Úradné zdrojeslov-lex.sk · EUR-Lex
Europaius
Slovenčina
ČeštinaDeutschFrançaisEspañolPolskiItalianoNederlandsÖsterreichBelgiquePortuguêsSvenskaDanskSuomiIrelandMagyarEestiLietuviųLatviešuSlovenščinaHrvatskiΚύπροςMaltiRomânăΕλληνικάLuxembourgБългарски
Slovenčina

Zákon o sociálnom zabezpečení družstevných roľníkov (úplné znenie, ako vyplýva z neskorších zákonných zmien a doplnkov)

Obsah (7)§ 74b§ 47§ 54§ 51§ 75§ 74e§ 57

lov-lex Táto stránka je zabezpečená Buďte pozorní a vždy sa uistite, že zdieľate informácie iba cez zabezpečenú webovú stránku verejnej správy SR. Zabezpečená stránka vždy začína https:// pred názvom

Nemocenské § 8

(1)
(2)
(3)a) b)
(4)
(5)
(6)§ 9
(1)
(2)§ 10
(1)
(2)
(3)§ 11 § 12 § 13 § 14
(1)
(2)§ 15
(1)
  1. a)
  2. b)
  3. c)d)
(2)
(3)§ 16 Podpora pri ošetrovaní člena rodiny
(1)1. 2.
  1. a)
  2. b)
  3. c)3.
(2)
(3)
(4)
(5)
(6)
(7)§ 17 Pohrebné
(1)
(2)
(3)§ 18 Kúpeľná starostlivosť
(1)
(2)Druhý diel Zabezpečenie matky a dieťaťa § 19 Prvý oddiel § 19a Vyrovnávací príspevok v tehotnosti a materstve
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)
(6)Druhý oddiel Materská dovolenka a peňažná pomoc v materstve § 20
(1)
(2)
(3)
  1. a)
  2. b)
  3. c)
  4. d)
  5. e)
  6. f)g)
(4)
(5)
(6)§ 21
(1)
(2)
(3)§ 22
(1)
(2)
(3)§ 23 § 24 § 25
(1)
(2)§ 26
(1)
(2)
(3)
(4)§ 27
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)Tretí oddiel Podpora pri narodení dieťaťa § 28 Štvrtý oddiel Súbeh nárokov na dávky zabezpečenia v chorobe a na dávky zabezpečenia matky a dieťaťa § 29
(1)
(2)Piaty oddiel Prídavky na deti § 30 Podmienky nároku
(1)a) b)
(2)
(3)
  1. a)
  2. b)
  3. c)
  4. d)e)
(4)§ 31 Nezaopatrené deti
(1)
(2)
  1. a)
  2. b)§ 32 Vylúčenie nároku § 33 Súbeh prídavkov na deti
(1)
(2)§ 34 Výška prídavkov na deti
(1)
(2)
(3)§ 35 Výplata prídavkov na deti
(1)
(2)Tretí diel Spoločné ustanovenia pre dávky zabezpečovania v chorobe a zabezpečenia matky a dieťaťa § 36 Rodinní príslušníci
(1)
  1. a)
  2. b)
  3. b)
  4. c)d)
(3)
(4)§ 37 Ochranná lehota
(1)
(2)
(3)Štvrtý diel Dôchodkové zabezpečenie Prvý oddiel Základné ustanovenia § 38 Všeobecné ustanovenia o podmienkach dávok
(1)
(2)§ 39 Doba pracovnej činnosti
(1)1. 2.
  1. a)
  2. b)3. 4. 5.
  3. a)b)
(2)
(3)
  1. a)
  2. b)§ 40 Náhradné doby
(1)
  1. a)
  2. b)
  3. c)
  4. d)
  5. e)
  6. f)
  7. g)h)
(2)§ 41 Prerušenie pracovnej činnosti
(1)
(2)§ 42 Priemerná mesačná pracovná odmena
(1)
(2)
(3)
(4)§ 43 Pracovné kategórie
(1)1. 2.
(2)
(3)
(4)Druhý oddiel Dávky dôchodkového zabezpečenia Starobný dôchodok § 44 Podmienky pre nárok na starobný dôchodok členov všetkých družstiev
(1)
  1. a)
  2. b)
  3. c)
  4. d)e)
(2)
(3)
(4)
(5)
(6)§ 45 Výška starobného dôchodku členov družstiev s vyššou úrovňou hospodárenia
(1)
(2)
(3)
(4)§ 46 Zvýšenie nároku na starobný dôchodok členov družstiev s vyššou úrovňou hospodárenia
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)§ 47 Najvyššia a najnižšia výmera starobného dôchodku členov družstiev s vyššou úrovňou hospodárenia
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)§ 48 Výška starobného dôchodku členov družstiev, ktoré neboli uznané za družstvá s vyššou úrovňou hospodárenia
(1)
(2)
(3)§ 49 Zvýšenie nároku na starobný dôchodok členov družstiev, ktoré neboli uznané za družstvá s vyššou úrovňou hospodárenia
(1)
(2)Invalidný (čiastočný invalidný) dôchodok § 50
(1)
(2)§ 51 Podmienky pre nárok na invalidný (čiastočný invalidný) dôchodok
(1)
(2)
(3)a) b)
(4)
  1. a)
  2. b)§ 52 Doba pracovnej činnosti potrebná pre nárok na invalidný (čiastočný invalidný) dôchodok
(1)
(2)
(3)
  1. a)
  2. b)§ 53 Pracovný úraz
(1)
  1. a)
  2. b)
  3. c)
  4. d)e)
(2)Výška invalidného dôchodku členov družstiev s vyššou úrovňou hospodárenia § 54
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)§ 55
(1)
(2)§ 56 Výška čiastočného invalidného dôchodku členov družstiev s vyššou úrovňou hospodárenia
(1)
(2)§ 57 Výška invalidného (čiastočného invalidného) dôchodku pri pracovnom úraze členov družstiev s vyššou úrovňou hospodárenia
(1)
(2)§ 58 Najvyššia a najnižšia výmera invalidného dôchodku členov družstiev s vyššou úrovňou hospodárenia
(1)
(2)
(3)
(4)
  1. a)
  2. b)§ 59 Výška invalidného (čiastočného invalidného) dôchodku členov družstiev, ktoré neboli uznané za družstvá s vyššou úrovňou hospodárenia
(1)
(4)
(5)
(6)
(5)§ 60
(1)a) b)
(2)
(3)§ 61 Výmera invalidného dôchodku pri zmene stupňa invalidity
(1)
(2)Dávky rodinných príslušníkov družstevníkov pri pracovnom úraze § 62 Invalidný (čiastočný invalidný) dôchodok rodinných príslušníkov
(1)
(2)
(3)
(4)§ 63 Výška invalidného (čiastočného invalidného) dôchodku
(1)
(2)Dôchodky pozostalých § 64 Všeobecné podmienky
(1)a) b)
(2)§ 65 Vdovský dôchodok
(1)
(2)
  1. a)
  2. b)
  3. c)
  4. d)e)
(3)
(4)
(5)
(6)
(7)
(8)§ 66 Výška vdovského dôchodku
(1)a) b)
(2)
(3)
(4)
(5)
(6)§ 67 Súbeh vdovského dôchodku s príjmom zo zárobkovej činnosti
(1)
(2)
  1. a)
  2. b)§ 68 Sirotský dôchodok
(1)
(2)
(3)
  1. a)
  2. b)c)
(4)
(5)
(6)§ 69 Výška sirotského dôchodku
(1)a) b)
(2)
(3)
(4)
(5)Iné dôchodky a dávky § 70 Dôchodok manželky
(1)a) b)
(2)
(3)
(4)§ 71 Osobný dôchodok
(1)
(2)§ 72 Sociálny dôchodok § 73 Výchovné k dôchodkom
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)§ 74 Zvýšenie dôchodku a výchovného pre bezvládnosť Tretí oddiel Dôchodkové zabezpečenie účastníkov odboja § 74a Úvodné

§ 74bSkupiny účastníkov odboja

(2)§ 74c Priemerná mesačná pracovná odmena § 74d Vek potrebný pre nárok na starobný dôchodok
(1)
  1. a)
  2. b)c)
(2)
  1. a)
  2. b)c)
(3)
(4)§ 74e Výška starobného a invalidného dôchodku členov družstiev s vyššou úrovňou hospodárenia
(1)
(2)
(3)
(4)a) b)
(5)
(6)§ 74f Výška starobného a invalidného dôchodku členov družstiev, ktoré neboli uznané za družstvá s vyššou úrovňou hospodárenia
(1)
(2)Spoločné ustanovenia pre členov všetkých družstiev § 74g Najvyššia a najnižšia výmera starobného a invalidného dôchodku
(1)
(2)
(3)
(4)§ 74h Vdovský dôchodok, starobný a invalidný dôchodok vdovy
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)§ 74ch Výška sirotského dôchodku
(1)
(2)§ 74i Výška dôchodkov rodičov § 74j Vyňatie z osobitnej dane z dôchodku Druhá hlava Dôchodkové zabezpečenie družstevných roľníkov vykonávajúcich službu v ozbrojených silách § 75
(1)
(2)
(3)§ 76
(1)
(2)a) b)
(3)§ 77
(1)
(2)Tretia hlava Prvý diel Zabezpečenie členov rodín družstevníkov vykonávajúcich službu v ozbrojených silách § 78
(1)
(2)§ 79
(1)
  1. a)
  2. b)
  3. c)
  4. d)
  5. e)f)
(2)
  1. a)
  2. b)§ 80
(1)
(2)
(3)§ 81
(1)
(2)
(3)§ 82 Druhý diel Zabezpečenie družstevníkov v čase vojenského civčenia § 83
(1)
(2)
  1. a)
  2. b)
  3. c)d)
(3)
(4)
(5)§ 84
  1. a)
  2. b)Tretí diel Spoločné ustanovenia pre poskytovanie zaopatrovacieho príspevku § 85
(1)
(2)§ 86
(1)
(2)
  1. a)
  2. b)
  3. c)§ 87 Štvrtá hlava Sociálne zabezpečenie učňov § 88
(1)
(2)Piata hlava Zabezpečenie dôchodcov v chorobe § 89
(1)
(2)
(3)
  1. a)
  2. b)
  3. c)Šiesta hlava Spoločné ustanovenia o dávkach § 90 Povinnosti oprávnených osôb
(1)
(2)
(3)§ 91 Zmeny dávky a jej vrátenie
(1)
(2)§ 92 Obmedzenie výplaty dávok
(1)
(2)
(3)
(4)§ 93 Výplata dávok inej osobe
(1)
(2)§ 94 Súbeh nárokov na dôchodky
(1)
(2)
(3)§ 95 Prechod nároku pri úmrtí oprávneného
(1)
(2)
(3)§ 96 Výplata dôchodku pri ďalšej pracovnej činnosti
(1)1.
  1. a)
  2. b)
  3. c)2.
(2)§ 97 Výplata dávok
(1)
(2)§ 98 Výplata dávok pri pobyte oprávneného v cudzine § 99 Postúpenie dávok a ich postihnutie výkonom rozhodnutia
(1)
(2)§ 100 Premlčanie
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)
(6)Osobitná daň z dôchodku § 101
(1)
  1. a)
  2. b)c)
(2)
(3)§ 102 Základ pre vymeranie osobitnej dane z dôchodku
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)§ 103
(1)
(2)Siedma hlava Fond kultúrnych a sociálnych potrieb § 104
(1)
(2)Ôsma hlava Služby sociálneho zabezpečenia Prvý diel Všeobecné ustanovenia § 105
(1)
(2)
(3)Druhý diel Starostlivosť o družstevníkov so zmenenou pracovnou schopnosťou § 106 Družstevníci so zmenenou pracovnou schopnosťou
(1)
(2)
(3)§ 107 Pracovné uplatnenie
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)§ 108 Hmotné zabezpečenie § 109 Povinnosti družstiev
  1. a)
  2. b)
  3. c)Tretí diel Starostlivosť o družstevníkov ťažko poškodených na zdraví a o starých družstevníkov § 110
(1)
(2)Štvrtý diel § 111 Spoločné ustanovenia Deviata hlava Príspevok na úhradu nákladov § 112
(1)
(2)
(3)Desiata hlava Organizácia sociálneho zabezpečenia § 113 Orgány sociálneho zabezpečenia § 114 Ministerstvo práce a sociálnych vecí § 115 Úlohy národných výborov
(1)
(2)
(3)
(4)§ 116 Úlohy jednotných roľníckych družstiev
(1)
(2)
(3)
(4)Jedenásta hlava Konanie § 117 Žiadosť o dávku (službu)
(1)
(2)
(3)§ 118 Povinnosť družstiev viesť záznamy a podávať hlásenia pre účely sociálneho zabezpečenia
(1)
(2)
(3)§ 119 Zodpovednosť družstva za činnosť sociálnej komisie
(1)
(2)
(3)§ 120 Rozhodnutia
(1)
(2)§ 121 Opravné prostriedky
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)
(6)
(7)
(8)
(9)
(10)§ 122 Náklady konania
(1)
(2)§ 123 Všeobecné predpisy o konaní TRETIA ČASŤ PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA Prvý diel Prechodné ustanovenia Všeobecné ustanovenia § 124
(1)
(2)
(3)
(4)§ 125
(1)
(2)Nároky na dôchodky, ktoré vzniknú v čase od 1. júla do 31. decembra 1964 § 126
  1. a)
  2. b)
  3. c)§ 127 § 128 Doba pracovnej činnosti § 129 Prerušenie pracovnej činnosti § 130 Priemerná mesačná pracovná odmena § 131 Pracovné kategórie Starobný a invalidný dôchodok § 132 Zachovanie skoršej priemernej mesačnej pracovnej odmeny a základné výmery pre výpočet dôchodku
(1)
(2)§ 133
(1)
(2)§ 134
(1)a) b)
(2)§ 135
(1)
(2)§ 136 Vdovský dôchodok
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)§ 137 Úprava niektorých dávok z času pred 1. januárom 1957
(1)
  1. a)
  2. b)
  3. c)
  4. d)e)
(2)
(3)§ 137a Úprava dôchodkov rodičov a súrodencov § 138 Zlúčenie dôchodkov vyplácaných rôznymi orgánmi
(1)
(2)
(3)§ 139 Úprava výšky vyplácaných dávok a ich súbeh s iným dôchodkom alebo príjmom
(1)
  1. a)
  2. b)
  3. c)
  4. d)
  5. e)
  6. f)g)
(2)
(3)
(4)§ 140 Úprava nárokov získaných v skoršom verejnom penzijnom zaopatrení, v penzijnom nadlepšení a zo záväzkov rozpočtových a hospodárskych organizácií
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)
(6)§ 141 Úprava zaopatrovacieho príspevku Druhý diel Záverečné ustanovenia § 142 § 142a a) b) c) § 143 Odstraňovanie tvrdostí
(1)
(2)§ 144 Vykonávacie predpisy § 145
  1. a)
  2. b)
  3. c)§ 146 Tretí diel § 147 Zrušovacie ustanovenia § 148 Účinnosť
(1)
(2)
  4. Poznámky Otvoriť všetky Informácie o predpise Číslo predpisu: 8/1972 Zb. Názov: Zákon o sociálnom zabezpečení družstevných roľníkov (úplné znenie, ako vyplýva z neskorších zákonných zmien a doplnkov) Typ: Úplné znenie Dátum vyhlásenia: 25.02.1972 Autor: Predsedníctvo Federálneho zhromaždenia Československej socialistickej republiky Právna oblasť: Právo sociálneho zabezpečenia Nachádza sa v čiastke: 3/1972 Vzťahy predpisu 8 PREDSEDNÍCTVO FEDERÁLNEHO ZHROMAŽDENIA vyhlasujeúplné znenie zákona zo
  5. júna 1964 č. 103 Zb. o sociálnom zabezpečení družstevných roľníkov, ako vyplýva zo zmien a doplnení vykonaných zákonom z
  6. decembra 1965 č. 141 Zb., zákonom z
  7. decembra 1967 č. 116 Zb., zákonom z
  8. júna 1968 č. 89 Zb., zákonom z
  9. decembra 1968 č. 161 Zb., zákonom z
  10. júla 1970 č. 71 Zb., zákonom z
  11. októbra 1971 č. 106 Zb. a ďalej z úprav vykonaných ústavnými zákonmi z
  12. októbra 1968 č. 143 Zb., z
  13. decembra 1970 č. 125 Zb. a č. 126 Zb. a zákonmi z
  14. apríla 1968 č. 207 Zb., z
  15. januára 1969 č. 2 Zb. a z
  16. decembra 1970 č. 133 Zb. ZÁKONo sociálnom zabezpečení družstevných roľníkov Ústava Československej socialistickej republiky zaručuje všetkým pracujúcim právo na hmotné zabezpečenie v starobe a pri pracovnej neschopnosti.Toto právo sa zabezpečuje sústavou sociálneho zabezpečenia, ktoré sa rozvíja v súlade s možnosťami a potrebami celého národného hospodárstva.Víťazstvo robotnícekj triedy vo februári 1948 umožnilo rozšíriť sociálne zabezpečenie i na pracujúcich roľníkov. Vznikom a upevňovaním jednotných roľníckych družstiev boli vytvorené predpoklady, aby sa sociálne zabezpečenie roľníkov neustále zlepšovalo a približovalo úrovni sociálneho zabezpečenia ostatných pracujúcich. Zákonom č. 32/1962 Zb. boli upravené nároky členov jednotných roľníckych družstiev s vyššou úrovňou hospodárenia, pokiaľ ide o zabezpečenie v chorobe a zabezpečenie matky a dieťaťa, v podstate rovnako ako pracovníkom v pracovnom pomere. Nároky zo zabezpečenia matky a dieťaťa boli upravené i pre členov ostatných družstiev.XII. zjazd Komunistickej strany Československa ustanovil ako hlavnú úlohu celej spoločnosti ďalší rozvoj poľnohospodárskej výroby a vyrovanie jej úrovne na úroveň priemyslu. Vyrovnávanie poľnohospodárstva na úroveň priemyslu. Vyrovnávanie poľnohospodárstva na úroveň priemyslu sa bude uskutočňovať postupne, a to v súlade s tým, ako budú družstvá prechádzať na vyššie formy hospodárenia blížiace sa produktivitou a organizáciou práce, ako aj spôsobom odmeňovania priemyslovým závodom. Tým sa budú pracovné a životné podmienky družstevných roľníkov približovať podmienkam v priemysle a bude možné upraviť sociálne zabezpečenie jednotne pre všetkých pracujúcich.Zákonom č. 56/1964 Zb. bolo sociálne zabezpečenie družstevných roľníkov ďalej zvýhodnené tým, že sa všetkým družstevníčkam predĺžila materská dovolenka ako ostatným pracujúcim ženám, prídavky na deti boli upravené za rovnakých podmienok a v rovnakej výške ako u ostatných pracujúcich a nárok na nemocenské zo štátnych prostriedkov bol rozšírený v niektorých prípadoch na členov všetkých družstiev. V dôchodkovom zabezpečení družstevných roľníkov bol rozšírený počet dôchodkových pásiem.Týmto zákonom sa upravuje dôchodkové zabezpečenie členov jednotných roľníckych družstiev s vyššou úrovňou hospodárenia v podstate rovnako ako pre pracovníkov v pracovnom pomere a niektoré zásady úpravy dôchodkového zabezpečenia pracovníkov sa vykonávajú i v dôchodkovom zabezpečení členov ostatných jednotných roľníckych družstiev.Dávky a služby sociálneho zabezpečenia poskytuje štát. Na čiastočnú úhradu nákladov sociálneho zabezpečenia prispievajú družstvá.Jednotné roľnícke družstvá sa podieľajú na vykonávaní sociálneho zabezpečenia.Týmto zákonom sa dáva základ pre to, aby s postupným prechodom družstiev na vyššiu úroveň hospodárenia dosahovali družstevníci na úseku sociálneho zabezpečenia rovnaké nároky ako ostatní pracovníci a aby sa tým i v sociálnej oblasti postupne odstraňovali rozdiely medzi poľnohospodárstvom a priemyslom.Na dosiahnutie týchto cieľov Národné zhromaždenie Československej socialistickej republiky uznieslo sa na tomto zákone: PRVÁ ČASŤ Prvá hlava Úvodné ustanovenia Rozsah sociálneho zabezpečenia § 1
(1)Sociálne zabezpečenie družstevných roľníkov podľa tohto zákona zahrnuje: 1. zabezpečenie v chorobe, 2. zabezpečenie matky a dieťaťa, 3. dôchodkové zabezpečenie
  1. a)členov jednotných roľníckych družstiev,
  2. b)členov družstiev vykonávajúcich službu v ozbrojených silách,
  3. c)bojovníkov proti fašizmu, obetí vojny a fašistickej perzekúcie v dobe neslobody, ako aj účastníkov oslobodzovacích bojov za prvej svetovej vojny (ďalej len „účastníci odboja“) a účastníkov prípravy na obranu Československej socialistickej republiky,
  4. d)rodinných príslušníkov členov družstiev pri pracovnom úraze, 4. zabezpečenie členov rodín družstevníkov vykonávajúcich službu v ozbrojených silách, 5. sociálne zabezpečenie učňov, ktorí sú v učebnom pomere k družstvu, 6. zabezpečenie dôchodcov v chorobe, 7. služby sociálneho zabezpečenia.
(2)Sociálne zabezpečenie zahrnuje aj dôchodkové zabezpečenie pozostalých po členoch družstiev. § 2
(1)Podľa tohto zákona sú zabezpečení aj občania, ktorí trvale pracujú v družstve a nie sú dosiaľ jeho členmi ani nie sú k nemu v pracovnom pomere.
(2)Za trvale pracujúceho v družstve se považuje, kto vykonáva práce v družstve sústavne a pravidelne a podrobuje sa pracovným príkazom družstva (spolupracujúci členovia rodiny družstevníka a iní pracujúci).
(3)Ministerstvo práce a sociálnych vecí*) a Ministerstvo poľnohospodárstva a výživy môžu po dohode s Ústrednou radou odborov ustanoviť, za akých podmienok a s akými odchýlkami majú nárok na dávky podľa tohto zákona aj občania, ktorí nepracujú v družstve trvale. § 3
(1)Rozsah nárokov zo sociálneho zabezpečenia sa spravuje podľa toho, či ide o družstvá s vyššou úrovňou hospodárenia alebo o ostatné družstvá. Či družstvo dosiahlo vyššiu úroveň hospodárenia, určí podľa zásad schválených vládou krajský národný výbor, pokiaľ túto svoju právomoc neprenesie na okresný národný výbor.
(2)Nároky občanov, ktorí trvale pracujú v družstve (§ 2 ods. 1 a 2), sa posudzujú, pokiaľ sa ďalej neustanovuje inak, podľa ustanovení tohto zákona platných pre členov družstiev, ktoré neboli uznané za družstvá s vyššou úrovňou hospodárenia. § 4 Vznik a zánik sociálneho zabezpečenia
(1)Sociálne zabezpečenie členov družstiev vzniká dňom vzniku členstva v družstve a zaniká dňom, ktorým zaniklo členstvo v družstve.
(2)Sociálne zabezpečenie občanov, ktorí trvale pracujú v družstve (§ 2 ods. 1 a 2), vzniká dňom, ktorým začali pre družstvo trvale pracovať, a zaniká dňom, ktorým prestali pre družstvo trvale pracovať.
(3)Družstevníci, ktorých pracovná činnosť v družstve je tak malého rozsahu, že po prevažnú časť roku nedosahujú na peňažných pracovných odmenách ani sumu 120 Kčs mesačne alebo po prevažnú časť roku neodpracujú v mesiaci ani osem pracovných dní, sú zo sociálneho zabezpečenia vyňatí; služby sociálneho zabezpečenia sa im však poskytujú. Druhá hlava § 5 Liečebno-preventívna starostlivosť Družstevníkom a ich rodinným príslušníkom sa poskytuje liečebno-preventívna starostlivosť za rovnakých podmienok a v rovnakom rozsahu ako pracovníkom. DRUHÁ ČASŤ SOCIÁLNE ZABEZPEČENIE Prvá hlava Dávky zo zabezpečenia v chorobe, zo zabezpečenia matky a dieťaťa a z dôchodkového zabezpečenia § 6 Dávky zo zabezpečenia v chorobe, zo zabezpečenia matky a dieťaťa a z dôchodkového zabezpečenia sú: A. zo zabezpečenia v chorobe: 1. peňažné dávky:
  1. a)nemocenské,
  2. b)podpora pri ošetrovaní člena rodiny,
  3. c)pohrebné; 2. vecné dávky: kúpeľná starostlivosť; B. zo zabezpečenia matky a dieťaťa:
  4. a)vyrovnávací príspevok v tehotnosti a materstve,
  5. b)peňažná pomoc v materstve,
  6. c)podpora pri narodení dieťaťa,
  7. d)prídavky na deti; C. z dôchodkového zabezpečenia: 1. dôchodky
  8. a)starobný,
  9. b)invalidný a čiastočný invalidný,
  10. c)vdovský,
  11. d)sirotský,
  12. e)manželky,
  13. f)osobný,
  14. g)sociálny; 2. výchovné k dôchodkom; 3. zvýšenie dôchodku a výchovného pre bezvládnosť. Prvý diel Zabezpečenie v chorobe § 7 Základné

Dávky zo zabezpečenia v chorobe sa poskytujú členom všetkých družstiev. Nemocenské § 8

(1)Nemocenské patrí namiesto pracovnej odmeny, ak člen družstva (§ 7) bol pre chorobu alebo úraz uznaný dočasne neschopným na výkon svojej doterajšej činnosti v družstve. Za neschopného na výkon činnosti v družstve sa považuje vždy člen družstva prijatý do ústavnej starostlivosti v zariadení liečebno-preventívnej starostlivosti.
(2)Nemocenské sa poskytuje od prvého dňa dočasnej neschopnosti na výkon činnosti v družtve pre chorobu alebo úraz (ďalej len „pracovná neschopnosť“) do skončenia pracovnej neschopnosti alebo do uznania invalidity (čiastočnej invalidity). Nemocenské sa však poskytuje najdlhšie po čas jedného roku od začiatku pracovnej neschopnosti (ďalej len „podporná doba“).
(3)Pri novej pracovnej neschopnosti sa započítavajú do podpornej doby aj predchádzajúce obdobia pracovnej neschopnosti, pokiaľ spadajú do času jedného roku pred vznikom novej pracovnej neschopnosti. Tieto obdobia sa však nezapočítavajú, ak
  1. a)výkon práce v družstve alebo v predchádzajúcom pracovnom pomere trval aspoň 6 mesiacov od skončenia poslednej pracovnej neschopnosti pre chorobu alebo
  2. b)nová pracovná neschopnosť bola spôsobená pracovným úrazom (chorobou z povolania). Do podpornej doby sa takisto nezapočítava predchádzajúce obdobie pracovnej neschopnosti spôsobené pracovným úrazom (chorobou z povolania).
(4)Nemocenské sa môže poskytovať i po uplynutí podpornej doby, ak možno podľa vyjadrenia okresnej posudkovej komisie sociálneho zabezpečenia očakávať, že člen družstva nadobudne v krátkom čase pracovnú schopnosť; takto však možno poskytovať nemocenské najdlhšie po čas jedného roku od uplynutia podpornej doby.
(5)Pri kúpeľnej starostlivosti patrí nemocenské, pokiaľ sa táto starostlivosť poskytuje v čase pracovnej neschopnosti.
(6)Nemocenské patrí neamiesto pracovnej odmeny aj po čas karautény nariadenej podľa predpisov o boji proti prenosným chorobám. § 9
(1)Nemocenské sa určí z priemernej dennej pracovnej odmeny člena družstva, najviac však zo sumy 100 Kčs počítajúc do toho i hodnotu naturálií poskytovaných ako súčasť pracovnej odmeny (ďalej len „priemerná denná pracovná odmena“). Základom pre výpočet priemernej dennej pracovnej odmeny je príjem z pracovnej činnosti, ktorý člen družstva dosiahol v období, ktoré ustanovenia vykonávacie predpisy, pre vznikom pracovnej neschopnosti alebo pred nariadením karantény.
(2)Nemocenské patrí za pracovné dní a za sviatky, za ktoré sa poskytuje pracovníkom náhrada mzdy. § 10
(1)Výška nemocenského za pracovný deň je: pri pracovnej činnosti v družstve z priemernej dennej pracovnej odmeny do jedného roka 60 % nad jeden rok do 5 rokov 70 % nad 5 rokov do 10 rokov 80 % nad 10 rokov 90 %
(2)Za prvé tri pracovné dni pracovnej neschopnosti výška nemocenského však je: pri pracovnej činnosti v družstve z priemernej dennej pracovnej odmeny do jedného roka 50 % nad jeden rok do 5 rokov 60 % nad 5 rokov do 10 rokov 65 % nad 10 rokov 70 % Pri pracovnej neschopnosti, ktorá vznikla pracovným úrazom (chorobou z povolania) alebo pri karanténe, patrí za prvé tri pracovné dni nemocenské vo výške určenej v predchádzajúcom odseku. Vláda môže ustanoviť, že nemocenské v tejto výške patrí za prvé tri pracovné dni aj v ostatných prípadoch pracovnej neschopnosti.
(3)Ak by nemocenské určené podľa predchádzajúcich odsekov bolo menej ako 16 Kčs denne, poskytuje sa v sume 16 Kčs denne. Ak však kpresahuje táto suma 90 % priemernej dennej pracovnej odmeny, poskytuje sa nemocenské vo výške 90 % tejto odmeny. § 11 Slobodnému, ovdovnému alebo rozvedenému členovi družstva, ktorý neplní voči nikomu vyživovaciu povinnosť, patrí za pracovné dni, v ktorých je v ústavnom ošetrovaní alebo v ktorých sa mu poskytuje kúpeľná starostlivosť, pri ktorej má nárok na nemocenské, len polovica nemocenského určeného podľa predchádzajúcich ustanovení. § 12 Požívateľovi starobného, invalidného alebo osobného dôchodku, ktorému sa pri pracovnej činnosti v družstve dôchodok naďalej vypláca, patrí nemocenské pri pracovnej neschopnosti len vtedy, ak bol v družstve pracovne činný po čas aspoň troch mesiacov bezprostredne pred vznikom pracovnej neschopnosti. Nemocenské sa poskytuje pri tej istej pracovnej neschopnosti najdlhšie po čas 60 pracovných dní, pri viacerých pracovných dní v jednom kalendárnom roku. Tieto obmedzenia neplatia, ak pracovná neschopnosť vznikla pracovným úrazom (chorobou z povolania). § 13 Nemocenské sa nemôže priznať za čas predo dňom, keď sa predpísaným spôsobom zistila pracovná neschopnosť. Ak však pracovná neschopnosť nastala skôr, než bola takto zistená, prizná sa nemocenské najdlhšie za tri pracovné dni naspäť; podmienkou je, že včasné zistenie pracovnej neschopnosti bolo znemožnené z vážnych dôvodov. § 14
(1)Nemocenské sa môže pri pracovnej neschopnosti pre aktívnu tuberkulózu zvýšiť až do výšky priemernej dennej pracovnej odmeny, z ktorej sa nemocenské určilo, najviac však do sumy 100 Kčs za pracovný deň; zvýšenie sa môže priznať najskôr od začiatku druhého mesiaca trvania tejto pracovnej neschopnosti a môže sa poskytovať po čas, po ktorý je člen družstva práceneschopným pre aktívnu tuberkulózu, najdlhšie však do skončenia výplaty nemocenského. Pri rozhodovaní o zvýšení nemocenského sa prizerá na celkové zdravotné a sociálne pomery chorého člena družstva a jeho rodiny.
(2)Po čas ústavného ošetrovania môže sa však vyplácať zvýšené nemocenské, len ak má člen družstva aspoň jedno nezaopatrené dieťa. § 15
(1)Nárok na nemocenské nemá, kto si privodil pracovnú neschopnosť
  1. a)v úmysle vylákať nemocenské alebo
  2. b)zavinenou účasťou v ruvačke alebo
  3. c)ako bezprostredný následok svoje opilosti alebo
  4. d)pri spáchaní úmyselného trestného činu, za ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody, ktorého horná hranica presahuje jeden rok.
(2)Ak má člen družstva rodinných príslušníkov, môže sa im v týchto prípadoch vyplácať nemocenské až do výšky troch štvrtín; ak nemá rodinných príslušníkov, môže sa v prípadoch uvedených v odseku 1 písm. b) až d) vyplácať nemocenské až do výšky polovice.
(3)Ak poruší člen družstva predpisy o hlásení pracovnej neschopnosti a o správaní sa a životospráve chorých vydané orgánmi štátnej zdravotníckej správy, môže sa nemocenské dočasne znížiť alebo odňať; ak však má člen družstva rodinných príslušníkov, môže sa nemocenské len znížiť, a to najviac o štvrtinu. § 16 Podpora pri ošetrovaní člena rodiny
(1)Podpora pri ošetrovaní člena rodiny patrí za podmienok ďalej ustanovených členovi družstva (§ 7), ktorý nemôže pracovať, pretože musí 1. ošetrovať choré dieťa mladšie ako 10 rokov alebo 2. sa starať o dieťa mladšie ako 10 rokov z toho dôvodu, že
  1. a)detské výchovné zariadenie, v ktorého starostlivosti dieťa inak je, alebo škola, do ktorej chodí, bola uzavretá na základe nariadenia príslušných orgánov alebo
  2. b)dieťa nemôže byť pre nariadenú karanténu v starostlivosti detského výchovného zariadenia alebo dochádzať do školy alebo
  3. c)osoba, ktorá inak o dieťa sa stará, ochorela alebo jej bola nariadená karanténa (karanténne opatrenie) alebo porodila, a preto sa nemôže o dieťa starať, alebo 3. ošetrovať iného chorého člena rodiny, ak jeho zdravotný stav vyžaduje nevyhnutne ošetrovanie inou osobou.
(2)Podmienkou pre poskytovanie podpory pri ošetrovaní člena rodiny je, že dieťa alebo chorý člen rodiny žije s členom družstva v spoločnej domácnosti a že v domácnosti nie je nikto iný, kto by sa mohol o dieťa starať alebo chorého ošetrovať; ak ide o ošetrovanie chorého dieťaťa alebo iného chorého člena rodiny, je ďalšou podmienkou, že nie je možné alebo vhodné umiestniť chorého v nemocnici.
(3)Podpora pri ošetrovaní člena rodiny sa poskytuje najviac po dobu troch pracovných dní, pokiaľ potreba ošetrovania v nich trvá; poskytovanie možno predĺžiť až o ďalšie tri pracovné dni, ak sa nedala počas prvých troch pracovných dní obstarať potrebná starostlivosť.
(4)Členovi družstva, ktorý má v trvalej starostlivosti aspoň jedno dieťa vo veku do skončenia povinnej školskej dochádzky a je inak osamelý, môže sa poskytovanie podpory priznanej podľa odsekov 1 až 3 ďalej predĺžiť, ale doba poskytovania nesmie v tom istom prípade ošetrovania (starostlivosti) prevýšiť 12 pracovných dní.
(5)O ustanovení podpory a o jej sadzbách platie obdobne predpisy o nemocenskom.
(6)V tom istom prípade ošetrovania (starostlivosti) patrí podpora len raz a len jednému oprávnenému.
(7)Podpora pri ošetrovaní člena rodiny nepatrí, pokiaľ ošetrovanie člena rodiny spadá do doby, za ktorú člen družstva nemá nárok na pracovnú odmenu z inej príčiny. § 17 Pohrebné
(1)Ak zomrel družstevník, patrí jeho pozostalým, ktorí vypravili pohreb, pohrebné v sume 1000 Kčs. Pozostalými sú manžel (manželka), druh (družka), deti, rodičia, starí rodičia, súrodenci, svokor, svokra, tesť, testiná, zať a nevesta.
(2)Ak vypravil pohreb niekto iný než pozostalý, patrí mu pohrebné až do výšky preukázaných výdavkov, najviac však v sume 1000 Kčs. Pohrebné však nepatrí, ak bol pohreb vypravený na základe záväzku vyplývajúceho zo zmluvy alebo na základe úradnej povinnosti.
(3)Ak družstevník vypravil pohreb svojmu rodinnému príslušníkovi, patrí mu pri úmrtí rodinného príslušníka vo veku do dvoch rokov pohrebné vo výške 200 Kčs, pri úmrtí rodinného príslušníka vo veku do desiatich rokov pohrebné vo výške 500 Kčs a pri úmrtí rodinného príslušníka vo veku nad desať rokov pohrebné vo výške 800 Kčs. § 18 Kúpeľná starostlivosť
(1)Družstevníkom a ich rodinným príslušníkom sa môže poskytnúť kúpeľná starostlivosť za rovnakých podmienok a v rovnakom rozsahu ako pracovníkom.
(2)Kúpeľná starostlivosť sa poskytuje družstevníkom a ich rodinným príslušníkom na účet sociálneho zabezpečenia v zariadeniach kúpeľnej starostlivosti štátnej zdravotníckej správy. Druhý diel Zabezpečenie matky a dieťaťa § 19 Dávky zo zabezpečenia matky a dieťaťa sa poskytujú členom všetkých družstiev. Prvý oddiel § 19a Vyrovnávací príspevok v tehotnosti a materstve
(1)Družstevníčke, ktorá vykonávala prácu, ktorá je tehotným ženám zakázaná alebo ktorá podľa lekárskeho posudku ohrozuje jej tehotnosť, a je preto v tehotnosti dočasne prevedená na inú prácu, pri ktorej dosahuje bez svojho zavinenia nižší príjem ako na doterajšej práci, patrí vyrovnávací príspevok.*)
(2)

predchádzajúceho odseku platí obdobne o matkách do konca deviateho mesiaca po pôrode.

(3)Vyrovnávací príspevok v tehotnosti a materstve sa poskytuje vo výške rozdielu medzi priemerným pracovným príjmom, ktorý družstevníčka dosiahla v období ustanovenom vykonávacími predpismi pred prevedením na inú prácu, a pracovným príjmom, ktorý dosahuje v jednotlivých kalendárnych mesiacoch po tomto prvedení. Na pokles pracovného príjmu, ktorý družstevníčke vznikol skrátením jej pracovného úväzku, sa neprihliada; taktiež sa neprihliada na sumy príjmu presahujúceho v priemere 100 Kčs za pracovný deň.
(4)Vyrovnávací príspevok sa poskytuje za dobu, za ktorú družstevníčka má po prevedení na inú prácu nárok na pracovnú odmenu alebo na jej náhradu; tehotnosti sa poskytuje najdlhšie do nástupu materskej dovolenky a po ukončení materskej dovolenky najdlhšie do konca deviateho mesiaca po pôrode.
(5)Vyrovnávací príspevok nepatrí, ak družstevníčka po prevedení na inú prácu neodpracovala bez vážnych dôvodov v kalendárnom mesiaci aspoň osem pracovnýh dní.
(6)Ministerstvo práce a sociálnych vecí**) po dohode s Ministerstvom poľnohospodárstva a výživy a s Ústrednou radou odborov vydá podrobnejšie predpisy o vyrovnácacom príspevku, najmä o tom, ako sa zisťuje a vypočítava pracovný príjem, podľa ktorého sa určuje vyrovnávací príspevok. Druhý oddiel Materská dovolenka a peňažná pomoc v materstve § 20
(1)Družstevníčkam patrí v čase tehotnosti a materstve v súvislosti s pôrodom a so starostlivosťou o narodené dieťa materská dovolenka po dobu 26 týždňov. Po jej uplynutí sa družstevníčkam na prehĺbenie materskej starostlivosti o dieťa zaručuje právo na ďalšiu materskú dovolenku až do času, keď dieťa dosiahne vek jedného roku.***)
(2)Družstevníčky sú v tehotnosti a materstve po čas materskej dovolenky a v niektorých prípadoch i po časť ďalšej materskej dovolenky zabezpečené peňažnou pomocou v materstva z prostriedkov sociálneho zabezpečenia družstevných roľníkov za podmienok a v rozsahu ustanovených v tomto zákone.
(3)Peňažná pomoc v materstve patrí namiesto pracovnej odmeny, prípadne namiesto nemocenského družstevníčke, ak bola v posledných dvoch rokoch pred pôrodom zúčastnená aspoň 270 dní na sociálnom zabezpečení družstevných roľníkov. Do tejto doby sa započítavajú aj skoršie obdobia, v ktorých družstevníčka v posledných dvoch rokoch pred pôrodom,
  1. a)bola zúčastnená na nemocenskom poistení podľa predpisov platných pre pracovníkov alebo členov výrobných družstiev,
  2. b)bola zúčastnená na dôchodkovom zabezpečení umelcov alebo dôchodkovom poistení jednotlivo hospodáriacich roľníkov a iných samostatne hospodáriacich osôb,
  3. c)bola zúčastnená na nemocenskej starostlivosti v ozbrojených silách,
  4. d)bola zúčastnená na zabezpečení dôchodcov v chorobe,
  5. e)poberala po skončení zabezpečenia (poistenia, starostlivosti) nemocenské alebo peňažnú pomoc v materstve,
  6. f)študovala po skončení povinnej školskej dochádzky na škole poskytujúcej stredné, vyššie alebo vysokoškolské vzdelanie,
  7. g)bola po skončení zamestnania, členstva vo výrobnom družstve, školskej dochádzky alebo štúdia vedená v evidencii národného výboru ako uchádzačka o zamestnanie.
(4)Pokiaľ sa doby uvedené v predchádzajúcom odseku navzájom časove kryjú, započítajú sa len raz.
(5)Peňažná pomoc v materstve patrí aj družstevníčke, ktorá bola v posledných dvoch rokoch pred pôrodom zúčastnená aspoň 270 dní na dôchodkovom zabezpečení (poistení, starostlivosti) podľa predchádzajúcich odsekov, ak jej trvá ochranná lehota z jej skoršieho zabezpečenia v chorobe (§ 37) ešte začiatkom štvrtého týždňa pred očakávaným alebo skutočným dňom pôrodu alebo ak až do tohto času poberá nemocenské z tohto zabezpečenia v chorobe.
(6)Tehotným ženám a dojčiacim matkám prideľuje družstvo ľahšie práce primerané ich stavu podľa odporučenia lekára. § 21
(1)Peňažná pomoc v materstve sa poskytuje, pokiaľ sa ďalej neustanovuje inak, po dobu 26 týždňov materskej dovolenky; spravidla sa poskytuje od začiatku štvrtého týždňa pred očakávaným dňom pôrodu, nie však skôr ako od začiatku ôsmeho týždňa pred týmto dňom.
(2)Družstevníčke, ktorá vyčerpá z materskej dovolenky pred pôrodom menej ako štyri týždne, pretože pôrod nastal skôr, ako lekár určil, alebo preto, že jej lekár povolil so zreteľom na jej zdravotný stav a pracovné podmienky ďalej pracovať, poskytne sa jej peňažná pomoc v materstve len do uplynutia 22. týždňov odo dňa pôrodu.
(3)V prípadoch uvedených v § 20 ods. 5 sa peňažná pomoc v materstve poskytuje od začiatku štvrtého týždňa pred pôrodom. § 22
(1)Peňažná pomoc v materstve sa určí z priemernej dennej pracovnej odmeny družstevníčky zistenej spôsobom uvedeným pri nemocenskom (§ 9) za obdobie ustanovené vykonávacími predpismi predo dňom, keď prestala pracovať pre tehotnosť alebo materstvo, najviac však zo sumy 100 Kčs počítajúc do toho i hodnotu naturálií poskytovaných ako súčasť pracovnej odmeny. Ak družstevníčka bola v čase tehotnosti prevedená na inú prácu zo zdravotných dôvodov alebo ak jej bol z týchto dôvodov skrátený pracovný úväzok, je základom pre výpočet priemernej dennej pracovnej odmeny, ak je to pre ňu priaznivejšie, príjem z pracovnej činnosti za ustanovené obdobie pred touto zmenou.
(2)Peňažná pomoc v materstve patrí za pracovné dni a za sviatky, za ktoré sa poskytuje pracovníkom náhrada mzdy.
(3)Výška peňažnej pomoci vmmaterstve je 90 % priemernej dennej pracovnej odmeny. § 23 Ak družstevníčka súčasne porodí dve alebo viac detí, poskytuje sa jej peňažná pomoc v materstve aj po vyčerpaní doby ustanovenej v § 21, pokiaľ sa ďalej stará aspoň o dve z novonarodených detí, najdlhšie však do dňa, keď uplynie 35 týždňov od začiatku poskytovania tejto dávky. § 24 Družstevníčke, ktorá je nevydatá, ovdovelá, rozvedená alebo z iných vážnych dôvodov osamelá, okrem pracovných príjmov nemá inak zabezpečenú obživu a ani nežije s druhom, poskytuje sa peňažná pomoc v materstve, pokiaľ sa stará o novonarodené dieťa, aj po vyčerpaní doby určenej v § 21, najdlhšie však do dňa, keď uplynie 35 týždňov od začiatku poskytovania tejto dávky. § 25
(1)Peňažná pomoc v materstve patrí aj družstevníčke, ktorá do svojej trvalej starostlivosti nahradzujúcej materskú starostlivosť prevzala dieťa, ktoré je bolo zverené rozhodnutím príslušných orgánov na neskoršie osvojenie, alebo dieťa, ktorého matka zomrela; podmienky pre nárok na peňažnú pomoc v materstve musia sa v tomto prípade splniť ku dňu prevzatia dieťaťa.
(2)V prípade uvedenom v predchádzajúcom odseku sa peňažná pomoc v materstve poskytuje po dobu, po ktorú sa družstevníčka o dieťa po jeho prevzatí stará, najdlhšie však po dobu 22 týždňov a nie dlhšie ako do dňa, keď dieťa dovŕši sedem mesiacov života. Výška peňažnej pomoci v materstve sa určí z priemernej dennej pracovnej odmeny družstevníčky za obdobie, ustanovené vykonávacími predpismi, pred prevzatím dieťaťa. § 26
(1)Ak dieťa bolo prevzaté zo zdravotných dôvodov do starostlivosti dojčenského ústavu alebo iného lôžkového zariadenia liečebno-preventívnej starostlivosti a družstevníčka zatiaľ začala pracovať, preruší sa po čas pracovnej činnosti poskytovanie peňažnej pomoci v materstve podľa predchádzajúcich ustanovení. Odo dňa, keď družstevníčka prevzala dieťa z ústavu opäť do svojej starostlivosti a prestala preto pracovať, pokračuje sa v poskytovaní peňažnej pomoci v materstve až do vyčerpania celkového nároku, nie však dlhšie ako do dňa, keď dieťa dovŕši vek jedného roku. Poskytovanie peňažnej pomoci v materstve možno so súhlasom okresného národného výboru prerušiť s tými istými účinkami aj vtedy, ak sa družstevníčka podľa lekárskeho posudku nemôže alebo nesmie o dieťa starať pre závažné dlhodobé ochorenie, pre ktoré je práceneschopná, a ak dieťa muselo byť z tohto dôvodu umiestnené do starostlivosti dojčenského ústavu alebo iného lôžkového zariadenia liečebno-preventívnej starostlivosti.
(2)Družstevníčke, ktorá sa prestala starať o narodené dieťa a toto dieťa bolo preto zverené do rodinnej alebo ústavnej starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov, ako aj družstevníčke, ktorej dieťa je v ústavnej starostlivosti z iných dôvodov, než ktoré sú uvedené v predchádzajúcom odseku, nepatrí peňažná pomoc v materstve za dobu, po ktorú sa o dieťa nestará; táto doba sa však započítava do celkovej doby, po ktorú by jej peňažná pomoc v materstve inak patrila. Poskytovanie peňažnej pomoci v materstve družstevníčke, ktorá dieťa porodila, nemôže sa však skončiť pre uplynutím dvanástich týždňov od nástupu materskej dovolenky ani pred uplynutím šiestich týždňov odo dňa pôrodu.
(3)Ak sa dieťa narodila mŕtve, poskytuje sa družstevníčke peňažná pomoc v materstve po čas 12 týždňov od nástupu materskej dovolenky; jej poskytovanie sa však nemôže skončiť pred uplynutím šiestich týždňov odo dňa pôrodu.
(4)Ak dieťa zomrelo v čase, keď družstevníčke patrí peňažná pomoc v materstve, poskytuje sa jej táto pomoc ešte po čas dvoch týždňov odo dňa úmrtia dieťaťa nie však dlhšie ako do vyčerpania celkového nároku; poskytovanie peňažnej pomoci v materstve družstevníčke, ktorá dieťa porodila, nemôže sa však skončiť pred uplynutím 12 týždňov od nástupu materskej dovolenky ani pred uplynutím šiestich týždňov odo dňa pôrodu. § 27
(1)Po čas, po ktorý patrí družstevníčke podľa § 21, § 25 ods. 2 a § 26 peňažná pomoc v materstve, má družstevníčka nárok na materskú dovolenku.
(2)Materská dovolenka v súvislosti s pôrodom nesmie byť kratšia ako 12 týždňov a nemôže sa skončiť ani prerušiť pred uplynutím šiestich týždňov odo dňa pôrodu.
(3)Po uplynutí materskej dovolenky má družstevníčka, ktorá porodila dieťa alebo ho prevzala do svojej trvalej starostlivosti nahradzujúcej materskú starostlivosť, nárok na ďalšiu materskú dovolenku, ak o ňu v záujme prhĺbenia starostlivosti o dieťa požiada, a to až do dňa, keď dieťa dosiahne vek jedného roku.*) Táto dovolenka sa poskytuje v rozsahu, o aký družstevníčka žiada, spravidla však vždy najmenej na čas jedného mesiaca.
(4)Nárok na materskú dovolenku a ďalšiu materskú dovolenku v určenom rozsahu majú i družstevníčky, ktoré nezískali nárok na peňažnú pomoc v materstve.
(5)Po čas materskej dovolenky a ďalšej materskej dovolenky nemá družstevníčka nárok na pracovnú odmenu. Tretí oddiel Podpora pri narodení dieťaťa § 28 Ak porodí družstevníčka alebo rodinná príslušníčka družstevníčka, patrí jej na každé narodené dieťa podpora vo výške 1000 Kčs.**) Manželke alebo družke zomretého družstevníka patrí podpora pri narodení dieťaťa z jeho zabezpečenia aj vtedy, ak pôrod nastal v dobe 300 dní od jeho úmrtia. Štvrtý oddiel Súbeh nárokov na dávky zabezpečenia v chorobe a na dávky zabezpečenia matky a dieťaťa § 29
(1)Za čas, po ktorý sú splnené podmienky ako pre nárok na nemocenské, tak pre nárok na peňažnú pomoc v materstve podľa tohto zákona, patrí len peňažná pomoc v materstve.
(2)Ak oprávnený spĺňa podmienky ako pre nárok na dávku zabezpečenia v chorobe alebo na vyrovnávací príspevok v tehotnosti a materstve alebo na peňažnú pomoc v materstve podľa tohto zákona, tak pre nárok na obdobnú dávku z nemocenského poistenia podľa predpisov platných pre pracovníkov, patrí nemocenské, podpora pri ošetrovaní člena rodiny, vyrovnávací príspevok v tehostnosti a materstve a peňažná pomoc v materstve samostatne ako zo zabezpečenia v chorobe alebo zo zabezpečenia matky a dieťaťa podľa tohto zákona, tak z nemocenského poistenia podľa predpisov pltných pre pracovníkov; úhrn peňažných dávok za pracovný deň nesmie byť pritom vyšší, ako keby boli vymerané zo sumy 100 Kčs denne. Ak presahuje úhrn priemernej dennej pracovnej odmeny a čistej dennej mzdy sumu 100 Kčs denne, odpočíta sa suma presahujúca 100 Kčs od priemernej dennej pracovnej odmeny pri výpočte dávok zabezpečenia v chorobe a zabezpečenia matky a dieťaťa podľa tohto zákona. Podrobné a podpora pri narodení dieťaťa patria len raz, a to podľa predpisov platných pre pracovníkov. Piaty oddiel Prídavky na deti § 30 Podmienky nároku
(1)Prídavky na deti patria za kalendárny mesiac družstevníkovi, ak
  1. a)má nezaopatrené deti (§ 31) a
  2. b)odpracoval v tomto kalednárnom mesiaci aspoň 20 pracovných dní v rozsahu zodpovedajúcom pracovnému úväzku určenému v stanovách alebo v pracovnom poriadku; ak nemohol družstevník túto pracovnú podmienku splniť z príčin, ktoré nezavinil, považuje sa za splnenú, ak odpracoval v posledných 12 kalendárnych mesiacoch aspoň 240 pracovných dní, a ak ide o družstevníka, ktorý sa stal členom družstva počas roku, aspoň pomerný diel tohto počtu pracovných dní pripadajúci na čas členstva v družstve.
(2)Prídavky na deti patria, ak sú splenné ostatné podmienky, aj družstevníkovi so zmenenou pracovnou schopnosťou alebo družstevníčke, ktorá sa stará aspoň o jedno, nezaopatrené dieťa a je inak osamelá, ak odpracovali aspoň 10 pracovných dní v rozsahu zodpovedajúcom pracovnému úväzku určenému v stanovách alebo v pracovnom poriadku; ak nemohli túto podmienku splniť z príčin, ktoré nezavinili, považuje sa za splnenú, ak odpracovali v posledných 12 kalendárnych mesiacoch aspoň 120 pracovných dní, a ak ide o družstevníka (družstevníčku), ktorý sa stal členom družstva počas roku, aspoň pomerný diel tohto počtu pracovných dní pripadajúci na čas členstva v družstve.
(3)Odpracovaným dňom sa kladú na roveň
  1. a)dni, za ktoré sa poskytuje nemocenské, podpora pri ošetrovaní člena rodiny alebo peňažná pomoc v materstve,
  2. b)dni výkonu verejných funkcií, občianskych povinností a iných úkonov vo všeobecnom záujme, dni služby v ozbrojených silách vrátane potrebného pracovného voľna poskytovaného v súvislosti s touto službou a ostatné dni, za ktoré sa podľa platných predpisov poskytuje pracovníkom náhrada mzdy, prípadne mzda, ako aj doba, za ktorú pri dôležitých osobných prekážkach v práci náhrada mzdy nepatrí len preto, že pracovník nespĺňa požadovanú podmienku doby zamestnania,
  3. c)dni kúpeľnej starostlivosti,
  4. d)dni starostlivosti o dieťa vo veku do 10 rokov alebo ošetrovania chorého člena rodiny (§ 16) po uplynutí doby, po ktorú sa poskytuje podpora pri ošetrovaní člena rodiny,
  5. e)iné dni ustanovené vo vykonávacích predpisoch.
(4)Družstevníkovi povolenému do služby v ozbrojených silách patria na nezaopatrené deti, ak sú splnené ostatné podmienky, prídavky na deti, ak bol zúčastnený na sociálnom zabezpečení v čase nástupu služby alebo v čase, keď bol povolaný na výkon služby, alebo ak v čase, keď bol povolaný na výkon služby, mal zachované nároky zo zabezpečenia v chorobe. § 31 Nezaopatrené deti
(1)Za nezaopatrené deti sa považujú deti (i osvojené) družstevníka alebo jeho manžela, pokiaľ sa zdržujú na území Československej socialistickej republiky, a to do skončenia povinnej školskej dochádzky. Vykonávacie predpisy ustanovia, za akých podmienok sa poskytujú prídavky na deti aj na vnukov, súrodencov a chovancov a na deti, ktoré sa zdržujú v cudzine.
(2)Po skončení povinnej školskej dochádzky, najdlhšie však do dovŕšenia 28. roku veku, sa deti uvedené v predchádzajúcom odseku považujú za nezaopatrené, ak nemajú vlastný hrubý príjem vyšší ako 500 Kčs za kalendárny mesiac a ak
  1. a)sústavne sa pripravujú na budúce povolanie štúdiom alebo predpísaným výcvikom alebo
  2. b)nemôžu sa pripravovať na budúce povolanie alebo byť zamestnané pre chorobu alebo sú pre telesnú či duševnú chybu trvale práceneschopné a ak nepoberajú z týchto dôvodov invalidný dôchodok. § 32 Vylúčenie nároku Prídavky na deti sa neposkytujú na deti družstevníka, na ktoré patrí výchovné podľa tohto zákona alebo podľa iných predpisov o dôchodkovom zabezpečení. § 33 Súbeh prídavkov na deti
(1)Prídavky na to isté dieťa patria len raz, a to aj vtedy, ak podmienky sú splnené u viacerých družstevníkov. V tom prípade poskytnú sa prídavky zo sociálneho zabezpečenia družstevníka, ktorý má dieťa v priamom zaopatrení. Ak je aj táto podmienka splnená u niekoľkých družstevníkov a ak sa nedohodnú o tom, komu sa majú prídavky poskytovať, patria prednostne matke.
(2)

odseku 1 platí aj pri súbehu prídavkov na deti podľa tohto zákona a prídavkov na deti z iných sústav zabezpečenia alebo výchovného patriaceho podľa predpisov o materiálnom zabezpečení príslušníkov ozbrojených síl. § 34 Výška prídavkov na deti

(1)Prídavky na deti družstevníkov mesačne sú: na 1 dieťa 90 Kčs na 2 deti 330 Kčs na 3 deti 680 Kčs na 4 deti 1030 Kčs a zvyšujú sa za každé ďalšie dieťa o 240 Kčs mesačne.
(2)Ak ide o nezaopatrené dieťa, ktoré je podľa posudku orgánov sociálneho zabezpečenia invalidné a ktoré vyžaduje stálu starostlivosť, poskytuje sa k prídavkom naň príplatok vo výške 150 Kčs mesačne; podmienkou pri tom je, že dieťa nie je umiestnené v ústave pre takéto deti a že sa mu neposkytuje invalidný dôchodok.
(3)Ak sa počas kalendárneho mesiaca splnia podmienky pre zmenu výšky prídavkov na deti, patria za celý mesiac vyššie prídavky na deti. § 35 Výplata prídavkov na deti
(1)Prídavky na deti sa vyplácajú vždy za celý mesiac, a to mesačne pozadu tom, zo zabezpečenia ktorého boli priznané; ak má však dieťa v priamom zaopatrení niekto iný, vyplácajú sa jemu. Prídavky na dieťa, ktoré je v plnom priamom zaopatrení ústavu (zariadenia) pre starostlivosť o deti alebo o mládež z iných dôvodov než z dôvodov liečenia, vyplácajú sa tomuto ústavu.
(2)Ak sa majú prídavky na viac detí toho istého oprávneného vyplácať rôznym príjemcom, rozdelí sa celková suma pripadajúca na všetky deti rovnakou pomernou časťou na každé dieťa; pritom sa halierové sumy zaokrúhľujú na celé koruny smerom hore. Tretí diel Spoločné ustanovenia pre dávky zabezpečovania v chorobe a zabezpečenia matky a dieťaťa § 36 Rodinní príslušníci
(1)Za rodinných príslušníkov družstevníka sa pre nárok na peňažné a vecné dávky zabezpečenia v chorobe a na dávky zabezpečenia matky a dieťaťa považujú:
  1. a)manželka (manžel),
  2. b)deti do skončenia povinnej školskej dochádzky; potom do dosiahnutia veku 26 rokov, ak sa sústavne pripravujú predpísaným výcvikom alebo štúdiom na budúce povolanie alebo sú pre chorobu alebo telesnu či duševnú chybu trvale práceneschopné,
  3. b)rodičia, starí rodičia, svokor a svokra, tesť a testiná,
  4. c)sestra alebo dcéra, ktorá vedie ovdovenému alebo rozvedenému družstevníkovi domácnosť, pokiaľ sa v nej stará o jeho dieťa vo veku do skončenia povinnej školskej dochádzky,
  5. d)družka, pokiaľ žije s družstevníkom v spoločnej domácnosti aspoň tri mesiace.
(3)Rovnaké nároky má aj bývalá manželka (manžel) družstevníka, pokiaľ družstevník má voči nej vyživovaciu povinnosť.
(4)Osoby uvedené v predchádzajúcich odsekoch nemajú nároky ako rodinní príslušníci, ak sú samy zabezpečené v chorobe alebo v materstve podľa tohto zákona alebo sú poistené či zabezpečené (zaopatrené) podľa iných predpisov. § 37 Ochranná lehota
(1)Dávky zabezpečenia v chorobe a dávky zabezpečenia matky a dieťaťa patria tiež, ak sa podmienky rozhodné pre ich priznanie splnili v čase, po ktorý sa poskytuje nemocenské alebo peňažná pomoc v materstve, alebo v ochrannej lehote.
(2)Ochranná lehota je 42 dní od zániku sociálneho zabezpečenia, prípadne od vyňatia z neho; ak však družstevník bol účastný na sociálnom zabezpečení po kratší čas, je ochranná lehota len tento kratší čas. Ochranná lehota pre ženy, sociálne zabezpečenie ktorých zaniklo v čase tehotnosti, je vždy šesť mesiacov.
(3)Ak vznikne v ochrannej lehote sociálne zabezpečenie podľa tohto zákona znovu, pripočíta sa ochranná lehota získaná novým zabezpečením k nevyčerpanému zvyšku skoršej ochrannej lehoty až do najvyššej výmery 42 dní. Vznikom nároku z nemocenského poistenia, prípadne zabezpečenia podľa iných predpisov ochranná lehota zaniká. Štvrtý diel Dôchodkové zabezpečenie Prvý oddiel Základné ustanovenia § 38 Všeobecné ustanovenia o podmienkach dávok
(1)Podmienky, za ktorých sa poskytujú dávky dôchodkového zabezpečenia, sú uvedené v ustanoveniach o jednotlivých dávkach.
(2)Nároky na starobný a invalidný (čiastočný invalidný) dôchodok sa spravujú predovšetkým dĺžkou doby pracovnej činnosti, výškou príjmov z pracovnej činnosti, a ak ide o dôchodky členov družstiev s vyššou úrovňou hospodárenia, aj pracovnou kategóriou. § 39 Doba pracovnej činnosti
(1)Kde sa podľa tohto zákona požaduje pre vznik alebo výšku nároku na dôchodok určitá doba pracovnej činnosti, rozumejú sa ňou tieto doby od 1. októbra 1948: 1. doba započítateľná podľa predpisov o dôchodkovom poistení členov jednotných roľníckych družstiev a doba dôchodkového zabezpečenia podľa predpisov o sociálnom zabezpečení družstevných roľníkov; 2. doba
  1. a)pred 1. januárom 1957, po ktorú žena bez toho, že by bola členkou jednotného roľníckeho družstva, trvale v ňom pracovala (§ 2 ods. 1 a 2) v určenom rozsahu, aj keď táto doba nebola započítateľná podľa predpisov o dôchodkovom poistení členov jednotných roľníckych družstiev,
  2. b)pred 1. januárom 1969, po ktorú družstevníčka pred vstupom do jednotného roľníckeho družstva spolupracovala v rozsahu zakladajúcom účasť na dôchodkovom poistení spolupracujúcich členov rodiny na súkromnom hospodárstve svojho manžela, ktorý bol jednotlivo hospodáriacim roľníkom, alebo po ktorú družstevníčka bola v ustanovenom rozsahu pracovne činná v jednotnom roľníckom družstve I. alebo II. typu; 3. doba učebného pomeru k jednotnému roľníckemu družstvu; 4. doba štúdia na školách, včítane vysokých škôl, potrebná na prípravu pre povolanie po skončení povinnej školskej dochádzky; 5. doba pracovnej činnosti (pracovného, učebného pomeru) v cudzine, ak má družstevník ku dňu vzniku nároku na dôchodok trvalý pobyt v Československej socialistickej republike a je
  3. a)československým občanom alebo
  4. b)cudzím štátnym príslušníkom, ktorý bol na území Československej socialistickej republiky pracovne činný aspoň 10 rokov, pokiaľ nevyplýva niečo iné z medzištátnych dohovorov.*)
(2)Kalendárne roky, v ktorých družstevník neodpracoval bez vážneho dôvodu aspoň počet pracovných dní určený vykonávacími predpismi, nezapočítavajú sa pre vznik nároku na dávky dôchodkového zabezpečenia ani pre jeho výšku.
(3)Vykonávacie predpisy ustanovia,
  1. a)ako sa zhodnotí doba dôchodkového zabezpečenia (poistenia, zaopatrenia) získaná podľa iných predpisov,
  2. b)kedy sa budú nároky na dôchodkové dávky pracovníka v pracovnom pomere, prípadne člena výrobného družstva alebo príslušníka ozbrojených síl posudzovať podľa predpisov o dôchodkovom zabezpečení platných pre pracovníkov i potom, keď sa stal družstevníkom. § 40 Náhradné doby
(1)Ak bol družstevník pracovne činný aspoň rok, započítavajú sa do doby pracovnej činnosti aj tieto doby (náhradné doby);
  1. a)doba služby v československých ozbrojených silách, pokiaľ sa táto služba nevykonávala ako povolanie;
  2. b)doba inej vojenskej služby;
  3. c)doba odbojovej činnosti a väznenia (internácie) z politických, národnostných alebo rasových dôvodov v dobe neslobody;**)
  4. d)doba, po ktorú sa žena starala o dieťa (i osvojené alebo iné dieťa, ktoré prevzala do starostlivosti nahradzujúcej starostlivosť rodičov) vo veku do troch rokov alebo o invalidného maloletého, ktorý potreboval stálu starostlivosť a nebol umiestnený v ústave sociálnej starostlivosti; doby uvedené pod písm.
  5. b)až
  6. d)sa započítavajú v rozsahu určenom pre pracovníkov;***) od 1. októbra 1948 aj
  7. e)doba odborného alebo politického školenia;
  8. f)doba prípravy na povolanie, ktorá sa vykonáva podľa predpisov o pracovnej rehabilitácii;
  9. g)doba poberania invalidného dôchodku alebo dávky, ktorá sa považuje od 1. januára 1957 za invalidný dôchodok, ale len pre vznik nároku na dôchodok; od 1. apríla 1962 aj
  10. h)doba, po ktorú mal družstevník (družstevníčka) nárok na nemocenské, podporu pri ošetrovaní člena rodiny alebo na peňažnú pomoc v materstve.
(2)Ak sa kryje doba pracovnej činnosti a náhradná doba, započíta sa len doba, zápočet ktorej je pre družstevníka výhodnejší. To isté platí, ak sa kryjú navzájom doby pracovnej činnosti alebo náhradné doby. § 41 Prerušenie pracovnej činnosti
(1)Ak bola pracovná činnosť (§ 39 a 40) prerušená po dobu nepresahujúcu päť rokov, započítava sa doba pracovnej činnosti pred prerušením; len ak pracovná činnosť trvala po prerušení aspoň tri roky.
(2)Pokiaľ bola pracovná činnosť prerušená z vážnych dôvodov, posudzujú sa nároky z dôchodkového zabezpečenia tak, ako keby družstevník neprerušil pracovnú činnosť; doba prerušenia sa však nezapočítava do doby pracovnej činnosti. O tom, či pracovná činnosť bola prerušená z vážnych dôvodov, rozhoduje na žiadosť družstevníka okresný národný výbor. Žiadosť treba podať do dvoch rokov odo dňa, ktorým bola pracovná činnosť prerušená. § 42 Priemerná mesačná pracovná odmena
(1)Starobný a invalidný (čiastočný invalidný) dôchodok sa vymeriava z priemernej mesačnej pracovnej odmeny.
(2)Priemerná mesačná pracovná odmena sa zisťuje z úhrnu príjmov z pracovnej činnosti za posledných 10, prípadne za posledných 5 kalendárnych rokov pred rokom, v ktorom vznikol nárok na dôchodok, podľa toho, čo je pre družstevníka výhodnejšie. Ak bol družstevník po vzniku nároku na starobný dôchodok ďalej nepretržite pracovne činný a nepoberal starobný dôchodok, zisťuje sa priemerná mesačná pracovná odmena pre vymeranie starobného dôchodku z úhrnu príjmov z pracovnej činnosti za posledných 10
(5)kalendárnych rokov pred rokom, v ktorom družstevník skončil pracovnú činnosť, pokiaľ je tento výpočet pre neho výhodnejší ako výpočet podľa ustanovenia prvej vety. Priemerná mesačná pracovná odmena družstevníka (družstevníčky) staršieho ako 60 rokov sa vypočítava za kalendárne roky pred dovŕšením tohto veku, ak je táto priemerná mesačná pracovná odmena vyššia ako priemerná mesačná pracovná odmena vypočítaná podľa predchádzajúcich ustanovení tohto odseku.
(3)Ak prevyšuje priemerná mesačná pracovná odmena vypočítaná za dobu uvedenú v predchádzajúcom odseku sumu 2000 Kčs, berie sa do počtu suma 2000 Kčs v plnej výške a zo sumy prevyšujúcej 2000 Kčs jedna tretina, najviac však suma 1000 Kčs.
(4)Starobný alebo invalidný (čiastočný invalidný) dôchodok družstevníka, ktorý požíva alebo už požíval niektorý z týchto dôchodkov, nesmie sa vymerať z nižšej priemernej mesačnej pracovnej odmeny, než koľko bola priemerná mesačná pracovná odmena, z ktorej bol vymeraný skorší dôchodok. § 43 Pracovné kategórie
(1)Pracovné činnosti vykonávané v družstve s vyššou úrovňou hospodárenia sa pre účely dôchodkového zabezpečenia zaraďujú rovnako ako zamestnania vykonávané v pracovnom pomere*) podľa svojho druhu takto:
  1. do II. pracovnej kategórie patria činnosti vykonávané za zvlášť obťažných pracovných podmienok;
  2. do III. pracovnej kategórie patria všetky ostatné pracovné činnosti.
(2)Ako doby pracovnej činnosti II. pracovnej kategórie sa započítavajú aj náhradné doby (§ 40 ods. 1), ak bola pracovná činnosť II. pracovnej kategórie prerušená len týmito dobami.
(3)Vláda ustanoví, ktoré druhy prác odôvodňujú, aby sa pracovná činnosť zaradila do II. pracovnej kategórie. Ministerstvo poľnohospodárstva a výživy a Ministerstvo lesného a vodného hospodárstva vydajú zoznam pracovných činností v poľnohospodárstve a v lesnom hospodárstve zaradených do II. pracovnej kategórie.
(4)Výhody, ktoré ustanovujú predpisy o dôchodkovom zabezpečení pre pracovníkov, ktorí vykonávali zamestnanie II. pracovnej kategórie,**) patria za rovnakých podmienok a v rovnakom rozsahu členom družstiev s vyššou úrovňou hospodárenia, ak vykonávali pracovnú činnosť zaradenú do II. pracovnej kategórie. Druhý oddiel Dávky dôchodkového zabezpečenia Starobný dôchodok § 44 Podmienky pre nárok na starobný dôchodok členov všetkých družstiev
(1)Na starobný dôchodok má nárok člen družstva, ktorý bol pracovne činný najmenej 25 rokov a v čase trvania sociálneho zabezpečenia dosiahol vek aspoň 60 rokov; členka družstva má nárok na starobný dôchodok, ak bola pracovne činná najmenej 25 rokov a v čase trvania sociálneho zabezpečenia dosiahla vek aspoň a) 53 rokov a vychovala päť alebo viac detí, b) 54 rokov a vychovala tri alebo štyri deti, c) 55 rokov a vychovala dve deti, d) 56 rokov a vychovala jedno dieťa, e) 57 rokov a nevychovala žiadne dieťa.
(2)Pri posudzovaní nároku členky družstva na starobný dôchodok sa prizerá na jej (i osvojené) deti a na deti, ktoré prevzala do starostlivosti nahradzujúcej starostlivosť rodičov.
(3)Nárok na starobný dôchodok má aj člen (členka) družstva, ak bol po 30. septembri 1948 dôchodkove zabezpečený (poistený) ako člen družstva alebo ako jednotlivo hospodáriaci roľník najmenej 20 rokov a v čase trvania sociálneho zabezpečenia dovŕšil aspoň 60 rokov.
(4)Nárok na starobný dôchodok má aj člen družstva, ak bol po 30. septembri 1948 dôchodkovo zabezpečený (poistený) ako člen družstva alebo ako jednotlivo hospodáriaci roľník najmenej 15 rokov (ak ide o členku družstva, najmenej 10 rokov) a v čase trvania sociálneho zabezpečenia dosiahol vek aspoň 65 rokov.
(5)Do dôb 20 rokov, prípadne 15
(10)rokov pracovnej činnosti podľa odsekov 3 a 4 sa započítavajú náhradné doby podľa § 40 ods. 1 písm.
  1. g)a
  2. h)a členkám družstva aj doba pracovnej činnosti podľa § 39 ods. 1 č. 2 a náhradná doba starostlivosti o dieťa.
(6)Vzniku nároku na starobný dôchodok podľa predchádzajúcich odsekov nebráni, ak člen (členka) družstva nebol pracovne činný najdlhšie po dobu dvoch rokov bezprostredne pred dosiahnutím veku potrebného pre nárok na tento dôchodok. § 45 Výška starobného dôchodku členov družstiev s vyššou úrovňou hospodárenia
(1)Základná výmera starobného dôchodku člena družstva s vyššou úrovňou hospodárenia, ktorý splnil podmienky určené pre nárok na tento dôchodok, je 50 % priemernej mesačnej pracovnej odmeny.
(2)K základnej výmere podľa predchádzajúceho odseku sa pripočíta od 26. roku pracovnej činnosti za každý rok pracovnej činnosti 1 % priemernej mesačnej pracovnej odmeny, ale len do výšky určenej v nasledujúcom odseku; pritom sa započítava len doba pracovnej činnosti vykonávanej po dosiahnutí veku 18 rokov.
(3)Starobný dôchodok je ku dňu vzniku nároku na tento dôchodok najviac 60 % priemernej mesačnej pracovnej odmeny.
(4)Starobný dôchodok vypočítaný podľa predchádzajúcich odsekov nesmie byť menej, ako by bol dôchodok vypočítaný podľa ustanovení platných pre členov družstiev, ktoré neboli uznané za družstvá s vyššou úrovňou hospodárenia. § 46 Zvýšenie nároku na starobný dôchodok členov družstiev s vyššou úrovňou hospodárenia
(1)Členovi družstva s vyššou úrovňou hospodárenia, ktorý je pracovne činný po vzniku nároku na starobný dôchodok a nepoberá invalidný dôchodok, zvyšuje sa nárok na starobný dôchodok za každý ďalší rok pracovnej činnosti o 1 % priemernej mesačnej pracovnej odmeny za každé tri mesiace pracovnej činnosti.
(2)Starobný dôchodok podľa § 44 ods. 1 a 3 je po zvýšení podľa predchádzajúceho odseku najmenej 440 Kčs mesačne, ak trvala ďalšia pracovná činnosť celkove aspoň rok, 480 Kčs mesačne, ak trvala ďalšia pracovná činnosť celkove aspoň dva roky a 520 Kčs mesačne, ak trvala ďalšia pracovná činnosť celkove aspoň tri roky.
(3)Starobný dôchodok podľa § 44 ods. 4 je po zvýšení podľa odseku 1 najmenej 330 Kčs mesačne, ak trvala ďalšia pracovná činnosť celkove aspoň rok, 360 Kčs mesačne, ak trvala ďalšia pracovná činnosť celkove aspoň dva roky a 400 Kčs mesačne, ak trvala ďalšia pracovná činnosť celkove aspoň tri roky.
(4)Do doby ďalšej pracovnej činnosti sa nezapočítavajú náhradné doby.
(5)Starobný dôchodok sa po čas ďalšej pracovnej činnosti v družstve (zamestnaní) neposkytuje, pokiaľ vláda neustanoví výnimky (§ 96). § 47 Najvyššia a najnižšia výmera starobného dôchodku členov družstiev s vyššou úrovňou hospodárenia
(1)Starobný dôchodok člena družstva s vyššou úrovňou hospodárenia spolu s akýmkoľvek iným dôchodkom z dôchodkového zabezpečenia (poistenia) nesmie prevyšovať sumu 1600 Kčs mesačne; ak ide o starobný dôchodok so zvýšením za dobu ďalšej pracovnej činnosti po vzniku nároku na tento dôchodok, nesme dôchodok spolu s týmto zvýšením a s akýmkoľvek iným dôchodkom z dôchodkového zabezpečenia (poistenia) prevyšovať sumu 2500 Kčs mesačne.
(2)Starobný dôchodok je najmenej 400 Kčs mesačne.
(3)Starobný dôchodok je však najviac 90 % priemernej mesačnej pracovnej odmeny neobmedzenej podľa § 42 ods. 3.
(4)Ak starobný dôchodok je jediným zdrojom príjmu dôchodcu, môže sa zvýýšiť na sumu 550 Kčs mesačne; ak dôchodca má aj iný príjem (dôchodok), môže sa starobný dôchodok zvýšiť tak, aby úhrn tohto dôchodku a iného príjmu (dôchodku) bol 550 Kčs mesačne. Ak je na dôchodok odkázaný aj rodinný príslušník dôchodcu, môže sa tento dôchodok zvýšiť na sumu 900 Kčs mesačne; ak dôchodca alebo taký rodinný príslušník má aj iný príjem (dôchodok), môže sa starobný dôchodok zvýšiť tak, aby úhrn tohto dôchodku a iného príjmu (dôchodku) bol 900 Kčs mesačne. Ak podmienky zvýšenia dôchodku spĺňajú obidvaja manželia (druh a družka), možno zvýšiť len dôchodok jedného z nich o rozdiel medzi sumou 900 Kčs a úhrnom dôchodkov a iných príjmov obidvoch manželov (druha a družky). Starobný dôchodok zvýšený podľa predchádzajúcich viet možno vymerať i nad 90 % priemernej mesačnej pracovnej odmeny (odsek 3).
(5)Dôchodok podľa predchádzajúceho odseku možno zvýšiť, len ak si dôchodca (rodinný prislušník) nemôže pre starobu, zdravotný stav alebo iné vážne dôvody zvýšiť životnú úroveň vlastnou prácou. Pri zvýšení dôchodku podľa uvedeného ustanovenia sa nehľadí na výchovné, zvýšenie dôchodku (výchovného) pre bezmocnosť, na príspevky z doplnkovej sociálnej starostlivosti, na pracovný príjem dôchodcu alebo jeho rodinného príslušníka z činnosti, ktorá netrvá dlhšie ako 60 pracovných dní v kalendárnom roku, ani na pracovný príjem dôchodcu alebo jeho rodinného príslušníka staršieho ako 70 rokov. Zvýšenie dôchodku sa nezapočítava do výšky dôchodku rozhodujúcej pre výpočet dôchodkov pozostalých. § 48 Výška starobného dôchodku členov družstiev, ktoré neboli uznané za družstvá s vyššou úrovňou hospodárenia
(1)Základná výmera starobného dôchodku členov družstiev, ktoré neboli uznané za družstvá s vyššou úrovňou hospodárenia, je: v dôchodkovom pásme pri priemernej mesačnej pracovnej odmene počítajúc do toho i hodnotu naturálií poskytovaných ako súčasť pracovnej odmeny základná výmera dôchodku nad Kčs do Kčs mesačne Kčs I. - 300 230 II. 300 450 270 III. 450 600 310 IV. 600 750 350 V. 750 900 390 VI. 900 1150 440 VII. 1150 1400 500 VIII. 1400 1650 560 IX. 1650 - 650.
(2)Za každý rok pracovnej činnosti v družstve vykonávanej po dosiahnutí veku 18 rokov, pokiaľ sa započítava do doby potrebnej pre vznik nároku na dôchodok a jeho výšku, sa k základnej výmere starobného dôchodku pripočíta 1 % jej výšky, nie však celkove viac ako 20 % základnej výmery dôchodku. Z náhradných dôb sa do doby pracovnej činnosti pritom započítava len doba započítateľná podľa § 40 ods. 1 písm. c); zvýšenie presahujúce hranicu 20 % základnej výmery dôchodku patrí, len ak ide o zvýšenie dôchodku za túto dobu.
(3)Ak je starobný dôchodok jediným zdrojom príjmu dôchodcu a úprava podľa predchádzajúcich odsekov nie je pre dôchodcu výhodnejšia, môže sa starobný dôchodok zvýšiť na sumu 550 Kčs mesačne; ak dôchodca má aj iný príjem (dôchodok), môže sa starobný dôchodok zvýšiť tak, aby úhrn tohto dôchodku a iného príjmu (dôchodku) bol 550 Kčs mesačne. Ak je na dôchodok odkázaný aj rodinný príslušník dôchodcu, môže sa tento dôchodok zvýšiť na sumu 900 Kčs mesačne; ak má dôchodca alebo taký rodinný príslušník aj iný príjem (dôchodok), môže sa starobný dôchodok zvýšiť tak, aby úhrn tohto dôchodku a iného príjmu (dôchodku) bol 900 Kčs mesačne. Ak podmienky pre zvýšenie dôchodku spĺňajú obidvaja manželia (druh i družka), možno zvýšiť len dôchodok jedného z nich o rozdiel medzi sumou 900 Kčs a úhrnom dôchodkov a iných príjmov obidvoch manželov (druha a družky).

§ 47ods. 5 platí obdobne. § 49 Zvýšenie nároku na starobný dôchodok členov družstiev, ktoré neboli uznané za družstvá s vyššou úrovňou hospodárenia

(1)Členovi družstva, ktoré nebolo uznané za družstvo s vyššou úrovňou hospodárenia, sa poskytuje aj pri ďalšej činnosti v takomto družstve starobný dôchodok určený dôchodkovým pásmom vo výške ustanovenej vládou.
(2)Ak člen družstva nepožiada o starobný dôchodok, hoci splnil podmienky pre nárok na tento dôchodok, alebo ak sa vzdá výplaty priznaného starobného dôchodku, zvyšuje sa jeho nárok na starobný dôchodok za každý ďalší rok pracovnej činnosti v družstve, pokiaľ sa započítava pre vznik nároku na dôchodok a jeho výšku, o 4 % priemernej mesačnej pracovnej odmeny. Do doby ďalšej pracovnej činnosti sa nezapočítavajú náhradné doby. Invalidný (čiastočný invalidný) dôchodok § 50
(1)Socialistická spoločnosť sa stará o zdravie družstevníkov a rozvíjanie ich pracovnej schopnosti. Družstevníkom, ktorých nepriaznivý zdravotný stav pôsobí zmenu, pokles alebo stratu pracovnej schopnosti, poskytujú zdravotnícke orgány a orgány sociálneho zabezpečenia v spolupráci s družstevnými orgánmi starostlivosť, aby potrebnou liečbou, prevedením na vhodnú prácu, úpravou pracovných podmienok a účelnou pracovnou rehabilitáciou (§ 106) udržali si alebo získali pracovnú schopnosť, a tým si zabezpečili doterajšiu životnú úroveň.
(2)Pri dlhodobom poklese alebo strate pracovnej schopnosti sa družstevníci zabezpečujú invalidným (čiastočným invalidným) dôchodkom. Pokiaľ povaha zdravotného poškodenia a vek družstevníkov pripúšťajú zlepšenie ich zdravotného stavu a obnovenie pracovnej schopnosti, priznáva sa invalidný (čiastočný invalidný) dôchodok na čas trvania úplnej (čiastočnej) invalidity a vhodnou pracovnou rehabilitáciou sa umožňuje, aby dôchodcovia znova získali pracovnú schopnosť, prípadne mohli vhodne využiť zostávajúcu pracovnú schopnosť. § 51 Podmienky pre nárok na invalidný (čiastočný invalidný) dôchodok
(1)Invalidný (čiastočný invalidný) dôchodok patrí členovi družstva, ktorý bol pracovne činný po dobu potrebnú pre nárok na dôchodok (§ 52) a v čase trvania sociálneho zabezpečenia alebo najneskôr do dvoch rokov po jeho zániku sa stal úplne (čiastočne) invalidným.
(2)Invalidný dôchodok však nepatrí členovi družstva, ktorý v čase vzniku úplnej invalidity už splnil podmienky pre nárok na starobný dôchodok, pokiaľ úplná invalidita nie je následkom pracovného úrazu (§ 53).
(3)Člen družstva je úplne invalidný, ak pre dlhododbý nepriaznivý zdravotný stav
  1. a)je neschopný vykonávať akkúkoľvek sústavnú pracovnú činnosť alebo výkon takej pracovnej činnosti by vážne zhoršil jeho zdravotný stav alebo
  2. b)je síce schopný vykonávať sústavnú pracovnú činnosť, ale len celkom neprimeranú jeho skorším schopnostiam a spoločenskému významu doterajšieho povolania.
(4)Člen družstva je čiastočne invalidný, ak jeho príjem z pracovnej činnosti podstatne poklesol preto, že pre dlhodobý nepriaznivý zdravotný stav je schopný vykonávať
  1. a)doterajšiu alebo inú rovnako kvalifikovanú pracovnú činnosť len za zvlášť uľahčených pracovných podmienok alebo
  2. b)len inú pracovnú činnosť menej kvalifikovanú. § 52 Doba pracovnej činnosti potrebná pre nárok na invalidný (čiastočný invalidný) dôchodok
(1)Doba pracovnej činnosti potrebná pre nárok na invalidný (čistočný invalidný) dôchodok je u družstevníkov vo veku do 20 rokov ..................... menej ako rok, nad 20 rokov do 22 rokov ........... 1 rok, nad 22 rokov do 24 rokov ........... 2 roky, nad 24 rokov do 26 rokov ........... 3 roky, nad 26 rokov do 28 rokov ........... 4 roky, nad 28 rokov ............................. 5 rokov. Doba pracovnej činnosti potrebná pre nárok družstevníka vo veku nad 28 rokov sa zisťuje z posledných 10 rokov počítaných späť od vzniku úplnej (čiastočnej) invalidity.
(2)Ak družstevník získal potrebnú dobu pracovnej činnosti v niektorom z vekových pásiem uvedených v predchádzajúcom odseku a ak bol ďalej pracovne činný, považuje sa za získanú doba pracovnej činnosti potrebná v najbližšie vyššom vekovom pásme.
(3)Beh ohľadu na dĺžku doby pracovnej činnosti vznikne nárok na invalidný (čiastočný invalidný) dôchodok,
  1. a)ak sa stane družstevník úplne (čiastočne) invalidným následkom pracovného úrazu alebo
  2. b)ak sa stane úplne (čiastočne) invalidnou vdova, ktorá pri vzniku úplnej (čiastočnej) invalidity už nemá nárok na vdovský dôchodok, ak sa stala družstevníčkou najneskôr do jedného roku po zániku nároku na vdovský dôchodok a pokračovala v pracovnej činnosti v družstve až do dňa, keď sa stala úplne (čiastočne) invalidnou; toto

sa však nevzťahuje na vdovu, ktorej z dôvodu úplnej invalidity znova vznikne nárok na vdovský dôchodok. § 53 Pracovný úraz

(1)Pracovným úrazom je úraz, ktorý člen družstva utrpel pri pracovnej činnosti v družstve alebo v pridruženej výrobe*) alebo v priamej súvislosti s takou pracovnou činnosťou. Rovnaké nároky ako pri pracovnom úraze má aj člen družstva, ktorý utrpel úraz
  1. a)cestou do práce a späť, ak cestu podstatne neprerušil z príčin nesúvisiacich s pracovnou činnosťou,
  2. b)pri práci na záhumienku,
  3. c)pri činnej účasti na opatreniach proti živelným pohromám a pri odstraňovaní následkov živelných pohrôm alebo pri záslužnej činnosti vykonávanej bez právneho záväzku v prospech celku,
  4. d)pri výkone verejnej funkcie,
  5. e)pri niektorých osobitných druhoch činnosti, ktoré určia vykonávacie predpisy.
(2)Pracovným úrazom sa kladú na roveň choroby z povolania, ktorými sa rozumejú choroby uvedené v zozname chorôb z povolania platnom pre pracovníkov, ak vznikli za podmienok určených v tomto zozname.*) Výška invalidného dôchodku členov družstiev s vyššou úrovňou hospodárenia § 54
(1)Základná výmera invalidného dôchodku člena družstva s vyššou úrovňou hospodárenia je 50 % priemernej mesačnej pracovnej odmeny, ak člen družstva bol pracovne činný predo dňom vzniku nároku na dôchodok najmenej 25 rokov alebo ak doba jeho pracovnej činnosti s pripočítaním doby od vzniku nároku na dôchodok do dosiahnutia veku 60 rokov u mužov a 57 rokov u žien je najmenej 25 rokov.
(2)Základná výmera invalidného dôchodku uvedená v predchádzajúcom odseku patrí členovi družstva tiež, ak bol po 30. septembri 1948 dôchodkove zabezpečený (poistený) ako člen družstva alebo ako jednotlivo hospodáriaci roľník najmenej 20 rokov, alebo ak doba jeho dôchodkového zabezpečenia (poistenia) ako člena družstva alebo ako jednotlivo hospodáriaceho roľníka s pripočítaním doby od vzniku nároku na dôchodok do dosiahnutia veku 60 rokov je najmenej 20 rokov. Do doby 20 rokov sa započítavajú náhradné doby podľa § 40 ods. 1 písm. g) a h) a členkám družstva aj doba pracovnej činnosti podľa § 39 ods. 1 č. 2 a náhradná doba starostlivosti o dieťa.
(3)K základnej výmere sa pripočíta 1 % priemernej mesačnej pracovnej odmeny od 26. roku pracovnej činnosti za každý rok pracovnej činnosti a za každý rok pripočítanej doby, ale len do výšky určenej v nasledujúcom odseku; pritom sa započítava len doba pracovnej činnosti vykonávanej po dosiahnutí veku 18 rokov.
(4)Invalidný dôchodok je ku dňu vzniku nároku na tento dôchodok najviac 60 % priemernej mesačnej pracovnej odmeny.
(5)Invalidný dôchodok vypočítaný podľa predchádzajúcich odsekov nesmie byť menej, ako by bol dôchodok vypočítaný podľa ustanovení platných pre členov družstiev, ktoré neboli uznané za družstvá s vyššou úrovňou hospodárenia. § 55
(1)Ak nesplňuje člen družstva s vyššou úrovňou hospodárenia podmienky uvedené v § 54 ods. 1 ani podmienky uvedené v § 54 ods. 2, ale získal potrebnú dobu pre nárok na invalidný dôchodok, patrí mu invalidný dôchodok vo výške 50 % priemernej mesačnej pracovnej odmeny znížený za každý rok chýbajúci do 25 (§ 54 ods. 1) alebo do 20 (§ 54 ods. 2) rokov o 2 % priemernej mesačnej pracovnej odmeny.
(2)

§ 54ods. 5 platí obdobne. § 56 Výška čiastočného invalidného dôchodku členov družstiev s vyššou úrovňou hospodárenia

(1)Čiastočný invalidný dôchodok člena družstva s vyššou úrovňou hospodárenia je polovica invalidného dôchodku; pritom však neplatia ustanovenia o najnižšej výmere invalidného dôchodku (§ 58 ods. 2 a 4).
(2)

§ 54ods. 5 platí obdobne. § 57 Výška invalidného (čiastočného invalidného) dôchodku pri pracovnom úraze členov družstiev s vyššou úrovňou hospodárenia

(1)Invalidný dôchodok člena družstva s vyššou úrovňou hospodárenia, ktorého úplná invaliddita je následkom pracovného úrazu, je o 10 % priemernej mesačnej pracovnej odmeny vyšší ako invalidný dôchodok vypočítaný podľa § 54 a 55.
(2)Čiastočný invalidný dôchodok člena družstva s vyššou úrovňou hospodárenia, ktorého čiastočná invalidita je následkom pracovného úrazu, je polovica invalidného dôchodku, ktorý by patril pri pracovnom úraze; pritom však neplatia ustanovenia o najnižšej výmere invalidného dôchodku. § 58 Najvyššia a najnižšia výmera invalidného dôchodku členov družstiev s vyššou úrovňou hospodárenia
(1)Invalidný dôchodok člena družstva s vyššou úrovňou hospodárenia spolu s akýmkoľvek iným dôchodkom z dôchodkového zabezpečenia (poistenia) nesmie prevyšovať sumu 1600 Kčs mesačne.
(2)Invalidný dôchodok je najmenej 400 Kčs mesačne.
(3)Invalidný dôchodok člena družstva staršieho ako 20 rokov je však najviac 90 % priemernej mesačnej pracovnej odmeny neobmedzenej podľa § 42 ods. 3.
(4)Ak invalidný dôchodok je jediným zdrojom príjmu dôchodcu, a) môže sa invalidný dôchodok zvýšiť, pokiaľ pro dôchodcu nie je výhodnejšie

uvedené pod písmenom b), na sumu 550 Kčs mesačne. Ak dôchodca má aj iný príjem (dôchodok), môže sa invalidný dôchodok zvýšiť tak, aby úhrn tohto dôchodku a iného príjmu bol 550 Kčs mesačne. Ak je na dôchodok odkázaný aj rodinný príslušník dôchodcu, môže sa tento dôchodok zvýšiť na sumu 900 Kčs mesačne; ak dôchodca alebo taký rodinný príslušník má aj iný príjem (dôchodok), môže sa invalidný dôchodok zvýšiť tak, aby úrh tohto dôchodku a iného príjmu (dôchodku) bol 900 Kčs mesačne. Ak podmienky zvýšenia dôchodku spĺňajú obidvaja manželia (druh a družka), možno zvýšiť len dôchodok jedného z nich o rozdiel medzi sumou 900 Kčs a úhrnom dôchodkov a iných príjmov obidvoch manželov (druha a družky). Invalidný dôchodok zvýšený podľa predchádzajúcich viet možno vymerať i nad 90 % priemernej mesačnej pracovnej odmeny (odsek 3) aj členovi družstva staršiemu ako 20 rokov; b) môže sa invalidný dôchodok, na ktorý nie je odkázaný žiaden rodinný príslušník dôchodcu, zvýšiť až do výšky 645 Kčs mesačne, nie však nad 90 % uvedenej priemernej mesačnej pracovnej odmeny.

§ 47ods. 5 platí obdobne. § 59 Výška invalidného (čiastočného invalidného) dôchodku členov družstiev, ktoré neboli uznané za družstvá s vyššou úrovňou hospodárenia

(1)Základná výmera invalidného dôchodku členov družstva, ktoré nebolo uznané za družstvo s vyššou úrovňou hospodárenia, je rovnaká ako základná výmera starobného dôchodku (§ 48).
(4)Za každý rok pracovnej činnosti v družstve vykonávanej po dosiahnutí veku 18 rokov, pokiaľ sa započítava do doby potrebnej pre vznik nároku na dôchodok a jeho výšku, sa k základnej výmere invalidného dôchodku pripočíta 1 % jej výšky, nie však celkove viac ako 20 % základnej výmery dôchodku. Z náhradných dôb sa do doby pracovnej činnosti pritom započítava len doba započítateľná podľa § 40 ods. 1 písm. c); zvýšenie presahujúce hranicu 20 % základnej výmery dôchodku patrí, len ak ide o zvýšenie dôchodku za túto dobu.
(5)Čiastočný invalidný dôchodok je polovica invalidného dôchodku.
(6)Ak vznikla invalidita (čiastočná invalidita) pracovným úrazom, zvyšuje sa invalidný dôchodok o 50 Kčs a čiastočný invalidný dôchodok o 30 Kčs mesačne.
(5)Ak invalidný dôchodok je jediným zdrojom príjmu dôchodcu a úprava podľa predchádzajúcich odsekov nie je pre dôchodcu výhodnejšia, môže sa invalidný dôchodok zvýšiť na sumu 550 Kčs mesačne; ak dôchodca má aj iný príjem (dôchodok), môže sa invalidný dôchodok zvýšiť tak, aby úhrn tohto dôchodku a iného príjmu bol 550 Kčs mesačne. Ak je na dôchodok odkázaný aj rodinný príslušník dôchodcu, môže sa tento dôchodok zvýšiť na sumu 900 Kčs mesačne; ak dôchodca alebo taký rodinný príslušník má aj iný príjem (dôchodok), môže sa invalidný dôchodok zvýšiť tak, aby úhrn tohto dôchodku a iného príjmu (dôchodku) bol 900 Kčs mesačne. Ak podmienky zvýšenia dôchodku spĺňajú obidvaja manželia (druh a družka), možno zvýšiť len dôchodok jedného z nich o rozdiel medzi sumou 900 Kčs a úhrnom dôchodkov a iných príjmov obidvoch manželov (druha a družky).

§ 47ods. 5 platí obdobne. § 60

(1)Invalidný (čiastočný invalidný) dôchodok patrí odo dňa podania žiadosti aj družstevníkovi, ktorý sa stal úplne (čiastočne) invalidným
  1. a)pred začatím pracovnej činnosti, ak bol pracovne činným po dobu potrebnú pre nárok na dôchodok; však ide o družstevníka mladšieho ako 24 rokov, je potrebná doba pracovnej činnosti aspoň dva roky;
  2. b)po začatí pracovnej činnosti, nebol pracovne činný po dobu potrebnú pre nárok na dôchodok pred vznikom úplnej (čiastočnej) invalidity, bol však pracovne činný po potrebnú dobu v posledných 10 rokoch pred podaním žiadosti.
(2)Družstevníkovi, ktorý pre úplnú invaliditu vzniknutú v mladosti nemohol byť pracovne činný vôbec alebo po dobu potrebnú pre nárok na dôchodok a dosiahol vek 25 rokov, môže sa priznať invalidný dôchodok až do výšky 400 Kčs mesačne.
(3)Za čiastočne invalidného sa považuje aj družstevník, ktorému dlhodobý nepriaznivý zdravotný stav značne sťažuje všeobecné životné podmienky, aj keď jeho príjem z pracovnej činnosti podstatne nepoklesol; takému družstevníkovi sa môže priznať čiastočný invalidný dôchodok. § 61 Výmera invalidného dôchodku pri zmene stupňa invalidity
(1)Ak sa stal požívateľ čiastočného invalidného dôchodku, základná výmera ktorého bola určená podľa dôchodkového pásma, úplne invalidným v čase, keď bol členom družstva s vyššou úrovňou hospodárenia, vymeria sa mu invalidný dôchodok podľa ustanovení platných pre členov družstiev s vyššou úrovňou hospodárenia, len ak bol v takomto družstve po vzniku čiastočnej invalidity pracovne činný (§ 39). Ak nebol takto pracovne činný, vymeria sa mu invalidný dôchodok podľa ustanovení platných pre členov družstiev, ktoré neboli uznané za družstvá s vyššou úrovňou hospodárenia.
(2)Ak sa stal požívateľ invalidného dôchodku, základná výmera ktorého bola určená podľa dôchodkového pásma, čiastočne invalidným (§ 51 ods. 4) v čase, keď bol členom družstva s vyššou úrovňou hospodárenia, vymeria sa mu čiastočný invalidný dôchodok podľa ustanovení platných pre členov družstiev s vyššou úrovňou hospodárenia, len ak bol v takomto družstve po vzniku invalidity pracovne činný. Ak nebol takto pracovne činný, vymeria sa mu čiastočný invalidný dôchodok podľa ustanovení platných pre členov družstiev, ktoré neboli uznané za družstvá s vyššou úrovňou hospodárenia. Dávky rodinných príslušníkov družstevníkov pri pracovnom úraze § 62 Invalidný (čiastočný invalidný) dôchodok rodinných príslušníkov
(1)Rodinným príslušníkom družstevníka, ktorí sa stali úplne invalidnými (čiastočne invalidnými) následkom pracovného úrazu (choroby z povolania) pri prevádzke družstevného poľnohospodárskeho závodu alebo v súvislosti s ňou alebo pri práci na záhumienku a nie sú sami družstevníkmi, môže sa poskytnúť invalidný (čiastočný invalidný) dôchodok.
(2)Rodinný príslušník družstevníka je úplne invalidný, ak pre dlhodobý nepriaznivý zdravotný stav je neschopný vykonávať akúkoľvek sústavnú zárobkovú činnosť alebo výkon takej činnosti by vážne zhoršil jeho zdravotný stav. Rodinný príslušník družstevníka je čiastočne invalidný, ak pre dlhodobý nepriaznivý zdravotný stav došlo k podstatnému poklesu jeho pracovnej schopnosti.
(3)Výchovné k invalidnému (čiastočnému invalidnému) dôchodku rodinného príslušníka družstevníka ani dôchodky pozostalých po rodinných príslušníkoch družstevníka sa neposkytujú.
(4)Za rodinných príslušníkov sa považujú osoby uvedené v § 36 za podmienok v ňom určených. § 63 Výška invalidného (čiastočného invalidného) dôchodku
(1)Invalidný dôchodok rodinného príslušníka družstevníka je 230 Kčs mesačne a môže sa zvýšiť v prípadoch hodných zreteľa o 50 Kčs mesačne.
(2)Čiastočný invalidný dôchodok rodinného príslušníka družstevníka je 138 Kčs mesačne a môže sa zvýšiť v prípadoch hodných zreteľa o 30 Kčs mesačne. Dôchodky pozostalých § 64 Všeobecné podmienky
(1)Vdovský a sirotský dôchodok patria:
  1. a)po družstevníkovi, ktorý bol pracovne činný po dobu potrebnú pre nárok na invalidný alebo starobný dôchodok, ak neuplynulo od zániku sociálneho zabezpečenia družstevníka do dňa smrti viac ako dva roky, alebo po družstevníkovi, ktorý zomrel následkom pracovného úrazu (choroby z povolania);
  2. b)po požívateľovi starobného alebo invalidného (čiastočného invalidného) dôchodku.
(2)Dieťaťu obojstranne osirelému patrí sirotský dôchodok, aj keď nikto z rodičov, prípadne z osôb, na ktoré bolo dieťa prevažne výživou odkázané (§ 68 ods. 2), nesplnil podmienky pre nárok na invalidný alebo starobný dôchodok. § 65 Vdovský dôchodok
(1)Vdovský dôchodok patrí vdove po čas jedného roku od smrti manžela.
(2)Po uplynutí tohto času patrí vdovský dôchodok, ak vdova splňuje niektorú z týchto podmienok:
  1. a)je úplne invalidná,
  2. b)stará sa aspoň o jedno dieťa, ktoré má nárok na sirotský dôchodok (§ 68),
  3. c)vychovala aspoň tri deti (§ 68),
  4. d)dosiahla vek 45 rokov a vychovala dve deti,
  5. e)dosiahla vek 50 rokov.
(3)Nárok na vdovský dôchodok vznikne znova, ak sa splní niektorá z podmienok uvedených v predchádzajúcom odseku do dvoch rokov po zániku skoršieho nároku na vdovský dôchodok.
(4)Nárok na vdovský dôchodok zaniká vydajom; pri opätovnom ovdovení vznikne však nárok na skorší vdovský dôchodok znova, ak by vdove patril, keby sa znovu nevydala, a ak jej nepatrí nárok na vdovský dôchodok po poslednom manželovi.
(5)Vdovský dôchodok patrí za podmienok uvedených v predchádzajúcich odsekoch aj rozvedenej žene, ak bola v čase smrti bývalého manžela odkázaná na príspevok na výživu, až do skončenia času, do ktorého mal bývalý manžel povinnosť ho poskytovať; po tomto čase môže sa vdovský dôchodok poskytovať len v prípadoch hodných zreteľa.
(6)Nárok na vdovský dôchodok nepatrí, ak manželstvo bolo uzavreté po 60. roku veku družstevníka (dôchodcu) a netrvalo aspoň dva roky; to však neplatí, ak sa narodilo z manželstva alebo z predchádzajúceho spolužitia dieťa alebo ak smrť nastala následkom úrazu.
(7)Ak vdova žije v spoločnej domácnosti s druhom, výplata vdovského dôchodku sa zastaví; o zastavení výplaty rozhoduje okresný národný výbor. V prípadoch hodných zreteľa, najmä ak ide o staršiu vdovu, môže okresný národný výbor povoliť ďalšiu výplatu vdovského dôchodku alebo s prihliadnutím na príjmy vdovy a druha povoliť výplatu tohto dôchodku v zníženej výmere. Ak bola výplata vdovského dôchodku zastavená alebo vdovský dôchodok bol vyplácaný v zníženej výmere, výplata dôchodku sa obnoví v pôvodnej výške, ak druh zomrie alebo dôjde k zrušeniu spolužitia a vdovský dôchodok by patril, keby vdova nežila v spoločnej domácnosti s druhom.
(8)Vdove, ktorá nežila s manželom dlhší čas pre jeho smrťou v spoločnej domácnosti a ktorej manželstvo prestalo plniť svoju spoločenskú funkciu, patrí vdovský dôchodok, len ak bola v čase smrti manžela odkázaná na neho výživou. § 66 Výška vdovského dôchodku
(1)Vdovský dôchodok je 60 % dôchodku
  1. a)starobného alebo invalidného, na ktorý by mal družstevník (pracujúci dôchodca) nárok v čase smrti, podľa toho, ktorý z týchto dôchodkov je vyšší;
  2. b)starobného alebo invalidného, na ktorý bol nárok v čase smrti nepracujúci dôchodca.
(2)Vdovský dôchodok po požívateľovi čiastočného invalidného dôchodku, ktorý nebol pracovne činný, vymeriava sa z invalidného dôchodku, na ktorý by mal požívateľ čiastočného invalidného dôchodku nárok v čase smrti, keby bol úplne invalidný.
(3)Vdovský dôchodok je najmenej 360 Kčs mesačne, nesmie však byť vyšší ako dôchodok zomretého;

o najnižšej výmere vzdovského dôchodku sumou 360 Kčs mesačne neplatí pre vdovské dôchodky vdov po členoch družstiev, ktoré neboli uznané za družstvá s vyššou úrovňou hospodárenia.

(4)Rozvedenej žene (§ 65 ods. 5) a vdove, ktorá nežila s manželom v čase jeho smrti v spoločnej domácnosti (§ 65 ods. 8), patrí vdovský dôchodok len do výšky príspevku na výživu, prípadne výživného, a nesmie byť vyšší ako dôchodok zomretého;

predchádzajúceho odseku o najnižšej výmere vdovského dôchodku tu neplatí.

(5)Ak je popri vdove, ktorá má nárok na vdovský dôchodok, aj rozvedená žena, ktorá má nárok na vdovský dôchodok, nesmie úhrn vdovských dôchodkov prevyšovať dôchodok zomretého; pokiaľ by bol úhrn vyšší, znižujú sa tieto dôchodky pomerne.
(6)Ak vdovský dôchodok je jediným zdrojom príjmu vdovy, môže sa zvýšiť na sumu 550 Kčs mesaačne; ak vdova má aj iný príjem (dôchodok), môže sa vdovský dôchodok zvýšiť tak, aby úhrn tohto dôchodku a iného príjmu (dôchodku) bol 550 Kčs mesačne. Ak je však týmto iným príjmom starobný alebo invalidný dôchodok, možno zvýšiť len tento dôchodok (§ 47 ods.4, § 48 ods. 3, § 58 ods. 4 a § 59 ods. 5).

§ 47ods. 5 platí obdobne. § 67 Súbeh vdovského dôchodku s príjmom zo zárobkovej činnosti

(1)Ak je vdova zárobkove činná, kráti sa vdovský dôchodok o polovicu sumy, o ktorú úhrn vdovského dôchodku a hrubého príjmu zo zárobkovej činnosti prevyšuje mesačne sumu 1500 Kčs.
(2)Vdovský dôcôhodok sa nekráti zárobkove činnej vdove
  1. a)po dobu jendého roka od smrti manžela,
  2. b)ak sa vdova stará aspoň o jedno dieťa (§ 44 ods. 2). § 68 Sirotský dôchodok
(1)Sirotský dôchodok patrí dieťaťu (i osvojenému) zomretého družstevníka (dôchodcu).
(2)Sirotský dôchodok patrí aj dieťaťu, ak zomrel družstevník (dôchodca), ktorý prevzal dieťa do starostlivosti nahradzujúcej starostlivosť rodičov, a dieťa bolo v čase jeho smrti na neho prevažne odkázané výživou, ktorú dieťaťu nemôžu zo závažných príčin zabezpečiť jeho rodičia.
(3)Sirotský dôchodok patrí až do skončenia povinnej školskej dochádzky dieťaťa. Potom patrí sirotský dôchodok najdlhšie do 26. roku veku, ak dieťa
  1. a)sa sústavne pripravuje na budúce povolanie predpísaným výcvikom alebo štúdiom alebo
  2. b)pre dlhodobý nepriaznivý zdravotný stav je neschopné sústavne sa pripravovať na budúce povolanie alebo je schopné sa naň pripravovať len za mimoriadnych podmienok alebo
  3. c)pre dlhodobý nepriaznivý zdravotný stav je neschopné vykonávať sústavnú pracovnú činnosť (zamestnanie) alebo výkon takej pracovnej činnosti (zamestnania) by vážne zhoršil jeho zdravotný stav.
(4)Po skončení povinnej školskej dochádzky sa sirotský ddôchodok nevypláca, ak má dieťa vlastný hrubý mesačný príjem vyšší ako 600 Kčs.
(5)Nárok na sirotský dôchodok zaniká osvojením dieťaťa; nárok sa obnovuje zrušením osvojenia alebo smrťou osvojiteľa, ak dieťa nemá po ňom nárok na sirotský dôchodok.
(6)Výplata sirotského dôchodku môže sa zastaviť, ak uzavrie požívateľ sirotského dôchodku manželstvo a ak je v rodine hrubý príjem na osobu vyšší ako 600 Kčs mesačne. § 69 Výška sirotského dôchodku
(1)Sirotský dôchodok jednostranne osirelého dieťaťa je 30 % dôchodku
  1. a)starobného alebo invalidného, na ktorý by mal zomretý družstevník alebo pracujúci dôchodca (§ 68 ods. 1 a 2) nárok v čase smrti, podľa toho, ktorý z týchto dôchodkov je vyšší;
  2. b)starobného alebo invalidného, na ktorý mal nárok v čase smrti nepracujúci dôchodca.
(2)Sirotský dôchodok po požívateľovi čiastočného invalidného dôchodku, ktorý nebol pracovne činný, vymeriava sa z invalidného dôchodku, na ktorý by mal požívateľ čiastočného invalidného dôchodku nárok v čase smrti, keby bol úplne invalidný.
(3)Sirotský dôchodok jednostranne osirelého dieťaťa je najmenej 200 Kčs mesačne a najviac 450 Kčs mesačne.
(4)Sirotský dôchodok obojstranne osirelého dieťaťa je 450 Kčs mesačne. Ak je však tento dôchodok jediným zdrojom príjmu dieťaťa, môže sa zvýšiť na sumu 550 Kčs mesačne; ak dieťa má aj iný príjem (dôchodok), môže sa sirotský dôchodok zvýšiť tak, aby úhrn tohto dôchodku a iného príjmu (dôchodku) bol 550 Kčs mesačne.

§ 47ods. 5 platí obdobne.

(5)Ak ide o viac detí, nesmie byť sirotský dôchodok žiadneho z nich nižší ako pomerný diel pripadajúci na jedno dieťa z úhrnu výchovného patriaceho k invalidnému dôchodku (§ 73 ods. 2). Iné dôchodky a dávky § 70 Dôchodok manželky
(1)Manželke člena družstva s vyššou úrovňou hospodárenia, ktorý získal dobu pracovnej činnosti potrebnú pre nárok na invalidný dôchodok alebo starobný dôchodok, môže sa priznať dôchodok manželky, ak nie je zárobkove činná, ani nemá nárok na iný dôchodok a a) dosiahla vek 65 rokov alebo b) je úplne invalidná.
(2)Dôchodok manželky sa môže priznať za rovnakých podmienok aj manželke požívateľa starobného alebo invalidného (čiastočného invalidného) dôchodku.
(3)Dôchodok manželky sa poskytuje vo výške 100 až 300 Kčs mesačne podľa sociálnych pomerov rodiny.
(4)Dôchodok manželky sa neposkytuje manželkám členov družstiev, ktoré neboli uznané za družstvá s vyššou úrovňou hospodárenia. § 71 Osobný dôchodok
(1)Zvlášť zaslúžitým družstevníkom v odbore hospodárstva, vedy, kultúry a obrany vlasti, v odbore správy a v iných úsekoch verejnej činnosti alebo pozostalým po nich môže sa priznať osobný dôchodok. Vláda ustanoví podrobnosti.
(2)Osobný dôchodok nahradzuje iné dôchodky podľa tohto zákona alebo iných predpisov. § 72 Sociálny dôchodok Pre poskytovanie sociálneho dôchodku platia ustanovenia zákona o sociálnom zabezpečení.*) § 73 Výchovné k dôchodkom
(1)Výchovné patrí na každé dieťa (§ 68) požívateľa starobného, invalidného (čiastočného invalidného), osobného a sociálneho dôchodku.
(2)Výchovné mesačne je na 1 dieťa Kčs na 2 deti Kčs na 3 deti Kčs na 4 deti Kčs k invalidnému k dôchodku 140 330 680 1030 inému 90 330 680 1030 a zvyšuje sa za každé ďalšie dieťa o 240 Kčs mesačne.
(3)Ak ide o nezaopatrené dieťa, ktoré je podľa posudku orgánov sociálneho zabezpečenia invalidné a ktoré vyžaduje stálu starostliivosť, poskytuje sa k výchovnému naň príplatok vo výške 150 Kčs mesačne; pritom je, že dieťa nie je umiestnené v ústave pre takéto deti a že sa mu neposkytuje invalidný dôchodok.
(4)Vdovský dôchodok sa vdove zárobkove činnej nekráti, ak ide o účastníčku odboja alebo o vdovu po účastníkovi odboja.
(5)Ak vdova po účastníkovi odboja nemá nárok na vdovský dôchodok, používa však starobný alebo invalidný dôchodok, patrí tento dôchodok najmenej vo výške 560 Kčs mesačne. § 74 Zvýšenie dôchodku a výchovného pre bezvládnosť Ak je dôchodca trvale tak bezvládny, že potrebuje ošetrenie a obsluhu inou osobou, môže sa mu dôchodok zvýšiť o 100 až 400 Kčs mesačne so zreteľom na stupeň jeho bezvládnosti a jeho sociálne, rodinné a majetkové pomery; obdobne možno zvýšiť pre bezvládnosť dieťaťa od siedmeho roku jeho veku sirotský dôchodok a výchovné. Tretí oddiel Dôchodkové zabezpečenie účastníkov odboja § 74a Úvodné

Pre dôchodkové zabezpečenie účastníkov odboja a pozostalých po nich platia ustanovenia tohto zákona, pokiaľ sa v tejto časti neustanovuje inak. § 74b Skupiny účastníkov odboja

(1)Účastníci odboja, ktorí spĺňajú podmienky ustanovené zákonom č. 255/1946 Zb. o príslušníkoch československej armády v zahraničí a o niektorých iných účastníkoch národného odboja za oslobodenie alebo zákonom č. 462/1919 Zb. o prepožičiavaní miest legionárom v znení zákona č. 196/1946 Zb., sa pre účely dôchodkového zabezpečenia zaraďujú do týchto štyroch skupín: 1. do I. skupiny sa zaraďujú účastníci odboja,
  1. a)ktorých odbojová činnosť trvala aspoň štyri roky, ak v tejto dobe aspoň šesť mesiacov - vykonávali poľnú službu v ozbrojených útvaroch alebo - boli väznení z dôvodov fašistickej perzekúcie,
  2. b)ktorí aspoň dva roky vykonávali poľnú službu v ozbrojených útvaroch,
  3. c)ktorí boli výkonnými letcami alebo parašutistami zhodenými alebo vysadenými v tyle nepriateľa,
  4. d)ktorí zomreli v boji alebo v čase väznenia z dôvodov fašistickej perzekúcie, alebo sa za uvedených okolností stali úplne (čiastočne) invalidnými, pokiaľ invalidita trvá v čase vzniku nároku na dôchodok, alebo
  5. e)ktorých odbojová činnosť trvala nepretržite od roku 1939 do oslobodenia; 2. do II. skupiny sa zaraďujú účastníci odboja,
  6. a)ktorých odbojová činnosť trvala aspoň dva roky, ak v tejto dobe aspoň tri mesiace - vykonávali poľnú službu v ozbrojených útvaroch alebo - boli väznení z dôvodov fašistickej perzekúcie,
  7. b)ktorí aspoň šesť mesiacov vykonávali poľnú službu v ozbrojených útvaroch alebo
  8. c)ktorých odbojová činnosť trvala aspoň štyri roky, pokiaľ nespĺňajú podmienky pre zaradenie do I. skupiny; 3. do III. skupiny sa zaraďujú účastníci odboja,
  9. a)ktorí boli príslušníkmi ozbrojených útvarov alebo boli väznení z dôvodov fašistickej perzekúcie, alebo
  10. b)ktorých odbojová činnosť trvala aspoň rok, pokiaľ nespĺňajú podmienky pre zaradenie do I. alebo II. skupiny; 4. do IV. skupiny sa zaraďujú účastníci odboja,
  11. a)ktorých odbojová činnosť trvala po dobu kratšiu ako jeden rok alebo
  12. b)ktorí boli účastníkmi povstania v máji 1945,*) pokiaľ nespĺňajú podmienky pre zaradenie do I., II. alebo III. skupiny.
(2)Účastníci protivojnových vzbúr za prvej svetovej vojny sa zaraďujú do IV. skupiny účastníkov odboja. § 74c Priemerná mesačná pracovná odmena Ak účastník odboja zmenil pre zdravotné poškodenie, ktoré utrpel v súvislosti s odbojovou činnosťou, svoju doterajšiu pracovnú činnosť (zamestnanie), zisťuje sa jeho priemerná mesačná pracovná odmena pre výpočet dôchodku, pokiaľ je to pre neho výhodnejšie, z pracovnej odmeny (zárobku), ktorú dosahujú rovnako kvalifikovaní zdraví družstevníci (pracovníci) v povolaní, ktoré účastník odboja predtým vykonával. § 74d Vek potrebný pre nárok na starobný dôchodok
(1)Vek potrebný pre nárok na starobný dôchodok účastníkom odboja I. a II. skupiny sa určí tak, že
  1. a)ak ide o starobný dôchodok podľa § 44 ods. 1, sa od veku 60 rokov u muža a veku 55 rokov u ženy odpočíta jeden rok za každý začatý rok odbojovej činnosti; potrebný vek je však najmenej 55 rokov u muža a 50 rokov u ženy, ak ide o účastníka odboja I. skupiny, a najmenej 57 rokov u muža a 52 rokov u ženy, ak ide o účastníka odboja II. skupiny,
  2. b)ak ide o starobný dôchodok podľa § 44 ods. 3, sa od veku 60 rokov odpočíta jeden rok za každý začatý rok odbojovej činnosti; potrebný vek však je najmenej 55 rokov, ak ide o účastníka odboja I. skupiny, a najmenej 57 rokov, ak ide o účastníka odboja II. skupiny,
  3. c)ak ide o starobný dôchodok podľa § 44 ods. 4, sa od veku 65 rokov odpočíta jeden rok za každý začatý rok odbojovej činnosti; potrebný vek je však najmenej 60 rokov, ak ide o účastníka odboja I. skupiny, a najmenej 62 rokov, ak ide o účastníka odboja II. skupiny.
(2)Vek potrebný pre nárok na starobný dôchodok účastníka odboja III. skupiny, ktorý bol aspoň šesť mesiacov väznený z dôvodov fašistickej perzekúcie, je
  1. a)ak ide o starobný dôchodok podľa § 44 ods. 1, 59 rokov u muža a 54 rokov u ženy,
  2. b)ak ide o starobný dôchodok podľa § 44 ods. 3, 59 rokov,
  3. c)ak ide o starobný dôchodok podľa § 44 ods. 4, 64 rokov.
(3)Vek potrebný pre nárok účastníčky odboja na starobný dôchodok podľa § 44 ods. 1 je 55 rokov, pokiaľ

odseku 1 nie je pre ňu výhodnejšie.

(4)Ak sú iné ustanovenia zákona o veku potrebnom pre nárok na starobný dôchodok výhodnejšie, platia tieto iné ustanovenia. § 74e Výška starobného a invalidného dôchodku členov družstiev s vyššou úrovňou hospodárenia
(1)Základná výmera starobného a invalidného dôchodku (§ 54 ods. 1 a 2) člena družstva s vyššou úrovňou hospodárenia je, ak ide o účastníka odboja skupiny I. 60 % II. 55 % III. a IV. 50 % priemernej mesačnej pracovnej odmeny.
(2)Ustanovenia § 45 ods. 2 a § 54 ods. 3 platia s tým, že percentné zvýšenie základnej výmery za každý rok pracovnej činnosti patrí účastníkom odboja I. a II. skupiny od 21. roku pracovnej činnosti, a pokiaľ ide o hranicu, do ktorej patrí zvýšenie, platí nasledujúci odsek 4.
(3)Za každý začatý rok odbojovej činnosti zvyšuje sa starobný a invalidný dôchodok (§ 54 ods. 1 a 2 a § 55) účastníka odboja skupiny mesačne o Kčs I. 120 II. a III. 100 IV. 80
(4)Starobný a invalidný dôchodok ku dňu vzniku nároku na dôchodok je
  1. a)najviac 70 % priemernej mesačnej pracovnej odmeny, ak ide o účastníka odboja II. skupiny,
  2. b)najviac 60 % priemernej mesačnej pracovnej odmeny, ak ide o účastníka odboja III. a IV. skupiny, pokiaľ iné ustanovenia tohto zákona nie sú pre neho výhodnejšie; ak ide o účastníka odboja I. skupiny, výška dôchodku nie je takto obmedzená.
(5)Zvýšenie prevyšujúce hranicu 70 %, prípadne 60 % priemernej mesačnej pracovnej odmeny, uvedenú v predchádzajúcom odseku a v § 45 ods. 3 a § 54 ods. 4, patrí, len ak ide o zvýšenie dôchodku podľa odseku 3.
(6)Invalidný (čiastočný invalidný) dôchodok člena družstva, ktorý je účastníkom odboja a ktorého invalidita (čiastočná invalidita) vznikla v súvislosti s odbojovou činnosťou, posudzuje sa podľa ustanovení o invalidnom (čiastočnom invalidnom) dôchodku pri pracovnom úraze (§ 57);

§ 51ods.

1 tu neplatí.

§ 75ods. 3 platí obdobne. § 74f Výška starobného a invalidného dôchodku členov družstiev, ktoré neboli uznané za družstvá s vyššou úrovňou hospodárenia

(1)Starobný a invalidný dôchodok členov družstiev, ktoré neboli uznané za družstvá s vyššou úrovňou hospodárenia, sa zvyšuje, ak ide o účastníka odboja, o sumy uvedené v § 74e ods. 3 spôsobom a za podmienok ustanovených v tom istom ustanovení.
(2)

§ 74eods. 6 platí obdobne. Spoločné ustanovenia pre členov všetkých družstiev § 74g Najvyššia a najnižšia výmera starobného a invalidného dôchodku

(1)Starobný a invalidný dôchodok účastníka odboja spolu s akýmkoľvek iným dôchodkom z dôchodkového zabezpečenia (poistenia) nesmie prevyšovať sumu 2500 Kčs mesačne.
(2)Starobný a invalidný dôchodok je najmenej, ak ide o účastníka odboja skupiny mesačne o Kčs I. 1400 II. 1200 III. 1000 IV. 800
(3)Najnižšia výmera čiastočného invalidného dôchodku je polovica najnižšej výmery invalidného dôchodku.
(4)Starobný a invalidný dôchodok je najviac 100 % priemernej mesačnej pracovnej odmeny neobmedzenej podľa § 42 ods. 3; to však neplatí, ak ide o starobný alebo invalidný dôchodok patriaci v najnižšej výmere (odsek 2) alebo o starobný alebo invalidný dôchodok priznaný podľa predpisov platných pred 1. aprílom 1962. § 74h Vdovský dôchodok, starobný a invalidný dôchodok vdovy
(1)Vdove po účastníkovi odboja patrí vdovský dôchodok, ak sa splní niektorá z podmienok ustanovených v § 65 ods. 2 pre nárok na vdovský dôchodok i po uplynutí dvoch rokov po zániku skoršieho nároku na vdovský dôchodok.
(2)Vdovský dôchodok vdovy po účastníkovi odboja je najmenej 560 Kčs mesačne.
(3)Vdovský dôchodok účastníčky odboja, ktorá nemá iný dôchodok ani príjem zo zamestnania alebo z inej zárobkovej činnosti, vymeria sa najmenej sumou uvedenou v § 74g ods. 2 podľa toho, do ktorej skupiny účastníkov odboja je vdova zaradená.
(4)Vdovský dôchodok sa vdove zárobkove činnej nekráti, ak ide o účastníčku odboja alebo o vdovu po účastníkovi odboja.
(5)Ak vdova po účastníkovi odboja nemá nárok na vdovský dôchodok, požíva však starobný alebo invalidný dôchodok, patrí tento dôchodok najmenej vo výške 560 Kčs mesačne. § 74ch Výška sirotského dôchodku
(1)Sirotský dôchodok jednostranne osirelého dieťaťa po účastníkovi odboja je najmenej 400 Kčs mesačne.
(2)Sirotský dôchodok obojstranne osirelého dieťaťa po účastníkovi odboja je 700 Kčs mesačne. § 74i Výška dôchodkov rodičov Ak sa poskytuje rodičom účastníka odboja, ktorý v súvislosti s odbojovou činnosťou padol, bol popravený alebo zomrel vo väzení, dôchodok rodičov, starobný, invalidný, vdovský alebo sociálny dôchodock, patrí tento dôchodok najmenej vo výške 600 Kčs mesačne, ak ide o jednotlivca, a 900 Kčs mesačne, ak ide o manželskú dvojicu. § 74j Vyňatie z osobitnej dane z dôchodku Dôchodky poskytované v najnižšej výmere podľa tejto časti zákona ani dôchodky z nich vymerané nepodliehajú osobitnej dani z dôchodku. Druhá hlava Dôchodkové zabezpečenie družstevných roľníkov vykonávajúcich službu v ozbrojených silách § 75
(1)Družstevníkom vykonávajúcim službu v ozbrojených silách, ktorí nie sú vojakmi z povolania a stali sa úplne (čiastočne) invalidnými následkom úrazu alebo ochorenia vzniknutých pri výkone služby v ozbrojených silách alebo v priamej súvislosti s ním, patrí invalidný (čiastočný invalidný) dôchodok vo zvýšenej výmere, v akej sa poskytuje pri pracovnom úraze a podľa ustanovení o tomto dôchodku.
(2)Družstevníkom, uvedeným v predchádzajúcom odseku, ktorí sa stali v čase, keď vykonávali službu v ozbrojených silách, úplne (čiastočne) invalidnými následkom úrazu alebo ochorenia vzniknutých za iných okolností, než je uvedené v predchádzajúcom odseku, patrí invalidný (čiastočný invalidný) dôchodok podľa ustanovení o tomto dôchodku.
(3)Dôchodky sa vymeriavajú podľa ustanovení platných pre členov družstiev s vyššou úrovňou hospodárenia zo sumy 1000 Kčs mesačne; ak bol člen družstva bezprostredne pred nástupom služby v ozbrojených silách dôchodkovo zabezpečený podľa tohto zákona, vymeriava sa dôchodok z priemernej mesačnej pracovnej odmeny, ak je to pre neho výhodnejšie. § 76
(1)Invalidný (čiastočný invalidný) dôchodok patrí vo zvýšenej výmere, v akej sa poskytuje pri pracovnom úraze a podľa ustanovení o tomto dôchodku aj družstevníkom povolaným na osobné úkony podľa predpisov o brane Československej socialistickej republiky, účastníkom civilnej obrany, účastníkom prípravy na obranu Československej socialistickej republiky,*), pomocníkom Pohraničnej stráže a členom Pomocnej stráže Verejnej bezpečnosti, ak sa stali úplne (čiastočne) invalidnými následkom úrazu, ktorý vznikol pri plnení ich úloh alebo v priamej súvislosti s ním.
(2)Invalidný (čiastočný invalidný) dôchodok patrí podľa ustanovení o tomto dôchodku aj
  1. a)družstevníkom uvedeným v odseku 1, ak sa stali úplne (čiastočne) invalidnými následkom úrazu, ktorý vznikol v čase plnenia ich úloh bez priamej súvislosti s týmto plnením;
  2. b)družstevníkom, ktorí nevykonávajú službu v ozbrojených silách, ak sa stali úplne (čiastočne) invalidnými následkom úrazu, ktorý bol bez ich zavinenia spôsobený bojovým prostriedkom.
(3)

§ 75ods. 3 platí obdobne. § 77

(1)Invalidný dôchodok podľa § 75 ods. 1 a § 76 ods. 1 sa vymeriava vo výške 60 % priemernej mesačnej pracovnej odmeny, pričom sa použije

§ 57ods. 1; invalidný dôchodok je najmenej 650 Kčs mesačne a čiastočný invalidný dôchodok najmenej 450 Kčs mesačne.

(2)Pozostalým po družstevníkoch, ktorí zomreli následkom poškodenia zdravia utrpeného spôsobom uvedeným v § 75 a 76 alebo boli užívateľmi dôchodkov podľa týchto ustanovení, patria dôchodky pozostalých. Tretia hlava Prvý diel Zabezpečenie členov rodín družstevníkov vykonávajúcich službu v ozbrojených silách § 78
(1)Členovia rodiny družstevníka vykonávajúceho službu v ozbrojených silách (ďalej len „vojak“) majú nárok na zaopatrovací príspevok, pokiaľ vojak nevykonával popri pracovnej činnosti v družstve aj zamestnanie v pracovnom pomere**) alebo pokiaľ nie je zabezpečený podľa ustanovení druhého dielu tejto hlavy zákona.
(2)Zaopatrovací príspevok sa poskytuje aj niektorým iným osobám, ktoré výživou závisia od vojaka. § 79
(1)Nárok na zaopatrovací príspevok majú:
  1. a)nezaopatrené deti (§ 44 ods. 2) vojaka;
  2. b)manželka vojaka, ktorá s ním žije v spoločnej domácnosti a stará sa o nezaopatrené dieťa vo veku do troch rokov alebo je úplne invalidná alebo nemôže byť zárobkove činná z iných vážnych dôvodov;
  3. c)manželka vojaka, ktorá s ním nežije v spoločnej domácnosti, rozvedená manželka a matka dieťaťa vojaka, ktorá nie je za neho vydatá, ak im súd priznal voči nemu výživné, prípadne príspevok na výživu;
  4. d)družka vojaka, ktorá s ním žila do dňa jeho nastúpenia služby v ozbrojených silách aspoň tri mesiace v spoločnej domácnosti, naďalej v nej zotrváva a stará sa v nej o nezaopatrené dieťa vojaka vo veku do troch rokov alebo je úplne invalidná alebo nemôže byť zárobkovo činná z iných vážnych dôvodov;
  5. e)plnoletá príbuzná vojaka, ktorá s ním žije v spoločnej domácnosti, vedie mu túto domácnosť a stará sa v nej o jeho nezaopatrené dieťa vo veku do troch rokov;
  6. f)manžel, manželka ktorého nastúpila službu v ozbrojených silách, ak je úplne invalidný a odkázaný výživou na príjem manželky.
(2)Vykonávacie predpisy ustanovia,
  1. a)ktorým iným osobám výživou závislým od vojaka môže sa poskytovať zaopatrovací príspevok a v akej výške;
  2. b)za akých podmienok a v akej výške sa môže vojakovi poskytovať príspevok na úhradu za užívanie bytu. § 80
(1)Zaopatrovací príspevok pre nezaopatrené dieťa je 170 Kčs mesačne.
(2)Zaopatrovací príspevok pre nezaopatrené dieťa sa kráti o sumu, o ktorú čistý príjem dieťaťa prevyšuje sumu 500 Kčs mesačne.
(3)Zaopatrovací príspevok pre nezaopatrené dieťa sa poskytuje popri prídavkoch na deti, popri výchovnom i popri sirotskom dôchodku. § 81
(1)Zaopatrovací príspevok pre manželku, družku vojaka, jeho plnoletú príbuznú a manžela vojačky je 500 Kčs mesačne.
(2)Manželke, ktorá nežije s vojakom v spoločnej domácnosti, rozvedenej manželke a matke dieťaťa vojaka, ktorá nie je za neho vydatá, poskytuje sa zaopatrovací príspevok vo výške výživného, prípadne príspevku na výživu priznaného súdom, najviac však vo výške 500 Kčs mesačne.
(3)Ak má manželka, plnoletá príbuzná, družka vojaka alebo manžel vojačky iný príjem zo zárobkovej činnosti a nestará sa o dieťa (§ 44 ods. 2), kráti sa zaopatrovací príspevok o polovicu sumy, o ktorú úhrn zaopatrovacieho príspevku a hrubého príjmu prevyšuje mesačne sumu 1500 Kčs. § 82 Úhrn zaopatrovacích príspevkov nesme presahovať 80 % priemeru príjmov z pracovnej činnosti vojaka za posledných 12 kalendárnych mesiacov predo dňom nastúpenia služby v ozbrojených silách. Ak by presahoval úhrn zaopatrovacích príspevkov túto výšku, poskytuje sa manželke zaopatrovací príspevok v plnej výške, najviac však vo výške 80 % priemeru príjmov z pracovnej činnosti vojaka. Ak je najvyššia výmera vyčerpaná zaopatrovacím príspevkom pre manželku, nemožno tento príspevok poskytnúť ďalším osobám; inak sa zaopatrovací príspevok každej z týchto ďalších osôb znižuje o rovnakú sumu. Druhý diel Zabezpečenie družstevníkov v čase vojenského civčenia § 83
(1)Družstevníkom sa poskytuje zaopatrovací príspevok v čase výkonu vojenského cvičenia alebo inej obdobnej služby v ozbrojených silách, s výnimkou vojenskej základnej a náhradnej služby, ak ich sociálne zabezpečenie trvalo (§ 4) bezprostredne pred nástupom vojenského cvičenia aspoň tri mesiace; splnenie tejto podmienky sa nevyžaduje, ak sa nemohla splniť z dôvodu všeobecného záujmu alebo z iných vážnych dôvodov.
(2)Zaopatrovací príspevok je za každý mesiac vojenského cvičenia:
  1. a)50 % priemernej pracovnej odmeny družstevníka, ak tu nie je žiadna z osôb uvedených v § 84,
  2. b)65 % priemernej pracovnej odmeny družstevníka, ak je tu jedna z uvedených osôb,
  3. c)90 % priemernej pracovnej odmeny družstevníka, ak sú tu dve z uvedených osôb,
  4. d)95 % priemernej pracovnej odmeny družstevníka, ak sú tu aspoň tri z uvedených osôb.
(3)Za časť kalenddárneho mesiaca, po ktorú družstevník vykonával vojenské cvičenie, patrí pomerný diel zaopatrovacieho príspevku.
(4)Zaopatrovací príspevok sa znížuje o sumu, ktorú je družstvo povinné poskytovať podľa svojich stanov rodine družstevníka po čas jeho vojenského cvičenia; pritom sa neprizerá na prídavky na deti.
(5)Priemernou pracovnou odmenou družstevníka sa rozumie dvanástina príjmov z pracovnej činnosti za posledných 12 kalendárnych mesiacov pred nástupom vojenského cvičenia; do tejto doby sa nezapočítavajú doby uznanej pracovnej neschopnosti pre chorobu alebo úraz. Príjmom z pracovnej činnosti sa rozumerjú príjmy, z ktorých sa vypočítava priemerná mesačná pracovná odmena.*) Ak bol družstevník pred nástupom vojenského cvičenia odmeňovaný podľa pracovných jednotiek po čas kratší ako 12 kalendárnych mesiacov, považujú sa za jeho príjem z pracovnej činnosti za tento čas odmeny v plánovanej výške pripadajúce na pracovné jednotky, ktoré v tomto čase odpracoval. § 84 Pri vymeriavaní zaopatrovacieho príspevku podľa § 83 ods. 2 sa prizerá na tieto osoby: a) na manželku, maloleté deti a vnukov, ak žijú s družstevníkom trvale v spoločnej domácnosti, b) na iné osoby, ktoré nemajú vlasntý príjem prevyšujúci sumu 200 Kčs mesačne, ak žijú v spoločnej domácnosti s družstevníkom alebo ak síce v spoločnej domácnosti s družstevníkom nežijú, ale družstevník im pravidelne prispieval na výživu pred nástupom služby v ozbrojených silách najmenej sumou 100 Kčs mesaačne. Tretí diel Spoločné ustanovenia pre poskytovanie zaopatrovacieho príspevku § 85
(1)Nárok na zaopatrovací príspevok patrí od prvého dňa služby v ozbrojených silách. Ak sa splnia podmienky pre nárok na zaopatrovací príspevok (napr. uzavretie manželstva, narodenie dieťaťa) až po nástupe služby v ozbrojených silách, vzniká nárok odo dňa, keď sa tak stalo.
(2)Nárok na zaopatrovací príspevok zaniká dňom, ktorým pominula niektorá z podmienok pre nárok. Ak sa však skončí služba v ozbrojených silách alebo ak pominie niektorá z podmienok pre nárok až po 25. dni v mesiaci, zaniká nárok na zaopatrovací príspevok až posledným dňom toho istého kalendárneho mesiaca. § 86
(1)Ak je oprávnený umiestnený v liečebnom ústave po čas dlhší ako dva mesiace, vypláca sa začínajúc tretím mesiacom polovica zaopatrovacieho príspevku.
(2)Zaopatrovací príspevok na nevypláca, ak je oprávnený dlhšie ako jeden mesiac
  1. a)v cudzine,
  2. b)v ochrannej výchove,
  3. c)vo výkone trestu odňatia slobody alebo vo väzbe; ak bol oprávnený prepustený z väzby bez toho, že by bol odsúdený, vyplatí sa mu zaopatrovací príspevok spätne za celý čas väzby. § 87 Vláda môže ustanoviť osobitnú úpravu zaopatrovacieho príspevku pre čas brannej pohotovosti štátu. Štvrtá hlava Sociálne zabezpečenie učňov § 88
(1)Rozsah, podmienky a výška nárokov zo sociálneho zabezpečenia učňov, ktorí sú v učebnom pomere k družstvu, spravujú sa predpismi platnými pre ostatných učňov.
(2)Základom pre výpočet priemernej dennej pracovnej odmeny učňa, podľa ktorej sa určuje výška peňažných dávok zabezpečenia v chorobe a peňažnej pomoci v materstve, je peňažná odmena patriaca podľa predpisov o finančnom a hmotnom zabezpečení učňov,*) ktorí sú v učebnom pomere k družstvu; ak vznikla pracovná neschopnosť v čase, keď sa skončilo prípravné obdobie učňa, je základom zárobok dosiahnutý v období odborného rozvoja. Piata hlava Zabezpečenie dôchodcov v chorobe § 89
(1)Dôchodcovi, jeho manželke a deťom, ako aj ďalším osobám prevažne odkázaným výživou na dôchodcu, o ktorých to ustanovujú vykonávacie predpisy, poskytuje sa liečebno-preventívna starostlivosť, podpora pri narodení dieťaťa a pohrebné za podmienok a v rozsahu ako družstevníkom; môže sa im poskytnúť aj kúpeľná starostlivosť a príspevok na detskú rekreáciu.
(2)Liečebno-preventívnu starostlivosť poskytujú zdravotnícke zariadenia; kúpeľnú starostlivosť poskytujú na účet socilneho zabezpečenia.
(3)Ustanovenia predchádzajúcich odsekov sa nevzťahujú
  1. a)na dôchodcov, ktorí sú zabezpečení v chorobe alebo v materstve podľa iných predpisov,**)
  2. b)na manželku dôchodcu, jeho deti a osoby prvažne odkázané výživou na dôchodcu, pokiaľ sú samy zabezpečené v chorobe alebo v materstve podľa iných predpisov,**)
  3. c)na osoby, ktoré sa trvale zdržujú mimo územia Československej socialistickej republiky. Šiesta hlava Spoločné ustanovenia o dávkach § 90 Povinnosti oprávnených osôb
(1)Ak bol príjemca dávky alebo iný oprávnený vyzvaný, aby osvedčil okolnosti rozhodné pre výplatu dávky alebo jej výšku, je povinný výzve vyhovieť; ak tak neurobí v určenej lehota, môže sa výplata dávky zastaviť, ak oprávnený bol vo výzve upozornený na tieto následky.
(2)Príjemca dávky alebo iný oprávnený je povinný ohlásiť do 8 dní zmeny v skutočnostiach rozhodných pre trvanie nároku na dávku, jej výšku a výplatu. Ak neohlási požívateľ starobného dôchodku opätovné začatie pracovnej činnosti v družstve alebo inej zárobkovej činnosti, nemá nárok na zvýšenie dôchodku za čas, po ktorý nesplnil ohlasovaciu povinnosť; tým nie je dotknutá jeho povinnosť vrátiť dávky prijaté neprávom (§ 91 ods. 2).
(3)Výplata dávky podmienenej nepriaznivým zdravotným stavom môže byť zastavená, ak sa občan, ktorého zdravotný stav treba zistiť, nepodrobí lekárskemu vyšetreniu napriek tomu, že bol upozornený na možné zastavenie výplaty dávky. § 91 Zmeny dávky a jej vrátenie
(1)Ak zanikne nárok na dávku alebo ak sa zistí dodatočne, že dávka bola priznaná neprávom alebo v nesprávnej výške, alebo ak sa zmenia skutočnosti rozhodné pre výšku dávky alebo jej výplaty dávky sa vykoná odo dňa nasledujúceho po dni, ktorým uplynulo obdobne, za ktoré bola už vyplatená. Zvýšenie dávky nesprávne vymeranej sa vykoná odo dňa, od ktorého zvýšenie patrí, najviac však za tri roky spätne, a na doplatku sa vyplatí celkove najviac suma 12 000 Kčs.
(2)Príjemca dávky, ktorý vedome spôsobil, že dávka bola vyplatená neprávom alebo v nesprávnej výške, je povinný vrátiť dávku odo dňa, od ktorého nepatrila vôbec alebo v poskytovanej výške; to platí najmä, ak dávku vylákal, zamlčal niektorú rozhodnú skutočnosť alebo nesplnil niektorú povinnosť uloženú mu týmto zákonom alebo vykonávacími predpismi alebo ak vedome prijímal dávku vyplácanú neprávom alebo v nesprávnej výške. O povinnosti vrátiť preplatok rozhoduje orgán, ktorý je príslušný rozhodovať o zmene alebo odňatí dávke zo zabezpečenia v chorobe alebo zo zabezpečenia matky a dieťaťa schvaľuje okresný národný výbor. Sumy neprávom prijaté môžu sa zrážať z bežne vyplácanej alebo neskôr priznanej dávky alebo z pracovnej odmeny oprávneného; pritom platia obdobne predpisy o sumách, ktoré nemožno postihnúť pri výkone súdnych rozhodnutí zrážkou zo mzdy.*) § 92 Obmedzenie výplaty dávok
(1)Starobný dôchodok sa nevypláca po čas, po ktorý sa oprávnenému poskytuje nemocenské, pokiaľ vláda neustanoví výnimky. Ak však družstevníkovi patrí výplata starobného dôchodku pri ďalšej pracovnej činnosti v družstve, vypláca sa starobný dôchodok, aj keď sa oprávnenému vypláca nemocenské. Invalidný (čiastočný invalidný) dôchodok sa nevypláca po čas výplaty nemoceského priznaného na podklade zabezpečenia v chorobe z času pred vznikom nároku na dôchodok. Invalidný (čiastočný invalidný) dôchodok podľa § 75 sa vypláca najskôr po skončení služby v ozbrojených silách, za vykonávania ktorej došlo k poškodeniu zdravia.
(2)Ak je dôchodca, ktorý neplní voči nikomu vyživovaciu povinnosť, umiestnený v psychiatrickej liečebni po čas dlhší ako dva mesiace, dôchodok sa začínajúc tretím mesiacom nevypláca; ak má dôchodca len povinnosť poskytovať výživné, prípadne príspevok na výživu, priznané súdom, vypláca sa časť dôchodku, ktorá je potrebná na úhradu tohto výživného (príspevku). Dôchodcovi alebo jeho opatrovníkovi sa vypláca časť dôchodku, ktorá je potrebná na úhradu iných záväzkov a osobných potrieb dôchodcu. Po návrate z psychiatrickej liečebne sa doplatí dôchodcovi dôchodok spätne za posledné dva mesiace.
(3)Ak je dôchodca, ktorý neplní voči nikomu vyživovaciu povinnosť, umiestnený v inom liečebnom ústave než v psychiatrickej liečebni po čas dlhší ako dva mesiace, vypláca sa začínajúc tretím mesiacom polovica dôchodku, najviac však 500 Kčs mesačne. Vyššia suma sa vypláca, len ak to vyžaduje úhrada záväzkov a osobných potrieb dôchodcu.
(4)Ak sa družstevníkovi so zmenenou pracovnou schopnosťou, ktorý požíva iný ako čiastočný invalidný dôchodok a neplní voči nikomu vyživovaciu povinnosť, poskytuje po dobu prípravy na pracovnú činnosť (povolanie) bezplatné ubytovanie a stravovanie, vypláca sa mu po čas tejto prípravy polovica dôchodku, najviac však 500 Kčs mesačne. Vyššia suma sa vypláca, len ak to vyžaduje úhrada záväzkov a osobných potrieb dôchodcu. § 93 Výplata dávok inej osobe
(1)Keby sa výplatou dávky oprávnenému zrejme nedosiahol účel, ktorému má dávka slúžiť, alebo keby sa tým poškodzovali záujmy osôb, ktoré je povinný vyživovať, miestny národný výbor jeho bydliska na návrh manžela alebo opatrovníka detí alebo z vlastného podnetu určí občana, ktorému sa má dávka vyplácať namiesto oprávnenému; príjemca dávky je povinný použiť ju len na prospech oprávneného a osôb, ktoré je oprávnený povinný vyživovať. Miestny národný výbor sleduje a dozerá, či príjemca dávky túto povinnosť plní.
(2)Po čas, po ktorý dôchodca odpykáva trest odňatia slobody dlhší ako jeden mesiac alebo je vo väzbe, dôchodok sa nevypláca. Ak bol dôchodca odsúdený na trest odňatia slobody neprevyšujúci tri mesiace, vyplatí sa mu dôchodok spätne za jeden mesiac; ak bol prepustený z väzby bez toho, že by bol odsúdený, vyplatí sa mu dôchodok spätne za celý čas väzby. Manželke a deťom dôchodcu sa vypláca časť dôchodku, ktorú treba na úhradu jeho záväzkov a osobných potrieb členov jeho rodiny; výchovné sa však vypláca neobmedzene. Ak sa vyplácala manželke a deťom časť dôchodku a ak sa dôchodcovi dopláca dôchodok spätne, vyplatí sa mu len rozdiel. § 94 Súbeh nárokov na dôchodky
(1)Ak sú splnené podmienky pre nárok na starobný a invalidný (čiastočný invalidný) dôchodok alebo podmienky pre nárok na dva dôchodky toho istého druhu z akéhokoľvek sociálneho zabezpečenia (poistenia), patrí len dôchodok vyšší, pokiaľ sa neustanovuje inak v § 51 ods. 2.
(2)Ak sú splnené podmienky pre nárok na starobný alebo invalidný (čiastočný invalidný) dôchodok a na vdovský alebo sirotský dôchodok alebo na vdovský a sirotský dôchodok, patrí dôchodok vyšší a z ostatných dôchodkov po jednej polovici.
(3)Ak sa požívateľovi dôchodku vypláca súčasne z cudziny rovnako vysoký alebo vyšší dôchodok zo sociálneho zabezpečenia (poistenia), zastaví sa výplata dôchodku z československého sociálneho zabezpečenia (poistenia); ak je tento dôchodok vyšší ako dôchodok vyplácaný z cudziny, vypláca sa znížený o sumu rovnajúcu sa dôchodku vyplácanému z cudziny. To platí aj pre súbeh dvoch vdovských alebo sirotských dôchodkov a pre súbeh vdovského dôchodku so sirotským. Ak však pri súbehu dôchodku z československého sociálneho zabezpečenia s dôchodkom vyplácaným z cudziny je len jeden z týchto dôchodkov dôchodkom vdovským alebo sirotským a dôchodok z československého sociálneho zabezpečenia je nižší, zníži sa dôchodok z č

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.