Úradné zdrojeslov-lex.sk · EUR-Lex
Europaius
Slovenčina
ČeštinaDeutschFrançaisEspañolPolskiItalianoNederlandsÖsterreichBelgiquePortuguêsSvenskaDanskSuomiIrelandMagyarEestiLietuviųLatviešuSlovenščinaHrvatskiΚύπροςMaltiRomânăΕλληνικάLuxembourgБългарски
Slovenčina

Občiansky súdny poriadok (úplné znenie, ako vyplýva z neskorších zmien a doplnení)

Obsah (9)§ 1§ 355§ 373§ 375§ 99§ 181§ 191c§ 176§ 92

lov-lex Táto stránka je zabezpečená Buďte pozorní a vždy sa uistite, že zdieľate informácie iba cez zabezpečenú webovú stránku verejnej správy SR. Zabezpečená stránka vždy začína https:// pred názvom

PRVÁ HLAVA ZÁKLADNÉ

§ 1§ 2 § 3 § 5 § 6 DRUHÁ HLAVA SÚDY Právomoc § 7

(1)
(2)§ 8 § 8a Spory a právomoc
(1)
(2)Príslušnosť § 9
(1)
(2)
  1. a)
  2. b)
  3. c)
  4. d)
  5. e)
  6. f)
  7. g)
  8. h)
  9. i)j)
(3)
  1. a)
  2. aa)
  3. bb)
  4. b)
  5. aa)
  6. bb)
  7. cc)
  8. dd)
  9. ee)
  10. ff)
  11. gg)
  12. hh)
  13. ii)
  14. jj)
  15. kk)
  16. ll)
  17. mm)
  18. nn)
  19. oo)
  20. pp)
  21. rr)
  22. qq)
  23. c)
  24. aa)
  25. bb)
  26. cc)
  27. dd)
  28. ee)
  29. ff)
  30. gg)
  31. hh)
  32. ii)
  33. jj)
  34. kk)ll)
(4)
  1. a)
  2. b)
  3. c)
  4. d)
  5. e)
  6. f)
  7. g)
  8. h)
  9. i)§ 10
(1)
(2)§ 10a
(1)
(2)§ 11
(1)
(2)
(3)§ 12
(1)
(2)
(3)Vylúčenie sudcov § 14
(1)
(2)§ 15
(1)
(2)§ 16
(1)
(2)§ 17 TRETIA HLAVA ÚČASŤ NA KONANÍ Účastníci § 18 § 19 § 20 § 21
(1)
(2)
  1. a)§ 22 § 23
  2. b)§ 24 § 25
(1)
(2)
(3)
(4)§ 26
(1)
(2)
(3)§ 27
(1)
(2)§ 28
(1)
(2)
(3)c) § 29
(1)
(2)§ 30
(1)
(2)§ 31
(1)
(2)§ 35 Účasť prokurátora
(1)
  1. a)
  2. b)c)
(2)ŠTVRTÁ HLAVA ÚKONY SÚDU A ÚČASTNÍKOV Úkony súdu § 36 § 36a
(1)a) b)
(2)
(3)§ 36b
(1)
  1. a)
  2. b)
  3. c)
  4. d)
  5. e)
  6. f)g)
(2)§ 36c § 36d
(1)
(2)§ 37
(1)
(2)§ 39
(1)
(2)
(3)§ 40
(1)
(2)
(3)Úkony účastníkov § 41
(1)
(2)
(3)§ 42
(1)
(2)
(3)§ 43
(1)
(2)§ 44
(1)
(2)Doručovanie § 45 § 46
(1)
(2)
(3)§ 47
(1)
(2)§ 48
(1)
(2)§ 49
(1)
(2)
(3)§ 50 § 50a Uverejňovanie vyhlášok Predvolanie a predvádzanie § 51 § 52
(1)
(2)
(3)Poriadkové opatrenie § 53
(1)
(2)
(3)§ 54 Lehoty § 55 § 56
(1)
(2)§ 57
(1)
(2)
(3)§ 58
(1)
(2)DRUHÁ ČASŤ ČINNOSŤ SÚDU PRED ZAČATÍM KONANIA PRVÁ HLAVA PREDBEŽNÉ KONANIA Zmierovacie konanie § 67 § 68
(1)
(2)
(3)§ 69 Konanie o určenie otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov § 73
(1)
(2)
(3)DRUHÁ HLAVA PREDBEŽNÉ OPATRENIA A ZABEZPEČENIE DÔKAZU Predbežné opatrenia § 74
(1)
(2)§ 75
(1)
(2)§ 76
(1)
  1. a)
  2. b)
  3. c)
  4. d)
  5. e)f)
(2)
(3)§ 77
(1)
  1. a)
  2. b)
  3. c)d)
(2)
(3)Zabezpečenie dôkazu § 78
(1)
(2)
(3)TRETIA ČASŤ KONANIE V PRVOM STUPNI PRVÁ HLAVA PRIEBEH KONANIA Začatie konania § 79
(1)
(2)
(3)§ 80
  1. a)
  2. b)
  3. c)§ 81
(1)
(2)§ 82
(1)
(2)§ 83 Miestna príslušnosť § 84 § 85
(1)
(3)
(4)§ 85a § 86
(1)
(2)
(3)§ 87
  1. a)
  2. b)
  3. c)
  4. d)
  5. e)
  6. j)§ 88
(1)
  1. a)
  2. b)
  3. c)
  4. d)
  5. e)
  6. f)
  7. g)
  8. h)
  9. ch)
  10. i)
  11. j)k)
(2)§ 89 § 89a Účastníci § 90 § 91
(1)
(2)§ 92
(1)
(2)§ 93
(1)
(2)
(3)§ 94
(1)
(2)Úkony účastníkov vo veci samej § 95
(1)
(2)§ 96
(1)
(2)
(3)§ 97
(1)
(2)
(3)§ 98 § 99
(1)
(2)
(3)Priebeh konania § 100
(1)
(2)§ 101
(1)
(2)
(3)§ 102 Skúmanie podmienok konania § 103 § 104
(1)
(2)
(3)§ 105
(1)
(2)
(3)§ 106
(1)
(2)
(3)Prekážky postupu konania § 107
(1)
(2)
(3)§ 108 § 109
(1)a) b)
(2)
  1. a)
  2. b)
  3. c)§ 110 § 111
(1)
(2)
(3)Spojenie vecí § 112
(1)
(2)§ 113
(1)
(2)Príprava pojednávania § 114
(1)
(2)
  1. a)
  2. b)
  3. c)
  4. d)Pojednávanie § 115
(1)
(2)§ 116
(1)
(2)
(3)§ 117
(1)
(2)§ 118
(1)
(2)
(3)§ 119
(1)
(2)DRUHÁ HLAVA DOKAZOVANIE Dôkazná povinnosť § 120
(1)
(2)§ 121 Vykonávanie dôkazov § 122
(1)
(2)
(3)§ 123 § 124 Dôkazné prostriedky § 125 § 126
(1)
(2)
(3)§ 127
(1)
(2)
(3)
(4)§ 128 § 129
(1)
(2)§ 130
(1)
(2)§ 131
(1)
(2)Hodnotenie dôkazov § 132 § 133 § 134 § 135
(1)
(2)§ 136 TRETIA HLAVA TROVY KONANIA Druhy trov konania § 137 § 138
(1)
(2)
(3)§ 139
(1)
(2)
(3)Platenie trov konania § 140
(1)
(2)§ 141
(1)
(2)Náhrada trov konania § 142
(1)
(2)
(3)§ 143 § 144 § 145 § 146
(1)
  1. a)
  2. b)c)
(2)§ 147
(1)
(2)§ 148
(1)
(2)§ 149
(1)
(2)
(3)§ 150 Rozhodnutie o trovách konania § 151
(1)
(2)
(3)ŠTVRTÁ HLAVA ROZHODNUTIE Rozsudok § 152
(1)
(2)§ 153
(1)
(2)§ 154
(1)
(2)§ 155
(1)
(2)
  1. a)
  2. b)§ 156
(1)
(2)
(3)§ 157
(1)
(2)
(3)§ 158
(1)
(2)§ 159
(1)
(2)
(3)§ 160
(1)
(2)
(3)§ 161
(1)
(2)
(3)§ 162
(1)
(2)
(3)§ 163
(1)
(2)§ 164 § 165
(1)
(2)
(3)§ 166
(1)
(2)
(3)Uznesenie § 167
(1)
(2)§ 168
(1)
(2)§ 169
(1)
(2)
(3)§ 170
(1)
(2)§ 171
(1)
(2)
(3)Platobný rozkaz § 172
(1)
(2)a) b)
(3)§ 173
(1)
(2)§ 174
(1)
(2)
(3)§ 175
(1)
(2)
(3)PIATA HLAVA OSOBITNÉ

Starostlivosť súdu o maloletých § 176

(1)
(2)§ 177
(1)
(2)§ 178
(1)
(2)§ 179 § 180
(1)
(2)
(3)Konanie o osvojenie § 181
(1)
(2)
(3)§ 182
(1)
(2)§ 183
(1)
(2)§ 184 § 185 Konanie o spôsobilosti na právne úkony § 186
(1)
(2)
(3)§ 187
(1)
(2)
(3)§ 188
(1)
(2)§ 189
(1)
(2)§ 190 § 191
(1)
(2)Konanie o vyslovenie prípustnosti prevzatia alebo držania v ústave zdravotníckej starostlivosti § 191a
(1)
(2)§ 191b
(1)
(2)
(3)
(4)§ 191c
(1)
(2)
(3)§ 191d
(1)
(2)
(3)
(4)§ 191e
(1)
(2)§ 191f § 191g Opatrovnícke konanie § 192
(1)
(2)§ 193 Konanie o povolenie uzavrieť manželstvo § 194
(1)
(2)
(3)Konanie o vyhlásenie za mŕtveho § 195
(1)
(2)§ 196
(1)
(2)§ 197 § 198 § 199
(1)
(2)§ 200 Konanie vo veciach obchodného registra § 200a
(1)
(2)
(3)§ 200b
(1)
(2)
(3)§ 200c
(1)
(2)§ 200d
(1)
(2)
(3)§ 200e Konanie o niektorých otázkach obchodných spoločností a družstiev
(1)
(2)
(3)Konanie vo veciach voličských zoznamov § 200f § 200g
(1)
(2)§ 200h Konanie vo veciach združovania v politických stranách a politických hnutiach
(1)
(2)
(3)
(4)ŠTVRTÁ ČASŤ OPRAVNÉ PROSTRIEDKY PRVÁ HLAVA ODVOLANIE Podanie odvolania § 201 § 202
(1)
  1. a)
  2. b)
  3. c)
  4. d)
  5. e)
  6. f)
  7. g)
  8. h)i)
(2)§ 204
(1)
(2)
(3)§ 205
(1)
(2)§ 206
(1)
(2)
(3)Vzdanie sa odvolania a jeho späťvzatie § 207
(1)
(2)§ 208 Úkony súdu prvého stupňa § 209 § 210
(1)
(2)
(3)§ 210a Konanie na odvolacom súde § 211 § 212
(1)
  1. a)
  2. b)
  3. c)d)
(2)
(3)
(4)§ 213
(1)
(2)§ 214
(1)
(2)
  1. a)
  2. b)
  3. c)
  4. d)
  5. e)
  6. f)
  7. g)§ 215 § 216
(1)
(2)Rozhodnutie o odvolaní § 218
(1)
  1. a)
  2. b)c)
(2)§ 219 § 220
(1)
(2)§ 221
(1)
  1. a)
  2. b)
  3. c)d)
(2)§ 222
(1)
(2)
(3)§ 223 Trovy odvolacieho konania § 224
(1)
(2)
(3)Ďalší priebeh konania § 225 § 226 Odvolanie proti rozhodnutiu štátneho notárstva § 227 DRUHÁ HLAVA OBNOVA KONANIA Prípustnosť § 228
(1)
  1. a)
  2. b)c)
(2)§ 229
  1. a)
  2. b)§ 230
(1)
(2)
(3)§ 231 Konanie o obnove § 232
(1)
(2)§ 233 § 234
(1)
(2)
(3)§ 235
(1)
(2)
(3)
(4)TRETIA HLAVA DOVOLANIE Prípustnosť odvolania § 236
(1)
(2)§ 237
  1. a)
  2. b)
  3. c)
  4. d)
  5. e)
  6. f)
  7. g)§ 238
(1)
(2)a) b)
(3)§ 239
(1)
(2)
  1. a)
  2. b)c)
(3)
(4)Podanie dovolania § 240
(1)
(2)§ 241
(1)
(2)
  1. a)
  2. b)
  3. c)d)
(3)Konanie na dovolacom súde § 242
(1)
(2)
  1. a)
  2. b)
  3. c)d)
(3)§ 243 § 243a
(1)
(2)
(3)§ 243b
(1)
(2)
(3)
(4)§ 243c § 243d
(1)
(2)
(3)PIATA ČASŤ SPRÁVNE SÚDNICTVO PRVÁ HLAVA VŠEOBECNÉ

O SPRÁVNOM SÚDNICTVE § 244

(1)
(2)
(3)§ 245
(1)
(2)§ 246
(1)
(2)
(3)
(4)§ 246a
(1)
(2)§ 246b
(1)
(2)§ 246c DRUHÁ HLAVA ROZHODOVANIE O ŽALOBÁCH PROTI ROZHODNUTIAM SPRÁVNYCH ORGÁNOV § 247
(1)
(2)§ 248
(1)
(2)
  1. a)
  2. b)
  3. c)
  4. d)
  5. e)
  6. f)
  7. g)
  8. h)
  9. i)j)
(3)§ 249
(1)
(2)§ 250
(1)
(2)
(3)
(4)§ 250a § 250b
(1)
(2)§ 250c § 250d
(1)
(2)
(3)§ 250e § 250f § 250g
(1)
(2)§ 250h
(1)
(2)§ 250i
(1)
(2)
(3)§ 250j
(1)
(2)
(3)
(4)§ 250k
(1)
(2)TRETIA HLAVA ROZHODOVANIE O OPRAVNÝCH PROSTRIEDKOCH PROTI ROZHODNUTIAM SPRÁVNYCH ORGÁNOV § 250l
(1)
(2)§ 250m
(1)
(2)
(3)§ 250n § 250o § 250p § 250q
(1)
(2)§ 250r § 250s
(1)
(2)ŠIESTA ČASŤ VÝKON ROZHODNUTIA PRVÁ HLAVA NARIADENIE A USKUTOČNENIE VÝKONU ROZHODNUTIA Predpoklady výkonu rozhodnutia § 251 § 252
(1)
(2)
(3)
(4)§ 253
(1)
(2)§ 254
(1)
(2)Účastníci konania § 255
(1)
(2)§ 256
(1)
(2)Spôsoby výkonu rozhodnutia § 257 § 258
(1)
(2)Činnosť súdu pred nariadením výkonu rozhodnutia § 259 § 260
(1)
(2)
(3)Nariadenie výkonu rozhodnutia § 261
(1)
(2)
(3)§ 262
(1)
(2)§ 263
(1)
(2)§ 264
(1)
(2)
(3)Uskutočnenie výkonu rozhodnutia § 265
(1)
(2)§ 266
(1)
(2)§ 267
(1)
(2)Zastavenie výkonu rozhodnutia § 268
(1)
  1. a)
  2. b)
  3. c)
  4. d)
  5. e)
  6. f)
  7. g)h)
(2)§ 269
(1)
(2)
(3)Trovy výkonu rozhodnutia § 270
(1)
(2)
(3)§ 271 Výkon rozhodnutia o výchove maloletých detí § 272
(1)
(2)
(3)§ 273
(1)
(2)
(3)Použitie ustanovení o výkone rozhodnutia § 274 a) b) c) d) e) f) g) h) § 275
(1)
(2)
(3)DRUHÁ HLAVA ZRÁŽKY ZO MZDY Rozsah zrážok § 276 § 277
(1)
(2)§ 278 § 279
(1)
(2)
  1. a)
  2. b)
  3. c)d)
(3)§ 280
(1)
(2)
(3)§ 281 Nariadenie a vykonávanie zrážok § 282
(1)
(2)
(3)§ 283 § 284
(1)
(2)
(3)§ 285
(1)
(2)
(3)§ 286 § 287
(1)
(2)
(3)§ 288 Odklad a zastavenie výkonu rozhodnutia § 289
(1)
(2)§ 290
(1)
(2)Výplata vykonaných zrážok § 291
(1)
(2)§ 292 Zmena platiteľa mzdy § 293
(1)
(2)
(3)§ 294
(1)
(2)
(3)§ 295
(1)
(2)§ 296
(1)
(2)Niekoľko platiteľov mzdy § 297
(1)
(2)
(3)§ 298
(1)
(2)Zrážky z iných príjmov § 299
(1)
(2)
(3)
(4)§ 300 § 301
(1)
(2)§ 302
(1)
(2)TRETIA HLAVA PRIKÁZANIE POHĽADÁVKY Prikázanie pohľadávky z účtu v peňažnom ústave § 303
(1)
(2)§ 305
  1. a)
  2. b)§ 306 § 307
(1)
(2)§ 308 § 309 § 310 § 311 Prikázanie iných peňažných pohľadávok § 312
(1)
(2)
(3)§ 313
(1)
(2)
(3)§ 314
(1)
(2)§ 315
(1)
(2)§ 316
(1)
(2)
(3)Pohľadávky nepodliehajúce výkonu rozhodnutia § 317
(1)
(2)
(3)
(4)§ 319
(1)
(2)
(3)Postihnutie iných majetkových práv § 320
(1)
(2)ŠTVRTÁ HLAVA PREDAJ HNUTEĽNÝCH VECÍ A NEHNUTEĽNOSTÍ Veci nepodliehajúce výkonu rozhodnutia § 321 § 322
(1)
(2)
  1. a)
  2. b)
  3. c)
  4. d)Predaj hnuteľných vecí § 323
(1)
(2)§ 324 § 325
(1)
(2)§ 325a § 326
(1)
(2)
(3)
(4)§ 327
(1)
(2)§ 328 § 328a
(1)
  1. a)
  2. b)
  3. c)d)
(2)§ 328b
(1)
(2)
(3)§ 329
(1)
(2)
(3)§ 330
(1)
(2)
(3)§ 331
(1)
(2)
(3)§ 332
(1)
(2)Hotové peniaze a iné veci, pri ktorých nedochádza k predaju § 333
(1)
(2)§ 334
(1)
(2)
(3)Predaj nehnuteľností § 335
(1)
(2)
(3)
(4)§ 335a
(1)
(2)§ 336
(1)
(2)§ 336a
(1)
(2)
(3)
(4)§ 336b
(1)
(2)
  1. a)
  2. b)
  3. c)
  4. d)
  5. e)
  6. f)
  7. g)
  8. h)
  9. i)
  10. j)
  11. k)
  12. l)§ 366c
(1)
  1. a)
  2. b)c)
(2)
(3)
(4)§ 336d
(1)
(2)
(3)
(4)§ 336e
(1)
(2)§ 336f
(1)
(2)
(3)
(4)§ 336g § 336h
(1)
(2)
(3)
(4)§ 336i § 336j
(1)
(2)§ 336k
(1)
(2)
(3)
(4)§ 336l
(1)
(2)§ 336m
(1)
(2)
(3)§ 336n
(1)
(2)§ 336o § 336p § 337
(1)
  1. a)
  2. b)
  3. c)
  4. d)
  5. e)f)
(2)
(3)§ 337a
(1)
(2)
(3)§ 337b
(1)
(2)
(3)
(4)§ 337c
(1)
(2)
(3)§ 337d § 337e
(1)
(2)Predaj spoluvlastníckeho podielu § 338
(1)
(2)PIATA HLAVA ZRIADENIE SUDCOVSKÉHO ZÁLOŽNÉHO PRÁVA NA NEHNUTEĽNOSTIACH § 338a
(1)
(2)§ 338b
(1)
(2)
(3)ŠIESTA HLAVA USPOKOJENIE PRÁV NA NEPEŇAŽNÉ PLNENIE Návrh § 339
(1)
(2)Vypratanie § 340
(1)
(2)§ 341
(1)
(2)
(3)§ 342
(1)
(2)
(3)§ 343
(1)
(2)§ 344
(1)
(2)Odobratie veci § 345
(1)
(2)
(3)
(4)§ 346 § 347
(1)
(2)Rozdelenie spoločnej veci § 348
(1)
(2)
(3)§ 349
(1)
(2)Uskutočnenie prác a výkonov § 350
(1)
(2)§ 351
(1)
(2)
(3)SIEDMA ČASŤ ZÁVEREČNÉ

Prechodné

§ 355§ 356

(1)
(2)
(3)§ 357 § 358 § 359 § 360
(1)
(2)§ 361
(1)
(2)§ 362
(1)
(2)§ 363
(1)
(2)§ 364 § 365 § 366 § 367
(1)
(2)§ 368
(1)
(2)§ 369 § 370 § 371
(1)
(2)§ 372 Splnomocňovacie

§ 373§ 374

(1)
  1. a)
  2. b)
  3. c)d)
(2)
(3)Zrušovacie

§ 3751. 2.

  16. § 376 Účinnosť zákona Prílohy Poznámky Otvoriť všetky Informácie o predpise Číslo predpisu: 70/1992 Zb. Názov: Občiansky súdny poriadok (úplné znenie, ako vyplýva z neskorších zmien a doplnení) Typ: Úplné znenie Dátum vyhlásenia: 13.03.1992 Autor: Predsedníctvo Federálneho zhromaždenia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky Právna oblasť: Občianske súdne konanie Nachádza sa v čiastke: 18/1992 Vzťahy predpisu 70 PREDSEDNÍCTVO FEDERÁLNEHO ZHROMAŽDENIA vyhlasujeúplné znenie Občianskeho súdneho poriadku zo
  17. decembra 1963 č. 99 Zb., ako vyplýva zo zmien a doplnení vykonaných zákonom zo
  18. apríla 1967 č. 36 Zb., zákonom z
  19. decembra 1969 č. 158 Zb., zákonom z
  20. apríla 1973 č. 49 Zb., zákonom z
  21. marca 1975 č. 20 Zb., zákonom z
  22. novembra 1982 č. 133 Zb., zákonom zo
  23. mája 1990 č. 180 Zb., zákonom z
  24. júla 1991 č. 328 Zb. a zákonom z
  25. novembra 1991 č. 519 Zb. OBČIANSKY SÚDNY PORIADOK PRVÁ ČASŤ VŠEOBECNÉ

PRVÁ HLAVA ZÁKLADNÉ

§ 1

Občiansky súdny poriadok upravuje postup súdu a účastníkov v občianskom súdnom konaní tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov, ako aj výchova na zachovávanie zákonov, na čestné plnenie povinností a na úctu k právam spoluobčanov. § 2 V občianskom súdnom konaní súdy prejednávajú a rozhodujú spory a iné právne veci, uskutočňujú výkon rozhodnutí, ktoré neboli splnené dobrovoľne, a zameriavajú svoju činnosť na to, aby nedochádzalo k porušovaniu práv a právom chránených záujmov fyzických a právnických osôb a aby sa práva nezneužívali na úkor týchto osôb. § 3 Občianske súdne konanie je jednou zo záruk zákonnosti a slúži na jej upevňovanie a rozvíjanie. Každý má právo domáhať sa na súde ochrany práva, ktoré bolo ohrozené alebo porušené. § 4 - zrušený § 5 Súdy poskytujú účastníkom poučenie o ich procesných právach a povinnostiach. § 6 V konaní postupuje súd v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania tak, aby ochrana práv bola rýchla a účinná a aby skutočnosti, ktoré sú medzi účastníkmi sporné, sa spoľahlivo zistili. DRUHÁ HLAVA SÚDY Právomoc § 7

(1)V občianskom súdnom konaní súdy prejednávajú veci, ktoré vyplývajú z občianskoprávnych, pracovných, rodinných, družstevných, ako aj z obchodných vzťahov (včítane podnikateľských a hospodárskych vzťahov), pokiaľ ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné orgány.
(2)Iné veci prejednávajú a rozhodujú súdy v občianskom súdnom konaní, len ak to ustanovuje zákon. § 8 Ak sa má pred konaním na súde konať u iného orgánu, súdy môžu konať len vtedy, ak nebola vec v takomto konaní s konečnou platnosťou vyriešená. § 8a Spory a právomoc
(1)Najvyšší súd Českej republiky a Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodujú spory o právomoc medzi súdmi a štátnymi notárstvami, ako aj medzi súdmi, štátnymi notárstvami a orgánmi štátnej správy tej istej republiky.
(2)Najvyšší súd Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky rozhoduje spory o právomoci medzi súdmi jednej republiky a štátnymi notárstvami alebo orgánmi štátnej správy druhej republiky, ako aj medzi súdmi, štátnymi notárstvami a federálnymi orgánmi štátnej správy. Príslušnosť § 9
(1)Na konanie v prvom stupni sú zásadne príslušné okresné súdy.
(2)Krajské súdy rozhodujú ako súdy prvého stupňa
  1. a)vo veciach ochrany osobnosti podľa Občianskeho zákonníka a ochrany proti uverejňovaniu informácií, ktoré sú zneužitím slobody prejavu, slova a tlače podľa právnych predpisov o hromadných informačných prostriedkoch,
  2. b)o nárokoch vychádzajúcich z autorského zákona,
  3. c)vo veciach pôvodcovstva k predmetom priemyselného vlastníctva, práva ich prihlásiť na ochranu, spolumajiteľstva a o nárokoch z týchto vecí, prípadne z porušenia práv v týchto veciach,
  4. d)v sporoch o vzájomné vyporiadanie dávky poskytnutej neprávom alebo vo vyššej výmere, než patrila, medzi zamestnávateľom a príjemcom tejto dávky podľa právnych predpisov o sociálnom zabezpečení,
  5. e)v sporoch medzi príslušným orgánom nemocenského poistenia a zamestnávateľom o náhradu škody vzniknutej nesprávnym postupom pri vykonávaní nemocenského poistenia,
  6. f)v sporoch o určenie nezákonnosti štrajku alebo výluky,
  7. g)v sporoch o neplatnosť skončenia pracovného alebo služobného pomeru podľa § 18 ods. 2 zákona č. 451/1991 Zb., ktorým sa ustanovujú niektoré ďalšie predpoklady na výkon niektorých funkcií v štátnych orgánoch a organizáciách Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, Českej republiky a Slovenskej republiky,
  8. h)v sporoch týkajúcich sa cudzieho štátu alebo osôb používajúcich diplomatické imunity a výsady, ak tieto spory patria do právomoci česko-slovenských súdov,
  9. i)v konkurznom a vyrovnávacom konaní, ak je úpadcom (dlžníkom) fyzická alebo právnická osoba, ktoré nie je zapísaná v obchodnom registri, včítane sporov týmto konaním vyvolaných,
  10. j)v konaní o určenie, či návrh na registráciu politickej strany alebo politického hnutia nemá nedostatky, ktoré by bránili ich registrácii.1)
(3)Krajské súdy rozhodujú ďalej ako súdy prvého stupňa v obchodných veciach spory
  1. a)z právnych vzťahov medzi podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti,
  2. aa)ak sú obaja účastníci zapísaní v obchodnom registri; na tieto účely majú banky postavenie podnikateľa zapísaného v obchodnom registri,
  3. bb)ak je navrhovateľ podnikateľom, ktorý nie je zapísaný v obchodnom registri, a odporca je podnikateľom, ktorý je v obchodnom registri zapísaný, pričom suma požadovaná navrhovateľom prevyšuje 50 000 Kčs;
  4. b)bez zreteľa na to, či účastníci záväzného vzťahu sú podnikatelia, spory
  5. aa)z právnych vzťahov súvisiacich so zakladaním obchodných spoločností alebo družstiev,
  6. bb)z burzových obchodov a ich sprostredkovania,
  7. cc)zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho časti,2)
  8. dd)zo zmluvy o kontrolnej činnosti,3)
  9. ee)zo zasielateľskej zmluvy,4)
  10. ff)zo zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku,5)
  11. gg)zo zmluvy o tichom spoločníctve,6)
  12. hh)zo zmluvy o otvorení akreditívu,7)
  13. ii)zo zmluvy o inkase,8)
  14. jj)zo zmluvy o uložení cenných papierov alebo iných hodnôt,9)
  15. kk)zo zmluvy o bežnom účte,10)
  16. ll)zo zmluvy o vkladnom účte,11)
  17. mm)z cestovného šeku,12)
  18. nn)zo zmluvy o úvere,
  19. oo)zo záväzkových vzťahov zo sľubu odškodnenia,13)
  20. pp)z právnych vzťahov vzniknutých pri zabezpečení záväzkov uvedených pod
  21. aa)až nn),
  22. rr)z práv z patentov, chránených úžitkových a priemyselných vzorov a topografií polovodičových výrobkov ako predmetu obchodu,
  23. qq)zo záväzkových vzťahov z bankovej záruky;
  24. c)bez zreteľa na to, že nejde o obchody podľa písmena
  25. a)alebo b), spory
  26. aa)z právnych vzťahov medzi obchodnými spoločnosťami (družstvami) a ich zakladateľmi (spoločníkmi alebo členmi), ako aj medzi spoločníkmi (členmi alebo zakladateľmi) navzájom,
  27. bb)z právnych vzťahov medzi prokuristom a podnikateľom, ktorý prokúru udelil, a ak bola prokúra udelená viacerým osobám, z právnych vzťahov medzi týmito osobami navzájom, a z právnych vzťahov medzi obchodným zástupcom a podnikateľom, ktorý obchodného zástupcu poveril, ibaže ide o spor z pracovnoprávneho vzťahu,
  28. cc)z právnych vzťahov týkajúcich sa zmeniek, iných cenných papierov alebo šekov, včítane sporov z vydaných zmenkových (šekových) platobných rozkazov,
  29. dd)z právnych vzťahov týkajúcich sa ochrany hospodárskej súťaže14) a týkajúcich sa nekalej súťaže,15)
  30. ee)z práv k obchodnému menu,16) ochranným známkam17) a označeniu pôvodu,18)
  31. ff)z poistenia spojeného s predmetom obchodnej činnosti,
  32. gg)o návrhu spoločníka verejnej obchodnej spoločnosti na jej zrušenie pre porušovanie spoločnej zmluvy iným spoločníkom,19)
  33. hh)o návrhu spoločníka spoločnosti s ručením obmedzeným na zrušenie jeho účasti v spoločnosti,20)
  34. ii)o návrhu spoločníkov spoločnosti s ručením obmedzeným na zrušenie spoločnosti,21)
  35. jj)o návrhu člena družstva na zrušenie rozhodnutia členskej schôdze o jeho vylúčení,22)
  36. kk)o neplatnosť rozhodcovských zmlúv a o zrušení rozhodcovských nálezov vydaných rozhodcami na základe rozhodcovskej zmluvy,23)
  37. ll)zo vzťahov vznikajúcich z medzinárodného obchodného styku právnických a fyzických osôb včítane sporov, v ktorých bola právomoc česko-slovenského súdu založená písomnou zmluvou účastníkov.24)
(4)Krajské súdy konečne ako súdy prvého stupňa v obchodných veciach ďalej
  1. a)prejednávajú konkurzy a vyrovnania, ak je úpadcom (dlžníkom) fyzická alebo právnická osoba zapísaná v obchodnom registri, včítane sporov týmto konaním vyvolaných,
  2. b)rozhodujú o návrhoch na zrušenie spoločnosti a jej likvidácii,25)
  3. c)rozhodujú o vymenovaní likvidátora spoločnosti, ak k likvidácii spoločnosti došlo na základe rozhodnutia súdu,26)
  4. d)rozhodujú o návrhu na odvolanie likvidátora spoločnosti a jeho nahradení inou osobou,27)
  5. e)rozhodujú o určení odmeny likvidátora vymenovaného súdom,28)
  6. f)rozhodujú o vymenovaní likvidátora obchodnej spoločnosti,29)
  7. g)rozhodujú o návrhu na odvolanie likvidátora obchodnej spoločnosti a jeho nahradení,30)
  8. h)rozhodujú o návrhu na zrušenie družstva,31)
  9. i)rozhodujú o návrhu na vyhlásenie členskej schôdze o rozdelení likvidačného zostatku za neplatné.32) § 10
(1)Krajské súdy rozhodujú o odvolaniach proti rozhodnutiam okresných súdov a proti rozhodnutiam štátnych notárstiev.
(2)O odvolaniach proti rozhodnutiam krajských súdov ako súdov prvého stupňa rozhodujú Najvyšší súd Českej republiky a Najvyšší súd Slovenskej republiky. § 10a
(1)O odvolaniach proti rozhodnutiam krajských súdov ako odvolacích súdov rozhodujú Najvyšší súd Českej republiky a Najvyšší súd Slovenskej republiky.
(2)O dovolaniach proti rozhodnutiam Najvyššieho súdu Českej republiky a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako odvolacích súdov rozhoduje Najvyšší súd Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky. § 11
(1)Konanie sa uskutočňuje na tom súde, ktorý je miestne príslušný. Príslušnosť sa určuje podľa okolností, ktoré tu sú v čase začatia konania, a trvá až do jeho skončenia.
(2)Ak je miestne príslušných niekoľko súdov, môže sa konať na ktoromkoľvek z nich.
(3)Ak ide o vec, ktorá patrí do právomoci česko-slovenských súdov, ale podmienky miestnej príslušnosti chýbajú alebo ich nemožno zistiť, Najvyšší súd Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky určí, ktorý súd vec prejedná a rozhodne. § 12
(1)Ak nemôže príslušný súd o veci konať, pretože jeho sudcovia sú vylúčení (§ 14), musí byť vec prikázaná inému súdu toho istého stupňa.
(2)Vec možno prikázať inému súdu toho istého stupňa aj z dôvodu vhodnosti.
(3)O prikázaní veci rozhoduje súd, ktorý je najbližšie spoločne nadriadený príslušnému súdu a súdu, ktorému sa vec má prikázať. Ak je jeden z týchto súdov na území Českej republiky a druhý na území Slovenskej republiky, rozhoduje o prikázaní Najvyšší súd Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky. § 13 - zrušený Vylúčenie sudcov § 14
(1)Sudcovia sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom na ich pomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosti o ich nezaujatosti.
(2)Na súde vyššieho stupňa sú vylúčení i sudcovia, ktorí rozhodovali vec na súde nižšieho stupňa, a naopak. To isté platí, ak ide o rozhodovanie o dovolaní. § 15
(1)Len čo sa sudca dozvie o skutočnostiach, pre ktoré je vylúčený, oznámi to neodkladne predsedovi súdu. V konaní môže zatiaľ urobiť len také úkony, ktoré nepripušťajú odklad.
(2)Účastníci majú právo vyjadriť sa o osobách sudcov; skutočnosti, pre ktoré je sudca vylúčený, sú povinní oznámiť neodkladne. § 16
(1)O tom, či je sudca vylúčený, rozhodne nadriadený súd v senáte. O vylúčení sudcov Najvyššieho súdu Českej republiky, Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Najvyššieho súdu Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky rozhodne iný senát toho istého súdu.
(2)Ak bolo rozhodnuté, že sudca je vylúčený, predseda súdu určí namiesto neho iného sudcu alebo prikáže vec inému senátu. § 17 O tom, či je vylúčený zapisovateľ alebo iný pracovník súdu, ako aj znalec alebo tlmočník, platia tieto

primerane; rozhoduje o tom predseda senátu. TRETIA HLAVA ÚČASŤ NA KONANÍ Účastníci § 18 Účastníci majú v občianskom súdnom konaní rovnaké postavenie. Majú právo konať pred súdom vo svojej materčine. Súd je povinný zabezpečiť im rovnaké možnosti na uplatnenie ich práv. § 19 Spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva. § 20 Každý môže pred súdom ako účastník samostatne konať (procesná spôsobilosť) v tom rozsahu, v akom má spôsobilosť vlastnými úkonmi nadobúdať práva a brať na seba povinnosti. § 21

(1)Za právnickú osobu koná štatutárny orgán alebo pracovník (člen), ktorý preukáže, že je oprávnený za ňu konať.
(2)Za štát pred súdom koná pracovník toho štátneho orgánu, ktorého sa vec týka, alebo poverený pracovník iného štátneho orgánu. Zástupcovia účastníkov
  1. a)na základe zákona § 22 Občan, ktorý nemôže pred súdom konať samostatne, musí byť zastúpený svojím zákonným zástupcom. § 23 Ak to okolnosti prípadu vyžadujú, môže súd rozhodnúť, že ten, nemá spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, musí byť v konaní zastúpený svojím zákonným zástupcom, i keď ide o vec, v ktorej by inak mohol konať samostatne.
  2. b)na základe plnomocenstva § 24 Účastník sa môže dať v konaní zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí. V tej istej veci môže mať súčasne len jedného zvoleného zástupcu. § 25
(1)Ako zástupcu si účastník môže vždy zvoliť advokáta. Plnomocenstvo udelené advokátovi nemožno obmedziť.
(2)Advokát je povinný účelne využívať všetky zákonom pripustené prostriedky a spôsoby poskytovania právnej pomoci účastníkovi, ktorého zastupuje
(3)Advokát je oprávnený dať sa zastupovať iným advokátom ako ďalším zástupcom.
(4)

odsekov 1 až 3 platia obdobne, ak účastníka zastupuje komerčný právnik v rozsahu svojho oprávnenia ustanoveného osobitnými predpismi.33) § 26

(1)Odborová alebo družstevná organizácia môže v konaní zastupovať účastníka, ktorý je jej členom.
(2)Ak táto organizácia prevezme zastúpenie, poverí niektorého zo svojich členov alebo pracovníkov, aby za zastúpeného v jej mene konal.
(3)

odsekov 1 a 2 sa nepoužívajú v obchodných veciach. § 27

(1)Účastník sa môže dať zastúpiť aj ktorýmkoľvek občanom spôsobilým na právne úkony. Tento zástupca môže konať jedine osobne.
(2)Súd rozhodne, že zastúpenie podľa odseku 1 nepripúšťa, ak zástupca zrejme nie je spôsobilý na riadne zastupovanie, alebo ak ako zástupca vystupuje v rôznych veciach opätovne. § 28
(1)Zástupcovi, ktorého si účastník zvolil, udelí písomne alebo ústne do zápisnice plnomocenstvo buď pre celé konanie, alebo len pre určité úkony.
(2)Plnomocenstvo udelené pre celé konanie nemožno obmedziť. Zástupca, ktorému bolo toto plnomocenstvo udelené, je oprávnený na všetky úkony ktoré môže v konaní urobiť účastník.
(3)Odvolanie plnomocenstva účastníkom alebo jeho výpoveď zástupcom sú voči súdu účinné, len čo mu účastník alebo zástupca oznámili; voči iným účastníkom konania sú účinné, len čo im ich oznámil súd. c) na základe rozhodnutia § 29
(1)Ak nie je zastúpený ten, kto nemôže pred súdom samostatne konať, predseda senátu ustanoví mu opatrovníka, ak je tu nebezpečenstvo z omeškania. Rovnako sa postupuje, ak tak ustanovuje osobitný predpis.
(2)Pokiaľ neurobí iné opatrenia, môže predseda senátu ustanoviť opatrovníka aj účastníkovi, ktorého pobyt nie je známy, ktorému sa nepodarilo doručiť na známu adresu v cudzine, ktorý bol postihnutý duševnou poruchou alebo ktorý nie je schopný zrozumiteľne sa vyjadrovať. § 30
(1)Účastníkovi, u ktorého sú predpoklady, aby bol súdom oslobodený od súdnych poplatkov, môže byť na jeho žiadosť ustanovený zástupca, ak je to potrebné na ochranu jeho záujmov.
(2)Ak to vyžaduje ochrana záujmov účastníka, ustanoví mu predseda senátu v prípade uvedenom v odseku 1 zástupcu z radov advokátov. § 31
(1)Ustanovený zástupca má rovnaké postavenie ako zástupca na základe plnomocenstva pre celé konanie, pokiaľ nebol ustanovený len pre určité úkony.
(2)Ak bol za zástupcu ustanovený advokát, má rovnaké postavenie ako advokát, ktorému účastník udelil plnomocenstvo. § 32 až 34 - zrušené § 35 Účasť prokurátora
(1)Prokurátor môže vstúpiť do začatého konania vo veciach
  1. a)spôsobilosti na právne úkony,
  2. b)vyhlásenia za mŕtveho,
  3. c)zápisu do obchodného registra.
(2)Prokurátor je v takom konaní oprávnený na všetky úkony, ktoré môže vykonať účastník konania, pokiaľ nejde o úkony, ktoré môže vykonať len účastník právneho vzťahu. ŠTVRTÁ HLAVA ÚKONY SÚDU A ÚČASTNÍKOV Úkony súdu § 36 V konaní pred súdom koná a rozhoduje senát alebo predseda senátu ako jediný zástupca (samosudca). Všetci členovia senátu sú si pri rozhodovaní rovní. § 36a
(1)V konaní pred okresným súdom koná a rozhoduje senát:
  1. a)v pracovných veciach,
  2. b)v ďalších veciach, o ktorých to ustanovuje zákon.
(2)V ostatných veciach koná a rozhoduje v konaní pred okresným súdom samosudca.
(3)V konaní pred krajským súdom ako súdom prvého stupňa koná a rozhoduje s výnimkou prípadov uvedených v § 36b ods. 1 samosudca; v odvolacom konaní koná a rozhoduje senát. § 36b
(1)V obchodných veciach koná a rozhoduje krajský súd prvého stupňa v senáte, ak ide o spory
  1. a)z právnych vzťahov medzi obchodnými spoločnosťami (družstvami) a ich zakladateľmi (spoločníkmi alebo členmi), ako aj medzi spoločníkmi (členmi alebo zakladateľmi) navzájom,
  2. b)zo vzťahov, ktoré vznikajú v súvislosti s predajom podniku alebo jeho časti,
  3. c)z právnych vzťahov upravených predpismi o ochrane hospodárskej súťaže a o nekalej súťaži,
  4. d)z práv k predmetom priemyselného vlastníctva,
  5. e)týkajúce sa námorných lodí, námornej plavby a právnych vzťahov s tým spojených,
  6. f)o neplatnosť rozhodcovských zmlúv a o zrušení rozhodcovských nálezov vydaných rozhodcami na základe rozhodcovskej zmluvy,
  7. g)zo vzťahov vznikajúcich z medzinárodného obchodného styku právnických a fyzických osôb včítane sporov, pri ktorých bola právomoc česko-slovenského súdu založená písomným dohovorom účastníkov.
(2)V ostatných obchodných veciach koná a rozhoduje v konaní pred krajským súdom samosudca. To platí aj o vydávaní zmenkových (šekových) platobných rozkazov a o rozhodovaní vo veciach uvedených v § 200e. § 36c Najvyššie súdy konajú a rozhodujú v senátoch. § 36d
(1)Predseda senátu môže vo veciach prislúchajúcich senátu vykonávať len také úkony, ktorými sa nerozhoduje vo veci.
(2)V prípadoch, keď podľa zákona môže konať a rozhodovať samosudca, prislúchajú mu práva, ktoré sú inak vyhradené senátu. § 37
(1)Senát rozhoduje po porade za prítomnosti zapisovateľa; nikto iný nesmie byť na porade prítomný.
(2)Na rozhodnutie je potrebná väčšina hlasov, pričom hlasovať sú povinní všetci členovia senátu. Hlasovanie vedie predseda senátu. Prísediaci hlasujú pred sudcami a mladší sudcovia pred staršími sudcami, predseda senátu hlasuje posledný. § 38 - zrušený § 39
(1)Úkony, ktoré by príslušný súd mohol urobiť len s ťažkosťami alebo so zvýšenými, neúčelnými trovami alebo ktoré v jeho obvode nemožno urobiť, urobí na dožiadanie iný súd.
(2)Ak dožiadaný súd nemôže urobiť úkon vo svojom obvode, postúpi dožiadanie súdu, v obvode ktorého možno úkon urobiť, ak je mu tento súd známy; inak dožiadanie vráti.
(3)Úkony dožiadaného súdu robí samosudca; má pritom práva a povinnosti predsedu senátu. § 40
(1)O úkonoch, pri ktorých súd koná s účastníkmi alebo vykonáva dokazovanie, spisuje sa zápisnica. V zápisnici sa najmä označí prejednávaná vec, uvedú sa prítomní, opíše sa priebeh dokazovania a uvedie sa obsah prednesov a výroky rozhodnutia; ak nahrádza zápisnica podanie, musí mať aj jeho náležitosti.
(2)Zápisnicu podpisuje predseda senátu a zapisovateľ; ak predseda senátu nemôže zápisnicu podpísať, podpíše ju za neho iný člen senátu. Ak bol uzavretý zmier, podpisujú zápisnicu aj účastníci. Zápisnicu o hlasovaní podpisujú členovia senátu a zapisovateľ.
(3)Predseda senátu opraví v zápisnici chyby v písaní a iné nesprávnosti. Predseda senátu rozhoduje aj o návrhoch na doplnenie zápisnice a o námietkach proti jej zneniu. Úkony účastníkov § 41
(1)Účastníci môžu robiť svoje úkony akoukoľvek formou, pokiaľ zákon pre niektoré úkony nepredpisuje určitú formu.
(2)Každý úkon posudzuje súd podľa jeho obsahu, aj keď je úkon nesprávne označený.
(3)Hmotnoprávny úkon účastníka urobený voči súdu je účinný aj voči ostatným účastníkom, avšak len od okamihu, keď sa o ňom v konaní dozvedeli. § 42
(1)Podanie možno urobiť písomne, ústne do zápisnice alebo telegraficky. Telegraficky urobené podanie obsahujúce návrh vo veci samej treba písomne alebo ústne do zápisnice doplniť najneskôr do troch dní.
(2)Každý okresný súd je povinný spísať podanie do zápisnice a postúpiť ho bez prieťahu príslušnému súdu. Také podanie má tie isté účinky, ako keby sa stalo priamo na príslušnom súde.
(3)Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. § 43
(1)Predseda senátu vyzve účastníkov, aby sa nesprávne alebo neúplné podanie opravilo alebo doplnilo. Poučuje účastníkov aj o tom, ako treba opravu alebo doplnenie urobiť.
(2)Ak sa napriek výzve predsedu senátu podanie neopraví alebo nedoplní a v konaní nemožno pre tento nedostatok pokračovať, súd konanie zastaví. O týchto následkoch musí byť účastník poučený. § 44
(1)Účastníci a ich zástupcovia majú právo nazerať do súdneho spisu, s výnimkou zápisnice o hlasovaní, a robiť si z neho výpisy a odpisy.
(2)Niekomu inému než účastníkovi môže predseda senátu povoliť nazerať do spisu a robiť si z neho výpisy a odpisy, ak sú pre to vážne dôvody a oprávnené záujmy účastníkov tým nemôžu byť dotknuté. Doručovanie § 45 Doručuje sa spravidla poštou. Súd môže však podľa okolností doručiť písomnosť sám alebo prostredníctvom obce alebo príslušného policajného orgánu a v prípadoch ustanovených osobitnými predpismi aj prostredníctvom ministerstva spravodlivosti. § 46
(1)Adresátovi možno doručiť písomnosť v byte, v sídle (mieste podnikania), na pracovisku alebo kdekoľvek bude zastihnutý.
(2)Ak nebol adresát zastihnutý, hoci sa zdržuje v mieste doručenia, doručí sa inej dospelej osobe bývajúcej v tom istom byte alebo v tom istom dome alebo zamestnanej na tom istom pracovisku, ak je ochotná obstarať odovzdanie písomnosti. Ak nemožno ani takto doručiť, uloží sa písomnosť na pošte alebo na orgáne obce a adresár sa vhodným spôsobom vyzve, aby si písomnosť vyzdvihol. Písomnosť sa považuje za doručenú dňom, keď bola uložená i keď sa adresát o uložení nedozvedel.
(3)Ak sa podľa odseku 2 písomnosť odovzdá účastníkovi, ktorý má na veci protichodný záujem, je doručenie neúčinné. § 47
(1)Do vlastných rúk treba doručiť písomnosti, pri ktorých tak ustanovuje zákon, a iné písomnosti, ak to nariadi predseda senátu.
(2)Ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk, zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržuje, doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí, že mu zásielku príde doručiť znovu v deň a hodinu uvedenú v oznámení. Ak zostane i nový pokus o doručenie bezvýsledným, uloží doručovateľ písomnosť na pošte alebo na orgáne obce a adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí. Ak si adresát zásielku do troch dní od uloženia nevyzdvihne, považuje sa posledný deň tejto lehoty za deň doručenia, i keď sa adresát o uložení nedozvedel. § 48
(1)Písomnosti, ktoré sú určené orgánom alebo právnickým osobám, doručujú sa pracovníkom oprávneným za orgány alebo právnické osoby prijímať písomnosti. Ak ich niet, doručuje sa písomnosť, ktorá je určená do vlastných rúk tomu, kto je oprávnený za orgán alebo právnickú osobu konať, ostatné písomnosti ktorémukoľvek ich pracovníkovi, ktorý písomnosti prijme.
(2)Písomnosti určené advokátovi sa môžu doručovať tiež advokátskym koncipientom a iným pracovníkom, ktorí sú u advokáta pracovne činní a poveril ich prijímaním zásielok; to platí primerane aj pre doručovanie písomností určených komerčnému právnikovi. § 49
(1)Ak má účastník zástupcu s plnomocenstvom pre celé konanie, doručuje sa písomnosť len tomuto zástupcovi. Ak má však účastník osobne v konaní niečo vykonávať, doručuje sa písomnosť nielen zástupcovi, ale aj jemu.
(2)Keby doručovanie účastníkovi bolo spojené s ťažkosťami alebo s prieťahmi, môže mu predseda senátu uložiť, aby si zvolil pre prijímanie písomností zástupcu, ktorému možno bez ťažkostí a prieťahov doručovať. Ak si ho nezvolí, budú sa pre neho písomnosti ukladať na súde s účinkami doručenia; o tom treba účastníka poučiť.
(3)Uznesenie o ustanovení opatrovníka účastníkovi, ktorého pobyt nie je známy, sa doručí jedine ustanovenému opatrovníkovi. § 50 Ak adresát bezdôvodne odoprie písomnosť prijať, je písomnosť doručená dňom, keď jej prijatie bolo odopreté; o tom musí byť adresát poučený doručovateľom. § 50a Uverejňovanie vyhlášok Povinnosť súdu zverejniť vyhláškou rôzne údaje, ustanovená v tomto zákone a v zákone o konkurze a vyrovnaní, je splnená ich uverejnením v Obchodnom vestníku (§ 769 Obchodného zákonníka), pokiaľ sa zákon neobmedzuje na zverejnenie údajov na úradnej tabuli súdu; tým nie je dotknutá povinnosť uverejnenia údajov v dennej tlači. Predvolanie a predvádzanie § 51 Predvolanie na súd sa deje spravidla písomne a v naliehavých prípadoch i telegraficky alebo telefonicky. Predvolať možno i ústne na pojednávaní, na ktorom je predvolaný prítomný. § 52
(1)V prípade, že sa predvolaný bez ospravedlnenia neustanoví na výsluch alebo k znalcovi, môže ho predseda senátu dať predviesť, ak o možnosti predvedenia predvolaného poučil.
(2)O predvolanie požiada súd príslušný policajný orgán; ak ide o maloletého, požiada súd tento orgán o predvedenie len vtedy, ak nemožno predvedenie zabezpečiť inak. O predvedenie vojakov v činnej službe a príslušníkov ozbrojených zborov požiada súd ich náčelníka.
(3)Trovy predvedenia uhradzuje ten, kto je predvádzaný. Poriadkové opatrenie § 53
(1)Tomu, kto hrubo sťažuje postup konania najmä tým, že sa neustanoví na súd alebo neposlúchne príkaz súdu alebo kto ruší poriadok alebo kto urobil hrubo urážlivé podanie, môže predseda senátu uložiť uznesením poriadkovú pokutu do výšky 2000 Kčs, a ak ide o nesplnenie povinností uvedených v § 294 a 295, do výšky 5000 Kčs.
(2)Uloženú poriadkovú pokutu môže predseda senátu dodatočne, a to i po skončení konania, odpustiť, ak to odôvodňuje neskoršie správanie sa toho, komu bola uložená.
(3)Poriadkové pokuty pripadajú štátu. § 54 Toho, kto hrubo poruší poriadok, môže predseda senátu vykázať z miesta, kde sa koná. Ak je vykázaný účastník, môže sa konať ďalej v jeho neprítomnosti. Lehoty § 55 Ak tento zákon neustanovuje lehotu na urobenie úkonu, určí ju, ak je to potrebné, predseda senátu. Lehotu, ktorú určil, môže predseda senátu tiež predĺžiť. § 56
(1)Lehota neplynie tomu, kto stratil spôsobilosť byť účastníkom konania alebo spôsobilosť konať pred súdom.
(2)Len čo v takom prípade do konania vstúpi iný účastník, zákonný zástupca alebo opatrovník účastníka, začína im plynúť nová lehota od toho času, keď do konania vstúpil. § 57
(1)Do uplynutia lehoty sa nezapočítava deň, keď došlo k skutočnosti určujúcej začiatok lehoty.
(2)Lehoty určené podľa týždňov, mesiacov alebo rokov končia sa uplynutím toho dňa, ktorý sa svojím označením zhoduje s dňom, keď došlo k skutočnosti určujúcej začiatok lehoty, a ak ho v mesiaci niet, posledným dňom mesiaca. Ak koniec lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň.
(3)Lehota je zachovaná, ak sa posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť. § 58
(1)Súd odpustí zmeškanie lehoty, ak ju účastník alebo jeho zástupca zmeškal z ospravedlniteľného dôvodu a bol preto vylúčený z úkonu, ktorý mu patrí. Návrh treba podať do pätnástich dní po odpadnutí prekážky a treba s ním spojiť i zmeškaný úkon.
(2)Súd môže na žiadosť účastníka priznať odkladný účinok návrhu, aby sa odpustilo zmeškanie lehoty. DRUHÁ ČASŤ ČINNOSŤ SÚDU PRED ZAČATÍM KONANIA § 59 až 66 - zrušené PRVÁ HLAVA PREDBEŽNÉ KONANIA Zmierovacie konanie § 67 Ak to povaha veci pripúšťa, možno navrhnúť na ktoromkoľvek súde, ktorý by bol vecne príslušný na rozhodovanie veci, aby vykonal pokus o zmier (zmierovacie konanie), a ak došlo k jeho uzavretiu, aby rozhodol aj o jeho schválení. Ak by bol vecne príslušný krajský súd, uskutoční zmierovacie konanie na krajskom súde samosudca; v týchto prípadoch však môže uskutočniť zmierovacie konanie a schválenie zmieru aj ktorýkoľvek okresný súd. § 68
(1)Zmierovacie konanie uskutočňuje predseda senátu, ak nepovažuje vzhľadom na okolnosti prípadu za vhodné, aby ho vykonal senát.
(2)Pri zmierovacom konaní súd použije vhodné prostriedky výchovného pôsobenia.
(3)Súčinnosť alebo prítomnosť účastníkov nemožno žiadnym spôsobom vynucovať. § 69 Účelom zmierovacieho konania je uzavretie zmieru.

§ 99platia i pre tento zmier. § 70 až 72 - zrušené Konanie o určenie otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov § 73

(1)Ak sa narodí dieťa, u ktorého nie je otcovstvo určené zákonnou domienkou svedčiacou manželovi matky ani súhlasným vyhlásením rodičov pred orgánom, ktorý vedie matriku, vyslúchne predseda senátu toho, koho matka označuje za otca, či uznáva, že je otcom. Príslušným je súd podľa § 88 ods. 1 písm. c).
(2)Ak dôjde k súhlasnému vyhláseniu rodičov o otcovstve, uvedie sa to v zápisnici a oznámi orgánu, ktorý vedie matriku narodení, v ktorej je dieťa zapísané.
(3)Ak takto k určeniu otcovstva nedôjde a matka v primeranom čase nepodá návrh na určenie otcovstva, ustanoví predseda senátu dieťaťu opatrovníka na podanie takého návrhu a na to, aby dieťa v konaní zastupoval. DRUHÁ HLAVA PREDBEŽNÉ OPATRENIA A ZABEZPEČENIE DÔKAZU Predbežné opatrenia § 74
(1)Pred začatím konania môže predseda senátu nariadiť predbežné opatrenie, ak je potrebné, aby dočasne boli upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený.
(2)Príslušný na nariadenie predbežného opatrenia je súd, ktorý je príslušný na konanie o veci. Účastníkmi konania sú tí, ktorí by nimi boli, keby šlo o vec samu. § 75
(1)Predbežné opatrenia nariadi súd na návrh. Návrh nie je potrebný, ak ide o predbežné opatrenie pre konanie, ktoré môže súd začať i bez návrhu.
(2)Účastníci nemusia byť vyslúchnutí. § 76
(1)Predbežným opatrením môže súd uložiť účastníkovi najmä, aby
  1. a)platil výživné v nevyhnutnej miere;
  2. b)odovzdal dieťa do starostlivosti druhého z rodičov alebo do starostlivosti toho, koho označí súd;
  3. c)poskytol aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo závažných dôvodov nepracuje;
  4. d)zložil peňažnú sumu alebo vec do notárskej úschovy;
  5. e)nenakladal s určitými vecami alebo právami;
  6. f)niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal.
(2)Predbežným opatrením môžno uložiť povinnosť niekomu inému než účastníkovi len vtedy, ak to možno od neho spravodlivo žiadať.
(3)Súd môže pri nariadení predbežného opatrenia uložiť navrhovateľovi, aby v lehote, ktorú mu určí, podal návrh na začatie konania. Môže tiež určiť, že predbežné opatrenie bude trvať len po určetý čas. § 77
(1)Predbežné opatrenie zanikne, ak
  1. a)navrhovateľ nepodal v súdom určenej lehote návrh na začatie konania;
  2. b)sa návrhu vo veci samej nevyhovelo;
  3. c)sa návrhu vo veci samej vyhovelo a uplynulo pätnásť dní od vykonateľnosti rozhodnutia o veci;
  4. d)uplynul určený čas, po ktorý malo trvať.
(2)Predbežné opatrenie predseda senátu zruší, ak pominú dôvody, pre ktoré bolo nariadené.
(3)Ak predbežné opatrenie zaniklo alebo bolo zrušené z iného dôvodu než preto, že sa návrhu vo veci samej vyhovelo alebo preto, že právo navrhovateľa bolo uspokojené, navrhovať je povinný nahradiť ujmy tomu, komu predbežným opatrením vznikli. Rozhodne o tom na návrh súd, ktorý nariadil predbežné opatrenie. Zabezpečenie dôkazu § 78
(1)Pred začatím konania o veci samej možno na návrh zabezpečiť dôkaz, ak je obava, že neskoršie ho nebude možno vykonať vôbec alebo len s veľkými ťažkosťami.
(2)Na zabezpečenie dôkazu je príslušný súd, ktorý by bol príslušný na konanie o veci, alebo súd, v obvode ktorého je ohrozený dôkazný prostriedok.
(3)Zabezpečenie dôkazu vykoná predseda senátu spôsobom predpísaným pre dôkaz, o ktorý ide. TRETIA ČASŤ KONANIE V PRVOM STUPNI PRVÁ HLAVA PRIEBEH KONANIA Začatie konania § 79
(1)Konanie sa začína na návrh. Návrh má okrem všeobecných náležitostí (§ 42 ods. 3) obsahovať meno, zamestnanie a bydlisko účastníkov, prípadne aj ich zástupcov, pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov, ktorých sa navrhovateľ dovoláva, a musí byť z neho zjavné, čoho sa navrhovateľ domáha. Tento návrh, ak sa týka dvojstranných právnych vzťahov medzi žalobcami a žalovaným (§ 90), sa nazýva žalobou.
(2)Navrhovateľ je povinný k návrhu pripojiť listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva.
(3)Návrh na začatie konania doručí súd ostatným účastníkom do vlastných rúk. Navrhovateľ môže v obchodných veciach oboznámiť odporcu s obsahom návrhu tým, že popri rovnopise návrhu doručovanom súdom mu sám zašle ďalší rovnopis. § 80 Návrhom na začatie konania možno uplatiť, aby sa rozhodlo najmä
  1. a)o osobnom stave (o rozvode, o neplatnosti manželstva, o určení, či tu manželstvo je alebo nie je, o určení otcovstva, o osvojení, o spôsobilosti na právne úkony, o vyhlásení za mŕtveho);
  2. b)o splnení povinnosti, ktorá vyplýva zo zákona, z právneho vzťahu alebo z porušenia práva;
  3. c)o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. § 81
(1)Ak bez návrhu môže súd začať konanie vo veciach starostlivosti o maloletých, konanie o vyslovenie prípustnosti prevzatia alebo držania v ústave zdravotníckej starostlivosti, konanie o spôsobilosti na právne úkony, opatrovnícke konanie, konanie o vyhlásenie na mŕtveho a ďalšie konania, kde to pripúšťa zákon.
(2)O začatí konania bez návrhu vydá predseda senátu uznesenie, ktoré doručí účastníkom do vlastných rúk. § 82
(1)Konanie je začaté dňom, keď došiel súdu návrh na jeho začatie alebo keď bolo vydané uznesenie, podľa ktorého sa konanie začína bez návrhu.
(2)Ak konaniu na súde predchádzalo konanie v rozhodcovskej komisii, konanie na súde sa začína tiež dňom, keď postúpená vec došla súdu. § 83 Začatie konania bráni tomu, aby o tej istej veci prebiehalo na súde iné konanie. Miestna príslušnosť § 84 Na konanie je príslušný všeobecný súd účastníka, proti ktorému návrh smeruje (odporca), ak nie je ustanovené inak. § 85
(1)Všeobecným súdom občana je súd, v obvode ktorého má občan bydlisko, a ak nemá bydlisko, súd, v obvode ktorého sa zdržuje.
(2)Všeobecným súdom právnickej osoby je súd, v obvode ktorého má právnická osoba sídlo.
(3)Všeobecným súdom štátu je súd, v obvode ktorého nastala skutočnosť, ktorá zakladá uplatnené právo.
(4)Všeobecným súdom v obchodných veciach je súd, v ktorého obvode má odporca svoje sídlo, a ak nemá svoje sídlo, súd, v ktorého obvode má miesto podnikania. Ak odporca nemá ani miesto podnikania, je všeobecným súdom súd, v ktorého obvode má odporca svoje bydlisko. § 85a Ak na konanie je vecne príslušný krajský súd a miestna príslušnosť súdu sa má spravovať všeobecným súdom účastníka, stáva sa miestne príslušným krajský súd, v ktorého obvode je všeobecný súd účastníka. § 86
(1)Ak odporca, ktorý je česko-slovenským občanom, nemá všeobecný súd v Českej a Slovenskej Federatívnej Republike, je príslušný súd, v obvode ktorého mal tu posledné bydlisko.
(2)Proti tomu, kto nemá iný príslušný súd v Českej a Slovenskej Federatívnej Republike, možno uplatiť majetkové práva na súde, v obvode ktorého má majetok.
(3)Proti zahraničnej právnickej osobe možno podať návrh aj na súde, v obvode ktorého je v Českej a Slovenskej Federatívnej Republike jej zastupiteľstvo alebo orgán poverený obstarávaním jej hospodárskych vecí. § 87 Popri všeobecnom súde odporcu je na konanie príslušný aj súd, v obvode ktorého
  1. a)má odporca svoje stále pracovisko;
  2. b)došlo ku skutočnosti, ktorá zakladá právo na náhradu škody;
  3. c)je umiestnená organizačná zložka právnickej osoby, ktorá je odporcom, ak sa spor týka tejto zložky;
  4. d)je sídlo česko-slovenskej právnickej osoby, ktorá uplatňuje práva vzniknuté pri plnení jej úloh, pokiaľ nejde o práva z pracovného pomeru;
  5. e)je platobné miesto, ak sa uplatňuje právo zo zmenky alebo šeku.
  6. j)je sídlo burzy, ak ide o spor z burzového obchodu. § 88
(1)Namiesto všeobecného súdu odporcu je na konanie príslušný súd,
  1. a)v obvode ktorého mali manželia posledné spoločné bydlisko v Českej a Slovenskej Federatívnej Republike, ak ide o rozvod, neplatnosť manželstva alebo o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je, ak býva v obvode tohto súdu aspoň jeden z manželov; ak nie je takýto súd, je príslušný všeobecný súd odporcu, a ak nie je ani taký súd, všeobecný súd navrhovateľa;
  2. b)ktorý rozhodoval o rozvode, ak ide o vyporiadanie manželov po rozvode ohľadne ich bezpodielového spoluvlastníctva alebo iného majetku alebo o zrušenie spoločného nájmu bytu;
  3. c)v obvode ktorého má maloletý na základe dohody rodičov alebo rozhodnutia súdu, prípadne iných rozhodujúcich skutočností svoje bydlisko, ak ide o vec starostlivosti o maloletých, o osvojenie alebo o povolenie uzavrieť manželstvo maloletému;
  4. d)ktorý je všeobecným súdom občana, ak ide o konanie o jeho spôsobilosť na právne úkony; ak je tento občan bez svojho súhlasu v ústavnej zdravotníckej starostlivosti, je príslušný súd, v ktorého obvode je toto zdravotnícke zariadenie. Ak ide o konanie o vyslovenie prípustnosti prevzatia alebo držania v ústave zdravotníckej starostlivosti, je príslušný súd, v ktorého obvode je tento ústav;
  5. e)v obvode ktorého má opatrovanec bydlisko, ak ide o opatrovnícku vec alebo o povolenie uzavrieť manželstvo opatrovancovi; ak však ide o opatrovníctvo nad osobami, pobyt ktorých nie je známy alebo ktoré sú neprítomné, je príslušný súd, v obvode ktorého majú osoby majetok;
  6. f)ktorý bol naposledy v Českej a Slovenskej Federatívnej Republike všeobecným súdom toho, kto má byť vyhlásený za mŕtveho;
  7. g)v obvode ktorého má sídlo rozhodcovská komisia, ak malo pred konaním na súde predchádzať konanie u tohto orgánu;
  8. h)v obvode ktorého je nehnuteľnosť, ak sa konanie týka práva k nej, ak nie je daná príslušnosť podľa písm. b);
  9. ch)v obvode ktorého prebieha konanie o dedičstve, ak ide o rozhodnutie sporu v súvislosti s konaním o dedičstve;
  10. i)na ktorom sa uskutočňuje výkon rozhodnutia, ak ide o vylúčenie veci z výkonu rozhodnutia, alebo o rozhodnutie o pravosti, výške alebo poradí pohľadávok prihlásených na rozvrh;
  11. j)na ktorom sa vykonáva konkurz alebo vyrovnanie, ak ide o spory nimi vyvolané;
  12. k)v ktorého obvode má sídlo organizačná jednotka železničného dopravcu, ak sa spor na strane odporcu týka tejto jednotky.
(2)Na konanie o zrušenie rozhodcovského nálezu vydaného rozhodcami na základe rozhodcovskej zmluvy, je príslušný súd, v ktorého obvode sa konalo rozhodcovské konanie, ak je toto miesto v tuzemsku. Inak je príslušný súd, do ktorého právomoci by vec patrila, keby nebola rozhodcovská zmluva. § 89 Súd, ktorý je príslušný na konanie o určitej veci, je príslušný aj na konanie o veciach s ňou spojených a o vzájomných návrhoch odporcu, s výnimkou vecí uvedených v § 88. § 89a Účastníci konania v obchodnej veci sa môžu písomne dohodnúť na miestnej príslušnosti iného súdu prvého stupňa, ibaže zákon ustanovuje výlučnú príslušnosť. To platí aj v sporoch podľa § 9 ods. 3 písm. a), ak suma požadovaná navrhovateľom neprevyšuje 50 000 Kčs. Taká zmluva alebo jej overený odpis sa musia doložiť už v návrhu na začatie konania. Účastníci § 90 Účastníkmi konania sú navrhovateľ (žalobca) a odporca (žalovaný) alebo tí ktorých zákon za účastníkov označuje. § 91
(1)Ak je navrhovateľov alebo odporcov v jednej veci niekoľko, koná každý z nich sám za seba.
(2)Ak však ide o také spoločné práva alebo povinnosti, že sa rozsudok musí vzťahovať na všetkých účastníkov, ktorí vystupujú na jednej strane, platia úkony jedného z nich i pre ostatných. Na zmenu návrhu, na jeho späťvzatie a na uzavretie zmieru je však potrebný súhlas všetkých účastníkov, ktorí vystupujú na jednej strane. § 92
(1)Na návrh účastníka môže súd pripustiť, aby do konania pristúpil ďalší účastník. Súhlas toho, kto má takto do konania vstúpiť je potrebný, ak má vystupovať na strane navrhovateľa.
(2)Za súhlasu účastníkov môže súd pripustiť, aby navrhovateľ alebo odporca z konania vystúpil a aby na jeho miesto vstúpil niekto iný. Ak má byť takto zamenený navrhovateľ, treba, aby s tým súhlasil i ten, kto má na jeho miesto vstúpiť. § 93
(1)Ako vedľajší účastník môže sa popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania ten, kto má právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ nejde o konanie o rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.
(2)Do konania vstúpi buď z vlastného podnetu, alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len na návrh.
(3)V konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností. § 94
(1)V konaní, ktoré možno začať i bez návrhu, sú účastníkmi aj tí, o právach alebo povinnostiach ktorých sa má konať. Ak však ide o konanie o neplatnosti manželstva, sú účastníkmi len manželia.
(2)Ak sa niekto z tých, o právach a povinnostiach ktorých sa má konať, nezúčastní konania od jeho začatia, vydá súd, len čo sa o ňom dozvie, uznesenie, ktorým ho priberie do konania ako účastníka. Úkony účastníkov vo veci samej § 95
(1)Navrhovateľ môže za konania so súhlasom súdu meniť návrh na začatie konania. Zmenený návrh treba ostatným účastníkom doručiť do vlastných rúk, pokiaľ neboli prítomní na pojednávaní, na ktorom došlo k zmene.
(2)Súd nepripustí zmenu návrhu, ak by výsledky doterajšieho konania nemohli byť podkladom pre konanie o zmenenom návrhu. V takom prípade pokračuje súd v konaní o pôvodnom návrhu po právoplatnosti uznesenia. § 96
(1)Navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví.
(2)Súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.
(3)Nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. § 97
(1)Odporca môže za konania uplatiť svoje práva proti navrhovateľovi i vzájomným návrhom.
(2)Vzájomný návrh môže súd vylúčiť na samostatné konanie, ak by tu neboli podmienky pre spojenie vecí.
(3)Na vzájomný návrh sa primerane použijú

o návrhu na začatie konania, jeho zmene a späťvzatí. § 98 Vzájomným návrhom je i prejav odporcu, ktorým proti navrhovateľovi uplatňuje svoju pohľadávku na započítanie, ale len pokiaľ navrhuje, aby bolo prisúdené viac, než čo uplatnil navrhovateľ. Inak súd posudzuje taký prejav len ako obranu proti návrhu. § 99

(1)Ak to povaha veci pripúšťa, môžu účastníci skončiť konanie súdnym zmierom. O zmier sa má súd vždy pokúsiť.
(2)Súd rozhodne o tom, či zmier schvaľuje; neschváli ho, ak je v rozpore s právnymi predpismi. V takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.
(3)Schválený zmier má účinky právoplatného rozsudku. Rozsudkom však môže súd zrušiť uznesenie o schválení zmieru, ak je zmier podľa hmotného práva neplatný. Návrh možno podať do troch rokov od právoplatnosti uznesenia o schválení zmieru. Priebeh konania § 100
(1)Len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá. Pritom sa usiluje predovšetkým o to, aby sa spor vyriešil zmierne a aby konanie pôsobilo výchovne.
(2)V konaní o rozvod vedie súd manželov k odstráneniu príčin rozvratu a usiluje sa o ich zmierenie. § 101
(1)Účastníci sú povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné prostriedky a že dbajú na pokyny súdu.
(2)Súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník neustanoví na pojednávanie ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti takého účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.
(3)Ak súd vyzve účastníka, aby sa vyjadril o určitom návrhu, ktorý sa týka postupu a vedenia konania, môže pripojiť doložku, že ak sa účastník v určitej lehote nevyjadrí, bude sa predpokladať, že nemá námietky. § 102 Ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov, môže súd nariadiť predbežné opatrenie alebo zabezpečiť dôkaz i bez návrhu. Urobí tak senát; predseda senátu tak môže urobiť, len ak tu je nebezpečenstvo z omeškania. V samosudcovských veciach tak urobí samosudca. Skúmanie podmienok konania § 103 Kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania). § 104
(1)Ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov alebo ak má predchádzať iné konanie, súd postúpi vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu; právne účinky spojené s podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované.
(2)Ak sa súd, na ktorý sa účastník obrátil, domnieva, že nie je vecne príslušný, vysloví svoju nepríslušnosť a rozhodne, ktorému súdu vecne príslušnému vec po právoplatnosti tohto uznesenia postúpi. Ak okresný súd takto vec postúpil krajskému súdu, môže krajský súd vrátiť vec okresnému súdu, ak vecná príslušnosť nebola predtým vyriešená uznesením odvolacieho súdu; právne účinky spojené s podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované.
(3)Ak ide o nedostatok podmienky konania, ktorý možno odstrániť, súd urobí pre to vhodné opatrenia. Pritom spravidla môže pokračovať v konaní, ale nesmie vydať rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. Ak sa nepodarí nedostatok podmienky konania odstrániť, konanie zastaví. § 105
(1)Miestnu príslušnosť súd skúma pred tým, než začne konať o veci samej. Neskôr ju skúma len na námietku účastníka, ak je uplatnená pri prvom úkone, ktorý účastníkovi patrí.
(2)Ak súd vysloví, že nie je príslušný, postúpi vec po právoplatnosti tohto uznesenia príslušnému súdu alebo ju za podmienok § 11 ods. 3 predloží Najvyššiemu súdu Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky.
(3)Ak súd, ktorému bola vec postúpená, s postúpením nesúhlasí, predloží ju na rozhodnutie, pokiaľ otázku príslušnosti nerozhodol už odvolací súd, svojmu nadriadenému súdu; rozhodnutím tohto súdu je viazaný i súd, ktorý vec postúpil. § 106
(1)Len čo súd k námietke odporcu uplatnenej najneskôr pri prvom jeho úkone vo veci samej zistí, že vec sa má podľa zmluvy účastníkov prejednať v konaní pred rozhodcami, nemôže vec ďalej prejednávať a konanie zastaví; vec však prejedná, ak účastníci vyhlásia, že na zmluve netrvajú. Súd prejedná vec aj vtedy, ak zistí, že vec nemôže byť podľa česko-slovenského práva podrobená rozhodcovskej zmluve, alebo že rozhodcovská zmluva, je neplatná, prípadne že vôbec neexistuje alebo že jej prejednanie v konaní pred rozhodcami presahuje rámec právomoci priznanej im zmluvou, alebo že rozhodcovský súd odmietol vecou sa zaoberať.
(2)Ak bolo konanie pred súdom podľa odseku 1 zastavené a v tej istej veci bol podaný návrh na začatie konania pred rozhodcami, zostávajú právne účinky pôvodného návrhu zachované, ak bude návrh na začatie konania pred rozhodcami podaný do 30 dní od doručenia uznesenia súdu o zastavení konania.
(3)Ak sa konanie pred rozhodcami začalo skôr, než došlo k súdnemu konaniu, preruší súd konanie o neexistencii, neplatnosti alebo zániku zmluvy až do doby, než sa v rozhodcovskom konaní rozhodne o právomoci alebo vo veci samej. Prekážky postupu konania § 107
(1)Ak účastník stratí spôsobilosť byť účastníkom konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo, súd posúdi podľa povahy veci, či má konanie zastaviť alebo prerušiť alebo či môže v ňom pokračovať.
(2)Konanie súd zastaví najmä vtedy, ak zomrie manžel pred právoplatným skončením konania o rozvod, o neplatnosť manželstva alebo o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je, pokiaľ Zákon o rodine nedovoľuje, aby sa v konaní pokračovalo.
(3)Konanie súd preruší najmä vtedy, ak ide o majetkovú vec a navrhovateľ alebo odporca zomrel; v konaní pokračuje s dedičmi účastníka, len čo sa skončí konanie o dedičstve, pokiaľ povaha veci nepripúšťa, aby sa s týmito dedičmi nepokračovalo skôr. § 108 Súd zastaví konanie o určenie otcovstva, ak došlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov alebo k nezrušiteľnému osvojeniu dieťaťa. § 109
(1)Súd konanie preruší, ak
  1. a)účastník stratil spôsobilosť konať pred súdom a nie je zastúpený zástupcom s plnomocenstvom pre celé konanie;
  2. b)rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť. Rovnako postupuje, ak tu pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci, je v rozpore s ústavou, zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Česká a Slovenská Federatívna Republika viazaná; v tom prípade postúpi návrh ústavnému súdu na zaujatie stanoviska.
(2)Pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak
  1. a)sa účastník nemôže konania zúčastniť pre prekážku trvalejšej povahy alebo preto, že jeho pobyt nie je známy;
  2. b)zákonný zástupca účastníka zomrel alebo stratil spôsobilosť pred súdom;
  3. c)prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na takéto konanie podnet. § 110 Ak to účastníci zhodne navrhnú alebo ak sa neustanovia bez predchádzajúceho ospravedlnenia na pojednávanie, súd konanie preruší, ak sa to neprieči účelu konania. Ak ide o konanie o rozvod, preruší súd v týchto prípadoch konanie vždy. § 111
(1)Ak je konanie prerušené, nevykonávajú sa pojednávania a neplynú lehoty podľa tohto zákona. Ak sa v konaní pokračuje, začínajú lehoty plynúť znova.
(2)Ak je konanie prerušené podľa § 109, súd urobí všetky potrebné opatrenia, aby sa odstránili prekážky, ktoré spôsobili prerušenie alebo pre ktoré prerušenie trvá. Len čo odpadne prekážka, pre ktorú sa konanie prerušilo, pokračuje súd v konaní i bez návrhu.
(3)Ak je konanie prerušené podľa § 110, súd v ňom pokračuje na návrh po uplynutí troch mesiacov; s výnimkou konania o rozvod môže súd na návrh pokračovať v konaní i pred uplynutím tejto lehoty, ak sú pre to závažné dôvody. Ak sa návrh na pokračovanie v konaní nepodá do jedného roka, súd konanie zastaví. Spojenie vecí § 112
(1)V záujme hospodárnosti konania môže súd spojiť na spoločné konanie veci, ktoré sa u neho začali a skutkove spolu súvisia alebo sa týkajú tých istých účastníkov.
(2)Ak sa v návrhu na začatie konania uvádzajú veci, ktoré sa na spojenie nehodia, alebo ak odpadnú dôvody, pre ktoré súd veci spojil, môže súd niektorú vec vylúčiť na samostatné konanie. § 113
(1)S konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k maloletým deťom z ich manželstva na čas po rozvode.
(2)S konaním o určenie otcovstva je spojené konanie o výchove a výžive maloletého dieťaťa. Príprava pojednávania § 114
(1)Pojednávanie pripraví predseda senátu tak, aby bolo možné rozhodnúť o veci spravidla na jedinom pojednávaní.
(2)Za tým účelom predseda senátu
  1. a)spravidla zistí stanovisko odporcu a pokúsi sa prípadne predbežne o zmierne vybavenie prípadu. V obchodných veciach môže odporcovi uložiť, aby sa vo veci vyjadril písomne a pripojil listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva;
  2. b)skúma, či sú splnené podmienky konania, a dbá na odstránenie nedostatkov a neúplností v návrhoch účastníkov;
  3. c)zabezpečí, aby bolo možné na pojednávaní vykonať potrebné dôkazy, a ak je to účelné, môže vykonať dôkaz prostredníctvom dožiadaného súdu;
  4. d)robí iné vhodné opatrenia. Pojednávanie § 115
(1)Na prejednávanie veci samej nariadi predseda senátu pojednávanie, na ktoré predvolá účastníkov a všetkých, prítomnosť ktorých je potrebná.
(2)Predvolanie sa musí účastníkom doručiť tak, aby mali dostatok času na prípravu, spravidla najmenej päť dní pred dňom, keď sa má pojednávanie konať. § 116
(1)Pojednávanie je verejné.
(2)Verejnosť možno pre celé pojednávanie alebo pre jeho časť vylúčiť, len keby verejné prejednanie veci ohrozilo štátne, hospodárske, obchodné alebo služobné tajomstvo, dôležitý záujem účastníkov konania alebo mravnosť. Súd však môže v takom prípade povoliť jednotlivým občanom, aby boli na pojednávaní prítomní, ale musí ich poučiť o trestných následkoch porušenia tajomstva.
(3)Aj keď nebola verejnosť vylúčená, môže súd odoprieť prístup na pojednávanie maloletým a občanom, u ktorých je obava, že by mohli porušiť dôstojný priebeh pojednávania. § 117
(1)Pojednávanie vedie predseda senátu, a to tak, aby prispelo k spravodlivému rozhodnutiu, aby splnilo výchovný účel a aby prebiehalo dôstojne a nerušene. Robí vhodné opatrenia, aby zabezpečil splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov; dbá pritom aj na to, aby svedkovia, ktorí dosiaľ neboli vyslúchnutí, neboli prítomní na pojednávaní.
(2)Kto nesúhlasí s opatrením predsedu senátu, ktoré urobil na pojednávaní, môže žiadať, aby rozhodol senát. § 118
(1)Po začatí pojednávania účastníci prednesú alebo doplnia svoje návrhy a predseda senátu oznámi výsledky prípravy pojednávania.
(2)Ďalší priebeh pojednávania určuje predseda senátu podľa okolností prípadu.
(3)Na záver môžu účastníci zhrnúť svoje návrhy a vyjadriť sa k dokazovaniu i k právnej stránke veci. § 119
(1)Pojednávanie môže sa odročiť len z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť. Ak sa pojednávanie odročuje, predseda senátu spravidla oznámi deň, kedy sa bude konať nové pojednávanie.
(2)Na začiatku nového pojednávania predseda senátu oznámi obsah prednesov a vykonaných dôkazov. DRUHÁ HLAVA DOKAZOVANIE Dôkazná povinnosť § 120
(1)Súd dbá na to, aby sa skutkový stav veci zistil čo najúplnejšie. Rozhoduje, ktoré z navrhovaných dôkazov treba vykonať, a vykoná aj iné dôkazy, než sú navrhované. Ak tvrdenia účastníkov o skutočnostiach sú zhodné, môže sa súd obmedziť pri zistení skutkového stavu na tieto nesporné tvrdenia.
(2)Účastníci sú povinní označiť dôkazy, ktorými možno objasniť skutkový stav veci; ak tak neurobia, rozhodne súd na podklade ostatných vykonaných dôkazov. § 121 Netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe súdu z jeho činnosti, ako aj právne predpisy uverejnené alebo oznámené v Zbierke zákonov Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky. Vykonávanie dôkazov § 122
(1)Dokazovanie súd vykonáva na pojednávaní.
(2)Ak je účelné, možno o vykonávanie dôkazu dožiadať iný súd alebo predseda senátu môže vykonať dôkaz z poverenia senátu mimo pojednávania. Účastníci majú právo byť prítomní pri takto vykonávanom dokazovaní. Jeho výsledky treba vždy na pojednávaní oznámiť.
(3)Senát môže vždy rozhodnúť, aby sa vykonané dôkazy doplnili alebo pred ním opakovali. § 123 Účastníci majú právo vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k všetkým dôkazom, ktoré sa vykonali. § 124 Dokazovanie treba vykonávať tak, aby sa zachovávalo štátne, hospodárske, obchodné a služobné tajomstvo a štátom uznávaná povinnosť mlčanlivosti. V týchto prípadoch možno vykonať výsluch len vtedy, ak vyslúchaného oslobodil od povinnosti zachovať tajomstvo alebo mlčanlivosť príslušný orgán alebo ten, v záujme ktorého má túto povinnosť. To platí primerane i tam, kde sa vykonáva dôkaz inak ako výsluchom. Dôkazné prostriedky § 125 Za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť stav veci, najmä výsluch svedkov, znalecký posudok, správy a vyjadrenia orgánov a právnických osôb, listiny, ohliadka a výsluch účastníkov. Pokiaľ nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd. § 126
(1)Každý občan je povinný ustanoviť sa na predvolanie na súd a vypovedať ako svedok. Musí vypovedať pravdu a nič nezamlčovať. Výpoveď môže odoprieť len vtedy, keby ňou spôsobil nebezpečenstvo trestného stíhania sebe alebo blízkym osobám; o dôvodnosti odopretia výpovede rozhoduje súd.
(2)Na začiatku výsluchu treba zistiť totožnosť svedka a okolnosti, ktoré môžu mať vplyv na jeho vierohodnosť. Ďalej treba poučiť svedka o význame svedeckej výpovede, o jeho právach a povinnostiach a o trestných následkoch krivej výpovede.
(3)Predseda senátu vyzve svedka, aby súvisle opísal všetko, čo vie o predmete výsluchu. Potom mu kladie otázky potrebné na doplnenie a vyjasnenie jeho výpovede. Otázky môžu dávať i členovia senátu a so súhlasom predsedu senátu i účastníci a znalci. § 127
(1)Ak závisí rozhodnutie od posúdenia skutočností, na ktoré treba odborné znalosti, ustanoví súd po vypočutí účastníkov znalca. Súd znalca vyslúchne; znalcovi môže tiež uložiť, aby posudok vypracoval písomne. Ak je ustanovených niekoľko znalcov, môžu podať spoločný posudok. Namiesto výsluchu znalca môže sa súd v odôvodnených prípadoch uspokojiť s písomným posudkom znalca.
(2)Znalecký posudok možno dať preskúmať aj inému znalcovi, vedeckému ústavu alebo inej inštitúcii.
(3)Účastníkovi, prípadne i niektorému inému môže predseda senátu uložiť, aby sa ustanovil k znalcovi, predložil mu potrebné predmety, podal mu potrebné vysvetlenia, podrobil sa lekárskemu vyšetreniu, prípadne krvnej skúške, alebo aby niečo vykonal alebo znášal, ak je to na podanie znaleckého posudku potrebné.
(4)Namiesto posudku znalca možno použiť potvrdenie alebo odborové vyjadrenie príslušného orgánu, o správnosti ktorých nemá súd pochybnosti. § 128 Orgány štátnej správy a samosprávy, ako aj právnické osoby, sú povinné na dotaz oznámiť súdu písomne alebo prostredníctvom povereného zástupcu skutočnosti, ktoré majú význam pre konanie a rozhodnutie. § 129
(1)Dôkaz listinou sa vykonáva tak, že ju alebo jej časť na pojednávaní predseda senátu prečíta alebo oznámi jej obsah.
(2)Predseda senátu môže uložiť tomu, kto má listinu potrebnú na dôkaz, aby ju predložil, alebo ju obstará sám od iného súdu, orgánu alebo právnickej osoby. § 130
(1)Ohliadka predmetu, ktorý možno dopraviť na súd, vykoná sa na pojednávaní. Za tým účelom môže predseda senátu uložiť tomu, kto má potrebný predmet, aby ho predložil.
(2)Inak sa ohliadka vykonáva na mieste. Treba na ňu predvolať tých, ktorí sa predvolávajú na pojednávanie. § 131
(1)Ak súd nariadi ako dôkaz výsluch účastníkov, účastníci sú povinní ustanoviť sa na výsluch; majú vypovedať pravdu a nič nezamlčovať. O tom musia byť poučení.
(2)Ustanovenie § 126 ods. 3 sa tu použije obdobne. Hodnotenie dôkazov § 132 Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci. § 133 Skutočnosť, pre ktorú je v zákone ustanovená domnienka, ktorá pripúšťa dôkaz opaku, má súd za preukázanú, pokiaľ v konaní nevyšiel najavo opak. § 134 Listiny vydané česko-slovenskými súdmi alebo inými štátnymi orgánmi v medziach ich právomoci, ako aj listiny, ktoré sú osobitnými predpismi vyhlásené za verejné, potvrdzujú, že ide o nariadenie alebo vyhlásenie orgánu, ktorý listinu vydal, a ak nie je dokázaný opak, i pravdivosť toho, čo sa v nich osvedčuje alebo potvrdzuje. § 135
(1)Súd je viazaný rozhodnutím ústavného súdu o tom, či určitý právny predpis je v rozpore s ústavou, zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Česká a Slovenská Federatívna Republika viazaná [§ 109 ods. 1 písm. b)]. Ďalej je súd viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných predpisov, a kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave; súd však nie je viazaný rozhodnutím v blokovom konaní.
(2)Inak otázky, o ktorých patrí rozhodnúť inému orgánu, môže súd posúdiť sám. Ak však bolo o takejto otázke vydané príslušným orgánom rozhodnutie, súd z neho vychádza. § 136 Ak možno výšku nárokov zistiť len s nepomernými ťažkosťami alebo ak ju nemožno zistiť vôbec, určí ju súd podľa svojej úvahy. TRETIA HLAVA TROVY KONANIA Druhy trov konania § 137 Trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát alebo komerčný právnik. § 138
(1)Na návrh môže predseda senátu priznať účastníkovi celkom alebo sčasti oslobodenie od súdnych poplatkov, ak to pomery účastníka odôvodňujú a ak nejde o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva. Ak nerozhodne predseda senátu inak, vzťahuje sa oslobodenie na celé konanie a má i spätnú účinnosť; poplatky zaplatené pred rozhodnutím o oslobodení sa však nevracajú.
(2)Priznané oslobodenie predseda senátu kedykoľvek za konania odníme, prípadne i so spätnou účinnosťou, ak sa do právoplatného skončenia konania ukáže, že pomery účastníka oslobodenie neodôvodňujú, prípadne neodôvodňovali.
(3)Ak bol účastníkovi oslobodenému od súdnych poplatkov ustanovený zástupca, vzťahuje sa oslobodenie v rozsahu, v akom bolo priznané, i na hotové výdavky zástupcu a na odmenu za zastupovanie. § 139
(1)Svedkovia majú právo na náhradu hotových výdavkov a ušlého zárobku (svedočné). Toto právo zaniká, ak sa neuplatní do troch dní od výsluchu alebo odo dňa, keď bolo svedkovi oznámené, že k výsluchu nedôjde. O tom súd musí svedka poučiť.
(2)Ak bol podaný znalecký posudok, vzniká právo na náhradu hotových výdavkov a na odmenu (znalečné). Osobitný zákon ustanovuje, komu sa znalečné vypláca.
(3)Ten, komu súd uložil pri dokazovaní nejakú povinnosť, najmä aby predložil listinu, má tie isté práva ako svedok, ak nie je účastníkom. Musí ich uplatniť za tých istých podmienok ako svedok. Platenie trov konania § 140
(1)Každý účastník platí trovy konania, ktoré vznikajú jemu osobne, a trovy svojho zástupcu. Spoločné trovy platia účastníci podľa pomeru účastníctva na veci a na konaní.
(2)Ak bol účastníkovi ustanovený za zástupcu advokát, platí jeho hotové výdavky a odmenu za zastupovanie štát; ak je to dôvodné, poskytne súd advokátovi na jeho žiadosť primeraný preddavok. § 141
(1)Súd môže uložiť účastníkovi, u ktorého nie sú podmienky pre oslobodenie od súdnych poplatkov, aby zložil preddavok na trovy dôkazu, ktorý navrhol alebo ktorý nariadil súd v skutočnostiach ním uvedených alebo v jeho záujme.
(2)Trovy dôkazov, ktoré nie sú kryté preddavkom, ako aj hotové výdavky ustanoveného zástupcu, ktorý nie je advokátom, a trovy spojené s tým, že účastník koná vo svojej materčine, platí štát. Náhrada trov konania § 142
(1)Účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. V konaní začatom na návrh prokurátora na zapretie otcovstva podľa § 62 Zákona o rodine prizná súd odporcovi náhradu týchto trov proti štátu.
(2)Ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípade vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
(3)Aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu. § 143 Odporca, ktorý nemal úspech vo veci, má právo na náhradu trov konania proti navrhovateľovi, ak svojím správaním nedal príčinu na podanie návrhu na začatie konania. § 144 Účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod alebo neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. Súd však môže priznať i náhradu týchto trov alebo ich časti, ak to odôvodňujú okolnosti prípadu alebo pomery účastníkov. § 145 Účastníkovi, ktorému súd prizná náhradu trov konania, prizná aj náhradu trov predbežného opatrenia a zabezpečenia dôkazov. § 146
(1)Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie
  1. a)mohlo sa začať i bez návrhu;
  2. b)skončilo sa zmierom, pokiaľ v ňom nebolo o náhrade trov dojednané niečo iné;
  3. c)bolo zastavené.
(2)Ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca. § 147
(1)Účastníkovi alebo jeho zástupcovi môže súd uložiť, aby uhradili trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, ak ich spôsobili svojím zavinením alebo ak tieto trovy vznikli náhodou, ktorá sa im prihodila.
(2)Súd môže uložiť svedkom, znalcom alebo tým, ktorí pri dokazovaní mali nejakú povinnosť, ak zavinili trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, aby ich nahradili účastníkom. § 148
(1)Štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil, pokiaľ u nich nie sú predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov.
(2)Súd môže uložiť svedkom, znalcom alebo tým, ktorí pri dokazovaní mali nejakú povinnosť, aby nahradili štátu trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, ak ich zavinili. § 149
(1)Ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.
(2)Ak ustanovený advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť štátu náhradu hotových výdavkov advokáta a odmenu za zastupovanie. Výška tejto odmeny sa určí podľa ustanovení osobitného predpisu34) o mimozmluvnej odmene.
(3)Ustanovenie odseku 1 platí obdobne, ak účastníka zastupoval komerčný právnik v rozsahu svojho oprávnenia ustanoveného osobitnými predpismi. § 150 Ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Rozhodnutie o trovách konania § 151
(1)O povinnosti na náhradu trov konania rozhoduje súd bez návrhu, a to spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie na ňom končí. O pravidlách podľa § 139 rozhoduje predseda senátu.
(2)Aj keď sa o náhrade trov konania rozhodlo samostatným uznesením, plynie lehota na plnenie vždy až od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa náhrada trov konania priznala.
(3)Trovy konania určí súd podľa sadzobníkov a podľa zásad platných pre náhradu mzdy a hotových výdavkov. Určiť výšku trov môže i predseda senátu až v písomnom vyhotovení rozhodnutia. ŠTVRTÁ HLAVA ROZHODNUTIE Rozsudok § 152
(1)Rozsudkom rozhoduje súd o veci samej. Zákon ustanovuje, kedy súd rozhoduje vo veci samej uznesením.
(2)Rozsudkom má sa rozhodnúť o celej prejednávanej veci. Ak je to však účelné, môže súd rozsudkom rozhodnúť najskôr len o jej časti alebo len o jej základe. § 153
(1)Súd rozhoduje na základe zisteného skutkového stavu veci.
(2)Súd môže prekročiť návrhy účastníkov a prisúdiť viac, než čoho sa domáhajú, iba vtedy, ak sa konanie mohlo začať aj bez návrhu alebo ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkmi. § 154
(1)Pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
(2)Ak ide o opakujúce sa dávky, možno uložiť povinnosť i na plnenie dávok, ktoré sa stanú zročnými len v budúcnosti. § 155
(1)Obsah rozhodnutia vo veci samej vysloví súd vo výroku rozsudku. Vo výroku rozhodne tiež o povinnosti na náhradu trov konania, pokiaľ sa o nej nerozhoduje samostatne.
(2)Výrok rozsudku o plnení v peniazoch sa môže vyjadriť v cudzej mene, ak to neodporuje okolnostiam prípadu a ak
  1. a)predmet konania je vyjadrený v cudzej mene a účastník, ktorý má plniť, je devízovým tuzemcom a má učet v cudzej mene, alebo
  2. b)niektorý z účastníkov je devízovým cudzozemcom. § 156
(1)Rozsudok sa vyhlasuje vždy verejne; vyhlasuje ho predseda senátu v mene republiky. Uvedie pritom výrok rozsudku spolu s odôvodnením a poučením o odvolaní a o možnosti výkonu rozhodnutia.
(2)Rozsudok sa vyhlasuje spravidla hneď po skončení konania, ktoré rozsudku predchádzalo; ak to nie je možné, súd na vyhlásenie rozsudku odročí konanie najdlhšie na tri dni. Ustanovenie § 119 ods. 2 sa v tomto prípade nepoužije.
(3)Len čo súd vyhlási rozsudok, je ním viazaný. § 157
(1)V písomnom vyhotovení rozsudku sa po slovách „V mene republiky“ uvedie označenie súdu, mená a priezviská sudcov a prísediacich, presné označenie účastníkov a ich zástupcov, účasť prokurátora, označenie prejednávanej veci, znenie výroku, odôvodnenie, poučenie o odvolaní, poučenie o možnosti výkonu rozhodnutia a deň a miesto vyhlásenia.
(2)V odôvodnení rozsudku uvedie súd podstatný obsah prednesov, stručne a jasne vyloží, ktoré skutočnosti má preukázané a ktoré nie, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov spravoval, prečo nevykonal i ďalšie dôkazy, a posúdi zistený skutkový stav podľa príslušných ustanovení, ktoré použil.
(3)V záujme výchovného pôsobenia rozsudku dbá súd na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé a zaoberalo sa i príčinami sporu. § 158
(1)Písomné vyhotovenie rozsudku podpisuje predseda senátu. Ak ho nemôže podpísať, podpíše ho iný člen senátu, a ak rozhodol samosudca, iný poverený sudca; dôvod sa na písomnom vyhotovení poznamená.
(2)Rovnopis písomného vyhotovenia rozsudku sa doručuje účastníkom, prípadne ich zástupcom do vlastných rúk. § 159
(1)Doručený rozsudok, ktorý už nemožno napadnúť odvolaním, je právoplatný.
(2)Výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre účastníkov a pre všetky orgány; ak je ním rozhodnuté o osobnom stave, je záväzný pre každého.
(3)Len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova. § 160
(1)Ak súd uloží v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť lehotu dlhšiu alebo určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí.
(2)Ak súd odsúdil na opakujúce sa plnenie v budúcnosti zročných dávok, treba ich plniť, len čo sa podľa rozsudku stanú zročnými.
(3)Ak súd uložil povinnosť vypratať byt, za ktorý treba zabezpečiť bytovú náhradu, nie je účastník povinný byt vypratať, dokiaľ sa preňho nezabezpečí náhradný byt, prípadne náhradné ubytovanie tam, kde podľa ustanovení Občianskeho zákonníka náhradné ubytovanie postačí. § 161
(1)Rozsudok je vykonateľný, len čo uplynie lehota na plnenie.
(2)Ak nie je v rozsudku uložená povinnosť na plnenie, je rozsudok vykonateľný, len čo nadobudol právoplatnosť.
(3)Právoplatné rozsudky ukladajúce vyhlásenie vôle nahradzujú toto vyhlásenie. § 162
(1)Pri rozsudkoch predbežne vykonateľných plynie lehota na plnenie od ich doručenia.
(2)Predbežne vykonateľné sú rozsudky odsudzujúce na plnenie výživného alebo pracovnej odmeny za posledné tri mesiace pred vyhlásením rozsudku.
(3)Na návrh môže súd predbežnú vykonateľnosť rozsudku vysloviť, a to vo výroku rozsudku, ak by inak účastníkovi hrozilo nebezpečenstvo ťažko nahraditeľnej alebo značnej ujmy. § 163
(1)Rozsudok odsudzujúci na plnenie v budúcnosti zročných dávok alebo na plnenie v splátkach možno na návrh zmeniť, ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď došlo k zmene pomerov.
(2)Rozsudky o výchove a výžive maloletých detí a o obmedzení rodičovských práv možno zmeniť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery. § 164 Predseda senátu opraví v rozsudku kedykoľvek i bez návrhu chyby v písaní a počítaní, ako aj iné zrejmé nesprávnosti. Ak sa oprava týka výroku rozhodnutia, vydá o tom predseda senátu opravné uznesenie, ktoré doručí účastníkom; pritom môže odložiť vykonateľnosť rozsudku na čas, pokiaľ opravné uznesenie nenadobudne právoplatnosť. § 165
(1)Pokiaľ nemá odôvodnenie rozsudku podklad v zistení skutkového stavu, môže účastník pred tým, ako rozsudok nadobudne právoplatnosť, navrhnúť, aby odôvodnenie bolo opravené.
(2)Ak súd prvého stupňa nevyhovie návrhu, predloží vec odvolaciemu súdu, ktorý o oprave rozhodne.
(3)O oprave dôvodov rozhoduje predseda senátu uznesením. Pojednávanie netreba nariaďovať. § 166
(1)Ak nerozhodol súd v rozsudku o niektorej časti predmetu konania, o trovách konania alebo o predbežnej vykonateľnosti, môže účastník do pätnástich dní od doručenia rozsudku navrhnúť jeho doplnenie. Súd môže rozsudok, ktorý nenadobudol právoplatnosť, doplniť aj bez návrhu.
(2)Doplnenie urobí súd dopĺňacím rozsudkom, pre ktorý platia obdobne

o rozsudku. Ak súd nevyhovie návrhu účastníka na doplnenie rozsudku, uznesením návrh zamietne.

(3)Návrh na doplnenie sa netýka právoplatnosti ani vykonateľnosti výrokov pôvodného rozsudku. Uznesenie § 167
(1)Ak zákon neustanovuje inak, rozhoduje súd uznesením. Uznesením sa rozhoduje najmä o podmienkach konania, o zastavení alebo prerušení konania, o zmene návrhu, o späťvzatí návrhu, o zmieri, o trovách konania, ako aj o veciach, ktoré sa týkajú vedenia konania.
(2)Ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerané

o rozsudku. § 168

(1)Uznesenie vyhlasuje predseda senátu prítomným účastníkom.
(2)Uznesenie súd doručí účastníkom, ak je proti nemu odvolanie alebo ak to je pre vedenie konania potrebné alebo ak ide o uznesenie, ktorým sa účastníkom ukladá nejaká povinnosť. § 169
(1)V písomnom vyhotovení uznesenia sa uvedie, ktorý súd ho vydal, ďalej označenie účastníkov a veci, výrok, odôvodnenie, poučenie o odvolaní a deň a miesto vydania uznesenia.
(2)Písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sa celkom vyhovuje návrhu, ktorému nikto neodporoval, alebo uznesenia, ktoré sa týka vedenia konania, nemusí obsahovať odôvodnenie.
(3)Ak sa uznesenie nedoručuje, stačí v písomnom vyhotovení uviesť výrok a deň vydania. § 170
(1)Súd je viazaný uznesením, len čo ho vyhlásil; ak nedošlo k vyhláseniu, len čo bolo doručené, a ak netreba doručovať, len čo bolo vyhotovené.
(2)Uznesením, ktorým sa upravuje vedenie konania, nie je však súd viazaný. § 171
(1)Lehota na plnenie začína plynúť od doručenia uznesenia; jej uplynutím je uznesenie vykonateľné.
(2)Ak nebola v uznesení uložená povinnosť na plnenie, je uznesenie vykonateľné, len čo bolo doručené, a ak netreba doručovať, len čo bolo vyhlásené alebo vyhotovené.
(3)Ak je uznesenie podľa zákona alebo podľa rozhodnutia súdu vykonateľné až po právoplatnosti, plynie lehota na plnenie až od právoplatnosti uznesenia. Platobný rozkaz § 172
(1)Predseda senátu môže aj bez výslovnej žiadosti navrhovateľa a bez vypočutia odporcu vydať platobný rozkaz, ak sa v návrhu na začatie konania uplatňuje právo na zaplatenie peňažnej sumy neprevyšujúcej 20 000 Kčs, v obchodných veciach neprevyšujúcej 100 000 Kčs alebo právo na zaplatenie peňažnej sumy, ktorá sa opiera o výpis z kníh tuzemského peňažného ústavu, ak uplatené právo vyplýva zo skutočností uvedených navrhovateľom. V platobnom rozkaze odporcovi uloží, aby do 15 dní od doručenia platobného rozkazu zaplatil navrhovateľovi uplatnenú pohľadávku a trovy konania alebo aby v tej istej lehote podal odpor na súde, ktorý platobný rozkaz vydal.
(2)Platobný rozkaz nemožno vydať
  1. a)ak ide o vec, v ktorej má konať a rozhodovať senát;
  2. b)ak nie je známy pobyt odporcu alebo keby sa mal platobný rozkaz doručiť do cudziny.
(3)Ak predseda senátu nevydá platobný rozkaz, nariadi pojednávanie. § 173
(1)Platobný rozkaz treba doručiť odporcovi do vlastných rúk, náhradné doručenie je vylúčené.
(2)Ak platobný rozkaz nemožno doručiť čo i len jednému z odporcov, predseda senátu ho uznesením zruší v plnom rozsahu. § 174
(1)Platobný rozkaz, proti ktorému nebol podaný odpor, má účinky právoplatného rozsudku.
(2)Ak čo len jeden z odporcov podá včas odpor, zrušuje sa tým platobný rozkaz v plnom rozsahu a predseda senátu nariadi pojednávanie. Opravným prostriedkom len proti výroku o trovách konania je však aj tu odvolanie.
(3)Neskoro podaný odpor predseda senátu uznesením zamietne; pre nedostatok odôvodnenia nemožno odpor zamietnuť. § 175
(1)Ak navrhovateľ predloží v prvopise zmenku alebo šek, o pravosti ktorých niet dôvodu pochybovať, a ďalšie listiny potrebné na uplatnenie práva, predseda senátu krajského súdu činného v obchodných veciach vydá na jeho návrh zmenkový (šekový) platobný rozkaz, v ktorom odporcovi uloží, aby do troch dní zaplatil požadovanú sumu a trovy konania alebo aby v tej istej lehote podal námietky, v ktorých musí uviesť všetko, čo proti platobnému rozkazu namieta. Zmenkový (šekový) platobný rozkaz musí sa doručiť do vlastných rúk odporcu. Ak nemožno návrhu na vydanie platobného rozkazu vyhovieť, nariadi predseda senátu pojednávanie.
(2)Ak odporca nepodá včas námietky alebo ak ich vezme späť, má zmenkový (šekový) platobný rozkaz účinky právoplatného rozsudku. Neskoro podané námietky alebo námietky, ktoré neobsahujú odôvodnenie, predseda senátu zamietne.
(3)Ak odporca podá včas námietky, predseda senátu nariadi na ich prejednanie pojednávanie; na námietky podané neskôr však už nemožno prihliadať. V rozsudku súd vysloví, či zmenkový (šekový) platobný rozkaz ponecháva v platnosti alebo či ho zrušuje a v akom rozsahu. Opravným prostriedkom len proti výroku o trovách konania je odvolanie. PIATA HLAVA OSOBITNÉ

Starostlivosť súdu o maloletých § 176

(1)Vo veciach starostlivosti súdu o maloletých sa vo veci samej rozhoduje rozsudkom o výchove a výžive maloletých detí, o styku rodičov s nimi, o obmedzení alebo pozbavení rodičovských práv, o schválení dôležitých úkonov maloletého a o záležitostiach, o ktorých sa rodičia nemôžu dohodnúť. Okrem toho sa rozhoduje rozsudkom o predĺžení ústavnej výchovy po dosiahnutí plnoletosti a o zrušení takého opatrenia.
(2)O ostatných veciach sa rozhoduje uznesením. § 177
(1)Ak nie je príslušný súd známy alebo ak nemôže včas zakročiť, zakročí súd, v obvode ktorého sa maloletý zdržuje. Len čo je to však možné, postúpi vec príslušnému súdu.
(2)Ak sa zmenia okolnosti, podľa ktorých sa posudzuje príslušnosť, môže príslušný súd preniesť svoju príslušnosť na iný súd, ak je to v záujme maloletého. Ak tento súd nesúhlasí s prenesením príslušnosti, rozhodne jeho nadriadený súd. § 178
(1)Súd vedie rodičov, prípadne opatrovníkov maloletých k riadnemu plneniu povinností pri starostlivosti o maloletého. Vybavuje podnety a upozornenia občanov a právnických osôb ohľadne výchovy maloletého a robí vhodné opatrenia.
(2)O vhodnosti a účelnosti navrhnutých alebo zamýšľaných opatrení súd spravidla zistí názor orgánu starostlivosti o deti, orgánu obce, prípadne aj jednotlivých občanov, ktorí sú oboznámení s pomermi. Ak je to vhodné, vyslúchne o nich aj maloletého. § 179 Ak je pre platnosť právneho úkonu, ktorý urobil zákonný zástupca za maloletého, potrebné schválenie súdu, súd ho schváli, ak je to v záujme maloletého. § 180
(1)Súdom ustanovený opatrovník maloletého zloží do rúk predsedu senátu sľub, že bude riadne vykonávať svoje povinnosti a že bude pritom dbať na pokyny súdu. Po zložení sľubu mu predseda senátu vydá listinu obsahujúcu poverenie na výchovu a zastupovanie dieťaťa a vymedzenie rozsahu práv a povinností vyplývajúcich z tohto poverenia.
(2)Súd dohliada na správu majetku maloletého zastúpeného opatrovníkom a robí potrebné a vhodné opatrenia na zistenie a zabezpečenie jeho majetku.
(3)Opatrovník predloží súdu po skončení zastupovania záverečný účet zo správy majetku; súd mu môže tiež uložiť, aby mu počas zastupovania podával pravidelné správy o svojej činnosti. Konanie o osvojenie § 181
(1)Účastníkmi konania sú osvojované dieťa, jeho rodičia, osvojiteľ a jeho manžel.
(2)Rodičia osvojovaného dieťaťa však nie sú účastníkmi konania, ak sú pozbavení rodičovských práv alebo ak nemajú spôsobilosť na právne úkony, ako aj v prípadoch, keď na osvojenie nie je potrebný ich súhlas, hoci sú zákonnými zástupcami osvojovaného dieťaťa.
(3)Manžel osvojiteľa nie je účastníkom konania, ak nie je na osvojenie potrebný jeho súhlas. § 182
(1)Osvojované dieťa súd vyslúchne, len ak toto dieťa je schopné pochopiť význam osvojenia a výsluch nie je v rozpore a jeho záujmom. Ak sa nemá osvojované dieťa vyslúchnuť, nepredvoláva sa na pojednávanie.
(2)Ostatných účastníkov musí súd vždy vyslúchnuť, a to podľa možnosti osobitne. § 183
(1)Na základe lekárskeho vyšetrenia súd zistí, či sa zdravotný stav osvojovaného dieťaťa i osvojiteľa neprieči účelu osvojenia. S výsledkami vyšetrenia súd oboznámi účastníkov.
(2)Účastníkov súd poučí o význame osvojenia z hľadiska záujmu spoločnosti i z hľadiska záujmu osvojovaného dieťaťa, ako aj o tom, aké povinnosti má osvojiteľ. § 184 V rozsudku, ktorým sa vyslovuje osvojenie, súd uvedie i priezvisko, ktoré bude osvojenec mať. § 185 O zrušení osvojenia platia primerane

§ 181až 184. Návrh však môže podať aj osvojenec. Konanie o spôsobilosti na právne úkony § 186

(1)Návrh na začatie konania o spôsobilosti na právne úkony (pozbavenie, obmedzenie alebo vrátenie spôsobilosti na právne úkony) môže podať aj zdravotnícke zariadenie, ktoré je v takom prípade účastníkom konania.
(2)Ak nepodal návrh na začatie konania štátny orgán alebo zdravotnícke zariadenie, môže súd uložiť navrhovateľovi, aby do primeranej lehoty predložil lekárske vysvedčenie o duševnom stave vyšetrovaného; ak sa v tejto lehote nepredložilo lekárske vysvedčenie, súd zastaví konanie.
(3)Návrh na vrátenie spôsobilosti na právne úkony môže podať i ten, kto bol pozbavený spôsobilosti na právne úkony. Ak však súd jeho návrh zamietol a ak nemožno očakávať zlepšenie jeho stavu, môže súd rozhodnúť, že mu toto právo po primeraný čas, najdlhšie však po dobu troch rokov, nepatrí. § 187
(1)Tomu, o ktorého spôsobilosť na právne úkony ide, ustanoví predseda senátu opatrovníka pre konanie.
(2)Od výsluchu vyšetrovaného môže súd upustiť, ak nemožno tento výsluch vykonať vôbec alebo bez ujmy na zdravotnom stave vyšetrovaného.
(3)O zdravotnom stave vyšetrovaného súd vyslúchne vždy znalca. Na návrh znalca môže súd nariadiť, aby vyšetrovaný bol po čas najviac troch mesiacov vyšetrovaný v zdravotníckom zariadení, ak je to nevyhnutné potrebné na vyšetrenie zdravotného stavu. § 188
(1)Ak sú síce podmienky pre obmedzenie spôsobilosti na právne úkony pre nadmerné užívanie alkoholických nápojov alebo omamných prostriedkov či jedov, ale ak možno očakávať, že sa stav vyšetrovaného zlepší, môže súd prerušiť konanie na čas, ktorý zároveň určí; pritom môže rozhodnúť, že vyšetrovaný je povinný podrobiť sa potrebnému liečeniu.
(2)Pred uplynutím určeného času pokračuje súd v konaní len vtedy, ak sa ukáže, že nedochádza k zlepšeniu. § 189
(1)Z dôvodov vhodnosti nemusí predseda senátu nariaďovať pojednávanie.
(2)Súd môže rozhodnúť, že upustí od doručenia rozhodnutia o spôsobilosti na právne úkony, ak by doručenie mohlo na adresáta pre jeho duševnú poruchu pôsobiť nepriaznivo alebo ak adresát nie je schopný význam rozhodnutia pochopiť. § 190 Vydaný rozsudok súd zruší, ak sa neskôr ukáže, že pre pozbavenie alebo obmedzenie spôsobilosti na právne úkony neboli podmienky. § 191
(1)Trovy konania platí štát. Ak to možno spravodlivo žiadať, prizná súd štátu ich náhradu proti tomu, o ktorého spôsobilosť na právne úkony v konaní šlo.
(2)Ten, kto podá zjavne bezdôvodný návrh na pozbavenie alebo obmedzenie spôsobilosti na právne úkony, je povinný nahradiť ujmy, ktoré vyšetrovanému, je zástupcovi a štátu konaním vznikli. Konanie o vyslovenie prípustnosti prevzatia alebo držania v ústave zdravotníckej starostlivosti § 191a
(1)Ústav vykonávajúci zdravotnícku starostlivosť (ďalej len „ústav“), v ktorom sú umiestňované osoby z dôvodov uvedených v osobitnom predpise, je povinný oznámiť do 24 hodín súdu, v ktorého obvode ústav je, prevzatie každého, kto v ňom bol umiestnený bez svojho písomného súhlasu (ďalej len „chorý“).
(2)Ak je osoba, ktorá bola prijatá do zdravotníckej starostlivosti so svojím písomným súhlasom, obmedzená vo voľnom pohybe alebo styku s vonkajším svetom až v priebehu liečenia, je ústav povinný urobiť oznámenie podľa odseku 1 do 24 hodín po tom, čo k takému obmedzeniu došlo. § 191b
(1)O každom, o ktorom je ústav povinný urobiť oznámenie podľa § 191a, začne súd, v ktorého obvode je ústav, konanie o vyslovenie prípustnosti prevzatia do ústavu, iba že prevzatie a držanie nariadil súd v inom konaní.
(2)Ak ten, koho ústav prevzal, nemá iného zástupcu, ustanoví mu súd pre toto konanie opatrovníka.
(3)Súd vykoná dôkazy potrebné na posúdenie, či k prevzatiu (§ 191a ods. 1 a 2) došlo zo zákonných dôvodov, vyslúchne chorého a ošetrujúceho lekára. Pojednávanie spravidla nie je potrebné nariaďovať.
(4)Do siedmych dní odo dňa, keď došlo k obmedzeniu podľa § 191a, súd uznesením rozhodne, či k prevzatiu došlo zo zákonných dôvodov (§ 191a ods. 1). § 191c
(1)Uznesenie podľa § 191b ods. 4 sa doručí umiestnenému, ibaže podľa vyjadrenia ošetrujúceho lekára nie je schopný chápať obsah takého rozhodnutia ďalej jeho zástupcovi (opatrovníkovi) a ústavu.
(2)Odvolanie proti tomuto uzneseniu nemá odkladný účinok. Odvolať sa môže aj ústav, ak bolo vyslovené, že prevzatie sa nestalo v súlade so zákonnými dôvodmi.
(3)Ústav môže umiestneného prepustiť, aj keď súd vyslovil, že k prevzatiu došlo v súlade so zákonnými dôvodmi. § 191d
(1)Ak súd vyslovil, že prevzatie bolo v súlade so zákonnými dôvodmi a umiestnený je obmedzený alebo vylúčený zo styku s vonkajším svetom pokračuje súd v konaní o vyslovenie prípustnosti jeho ďalšieho držania v ústave.
(2)Na zistenie zdravotného stavu umiestneného súd ustanoví znalca. Úlohou znalca je vyjadrenie o tom, či ďalšie držanie umiestneného v ústave pri obmedzení alebo vylúčení styku s vonkajším svetom je alebo nie je potrebné. Za znalca nemôže byť ustanovený lekár, ktorý pracuje v ústave, v ktorom je umiestnený držaný.
(3)Súd nariadi pojednávanie, na ktoré prizve umiestneného (pokiaľ podľa vyjadrenia ošetrujúceho lekára alebo písomného znaleckého posudku je umiestnený schopný vnímať priebeh a význam pojednávania), a jeho zástupcu (opatrovníka). Na pojednávaní vyslúchne znalca, podľa okolností ošetrujúceho lekára, umiestneného a vykoná prípadne ďalšie vhodné dôkazy.
(4)V rozsudku, ktorý musí byť vyhlásený do troch mesiacov od výroku o prípustnosti prevzatia do ústavu, rozhodne súd, či ďalšie držanie je prípustné a na akú dobu.

§ 191cods. 2 a 3 platia tu obdobne. § 191e

(1)Účinnosť rozsudku podľa § 191d ods. 4 zanikne uplynutím doby jedného roka odo dňa jeho vyhlásenia, ak v ňom nebola určená kratšia lehota. Ak sa má držanie v ústave predĺžiť nad túto dobu, treba vykonať nové vyšetrenie a súd musí o povolení ďalšieho držania znova rozhodnúť.

§ 191cods. 2 a 3 tu platia obdobne.

(2)Rozsudok podľa odseku 1 nebráni tomu, aby ústav prepustil osobu držanú v ústave pred uplynutím doby uvedenej v odseku 1, ani tomu, aby opatrovnícky súd urobil iné opatrenie. § 191f Osoba držaná v ústave, ak je spôsobilá na právne úkony, jej zástupca (opatrovník) a osoby jej blízke môžu ešte pred uplynutím doby, do ktorej je držanie prípustné, žiadať o nové vyšetrenie a rozhodnutie o prepustení, ak je odôvodnená domnienka, že ďalšie držanie v ústave nie je dôvodné. Ak súd zamietne návrh na prepustenie, môže rozhodnúť, že nebude konať ďalšie vyšetrovanie pred uplynutím doby, po ktorú bolo držanie v ústave povolené. § 191g Trovy konania platí štát. Neplatí však trovy právneho zastúpenia, s výnimkou prípadov uvedených v § 30 ods. 2 tohto zákona. Opatrovnícke konanie § 192
(1)Predseda senátu je povinný postarať sa o to, aby bol ustanovený opatrovník osobám, ktoré ho podľa zákona musia mať.
(2)V uznesení, ktorým súd ustanovuje opatrovníka, uvedie i rozsah opatrovníckych práv a povinností. § 193

§ 176až 180, pokiaľ sa vzťahujú na opatrovníctvo nad maloletým, platia tu obdobne. Konanie o povolenie uzavrieť manželstvo § 194

(1)O povolení uzavrieť manželstvo rozhoduje súd na návrh, na ktorý je oprávnený ten, kto hodlá uzavrieť manželstvo.
(2)Ten, kto hodlá uzavrieť manželstvo, a jeho zákonní zástupcovia sú účastníkmi konania. Pred rozhodnutím treba vyslúchnuť toho, kto hodlá uzavrieť manželstvo, v neprítomnosti iných osôb o tom, či skutočne chce vstúpiť do manželstva, a vyslúchnuť i toho, s kým sa má manželstvo uzavrieť.
(3)Rozsudok, ktorý sa povoľuje uzavrieť manželstvo, musí obsahovať i presné označenie toho, s kým sa má manželstvo uzavrieť. Konanie o vyhlásenie za mŕtveho § 195
(1)Návrh môže podať, kto má na veci právny záujem.
(2)Ak súd uzná, že podľa údajov návrhu tu sú podmienky pre vyhlásenie nezvestného za mŕtveho, ustanoví nezvestnému opatrovníka. § 196
(1)Súd vyhláškou alebo iným vhodným spôsobom vyzve nezvestného, aby sa do jedného roka prihlásil, a každého, kto o ňom vie, aby o ňom podal v tej istej lehote správu súdu alebo opatrovníkovi, prípadne zástupcovi nezvestného, uvedenému vo vyhláške. Zároveň súd vykoná všetky potrebné vyšetrenia o nezvestnom.
(2)Vo vyhláške súd uvedie podstatné okolnosti prípadu a oznámi, že po uplynutí lehoty uvedenej vo vyhláške rozhodne o vyhlásení za mŕtveho, ak sa nezvestný neprihlási alebo ak nedôjde správa o tom, že je nažive. Lehotu určí súd na jeden rok od uverejnenia vyhlášky. Vo vyhláške treba uviesť deň, kedy sa lehota končí. § 197 Ak súd zistí počas konania, že nie sú splnené podmienky vyhlásenia za mŕtveho, zastaví konanie. § 198 Po uplynutí lehoty určenej vo vyhláške vydá súd rozsudok o vyhlásení za mŕtveho. Uvedie v ňom deň, ktorý platí za deň smrti nezvestného, prípadne deň, ktorý nezvestný neprežil. § 199
(1)Ak súd zistí, že ten, kto bol vyhlásený za mŕtveho, je nažive alebo žil v deň, od ktorého dosiaľ neuplynul čas primeraný na to, aby nezvestný mohol byť vyhlásený za mŕtveho, zruší svoje rozhodnutie o vyhlásení za mŕtveho.
(2)Na návrh účastníka súd opraví deň, ktorý je uvedený v jeho rozhodnutí ako deň smrti, ak dodatočne zistí, že ten, kto bol vyhlásený za mŕtveho, zomrel iného dňa, alebo sa toho dňa nemohol dožiť, alebo ho prežil. Súd tak môže urobiť aj bez návrhu. § 200 Ak je isté, že občan zomrel, alebo jeho smrť nemožno preukázať ustanoveným spôsobom, súd vydá rozhodnutie, ktorým vyhlási občana za mŕtveho. Konanie vo veciach obchodného registra § 200a
(1)Konanie vo veciach obchodného registra sa začína na návrh fyzickej alebo právnickej osoby (ďalej len „podnikateľ“), ktorej sa zápis v registri týka, alebo osôb oprávnených na to podľa zákona.
(2)Súd môže začať konanie aj bez návrhu, ak sa má dosiahnuť zhoda medzi zápisom v obchodnom registri a skutočným stavom.
(3)Osobitné predpisy ustanovujú, ktorí podnikatelia a ktoré skutočnosti ich sa týkajúce sa zapisujú do obchodného registra. § 200b
(1)V konaní o vykonanie zápisu je súd povinný skúmať, či sú splnené predpoklady na vykonanie zápisu vyžadované právnymi predpismi.
(2)Súd rozhoduje o obsahu zápisu bez pojednávania uznesením. Vo výroku uznesenia uvedie deň zápisu. Zápis treba vykonať do jedného mesiaca od vydania rozhodnutia o obsahu zápisu.
(3)Ustanovenie o poriadkových pokutách sa použije aj v prípade, že podnikateľ neuposlúchne výzvu súdu, aby mu oznámil skutočnosti alebo predložil listiny potrebné na vykonanie zápisu podľa § 200a ods. 2. § 200c
(1)Obchodný register je každému prístupný, každý má právo doň nahliadať a vyhotovovať z neho odpisy a výpisy.
(2)Na požiadanie možno z registra vydať úradný odpis, výpis alebo potvrdenie o určitom zápise, prípade potvrdenie o tom, že v registri určitý zápis nie je. § 200d
(1)Obchodný register vedie okresný súd v sídle krajského súdu (ďalej len „registrový súd“) pre podnikateľov, ktorí majú svoje sídlo v obvode tohto krajského súdu. Ak svoje sídlo nemajú, je príslušný súd podľa miesta podnikania; ak podnikateľ nemá ani miesto podnikania, je na vedenie obchodného registra príslušný súd podľa miesta bydliska podnikateľa.
(2)Zákon Českej národnej rady a zákon Slovenskej národnej rady ustanovuje, ktorý okresný súd alebo jemu na roveň postavený súd v sídle krajského súdu je registrovým súdom.
(3)Obchodný register pre zahraničnú osobu (§ 21 ods. 2 Obch. zák.), vedie súd, v ktorého obvode je umiestnený jej podnik alebo jeho organizačná zložka (§ 21 ods. 3 Obch. zák.). § 200e Konanie o niektorých otázkach obchodných spoločností a družstiev
(1)Na konanie vo veciach uvedených v § 9 ods. 4 písm.
  1. b)až
  2. i)je príslušný krajský súd s pôsobnosťou v obchodných veciach, v ktorého obvode má obchodná spoločnosť alebo družstvo svoje sídlo.
(2)Ak ustanovenie uvedené v odseku 1 neustanovuje, že sa konanie začína na návrh, možno ho začať aj bez návrhu.
(3)Účastníctvo vo veciach uvedených v odseku 1 sa spravuje ustanovením § 94. O veci nie je potrebné nariaďovať pojednávanie. Rozhoduje sa uznesením. Konanie vo veciach voličských zoznamov § 200f Ak príslušný orgán štátnej správy sám neodstráni chyby alebo nedostatky v zoznamoch voličov do zákonodarných zborov alebo do orgánov miestnej samosprávy, môže sa občan tým dotknutý obrátiť na súd príslušný podľa volebného okrsku s návrhom na vydanie rozhodnutia o vykonaní opravy alebo doplnení zoznamu. § 200g
(1)Účastníkmi konania sú navrhovateľ a príslušný orgán štátnej správy.
(2)Súd rozhodne bez pojednávania uznesením, a to do troch dní. § 200h Konanie vo veciach združovania v politických stranách a politických hnutiach
(1)Ak prípravný výbor politickej strany alebo politického hnutia nesúhlasí s upozornením príslušného ministerstva, že návrh na registráciu nemá náležitosti požadované zákonom alebo že v návrhu sú neúplné alebo nepresné údaje, môže sa prípravný výbor domáhať určenia, že návrh na registráciu nemá nedostatky.
(2)Účastníkom konania je prípravný výbor a príslušné ministerstvo.
(3)Príslušný na rozhodnutie je krajský súd, v ktorého obvode má sídlo prípravný výbor.
(4)Rozhoduje sa bez pojednávania, uznesením. Odvolanie proti rozhodnutiu nie je prípustné. ŠTVRTÁ ČASŤ OPRAVNÉ PROSTRIEDKY PRVÁ HLAVA ODVOLANIE Podanie odvolania § 201 Účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa odvolaním, pokiaľ to zákon nevylučuje. § 202
(1)Odvolanie nie je prípustné proti uzneseniu, ktorým
  1. a)sa upravuje vedenie konania;
  2. b)bol na konanie pribratý ďalší účastník;
  3. c)sa začalo konanie bez návrhu;
  4. d)sa vrátilo podanie na opravu;
  5. e)sa odpustilo zmeškanie lehoty;
  6. f)sa pripustila alebo nepripustila zmena návrhu;
  7. g)sa rozhodlo o svedočnom alebo o nárokoch podľa § 139 ods. 3;
  8. h)bo schválený zmier;
  9. i)sa rozhodlo o návrhu občana na vykonanie opravy alebo doplnenie voličského zoznamu.
(2)Odvolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. § 203 - zrušený § 204
(1)Odvolanie sa podáva do pätnástich dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, plynie táto lehota od doručenia oprávneného uznesenia.
(2)Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí päťnásťdňovej lehoty preto, že sa odvolateľ spravoval nesprávnym poučením súdu o odvolaní. Ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o odvolaní alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie je prípustné, možno podať odvolanie do troch mesiacov od doručenia.
(3)Odpustenie zmeškania lehoty na odvolanie nie je prípustné, ak ide o odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo vyslovené, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je. V týchto prípadoch neplatí tiež ustanovenie odseku 2 druhej vety. § 205
(1)V odvolaní má sa popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v čom sa vidí nesprávnosť tohto rozhodnutia alebo postupu súdu a čoho sa odvolateľ domáha.
(2)V odvolaní možno uviesť nové skutočnosti a dôkazy. § 206
(1)Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd.
(2)Ak sa však rozhodlo o niektorých právach so samostatným skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých účastníkov, z ktorých každý koná v konaní sám za seba (§ 91 ods. 1), a odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektorých účastníkov, nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí v prípadoch, keď od rozhodnutia o napadnutom výroku je závislý výrok, ktorý odvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkmi.
(3)Právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá aj vtedy, ak odvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej zročnosti alebo o predbežnej vykonateľnosti rozsudku. Vzdanie sa odvolania a jeho späťvzatie § 207
(1)Vzdať sa odvolania možno len voči súdu, a to až po vyhlásení rozhodnutia.
(2)Dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak niekto vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova. § 208 Ak je návrh na začatie konania vzatý späť, keď už rozhodol súd prvého stupňa, ale jeho rozhodnutie nie je dosiaľ právoplatné, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. Súd späťvzatie nepripustí, ak druhý účastník z vážnych dôvodov s tým nesúhlasí. Ak späťvzatie pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvého stupňa a konanie zastaví. Úkony súdu prvého stupňa § 209 Predseda senátu prvého stupňa dbá na odstránenie vád odvolania. Ak sa mu nepodarí vadu odstrániť alebo ak má za to, že odvolanie je podané oneskorene alebo tým, kto naň nie je oprávnený, alebo že nie je prípustné, predloží vec po uplynutí odvolacej lehoty so správou o tom odvolaciemu súdu. § 210
(1)Ak nejde o prípad uvedený v § 209, doručí predseda senátu odvolanie, ktoré smeruje proti rozsudku, ostatným účastníkom.
(2)Ak je to potrebné, predseda senátu vyšetrí, či sú splnené podmienky konania, obstará správy a listiny, ktorých sa odvolateľ dovoláva, a vykoná aj iné podobné vyšetrenia.
(3)Len čo všetkým účastníkom uplynie lehota na podanie odvolania a len čo sa vykonávajú vyšetrenia podľa odseku 2, predloží predseda senátu vec odvolaciemu súdu. § 210a Uznesenie o povinnosti zaplatiť súdny poplatok alebo uznesenie, z ktorého nenadobudla dosiaľ práva iná osoba ako odvolateľ, alebo uznesenie, ktorým bolo uložené poriadkové opatrenie (§ 53), môže na odvolanie zmeniť priamo súd prvého stupňa, pokiaľ odvolaniu v celom rozsahu vyhovie. Konanie na odvolacom súde § 211 Pre konanie na odvolacom súde platia primerane

o konaní pred súdom prvého stupňa, pokiaľ nie je ustanovené niečo iné. § 212

(1)Odvolací súd prejedná vec v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha preskúmania rozhodnutia. Týmto rozsahom nie je viazaný
  1. a)vo veciach, v ktorých možno začať konanie bez návrhu,
  2. b)v prípadoch, keď od rozhodnutia o napadnutom výroku je závislý výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý,
  3. c)v prípadoch, keď ide o také spoločné práva alebo povinnosti, že sa rozhodnutie musí vzťahovať na všetkých účastníkov, ktorí vystupujú na jednej strane, a kde platia úkony jedného z nich aj pre ostatných (§ 91 ods. 2), hoci odvolanie podal len niektorý z účastníkov,
  4. d)ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkmi.
(2)Na vady konania pred súdom prvého stupňa prihliada odvolací súd len potiaľ, pokiaľ mohli mať na následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
(3)Odvolací súd môže rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušiť, aj keď sa navrhuje jeho zmena, a naopak.
(4)Účastníci môžu odvolacie návrhy i odvolacie dôvody bez súhlasu súdu meniť. § 213
(1)Odvolací súd nie je viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvého stupňa.
(2)Odvolací súd môže opakovať dokazovanie alebo ho i doplniť, ak nejde o rozsiahlejšie doplnenie a ak ho možno vykonať bez prieťahov. Dokazovanie doplní buď sám, alebo prostredníctvom súdu prvého stupňa alebo dožiadaného súdu. § 214
(1)Na prejednanie odvolania nariadi predseda senátu odvolacieho súdu pojednávanie.
(2)Pojednávanie netreba nariaďovať, ak
  1. a)sa odmieta odvolanie podľa § 218;
  2. b)sa zastavuje alebo prerušuje konanie;
  3. c)odvolanie smeruje proti uzneseniu;
  4. d)ide o rozhodnutie o spôsobilosti na právne úkony, o vyslovení prípustnosti prevzatia alebo držania v ústave zdravotníckej starostlivosti alebo o vyhlásení za mŕtveho;
  5. e)sa zrušuje rozhodnutie podľa § 221 ods. 1;
  6. f)odvolanie sa týka len trov konania, príslušenstva pohľadávky alebo jej zročnosti alebo predbežnej vykonateľnosti rozsudku;
  7. g)odvolanie smeruje proti rozsudku, ktorý rozhodol len o výžive maloletého dieťaťa. § 215 Na začiatku pojednávania podá predseda alebo poverený člen senátu správu o doterajšom priebehu konania. Potom sa vyjadria účastníci a prednesú svoje návrhy. § 216
(1)

§ 92pre odvolacie konanie neplatia.

(2)Nie je dôvodom pre prerušenie konania, ak sa účastníci neustanovia na pojednávanie na odvolacom súde. § 217 - zrušený Rozhodnutie o odvolaní § 218
(1)Odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré
  1. a)bolo podané oneskorene;
  2. b)bolo podané niekým, kto na odvolanie nie je oprávnený;
  3. c)smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.
(2)Ako oneskorené nemožno odmietnuť odvolanie, ktoré bolo v lehote podané na odvolacom súde alebo do zápisnice na nepríslušnom okresnom súde. § 219 Odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vecne správne. § 220
(1)Odvolací súd zmení rozhodnutie, ak súd prvého stupňa rozhodol nesprávne, hoci správne zistil skutkový stav.
(2)Odvolací súd môže zmeniť rozhodnutie i vtedy, ak po doplnení dokazovania je skutkový stav veci zistený tak, že možno o veci rozhodnúť. § 221
(1)Ak nie sú podmienky ani pre potvrdenie, ani pre zmenu rozsudku, súd rozhodnutie zruší. Najmä ho zruší, ak
  1. a)rozsudok bol vydaný na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu;
  2. b)sú tu také vedy, že konanie nemalo pre nedostatok podmienok konania prebehnúť alebo že rozhodoval vylúčený sudca alebo že súd nebol správne obsadený;
  3. c)rozsudok nie je preskúmateľný pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov;
  4. d)súd nepribral za účastníka toho, kto mal byť účastníkom.
(2)Ak odvolací súd zruší rozhodnutie, vráti vec prvého stupňa na ďalšie konanie alebo zastaví konanie, prípadne postúpi vec orgánu, do právomoci ktorého vec patrí. § 222
(1)Ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k podaniu odvolania nedošlo.
(2)Odvolanie môže odvolací súd vybaviť aj tak, že pripustí vzatie návrhu na začatie konania späť, alebo schváli zmier.
(3)Za podmienok § 164 môže odvolací súd nariadiť aj opravu napadnutého rozhodnutia. § 223 Odvolací súd rozhoduje rozsudkom, ak potvrdzuje alebo mení rozsudok; inak rozhoduje uznesením. Trovy odvolacieho konania § 224
(1)

o trovách konania pred súdom prvého stupňa platia i pre odvolacie konanie.

(2)Ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o trovách konania na súde prvého stupňa.
(3)Ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvého stupňa v novom rozhodnutí o veci. Ďalší priebeh konania § 225 Súd prvého stupňa doručí rozhodnutie o odvolaní, pokiaľ ho nedoručil odvolací súd priamo. § 226 Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu. Odvolanie proti rozhodnutiu štátneho notárstva § 227

o odvolaní sa použijú obdobne, ak rozhoduje súd o odvolaní proti rozhodnutiu štátneho notárstva. DRUHÁ HLAVA OBNOVA KONANIA Prípustnosť § 228

(1)Právoplatný rozsudok môže účastník napadnúť návrhom na obnovu konania:
  1. a)ak sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, ktoré bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, pokiaľ môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci;
  2. b)ak možno vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní, pokiaľ môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci;
  3. c)ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v dôsledku trestného činu sudcu.
(2)Návrh na obnovu konania má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) obsahovať označenie rozsudku, proti ktorému smeruje, dôvod obnovy, skutočnosti, ktoré svedčia o tom, že návrh je podaný včas, dôkazy, ktorými sa má dôvodnosť návrhu preukázať, ako aj to, čoho sa navrhovateľ domáha. § 229 Obnova nie je prípustná proti rozsudkom, a) ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že tu nie je; b) ktorých zrušenie alebo zmenu možno dosiahnuť inak. § 230
(1)Návrh na obnovu konania treba podať v lehote troch mesiacov od tohto času, keď ten, kto obnovu navrhuje, sa dozvedel o dôvode obnovy, alebo od toho času, keď ho mohol uplatiť.
(2)Po troch rokoch od právoplatnosti rozsudku môže sa návrh podať len pre dôvod uvedený v § 228 ods. 1 písm. c). Návrh sa môže podať i po uplynutí tejto lehoty, ak trestný rozsudok, na podklade ktorého sa v občianskom súdnom konaní priznalo právo, bol neskôr podľa trestnoprávnych predpisov zrušený.
(3)Navrátenie lehoty na obnovu konania nie je prípustné. § 231 Návrhom na obnovu konania možno napadnúť i uznesenie, ktorým bol schválený zmier, ak možno dôvody obnovy vzťahovať i na predpoklady, za ktorých sa zmier schvaľoval; to platí obdobne aj pre platobný rozkaz. Konanie o obnove § 232
(1)Návrh na obnovu konania prejedná súd, ktorý o veci rozhodoval v prvom stupni.
(2)Pre konanie o obnove platia primerane

o konaní v prvom stupni. § 233 Ak je pravdepodobné, že sa návrhu na obnovu konania vyhovie, môže súd nariadiť odklad vykonateľnosti o veci. § 234

(1)Návrh na obnovu konania súd uznesením buď zamietne, alebo obnovu konania povolí.
(2)Ak súd zamieta návrh na obnovu konania preto, že nie je prípustný, alebo preto, že ho podal niekto, kto naň nebol oprávnený, alebo preto, že je zrejme oneskorený, nemusí nariaďovať pojednávanie.
(3)Povolením obnovy konania odkladá sa vykonateľnosť rozhodnutia o veci. § 235
(1)Len čo nadobudne rozhodnutie o povolení obnovy právoplatnosť, súd bez ďalšieho návrhu vec znova prejedná. Pritom prihliadne na všetko, čo vyšlo najavo ako pri pôvodnom konaní, tak aj pri prejednávaní obnovy.
(2)Ak súd zistí, že napadnuté rozhodnutie je vecne správne, zamietne uznesením návrh na jeho zmenu. Ak súd napadnuté rozhodnutie vo veci samej zmení, nové rozhodnutie nahradí pôvodné rozhodnutie.
(3)V novom rozhodnutí o veci rozhodne súd o náhrade trov pôvodného konania i konania o obnove.
(4)Právne vzťahy niekoho iného než účastníka konania nemôžu byť novým rozhodnutím dotknuté. TRETIA HLAVA DOVOLANIE Prípustnosť odvolania § 236
(1)Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.
(2)Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. § 237 Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak
  1. a)sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
  2. b)ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
  3. c)účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
  4. d)v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
  5. e)sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
  6. f)účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
  7. g)rozhodoval vylúčený sudca bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát. § 238
(1)Odvolanie je tiež prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej.
(2)Dovolanie je prípustné tiež proti rozsudku od

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.