre hospodárske organizácie riadené národnými výbormi sa ustanovia priamo krajským národným výborom. Odvetvové ústredné orgány budú iba v nevyhnutných prípadoch poskytovať odbornú expertízu o vhodnosti navrhovaných dovozov v záujme unifikácie, typizácie, servisu, dovozu náhradných dielov a pod. Plánovanie dodávok z dovozu z kapitalistických štátov Článok 20 Dovoz strojov a zariadení pre investície

(1)Do plánu dovozu strojov a zariadení z kapitalistických štátov pre investície sa zahŕňa plánovaný objem dovozu.

(2)Prostriedky na dovoz strojov a zariadení pre investície z kapitalistických štátov odberateľským rezortom štátny plán neustanoví. Zabezpečujú ich odberateľské výrobné hospodárske jednotky nákupom potrebných devíz v Štátnej banke československej podľa podmienok Štátnej banky československej pre predaj devíz na nákup strojov a zariadení z dovozu pre investičnú výstavbu.

(3)Štátna banka československá spolu s Československou obchodnou bankou budú devízové prostriedky na dovoz poskytovať formou oprávnení na dovoz, a to v rámci objemu celkového dovozu strojov a zariadení pre investície a limitu platieb za tieto stroje, ktorý im záväzne ustanoví štátny plán.

(4)Banka bude prideľovať devízové prostriedky na dovoz strojov formou návratnou (na vnútorný devízový úver) alebo nenávratnou (za súťažnú prirážku). Pri návratnej forme bude banka poskytovať investorom vnútorný devízový úver na nákup strojov a zariadení, pri ktorom sa osobitnou zmluvou medzi bankou, investormi a organizáciami zahraničného obchodu zaručí devízová návratnosť a splácanie poskytnutého devízového úveru, vrátane devízových nákladov mimo ustanovených úloh štátneho plánu. Pri nenávratnej forme získa odberateľ oprávnenie na dovoz až po súťažnom konaní. Súťažné konanie bude sa časove i vecne koordinovať s výberovým konaním pri jednotlivých investičných akciách. Podrobný postup pri zabezpečovaní devízových prostriedkov na stroje a zariadenia pre investície dovážané z kapitalistických štátov ustanovujú podmienky Štátnej banky československej z júla 1966 a smernice Ministerstva zahraničného obchodu o vykonávaní dovozu.

(5)Ak sa investor rozhodne pre dovoz z kapitalistických štátov, informuje tuzemského výrobcu o tomto zámere (pokiaľ sa obdobné zariadenie vyrába v tuzemsku), aby mal možnosť predložiť konkurenčnú ponuku (avšak bez práva veta).

(6)Dovoz strojov a zariadení z kapitalistických štátov pre investície, ktorý zabezpečujú v rámci svojej obchodnej činnosti odbytové organizácie (napr. Ústredný podnik poľnohospodárskej techniky, Technomat, Kancelárske stroje, Laboratórne potreby), sa uskutočňuje na základe dovozného limitu poskytnutého príslušnej organizácii nadriadeným ústredným orgánom. V rámci tohto limitu si odbytová organizácia zabezpečuje všetky dodávky z dovozu vrátane strojov z kapitalistických štátov pre investičnú výstavbu za podmienok ustanovených bankou bez súťažného konania. Článok 21 Dovoz tovaru charakteru výrobnej spotreby

(1)Návrh plánu dodávok z dovozu pre výrobnú spotrebu vypracujú ústredné orgány dovozných odberateľov. Dovoznými odberateľmi sa rozumejú odberatelia v zmysle odseku 1 článku 19. Okrem prostriedkov na dovoz surovín, materiálov a výrobkov z nich vyrobených sa do návrhu plánu zahŕňajú aj prostriedky na dovoz obchodného tovaru pre odbytové organizácie, stroje a zariadenia neinvestičnej povahy, ako náhradné diely, výrobky pre kompletizáciu strojárskej výroby, strojárske výrobky pre údržbu a prevádzku a pod.

(2)Štátny plán vymedzí prostriedky na dovoz z kapitalistických štátov pre výrobnú spotrebu (v zmysle odseku 1) jednotlivým ústredným orgánom dovozných odberateľov formou záväzného limitu. Pokiaľ ide o dovozného odberateľa platí obdobne ustanovenie odseku 1 článku 19.

(3)Pre drobných odberateľov sa ustanoví spoločný limit na dovoz, ktorý spravuje a rozdeľuje Ministerstvo zahraničného obchodu.

(4)Limity na dovoz charakteru výrobnej spotreby z kapitalistických štátov pre hospodárske organizácie riadené národnými výbormi sa ustanovia priamo krajským národným výborom. Článok 22 Osobitné ustanovenia pre plánovanie a zabezpečovanie dovozu pre výrobnú spotrebu

(1)Zrušenie bilančno-dovozných gescií (s dočasnými výnimkami, ktoré ustanovuje uznesenie vlády č. 223/1966) mení niektoré doterajšie podmienky dovozu; podľa zásad prijatých s týmto uznesením bude sa v nových podmienkach postupovať takto:

1. a)dovozný odberateľ má právo v rámci vlastných dovozných prostriedkov požadovať od dovážajúcej organizácie i dovoz tovaru, ktorý je v obchodnej náplni odbytových organizácií;
2. b)rozhodnutie odberateľa o dovoze príslušných druhov tovaru nepodlieha súhlasu iných tuzemských organizácií. Dovozný odberateľ je však povinný rešpektovať obchodno-politické kritériá ustanovené Ministerstvom zahraničného obchodu;
3. c)dovozný odberateľ môže previesť vlastný dovozný limit na odbytové alebo iné tuzemské organizácie s cieľom zvýšiť alebo združiť prostriedky na nákup v zahraničí, poveriť zabezpečením dovozu organizáciu, ktorá má pre dovoz žiadaného druhu tovaru lepšie podmienky, umožniť prípadne dovoz surovín tuzemskému spracovateľovi na výrobu tovaru pre dovozného odberateľa a pod.;
4. d)v záujme zabezpečenia vzájomných kontaktov a informácií o použití tuzemských zdrojov a dodávok tovaru z dovozu je dovozný odberateľ povinný oznámiť obvyklému tuzemskému dodávateľovi s potrebným predstihom pred dodávkovým obdobím svoj zámer presunúť v podstatnom rozsahu doterajší odber dodávok z tuzemska na odber z dovozu alebo obmedziť doterajší odber z iných dôvodov, je tuzemský dodávateľ povinný oznámiť tuzemským odberateľom s potrebným predstihom pred ustanovením dovozného limitu vo vykonávacom pláne svoj zámer presunúť v podstatnom rozsahu doterajšie dodávky pre tuzemských odberateľov na vývoz alebo obmedziť dodávky do tuzemska z iných dôvodov;
5. e)ak dôjde pri jednotlivých výrobkoch v rámci ustanovených dovozných limitov k nevyrovnanosti dopytu s ponukou zodpovedajúcou možnostiam obstarania týchto výrobkov v socialistických štátoch, rokuje dovážajúca organizácia o dodávkach z dovozu priamo s príslušnými dovoznými odberateľmi a v nevyhnutných prípadoch prihliadne na rozdelenie výrobkov, ktoré predpokladal gestor pri prevode doterajších dovozných limitov na odberateľov.

(2)V podrobnostiach sa spravuje vykonávanie dovozu smernicami Ministerstva zahraničného obchodu o prerokúvaní a vykonávaní dovozu. Článok 23 Dovoz tovaru pre vnútorný obchod

(1)Návrh plánu dodávok tovaru z dovozu pre vnútorný obchod predloží Ministerstvo vnútorného obchodu a Ústredný sväz spotrebných družstiev, pričom uvedú jednak potrebu dodávok na predaj vo vnútornom obchode a jednak potrebu dodávok pre vlastné zásobovanie prevádzky (a v prípade dovozu zo socialistických krajín aj investícií) týchto rezortov.

(2)Štátny plán vymedzí prostriedky na dovoz pre Ministerstvo vnútorného obchodu formou celkového záväzného limitu; dovoz tovaru na predaj vo vnútornom obchode sa uskutočňuje v rámci tohto limitu, a to podľa osobitnej dohody s Ministerstvom zahraničného obchodu. Článok 24 Informácie o vývoji obchodných vzťahov medzi odberateľmi a dodávateľmi Dodávateľské organizácie predložia spolu s návrhom plánu nadriadeným ústredným orgánom informáciu o závažných problémoch a ich príčinách vo vzťahoch medzi odberateľmi a dodávateľmi s uvedením opatrení, ktoré robia na ich odstránenie. Pre túto informáciu sa neustanovia formuláre a sústava ukazovateľov. Článok 25 Ceny používané na vyjadrovanie hodnotových ukazovateľov plánu priemyslovej produkcie, dodávok a ich použitia

(1)Hodnotové ukazovatele sa vyjadrujú v cenách v súlade s ustanovením článku 3 ods. 3, pričom pri ukazovateľoch zostavovaných v porovnateľných cenách sa rozumejú ceny platné k 1. januáru 1966.

(2)Ukazovateľ dodávok pre vnútorný obchod sa vyjadruje vo veľkoobchodných a maloobchodných cenách. Ocenenie dodávok spotrebného tovaru z dovozu pre vnútorný obchod sa vykoná po dohode s Ministerstvom vnútorného obchodu.

(3)Ukazovatele objemu dodávok pre vývoz rovnako ako ukazovatele objemu dovozu sa vyjadrujú v odovzdávacích cenách zahraničného obchodu franko československé hranice (skratka OC). Tieto ceny sa tvoria z plánovanej ceny obchodnej parity pri dovoze pripočítaním a pri vývoze odpočítaním plánovaných (sadzbových) priamych obchodných zahraničných nákladov (devízových i korunových) a úrokov z obchodných operácií na úver dlhší ako jeden rok (pokiaľ úrok nie je dojednaný a fakturovaný samostatne) a prepočítaním na priemernú úroveň tuzemských cien (po úprave o výšku obchodného rozpätia, pokiaľ sa tak rozhodne). V návrhu štátneho plánu sa objem dodávok pre vývoz rovnako ako objem dovozu vyjadruje aj vo veľkoobchodných cenách.

(4)Stavebné, banské, geologické a montážne práce (i pre vlastnú potrebu) sa oceňujú podľa platnej rozpočtovej sústavy.

(5)Investície vlastnej výroby zahrnuté v ukazovateľovi objemu dodávok pre investičnú výstavbu sa vyjadrujú vo veľkoobchodných cenách.

(6)Hodnota prírastku (úbytku) nedokončenej výroby sa vyjadruje vo vlastných nákladoch nedokončenej výroby.

(7)Hodnota prírastku (úbytku) polotovarov, nástrojov a prípravkov vlastnej výroby sa vyjadruje vo veľkoobchodných cenách s výnimkou odvetvia strojárstva, kde sa vyjadruje vo vlastných nákladoch. Časť III STAVEBNÍCTVO Článok 26 Návrh plánu sa vypracuje (okrem objemu prác vykonávaných vlastnými pracovníkmi) iba za stavebné práce, ktorými sa rozumejú tak práce pre investičnú výstavbu, ako i stavebné práce na opravách (stavebné práce sú bližšie vymedzené v predpisoch o dokumentácii stavieb). Ak stavebné organizácie vykonávajú na niektorých stavbách a objektoch popri stavebných prácach výnimočne aj montáž technologického zariadenia alebo práce, ktoré sú ich súčasťou, zahrnú ich do objemu prác vykonaných vlastnými pracovníkmi, avšak bez hodnoty zmontovaného zariadenia. Článok 27

(1)Návrh plánu vypracujú podniky na základe výsledkov rokovania s investormi (v súlade s výsledkami výberového konania) alebo s inými odberateľmi stavebných prác.

(2)Stavebné organizácie dohodnú s odberateľmi objemy stavebných prác na stavbách rozostavaných i začínaných, a to až do ich úplného dokončenia. Pokiaľ sa kapacita nenaplní konkrétnymi požiadavkami, určí sa ročný objem prác podľa skúseností a podľa prieskumu štruktúry a rozmiestnenia prác. Článok 28

(1)Návrh plánu stavebníctva vypracujú a predložia

1. a)Ministerstvo stavebníctva za odborové riaditeľstvá stavebnej výroby; okrem toho predložia rozbor rozostavanosti, a to spôsobom dohodnutým so Štátnou plánovacou komisiou;
2. b)Ministerstvo baníctva samostatne za odvetvie palív (za podniky Výstavba ostravsko-karvinských baní v Ostrave, Banské stavby v Ostrave, v Moste, v Sokolove a v Prievidzi, Plynostav v Pardubiciach a Výstavba kamenouhoľných baní v Kladne) a samostatne za Ústrednú správu uránového priemyslu;
3. c)Ministerstvo dopravy (za podniky Železničné staviteľstvo v Prahe, Brne a v Bratislave, Elektrizácia železníc v Prahe a Automatizácia železničnej dopravy v Prahe);
4. d)Ministerstvo poľnohospodárstva a lesného hospodárstva samostatne za stavebné podniky Štátnych lesov a samostatne za Združenie pre poľnohospodársku výstavbu a meliorácie;
5. e)Ministerstvo národnej obrany.

(2)Stavebné organizácie riadené Ministerstvom stavebníctva predložia návrh plánu výrobného programu aj príslušným krajským národným výborom. Časť IV POĽNOHOSPODÁRSTVO A NÁKUP POĽNOHOSPODÁRSKYCH VÝROBKOV Článok 29

(1)Návrh plánu poľnohospodárskej výroby vypracujú poľnohospodárske podniky podľa výsledkov rokovania s odberateľmi a dodávateľmi a podľa orientačných ukazovateľov rozpísaných Ministerstvom poľnohospodárstva a lesného hospodárstva a Ústrednou správou nákupu poľnohospodárskych výrobkov. Pritom prihliadajú na okresné a krajské generely rozvoja poľnohospodárskej výroby, školské majetky na účelové potreby poľnohospodárskych škôl.

(2)Návrh plánu sa vypracuje podľa organizácie a výmery poľnohospodárskej a ornej pôdy predpokladanej k 1. januáru 1967. Článok 30

(1)Organizácie priamo riadené ministerstvami potravinárskeho priemyslu (za rýchlovýkrm hydiny a za cukrovarnícke ekonómie), poľnohospodárstva a lesného hospodárstva, národnej obrany, baníctva a zdravotníctva a Slovenskou národnou radou predložia návrh plánu poľnohospodárskej výroby svojim ústredným orgánom. Ostatné organizácie obhospodarujúce poľnohospodársku pôdu predložia svoje návrhy príslušným výrobným poľnohospodárskym správam.

(2)Ministerstvá potravinárskeho priemyslu (za rýchlovýkrm hydiny a cukrovarnícke ekonómie), národnej obrany, baníctva a zdravotníctva a Slovenská národná rada vypracujú návrh plánu za poľnohospodársku činnosť svojich organizácií; návrh plánu trhovej produkcie poľnohospodárskych výrobkov predložia Ministerstvu poľnohospodárstva a lesného hospodárstva a Ústrednej správe nákupu poľnohospodárskych výrobkov. Okrem toho predložia Ústrednej správe nákupu poľnohospodárskych výrobkov v dohodnutom časovom predstihu návrh plánu trhovej produkcie v členení podľa krajov.

(3)Ústredná správa poľnohospodárskych výrobkov vypracuje v spolupráci s Ministerstvom poľnohospodárstva a lesného hospodárstva súhrnný návrh plánu nákupu.

(4)Ministerstvo poľnohospodárstva a lesného hospodárstva vypracuje návrh plánu za celé odvetvie poľnohospodárstva. Pritom úzko spolupracuje s Ústrednou správou nákupu poľnohospodárskych výrobkov.

(5)Rozsah nákupu od jednotlivo hospodáriacich roľníkov dohodnú krajské výrobné poľnohospodárske správy v spolupráci s poľnohospodárskymi nákupnými a zásobovacími podnikmi a krajskými národnými výbormi. Časť V LESNÉ HOSPODÁRSTVO Článok 31

(1)Návrh plánu lesného hospodárstva vypracujú podniky Ministerstva poľnohospodárstva a lesného hospodárstva, Ministerstva národnej obrany a organizácie lesného hospodárstva riadené ministerstvami školstva a kultúry, baníctva a ťažkého priemyslu, Slovenskou národnou radou a Kanceláriou prezidenta republiky a predložia ho svojim nadriadeným orgánom.

(2)Orgány uvedené v odseku 1 predložia súhrnný návrh za organizácie nimi riadené aj Ministerstvu poľnohospodárstva a lesného hospodárstva.

(3)K návrhom plánov predloženým podľa odseku 2 Ministerstvo poľnohospodárstva a lesného hospodárstva vypracuje stanovisko a predloží ho Štátnej plánovacej komisii, za Slovensko aj Slovenskej plánovacej komisii. Časť VI VODNÉ HOSPODÁRSTVO Článok 32

(1)Návrh plánu výkonov vodného hospodárstva a plánu odberu povrchovej vody vypracujú riaditeľstvá vodných tokov - správy príslušných povodí a predložia ho Ústrednej správe vodného hospodárstva.

(2)Ústredná správa vodného hospodárstva vypracuje plán odberu povrchovej vody za náhradu podľa ústredných orgánov a krajských národných výborov za ČSSR a za Slovensko a dohodne ho s týmito orgánmi. Časť VII DOPRAVA Plánovanie prepravy Článok 33

(1)Návrh plánu prepravy sa vypracuje na základe požiadaviek prepravcov, prieskumu a iných foriem zisťovania prepravných potrieb vykonávaného dopravnými organizáciami.

(2)Základnými plánujúcimi jednotkami prepravcov sú, pokiaľ ústredné orgány neustanovia inak, organizácie, ktoré budú uzavierať hospodárske zmluvy o preprave, spracúvať krátkodobé operatívne plány prepravy, objednávať vozidlá verejnej dopravy, používať vlastnú závodovú dopravu a pod.

(3)Základné plánujúce jednotky prepravcov predložia svoje požiadavky príslušnej dopravnej organizácii (správe dráhy, podniku ČSAD, podniku čs. plavby) a svojej nadriadenej organizácii v dohodnutej forme a lehote. Dopravná organizácia predložené požiadavky s prepravcami prerokuje a dohodne, ktoré z prijatých požiadaviek sa zabezpečia hospodárskymi zmluvami o preprave, prípadne krátkodobým operatívnym plánovaním prepravy (v železničnej doprave), a ktoré púhymi prihláškami zásielok alebo iným spôsobom. (Dopravné organizácie si môžu podľa potreby vyžiadať stanovisko alebo inú spoluprácu orgánov bezprostredne nariadených prepravcom.)

(4)Základné jednotky prepravcov, ktorých prepravné požiadavky na jednotlivý druh dopravy neprevýšia v roku 1967 3000 ton, nie sú povinné predložiť v etape prípravy plánu svoje požiadavky dopravným organizáciám; svojim nadriadeným organizáciám však oznámia prepravné potreby bez ohľadu na ich výšku. Článok 34

(1)Organizácie bezprostredne nadriadené základným plánujúcim jednotkám prepravcov vypracujú súhrnný prehľad prepravných potrieb podriadených organizácií a predložia ho nadriadenému ústrednému orgánu vo forme ním určenej. Ústredný orgán vypracuje súhrnnú informáciu o prepravných požiadavkách na formulári č. 07-02 „Preprava tovaru“ a predloží ju Štátnej plánovacej komisii a Ministerstvu dopravy najneskôr do desiatich dní po lehote, v ktorej výrobné hospodárske jednotky predkladajú návrhy svojich plánov ústredným orgánom; územný prierez za Slovensko predloží aj Slovenskej plánovacej komisii.

(2)Ústredná správa uránového priemyslu zostaví celkový objem prepravných potrieb za svoje podriadené organizácie a predloží ho Ministerstvu dopravy a Štátnej plánovacej komisii.

(3)Organizácie podriadené Ústrednému sväzu výrobných družstiev predložia svoje požiadavky iba dopravným organizáciám. Ústredný sväz výrobných družstiev vypracuje a Štátnej plánovacej komisii a Ministerstvu dopravy predloží len vlastný prepočet celkového objemu prepravných potrieb podľa príslušných druhov dopravy s vyznačením dopravne najnáročnejších druhov tovaru (stavebniny, zeminy a pod.).

(4)Dopravné organizácie zapracujú prijaté prepravné požiadavky do príslušných častí svojich návrhov plánov rozvoja dopravy, ktoré predložia Ministerstvu dopravy (za železničnú, vodnú a leteckú dopravu). Článok 35 Návrh plánu prepravy osôb vypracuje ako súčasť návrhu plánu rozvoja dopravy Ministerstvo dopravy na podklade návrhov základných plánujúcich jednotiek, na základe doterajšieho vývoja s prihliadnutím na všetky okolnosti, ktoré môžu ovplyvniť pohyb obyvateľstva a jeho prepravné potreby. Plánovanie výkonov a potrieb dopravy Článok 36 Základnými plánujúcimi jednotkami v železničnej doprave sú správy dráh, ktoré vypracujú návrhy plánu výkonov na základe plánov prepravy tovaru a osôb. Článok 37

(1)Základnými plánujúcimi jednotkami pre vypracovanie návrhu plánu závodovej automobilovej dopravy sú podniky a im na roveň postavené organizácie ministerstiev baníctva, ťažkého priemyslu, chemického priemyslu, stavebníctva, poľnohospodárstva a lesného hospodárstva, spotrebného priemyslu, potravinárskeho priemyslu, dopravy, vnútorného obchodu a národnej obrany, Ústrednej správy nákupu poľnohospodárskych výrobkov, Ústrednej správy vodného hospodárstva a Ústredného sväzu spotrebných družstiev.

(2)Organizácie priamo nadriadené základným plánujúcim jednotkám predložia návrh plánu závodovej dopravy príslušnému ústrednému orgánu zároveň s ostatnými časťami návrhu plánu.

(3)Ústredné orgány predložia návrh plánu závodovej automobilovej dopravy za svoje organizácie aj Ministerstvu dopravy.

(4)Ministerstvo dopravy oznámi Štátnej plánovacej komisii (za Slovensko aj Slovenskej plánovacej komisii) stanovisko k jednotlivým návrhom plánov verejnej i závodovej automobilovej dopravy predloženým ústrednými orgánmi (krajskými národnými výbormi). Článok 38 Návrh plánu rozvoja vodnej dopravy vypracujú na základe návrhu podriadených podnikov vykonávajúcich plavebnú činnosť ministerstvá dopravy a stavebníctva. Ministerstvo stavebníctva predloží návrh plánu rozvoja vodnej dopravy aj Ministerstvu dopravy. Článok 39 Návrh plánu rozvoja leteckej dopravy a špeciálnej činnosti civilného letectva vypracuje Ministerstvo dopravy, a to pokiaľ ide o vnútroštátnu prepravu, na podklade návrhov Československých aerolínií a požiadaviek orgánov a organizácií, a pokiaľ ide o medzinárodnú prepravu, na podklade skúseností a predpokladov v medzinárodných vzťahoch (pri nových linkách na podklade prepočtov, ktoré boli predložené vláde ako podklad pre schválenie leteckých dohôd). Článok 40 Ministerstvo dopravy oznámi Štátnej plánovacej komisii (za Slovensko aj Slovenskej plánovacej komisii) stanovisko k návrhom plánov mestskej hromadnej dopravy predloženým krajskými národnými výbormi. Článok 41 Návrh rozvoja dopravy ropovodom a produktovodmi vypracuje Ministerstvo chemického priemyslu a predloží ho aj Ministerstvu dopravy. Časť VIII SPOJE Článok 42

(1)Návrh plánu výkonov zahŕňa ukazovatele rozvoja a využitia spojov a stavebné práce vykonávané nestavebnými organizáciami v základnej činnosti spojov.

(2)Návrhy plánu vypracujú a predložia Ústrednej správe spojov jej hospodárske jednotky. Ústredná správa spojov vypracuje celoodvetvový plán rozvoja spojov za ČSSR a za Slovensko, ktorý vypracuje závodovou metódou. Časť IX GEOLOGICKÝ PRIESKUM A ŤAŽBA ŽIVÍC Článok 43 Návrh plánu vypracuje a predloží Ministerstvo baníctva osobitne za Ústredný geologický úrad, za odvetvie ťažby palív a za odborové riaditeľstvo Rudné bane a magnezitové závody, Ministerstvo ťažkého priemyslu za odborové riaditeľstvo Hutníctvo železa a Ministerstvo stavebníctva. Článok 44 Návrh plánu obsahuje

1. a)plán vyhľadávacieho a predbežného ložiskového prieskumu financovaného zo štátneho rozpočtu (zodpovedným odberateľom týchto prác je Ústredný geologický úrad). Plán prác predbežného prieskumu financovaných dočasne z prostriedkov štátneho rozpočtu obsahuje úlohy zaradené na základe záväzného vyhlásenia ministerstva, prípadne odborového riaditeľstva, v odbore ktorého sa ťažba bude vykonávať, že po skončení prieskumu prevezme ložiská na ďalšie využitie, ak sa dodržia dohodnuté ukazovatele;
2. b)plán prác podrobného prieskumu financovaných z prostriedkov ťažobných organizácií;
3. c)plán geologických prác financovaných z prostriedkov na prieskumné a projektové práce (stavebno-geologický prieskum). Práce sa vykonávajú na podklade odberateľsko-dodávateľských zmlúv (zodpovednými odberateľmi sú projektové ústavy, príp. investori);
4. d)plán geologických prác vykonávaných v dobývacích priestoroch a financovaných ťažobnými podnikmi na ťarchu vlastných nákladov. Článok 45

(1)Úlohy financované z prostriedkov štátneho rozpočtu sa zaraďujú do plánu na podklade oponentsky schváleného projektu alebo štúdie obsahujúcej zhodnotenie národohospodárskej použiteľnosti skúmaného ložiska.

(2)Úlohy majúce rozhodujúci národohospodársky a spoločenský význam, ktoré zásadne ovplyvňujú rozvojové koncepcie využitia domácej surovinovej základne alebo súvisia s vybratými akciami investičnej výstavby, prípadne nadväzujú na medzištátne záväzky, sa ustanovia ako záväzné úlohy štátneho plánu, a to podľa ložísk. Článok 46 V komentároch k návrhu plánu geologického prieskumu sa odôvodní najmä zameranie prieskumu z hľadiska potrieb národného hospodárstva. Ďalej sa uvedie prehľad o štruktúre geologických prác vo fyzických jednotkách i v hodnotovom vyjadrení. Časť X VNÚTORNÝ OBCHOD Plán maloobchodného obratu Článok 47

(1)Plán maloobchodného obratu obsahuje maloobchodný obrat štátneho a družstevného obchodu vrátane obratu závodov verejného stravovania.

(2)Maloobchodným obratom sa rozumejú tržby z predaja tovaru, zákazkových prác a opráv za maloobchodné ceny obyvateľstvu pre osobnú spotrebu a z predaja tovaru kolektívnym spotrebiteľom a socialistickým organizáciám pre ich potrebu (v rozsahu ustanovenom vyhláškou Ministerstva vnútorného obchodu o nákupe tovaru v štátnom a družstevnom obchode s výnimkou predaja z veľkoobchodných skladov). Ďalej sa do maloobchodného obratu zahŕňajú tržby za služby v sieti predajní a zberní obchodných organizácií a tržby za ubytovanie a ostatné služby poskytované podnikmi verejného stravovania; nezahŕňa sa však hodnota opráv a zákazkových prác vykonávaných organizáciami miestneho hospodárstva a výrobných družstiev, ani hodnota tovaru predávaného organizáciami miestneho hospodárstva. Podrobnú náplň maloobchodného obratu ustanovujú smernice Ústrednej komisie ľudovej kontroly a štatistiky č. 14/1966. Článok 48

(1)Návrh plánu vypracujú organizácie Ministerstva vnútorného obchodu a Ústredného sväzu spotrebných družstiev; ďalšie ústredne riadené organizácie podľa dohody Ministerstva vnútorného obchodu s príslušnými ústrednými orgánmi.

(2)Pri vypracovaní plánu maloobchodného obratu vychádzajú obchodné organizácie z rozborov kúpyschopného dopytu, prieskumu trhu, overených možností dodávok a z orientačných ukazovateľov pre vypracovanie návrhu plánu. Všetky organizácie predložia návrh plánu svojim nadriadeným orgánom a príslušným krajským národným výborom; organizácie na Slovensku aj Povereníctvu Slovenskej národnej rady pre obchod.

(3)Ministerstvo vnútorného obchodu vypracuje návrh plánu maloobchodného obratu súhrnne i za ostatné ústredné orgány a krajské národné výbory. Plán zabezpečenia maloobchodného obratu tovarom Článok 49 Plán zabezpečenia maloobchodného obratu zahŕňa dodávky tovaru z výroby, nákupu a dovozu a vyjadruje sa v peňažných a hmotných ukazovateľoch. Článok 50

(1)Všetky organizácie realizujúce maloobchodný obrat, okrem drobných organizácií (závodné jedálne a kantíny vrátane závodných jedální jednotných roľníckych družstiev atď.), vypracujú návrh plánu zabezpečenia maloobchodného obratu tovarom nakupovaným z výroby, nákupu a z dovozu na zabezpečenie vlastného maloobchodného obratu.

(2)Dodávky tovaru pre drobné organizácie zahrnú do svojho plánu zabezpečenia maloobchodného obratu tovarom dodávateľské organizácie, a to skladové dodávky príslušný veľkoobchod a dodávky z výroby príslušné výrobné organizácie, v ktorých si drobné organizácie zabezpečujú dodávky tovaru priamo.

(3)Základom plánu zabezpečenia maloobchodného obratu tovarom je výška a štruktúra maloobchodného obratu, smerné úlohy dodávok a najmä výsledky priamych dodávateľsko-odberateľských rokovaní o dodávkach tovaru pre vnútorný obchod, prieskum trhu a iné formy poznávania potrieb.

(4)Plán zabezpečenia maloobchodného obratu sa vyjadruje v maloobchodných cenách. Časť XI ZAHRANIČNÝ OBCHOD Článok 51 Metodické pokyny pre vypracovanie návrhu plánu zahraničného obchodu vydá Štátna plánovacia komisia ako dodatok týchto metodických pokynov. Časť XII ŠKOLSTVO A KULTÚRA Článok 52

(1)Návrh plánu rozvoja školstva a kultúry obsahuje výkony škôl a školských zariadení vrátane predškolskej a mimoškolskej výchovy.

(2)Návrh plánu vypracujú Ministerstvo školstva a kultúry, Ministerstvo zdravotníctva (za stredné zdravotnícke školy) a ďalšie ústredné orgány (za podnikové zariadenia výchovy odborných kádrov).

(3)V prípadoch, v ktorých to vyžaduje povaha prípravy návrhu plánu, poskytnú na ten účel potrebné podklady aj iné plánujúce orgány a organizácie. Ústredné orgány najmä zabezpečia, aby ich podriadené jednotky poskytli, pokiaľ ide o výchovu učňov, príslušné podklady krajským národným výborom, a to v súlade s plánom prípravy kvalifikovaných robotníkov. Časť XIII ZDRAVOTNÍCTVO Článok 53

(1)Návrh plánu rozvoja zdravotníctva obsahuje výkony zdravotníckych služieb poskytovaných v územných i závodných zdravotníckych zariadeniach riadených ústrednými orgánmi.

(2)Návrh vypracujú ministerstvá zdravotníctva, dopravy, národnej obrany a vnútra a Povereníctvo Slovenskej národnej rady pre zdravotníctvo. Časť XIV SOCIÁLNE ZABEZPEČENIE (Zariadenia sociálnej starostlivosti) Článok 54

(1)Návrh plánu obsahuje výkony zariadení sociálnej starostlivosti zameraných najmä na zabezpečenie možnosti včasného poskytovania ústavnej sociálnej starostlivosti občanom, ktorí sú plne odkázaní na pomoc spoločnosti, predovšetkým telesne alebo duševne chybnej mládeži a trvale chorým starým občanom, a na poskytovanie pracovnej rehabilitácie občanom so zmenenou pracovnou schopnosťou.

(2)Návrh plánu vypracujú Ministerstvo školstva a kultúry, Povereníctvo Slovenskej národnej rady pre školstvo a kultúru, Ústredný výbor Národného frontu (za ústredne plánované zariadenia sociálnej starostlivosti). Časť XV ROZVOJ VEDY A TECHNIKY Článok 55 Táto časť obsahuje len fond vedy a techniky (prostriedky štátneho vykonávacieho plánu a štátneho rozpočtu). Článok 56 Neinvestičné prostriedky Návrh plánu zahŕňa

1. a)neinvestičné prostriedky zo štátneho rozpočtu na zabezpečenie činnosti centrálne riadených rozpočtových organizácií výskumnej a vývojovej základne, štátnych úloh vedy a techniky v hospodárskych organizáciách a dotácie na vybraté úlohy zabezpečované hospodárskymi organizáciami v oblasti vedy a techniky;
2. b)príjmy centrálne riadených rozpočtových organizácií výskumnej a vývojovej základne s funkčnou a správnou činnosťou a príjmy štátneho rozpočtu od hospodárskych organizácií z aktivácie prototypov a za vyriešené úlohy vedy a techniky, riešenie ktorých sa financovalo zo štátneho rozpočtu;
3. c)informáciu o výške neinvestičných prostriedkov na zabezpečenie úloh a činnosti vedy a techniky financovaných z nákladov podnikov a z fondu odborového riaditeľstva. Článok 57 Investičné potreby Návrh plánu zahŕňa
4. a)investície pre centrálne riadené organizácie výskumnej a vývojovej základne,
5. b)vybraté strojové investície (prístroje) nevyhnutné na riešenie štátnych úloh vo výrobných hospodárskych jednotkách a v ostatných organizáciách spolu s objemom stavebných prác nevyhnutných na ich zabudovanie. Článok 58 Devízové potreby Návrh plánu zahŕňa
6. a)devízové prostriedky na dovoz strojov a zariadení pre centrálne riadené organizácie výskumnej a vývojovej základne a na dovoz vybratej prístrojovej techniky a zariadení nevyhnutných na riešenie štátnych úloh vo výrobných hospodárskych jednotkách a v ostatných organizáciách,
7. b)devízové príjmy z predaja (aktívnych) licencií a výdavky na nákup (pasívnych) licencií. Článok 59 Plán práce Návrh plánu obsahuje mzdové prostriedky (vrátane prémií a odmien) pre centrálne riadené organizácie výskumnej a vývojovej základne a ďalej údaje o počte pracovníkov výskumnej a vývojovej základne. Článok 60 Fond vedy a techniky obsahuje centrálne rezervy pre nepredvídané potreby vedy a techniky. Článok 61 Podrobný obsah a postup vypracovania návrhu plánu vedy a techniky a spôsob jeho predkladania je ustanovený príslušnými vzormi formulárov, príp. vzormi formulárov ostatných častí plánu rozvoja národného hospodárstva a štátneho rozpočtu (investičnej výstavby, plánu práce a pod.). Článok 62 Spôsob plánovania v oblasti rozvoja vojenskej vedy a techniky upravujú osobitné pokyny Štátnej plánovacej komisie. Časť XVI INVESTIČNÁ VÝSTAVBA Článok 63

(1)Začínajúc rokom 1967 sa v podnikoch (organizáciách) s hmotnou zainteresovanosťou na hrubom dôchodku (zisku) uplatňuje plná hmotná zodpovednosť za efektívnosť investičnej výstavby. Pri príprave a prerokúvaní návrhu plánu investičnej výstavby sa vychádza z toho, že tieto podniky (organizácie) v zásade rozhodujú o svojich investíciách a že ich financujú z vlastných prostriedkov (úverom).

(2)Pred vypracovaním návrhu plánu podnikmi uvedenými v odseku 1 organizujú odborové riaditeľstvá v spolupráci so Štátnou bankou československou výber stavieb (príp. strojov nezahrnutých do rozpočtu stavieb), ktoré sa budú môcť v plánovanom roku začať (obstarať).

(3)Do návrhu plánu môžu sa zaradiť len investície, financovanie ktorých je zabezpečené vlastnými prostriedkami podnikov, prerokovanými úvermi, prípadne dotáciami. Článok 64 Za ostatné organizácie (t. j. podniky s obmedzeným pôsobením hmotnej zainteresovanosti a rozpočtové organizácie) sa vypracujú návrhy plánu investičnej výstavby v medziach limitov ustanovených jednotlivým ústredným orgánom. Návrhy organizácií prerokujú a po schválení plánu rozpíšu ich nadriadené orgány. Celkový objem investícií týchto organizácií okrem toho závisí od tvorby finančných zdrojov ustanovených finančným plánom, prípadne rozpočtom. Článok 65

(1)Na zabezpečenie štrukturálnych zmien a medziodborových proporcií, správneho rozmiestňovania výrobných síl a priaznivého vývoja rozostavanosti ústredné orgány ustanovia, ktoré významnejšie alebo rozsiahlejšie stavby posúdia ešte pred zostavením plánu a rozhodnú o povolení na ich začatie v nasledujúcom roku.

(2)Štátna plánovacia komisia a Štátna komisia pre techniku posudzujú a pri príprave plánu dávajú súhlas na uskutočnenie nových stavieb, ktorými sa zvýši pracovná príležitosť o viac ako 300 osôb alebo pri ktorých rozpočtový náklad stavebnej časti presahuje 20 mil. Kčs (stavby posudzované centrálne.*) Toto ustanovenie sa nevzťahuje na tieto druhy stavieb: banské práce na udržanie ťažby, nové poschodia, spojenie baní a lomov, doprava v lomoch a baniach, vetranie, výsypky, haldy, plynovody, teplovody, vedenia a rozvodne, ropovody a produktovody (okrem medzinárodných) a stavby spojovej siete (okrem medzinárodných spojov), kabelizácia, autoblok, zvýšenie výkonnosti tratí, železničný dispečing, zvláštne poľnohospodárske investície (vinice, chmeľnice a pod.), samostatné akcie rozšírenia a obnovy vodovodnej a kanalizačnej siete, úpravy a doplnenie uličnej siete obcí, učňovské zariadenia (učilištia, internáty a pod., okrem združovaných zariadení pre viac odborov), ubytovne, slobodárne, internáty, školy I. a II. cyklu a bytová výstavba.

(3)Stavby posudzované podľa odseku 2 môžu sa do vykonávacieho plánu zaradiť len vtedy, ak majú príslušnú projektovú a rozpočtovú dokumentáciu podľa predpisov Štátnej komisie pre techniku. Prípravná dokumentácia týchto stavieb sa z uvedených hľadísk prerokúva so Štátnou komisiou pre techniku a so Štátnou plánovacou komisiou (centrálne posudzovanými stavbami sa rozumejú i stavby uložené vládou ako záväzná úloha).

(4)Centrálne posúdenie stavieb podľa odseku 2 neznamená priznanie vyššieho stupňa dôležitosti ani prednostného zabezpečovania dodávateľmi oproti ostatným investíciám. Článok 66

(1)Návrh plánu investičnej výstavby v súlade s článkom 5 predložia

1. a)za hospodárske organizácie: priemyslové ministerstvá, Ministerstvo stavebníctva, Ústredná správa energetiky, Ministerstvo zdravotníctva (za zdravotnícky priemysel), Ministerstvo vnútorného obchodu a Ústredná správa nákupu poľnohospodárskych výrobkov; pritom Ministerstvo ťažkého priemyslu predloží návrh osobitne za podniky metalurgického priemyslu a osobitne za strojárske podniky, Ministerstvo baníctva osobitne za Ústrednú správu uránového priemyslu a osobitne za ostatné organizácie a Ministerstvo stavebníctva osobitne za stavebné organizácie a osobitne za ostatné hospodárske organizácie;
2. b)súhrnne za všetky organizácie vo svojej pôsobnosti: ministerstvá poľnohospodárstva a lesného hospodárstva, dopravy zahraničného obchodu, školstva a kultúry, zdravotníctva (okrem zdravotníckeho priemyslu), národnej obrany a vnútra, ďalej ústredné správy spojov, vodného hospodárstva a geodézie a kartografie, Správa štátnych hmotných rezerv, Československý rozhlas a Československá televízia, Slovenská národná rada, Kancelária prezidenta republiky, Ústredná komisia ľudovej kontroly a štatistiky a Ústredný výbor Národného frontu (len za ČSTV).

(2)Odchylne od ustanovenia odseku 1 návrh plánu investičnej výstavby vypracujú a predložia

1. a)Ministerstvo poľnohospodárstva a lesného hospodárstva za poľnohospodárstvo a lesníctvo (vrátane jednotných roľníckych družstiev) celkom, okrem toho oddelene: za štátny sektor poľnohospodárstva, za štátny sektor lesníctva, za jednotné roľnícke družstvá;
2. b)Štátna komisia pre techniku za vlastnú investičnú výstavbu a za investičnú výstavbu výskumných ústavov priamo riadených ústrednými orgánmi; potreby iných organizácií plánuje len v prípadoch a v rozsahu uvedenom v čl. 57;
3. c)Ústredná rada odborov súhrnne za vlastnú výstavbu a za výstavbu podnikov (a iných organizácií) vykonávanú z príspevkov Ústrednej rady odborov (výstavba závodných klubov, pionierskych táborov a výstavba jaslí, materských škôl, prípadne učňovských škôl, a to v rozsahu ustanovenom uznesením vlády č. 14/1964 a ak sú samostatnými stavbami);
4. d)ústredné orgány uvedené v odseku 1 písm. a), pokiaľ riadia hospodárske organizácie s obmedzeným pôsobením hmotnej zainteresovanosti a ústredné orgány uvedené v odseku 1 písm.
5. b)a v písmenách
6. b)a
7. c)tohto odseku, pokiaľ riadia aj hospodárske organizácie so zainteresovanosťou na hrubom dôchodku (zisku), predložia za tieto organizácie návrh v rozsahu a spôsobom uvedeným vo vysvetlivkách príslušných vzorov formulárov.

(3)Rozsah investičnej výstavy štátnych ústredných orgánov neuvedených v odseku 1 a rozpočtových organizácií (okrem výskumných ústavov) ústredných orgánov uvedených v odseku 1 písm. a) určuje iba štátny rozpočet. Potrebné podklady pre plán investičnej výstavby predloží Štátnej plánovacej komisii Ministerstvo financií.

(4)Za výrobné a spotrebné družstvá predložia Štátnej plánovacej komisii potrebné podklady pre plán investičnej výstavby ústredné sväzy výrobných a spotrebných družstiev.

(5)Investície civilnej obrany nezahŕňajú ústredné orgány do svojho návrhu plánu a samostatný návrh plánu predložia podľa osobitných pokynov Ministerstvu vnútra. Príslušné orgány budú vykonávať tieto investície v rozsahu, ktorý im rozpíše Ministerstvo vnútra. Obdobne sa postupuje pri investíciách rozpočtového plánu, za ktoré sa návrh plánu predloží Štátnej plánovacej komisii.

(6)V návrhu plánu sa z celkového objemu investícií uvedie objem investícií na výstavbu samostatných čistiarní odpadových vôd v existujúcich závodoch, a to v rozsahu prerokovanom s Ústrednou správou vodného hospodárstva. Obdobne sa postupuje pri investíciách na zariadenia pre ochranu čistoty ovzdušia (exhalácie a spády), ktoré sa uvedú v rozsahu prerokovanom so Štátnou komisiou pre techniku, a pri investíciách na učňovské výchovné zariadenia, ktoré sa uvedú v rozsahu prerokovanom s Ministerstvom školstva a kultúry. Článok 67

(1)Plán investičnej výstavby zahŕňa všetky práce a náklady (investície) súvisiace s obstaraním nových a s rozšírením, rekonštrukciou a modernizáciou doterajších základných prostriedkov (u ústredných investorov, ktorí riadia stavebné organizácie vrátane trvalých objektov zariadení staveniska) bez ohľadu na zdroj financovania s výnimkou nákladov na

1. a)geologický prieskum zásob nerastov a surovín,
2. b)prieskumné a projektové práce,
3. c)výkup pozemkov a nákup cudzích základných prostriedkov,
4. d)investičnú výstavbu v zahraničí (okrem zariadení nakupovaných v tuzemsku pre vybavenie zahraničných zastupiteľstiev),
5. e)práce súvisiace s hospodárskou a technickou úpravou lesnej a poľnohospodárskej pôdy,
6. f)organizačnú a prípravnú činnosť investora (vypracovanie prípravnej dokumentácie, expertízy projektov, riaditeľstiev budovaných podnikov, technický dozor investora, odovzdanie a prevzatie dokončených stavieb a ich ucelených častí, prípravu a začatie prevádzky podniku vrátane komplexného technologického vyskúšania a skúšobnej prevádzky, prípravu kádrov pre budované podniky, presídlenie obyvateľov a pod.),
7. g)poplatky za úradné výkony, na peňažné náhrady škôd a na iné nehmotné náklady a prirážky, pokiaľ nie sú súčasťou ceny dodávaných prác a dodávok (zdržné, penále, kompletačné prirážky, nájomné, úhrada zvýšených nákladov dodávateľov pri dodatočných zmenách dokumentácie a pri nedodržaní lehôt dojednaných na jej odovzdanie dodávateľom a pod.),
8. h)práce vykonávané v akcii „Z“,
9. i)opravy (všetkých druhov) základných prostriedkov.

(2)Demontáže a premiestnenie základných prostriedkov a búracie práce sa zahŕňajú do plánu investičnej výstavby len v prípade, ak sú súčasťou projektov výstavby nových stavieb.

(3)Do plánu investičnej výstavby sa ďalej nezahŕňajú náklady na zhotovenie strojov a zariadení (vrátane nevyhnutných stavebných prác), ktoré sú predmetom výskumu alebo vývoja, prípadne dočasného pokusného zariadenia pre vedeckovýskumné práce a pre vyskúšanie navrhovaných technológií, prijatých vynálezov alebo zlepšovacích námetov, pokiaľ neslúžia na riešenie alebo overovanie výskumných prác trvale. Ak sa tieto vyvíjané a pokusné stroje a zariadenia po vyskúšaní použijú ako základné prostriedky, zahrnie sa ich hodnota (bez ohľadu na čas ich vzniku) do plánu toho roku, v ktorom budú aktivované do základných prostriedkov. Článok 68

(1)Investície sa delia na stavebné práce a na stroje a zariadenia (vrátane montáží).

(2)Štruktúra investícií sa určuje podľa projektov rozpočtov stavieb, ich objektov a prevádzkových súborov, prípadne podľa obdobných podkladov. Práce a dodávky nezahrnuté do stavebných a technologických častí projektov a rozpočtov, pokiaľ sa zahŕňajú do plánu investičnej výstavy (výtvarné a umelecké diela, stabilizácia bodov vytyčovacej siete, vytýčenie hlavných trás, stavebných čiar a výškových úrovní na stavenisku, prístroje, náradie a inventár pri stavbách bez technologickej časti patriace do základných prostriedkov, aktivácia fondov z technického rozvoja, práce spojené s vysádzaním mnohoročných kultúr, ako napr. sady, vinice, chmeľnice a pod.), zahŕňajú sa od objemu stavebných prác, ak sa v evidencii základných prostriedkov stanú súčasťou budov, stavieb alebo trvalých porastov, alebo do objemu strojov a zariadení, ak sa stanú súčasťou ostatných skupín základných prostriedkov.

(3)Pokiaľ nie sú k dispozícii projekty a rozpočty stavieb alebo iné obdobné podklady, určuje sa štruktúra investícií podľa triedenia predpokladaných prác a dodávok ustanoveného v predpisoch o dokumentácii stavieb.

(4)Do objemu strojov a zariadení sa zahŕňa i hodnota strojov, zariadení, náradia a inventára nezahrnutých do rozpočtov stavieb.

(5)Do hodnoty základných prostriedkov získaných investičnou výstavbou sa v návrhu plánu započítajú len náklady na práce a dodávky, ktoré sa v pláne zahŕňajú do investícií.

(6)Pojem stavby je vymedzený v predpisoch o dokumentácii stavieb. Stavby, kapacita ktorých sa uvádza do prevádzky postupne po prevádzkovo ucelených častiach, uvedú sa v pláne ako celok s vyčlenením jednotlivých prevádzkovo ucelených častí. Pri rekonštrukciách a rozšíreniach sa uvádza kapacita na začiatku a na konci plánovanej rekonštrukcie alebo rozšírenia.

(7)Stavba sa považuje v pláne za začatú v okamihu, keď sa začnú vykonávať stavebné alebo montážne práce podľa projektu stavby, ktoré sa budú fakturovať investorovi; za začatie stavby sa nepovažuje predčasný nákup strojov a zariadení. Stavba sa považuje z hľadiska plánu za dokončenú, ak bola vybudovaná projektová kapacita (získané základné prostriedky), a to i v prípade, že sa nevykonali všetky práce a dodávky obsiahnuté v schválenej dokumentácii, ktoré však nebolo účelné vykonať. Článok 69

(1)Práce a dodávky pre investície sa v návrhu plánu uvádzajú na základe rozpočtových podkladov pre výstavbu a vyjadrujú sa vo veľkoobchodných cenách, a to aj keď ich vykonávajú vlastní zamestnanci investora alebo ak sa vykonávajú svojpomocou a bezplatne. Ak nie sú ustanovené pre niektoré práce a dodávky veľkoobchodné ceny, postupuje sa podľa príslušných predpisov pre tvorbu cien.

(2)Rozpočtové náklady stavby sa v pláne investičnej výstavby uvádzajú podľa schválenej dokumentácie vrátane nákladov na nepredvídané práce, avšak bez prác a nákladov, ktoré sa nezahŕňajú do investícií. Rozpočtové náklady na nepredvídané práce sa zahrnú do objemu stavebných prác alebo do objemu strojov a zariadení len v tom rozsahu, v akom sa už skôr skutočne použili na úhradu nepredvídaných prác alebo v akom sa v roku 1967 na úhradu použijú. Zostatok rozpočtových nákladov stavby zahŕňa zvyšok rozpočtových nákladov na nepredvídané práce (zvýšený o úspory docielené na skôr realizovaných objektoch), ktoré sa doteraz nepoužili a ani sa v plánovanom roku nepoužijú, t. j. zvyšok, ktorý sa bude môcť ešte použiť v budúcich rokoch bezo zmeny schválených celkových rozpočtových nákladov stavby. Článok 70

(1)Vyvolané investície*) a investície potrebné na odstránenie škôd spôsobených na existujúcich základných prostriedkoch plánujú organizácie, ktoré budú mať v správe základné prostriedky získané vyvolanými investíciami, prípadne organizácie, ktorých základné prostriedky boli zničené alebo poškodené. Dohodou sa môže určiť, že investície podľa predchádzajúcej vety bude plánovať organizácia, ktorá ich svojou činnosťou vyvolala.

(2)Včas pre vypracovaním návrhu plánu investičnej výstavby treba vyjasniť potrebu vyvolaných a súvisiacich investícií, ako aj investícií potrebných na odstránenie škôd na existujúcich základných prostriedkoch a prerokovať ich zabezpečenie s tými investormi, ktorí ich budú v rámci svojich plánov vykonávať.

(3)Stavby, ktoré majú po svojom dokončení slúžiť viacerým organizáciám sa zahŕňajú plne do plánu hlavného investora. Pokiaľ v takých prípadoch dôjde k dohode o prevode investičných limitov (v organizáciách, kde sú limity ustanovené) od ostatných účastníkov na hlavného investora, oznámia účastníci dohodu Štátnej plánovacej komisii. Článok 71

(1)Územný prierez investičnej výstavby za Slovensko predložia všetky ústredné orgány za celú investičnú výstavbu podľa miesta stavby. Líniové stavby (napr. elektrifikácia železníc, kábelizácia železničných tratí, výstavba diaľkových kábelových vedení, naftovody, diaľkové plynovody, diaľkové elektrické vedenia 200 kWh a vyššie a pod.) sa zaraďujú podielom zodpovedajúcim ich dĺžke na území Slovenska. Pri strojoch nezahrnutých do rozpočtov budovaných stavieb sa postupuje závodovou metódou ako pri plánovaní priemyslovej výroby a plánu práce. Územný prierez investícií do lokomotívneho a vozového parku Československých štátnych dráh a leteckého parku Československých aerolínií sa vykoná podľa osobitných dispozícií.

(2)Obdobne sa postupuje pri rozdelení investícií do jednotlivých krajov. Článok 72

(1)Investori prerokujú s dodávateľmi stavebných prác, strojov a zariadení požadované práce a dodávky po stránke vecnej i časovej a dohodnú objemy prác a dodávok pre všetky rozostavané i začínané stavby až do ich úplného dokončenia (t. j. pri rozostavaných stavbách odchýlky od doterajších dohôd vzhľadom na priebeh plnenia pri týchto prácach a dodávkach v bežnom roku, zmenách v projektoch a pod.) a pre hromadné položky dodávok strojov a zariadení nezahrnutých do rozpočtov stavieb.

(2)Ústrední investori pri príprave návrhu plánu preveria, či a ako sa návrh plánu na nižších stupňoch riadenia prerokoval; prerokujú s ústrednými orgánmi dodávateľov vecné a časové rozpory v zabezpečení prác a dodávok pre stavby ustanovené vládou ako záväznú úlohu, prípadne i pre iné položky plánu, ktoré s ústrednými orgánmi dodávateľov dohodnú (najmä hromadné položky strojov nezahrnutých do rozpočtov stavieb pre dopravu a poľnohospodárstvo).

(3)K návrhu plánu investičnej výstavby ústrední investori pripoja komentár, v ktorom okrem iného uvedú a odôvodnia zameranie investícií vykonávaných v rokoch 1966 a 1967 a uvažovaných vo výhľade na rok

1. Rozbor celkového objemu investícií (jeho členenie na odvetvia, odbory a pod.) na tento účel dohodnú Štátna plánovacia komisia a príslušné ústredné orgány. Vždy je potrebné v komentári vyčísliť dôsledky cenovej úpravy k
2. januáru 1967 a metodické zmeny (vylúčenie generálnych opráv z plánu investičnej výstavby, zvýšenie hranice pre základné prostriedky z 600 Kčs na 3000 Kčs).

(4)Ústrední investori zabezpečia, aby odborové riaditeľstvá a ostatné organizácie priamo riadené ústrednými orgánmi zaslali príslušným krajským národným výborom pri predkladaní návrhu plánu nadriadeným orgánom zoznamy stavieb o rozpočtových nákladoch nad 1. mil. Kčs začínaných v plánovanom roku.

(5)Pokiaľ budú organizácie nepodriadené národným výborom plánovať výstavbu bytov (lôžok), prerokujú túto výstavbu s príslušným krajským národným výborom. Časť XVII OCHRANA ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA Článok 73 Plán opatrení na ochranu životného prostredia obsahuje menovitý zoznam samostatných čistiarní odpadových vôd a menovitý zoznam výstavby zariadení na ochranu čistoty ovzdušia. Do menovitých zoznamov sa zahŕňajú všetky rozostavané i novozačínané stavby samostatných čistiarní odpadových vôd a zariadení na ochranu čistoty ovzdušia budovaných pri existujúcich podnikoch a závodoch, v mestách a obciach a pri zariadeniach, ako napríklad nemocniciach, sanatóriách a pod. Článok 74 Samostatné čistiarne odpadových vôd

(1)Ústrední investori (ústredné orgány) predložia návrhy menovitého zoznamu čistiarní odpadových vôd aj Ústrednej správe vodného hospodárstva, s ktorou ich pred predložením prerokujú.

(2)Ústredná správa vodného hospodárstva vypracuje celoštátny zoznam výstavby čistiarní odpadových vôd podľa rezortov a podľa povodí a predloží ho Štátnej plánovacej komisii, za Slovensko aj Slovenskej plánovacej komisii. Príslušné časti predloží taktiež jednotlivým krajským národným výborom. Článok 75 Zariadenia na ochranu čistoty ovzdušia

(1)Ústrední investori (ústredné orgány) predložia návrhy menovitého zoznamu zariadení na ochranu čistoty ovzdušia aj Štátnej komisii pre techniku a Ministerstvu zdravotníctva, s ktorými ich pred predložením prerokujú.

(2)Štátna komisia pre techniku po dohode s Ministerstvom zdravotníctva vypracuje celoštátny zoznam výstavby zariadení na ochranu čistoty ovzdušia podľa rezortov a krajov a predloží ho Štátnej plánovacej komisii, za Slovensko aj Slovenskej plánovacej komisii. Krajským národným výborom predloží príslušné časti zoznamu. Časť XVIII PROJEKTOVÉ PRÁCE Článok 76

(1)Návrh plánu projektových prác zahŕňa

1. a)prepočet prostriedkov na dokončené projektové práce vrátane autorského dozoru pre investície hospodárskych a rozpočtových organizácií (vrátane hodnoty dokončenej projektovej dokumentácie pre centrálne posudzované stavby);
2. b)prepočet prostriedkov na dokončené projektové práce neinvestičnej povahy uhrádzané zo štátneho rozpočtu;
3. c)štruktúru plánu projektových organizácií;
4. d)zoznam projektovej dokumentácie záväzne ukladaných stavieb.

(2)Hodnotu dokončených prác tvoria všetky vykonané práce (vrátane prípadných poddodávok, prirážok za skrátenie lehoty dodania projektovej dokumentácie, za neobvykle náročné riešenie a vysokú kvalitu) v rozsahu uzavretej hospodárskej zmluvy, ktoré sa odovzdajú a vyfakturujú odberateľovi.

(3)Pri príprave návrhu plánu objednávatelia prerokujú s dodávateľmi projektových prác vypracovanie potrebnej projektovej dokumentácie a lehoty na jej dokončenie v súlade s termínmi výstavby. Článok 77 Finančné prostriedky na projektové práce neinvestičnej povahy uhrádzané zo štátneho rozpočtu majú účelový charakter a sú zahrnuté do príslušných kapitol štátneho rozpočtu, pričom obsahujú

1. a)štúdie výstavby nadväzujúce na výsledky vedeckotechnického rozvoja ukladané Štátnou komisiou pre techniku alebo príslušným ústredným orgánom,
2. b)prípravnú dokumentáciu stavieb rozpočtových organizácií,
3. c)územné plány vrátane územno-technických podkladov,
4. d)úlohy plánu typizácie vo výstavbe (zostaveného podľa pokynov Štátnej komisie pre techniku),
5. e)úlohy obsiahnuté v pláne experimentálneho overovania vo výstavbe vrátane viacnákladov na realizáciu (zostaveného podľa metodických pokynov Štátnej komisie pre techniku),
6. f)ideové projektové a urbanistické súťaže pre stavby rozpočtových organizácií. Článok 78

(1)Návrh plánu predložia všetky ústredné orgány vo funkcii ústredných investorov a vo funkcii nadriadených orgánov organizácií oprávnených vykonávať projektové práce.

(2)Štátna komisia pre techniku po dohode so Štátnou plánovacou komisiou môže odporučiť vláde ako záväznú úlohu spracovanie projektovej dokumentácie pre stavby ovplyvňujúce rozhodujúcim spôsobom rozvoj národného hospodárstva.

(3)Hodnotové ukazovatele plánu sa vypracujú v cenách projektových prác platných v období zostavovania návrhu plánu a podľa nového cenníka projektových prác a inžinierskych služieb. Zahŕňajú i potrebné prieskumné práce. Časť XIX PRÁCA Článok 79

(1)Plán práce obsahuje tieto oddiely:

1. a)plán počtu pracovníkov a miezd,
2. b)plán náboru pracovných síl,
3. c)plán kádrov.

(2)Spôsob vypracovania a predkladania návrhu plánu práce je uvedený na jednotlivých vzoroch formulárov. Výrobné hospodárske jednotky a organizácie predložia návrh plánu podľa doplňujúcich pokynov vydaných ústrednými orgánmi alebo uvedených pri jednotlivých vzoroch formulárov.

(3)V komentári k návrhu plánu práce sa vykoná rozbor z hľadiska zabezpečovania celkovej podnikovej a spoločenskej efektívnosti a plnenia úloh daného odvetvia, v tom najmä z hľadiska maximálnej úspory živej práce (vo výrobných odvetviach rozbor rastu produktivity práce). Plán počtu pracovníkov a miezd Článok 80

(1)V návrhu plánu počtu pracovníkov a miezd zabezpečujú ústredné orgány a im podriadené organizácie čo najúčelnejšie hospodárenie s pracovnými silami, obmedzovanie ďalšieho rastu zamestnanosti v odvetviach výrobnej sféry a ďalší rozvoj najmä priemyslu a stavebníctva v zásade plne rastom produktivity práce.

(2)Počet pracovníkov sa plánuje v súlade s objemom výkonov a so zlepšeným využitím pracovných síl vo výrobných i nevýrobných odvetviach, a to ako priemerný evidenčný počet za rok celkom. Rast počtu pracovníkov v priebehu roka musí byť reálny i z hľadiska možností ich náboru.

(3)Priemerným evidenčným počtom pracovníkov, prípadne jednotlivých ich kategórií sa v zásade rozumie počet fyzických osôb. V hospodárskych a príspevkoch organizáciách možno na základe dohody príslušných ústredných orgánov so Štátnou plánovacou komisiou a s Ústrednou komisiou ľudovej kontroly a štatistiky plánovať počty pracovníkov v prepočítaných stavoch. Vo všetkých rozpočtových organizáciách sa plánujú prepočítané stavy pracovníkov. Pri zmene rozpočtových organizácií na hospodárske alebo príspevkové dohodnú ústredné orgány so Štátnou plánovacou komisiou a Ústrednou komisiou ľudovej kontroly a štatistiky aj ďalší spôsob plánovania počtu pracovníkov.

(4)Vo všetkých organizáciách treba podľa potrieb danej oblasti umožňovať v širšom rozsahu zamestnanie na kratší pracovný čas pre ženy, občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou a občanov s nárokom na starobný dôchodok. Na zvýšenie ich počtu treba prihliadať pri hodnotení vývoja počtu pracovníkov.

(5)Ak sa v organizáciách, ktorým sa ustanoví záväzný limit počtu pracovníkov vo fyzických osobách, počet osôb zamestnaných na kratší pracovný čas zvýši v plánovanom roku oproti skutočnosti predchádzajúceho roka, môže sa limit prekročiť v rozsahu, ktorý zodpovedá odchýlke v pracovnom úväzku najviac prijímaných osôb na kratší pracovný čas oproti normálnemu pracovnému času. V rovnakom rozsahu možno pripustiť odchýlku i od počtu pracovníkov dohodnutého s krajským národným výborom.

(6)Pred predložením návrhu plánu svojmu nadriadenému orgánu sú navrhujúce organizácie povinné potrebu pracovníkov prerokovať a dohodnúť s krajskými národnými výbormi. (Tú istú povinnosť majú v období rozpisu plánu počtu pracovníkov, pokiaľ rozpísaný plán je vyšší ako počty pracovníkov dohodnuté s krajským národným výborom v období prác na návrhu plánu, ako i pri zmenách vykonávaných v priebehu roka.) Ak sa nepodarí dosiahnuť dohodu, oznámia krajské národné výbory so zreteľom na možnosti zvyšovania zamestnanosti na území kraja, prípadne okresu svoje stanovisko príslušným nadriadeným orgánom, v závažných prípadoch aj ústredným orgánom, ktoré sú povinné ho s nimi prerokovať. Článok 81

(1)V organizáciách s hmotnou zainteresovanosťou na hrubom dôchodku sa v návrhu plánu uvádza tvorba fondu pracujúcich vyplývajúca z tvorby a rozdelenia hrubého dôchodku; v organizáciách s hmotnou zainteresovanosťou na zisku sa uvádza fond pracujúcich v členení na základný mzdový fond a na tvorbu fondu odmien vyplývajúcich z tvorby a rozdelenia zisku.

(2)V hospodárskych organizáciách, kde sa neuplatňuje hmotná zainteresovanosť na hrubom dôchodku alebo na zisku a v ostatných organizáciách sa plánuje celkový objem miezd a ostatných osobných výdavkov (mzdový fond). Článok 82

(1)V návrhu plánu sa premietne predpokladané skracovanie pracovného času podľa uznesenia vlády č. 432/1965 (prípadne č. 622/1964), č. 78/1966 a 219/1966 a predloží sa rozbor vplyvu tohto skrátenia pracovného času na plán práce a nadväzujúce časti plánu.

(2)Za organizácie skracujúce pracovný čas v plánovanom roku ústredné orgány v komentári uvedú najmä:

1. a)porovnanie doteraz uplatňovaných a novozavádzaných pracovných a prevádzkových režimov;
2. b)opatrenia, s ktorými sa počíta na uhradenie odpadnutého pracovného času a na zabránenie negatívnym vplyvom;
3. c)zmeny, ktoré sa predpokladajú v dôsledku skrátenia pracovného času vo vzťahoch k ostatným odvetviam a úsekom (najmä energetika, doprava, miestne služby, využitie voľného času pracovníkov a pod.) a stav doterajších rokovaní s príslušnými orgánmi a organizáciami v tejto veci. Článok 83 Plán náboru pracovných síl

(1)Pre plánovité rozmiestňovanie pracovných síl a pre plánovanie nevyhnutných medzikrajských presunov pracovníkov, ktorých návrh predkladá vláde Štátna plánovacia komisia, predložia krajským národným výborom:

1. a)podniky a iné organizácie alebo ich nadriadené orgány v dôslednom územnom priereze podklady podľa vzorov formulárov (jednak v období vypracovania návrhu plánu, jednak po rozpise plánu na podniky a organizácie);
2. b)podniky (prípadne závody), iné organizácie a okresné výrobné poľnohospodárske správy (pokiaľ ide o JRD) v pohraničných okresoch kategórie A a B podklady na zostavenie návrhu plánu doosídlenia pohraničia s údajmi o požadovanom počte doosídlencov a bytov, ktoré budú pre doosídlencov k dispozícii; celkové počty bytov v členení na byty získané novostavbami, adaptáciami a prevodom neobsadených bytov z predchádzajúceho roka musia byť v súlade s celkovým počtom doosídlencov.

(2)Získanie potrebného počtu pracovníkov je predovšetkým úlohou podnikov, ktoré sú povinné vytvárať podmienky pre stálosť pracovných pomerov. Národné výbory výnimočne plánujú nábor pracovníkov

1. a)pre podniky (prípadne závody) v krajoch, v ktorých je trvalý nedostatok pracovných síl; rozsah týchto medzikrajských prevodov ustanoví pre vybraté najdôležitejšie odvetvia a pre nedostatkové oblasti vláda v štátnom pláne (štátny plán náboru pracovných síl);
2. b)pre najdôležitejšie podniky a závody v kraji; počty pracovníkov, ktoré majú okresné národné výbory za úlohu získať zo zdrojov pracovných síl v rámci kraja, určia rady krajských národných výborov (krajské plány náboru pracovných síl);
3. c)pre pohraničné okresy kategórie A a B; počty doosídlencov, ktoré sa majú pre tieto okresy získať, navrhnú Štátnej plánovacej komisii krajské národné výbory, v obvodoch ktorých sú pohraničné okresy kategórie A a B; počty doosídlencov ustanoví vláda. Plán kádrov Článok 84 Plán prípravy kvalifikovaných robotníkov

(1)Návrh plánu prípravy kvalifikovaných robotníkov vypracujú ústredné orgány, ktorých podniky (organizácie) požadujú učňov. Návrh plánu prípravy kvalifikovaných robotníkov vychádza z perspektívneho rozvoja jednotlivých závodov a odborov a musí byť v súlade s plánom náboru učňov v oblastnom rozložení. Pre požadované počty novoprijímaných učňov musí byť zabezpečená výučba po odbornej, teoretickej i materiálnej stránke, a to buď vo vlastných zariadeniach podnikov (závodov) alebo dohodou s inými podnikmi (napr. pri menšom počte učňov) v ich zariadeniach.

(2)Podniky uplatňujúce potrebu učňov na okresných národných výboroch príslušných podľa sídla jednotlivých závodov (prevádzkární) uvedú svoje požiadavky v rozdelení podľa pohlavia a podľa učebných odborov. Reálnosť požadovaného počtu učňov odôvodnia predpokladanou doplnkovou potrebou kvalifikovaných pracovníkov v členení na náhradu prirodzeného úbytku a na zvýšenie stavu pracovníkov. Požiadavky na počet novoprijímaných učňov musia sa s národnými výbormi dohodnúť. Ak nedôjde k dohode, riešia sporné prípady nadriadené orgány (odborové riaditeľstvá alebo ústredné orgány) s príslušnými krajskými národnými výbormi, výnimočne Štátna plánovacia komisia, na Slovensku Slovenská plánovacia komisia. Obdobne uplatňujú podniky požiadavky na dorast na pracovné miesta pre pomocné a menej kvalifikované práce. Článok 85 Plán potreby odborníkov zo škôl

(1)Plán potreby odborníkov zo škôl vychádza z dlhodobých štúdií o vývoji štruktúry pracovníkov podľa kvalifikácie a úzko nadväzuje na plán počtu pracovníkov, najmä na vývoj počtu technicko-hospodárskych pracovníkov a na ich kvalifikačnú skladbu.

(2)Pri vypracovaní návrhu plánu potreby absolventov vysokých a stredných odborných škôl ústredné orgány a výrobné hospodárske jednotky (podniky)

1. a)prihliadajú na dlhodobú potrebu odborníkov v súvislosti s dlhodobým rozvojom odborov; vychádzajú pritom z koncepcie ustanovenej dlhodobým výhľadom a päťročným plánom;
2. b)spravujú sa výsledkami rozborov súčasnej vekovej a kvalifikačnej štruktúry, prirodzeného úbytku, celkovej doplnkovej potreby, ako i potreby zlepšenia kvalifikačného zloženia pracovníkov, uvádzania nových kapacít do prevádzky, rastu výroby a produktivity práce, zvýšenia technickej úrovne výroby, rozvoja vedy a výskumu, rozvoja služieb a plánu počtu pracovníkov;
3. c)berú do úvahy i počty vlastných pracovníkov, ktorí absolvujú vysoké alebo stredné odborné školy v štúdiu pracujúcich popri zamestnaní, príp. absolventov vyslaných na denné štúdium na krajské alebo závodné štipendiá. Po schválení plánu vládou ústredné orgány oznámia pracoviská pre ustanovené počty absolventov Ministerstvu školstva a kultúry, a pokiaľ ide o skupinu odborov poľnohospodárstva a lesníctva, príslušným poľnohospodárskym (lesníckym) školám určeným dohodou s Ministerstvom poľnohospodárstva a lesného hospodárstva; predložia do jedného mesiaca svoje požiadavky na prijímanie poslucháčov (žiakov) do prvých ročníkov vysokých a stredných odborných škôl v členení podľa odborov a podľa krajov Ministerstvu školstva a kultúry.*)

(3)Na zabezpečenie prehľadu o stave a potrebách kádrov zo škôl v rámci jednotlivých krajov a na postupné vytvorenie predpokladov pre krajské plánovanie výkonov škôl predložia podniky návrhy plánu kádrov aj krajskému národnému výboru príslušnému podľa sídla podniku (závodu, organizácie). Časť XX VÝROBNÉ DRUŽSTEVNÍCTVO Článok 86

(1)Plán rozvoja výrobného družstevníctva nadväzuje na štátny plán rozvoja národného hospodárstva a týka sa výkonov všetkých činností výrobného družstevníctva, t. j. výroby priemyslových výrobkov, prác priemyslovej povahy, stavebných prác i služieb.

(2)Návrhy vykonávacích plánov ostatných častí (investičná výstavba, práca a ďalšie) sa vypracujú podľa metodických pokynov pre tieto časti plánu (v rozsahu dohodnutom so Štátnou plánovacou komisiou).

(3)Návrhy plánu v krajskom priereze prerokujú orgány výrobných družstiev v dohodnutom rozsahu s krajskými národnými výbormi. TRETIA HLAVA ŠTÁTNY ROZPOČET Spoločné ustanovenia Článok 87 1. V štátnom rozpočte na rok 1967 budú zahrnuté rozpočty ústredných orgánov a rozpočty národných výborov. V rozpočtoch ústredných orgánov bude obsiahnutý rozpočet vlastného ústredného orgánu, rozpočty jemu podriadených rozpočtových organizácií, odvody a prídely vedľajším hospodárstvam, príspevky poskytované niektorým organizáciám na ich činnosť a odvody a prídely hospodárskym organizáciám vyplývajúce pre ne z finančných plánov. V rozpočtoch ústredných orgánov nebudú obsiahnuté rozpočty organizácií priamo riadených Slovenskou národnou radou. 2. Návrhy finančných plánov a rozpočtov v rozsahu a spôsobom dohodnutým s Ministerstvom financií sa predkladajú za Štátnu banku československú, za ostatné peňažné ústavy a poisťovníctvo a za vojenské chozrasčotné organizácie Ministerstva národnej obrany. Ústredné sväzy družstiev a Ústredná rada družstiev predkladajú prepočet dane z obratu a prepočet obežných prostriedkov, plán dôchodkovej dane družstiev a ďalšie nevyhnutné podkladové údaje v rozsahu dohodnutom s Ministerstvom financií. 3. Ústredné orgány, ktorým budú schválené výnimky z rámcových podmienok, rozpracujú po dohode s Ministerstvom financií metodické pokyny tak, aby vyhovovali povoleným výnimkám. 4. Predpísané vzory formulárov pre rozpočet a finančný plán sú pre ústredné orgány záväzné. Voľné riadky a stĺpce nesmú sa bez súhlasu Ministerstva financií vyplňovať. Vo všetkých etapách plánovacích prác a na všetkých organizačných stupňoch sa rozpočty a finančné plány vypracúvajú súčasne s hmotnými plánmi a vo vzájomnej nadväznosti, aby ich aktívny vplyv pôsobil vo všetkých fázach plánovacích prác. Časť I FINANČNÉ PLÁNY HOSPODÁRSKYCH ORGANIZÁCIÍ Článok 88 1. Vykonávacie finančné plány ústredných orgánov, výrobných hospodárskych jednotiek a podnikov vyjadrujú v peniazoch súhrnne celkovú hospodársku činnosť týchto organizácií. Napriek tomu, že finančný plán riadi predovšetkým oblasť finančného hospodárenia, má prostredníctvom ekonomických nástrojov založených na pôsobení finančných vzťahov účinný ekonomický vplyv na celú hospodársku činnosť podnikov i nadpodnikového orgánu. Finančný plán založený na pôsobení finančných vzťahov aktívne ovplyvňuje hmotné vzťahy a proporcie plánu smerom k maximálnej efektívnosti. V tomto pôsobení finančného plánu sa objektívne prejavuje jeho základná funkcia. Vo vykonávacích finančných plánoch sa konkretizujú úlohy v tvorbe a použití finančných zdrojov a uvádzajú sa objemy finančných potrieb i zdroje ich krytia. Sú v nich vyjadrené aj vzťahy podniku k nadriadenému orgánu, k štátnemu rozpočtu i k úverovému plánu. 2. Návrh finančného plánu na rok 1967 tvoria:

1. a)finančná bilancia (formulár F - 1)
2. b)prehľad o tvorbe hrubého dôchodku (zisku) (formulár F - 2)
3. c)prehľad o rozdelení hrubého dôchodku (zisku) (formulár F - 3)
4. d)prehľad o pohybe neinvestičných fondov (formulár F - 4)
5. e)prepočet obežných prostriedkov (formulár F - 5)
6. f)prepočet odpisov a odvodov zo základných prostriedkov (formulár F - 6)
7. g)prepočet ostatných zdrojov a potrieb (formulár F - 7)
8. h)prepočet dotácií k cenám a intervencií k cenám predaja (formulár F - 8)
9. ch)prepočet financovania reprodukcie základných prostriedkov (formulár F - 9)
10. i)prepočet dane z obratu (formulár F - 10 a F - 11)
11. j)prehľad štátnych úloh a zo štátneho rozpočtu dotovaných podnikových a odborových úloh výskumných a vývojových prác riešených hospodárskymi organizáciami (formulár F - 20). Formuláre finančného plánu F - 4 a F - 9 sa zostavujú za skutočnosť roku 1966 a návrh plánu na rok 1967 v cenách, metodike a organizácii k 1.1.1967; formulár F - 8 iba za návrh na rok 1967 v cenách, organizácii a metodike k 1.1.1967. Ostatné formuláre sa zostavujú podľa predpísaných vzorov. 3. Výrobné hospodárske jednotky a nadriadené orgány predkladajú návrh finančného plánu zásadne v súhrne za celé nimi riadené hospodárstvo. Okrem toho prehľad o tvorbe hrubého dôchodku (zisku) (formulár F - 2) bude predložený i podľa odvetví (t.j. za priemysel, stavebníctvo, odbyt a zásobovanie, dopravu, poľnohospodárstvo, lesníctvo, obchod a verejné stravovanie, výkup a ostatné odvetvia), a to z hľadiska organizačného usporiadania (t.j. za súhrn podnikov príslušnej činnosti); prehľad o rozdelení hrubého dôchodku (zisku) (formulár F - 3) bude predložený i za jednotlivé výrobné hospodárske jednotky. Slovenská národná rada predloží okrem návrhu finančného plánu za celý rezort aj návrhy finančných plánov za jednotlivé povereníctva Slovenskej národnej rady. 4. Finančná bilancia (F - 1) zhrňuje všetky zdroje a potreby hospodárskych organizácií a súhrnne vyjadruje výsledky čiastkových finančných plánov. Vo svojom vyjadrení brutto zachycuje prehľad o celkovej tvorbe zdrojov a celkových potrebách finančných prostriedkov a v ďalších stĺpcoch vyjadruje rozdelenie zdrojov na vlastné použitie, na odvod do štátneho rozpočtu, príp. na vrátenie do úverovej sústavy a na strane potrieb určuje v rovnakom členení zdroje krytia potrieb. Tým vyjadruje i celkový vzťah hospodárskych organizácií k štátnemu rozpočtu a podiel úveru na krytí ich celkových potrieb. Vo výrobných hospodárskych jednotkách s obmedzeným pôsobením hmotnej zainteresovanosti môže sa vo výnimočných prípadoch plánovať strata. Na úhradu plánovanej straty sa zo štátneho rozpočtu poskytne dotácia, ktorej plánovaná výška je horným limitom čerpania. Táto dotácia môže sa čerpať iba na základe normy úhrady dohodnutej s Ministerstvom financií. 5. Prehľad o tvorbe hrubého dôchodku (zisku) (formulár F - 2) vyjadruje výsledok hospodárskej činnosti a používa sa pre všetky činnosti. Prehľad o tvorbe hrubého dôchodku má priamu väzbu na formuláre F- 1, F - 3, F - 6, F - 8 a poskytuje údaje pre určenie prepočtových ukazovateľov na formulári F - 5. 6. Prehľad o rozdelení hrubého dôchodku (zisku) (F - 3) zachycuje jednotlivé druhy odvodov tak do ústredného rozpočtu, ako i do rozpočtu národných výborov a prídely fondom. Je spoločný pre ústredné orgány (organizácie) uplatňujúce rôzne varianty zainteresovanosti s tým, že organizácie so zainteresovanosťou na zisku a organizácie s obmedzeným pôsobením hmotnej zainteresovanosti nevyplňujú riadok 11, t.j. hrubý dôchodok a odvod zo zisku uvádzajú v riadku 14. Prehľad o rozdelení hrubého dôchodku (zisku) má priamu väzbu na formuláre F - 1, F - 2, F - 4, F - 5, F - 9. 7. Prehľad o pohybe neinvestičných fondov (F - 4) zachytáva vývoj a použitie fondov (vrátane prevodov prostriedkov medzi jednotlivými fondami) s výnimkou fondu investícií. Prehľad o pohybe fondov má priamu nadväznosť na formuláre F - 3, F - 5, F - 9. 8. Prepočet obežných prostriedkov (F - 5) zostavujú všetky podniky bez rozdielu foriem hmotnej zainteresovanosti. Poskytuje prehľad o úhrnnej potrebe obežných prostriedkov a o zdrojoch krytia. Podnikové prepočty obežných prostriedkov sa členia v súlade so smernicami k jednotnej účtovnej osnove. Minimálne sa však zásoby členia na predmety jednorazovej a postupnej spotreby, nedokončenú výrobu a polotovary vlastnej výroby, výrobky a tovar. V prepočte sa uvádzajú vždy stavy k začiatku a ku koncu plánovaného obdobia. Stavy zásob k začiatku roka zahŕňajú všetky zmeny vykonané k začiatku roka. Zmeny treba v komentári vyčísliť a odôvodniť. Odvod zo zásob a úroky z úverov sa prepočítavajú v spolupráci so Štátnou bankou československou na základe výšky úverov a ustanovených úrokových sadzieb. Prepočet obežných prostriedkov má priamu väzbu na formuláre F - 1, F - 2, F - 3, F - 4. 9. Prepočet odpisov a odvodov zo základných prostriedkov (F - 6) zahŕňa výpočet odpisov zo základných prostriedkov a výpočet odvodov zo základných prostriedkov. Prepočet odpisov má priamu väzbu na formuláre F - 1, F - 2, F - 3, F - 9. 10. Prepočet ostatných zdrojov a potrieb (F - 7) je pomocným formulárom pre výpočet ostatných zdrojov a potrieb, ktoré nevyplývajú z tvorby hrubého dôchodku. Intervencie k nákupným cenám poľnohospodárskych výrobkov, cenové rozdiely a zľavy roľníkom sa doložia prepočtom. Prepočet ostatných zdrojov a potrieb má priamu väzbu na formulár F - 1. 11. Prepočet dotácií k cenám - intervencií k cenám predaja (F - 8). Prepočet zahŕňa výpočet dotácií k cenám, príp. intervencií k cenám predaja podľa ustanovených sadzieb. Zásady obsiahnuté v smernici Ministerstva financií pre ustanovenie dotácií k cenám (č. MF 113/40 070/1965 - Vestník Ministerstva financií č. 7/1965) zostávajú na rok 1967 v platnosti. Prepočet dotácií k cenám ústredné orgány predložia na samostatných formulároch podľa jednotlivých výrobných hospodárskych jednotiek; prepočet intervencií k cenám predaja sa predkladá za ústredný orgán ako celok. Prepočet dotácií má priamu väzbu na formuláre F - 1, F - 2. 12. Prepočet financovania reprodukcie základných prostriedkov (F - 9). Financovanie reprodukcie základných prostriedkov je ustanovené vyhláškou Ministerstva financií a Štátnej banky československej. Podkladom pre zostavenie prepočtu financovania reprodukcie základných prostriedkov je výsledok výberového konania dohodnutého so Štátnou bankou československou. Do formulára F - 9 - prepočet financovania reprodukcie základných prostriedkov - je zaradená údržba, opravy a generálne opravy, ktoré sa v hospodárskych organizáciách uhrádzajú na ťarchu nákladov. Súčasťou financovania reprodukcie základných prostriedkov sú výdavky na projektovú dokumentáciu a iné investície. Iné investície zahŕňajú náhrady za odňatie pôdy poľnohospodárskej výrobe. Prepočet financovania reprodukcie základných prostriedkov má priamu väzbu na formuláre F - 1, F - 3, F - 6. Úroky z investičných úverov sa prepočítajú na základe ustanovených úrokových sadzieb a výška investičných úverov v spolupráci so Štátnou bankou československou. Zo štátneho rozpočtu možno poskytovať dotácie hospodárskym organizáciám so všeobecným spôsobom financovania investičnej výstavby. Dotácie sa poskytujú v rámci prostriedkov vopred plánovite ustanovených v štátnom rozpočte podľa týchto zásad:
12. a)hospodárske organizácie predložia návrhy na dotácie na investičnú výstavbu nadriadenému orgánu v lehotách ustanovených pre výberové konanie;
13. b)ústredné orgány (v odvetviach, v ktorých pôsobia povereníci, po dohode s povereníctvom) predložia Ministerstvu financií návrhy na dotácie s rozborom a vrátane stanoviska Štátnej banky československej. Ministerstvo financií dá konečné alebo predbežné prísľuby dotácií po prerokovaní so Štátnou plánovacou komisiou, s Povereníctvom Slovenskej národnej rady pre financie, Štátnou komisiou pre techniku a Štátnou bankou československou a príp. po expertnom posúdení;
14. c)zahrnutie dotácií do štátneho rozpočtu neznamená právo na automatické čerpanie dotácií. Ministerstvo financií, príp. orgán ním splnomocnený bude uvoľňovať dotácie na základe previerky efektívnosti a podmienok pre poskytnutie dotácie;
15. d)v roku 1967 budú sa poskytovať dotácie na investície podľa rámcových podmienok hospodárenia podnikov od 1. januára 1967. 13. Prepočet dane z obratu (F - 10 a F - 11). Návrh prepočtu dane z obratu predkladajú na formulári F - 10 a F - 11 ústredné orgány a organizácie uvedené na týchto formulároch. Podniky zostavia prepočet dane na základe svojich odbytových plánov pre vnútorný obchod (trhové dodávky) a pre ostatných odberateľov (mimotrhové dodávky). Členenie návrhu podľa položiek sadzobníka sa vykonáva na formulári F - 10 v rozsahu určenom pre sledovanie skutočností v štatistickom výkaze V (Daň) 15 - 12, príp. v rozsahu členenia plánu odbytu (formulár 02 - 07). Podniky oznámia svoje prepočty dane v celkovom objeme finančným odborom okresných národných výborov do 7 dní po ich schválení vedením podniku. 14. Prehľad štátnych úloh a zo štátneho rozpočtu dotovaných podnikových a odborových úloh výskumných a vývojových prác riešených hospodárskymi organizáciami (F - 20) je podkladom pre určenie výšky prostriedkov zo štátneho rozpočtu
16. a)ústredným orgánom na úhradu faktúr za štátne úlohy riešené hospodárskymi organizáciami, ktoré sa uvedú na formulári F - 13 v skupine 1. Hospodárstvo, oddiel 2, § 2, čl. 1 pod zoskupením položky 2 - služby a práce nevýrobnej povahy,
17. b)hospodárskym organizáciám formou dotácie na úhradu nákladov spojených s riešením úloh štátneho plánu výskumných a vývojových prác podnikového a odborového charakteru, ktoré sa príslušným podnikom alebo odborovým riaditeľstvám (realizátorom úloh) uvedú na riadku 20 formulára F - 7. Okrem formulára finančného plánu F - 20 predložia ústredné orgány ešte spoločný formulár Štátnej plánovacej komisie a Ministerstva financií s názvom „Súhrn prostriedkov štátneho vykonávacieho plánu a štátneho rozpočtu pre fond vedy a techniky“ (formulár č. 15 - 01). Údaje na tomto formulári týkajúce sa finančného zabezpečenia neinvestičných potrieb rozvoja vedy a techniky sa vypracujú v nadväznosti na údaje uvedené na formulároch F - 2, F - 4, F - 7, F - 12, F - 13. Časť II ROZPOČTY Článok 89 Rozpočtové organizácie riadené ústrednými orgánmi 1. Návrh rozpočtu rozpočtových organizácií tvoria:
18. a)rozpočet príjmov (formulár F - 12),
19. b)rozpočet výdavkov (formulár F - 13),
20. c)prepočet financovania reprodukcie základných prostriedkov (formulár F - 9 spoločný pre všetky organizácie),
21. d)investície ústredných orgánov riadených rozpočtom (formulár F - 15). 2. K návrhu rozpočtu sa pripojí rozbor navrhovaných príjmov a výdavkov. Súčasťou tohto rozboru budú aj vysvetlivky k rozdielom medzi návrhom rozpočtu na rok 1967 a skutočnosťou roku 1966, a to pri príjmoch podľa oddielov a pri výdavkoch podľa rozpočtových skupín a pri väčších rozdieloch i podľa odvetví, avšak iba za rozpočtové organizácie. Vo vysvetlivkách budú vysvetlené aj vecné, metodické, cenové a ostatné zmeny podľa jednotlivých druhov. Návrh rozpočtu sa nebude rozvrhovať na štvrťroky. Vysvetlivky k návrhu rozpočtu na rok 1967 sa vypracujú v tejto forme: Odvetvie a odôvodnenie rozdielov oproti skutočnosti roku 1966 Rozdiel oproti skutočnosti r. 1966 (v tisícoch Kčs) + - 3. Ústredné orgány preskúšajú a upravia do 31. októbra 1966 výdavkové normy a ukazovatele, ktoré ustanovil pre odbor činnosti vlastnej a podriadených rozpočtových organizácií alebo pre odbor činnosti odborov rád národných výborov a prerokujú ich s Ministerstvom financií a so Štátnou plánovacou komisiou. 4. Návrh rozpočtu príjmov sa zostaví na formulári F - 12 podľa oddielov. Pri oddiele 12 - príjmy (náhrady) za odovzdané výsledky vyriešených úloh štátneho plánu rozvoja vedy a techniky, príp. pri ďalších oddieloch sa okrem úhrnu oddielu ešte uvedie „z toho“: „príjmy výskumných ústavov a ostatných organizácií zaradených v rozpočte výdavkov v oddiele technický rozvoj a rozvoj vedy“. V návrhu rozpočtu príjmov sa uvedú okrem údajov podľa prvej hlavy, čl. 3 ods. 3 pri každom oddiele (vrátane podrobnejšieho členenia oddielu 12 - príjmy - za odovzdané výsledky vyriešených úloh štátneho plánu rozvoja vedy a techniky) a pri úhrne príjmov ešte metodické a cenové zmeny na samostatných riadkoch. 5. Návrh rozpočtu výdavkov sa zostaví na formulári F - 13 podľa skupín, oddielov a paragrafov a pritom podľa zoskupení položiek. Pri oddieloch technický rozvoj a rozvoj vedy uvedie sa členenie až na články. Slovenská národná rada okrem toho predloží v úhrne výdavky za jednotlivé povereníctva Slovenskej národnej rady. Pri rozpočtovaní treba prihliadnuť aj na pokladničné plnenie rozpočtu v roku 1965 a na celoročné pokladničné plnenie roku 1966. V rozpočte výdavkov sa uvedú všetky údaje podľa prvej hlavy, čl. 3 ods. 3 a metodické a cenové zmeny (v samostatnom riadku) iba pri úhrne výdavkov a pri jednotlivých skupinách a ďalej iba pri oddiele 2 - technický rozvoj v skupine 1 a pri oddiele 2 - rozvoj vedy v skupine 2; pri ostatných oddieloch a paragrafoch (príp. článkoch) sa uvedie iba návrh rozpočtu na rok 1967 v cenách, podľa metodiky a v organizácii k 1. januáru 1967. Cenové a metodické zmeny nebudú sa uvádzať pri oddiele 3 rozpočtu príjmov a pri zoskupení položiek 8 - prídely hospodárskym organizáciám. Od 1. januára 1967 nebudú rozpočtové organizácie platiť poistné nemocenského poistenia. V návrhu rozpočtu sa tento vplyv uvedie ako metodická zmena. 6. Prepočet financovania reprodukcie základných prostriedkov sa vykoná na formulári F - 9. Podkladom pre sumy uvádzané na tomto formulári bude pri rozpočtových organizáciách plán investičnej výstavby. Ministerstvo poľnohospodárstva a lesného hospodárstva zaradí do návrhu rozpočtu objemy prác a dodávok sumou, ktorá je oproti hmotnému plánu nižšia o plánovaný objem investícií pre jednotné roľnícke družstvá. Súčasťou financovania reprodukcie základných prostriedkov sú výdavky na projektovú dokumentáciu a iné investície. V tomto formulári sú zaradené aj výdavky na udržiavanie, opravy a generálne opravy, ktoré sa uhrádzajú z neinvestičných výdavkov. Financovanie reprodukcie základných prostriedkov je ustanovené vyhláškou Ministerstva financií a Štátnej banky československej. Prostriedky na financovanie plánovanej reprodukcie základných prostriedkov sú v rozpočtových organizáciách vymedzené na formulári F - 13 a v príspevkových organizáciách v ich rozpočtoch. Objem prostriedkov na financovanie investícií oznámi Štátnej banke československej priamy investor. 7. Osobitné rozpočtové organizácie sa prevádzajú začínajúc rokom 1967 na inú formu hospodárenia, a to podľa druhu činnosti organizácie na hospodárske, rozpočtové alebo príspevkové organizácie. Článok 90 Príspevkové organizácie 1. Príspevkové organizácie, ktoré sú zapojené na štátny rozpočet, sú povinné predložiť ústrednému orgánu odôvodňujúce podklady pre ustanovenie príspevku alebo odvodu do rozpočtu. Rozsah o lehotu na predloženie odôvodňujúcich podkladov určí ústredný orgán, ktorý príspevok do návrhu rozpočtu zaradí. Príspevky pre organizácie, ktoré odôvodňujúce podklady nepredložia, nemožno do návrhu rozpočtu zaradiť. 2. Ústredné orgány, pokiaľ poskytujú v rámci platných predpisov niektorým organizáciám (napr. divadlám, osvetovým zariadeniam) príspevok na ich činnosť, zahrnú príspevok do návrhu svojho rozpočtu. Vo vysvetlivkách k návrhu rozpočtu predkladaného Ministerstvu financií sú ústredné orgány povinné odôvodniť podľa jednotlivých druhov organizácií (napr. divadlá, osvetové zariadenia) výšku navrhnutého príspevku najmenej v tomto rozsahu:
22. a)príjmy celkom z toho od obyvateľstva
23. b)výdavky celkom z toho investície mzdy a ostatné výdavky materiálne výdavky odpisy ostatné výdavky
24. c)navrhovaný príspevok na rok 1967 na prevádzku z toho na výdavky civilnej obrany na investície navrhovaný odvod na rok 1967
25. d)rozbor navrhovanej výšky príspevkov a príjmov a výdavkov jednotlivých druhov organizácií (vrátane cenových a iných zmien a ukazovateľov, na ktoré sa príspevok alebo odvod ustanoví), požiadavku a odôvodnenie mimoriadneho príspevku atď. Niektoré štátne príspevkové organizácie (napr. Československý rozhlas, Československá televízia) predložia svoj návrh rozpočtu v širšom rozsahu, a to podľa predbežného prerokovania s Ministerstvom financií. 3. Príspevok sa bude poskytovať osobitne na prevádzku a osobitne na investície, pokiaľ nebudú kryté z odpisov; odpisy základných prostriedkov zatiaľ prichádzajú do úvahy len v tých príspevkových organizáciách, ktoré prešli z organizačnej formy osobitných rozpočtových organizácií na príspevkové a o odpisoch už skôr účtovali; príspevok sa ustanoví v absolútnej výške ako ukazovateľ záväzný tak pre organizáciu, ktorá príspevok poskytuje, ako aj pre organizáciu, ktorej sa príspevok poskytuje; prevádzkový príspevok nebude kryť výdavky na mzdy, na ktoré si musí organizácia svojou činnosťou zarobiť; príspevok sa neposkytuje len na vyrovnanie rozdielu medzi príjmami a výdavkami, ale bude ustanovený na ukazovatele, ktoré dohodnú ústredné orgány s Ministerstvom financií. Financovanie investícií príspevkových organizácií z odpisov dohodnú ústredné orgány s Ministerstvom financií. Odpisy sa organizáciám ponechajú iba do výšky plánu investícií; sumy odpisov presahujúce plán investícií odvedú organizácie do rozpočtu. 4. Ak organizácia zlepší výsledky svojho hospodárenia, nebude sa jej príspevok krátiť alebo odvod zvyšovať. Ak zhorší výsledky činnosti, kryje organizácia tieto dôsledky zo svojich zdrojov, a ak ich niet, obmedzí v primeranom rozsahu svoju činnosť; z lepších výsledkov hospodárenia si môže organizácia vytvoriť pobádací fond; časť fondu sa bude viazať ako rezerva, ktorá bude slúžiť na vyrovnanie výkyvov hospodárenia; o použití prostriedkov tohto fondu platia osobitné predpisy. 5. Finančné vyporiadanie sa nebude vykonávať. 6. Dlhodobe ustanovený príspevok sa bude zaraďovať každoročne do rozpočtu; nevyčerpaný prevádzkový príspevok neprepadá. 7. V prípade časovej nezhody medzi príjmami a výdavkami môže nadriadený orgán poskytnúť príspevkovej organizácií „prechodnú výpomoc“; prechodnú výpomoc poskytne ústredný orgán zo svojho rozpočtu; ak ústredný orgán nebude mať voľné prostriedky, požiada o poskytnutie prechodnej výpomoci Ministerstvo financií; prechodná výpomoc sa musí v určenej lehote vrátiť orgánu, ktorý ju poskytol. 8. Na plnenie mimoriadnych úloh (vrátane investícií) môže sa organizácii poskytnúť mimoriadny účelový príspevok, ktorý musí po splnení úlohy vyúčtovať a nespotrebovaný zvyšok príspevku vrátiť. 9. Príspevkové organizácie riadené Ministerstvom školstva a kultúry sa spravujú smernicami Ministerstva školstva a kultúry č. 43 400/65 - VE/4 uverejnenými vo Vestníku Ministerstva školstva a kultúry, čiastka 31/1965. 10. Príspevky spoločenským (masovým) organizáciám rozpočtuje Ministerstvo financií a s jeho súhlasom i niektoré iné ústredné orgány. Ústredné orgány poskytujúce príspevok týmto organizáciám taktiež predložia Ministerstvu financií odôvodňujúce podklady na poskytnutie príspevku v rozsahu uvedenom v bode 2 tohto článku. 11. Iné príspevky (podľa voľnej úvahy) rozpočtujú ústredné orgány len po predchádzajúcom prerokovaní s Ministerstvom financií a s uvedením účelu príspevku. Článok 91 Jednotné roľnícke družstvá 1. S návrhom rozpočtu kapitoly Ministerstvo poľnohospodárstva a lesného hospodárstva predloží
26. a)vlastný návrh plánu a rozdelenia celkového hrubého dôchodku JRD,
27. b)vlastný návrh potreby peňažných prostriedkov na investičnú výstavbu JRD a jej krytie (F - 14). Vlastný návrh plánu tvorby a rozdelenia celkového hrubého dôchodku JRD sa predloží v rozsahu ustanovenom metodickými pokynmi Ministerstva poľnohospodárstva a lesného hospodárstva pre zostavenie a predloženie návrhu plánu a rozpočtu na rok 1967. Štátna banka československá prerokuje potrebu peňažných prostriedkov na investičnú výstavbu JRD a jej krytie a návrh plánu dlhodobých úverov JRD s Ministerstvom poľnohospodárstva a lesného hospodárstva po dohode s Ministerstvom financií. Pobočkám Štátnej banky československej predkladajú JRD len výpisy o rozpočtoch prevádzkových a dlhodobých potrieb. 2. Subvencie sa rozpočtujú podľa smerníc Ministerstva poľnohospodárstva a lesného hospodárstva a súm dohodnutých s Ministerstvom financií. 3. Pri vypracovaní vlastných návrhov plánu tvorby a rozdelenia celkového hrubého dôchodku a plánu potreby peňažných prostriedkov JRD a jej krytia budú výrobné poľnohospodárske správy úzko spolupracovať s pobočkami Štátnej banky československej. Článok 92 Reprodukcia základných prostriedkov ústredných investorov riadených rozpočtom 1. Iba štátnym rozpočtom (príp. finančným plánom) je riadená výška výdavkov na investície nižšie uvedených ústredných orgánov a nimi riadených rozpočtových organizácií (okrem výskumných ústavov) a príspevkových organizácií: Ministerstvo baníctva Ministerstvo chemického priemyslu Ministerstvo ťažkého priemyslu Ministerstvo stavebníctva Ministerstvo spotrebného priemyslu Ministerstvo potravinárskeho priemyslu Ministerstvo vnútorného obchodu Ministerstvo financií (vrátane peňažných ústavov a Štátnej poisťovne) Ministerstvo spravodlivosti Ministerstvo zahraničných vecí Ústredná správa energetiky Ústredná správa nákupu poľnohospodárskych výrobkov Národné zhromaždenie Predsedníctvo vlády Štátna arbitráž ČSSR Generálna prokuratúra Štátna plánovacia komisia Štátny úrad sociálneho zabezpečenia Ústredný banský úrad Československá tlačová kancelária Štátna banka československá Stredisko výtvarnej kultúry výroby Ak má niektorý z týchto ústredných orgánov okrem hospodárskych organizácií ešte iné ako vyššie uvedené organizácie (napr. advokátske poradne), zahrnie ich investície po dohode s Ministerstvom financií do ukazovateľov výdavkov na investície riadené rozpočtom. 2. Ústredné orgány nepredkladajú za tieto organizácie plán investičnej výstavby. Predložia však o 14 dní skôr, než je lehota na predloženie návrhu rozpočtu Ministerstvu financií dvojmo formulár F - 15, pripoja stručné odôvodnenie výdavkov požadovaných zo štátneho rozpočtu a vyčíslia cenové, metodické, príp. organizačné zmeny ovplyvňujúce návrh plánu na rok 1967. Pri ustanovení náplne ukazovateľov sa ústredné orgány spravujú týmito metodickými pokynmi (druhá hlava, časť XVI). Úhrn výdavkov na formulári F - 15 sa pri ústredných orgánoch s príspevkovými alebo inými organizáciami (bod 1) uvedie vrátane investícií týchto organizácií. 3. Ministerstvo financií dohodne so Štátnou plánovacou komisiou na základe podkladových údajov, ktoré jej predloží, jednak objem investícií celkom a jednak objem stavebných prác vykonávaných stavebnými organizáciami. V rozsahu týchto objemov navrhne vláde na schválenie pre jednotlivé ústredné orgány (po prerokovaní s nimi) v úhrne pre rozpočtové, príspevkové, príp. iné nimi riadené organizácie záväzný limit investícií. Záväzný limit investícií určuje výšku výdavkov na investície bez projektovej dokumentácie a iných investícií a je totožný s limitom investičného plánu. V rámci tohto limitu navrhne Ministerstvo financií vláde na schválenie ako záväzný ukazovateľ ešte objem stavebných prác vykonávaných stavebnými organizáciami. V územnom priereze za Slovensko majú tieto limity povahu orientačných úloh. 4. Ostatným plánujúcim miestam predkladajú ústredné orgány podklady podľa platných pokynov. 5. Financovanie investícií týchto ústredných investorov sa spravuje všeobecne platnými predpismi. Článok 93 Spoločenská spotreba Za odvetvia technický rozvoj a rozvoj vedy, sociálne zabezpečenie, správa, školstvo a kultúra, zdravotníctvo, doprava, za obdobné odvetvia v rozpočte Slovenskej národnej rady a za Československú tlačovú kanceláriu, Československú televíziu, Československý rozhlas, Správu pražského hradu, Československú akadémiu vied a Ústredný geologický úrad bude Ministerstvo financií a Štátna plánovacia komisia údaje pre bilanciu spoločenskej spotreby čerpať priamo z návrhu rozpočtu. Ako doplňujúce údaje predložia príslušné ústredné orgány s návrhom rozpočtu niektoré ďalšie ukazovatele, a to osobitne za každé odvetvie spoločenskej spotreby uvedenej v rozpočtovej skladbe ústredných organizácií platnej od roku 1967. Ukazovatele sa predložia iba za plán