← Slovensko

Zákon o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Obsah (7)§ 63§ 5§ 74§ 84§ 14§ 196§ 4

lov-lex Táto stránka je zabezpečená Buďte pozorní a vždy sa uistite, že zdieľate informácie iba cez zabezpečenú webovú stránku verejnej správy SR. Zabezpečená stránka vždy začína https:// pred názvom

§ 63ods.

18 písm.

  1. b)a
  2. c)a ods. 19 a 20 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení účinnom do 17. mája 2020 411/2020 Z. z. Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 149/2011 Z. z. o pravidlách určovania počtu miest sudcov, zamestnancov súdov, voľných miest sudcov a rozdeľovania zamestnaneckých miest na súdy v znení neskorších predpisov 440/2020 Z. z. Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 543/2005 Z. z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy v znení neskorších predpisov 39/2021 Z. z. Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorou sa dopĺňa vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 119/2005 Z. z. o vnútornej revízii súdu 40/2021 Z. z. Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorou sa dopĺňa vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 120/2005 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o používaní úradného odevu sudcami, prokurátormi a advokátmi v konaní pred súdom v znení vyhlášky č. 93/2009 Z. z. 106/2021 Z. z. Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 543/2005 Z. z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy v znení neskorších predpisov 386/2021 Z. z. Uznesenie pléna Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa Rokovací poriadok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 200/2016 Z. z. 438/2021 Z. z. Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorou sa dopĺňa vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 543/2005 Z. z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy v znení neskorších predpisov 466/2021 Z. z. Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 543/2005 Z. z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy v znení neskorších predpisov 1/2022 Z. z. Rokovací poriadok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky 196/2022 Z. z. Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 543/2005 Z. z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy v znení neskorších predpisov 271/2022 Z. z. Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorou sa mení vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 120/2005 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o používaní úradného odevu sudcami, prokurátormi a advokátmi v konaní pred súdom v znení neskorších predpisov 304/2022 Z. z. Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 118/2005 Z. z. o náležitostiach rozvrhu práce v znení vyhlášky č. 94/2009 Z. z. 305/2022 Z. z. Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 543/2005 Z. z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy v znení neskorších predpisov 306/2022 Z. z. Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 149/2011 Z. z. o pravidlách určovania počtu miest sudcov, zamestnancov súdov, voľných miest sudcov a rozdeľovania zamestnaneckých miest na súdy v znení neskorších predpisov 403/2022 Z. z. Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 149/2011 Z. z. o pravidlách určovania počtu miest sudcov, zamestnancov súdov, voľných miest sudcov a rozdeľovania zamestnaneckých miest na súdy v znení neskorších predpisov 404/2022 Z. z. Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorou sa mení vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 118/2005 Z. z. o náležitostiach rozvrhu práce v znení neskorších predpisov 405/2022 Z. z. Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorou sa dopĺňa vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 305/2022 Z. z., ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 543/2005 Z. z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy v znení neskorších predpisov 406/2022 Z. z. Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 543/2005 Z. z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy v znení neskorších predpisov 424/2022 Z. z. Rokovací poriadok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky 162/2023 Z. z. Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 149/2011 Z. z. o pravidlách určovania počtu miest sudcov, zamestnancov súdov, voľných miest sudcov a rozdeľovania zamestnaneckých miest na súdy v znení neskorších predpisov 163/2023 Z. z. Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 543/2005 Z. z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy v znení neskorších predpisov 290/2023 Z. z. Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 543/2005 Z. z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy v znení neskorších predpisov 384/2023 Z. z. Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 543/2005 Z. z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy v znení neskorších predpisov 385/2023 Z. z. Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 149/2011 Z. z. o pravidlách určovania počtu miest sudcov, zamestnancov súdov, voľných miest sudcov a rozdeľovania zamestnaneckých miest na súdy v znení neskorších predpisov 75/2024 Z. z. Uznesenie pléna Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorým sa schvaľuje Rokovací poriadok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 88/2024 Z. z. Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 149/2011 Z. z. o pravidlách určovania počtu miest sudcov, zamestnancov súdov, voľných miest sudcov a rozdeľovania zamestnaneckých miest na súdy v znení neskorších predpisov 140/2024 Z. z. Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 543/2005 Z. z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy v znení neskorších predpisov 207/2025 Z. z. Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 543/2005 Z. z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy v znení neskorších predpisov 248/2025 Z. z. Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 543/2005 Z. z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy v znení neskorších predpisov Predpis mení 140/1961 Zb. Trestný zákon. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok 369/1990 Zb. Zákon Slovenskej národnej rady o obecnom zriadení 323/1992 Zb. Zákon Slovenskej národnej rady o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) 370/1997 Z. z. Zákon o vojenskej službe 379/1997 Z. z. Zákon o prevádzkovaní súkromných bezpečnostných služieb a podobných činností, o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov a o doplnení zákona č. 65/1965 Zb. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov (zákon o súkromných bezpečnostných službách) 385/2000 Z. z. Zákon o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov 312/2001 Z. z. Zákon o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov 166/2003 Z. z. Zákon o ochrane súkromia pred neoprávneným použitím informačno-technických prostriedkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o ochrane pred odpočúvaním) 190/2003 Z. z. Zákon o strelných zbraniach a strelive a o zmene a doplnení niektorých zákonov 548/2003 Z. z. Zákon o Justičnej akadémii a o zmene a doplnení niektorých zákonov 549/2003 Z. z. Zákon o súdnych úradníkoch 371/2004 Z. z. Zákon o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky a o zmene zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov Predpis je menený 300/2005 Z. z. Trestný zákon 473/2005 Z. z. Zákon o poskytovaní služieb v oblasti súkromnej bezpečnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o súkromnej bezpečnosti) 570/2005 Z. z. Zákon o brannej povinnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov 517/2008 Z. z. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov a o zmene a doplnení niektorých zákonov 59/2009 Z. z. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 517/2008 Z. z. a o zmene a doplnení niektorých zákonov 290/2009 Z. z. Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 20. mája 2009 vo veci vyslovenia

zákona č. 458/2003 Z. z. o zriadení Špeciálneho súdu a Úradu špeciálnej prokuratúry a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,

slovného spojenia „predsedu Špeciálneho súdu“ a „a podpredsedu Špeciálneho súdu“ v § 4 ods. 2 písm. c) zákona č. 185/2002 Z. z. o Súdnej rade Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,

§ 5ods.

2, slovného spojenia „Špeciálneho súdu“ v § 8 ods. 1 písm.

  1. a)a b), § 9, celej piatej hlavy druhej časti, ako aj slovného spojenia „Špeciálnom súde“ v § 45 ods. 1 a § 51 ods. 5, slovného spojenia „a Špeciálneho súdu“ v § 59, slovného spojenia „predsedom Špeciálneho súdu“ v § 67 ods. 1 písm. c), slovného spojenia „a Špeciálneho súdu“ v § 71 ods. 1 písm.
  2. c)prvom bode, slovného spojenia „Špeciálny súd“ v § 73 ods. 4,

§ 74ods.

6, slovného spojenia „riaditeľ správy Špeciálneho súdu vykonáva správu Špeciálneho súdu“ v § 78 ods. 2,

§ 84ods.

5, slovného spojenia „predsedovi Špeciálneho súdu a“ v § 85, § 91, slovného spojenia „Špeciálny súd“ v § 92 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,

slovného spojenia „Špeciálny súd“ v § 10 ods. 4, slovného spojenia „a Špeciálny súd“ v § 10 ods. 5,

§ 14, § 16 ods.

2, § 18 ods. 4, § 19 ods. 1 druhej vety, § 21 ods. 2 písm. b), § 22 ods. 2, § 23 ods. 2, § 24 ods. 3,

slovného spojenia „a Špeciálny súd, ak ide o veci patriace do jeho pôsobnosti“ v § 24 ods. 4, slovného spojenia „Špeciálny súd“ za slovami „Najvyšší súd,“ a slovného spojenia „a Špeciálny súd“ v časti vety za bodkočiarkou v § 56 ods. 2,

§ 196ods.

1 druhej vety, § 315 druhej vety, § 477 písm. d) slov za bodkočiarkou zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov,

§ 4ods.

3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. 291/2009 Z. z. Zákon o Špecializovanom trestnom súde a o zmene a doplnení niektorých zákonov 318/2009 Z. z. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 270/1995 Z. z. o štátnom jazyku Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov 400/2009 Z. z. Zákon o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov 33/2011 Z. z. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony 192/2011 Z. z. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony 467/2011 Z. z. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony 335/2012 Z. z. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony 195/2014 Z. z. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony 322/2014 Z. z. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 548/2003 Z. z. o Justičnej akadémii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony 87/2015 Z. z. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony 125/2016 Z. z. Zákon o niektorých opatreniach súvisiacich s prijatím Civilného sporového poriadku, Civilného mimosporového poriadku a Správneho súdneho poriadku a o zmene a doplnení niektorých zákonov 301/2016 Z. z. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov 2/2017 Z. z. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony 152/2017 Z. z. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony 18/2018 Z. z. Zákon o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov 275/2018 Z. z. Zákon, ktorým sa dopĺňa zákon č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov 282/2019 Z. z. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony 62/2020 Z. z. Zákon o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony 423/2020 Z. z. Zákon o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s reformou súdnictva 408/2021 Z. z. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony 432/2021 Z. z. Zákon o disciplinárnom poriadku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (disciplinárny súdny poriadok) 150/2022 Z. z. Zákon o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s novými sídlami a obvodmi súdov 151/2022 Z. z. Zákon o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov 398/2022 Z. z. Zákon, ktorým sa mení zákon č. 150/2022 Z. z. o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s novými sídlami a obvodmi súdov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony 8/2023 Z. z. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony 239/2023 Z. z. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia niektoré zákony 270/2025 Z. z. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony 29/2026 Z. z. Zákon o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o obchodnom registri) Predpis ruší 335/1991 Zb. Zákon o súdoch a sudcoch 80/1992 Zb. Zákon Slovenskej národnej rady o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky, štátnej správe súdov, vybavovaní sťažností a o voľbách prísediacich (zákon o štátnej správe súdov) 413/2006 Z. z. Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky o pravidlách určovania miest sudcov a voľných miest sudcov na súdoch 757 ZÁKON z 9. decembra 2004 o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone: Čl. I PRVÁ ČASŤ ZÁKLADNÉ USTANOVENIA § 1 Predmet zákona

(1)Tento zákon upravuje
  1. a)základné zásady činnosti súdov,
  2. b)sústavu súdov a pôsobnosť súdov,
  3. c)vnútornú organizáciu súdov,
  4. d)riadenie a správu súdov,
  5. e)sudcovskú samosprávu a
  6. f)účasť súdov pri tvorbe rozpočtu súdov.
(2)Sídla súdov a obvody súdov upravuje osobitný zákon. 1 ) § 2 Výkon súdnictva
(1)Pri výkone súdnictva súdy v Slovenskej republike
  1. a)prejednávajú a rozhodujú spory a iné právne veci v civilnom procese (ďalej len „občianskoprávne veci“),
  2. b)prejednávajú a rozhodujú trestné veci podľa predpisov o trestnom konaní (ďalej len „trestnoprávne veci“),
  3. c)konajú a rozhodujú o žalobách alebo o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam, zásahom, iným opatreniam alebo nečinnosti v oblasti verejnej správy, rozhodujú o zákonnosti rozhodnutí a postupu orgánov verejnej moci a o ochrane pred nezákonným zásahom alebo opatrením orgánu verejnej moci, v prípadoch ustanovených zákonom rozhodujú vo volebných veciach, vo veciach referenda a vo veciach politických strán a hnutí, ak tak ustanoví zákon, a v ďalších veciach, ak to ustanovuje zákon (ďalej len „správne veci“),
  4. d)rozhodujú v ďalších veciach ustanovených zákonom, právne záväzným aktom Európskych spoločenstiev a Európskej únie alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná.
(2)Súdy vykonávajú aj inú činnosť súvisiacu s ich právomocou, ak tak ustanoví zákon, právne záväzný akt Európskych spoločenstiev a Európskej únie alebo medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná.
(3)Súd rozhoduje o tom, či vec predložená súdu patrí do právomoci súdu. Súd nemôže vysloviť, že vec nepatrí do právomoci súdu, ak ju nemôže postúpiť na konanie a rozhodnutie inému orgánu verejnej moci. Základné zásady činnosti súdov § 3
(1)Účastníci konania 2 ) a strany v trestnom konaní 3 ) sú si v konaní pred súdom rovní.
(2)Konanie pred súdom je ústne a verejné, ak osobitný zákon neustanovuje inak. V konaní pred súdom sudca, prokurátor a advokát používajú úradný odev.
(3)Zákonný sudca je sudca, ktorý vykonáva funkciu sudcu na príslušnom súde a bol určený v súlade so zákonom a s rozvrhom práce na konanie a rozhodovanie o prejednávanej veci. Ak súd rozhoduje v senáte, zákonnými sudcami sú všetci sudcovia určení podľa rozvrhu práce na konanie a rozhodovanie v senáte. Účastník konania alebo strana v konaní, v ktorom rozhoduje súd v senáte, nemá právo na vopred určeného sudcu spravodajcu. Zákonným sudcom je aj sudca určený podľa odseku 4.
(4)Zmenu v osobe zákonného sudcu možno vykonať len v súlade so zákonom a s rozvrhom práce.
(5)Organizácia práce na súde musí rešpektovať špecializáciu sudcov na hlavné súdne agendy, ktorými sú občianskoprávna agenda, obchodnoprávna agenda, trestnoprávna agenda, rodinnoprávna agenda a agenda správneho súdnictva.
(6)Rozsudok sa vyhlasuje v mene Slovenskej republiky a vždy verejne. Predpisy o konaní pred súdmi ustanovia spôsob verejného vyhlásenia rozsudkov.
(7)Súdnictvo vykonávajú sudcovia a v trestnoprávnych veciach spolu so sudcami v senátoch aj prísediaci sudcovia z radov občanov (ďalej len „prísediaci“). Pri výkone súdnictva majú prísediaci rovnaké práva a povinnosti ako sudcovia okrem oprávnenia predsedať senátu.
(8)Porušenie práva na verejné prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov možno namietať sťažnosťou podľa tohto alebo podľa osobitného zákona.
(9)Súčasťou práva každého na prerokovanie veci v jeho prítomnosti a práva vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom je za podmienok ustanovených zákonom právo na prístup k súdnemu spisu vo svojich veciach.
(10)Člen senátu, ktorý nesúhlasí s rozhodnutím senátu alebo s jeho odôvodnením, má právo, aby sa jeho odlišné stanovisko pripojilo k rozhodnutiu. Odlišné stanovisko sudcu sa doručuje a uverejňuje rovnako ako ostatné časti rozhodnutia. V každom rozhodnutí senátu musí byť uvedený výsledok hlasovania, a to uvedením pomeru hlasov.
(11)Súdy sú povinné používať pri výkone súdnictva, najmä pri prideľovaní a prerozdeľovaní vecí, vedení súdnych registrov a vyhotovovaní rozhodnutí a iných písomností programové a technické prostriedky schválené ministerstvom. § 4 Ochranu poriadku a bezpečnosti v objektoch súdu, nerušený priebeh súdneho konania a ochranu verejného poriadku v blízkosti objektov súdu zabezpečuje Zbor väzenskej a justičnej stráže. Podrobnosti ustanovuje osobitný zákon. 4 ) § 5 Sústava súdov
(1)Sústavu súdov Slovenskej republiky tvoria súdy všeobecného súdnictva a súdy správneho súdnictva.
(2)Súdmi všeobecného súdnictva sú
  1. a)okresné súdy,
  2. b)krajské súdy,
  3. c)Špecializovaný trestný súd,
  4. d)Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“).
(3)Mestský súd má postavenie okresného súdu.
(4)Súdmi správneho súdnictva sú
  1. a)správne súdy,
  2. b)Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“). Pôsobnosť súdov § 6 Okresné súdy konajú a rozhodujú ako súdy prvého stupňa v občianskoprávnych a v trestnoprávnych veciach, ak predpisy o konaní pred súdmi neustanovujú inak. § 7
(1)Krajské súdy konajú a rozhodujú ako súdy druhého stupňa v občianskoprávnych a v trestnoprávnych veciach, v ktorých rozhodovali v prvom stupni okresné súdy.
(2)Predpisy o konaní pred súdmi ustanovujú, v ktorých občianskoprávnych a v trestnoprávnych veciach konajú a rozhodujú krajské súdy ako súdy prvého stupňa.
(3)Krajské súdy konajú a rozhodujú aj v iných veciach, ak to ustanovia osobitné zákony. 5 ) § 7a
(1)Správne súdy konajú a rozhodujú v správnych veciach a v iných veciach, o ktorých to ustanovuje zákon.
(2)Správny súd má postavenie krajského súdu. § 8
(1)Najvyšší súd koná a rozhoduje
  1. a)o riadnych opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam krajských súdov a Špecializovaného trestného súdu, ak tak ustanovujú predpisy o konaní pred súdmi,
  2. b)o mimoriadnych opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam okresných súdov, krajských súdov, Špecializovaného trestného súdu a najvyššieho súdu, ak tak ustanovujú predpisy o konaní pred súdmi,
  3. c)o odňatí a prikázaní veci inému ako príslušnému súdu, ak tak ustanovuje predpis o konaní pred súdmi,
  4. d)v iných veciach, ak to zákon alebo medzinárodná zmluva ustanovuje.
(2)Najvyšší súd vykonáva prieskum rozhodovacej činnosti súdov v právoplatne skončených veciach.
(3)Najvyšší súd dbá o jednotný výklad a jednotné používanie zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov vlastnou rozhodovacou činnosťou a tým, že prijíma stanoviská k zjednocovaniu výkladu zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov a zverejňuje právoplatné súdne rozhodnutia zásadného významu v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky. § 8a
(1)Najvyšší správny súd vykonáva súdnictvo rozhodovaním o kasačných sťažnostiach proti rozhodnutiam správnych súdov za podmienok ustanovených Správnym súdnym poriadkom.
(2)Najvyšší správny súd ďalej vykonáva súdnictvo v prvom stupni vo veciach, ktoré ustanovuje Ústava Slovenskej republiky a Správny súdny poriadok.
(3)Osobitné predpisy ustanovujú, kedy najvyšší správny súd rozhoduje o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam iných orgánov a kedy rozhoduje o iných otázkach.
(4)Najvyšší správny súd vo veciach správneho súdnictva dbá o jednotný výklad a jednotné používanie zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov vlastnou rozhodovacou činnosťou a tým, že prijíma stanoviská k zjednocovaniu výkladu zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov a zverejňuje svoje právoplatné súdne rozhodnutia zásadného významu v Zbierke stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky. § 9
(1)Špecializovaný trestný súd koná a rozhoduje v trestnoprávnych veciach a v iných veciach, o ktorých to ustanovuje predpis o konaní pred súdmi.
(2)Špecializovaný trestný súd má postavenie krajského súdu. DRUHÁ ČASŤ ORGANIZÁCIA SÚDOV PRVÁ HLAVA VŠEOBECNÉ USTANOVENIA § 11
(1)Súdnictvo na súde vykonávajú sudcovia a v trestnoprávnych veciach, ak tak ustanovuje tento zákon, aj prísediaci.
(2)Na výkone súdnictva sa podieľajú aj odborní justiční stážisti, súdni úradníci a zamestnanci súdu, ktorí plnia úlohy pri výkone súdnictva ( § 92 ods. 1 ).
(3)Súdy rozhodujú v senátoch, ak zákon neustanoví, že vo veci rozhoduje jediný sudca (ďalej len „samosudca“) alebo predseda senátu.
(4)Osobitný zákon 6 ) ustanovuje, v ktorých veciach môže konať a rozhodnúť súdny úradník. § 12
(1)Sudcovia príslušného súdu tvoria plénum súdu.
(2)Plénum rozhoduje vo veciach ustanovených týmto zákonom alebo osobitným zákonom.
(3)Plénum zvoláva a vedie predseda súdu. Plénum je uznášaniaschopné, ak je prítomná nadpolovičná väčšina všetkých sudcov príslušného súdu. Ak tento zákon neustanovuje inak, na prijatie rozhodnutia pléna je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných sudcov.
(4)Predseda súdu je povinný zvolať plénum, ak o to písomne požiada najmenej tretina sudcov alebo nadpolovičná väčšina všetkých členov sudcovskej rady s návrhom programu rokovania.
(5)Ak predseda súdu nezvolá plénum do 10 dní od doručenia písomnej žiadosti podľa odseku 4, zvolá ho predseda sudcovskej rady alebo podpredseda sudcovskej rady tohto súdu; na súde, kde sudcovská rada nie je zvolená, zvolá v tomto prípade plénum iný sudca, ktorý je funkčne najstarší. § 13
(1)Základný článok vnútornej organizácie súdu je súdne oddelenie.
(2)Súdne oddelenie sa vytvára pre samosudcu alebo senát. Súdne oddelenie možno vytvoriť aj pre vyššieho súdneho úradníka povereného konaním a rozhodovaním alebo vykonávaním iných úkonov súdu podľa osobitného zákona 6 ) vo veciach, v ktorých nekoná a nerozhoduje sudca alebo senát.
(3)Súdne oddelenie sa skladá zo súdnych úradníkov a z ďalších zamestnancov súdu, ktorí plnia úlohy pri výkone súdnictva. Zaradenie súdnych úradníkov a ďalších zamestnancov súdu, ktorí plnia úlohy pri výkone súdnictva, do súdneho oddelenia sa určí v rozvrhu práce.
(4)Súdne oddelenie riadi rozvrhom práce určený súdny úradník.
(5)Samosudca, predseda senátu alebo vyšší súdny úradník, pre ktorého je súdne oddelenie vytvorené, ukladá úlohy súdnym úradníkom a ďalším zamestnancom súdu zaradeným do príslušného oddelenia.
(6)Na súdoch sa na výkon súdnictva môžu zriaďovať ďalšie organizačné útvary, ktoré plnia úlohy pre jedno alebo viac súdnych oddelení. DRUHÁ HLAVA OKRESNÝ SÚD § 14 Senát okresného súdu sa skladá z predsedu senátu a dvoch prísediacich. Predseda senátu riadi a organizuje činnosť senátu. § 15
(1)Predseda krajského súdu môže na návrh predsedu príslušného okresného súdu zriadiť na okresnom súde v obvode tohto krajského súdu občianskoprávne grémium, trestnoprávne grémium, prípadne ďalšie grémium. Na Mestskom súde Košice sa zriaďuje občianskoprávne grémium, obchodnoprávne grémium, trestnoprávne grémium a rodinnoprávne grémium. Sudca okresného súdu je členom grémia podľa prevažujúceho obsahu svojej rozhodovacej činnosti určeného rozvrhom práce. Predseda krajského súdu môže na návrh predsedu niektorého z dotknutých okresných súdov zriadiť spoločné grémiá zo sudcov okresných súdov v obvode tohto krajského súdu. Na riešenie problémov viacerých grémií môže predseda krajského súdu na návrh predsedu kolégia zvolať spoločné rokovanie grémií okresných súdov v obvode tohto krajského súdu.
(2)Na čele grémia je predseda grémia. Ustanovenie do funkcie a uvoľnenie z funkcie predsedu grémia upravuje osobitný zákon. 7 )
(3)Grémium
  1. a)prerokúva a vyjadruje sa k podnetom sudcov na prijatie stanoviska k zjednocovaniu výkladu zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov, ak došlo k výkladovým rozdielnostiam v právoplatných rozhodnutiach senátov alebo samosudcov toho istého grémia,
  2. b)oboznamuje sa s rozhodovacou činnosťou súdov vyššieho stupňa, a to v záujme zachovania jednotného výkladu a jednotného používania zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov, ako aj s rozhodovacou činnosťou Súdneho dvora Európskej únie, Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev a Európskeho súdu pre ľudské práva,
  3. c)vyjadruje sa k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov upravujúcich organizáciu súdnictva, konanie pred súdmi a postavenie sudcov,
  4. d)prerokúva iné otázky, ak tak ustanovuje zákon.
(4)Predseda grémia po odbornej stránke koordinuje činnosť grémia, najmä
  1. a)zvoláva aspoň štyrikrát do roka rokovanie grémia, vedie rokovanie grémia, rozhoduje o prizvaní ďalších osôb na rokovanie grémia; program rokovania určuje len na zabezpečenie pôsobnosti grémia podľa odseku 3,
  2. b)sleduje rozhodovanie senátov a samosudcov, upozorňuje členov grémia na rozpory v ich rozhodovaní,
  3. c)na základe stanoviska grémia podáva podnety na zjednocovanie výkladu zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov vyšším súdom,
  4. d)sleduje rozhodovaciu činnosť súdov vyššieho stupňa a predkladá o nej informáciu grémiu,
  5. e)spolupracuje pri tvorbe rozvrhu práce.
(5)Predseda príslušného grémia môže poveriť vykonávaním úloh podľa odseku 4 niektorého z členov tohto grémia.
(6)Na rokovaní grémia sa môžu zúčastniť aj členovia iných grémií príslušného okresného súdu, ako aj odborní justiční stážisti a vyšší súdni úradníci poverení konaním a rozhodovaním alebo vykonávaním iných úkonov súdu podľa osobitného zákona; 6 ) hlasovacie právo nemajú.
(7)Grémium sa môže platne uznášať za prítomnosti najmenej dvoch tretín všetkých svojich členov. Podrobnosti o rokovaní grémia, o voľbách a odvolávaní predsedu grémia upravuje rokovací poriadok a volebný poriadok grémia, ktoré schvaľuje grémium. TRETIA HLAVA KRAJSKÝ SÚD § 16
(1)Senát krajského súdu sa skladá z troch sudcov, z ktorých jeden je predsedom senátu. Predseda senátu riadi a organizuje činnosť senátu.
(2)Ak má v senáte viac sudcov funkciu predsedu senátu, určí predsedu senátu, ktorý riadi a organizuje činnosť senátu, rozvrh práce. Každý predseda senátu má právo predsedať senátu vo veci, ktorá mu bola pridelená ako spravodajcovi. § 17
(1)Na krajskom súde sa zriaďuje občianskoprávne kolégium a trestnoprávne kolégium. Ďalšie kolégium môže zriadiť predseda krajského súdu na základe predchádzajúceho súhlasu pléna krajského súdu. Sudca krajského súdu je členom kolégia podľa prevažujúceho obsahu svojej rozhodovacej činnosti určeného rozvrhom práce. Kolégium musí mať aspoň piatich členov, inak sa nezriaďuje. Kolégium krajského súdu je uznášaniaschopné, ak je prítomná nadpolovičná väčšina všetkých jeho členov. Sudcu možno zaradiť do iného kolégia len s jeho súhlasom alebo za podmienok podľa § 51a aj bez jeho súhlasu.
(2)Na čele kolégia je predseda kolégia. Predseda kolégia riadi a koordinuje činnosť kolégia po odbornej stránke. Ustanovenie do funkcie a uvoľnenie z funkcie predsedu kolégia upravuje osobitný zákon. 7 ) Ak funkcia predsedu kolégia nie je obsadená, predseda krajského súdu poverí niektorého z predsedov senátov príslušného kolégia s jeho súhlasom, aby do zvolenia nového predsedu kolégia plnil úlohy podľa odsekov 3 až 5.
(3)Kolégium krajského súdu
  1. a)prerokúva a vyjadruje sa k podnetom sudcov na prijatie stanoviska k zjednocovaniu výkladu zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov, ak došlo k výkladovým rozdielnostiam v právoplatných rozhodnutiach senátov alebo samosudcov toho istého kolégia,
  2. b)prerokúva a vyjadruje sa k podnetom predsedu krajského súdu, predsedov okresných súdov a predsedu kolégia na prijatie stanoviska k zjednocovaniu výkladu zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov, ak došlo k výkladovým rozdielnostiam v právoplatných rozhodnutiach okresných súdov v obvode krajského súdu,
  3. c)oboznamuje sa s rozhodovacou činnosťou najvyššieho súdu a najvyššieho správneho súdu, a to v záujme zachovania jednotného výkladu a jednotného používania zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov, ako aj s rozhodovacou činnosťou Súdneho dvora Európskej únie, Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev a Európskeho súdu pre ľudské práva,
  4. d)rozhoduje o predložení podnetu na zjednotenie výkladu zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov najvyššiemu súdu a najvyššiemu správnemu súdu,
  5. e)vyjadruje sa k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov upravujúcich organizáciu súdnictva, konanie pred súdmi a postavenie sudcov,
  6. f)pripravuje podnety na zmeny právnych úprav týkajúcich sa konania pred súdmi,
  7. g)prerokúva návrh rozvrhu práce, ak o to požiada predseda súdu,
  8. h)prerokúva iné otázky, ak tak ustanovuje zákon.
(4)Predseda kolégia najmä
  1. a)zvoláva štyrikrát do roka rokovanie kolégia, vedie rokovanie kolégia, rozhoduje o prizvaní ďalších osôb na rokovanie kolégia; program rokovania určuje len na zabezpečenie pôsobnosti kolégia podľa odseku 3,
  2. b)na základe právoplatných rozhodnutí krajského súdu, okresných súdov v obvode krajského súdu a podnetov predsedov grémií alebo predsedov okresných súdov v obvode krajského súdu dáva kolégiu pripravené podnety na prijatie stanoviska k zjednocovaniu výkladu zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov najvyššiemu súdu a najvyššiemu správnemu súdu,
  3. c)upozorňuje kolégium na rozpory v rozhodovaní senátov alebo samosudcov,
  4. d)sleduje rozhodovaciu činnosť najvyššieho súdu a najvyššieho správneho súdu, a to v záujme zachovania jednotného výkladu a jednotného používania zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov,
  5. e)spolupracuje pri tvorbe rozvrhu práce.
(5)Predseda príslušného kolégia krajského súdu môže poveriť vykonávaním niektorých úloh podľa odseku 4 niektorého z členov tohto kolégia, ak s tým tento člen kolégia súhlasí.
(6)Na rokovaní kolégia krajského súdu sa môžu zúčastniť aj členovia iných kolégií príslušného krajského súdu, ako aj vyšší súdni úradníci poverení konaním a rozhodovaním alebo vykonávaním iných úkonov súdu podľa osobitného zákona; 6 ) hlasovacie právo nemajú. Kolégium krajského súdu aspoň raz ročne organizuje porady so sudcami okresných súdov v obvode príslušného krajského súdu, a to podľa prevažujúceho obsahu ich rozhodovacej činnosti.
(7)Sporné otázky medzi kolégiami týkajúce sa výkladu zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov krajského súdu prerokúva plénum krajského súdu.
(8)Ak niektoré z kolégií uvedených v odseku 1 nemožno zriadiť, sudcovia sa zaradia so zreteľom na obsah svojej rozhodovacej činnosti do iného kolégia.
(9)Kolégium sa môže platne uznášať za prítomnosti najmenej dvoch tretín všetkých svojich členov. Podrobnosti o rokovaní kolégia, o voľbách a odvolávaní predsedu kolégia upravuje rokovací poriadok a volebný poriadok kolégia, ktoré schvaľuje kolégium. ŠTVRTÁ HLAVA SPRÁVNY SÚD § 17a
(1)Ak predpisy o konaní pred súdmi neustanovujú inak, senát správneho súdu sa skladá z troch sudcov, z ktorých jeden je predsedom senátu. Predseda senátu riadi a organizuje činnosť senátu.
(2)Ak má v senáte viac sudcov funkciu predsedu senátu, určí predsedu senátu, ktorý riadi a organizuje činnosť senátu, rozvrh práce. Každý predseda senátu má právo predsedať senátu vo veci, ktorá mu bola pridelená ako spravodajcovi. § 17b
(1)Kolégiá na správnom súde môže zriadiť predseda správneho súdu na základe predchádzajúceho súhlasu pléna správneho súdu. Ak kolégiá na správnom súde nie sú zriadené, vykonáva ich pôsobnosť plénum správneho súdu.
(2)Na kolégium správneho súdu sa vzťahuje § 17 ; ustanovenie odseku 1 tým nie je dotknuté. PIATA HLAVA NAJVYŠŠÍ SÚD § 18
(1)Senát najvyššieho súdu sa skladá z troch sudcov, z ktorých jeden je predsedom senátu. Ak rozhoduje o riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam senátov najvyššieho súdu, skladá sa senát najvyššieho súdu z predsedu a zo štyroch sudcov. Predpis o konaní pred súdmi môže ustanoviť, že senát najvyššieho súdu sa skladá aj z väčšieho počtu sudcov. Senát najvyššieho súdu musí byť vždy zložený z nepárneho počtu sudcov. Predseda senátu riadi a organizuje činnosť senátu. Ustanovenie § 16 ods. 2 platí rovnako.
(2)Vo veciach, v ktorých koná najvyšší súd o riadnych opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam Špecializovaného trestného súdu, rozhodujú senáty najvyššieho súdu, ktoré sú zložené výlučne zo sudcov, ktorí sú členmi trestnoprávneho kolégia najvyššieho súdu. Každý člen trestnoprávneho kolégia najvyššieho súdu, ktorý nevyjadrí písomne a pred vznikom členstva v senáte podľa prvej vety svoj nesúhlas s takýmto členstvom, musí byť členom aspoň v jednom senáte podľa prvej vety. Veci sa senátom podľa prvej vety prideľujú rovnomerne. § 19
(1)Sudcovi najvyššieho súdu možno prideliť aspoň jedného asistenta.
(2)Asistent sudcu najvyššieho súdu je štátnym zamestnancom vykonávajúcim štátnu službu podľa osobitného zákona. 8 )
(3)Asistent sudcu najvyššieho súdu má práva a povinnosti vyššieho súdneho úradníka podľa osobitného predpisu. 6 ) § 20 Plénum najvyššieho súdu
(1)Plénum najvyššieho súdu
  1. a)uznáša sa na rokovacom poriadku najvyššieho súdu a na poriadku pre voľbu a odvolávanie predsedov kolégií, volí a odvoláva členov sudcovskej rady najvyššieho súdu,
  2. b)prijíma stanoviská k zjednocovaniu výkladu zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov v otázkach týkajúcich sa viacerých kolégií alebo v otázkach sporných medzi kolégiami,
  3. c)prerokúva správy o aplikácii zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov a na ich podklade dáva ministrovi spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „minister“) podnety na novú právnu úpravu,
  4. d)prerokúva a schvaľuje správy predsedov kolégií najvyššieho súdu o činnosti týchto kolégií a zaujíma stanoviská k závažným otázkam sporným medzi kolégiami,
  5. e)prerokúva a schvaľuje správy o výsledkoch prieskumnej činnosti a na ich podklade dáva ministrovi podnety na novú právnu úpravu,
  6. f)prerokúva iné otázky, ak tak ustanovuje zákon.
(2)Plénum najvyššieho súdu zvoláva predseda najvyššieho súdu, ktorý navrhuje jeho program a vedie jeho rokovanie. Program rokovania schvaľuje plénum najvyššieho súdu.
(3)Predseda najvyššieho súdu je povinný zvolať plénum najvyššieho súdu, ak o to požiada najmenej tretina sudcov najvyššieho súdu alebo nadpolovičná väčšina všetkých členov sudcovskej rady najvyššieho súdu s návrhom programu rokovania. Ak predseda najvyššieho súdu nezvolá plénum najvyššieho súdu do desiatich dní od doručenia písomnej žiadosti, zvolá ho predseda sudcovskej rady najvyššieho súdu alebo podpredseda sudcovskej rady najvyššieho súdu.
(4)Plénum najvyššieho súdu sa môže platne uznášať za prítomnosti najmenej dvoch tretín všetkých svojich členov.
(5)Na zasadnutí pléna sa môžu zúčastniť členovia Súdnej rady Slovenskej republiky (ďalej len „súdna rada“), generálny prokurátor Slovenskej republiky (ďalej len „generálny prokurátor“) a minister; predseda najvyššieho súdu im na požiadanie udelí slovo. Na zasadnutie pléna môže predseda najvyššieho súdu prizvať aj iné osoby. Zasadnutia pléna najvyššieho súdu sú neverejné. § 21 Kolégiá najvyššieho súdu
(1)Na najvyššom súde sa zriaďuje občianskoprávne kolégium, trestnoprávne kolégium a obchodnoprávne kolégium. Ak je to potrebné pre riadny výkon súdnictva, môže predseda najvyššieho súdu na základe predchádzajúceho súhlasu pléna najvyššieho súdu zlúčiť občianskoprávne kolégium a obchodnoprávne kolégium a ak pominú dôvody pre ich zlúčenie, môže predseda najvyššieho súdu za rovnakých podmienok zlúčené kolégiá opätovne rozdeliť. Ďalšie kolégium môže zriadiť predseda súdu na základe predchádzajúceho súhlasu pléna najvyššieho súdu. Sudca najvyššieho súdu je členom kolégia podľa prevažujúceho obsahu svojej rozhodovacej činnosti určeného rozvrhom práce. Sudca môže byť členom len jedného kolégia; to nevylučuje možnosť konať a rozhodovať vo veciach patriacich do iného kolégia, ak sudcovia príslušného kolégia nemôžu z dôvodu vylúčenia vo veci konať a rozhodnúť. Sudcu možno zaradiť do iného kolégia len s jeho súhlasom alebo za podmienok podľa § 51a aj bez jeho súhlasu.
(2)Na čele kolégia je predseda kolégia. Predseda kolégia riadi a po odbornej stránke koordinuje činnosť kolégia. Ustanovenie do funkcie a uvoľnenie z funkcie predsedu kolégia upravuje osobitný zákon. 7 ) Ak funkcia predsedu kolégia nie je obsadená, predseda najvyššieho súdu poverí niektorého z predsedov senátov príslušného kolégia s jeho súhlasom, aby do zvolenia nového predsedu kolégia plnil úlohy podľa odsekov 3 až 5.
(3)Kolégium najvyššieho súdu najmä
  1. a)na návrh predsedu kolégia, predsedu najvyššieho súdu alebo ministra prijíma stanoviská k zjednocovaniu výkladu zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov, ak došlo k rozdielnemu výkladu zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov v právoplatných rozhodnutiach veľkého senátu kolégia alebo senátov kolégia; stanovisko kolégia je pre členov kolégia záväzné,
  2. b)na návrh predsedu kolégia, predsedu najvyššieho súdu alebo ministra prijíma stanoviská k zjednocovaniu výkladu zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov, ak došlo k výkladovým rozdielnostiam v právoplatných rozhodnutiach súdov nižšieho stupňa,
  3. c)oboznamuje sa s rozhodovacou činnosťou Súdneho dvora Európskej únie, Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev a Európskeho súdu pre ľudské práva,
  4. d)prerokúva a schvaľuje návrhy rozhodnutí na uverejnenie v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky,
  5. e)prerokúva návrh správy najvyššieho súdu o aplikácii zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov a podnety na novú právnu úpravu,
  6. f)prerokúva návrh správy najvyššieho súdu o výsledkoch prieskumnej činnosti a z toho vyplývajúce podnety na novú právnu úpravu,
  7. g)prerokúva správu o činnosti kolégia a schvaľuje jej predloženie do pléna najvyššieho súdu,
  8. h)môže zaujímať stanovisko k uchádzačom o funkciu sudcu na najvyššom súde v príslušnom kolégiu; na tento účel si môže uchádzača predvolať a vypočuť ho,
  9. i)prerokúva iné otázky, ak tak ustanovuje zákon.
(4)Predseda kolégia najvyššieho súdu
  1. a)zvoláva rokovanie kolégia, určuje jeho program, vedie rokovanie kolégia, rozhoduje o prizvaní ďalších osôb na rokovanie kolégia; programom rokovania kolégia je len realizácia jeho pôsobnosti podľa odseku 3,
  2. b)navrhuje kolégiu prijatie stanovísk podľa odseku 3 písm.
  3. b)až e),
  4. c)dáva návrhy predsedovi najvyššieho súdu na prijatie stanoviska pléna najvyššieho súdu k zjednocovaniu výkladu zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov v otázkach týkajúcich sa viacerých kolégií alebo v otázkach sporných medzi kolégiami,
  5. d)sleduje rozhodovaciu činnosť senátov a upozorňuje členov kolégia na rozpory v rozhodovaní senátov,
  6. e)riadi prieskumnú činnosť kolégia,
  7. f)spolupracuje pri tvorbe rozvrhu práce.
(5)Predseda kolégia najvyššieho súdu môže poveriť vykonávaním niektorých úloh podľa odseku 4 niektorého z členov tohto kolégia, ak s tým tento člen kolégia súhlasí. § 22 Zjednocovanie výkladu a používania zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov
(1)Na zabezpečenie jednotného výkladu a jednotného používania zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov najvyšší súd zverejňuje súdne rozhodnutia zásadného významu a prijíma stanoviská k zjednocovaniu výkladu zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov. Na tento účel
  1. a)príslušné kolégium najvyššieho súdu zhromažďuje prostredníctvom predsedov nižších súdov právoplatné rozhodnutia vydané v zásadnej právnej otázke a vyžaduje k nim stanovisko jednotlivých sudcov príslušného kolégia najvyššieho súdu,
  2. b)plénum najvyššieho súdu alebo príslušné kolégium najvyššieho súdu prijíma stanoviská k zjednocovaniu výkladu zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov, ak je to potrebné v záujme odstránenia nejednotnosti súdneho rozhodovania alebo ak sa senát najvyššieho súdu odchýlil od právneho názoru obsiahnutého v rozhodnutí iného senátu najvyššieho súdu.
(2)Pred prijatím stanoviska k zjednocovaniu výkladu zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov predseda najvyššieho súdu alebo predseda kolégia najvyššieho súdu môže požiadať o vyjadrenie iné kolégium najvyššieho súdu, generálneho prokurátora, Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) alebo aj iné orgány verejnej moci, ako aj vedecké inštitúcie a vysoké školy.
(3)Na zasadnutí pléna najvyššieho súdu alebo kolégia najvyššieho súdu, ktoré prijíma stanovisko k zjednocovaniu výkladu zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov, sa zúčastňujú zástupcovia Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky a ministerstva; predseda najvyššieho súdu im na požiadanie udelí slovo. Iné osoby sa na rokovaní môžu zúčastniť, len ak ich zvolávateľ na rokovanie prizval. § 23
(1)Najvyšší súd v záujme jednotného výkladu a jednotného používania zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov vydáva v občianskoprávnych, trestnoprávnych, obchodnoprávnych a správnych veciach Zbierku stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky, v ktorej zverejňuje
  1. a)stanoviská najvyššieho súdu k zjednocovaniu výkladu zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov, ktoré zaujalo plénum najvyššieho súdu alebo kolégium najvyššieho súdu,
  2. b)vybrané rozhodnutia najvyššieho súdu alebo ostatných súdov.
(2)Najvyšší súd zabezpečuje uverejňovanie Zbierky stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky na internete. § 24 Podrobnosti o rokovaní pléna a kolégií najvyššieho súdu upravuje rokovací poriadok, ktorý schvaľuje plénum najvyššieho súdu; rokovací poriadok najvyššieho súdu sa vyhlasuje uverejnením v Zbierke zákonov Slovenskej republiky. § 24a Kancelária Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
(1)Zriaďuje sa Kancelária Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „kancelária najvyššieho súdu“).
(2)Kancelária najvyššieho súdu plní úlohy spojené s odborným, organizačným, personálnym, ekonomickým, administratívnym a technickým zabezpečením činnosti najvyššieho súdu podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov.
(3)Kancelária najvyššieho súdu vo vzťahu k najvyššiemu súdu zabezpečuje aj výkon činností uvedených v § 71 ods. 1 písm.
  1. b)prvom a druhom bode , písm.
  2. c)druhom a treťom bode , písm.
  3. d)prvom , štvrtom a piatom bode , v § 74 ods. 1 písm.
  4. a),
  5. c)až
  6. h)a
  7. j)okrem vybavovania personálnych vecí sudcov najvyššieho súdu a výkon činností uvedených v § 78 ods. 1 a 2.
(4)Kancelária najvyššieho súdu je štátna rozpočtová organizácia. Kanceláriu najvyššieho súdu riadi a v jej mene vystupuje vedúci kancelárie najvyššieho súdu. Vedúceho kancelárie najvyššieho súdu vymenúva a odvoláva predseda najvyššieho súdu, ktorému zodpovedá za jej činnosť.
(5)Vedúcemu kancelárie najvyššieho súdu určuje plat, paušálnu náhradu výdavkov spojených s výkonom funkcie a ďalšie náležitosti predseda najvyššieho súdu.
(6)Úlohy kancelárie najvyššieho súdu plnia štátni zamestnanci 7a ) a zamestnanci pri výkone práce vo verejnom záujme. 7b )
(7)Podrobnosti o organizácii a činnosti kancelárie najvyššieho súdu, o postavení štátnych zamestnancov a zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme upravuje organizačný poriadok, ktorý vydáva vedúci kancelárie najvyššieho súdu. ŠIESTA HLAVA NAJVYŠŠÍ SPRÁVNY SÚD § 24b Senát najvyššieho správneho súdu sa skladá z troch sudcov, z ktorých jeden je predsedom senátu. Ak rozhoduje o riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam senátov najvyššieho správneho súdu, skladá sa senát najvyššieho správneho súdu z predsedu a zo štyroch sudcov. Predpis o konaní pred súdmi môže ustanoviť, že senát najvyššieho správneho súdu sa skladá aj z väčšieho počtu sudcov. Senát najvyššieho správneho súdu musí byť vždy zložený z nepárneho počtu sudcov. Zloženie disciplinárnych senátov najvyššieho správneho súdu upravuje osobitný predpis. 7c ) Predseda senátu riadi a organizuje činnosť senátu. Ustanovenie § 16 ods. 2 platí rovnako. § 24c
(1)Sudcovi najvyššieho správneho súdu možno prideliť aspoň jedného asistenta.
(2)Na asistenta sudcu najvyššieho správneho súdu sa vzťahuje § 19 ods. 2 a 3 rovnako. § 24d Plénum najvyššieho správneho súdu
(1)Plénum najvyššieho správneho súdu
  1. a)uznáša sa na rokovacom poriadku najvyššieho správneho súdu a na poriadku pre voľbu a odvolávanie predsedov kolégií, volí a odvoláva členov sudcovskej rady najvyššieho správneho súdu,
  2. b)prijíma stanoviská k zjednocovaniu výkladu zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov v otázkach týkajúcich sa viacerých kolégií alebo v otázkach sporných medzi kolégiami,
  3. c)prerokúva správy o aplikácii zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov a na ich podklade dáva ministrovi podnety na novú právnu úpravu,
  4. d)prerokúva a schvaľuje správy predsedov kolégií najvyššieho správneho súdu o činnosti týchto kolégií a zaujíma stanoviská k závažným otázkam sporným medzi kolégiami,
  5. e)prerokúva a schvaľuje správy o výsledkoch prieskumnej činnosti a na ich podklade dáva ministrovi podnety na novú právnu úpravu,
  6. f)prerokúva iné otázky, ak tak ustanovuje zákon.
(2)Plénum najvyššieho správneho súdu zvoláva predseda najvyššieho správneho súdu, ktorý navrhuje jeho program a vedie jeho rokovanie. Program rokovania schvaľuje plénum najvyššieho správneho súdu.
(3)Predseda najvyššieho správneho súdu je povinný zvolať plénum najvyššieho správneho súdu, ak o to požiada najmenej tretina sudcov najvyššieho správneho súdu alebo nadpolovičná väčšina všetkých členov sudcovskej rady najvyššieho správneho súdu s návrhom programu rokovania. Ak predseda najvyššieho správneho súdu nezvolá plénum najvyššieho súdu do desiatich dní od doručenia písomnej žiadosti, zvolá ho predseda sudcovskej rady najvyššieho správneho súdu alebo podpredseda sudcovskej rady najvyššieho správneho súdu.
(4)Plénum najvyššieho správneho súdu sa môže platne uznášať za prítomnosti najmenej dvoch tretín všetkých svojich členov.
(5)Na zasadnutí pléna sa môžu zúčastniť členovia súdnej rady, generálny prokurátor a minister; predseda najvyššieho správneho súdu im na požiadanie udelí slovo. Na zasadnutie pléna môže predseda najvyššieho správneho súdu prizvať aj iné osoby. Zasadnutia pléna najvyššieho správneho súdu sú neverejné.
(6)Podrobnosti o rokovaní pléna a kolégií najvyššieho správneho súdu upravuje rokovací poriadok, ktorý schvaľuje plénum najvyššieho správneho súdu; rokovací poriadok najvyššieho správneho súdu sa vyhlasuje uverejnením v Zbierke zákonov Slovenskej republiky. § 24e Kolégiá najvyššieho správneho súdu
(1)Na najvyššom správnom súde môže predseda súdu zriadiť kolégiá na základe predchádzajúceho súhlasu pléna najvyššieho správneho súdu. Sudca najvyššieho správneho súdu je členom kolégia podľa prevažujúceho obsahu svojej rozhodovacej činnosti určeného rozvrhom práce. Sudca môže byť členom len jedného kolégia; to nevylučuje možnosť konať a rozhodovať vo veciach patriacich do iného kolégia, ak sudcovia príslušného kolégia nemôžu z dôvodu vylúčenia vo veci konať a rozhodnúť. Sudcu možno zaradiť do iného kolégia len s jeho súhlasom alebo za podmienok podľa § 51a aj bez jeho súhlasu.
(2)Na čele kolégia je predseda kolégia. Predseda kolégia riadi a po odbornej stránke koordinuje činnosť kolégia. Ustanovenie do funkcie a uvoľnenie z funkcie predsedu kolégia upravuje osobitný zákon. 7 ) Ak funkcia predsedu kolégia nie je obsadená, predseda najvyššieho správneho súdu poverí niektorého z predsedov senátov príslušného kolégia s jeho súhlasom, aby do zvolenia nového predsedu kolégia plnil úlohy podľa odsekov 3 až 5.
(3)Kolégium najvyššieho správneho súdu najmä
  1. a)na návrh predsedu kolégia, predsedu najvyššieho správneho súdu alebo ministra prijíma stanoviská k zjednocovaniu výkladu zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov, ak došlo k rozdielnemu výkladu zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov v právoplatných rozhodnutiach veľkého senátu kolégia alebo senátov kolégia; stanovisko kolégia je pre členov kolégia záväzné,
  2. b)na návrh predsedu kolégia, predsedu najvyššieho správneho súdu alebo ministra prijíma stanoviská k zjednocovaniu výkladu zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov, ak došlo k výkladovým rozdielnostiam v právoplatných rozhodnutiach správnych súdov,
  3. c)oboznamuje sa s rozhodovacou činnosťou Súdneho dvora Európskej únie a Európskeho súdu pre ľudské práva,
  4. d)prerokúva a schvaľuje návrhy rozhodnutí na uverejnenie v Zbierke stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky,
  5. e)prerokúva návrh správy najvyššieho správneho súdu o aplikácii zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov a podnety na novú právnu úpravu,
  6. f)prerokúva návrh správy najvyššieho správneho súdu o výsledkoch prieskumnej činnosti a z toho vyplývajúce podnety na novú právnu úpravu,
  7. g)prerokúva správu o činnosti kolégia a schvaľuje jej predloženie do pléna najvyššieho správneho súdu,
  8. h)môže zaujímať stanovisko k uchádzačom o funkciu sudcu na najvyššom správnom súde v príslušnom kolégiu; na tento účel si môže uchádzača predvolať a vypočuť ho,
  9. i)prerokúva iné otázky, ak tak ustanovuje zákon.
(4)Predseda kolégia najvyššieho správneho súdu
  1. a)zvoláva rokovanie kolégia, určuje jeho program, vedie rokovanie kolégia, rozhoduje o prizvaní ďalších osôb na rokovanie kolégia; programom rokovania kolégia je len realizácia jeho pôsobnosti podľa odseku 3,
  2. b)navrhuje kolégiu prijatie stanovísk podľa odseku 3 písm.
  3. b)až e),
  4. c)dáva návrhy predsedovi najvyššieho správneho súdu na prijatie stanoviska pléna najvyššieho správneho súdu k zjednocovaniu výkladu zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov v otázkach týkajúcich sa viacerých kolégií alebo v otázkach sporných medzi kolégiami,
  5. d)sleduje rozhodovaciu činnosť senátov a upozorňuje členov kolégia na rozpory v rozhodovaní senátov,
  6. e)riadi prieskumnú činnosť kolégia,
  7. f)spolupracuje pri tvorbe rozvrhu práce.
(5)Predseda kolégia najvyššieho správneho súdu môže poveriť vykonávaním niektorých úloh podľa odseku 4 niektorého z členov tohto kolégia, ak s tým tento člen kolégia súhlasí.
(6)Ak na najvyššom správnom súde nie je zriadené ani jedno kolégium, plní úlohy kolégia plénum najvyššieho správneho súdu a úlohy predsedu kolégia plní podpredseda najvyššieho správneho súdu. § 24f Kancelária Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky
(1)Zriaďuje sa Kancelária Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „kancelária najvyššieho správneho súdu“).
(2)Kancelária najvyššieho správneho súdu plní úlohy spojené s odborným, organizačným, personálnym, ekonomickým, administratívnym a technickým zabezpečením činnosti najvyššieho správneho súdu podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov.
(3)Kancelária najvyššieho správneho súdu vo vzťahu k najvyššiemu správneho súdu zabezpečuje aj výkon činností uvedených v § 71 ods. 1 písm.
  1. b)prvom a druhom bode , písm.
  2. c)druhom a treťom bode , písm.
  3. d)prvom , štvrtom a piatom bode , v § 74 ods. 1 písm.
  4. a),
  5. c)až
  6. h)a
  7. j)okrem vybavovania personálnych vecí sudcov najvyššieho správneho súdu a výkon činností uvedených v § 78 ods. 1 a 2 .
(4)Kancelária najvyššieho správneho súdu je štátna rozpočtová organizácia. Kanceláriu najvyššieho správneho súdu riadi a v jej mene vystupuje vedúci kancelárie najvyššieho správneho súdu. Vedúceho kancelárie najvyššieho správneho súdu vymenúva a odvoláva predseda najvyššieho správneho súdu, ktorému zodpovedá za jej činnosť.
(5)Vedúcemu kancelárie najvyššieho správneho súdu určuje plat, paušálnu náhradu výdavkov spojených s výkonom funkcie a ďalšie náležitosti predseda najvyššieho správneho súdu.
(6)Úlohy kancelárie najvyššieho správneho súdu plnia štátni zamestnanci 7a ) a zamestnanci pri výkone práce vo verejnom záujme. 7b )
(7)Podrobnosti o organizácii a činnosti kancelárie najvyššieho správneho súdu, o postavení štátnych zamestnancov a zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme upravuje organizačný poriadok, ktorý vydáva vedúci kancelárie najvyššieho správneho súdu. SIEDMA HLAVA ŠPECIALIZOVANÝ TRESTNÝ SÚD § 25 Senát Špecializovaného trestného súdu sa skladá z troch sudcov, z ktorých jeden je predsedom senátu. Predseda senátu riadi a organizuje činnosť senátu. § 26 Plénum Špecializovaného trestného súdu vykonáva pôsobnosť kolégia krajského súdu; § 17 ods. 3 sa použije primerane. ÔSMA HLAVA OSOBITNÉ USTANOVENIA O VÝKONE SÚDNICTVA V TRESTNOPRÁVNYCH VECIACH V ČASE VOJNY A VOJNOVÉHO STAVU § 27
(1)Určené počty sudcov poverených konaním a rozhodovaním vo veciach podľa osobitného predpisu 8a ) sa v čase vojny a vojnového stavu 9 ) zvyšujú na dvojnásobok, ak minister po dohode s ministrom obrany Slovenskej republiky nerozhodne inak.
(2)V čase vojny alebo vojnového stavu sa doplnia počty sudcov súdov s pôsobnosťou podľa osobitného predpisu 8a ) podľa odseku 1 sudcami okresných súdov a sudcami krajských súdov.
(3)Zoznam sudcov okresných súdov a krajských súdov, ktorí majú podľa odsekov 1 a 2 v čase vojny a vojnového stavu 9 ) vykonávať funkciu sudcu na súdoch uvedených v odseku 2, vyhotovuje k 1. januáru každého kalendárneho roka minister po dohode s predsedom príslušného krajského súdu; s preložením z iného okresného súdu alebo krajského súdu musí pred zaradením do zoznamu súhlasiť dotknutý sudca a súdna rada. § 28 Súdy uvedené v § 27 ods. 2 môžu v čase vojny a vojnového stavu vykonávať pôsobnosť podľa osobitného predpisu 8a ) aj na pracovisku mimo ich sídla. TRETIA ČASŤ ORGÁNY RIADENIA A SPRÁVY SÚDOV PRVÁ HLAVA VŠEOBECNÉ USTANOVENIA § 32
(1)Úlohou riadenia a správy súdov je vytvárať súdom Slovenskej republiky podmienky na riadny výkon súdnictva najmä v oblasti personálnej, organizačnej, ekonomickej, finančnej, odbornej a dohliadať na riadny výkon súdnictva spôsobom a v medziach ustanovených zákonom.
(2)Riadenie a správa súdov nesmú zasahovať do rozhodovacej činnosti súdov. § 33
(1)Riadenie a správu súdov vykonávajú orgány riadenia a správy súdov v rozsahu a spôsobom ustanoveným zákonom.
(2)Orgánmi riadenia a správy súdu sú predseda súdu a podpredseda súdu. Predsedovia súdov a podpredsedovia súdov sú sudcovia, ktorí sú počas funkčného obdobia na jednotlivých súdoch orgánmi správy súdu, ktorej výkon zabezpečujú a za výkon ktorej zodpovedajú. Predsedovia súdov a podpredsedovia súdov sú povinní pri riadení a správe súdov dodržiavať právny poriadok Slovenskej republiky. Funkcia predsedu súdu a podpredsedu súdu je nezlučiteľná s funkciou člena súdnej rady.
(3)V rozsahu ustanovenom zákonom sa na riadení a správe súdov podieľajú aj súdna rada a orgány sudcovskej samosprávy podľa tohto zákona. § 34
(1)Ministerstvo vykonáva správu súdov ako ústredný orgán štátnej správy pre súdy.
(2)Orgánom správy súdov je v rozsahu ustanovenom týmto zákonom aj riaditeľ správy okresného súdu, riaditeľ správy krajského súdu, riaditeľ správy správneho súdu a riaditeľ správy Špecializovaného trestného súdu. DRUHÁ HLAVA PREDSEDA SÚDU A PODPREDSEDA SÚDU Predseda súdu § 35 Pôsobnosť predsedu súdu
(1)Predseda súdu zabezpečuje riadenie a správu súdu podľa tohto zákona a podľa osobitných zákonov. Predseda najvyššieho súdu zabezpečuje správu najvyššieho súdu prostredníctvom kancelárie najvyššieho súdu, ak tento zákon neustanovuje inak. Predseda najvyššieho správneho súdu zabezpečuje správu najvyššieho správneho súdu prostredníctvom kancelárie najvyššieho správneho súdu, ak tento zákon neustanovuje inak.
(2)Predseda súdu koná v mene súdu, ak tento zákon neustanovuje inak.
(3)Predseda súdu vykonáva súdnictvo ako predseda senátu, člen senátu alebo sudca podľa rozvrhu práce v rozsahu určenom tak, aby mu to nebránilo plniť povinnosti podľa odsekov 1 a 2. § 36 Ustanovenie do funkcie predsedu súdu Predsedu súdu, okrem predsedu najvyššieho súdu a predsedu najvyššieho správneho súdu, vymenúva minister na päť rokov zo sudcov, ktorí boli úspešní vo výberovom konaní a ktorí nie sú členmi súdnej rady. Tá istá osoba môže byť vymenovaná za predsedu súdu aj opakovane. § 37 Výberové konanie na funkciu predsedu súdu
(1)Výberové konanie na funkciu predsedu súdu podľa § 36 (ďalej len „výberové konanie“) vyhlasuje minister.
(2)Výberové konanie sa vyhlasuje verejne na webovom sídle ministerstva, v periodickej tlači s celoštátnou pôsobnosťou alebo aj v iných verejnosti všeobecne prístupných prostriedkoch komunikácie a oznámením na všetky súdy v Slovenskej republike. Na základe oznámenia ministerstva sú predsedovia súdov povinní informovať o výberovom konaní všetkých sudcov. Minister vyhlási výberové konanie najneskôr a) 90 dní pred uplynutím funkčného obdobia predsedu súdu, b) do 30 dní odo dňa zániku funkcie predsedu súdu z dôvodov podľa § 38 ods. 1 .
(3)Uchádzať sa o funkciu predsedu súdu môže ktorýkoľvek sudca súdu toho istého stupňa alebo súdu vyššieho stupňa (ďalej len „uchádzač“).
(4)Účelom výberového konania je overiť predpoklady a schopnosti zabezpečiť riadny výkon súdnictva a správu súdu podľa tohto a podľa osobitných zákonov a určiť konečné poradie úspešných uchádzačov. Výberové konanie sa vykonáva formou pohovoru s uchádzačom. Ak minister do 30 dní od skončenia výberového konania nevymenuje predsedu súdu, vyhlási spôsobom uvedeným v odseku 2 nové výberové konanie tak, aby sa uskutočnilo do 60 dní odo dňa skončenia predchádzajúceho výberového konania; tieto lehoty počas výkonu pôsobnosti súdnej rady podľa osobitného zákona 9a ) neplynú.
(5)Výberové konanie uskutočňuje päťčlenná výberová komisia. Členov výberovej komisie vymenuje minister z databázy kandidátov na členov výberovej komisie vždy po vyhlásení výberového konania, a to tak, aby jeden člen bol z kandidátov zvolených súdnou radou a traja členovia z kandidátov vymenovaných ministrom. Jedného člena výberovej komisie zvolí na žiadosť ministra sudcovská rada súdu, na ktorom sa funkcia predsedu obsadzuje. Na účely vytvorenia databázy kandidátov na členov výberovej komisie súdna rada volí aspoň dvoch kandidátov a minister vymenúva aspoň šiestich kandidátov; databáza sa zverejňuje na webovom sídle súdnej rady a ministerstva.
(6)Za kandidáta na člena výberovej komisie možno zvoliť alebo vymenovať len osobu, ktorá má morálne a odborné predpoklady na nestranný výkon funkcie člena výberovej komisie, ktorá je spôsobilá posúdiť uchádzača podľa odseku 4 a ktorá pôsobí najmä v sektore vysokých škôl, neziskovom sektore alebo vykonáva právnické povolanie; to platí aj pre voľbu člena výberovej komisie voleného sudcovskou radou.
(7)Členovia výberovej komisie volia spomedzi seba predsedu výberovej komisie. Výberová komisia je uznášaniaschopná, ak sa na hlasovaní zúčastnia aspoň štyria jej členovia. Jej rozhodnutie je platné, ak zaň hlasovala nadpolovičná väčšina všetkých jej členov.
(8)Na základe výsledkov výberového konania navrhne výberová komisia súdnej rade preverenie majetkových pomerov úspešných uchádzačov o funkciu predsedu súdu a vykonanie dohľadu nad spĺňaním predpokladov sudcovskej spôsobilosti podľa osobitného zákona. 9a ) Ak výberová komisia na základe výsledkov výberového konania nevyberie uchádzača na funkciu predsedu súdu, pretože žiaden uchádzač nespĺňa predpoklady podľa odseku 4, minister vyhlási spôsobom uvedeným v odseku 2 nové výberové konanie tak, aby sa uskutočnilo do 60 dní odo dňa skončenia predchádzajúceho neúspešného výberového konania.
(9)Ak úspešný uchádzač po oznámení výsledkov výberového konania ešte pred vymenovaním do funkcie predsedu súdu odmietne vymenovanie do funkcie predsedu súdu, minister môže vymenovať do funkcie predsedu súdu niektorého zo zostávajúcich úspešných uchádzačov alebo vyhlási spôsobom uvedeným v odseku 2 nové výberové konanie tak, aby sa uskutočnilo do 60 dní odo dňa skončenia predchádzajúceho výberového konania.
(10)Ministerstvo zverejní na svojom webovom sídle aspoň 30 dní pred výberovým konaním všetky žiadosti o zaradenie do výberového konania, profesijné životopisy uchádzačov a ich motivačné listy. Ministerstvo oznámi zverejnenie písomností podľa predchádzajúcej vety spolu s príslušným odkazom na webovom sídle ministerstva, kde boli tieto písomnosti zverejnené, v deň ich zverejnenia aj Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky. Do 20 dní od zverejnenia písomností podľa prvej vety môže každý vzniesť odôvodnené výhrady voči uchádzačom; ministerstvo ich spolu so žiadosťami predloží výberovej komisii. Výberová komisia môže požadovať vyjadrenie od dotknutých osôb, ktorých sa týka vznesená výhrada. Ministerstvo na svojom webovom sídle ďalej zverejní termín a miesto výberového konania a zoznam členov výberovej komisie, a to aspoň 15 dní pred jeho konaním.
(11)Uchádzač je povinný spolu so žiadosťou o zaradenie do výberového konania predložiť písomné vyhlásenie, v ktorom uvedie zoznam jemu blízkych osôb, 10 ) ktoré sú členmi výberovej komisie, a to v rozsahu meno a priezvisko. Vyhlásenie sa zverejní spolu so žiadosťou o zaradenie do výberového konania.
(12)Výberové konanie je verejné, okrem hlasovania výberovej komisie. Výberové konanie administratívne a organizačne zabezpečuje ministerstvo. Ministerstvo je povinné vytvoriť podmienky pre účasť verejnosti na výberovom konaní. Ak možno očakávať, že verejnosť prejaví o zasadnutie väčší záujem, je ministerstvo povinné uskutočniť výberové konanie vo vhodnej miestnosti s prihliadnutím na rozsah predpokladaného záujmu i možnosti.
(13)Predseda výberovej komisie je povinný zabezpečiť zverejnenie zápisnice o priebehu výberového konania na webovom sídle ministerstva do 24 hodín od ukončenia výberového konania. § 38 Zánik funkcie predsedu súdu
(1)Výkon funkcie predsedu súdu sa skončí uplynutím jeho funkčného obdobia. Pred uplynutím funkčného obdobia zaniká výkon funkcie predsedu súdu
  1. a)vzdaním sa funkcie,
  2. b)zánikom funkcie sudcu, 11 )
  3. c)odvolaním z funkcie,
  4. d)zánikom súdu,
  5. e)smrťou alebo vyhlásením za mŕtveho,
  6. f)zvolením alebo vymenovaním za člena súdnej rady.
(2)Sudca sa môže vzdať funkcie predsedu súdu písomným oznámením ministrovi. Výkon funkcie predsedu súdu v tomto prípade zaniká uplynutím kalendárneho mesiaca, v ktorom bolo písomné oznámenie o vzdaní sa funkcie doručené.
(3)Odvolanie predsedu súdu môže ministrovi navrhnúť
  1. a)súdna rada,
  2. b)sudcovská rada príslušného súdu,
  3. c)predseda súdu vyššieho stupňa.
(4)Návrhom podľa odseku 3 minister nie je viazaný; rozhodne o ňom do 60 dní odo dňa jeho doručenia.
(5)Minister môže aj bez návrhu odvolať sudcu z funkcie predsedu súdu, ak si neplní povinnosti predsedu súdu ustanovené zákonom. Na konanie o odvolaní predsedu súdu podľa prvej vety sa nepoužije všeobecný predpis o správnom konaní; 11a ) rozhodnutie ministra musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o tom, že rozhodnutie je preskúmateľné správnym súdom. Proti rozhodnutiu ministra podľa prvej vety nie je prípustný opravný prostriedok. Proti rozhodnutiu ministra podľa prvej vety možno podať správnu žalobu do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia ministra o odvolaní z funkcie predsedu súdu.
(6)Výkon funkcie predsedu súdu v prípade odvolania zaniká dňom nasledujúcim po dni, keď mu bolo doručené rozhodnutie ministra o odvolaní z funkcie, ak nie je v rozhodnutí určený neskorší deň.
(7)Ak funkcia podpredsedu súdu nie je obsadená, minister poverí niektorého zo sudcov príslušného súdu, aby do vymenovania nového predsedu súdu plnil úlohy podľa § 35 . Podpredseda súdu § 39
(1)Predsedu súdu v čase jeho neprítomnosti alebo keď funkcia predsedu súdu nie je obsadená zastupuje v rozsahu jeho práv a povinností podpredseda súdu; ak na súde pôsobia viacerí podpredsedovia súdu, predseda súdu určí, v ktorých otázkach a v akom poradí ho podpredsedovia súdu zastupujú. Predseda súdu môže poveriť aj v iných prípadoch podpredsedu súdu, aby ho zastupoval v rozsahu jeho práv a povinností.
(2)Funkcia podpredsedu súdu sa zriaďuje na všetkých súdoch. Na okresných súdoch a krajských súdoch pôsobí jeden podpredseda súdu a na Mestskom súde Košice pôsobí podpredseda súdu pre občianskoprávnu agendu, obchodnoprávnu agendu, trestnoprávnu agendu a rodinnoprávnu agendu. Ak je to potrebné na zabezpečenie riadneho výkonu súdnictva, minister môže na návrh predsedu súdu vymenovať aj viac podpredsedov súdu.
(3)Ak funkcia podpredsedu súdu nie je obsadená alebo ak ide o dlhodobú neprítomnosť podpredsedu súdu presahujúcu šesť týždňov, môže predseda súdu poveriť ktoréhokoľvek sudcu príslušného súdu s jeho súhlasom vykonávaním niektorých úkonov patriacich do pôsobnosti predsedu súdu. § 40
(1)Podpredsedu súdu zo sudcov, ktorí nie sú členmi súdnej rady, vymenúva na návrh predsedu súdu minister na päť rokov. Tú istú osobu možno vymenovať za podpredsedu súdu aj opakovane.
(2)Ak ide o funkciu podpredsedu súdu na Mestskom súde Košice, návrh predsedu súdu a rozhodnutie o vymenovaní podpredsedu súdu musí obsahovať aj označenie oblasti výkonu súdnictva, ktorú má podpredseda súdu riadiť. § 41 Na zánik funkcie podpredsedu súdu sa primerane vzťahujú ustanovenia § 38 ods. 1 až 4 a 6 ; navrhnúť odvolanie podpredsedu súdu môže ministrovi aj predseda príslušného súdu. § 42 Povinnosti predsedu súdu a podpredsedu súdu
(1)Predseda súdu a podpredseda súdu sa musia zdržať všetkého, čo by mohlo narušiť vážnosť a dôstojnosť funkcie predsedu súdu alebo podpredsedu súdu alebo ohroziť dôveru v nestranný a spravodlivý výkon tejto funkcie.
(2)Predseda súdu a podpredseda súdu sú povinní
  1. a)vykonávať svoju funkciu svedomito, riadne a včas plniť svoje povinnosti orgánu riadenia a správy súdov,
  2. b)voči sudcom súdu, ktorého správu vykonávajú, pristupovať nezaujato a zachovávať za rovnakých podmienok ich rovnaké práva a povinnosti; nemôžu zvýhodňovať alebo znevýhodňovať sudcu pre jeho právne názory vyjadrené v rozhodovaní,
  3. c)nenechať sa pri výkone svojej funkcie ovplyvniť osobnými záujmami alebo záujmami politických strán, politických hnutí, verejnou mienkou alebo oznamovacími prostriedkami,
  4. d)kontrolovať dodržiavanie pravidiel bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci podľa osobitného zákona; 12 ) na účely bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci sa predseda súdu a podpredseda súdu považujú za zamestnávateľa,
  5. e)zdržať sa verejného vyslovovania svojho názoru o veciach prejednávaných súdom; ustanovenie § 74 ods. 1 písm.
  6. e)tým nie je dotknuté.
(3)Predseda súdu je povinný dohliadať na dodržiavanie povinností ustanovených sudcom týmto zákonom a osobitnými zákonmi a v prípade dôvodného podozrenia z ich porušovania je povinný vykonať opatrenia nevyhnutné na zistenie skutkového stavu, odstránenie zistených nedostatkov a vyvodenie disciplinárnej zodpovednosti alebo trestnej zodpovednosti.
(4)Povinnosti podľa odseku 3 vykonáva na Mestskom súde Košice popri predsedovi súdu aj podpredseda súdu v ním riadenej oblasti výkonu súdnictva; na tento účel je podpredseda súdu navrhovateľom v disciplinárnom konaní, ak ide o sudcu v ním riadenej oblasti výkonu súdnictva. Osobitné ustanovenia § 43 Predseda najvyššieho súdu a podpredseda najvyššieho súdu
(1)Ustanovenie do funkcie a zánik funkcie predsedu najvyššieho súdu a podpredsedu najvyššieho súdu upravuje Ústava Slovenskej republiky a osobitný zákon. 13 )
(2)Na predsedu najvyššieho súdu a podpredsedu najvyššieho súdu sa nevzťahujú § 36 až 38 , § 39 ods. 2 a 3 , § 40 a 41 tohto zákona .
(3)Ak nie je nikto vymenovaný do funkcie predsedu najvyššieho súdu ani do funkcie podpredsedu najvyššieho súdu, alebo ak má podpredseda najvyššieho súdu v čase, keď zastupuje predsedu najvyššieho súdu dočasne pozastavený výkon funkcie sudcu, neodkladné úlohy predsedu najvyššieho súdu vykonáva vekom najstarší sudca najvyššieho súdu. § 44 Predseda najvyššieho správneho súdu a podpredseda najvyššieho správneho súdu
(1)Ustanovenie do funkcie a zánik funkcie predsedu najvyššieho správneho súdu a podpredsedu najvyššieho správneho súdu upravuje Ústava Slovenskej republiky a osobitný zákon. 13 )
(2)Na predsedu najvyššieho správneho súdu a podpredsedu najvyššieho správneho súdu sa nevzťahujú § 36 až 38 , § 39 ods. 2 a 3 , § 40 a 41 .
(3)Ak nie je nikto vymenovaný do funkcie predsedu najvyššieho správneho súdu ani do funkcie podpredsedu najvyššieho správneho súdu, alebo ak má podpredseda najvyššieho správneho súdu v čase, keď zastupuje predsedu najvyššieho správneho súdu, dočasne pozastavený výkon funkcie sudcu, neodkladné úlohy predsedu najvyššieho správneho súdu vykonáva vekom najstarší sudca najvyššieho správneho súdu. TRETIA HLAVA SUDCOVSKÁ SAMOSPRÁVA § 45 Sudcovská rada
(1)Na riadení a správe súdov sa podieľa sudcovská rada ako orgán sudcovskej samosprávy. Sudcovská rada sa zriaďuje na okresnom súde, krajskom súde, správnom súde, najvyššom súde, najvyššom správnom súde a Špecializovanom trestnom súde. Ak nie je sudcovská rada zvolená, pôsobnosť sudcovskej rady vykonáva plénum súdu.
(2)Sudcovská rada má najmenej troch členov a najviac deväť členov. Členov sudcovskej rady volí a odvoláva plénum príslušného súdu spomedzi seba v tajnom hlasovaní. Výkon funkcie predsedu súdu a podpredsedu súdu je nezlučiteľný s členstvom v sudcovskej rade; tým nie je dotknuté právo predsedu súdu a podpredsedu súdu zúčastniť sa hlasovaním na voľbe členov sudcovskej rady. Ak pôsobnosť sudcovskej rady vykonáva plénum, predseda súdu a podpredseda súdu nemajú hlasovacie právo pri rozhodovaní pléna vo veciach, ktoré sú v pôsobnosti sudcovskej rady.
(3)Podrobnosti o rokovaní pléna a o voľbách a odvolávaní členov sudcovskej rady upravuje rokovací poriadok a volebný poriadok pléna schválený plénom. Pri schvaľovaní rokovacieho poriadku a volebného poriadku pléna plénum zároveň určí počet členov sudcovskej rady v súlade s odsekom 2.
(4)Sudcovská rada si zo svojich členov volí a odvoláva predsedu sudcovskej rady a aspoň jedného podpredsedu sudcovskej rady. Plénum okresného súdu, na ktorom nie je zvolená sudcovská rada, si volí a odvoláva zástupcu pléna súdu, ktorý vykonáva pôsobnosť predsedu sudcovskej rady.
(5)Rokovanie sudcovskej rady zvoláva, navrhuje jeho program a vedie predseda sudcovskej rady alebo ním poverený podpredseda sudcovskej rady. Ak predseda sudcovskej rady alebo podpredsedovia sudcovskej rady nie sú ešte zvolení, zasadanie sudcovskej rady zvoláva prípravný výbor zložený z troch funkčne najstarších členov sudcovskej rady; zasadanie sudcovskej rady vedie funkčne najstarší sudca. Program rokovania schvaľuje sudcovská rada.
(6)Člen sudcovskej rady má právo na zabezpečenie primeraného času na prípravu na zasadnutie sudcovskej rady a na prípravu materiálov na rokovanie sudcovskej rady.
(7)Sudcovská rada
  1. a)vyjadruje sa k návrhom rozpočtov súdov,
  2. b)prerokúva správu predsedu súdu o použití rozpočtových prostriedkov,
  3. c)prerokúva návrh rozvrhu práce súdu a zaujíma k nemu stanovisko,
  4. d)rozhoduje o námietkach sudcov vo veciach podľa osobitného zákona, 14 )
  5. e)volí členov výberovej komisie podľa § 37 ods. 5 písm.
  6. a),
  7. f)podáva disciplinárny návrh,
  8. g)spolurozhoduje o niektorých platových veciach sudcov podľa osobitného zákona, 15 )
  9. h)schvaľuje rokovací poriadok sudcovskej rady,
  10. i)na požiadanie predsedu súdu zaujíma stanoviská vo veciach patriacich do pôsobnosti predsedu súdu,
  11. j)rozhoduje v iných veciach, ak tak ustanovuje osobitný zákon.
(8)Predseda súdu a podpredseda súdu majú právo byť prítomní na rokovaní sudcovskej rady a vyjadrovať sa k prerokúvaným otázkam. Sudcovská rada môže prizvať na rokovanie riaditeľa správy súdu, ak je predmetom rokovania rozpočet súdu, a vedúceho zamestnanca organizačného útvaru ministerstva podľa § 73 , ak je predmetom rokovania rozvrh práce; ak sú tieto osoby prizvané na rokovanie sudcovskej rady, predseda sudcovskej rady im na požiadanie udelí slovo. Na rokovanie sudcovskej rady možno prizvať aj iné osoby, ak tak rozhodne sudcovská rada.
(9)Hlasovanie sudcovskej rady je verejné; to neplatí, ak sudcovská rada volí predsedu sudcovskej rady a podpredsedu sudcovskej rady. Člen sudcovskej rady nemá hlasovacie právo pri rozhodovaní o veciach, ktoré sa ho priamo týkajú. Sudcovská rada je uznášaniaschopná, ak sa na jej rokovaní zúčastní nadpolovičná väčšina všetkých jej členov. Na platnosť uznesenia sudcovskej rady je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných členov.
(10)Podrobnosti o spôsobe rokovania sudcovskej rady, o hlasovaní a o prijímaní uznesení sudcovskej rady upraví ňou schválený rokovací poriadok sudcovskej rady.
(11)Predseda sudcovskej rady vhodným spôsobom zabezpečí zverejnenie informácií o činnosti sudcovskej rady, najmä termín zasadnutia sudcovskej rady, návrh programu, uznesenia sudcovskej rady a zápisnicu zo zasadnutia sudcovskej rady. Predseda súdu je povinný na žiadosť predsedu sudcovskej rady zverejniť informácie o činnosti sudcovskej rady. Funkčné obdobie a zánik členstva v sudcovskej rade § 46
(1)Funkčné obdobie sudcovských rád je päťročné. Funkcia člena sudcovskej rady je čestná funkcia.
(2)Člen sudcovskej rady sa môže svojho členstva a funkcie v sudcovskej rade vzdať.
(3)Členstvo v sudcovskej rade zaniká
  1. a)preložením člena sudcovskej rady na súd mimo obvodu sudcovskej rady,
  2. b)zánikom funkcie sudcu, 11 )
  3. c)smrťou alebo vyhlásením za mŕtveho,
  4. d)uplynutím funkčného obdobia,
  5. e)odvolaním podľa § 45 ods. 2 .
(4)Sudcovi, ktorý vykonáva stáž podľa osobitného zákona, členstvo v sudcovskej rade počas výkonu stáže nezaniká. § 47 Ak v priebehu funkčného obdobia sudcovskej rady zanikne sudcovi členstvo v sudcovskej rade, vykoná plénum doplňovacie voľby potrebného počtu členov sudcovskej rady. Namiesto voľby nového člena sudcovskej rady podľa predchádzajúcej vety môže plénum rozhodnúť o znížení počtu členov sudcovskej rady; to však neplatí, ak by tým počet členov sudcovskej rady bol menší ako traja sudcovia. § 48 Kolégium predsedov sudcovských rád
(1)Kolégium predsedov sudcovských rád sa zriaďuje na krajskom súde a tvorí ho predseda sudcovskej rady krajského súdu, predsedovia sudcovských rád okresných súdov v obvode tohto krajského súdu a zástupcovia pléna okresných súdov v obvode tohto krajského súdu podľa § 45 ods. 4 druhej vety. Rokovanie kolégia predsedov sudcovských rád zvoláva, navrhuje jeho program a vedie predseda sudcovskej rady krajského súdu alebo ním poverený predseda sudcovskej rady okresného súdu.
(2)Do pôsobnosti kolégia predsedov sudcovských rád patrí
  1. a)vyjadrovať sa k návrhu rozpočtu a po pridelení prostriedkov zo štátneho rozpočtu aj k ich navrhovanému rozpisu pre krajský súd a okresné súdy v jeho obvode,
  2. b)vyjadrovať sa k správe o čerpaní rozpočtu za uplynulý rok,
  3. c)navrhovať programové priority pre oblasť výkonu súdnictva,
  4. d)na požiadanie predsedu krajského súdu zaujímať stanoviská vo veciach patriacich do pôsobnosti predsedu súdu,
  5. e)rozhodovať o ďalších otázkach, ak tak ustanoví osobitný zákon. ŠTVRTÁ ČASŤ RIADENIE SÚDOV § 49 Predsedovia súdov zabezpečujú riadenie súdov v oblasti výkonu súdnictva najmä
  6. a)rozvrhom práce,
  7. b)výkonom dohľadu nad dodržiavaním dôstojnosti a plynulosti súdneho konania a zásad sudcovskej etiky,
  8. c)využívaním výsledkov vnútornej revízie,
  9. d)vybavovaním sťažností. PRVÁ HLAVA ROZVRH PRÁCE § 50
(1)Na účely tohto zákona sa rozvrhom práce rozumie akt riadenia predsedu súdu, ktorým sa riadi organizácia práce súdu pri zabezpečovaní výkonu súdnictva na príslušný kalendárny rok.
(2)Rozvrh práce obsahuje
  1. a)určenie senátov, samosudcov, súdnych úradníkov a notárov poverených vybavovaním jednotlivých druhov vecí, ktoré došli na súd,
  2. b)zloženie senátov s uvedením predsedu senátu a ďalších sudcov; v rozvrhu práce sa tiež uvedie, ktorý z viacerých predsedov senátov určených do toho istého senátu riadi a organizuje činnosť senátu,
  3. c)určenie spôsobu zastupovania senátov, sudcov, samosudcov, predsedov senátov a súdnych úradníkov tak, aby bolo možné zabezpečiť v súlade s osobitnými zákonmi konanie a rozhodovanie v prejednávanej veci v prípade vylúčenia sudcu alebo súdneho úradníka a v prípade náhlej prekážky brániacej sudcovi alebo súdnemu úradníkovi vykonať jednotlivé úkony,
  4. d)spôsob a podmienky zaraďovania hosťujúcich sudcov do rozvrhu práce s odkazom na zoznam hosťujúcich sudcov pre obvod príslušného krajského súdu,
  5. e)spôsob a podmienky vykonania zmien v rozvrhu práce v prípade dlhodobej neprítomnosti sudcu a ak sa zmení personálne obsadenie súdu,
  6. f)spôsob a podmienky vykonania zmien v rozvrhu práce z dôvodu výrazných rozdielov v pracovnom zaťažení sudcov a poverených zamestnancov súdu, ktoré vznikli z objektívnych dôvodov v priebehu kalendárneho roka,
  7. g)spôsob prideľovania vecí samosudcom a senátom v prípade nemožnosti využitia technických prostriedkov a programových prostriedkov spôsobenej v dôsledku ich poruchy znemožňujúcej prístup k dátam potrebným na prideľovanie vecí v trvaní najmenej dvoch pracovných dní,
  8. h)rozvrh služieb určujúci samosudcov alebo senáty a spôsob ich zastupovania v prípade, ak ide o nemožnosť prideľovania vecí náhodným výberom, ak ide o rozhodovanie o ustanovení obhajcu, o príkaze na zatknutie, o väzbe, o príkaze na domovú prehliadku, o príkaze na odpočúvanie a záznam telekomunikačných činností, o príkaze na vyhotovovanie obrazových, zvukových alebo iných záznamov, o príkaze na vyšetrenie duševného stavu, o súhlase na použitie informačno-technických prostriedkov podľa osobitného zákona 5 ) a o neodkladnom opatrení podľa osobitného predpisu,
  9. i)ustanovenie maximálneho rozdielu v počte pridelených vecí podľa § 51 medzi senátmi, samosudcami a súdnymi úradníkmi,
  10. j)zaradenia sudcov do jednotlivých grémií a kolégií,
  11. k)spôsob poverovania notárov úkonmi v konaní o dedičstve a ich zastupovanie 16 ) (ďalej len „notársky rozvrh“),
  12. l)zaradenie súdnych úradníkov a ďalších zamestnancov súdu, ktorí plnia úlohy pri výkone súdnictva, do jednotlivých súdnych oddelení,
  13. m)ďalšie náležitosti, ak tak ustanoví osobitný zákon.
(3)Rozvrh práce musí rešpektovať zásadu špecializácie sudcov na hlavné súdne agendy.
(4)Ak sudca vykonáva iné činnosti vyplývajúce z tohto zákona alebo osobitného zákona, 16a ) rozvrh práce môže obsahovať aj zníženie rozsahu, v akom sa tento sudca podieľa na výkone súdnictva. Sudca, ktorý je členom súdnej rady, vykonáva súdnictvo v rozsahu najviac jednej polovice zaťaženia sudcu príslušného súdu.
(5)Rozvrh práce okresného súdu, ktorý má zriadené pracovisko, obsahuje aj informáciu o tom, či sudca vykonáva funkciu v sídle súdu alebo na pracovisku.
(6)Rozvrh práce spolu so stanoviskom sudcovskej rady sú verejne prístupné. Predseda príslušného súdu je povinný zabezpečiť rozvrh práce každému sudcovi tohto súdu. Každý má právo nazrieť do rozvrhu práce a robiť si z neho výpisy a odpisy. § 51 Spôsob prideľovania vecí podľa rozvrhu práce
(1)Ak tento zákon neustanovuje inak, veci určené podľa predmetu konania sa v súlade s rozvrhom práce prideľujú jednotlivým senátom alebo samosudcom náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených ministerstvom tak, aby bola vylúčená možnosť ovplyvňovania pridelenia vecí. Súdnym úradníkom sa prideľujú veci podľa rozvrhu práce tak, aby sa zabezpečilo ich rovnomerné zaťaženie a riadny chod súdu.
(2)Podmienka náhodného výberu podľa odseku 1 je splnená vtedy, ak sa má vec prideliť jednému z aspoň dvoch senátov, samosudcov alebo súdnych úradníkov.
(3)Ak nie je možné prideliť vec náhodným výberom a ide o potrebu pridelenia veci na rozhodnutie bez zbytočného odkladu v prípadoch rozhodovania o ustanovení obhajcu, o príkaze na zatknutie, o väzbe, o príkaze na domovú prehliadku, o príkaze na odpočúvanie a záznam telekomunikačných činností, o príkaze na vyhotovovanie obrazových, zvukových alebo iných záznamov, o príkaze na vyšetrenie duševného stavu, o súhlase na použitie informačno-technických prostriedkov, 5 ) o neodkladnom opatrení podľa osobitného zákona a v ďalších prípadoch ustanovených osobitným zákonom, veci sa prideľujú v súlade s rozvrhom práce spôsobom určeným v rozvrhu práce tak, aby bola vylúčená možnosť ovplyvňovania pridelenia vecí. Na príslušnom mestskom súde sa do rozvrhu služieb podľa § 50 ods. 2 písm. h) zaraďujú všetci sudcovia, ktorých prevažujúci obsah ich rozhodovacej činnosti tvorí trestnoprávna agenda.
(4)Ak odsek 5 neustanovuje inak, náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených ministerstvom sa podľa rozvrhu práce alebo jeho zmeny prerozdeľujú už pridelené veci aj v prípade
  1. a)dlhodobej šesť týždňov presahujúcej neprítomnosti zákonného sudcu, ktorému bola vec pridelená,
  2. b)zmeny v obsadení súdu sudcami, a to vrátane zmeny v dôsledku dočasného pridelenia sudcu; pri zmene v zložení senátu sa vec ponecháva v pôvodnom senáte, alebo sa prerozdelí do iného senátu, kde sa zaraďuje sudca spravodajca tak, aby prerozdelením veci bola zabezpečená rovnomerná zaťaženosť senátov na súde,
  3. c)výraznej nerovnomernosti zaťaženosti sudcov a
  4. d)ak bol zákonný sudca, ktorému bola vec pridelená, z konania a rozhodovania vo veci vylúčený.
(5)Ak sa zastupovanie zákonného sudcu, ktorý koná a rozhoduje ako samosudca, zabezpečuje hosťujúcim sudcom alebo dočasným pridelením sudcu, veci pôvodne pridelené zastupovanému zákonnému sudcovi sa pridelia hosťujúcemu sudcovi alebo dočasne pridelenému sudcovi a dňom, keď zastupovaný zákonný sudca začne znovu vykonávať funkciu sudcu alebo zanikne dočasné pridelenie, sa takto pridelené veci pridelia pôvodnému zákonnému sudcovi.
(6)V konaní na Špecializovanom trestnom súde, krajskom súde podľa osobitného zákona 17 ) alebo v konaní o riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkoch vec vybaví senát, ktorému bola v súlade s rozvrhom práce pridelená náhodným výberom, ak sa skutočnosti odôvodňujúce prerozdelenie veci podľa odseku 4 netýkajú všetkých sudcov.
(7)Ak vznikne náhla prekážka, ktorá bráni zákonnému sudcovi, ktorému bola vec pridelená, vykonávať úkony a rozhodovať vo veci po kratší čas ako šesť týždňov, vec bude pridelená sudcovi určenému rozvrhom práce na zastupovanie tohto zákonného sudcu; pridelenie sa vykonáva v čase, keď sa zistí náhla prekážka. Na účely tohto ustanovenia sa za náhlu prekážku v práci považuje aj čerpanie dovolenky.
(8)Ak bude vec súdu vrátená na ďalšie konanie a rozhodnutie vo veci, bude pridelená sudcovi, ktorému bola ako zákonnému sudcovi pôvodne pridelená; ak takéhoto sudcu na súde niet, pridelí sa vec náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených ministerstvom podľa rozvrhu práce.
(9)Ak nie je možné použiť technické prostriedky a programové prostriedky na pridelenie veci v dôsledku ich poruchy znemožňujúcej prístup k dátam potrebným na prideľovanie vecí v trvaní najmenej dvoch pracovných dní, veci budú prideľované v súlade s rozvrhom práce spôsobom určeným v rozvrhu práce tak, aby bola vylúčená možnosť ovplyvňovania pridelenia vecí.
(10)Súd vydá účastníkovi konania potvrdenie o prevzatí a pridelení veci. Evidencia prideľovania vecí na prejednanie musí zabezpečovať takú možnosť kontroly, aby si každá osoba, ktorá má na veci právny záujem, mohla nazretím do spisu a evidenčných pomôcok preveriť pridelenie veci zákonnému sudcovi.
(11)Notársky rozvrh môže byť založený na
  1. a)systéme náhodného výberu, podľa ktorého sa notári poverujú konaním a rozhodovaním v konaní o dedičstve spôsobom uvedeným v odseku 1,
  2. b)časovom systéme, podľa ktorého sú notári poverovaní konaním a rozhodovaním v konaní o dedičstve v závislosti od času smrti poručiteľa v rámci kalendárneho roka,
  3. c)obvodovom systéme, ktorý delí obvod okresného súdu na notárske obvody, pričom notársky obvod môže byť vytvorený pre jeden notársky úrad alebo viaceré notárske úrady so sídlom v tej istej obci,
  4. d)kombinácii systémov podľa písmen
  5. a)a
  6. c)alebo podľa písmen
  7. b)a c). § 51a
(1)Sudcovi možno rozvrhom práce prideliť na konanie a rozhodovanie veci patriace do inej agendy, ak bude tvoriť prevažujúci obsah jeho rozhodovacej činnosti
  1. a)len s jeho predchádzajúcim súhlasom alebo
  2. b)bez jeho súhlasu len po predchádzajúcom prerokovaní sudcovskej rady v prípade zmeny rozvrhu práce v dôsledku nerovnomerného zaťaženia sudcov či zabezpečenia riadneho chodu súdu.
(2)Predseda súdu musí v prípadoch podľa odseku 1 prihliadať na uvedené skutočnosti pri výkone súdnictva dotknutého sudcu najmenej v období troch mesiacov po pridelení veci.
(3)Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa nepoužijú, ak ide o hosťujúceho sudcu alebo dočasne prideleného sudcu. § 51b
(1)Rozvrh práce okresného súdu môže byť založený na obvodovom systéme, ktorým sa vytvára obvod pracoviska zriadeného zákonom v rámci obvodu okresného súdu pre určenú hlavnú súdnu agendu, ak sú na vybavovanie výlučne tejto agendy rozvrhom práce určené aspoň dva senáty alebo aspoň dvaja samosudcovia; obvod pracoviska musí rešpektovať územné a správne usporiadanie Slovenskej republiky a v prípade trestnoprávnej agendy aj obvod okresnej prokuratúry, ak majú v obvode okresného súdu sídlo dve alebo viaceré okresné prokuratúry.
(2)Ak je podľa odseku 1 vytvorený obvod pracoviska, veci, v ktorých je miesto rozhodné pre založenie miestnej príslušnosti okresného súdu v obvode pracoviska, sa prideľujú senátom alebo samosudcom podľa odseku 1; tým nie je dotknuté prideľovanie alebo prerozdeľovanie vecí, v ktorých je miesto rozhodné pre založenie miestnej príslušnosti okresného súdu mimo obvodu pracoviska, týmto sudcom, ak je to potrebné z dôvodu zabezpečenia rovnomernej zaťaženosti sudcov okresného súdu.
(3)Ak je podľa odseku 1 vytvorený obvod pracoviska a ak je to potrebné z dôvodu zabezpečenia rovnomernej zaťaženosti sudcov okresného súdu, môžu byť veci, v ktorých je miesto rozhodné pre založenie miestnej príslušnosti okresného súdu v obvode pracoviska, prideľované všetkým sudcom okresného súdu, ktorí podľa rozvrhu práce vybavujú príslušnú hlavnú agendu.
(4)Zmeniť miesto výkonu funkcie sudcu v rozvrhu práce zo sídla súdu na pracovisko alebo naopak možno len s predchádzajúcim súhlasom dotknutého sudcu; tým nie sú dotknuté ustanovenia predpisov o konaní pred súdmi o mieste vykonávania úkonov súdu. Bez súhlasu podľa prvej vety možno zmeniť miesto jeho výkonu funkcie len s predchádzajúcim súhlasom súdnej rady, ak je to potrebné pre riadny chod súdu; návrh súdnej rade podáva predseda súdu. § 52 Tvorba rozvrhu práce
(1)Rozvrh práce zostavuje predseda súdu tak, aby bol zabezpečený výkon súdnictva. Pri tvorbe rozvrhu práce je povinný rešpektovať zásadu rovnomernej zaťaženosti sudcov a súdnych úradníkov, ako aj zásadu špecializácie sudcov na hlavné súdne agendy s cieľom efektívneho výkonu súdnictva. Na Mestskom súde Košice zodpovedá za prípravu návrhu rozvrhu práce podpredseda súdu v ním riadenej oblasti výkonu súdnictva.
(2)Predseda súdu je povinný návrh rozvrhu práce, predtým než ho predloží sudcovskej rade podľa odseku 3, prerokovať so sudcami.
(3)Predseda súdu predkladá návrh rozvrhu práce na nasledujúci kalendárny rok sudcovskej rade na prerokovanie najneskôr do 1. decembra kalendárneho roka spolu s pripomienkami a výhradami sudcov vznesenými podľa odseku 2.
(4)Rozvrh práce vydá predseda súdu s uvedením pripomienok a výhrad sudcovskej rady bezodkladne po jeho prerokovaní v sudcovskej rade, najneskôr však do 15. decembra kalendárneho roka, ktorý predchádza kalendárnemu roku, na ktorý je rozvrh práce určený. Rozvrh práce sa zverejňuje spolu so stanoviskom sudcovskej rady.
(5)Ak predseda súdu nepredloží sudcovskej rade na prerokovanie návrh rozvrhu práce v lehote podľa odseku 3 alebo nevydá rozvrh práce v lehote podľa odseku 4, považuje sa takéto konanie predsedu súdu za závažné disciplinárne previnenie podľa osobitného zákona. 18 )
(6)Ak predseda súdu nevydá rozvrh práce riadne a včas, organizácia práce súdu sa pri zabezpečovaní riadneho výkonu súdnictva riadi pôvodným rozvrhom práce do vydania nového rozvrhu práce.
(7)Zmeny a dodatky rozvrhu práce, ktoré sa dotýkajú sudcov a súdnych úradníkov poverených konaním a rozhodovaním, vykoná predseda súdu spôsobom určeným v rozvrhu práce po ich prerokovaní v sudcovskej rade a v prípade Mestského súdu Košice aj s príslušným podpredsedom súdu. Po každej zmene rozvrhu práce je predseda súdu povinný zabezpečiť vyhotovenie úplného znenia rozvrhu práce. Úplne znenie rozvrhu práce zverejní predseda súdu rovnako ako rozvrh práce.
(8)V záujme zabezpečenia technickej realizácie rozvrhu práce predseda súdu konzultuje prípravu návrhu rozvrhu práce so zamestnancami súdu, ktorí plnia úlohy v oblasti informatiky. § 52a
(1)Notárska komora Slovenskej republiky (ďalej len „notárska komora“) predloží najneskôr do 30. septembra kalendárneho roka predsedom okresných súdov návrh notárskeho rozvrhu na nasledujúci kalendárny rok.
(2)Predsedovia okresných súdov oznámia svoje stanovisko k návrhu notárskeho rozvrhu najneskôr do 31. októbra kalendárneho roka prezídiu notárskej komory.
(3)Predseda okresného súdu vydá notársky rozvrh najneskôr do 10. decembra kalendárneho roka a zašle ho predsedovi krajského súdu a prezídiu notárskej komory.
(4)Ak v priebehu kalendárneho roka dôjde k zrušeniu alebo zriadeniu notárskeho úradu, notárska komora predloží najneskôr do 15 dní odo dňa zriadenia alebo zrušenia notárskeho úradu predsedovi okresného súdu, v ktorého obvode sa zriadil alebo zrušil notársky úrad, návrh na zmenu notárskeho rozvrhu.
(5)Predseda okresného súdu podľa odseku 4 oznámi svoje stanovisko k návrhu zmeny notárskeho rozvrhu najneskôr do 20 dní odo dňa jeho predloženia.
(6)Predseda okresného súdu vydá rozhodnutie o zmene notárskeho rozvrhu najneskôr do 30 dní od predloženia návrhu na jeho zmenu. DRUHÁ HLAVA DOHĽAD PREDSEDU SÚDU § 53
(1)Predseda súdu dohliada na dodržiavanie zásad sudcovskej etiky, zásad dôstojnosti súdneho konania a plynulosti súdneho konania a na tento účel
  1. a)dohliada na riadny chod súdnych oddelení,
  2. b)sleduje a hodnotí pravidelnosť práce sudcov a senátov v oblasti organizácie a efektivity práce senátov a oddelení, efektivity využívania pridelených prostriedkov a efektivity využívania pojednávacích dní,
  3. c)vykonáva previerky súdnych spisov a manipulácie s nimi,
  4. d)sleduje dodržiavanie sudcovskej etiky a správanie súdnych úradníkov a zamestnancov súdu, ktorí plnia úlohy pri výkone súdnictva,
  5. e)zúčastňuje sa na niektorých pojednávaniach,
  6. f)sleduje rozhodovaciu činnosť sudcov z hľadiska plynulosti súdneho konania, osobitne sleduje plynulosť súdneho konania v prípadoch rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktoré sa týkajú rozhodovacej činnosti sudcu a ktorými Ústavný súd Slovenskej republiky vyslovil porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo porušenie iných základných práv a slobôd,
  7. g)vybavuje sťažnosti.
(2)Pri vykonávaní dohľadu spolupracuje predseda súdu s predsedom grémia alebo predsedom kolégia.
(3)Ak predseda súdu zistí, že došlo k porušeniu zásad sudcovskej etiky, zásad dôstojnosti súdneho konania a plynulosti súdneho konania, je povinný prerokovať zistené nedostatky s dotknutým sudcom, súdnym úradníkom alebo zamestnancom súdu, ktorý plní úlohy pri výkone súdnictva, a podľa potreby uložiť opatrenia v jeho pôsobnosti vedúce k náprave zistených nedostatkov a k odstráneniu ich príčin. Sudcovia v rozsahu svojich povinností podľa osobitných predpisov, 18a ) odborní justiční stážisti, súdni úradníci a zamestnanci súdu sú povinní postupovať v súlade s opatreniami predsedu súdu uloženými podľa prechádzajúcej vety.
(4)V rámci vykonávania dohľadu podľa odseku 1 písm.
  1. c)až
  2. f)podáva predseda súdu ministerstvu podnety k dovolaniam, ak je toho názoru, že sú splnené podmienky podľa predpisu o konaní pred súdmi. TRETIA HLAVA VNÚTORNÁ REVÍZIA § 54 Vnútorná revízia súdu (ďalej len „revízia“) je druh kontroly súdu a sudcov, ktorý smeruje k prevereniu aktuálneho stavu výkonu súdnictva, k zisteniu príčin nedostatkov pri výkone súdnictva a k návrhu opatrení na ich odstránenie. Revízia je súčasťou výkonu súdnictva. § 55
(1)Revízia sa vykonáva
  1. a)v päťročných časových intervaloch podľa vopred stanoveného harmonogramu revízií, ktorý schvaľuje na návrh príslušného predsedu krajského súdu, predsedu najvyššieho súdu a predsedu najvyššieho správneho súdu súdna rada,
  2. b)mimo rámca harmonogramu revízií (ďalej len „mimoriadna revízia“), ak je to nevyhnutné na prijatie opatrení v určitej oblasti výkonu súdnictva na niektorých alebo na všetkých súdoch.
(2)Revízia podľa odseku 1 písm.
  1. a)je zameraná na
  2. a)výsledky práce súdu a jeho sudcov so zreteľom na vytvorené personálne a materiálne podmienky a zaťaženosť sudcov,
  3. b)na stav a príčiny starších nevybavených vecí a prieťahy v konaní,
  4. c)dodržiavanie procesných predpisov, náležitostí zápisníc a rozhodnutí, zákonných lehôt na konanie a rozhodnutie,
  5. d)včasnosť vyhotovovania a vypravovania súdnych rozhodnutí,
  6. e)úroveň prípravy súdnych pojednávaní a priebehu súdnych pojednávaní, využívanie pojednávacích dní a príčiny odročovania pojednávaní,
  7. f)úroveň práce súdnych oddelení a kancelárií, úroveň súdnych písomností,
  8. g)preskúmateľnosť prideľovania spisov podľa rozvrhu práce,
  9. h)dôvodnosť zmien rozvrhu práce a dodržiavanie postupu tvorby rozvrhu práce,
  10. i)zachovávanie požiadaviek na špecializáciu sudcov,
  11. j)dôstojnosť správania sa sudcov, súdnych úradníkov a ďalších zamestnancov súdu, ako aj na dôstojnosť prostredia súdu,
  12. k)účinnosť vybavovania sťažností.
(3)Rozsah revízie podľa odseku 2 nemožno zúžiť.
(4)Zameranie mimoriadnych revízií na ur

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.