Hospodársky zákonník (úplné znenie, ako vyplýva z neskorších zmien a doplnení)

Obsah (34)

§ 29 § 33 § 34 § 35 § 36 § 37 § 41 § 43 § 44 § 48 § 52 § 53 § 54 § 55 § 64 § 67 § 78 § 79 § 80 § 81 § 82 § 83 § 84 § 85 § 86 § 87 § 88 § 89 § 90 § 91 § 92 § 93 § 129 § 167

lov-lex Táto stránka je zabezpečená Buďte pozorní a vždy sa uistite, že zdieľate informácie iba cez zabezpečenú webovú stránku verejnej správy SR. Zabezpečená stránka vždy začína https:// pred názvom

§ 29

Štátne hospodárske organizácie sú riadené ministerstvami, prípadne inými ústrednými orgánmi (ďalej len „ministerstvá“) alebo národnými výbormi. Štátne hospodárske organizácie riadené ministerstvami § 30

(1)-

(2)Ministerstvá sú povinné bežne kontrolovať zabezpečenosť a plnenie určených úloh, vykonávať rozbory a hodnotenia hospodárskej činnosti podriadených organizácií a svojou hospodársko-organizátorskou prácou zabezpečovať odstránenie zistených nedostatkov; sú povinné starať sa aj o to, aby sa v nimi riadených organizáciách základné prostriedky plne využívali. Obdobne postupujú aj ostatné orgány hospodárskeho riadenia. § 31 Štátne hospodárske organizácie riadené ministerstvami sú organizované podľa odvetví a hlavných odborov. Ak to vyžaduje povaha hospodárskej činnosti alebo iná dôležitá potreba, sú organizované i podľa iných hľadísk, najmä územných, alebo podľa účelnej kombinácie hospodárskych činností. § 32 -

§ 33

§ 34

§ 35

§ 36

§ 37

Štátne hospodárske organizácie riadené národnými výbormi § 38 Štátne hospodárske organizácie riadené národnými výbormi sa organizujú a riadia tak, aby v príslušných odvetviach a odboroch kvalitne, pohotovo a hospodárne uspokojovali predovšetkým miestne potreby obyvateľstva najmä službami, výrobou, dopravou, výstavbou obcí a miest, údržbou bytového fondu, zdravotníckych, školských a kultúrnych zariadení a aby svojou činnosťou prispievali k rozvoju národného hospodárstva. § 39 Príslušné ministerstvá vykonávajú v oblasti hospodárstva riadeného národnými výbormi pôsobnosť vymedzenú právnymi predpismi. § 40 -

§ 41

Právne postavenie štátnych hospodárskych organizácií § 42 -

§ 43

§ 44

(1)Na čele štátnej hospodárskej organizácie je jediný vedúci (riaditeľ), ktorý riadi činnosť organizácie a koná v jej mene vo všetkých veciach.

(2)Riaditeľ rozhoduje vo veciach štátnej hospodárskej organizácie samostatne, pokiaľ rozhodnutie nie je vyhradené nadriadenému orgánu.

(3)Riaditeľa štátnej hospodárskej organizácie riadenej ministerstvom vymenúva a z funkcie odvoláva príslušný minister po vyjadrení odborového zväzu; pri hospodárskych organizáciách, ktoré nie sú priamo podriadené ministerstvu, patrí toto právo riaditeľovi nadriadenej organizácie, pokiaľ si ho nevyhradil minister. Riaditeľa štátnej hospodárskej organizácie riadenej národným výborom vymenúva a z funkcie odvoláva národný výbor po vyjadrení príslušného odborového orgánu. § 45 Ak sa štátna hospodárska organizácia člení na závody, môže jej riaditeľ so súhlasom nadriadeného orgánu určiť, ktoré závody sa zapíšu do podnikového registra ako odštepné závody; vedúci odštepného závodu je oprávnený robiť v mene organizácie všetky právne úkony týkajúce sa závodu. § 46

(1)-

(2)Vnútornú organizáciu jednotlivých štátnych hospodárskych organizácií, prípadne ich organizačných jednotiek upravujú ich organizačné poriadky, ktoré vydáva podľa zásad určených v štatútoch, prípadne vo vykonávacích alebo osobitných predpisoch vedúci organizácie. § 47

(1)Štátne hospodárske organizácie nezodpovedajú za záväzky štátu ani za záväzky iných štátnych organizácií. Štát nezodpovedá za záväzky štátnych hospodárskych organizácií. Výnimky môžu ustanoviť osobitné predpisy.

(2)-

§ 48

(1)Orgán, ktorý je oprávnený štátnu hospodársku organizáciu zriadiť, môže organizáciu alebo jej časť previesť do pôsobnosti iného orgánu (ministerstva alebo národného výboru) po dohode s týmto orgánom; môže organizácie aj zlúčiť, rozdeliť alebo zrušiť.

(2)Tieto opatrenia nadriadených orgánov môžu sa vykonať len po vyjadrení príslušného odborového orgánu a po riadnej príprave a rozbore, ktorý preukáže, že zmena prinesie zrejmý celospoločenský prospech.

(3)Zmeny sa môžu vykonávať len k začiatku budúceho roku, pokiaľ vláda výnimočne neurčí inak. § 49

(1)Zlučovaná štátna hospodárska organizácia zaniká dňom, ku ktorému bolo zlúčenie zapísané do podnikového registra. Týmto dňom prechádzajú jej majetok a záväzky na preberajúcu organizáciu.

(2)Rozdelená štátna hospodárska organizácia zaniká a jej majetok a záväzky prechádzajú na nové organizácie dňom, ku ktorému boli tieto organizácie zapísané do podnikového registra, a to v rozsahu určenom orgánom, ktorý o rozdelení organizácie rozhodol.

(3)Orgán, ktorý štátnu hospodársku organizáciu zrušil, urobí spravidla opatrenia o všetkom jej majetku a záväzkoch. Ak tak neurobí, vykoná sa jej likvidácia. Pre likvidáciu štátnych hospodárskych organizácií platia ustanovenia § 27d a 27e obdobne, ostatné ustanovenia o likvidácii štátneho podniku primerane. § 50 Riaditeľ preberajúcej štátnej hospodárskej organizácie, novovzniknutej organizácie, prípadne organizácie, na ktorú prešiel majetok a záväzky zrušenej organizácie, zodpovedá za to, že budú bez meškania upovedomené všetky organizácie, ktoré budú uvedenými zmenami dotknuté; je povinný požiadať o vykonanie príslušných zápisov v podnikovom registri. Pri likvidácii má tieto povinnosti likvidátor. Prevody a zmeny výrobných programov § 51 -

§ 52

§ 53

§ 54

§ 55

Hospodárenie štátnych hospodárskych organizácií § 56 Štátne hospodárske organizácie sú vybavené základnými a obežnými prostriedkami. Zodpovedajú za ich riadne využívanie, zachovanie, ako aj za ich účelné rozmnožovanie; hospodária tak, že zásadne uhrádzajú svoje výdavky zo zdrojov, ktoré vytvoria. § 57

(1)Prostriedky z finančných zdrojov vytváraných štátnymi hospodárskymi organizáciami sa jednak odvádzajú v určenom rozsahu do štátneho rozpočtu, jednak sa používajú v prospech týchto organizácií.

(2)Štátnym hospodárskym organizáciám a ich nadriadeným orgánom môžu sa zo štátneho rozpočtu poskytovať prídely na určené účely.

(3)Na doplnenie vlastných peňažných prostriedkov môže sa štátnym hospodárskym organizáciám poskytovať úver.

(4)Štátne hospodárske organizácie sú povinné vykonávať určené odpisy základných prostriedkov. § 58 Na zabezpečenie hospodárneho plnenia plánovaných úloh vo vnútropodnikových útvaroch hospodárske organizácie používajú vnútropodnikový chozrasčot, ktorý zameriava vnútropodnikové útvary na plánovité odkrývanie rezerv, znižovanie nákladov, na zvyšovanie produktivity práce a efektívnosti výroby a podnecuje tvorivú iniciatívu pracujúcich. § 59

(1)Na zabezpečenie najlepších výsledkov v práci organizácií, kolektívov pracujúcich i jednotlivcov sa používa hmotná zainteresovanosť tak, aby hmotná zainteresovanosť organizácií bola založená na zásadách chozrasčotu a hmotná zainteresovanosť pracujúcich na zásade odmeňovania podľa množstva, akosti a spoločenského významu vykonanej práce.

(2)Všetky hospodárske organizácie a im nadriadené orgány sú povinné účelne spájať hmotnú zainteresovanosť s morálnymi podnetmi pre prácu, ako je napríklad verejné uznanie dosiahnutých výsledkov a rozvíjanie pocitu zodpovednosti kolektívov pracujúcich a každého pracovníka za spoločnú vec, a všestranne podporovať rozvoj socialistického súťaženia. Tretia hlava ROZPOČTOVÉ A INÉ ŠTÁTNE ORGANIZÁCIE § 60

(1)Rozpočtové organizácie sa zriaďujú na plnenie úloh najmä na úseku štátnej správy a riadenia hospodárstva, na úseku kultúry a zdravotníctva. Tieto organizácie vykonávajú hospodársku činnosť len v rozsahu nevyhnutnom pre plnenie svojich úloh. Iba výnimočne možno zriadiť rozpočtové organizácie na plnenie hospodárskych úloh, ak ide o činnosti, ktoré vzhľadom na ich rozsah alebo charakter nie je účelné zabezpečovať formou štátnych hospodárskych organizácií.

(2)Rozpočtovými organizáciami sú štátne organizácie, ktoré sú svojimi príjmami a výdavkami zapojené na štátny rozpočet federácie alebo republiky alebo na rozpočet národného výboru (ďalej len „príslušný rozpočet“) a hospodárenia samostatne podľa schválených rozpočtov. § 61

(1)Rozpočtová organizácia môže v hospodárskych vzťahoch vo svojom mene nadobúdať práva a zaväzovať sa odo dňa zriadenia.

(2)Osobitné predpisy môžu ustanoviť, že rozpočtové organizácie vystupujú vo všetkých alebo len v niektorých hospodárskych vzťahoch v mene štátu alebo že vystupujú v mene inej rozpočtovej organizácie. § 62 Inými štátnymi organizáciami sú najmä:

a)príspevkové organizácie, ktoré sú na príslušný rozpočet zapojené finančnými vzťahmi (príspevkom alebo odvodom): platí pre ne obdobne ustanovenie § 61 ods. 1,
b)federálne fondy a štátne fondy republík. Štvrtá hlava CELOSPOLOČENSKÉ SOCIALISTICKÉ VLASTNÍCTVO A PRÁVO HOSPODÁRENIA S NÁRODNÝM MAJETKOM § 63 -

§ 64

(1)Národným majetkom sú veci a majetkové práva včítane práv k výsledkom výskumnej, vývojovej, projektovej a inej obdobnej činnosti, ktoré sú v socialistickom celospoločenskom vlastníctve.

(2)K jednotlivým veciam, pohľadávkam a iným majetkovým právam štátu majú štátne organizácie právo hospodárenia.

(3)Štátne organizácie môžu mať k jednotlivým veciam právo spoločného hospodárenia. Ustanovenia § 12 ods. 2 a 3 a § 13 platia obdobne. Hmotný národný majetok § 65

(1)Právo hospodárenia s národným majetkom vykonáva zásadne organizácia, ktorá je poverená úlohami, na plnenie ktorých majetok celkom alebo prevažne slúži.

(2)Ak vzniknú pochybnosti o tom, ktorá organizácia má k určitému majetku vykonávať právo hospodárenia, rozhodne najbližší spoločný riadiaci orgán organizácií, medzi ktorými pochybnosti vznikli; ak nemajú spoločný riadiaci orgán, rozhodujú po dohode príslušné ústredné orgány, prípadne krajské národné výbory; ak nedôjde k dohode, rozhoduje ministerstvo financií1) na žiadosť niektorého z nich.

(3)Národný majetok, pri ktorom pri jeho nadobudnutí štátom nie je z právneho úkonu alebo úradného rozhodnutia zjavné, ktorá štátna organizácia má k tomuto majetku právo hospodárenia, dočasne spravuje okresný národný výbor, pokiaľ právny predpis neustanovuje, že tak robí iný štátny orgán alebo organizácia. To isté platí o národnom majetku, o ktorom sa zistí, že k nemu nemá právo hospodárenia žiadna organizácia. § 66

(1)Organizácia, ktorá vykonáva právo hospodárenia s národným majetkom, je oprávnená a povinná využívať tento majetok na splnenie svojich úloh a nakladať s ním v súlade s týmito úlohami; ak vykonáva právo hospodárenia k majetku, ktorý na plnenie svojich úloh nepotrebuje alebo ktorý je pre ňu neupotrebiteľný, musí sa postarať, aby sa majetok využil inde, prípadne aby sa s ním naložilo čo najúčelnejšie.

(2)Organizácia, ktorá vykonáva právo hospodárenia s národným majetkom, je povinná viesť tento majetok v evidencii, udržiavať ho v riadnom stave, sústavne a dôkladne vykonávať všetky opatrenia potrebné na jeho ochranu a dbať najmä, aby sa predišlo jeho poškodeniu, strate, zneužitiu a rozkrádaniu.

(3)-

§ 67

Pre prevody práva hospodárenia s národným majetkom medzi štátnymi organizáciami, ku ktorým dochádza pri plnení záväzku dodať výrobky, vykonať práce alebo poskytnúť iné plnenie v rámci vymedzeného predmetu činnosti alebo v súvislosti s ním (obvyklé hospodárenie), platia ustanovenia tohto zákona a vykonávacích predpisov o príslušných druhoch hospodárskych záväzkov. § 68 Prevody práva hospodárenia s národným majetkom mimo obvyklého hospodárenia sa vykonávajú hospodárskymi zmluvami (§ 347). Vykonávací predpis môže ustanoviť pre štátne organizácie podmienky, za ktorých sa môže prevod vykonať, a prípady, keď možno prevod vykonať opatrením riadiacich orgánov. Pokiaľ ide o štátne podniky, môže tak urobiť iba v prípadoch, keď ide o prevody práva hospodárenia k nehnuteľnostiam určeným územnoplánovacou dokumentáciou, prípadne územným rozhodnutím pre investičnú výstavbu iných organizácií a k pozemkom určeným pre individuálnu bytovú výstavbu. § 69

(1)Pre prevody národného majetku do vlastníctva iných organizácií než štátnych, ku ktorým dochádza pri obvyklom hospodárení, platia ustanovenia tohto zákona a vykonávacích predpisov o príslušných druhoch hospodárskych záväzkov.

(2)Prevody vecí určených pre osobnú spotrebu do vlastníctva občanov pri predaji v obchode a pri poskytovaní iných služieb socialistickými organizáciami sa spravujú ustanoveniami Občianskeho zákonníka.

(3)Iné prevody vlastníctva k veciam, ktoré sú v národnom majetku, sú možné, len pokiaľ to pripúšťajú vykonávacie predpisy. V týchto prípadoch prevody do vlastníctva družstevných alebo iných socialistických organizácií než štátnych sa vykonávajú zmluvou podľa ustanovenia § 349; prevody do vlastníctva občanov sa vykonávajú podľa ustanovení Občianskeho zákonníka. § 70

(1)Časti národného majetku môžu sa bezplatne odovzdať do trvalého užívania iným socialistickým organizáciám než štátnym, najmä družstevným alebo spoločenským.

(2)Organizácia, ktorej bol majetok odovzdaný do trvalého užívania, je oprávnená užívať majetok len na účely, na ktorý jej bol odovzdaný. Je povinná majetok udržiavať a chrániť. Môžu sa jej uložiť osobitné obmedzenia práva trvalého užívania.

(3)Majetok odovzdaný do trvalého užívania môže byť organizácii odňatý, ak neplní svoje povinnosti trvalého užívateľa; inak len vtedy, ak to vyžaduje vyšší spoločenský záujem. § 71

(1)Štátna socialistická organizácia môže, pokiaľ je to účelné, národný majetok, ku ktorému má právo hospodárenia a ktorý dočasne nepotrebuje na plnenie svojich úloh, prenechať zmluvou na užívanie inej socialistickej organizácii (§ 348).

(2)Užívanie národného majetku občanmi upravuje Občiansky zákonník, prípadne osobitné predpisy. Pohľadávky a iné majetkové práva štátu § 72

(1)Pokiaľ osobitné predpisy neustanovujú inak, patrí právo hospodárenia s pohľadávkami tej štátnej organizácii,

a)z činnosti ktorej pohľadávka vznikla alebo
b)do pôsobnosti ktorej patrí ochrana majetkových záujmov štátu, poškodením ktorých pohľadávka vznikla, alebo
c)ktorá vykonáva právo hospodárenia s majetkom, s ktorým pohľadávka súvisí.

(2)Ak podľa odseku 1 nie je príslušná žiadna štátna organizácia, je príslušný ústredný orgán, pôsobnosti ktorého sa pohľadávka týka, prípadne tá z podriadených organizácií, ktorú určí tento orgán.

(3)Ak nemožno určiť príslušnosť ani podľa odseku 2, je príslušné Ministerstvo financií,1) prípadne tá z organizácií, ktorú určí. § 73

(1)Organizácia, ktorá vykonáva právo hospodárenia s pohľadávkou štátu, je povinná starať sa o to, aby všetky povinnosti dlžníka boli včas a riadne splnené, prípadne aby pohľadávka štátu sa včas uplatnila na príslušných orgánoch a aby rozhodnutia týchto orgánov boli včas vykonané.

(2)Dlžník nemôže svoj záväzok voči štátu uhradiť započítaním svojej pohľadávky voči štátu. § 73a

(1)Pre príslušnosť na výkon práva hospodárenia s inými majetkovými právami štátu obdobne platí ustanovenie § 72.

(2)Organizácie sú povinné hospodáriť s inými majetkovými právami štátu, najmä tieto práva využívať a zabezpečovať ich ďalšie účelné využívanie spôsobom ustanoveným právnymi predpismi. Spoločné ustanovenia § 74 Ak riadiace orgány zistia porušenie povinností pri hospodárení s národným majetkom, môžu organizáciu obmedziť vo výkone jej práva hospodárenia. § 74a

(1)Za zrušenie právnych predpisov upravujúcich ochranu národného majetku a hospodárenie s ním môže štátnym organizáciám príslušný finančný orgán uložiť pokutu do výšky 500 000 Kčs.

(2)Pokutu možno uložiť najneskôr do jedného roka odo dňa, keď sa orgán uvedený v odseku 1 dozvedel o porušení uvedených predpisov, najneskôr však do troch rokov odo dňa, keď k porušeniu došlo.

(3)Pokutu nemožno uložiť, ak bola organizácia za porušenie uvedených predpisov postihnutá iným orgánom. § 74b Ustanovenia § 65, 66, 70, § 71 ods. 1 a § 74 sa nevzťahujú na štátne podniky. § 75 Vykonávacie predpisy ustanovia

a)podmienky pri prevodoch vlastníctva k národnému majetku štátnymi podnikmi a podmienky nadobúdania majetku do celospoločenského vlastníctva štátnymi podnikmi,
b)postup iných štátnych organizácií než štátnych podnikov pri prevodoch práva hospodárenia s národným majetkom a pri prevodoch vlastníctva k národnému majetku, ich schvaľovaní, a kedy sa prevody vykonávajú odplatne alebo bezplatne a ďalej podmienky nadobúdania majetku do celospoločenského vlastníctva,
c)spôsob vymáhania, prípadne odpustenia pohľadávok štátu a štátnych organizácií,
d)postup pri ukladaní pokút upravených v § 74a. TRETIA ČASŤ HOSPODÁRSKA ČINNOSŤ DRUŽSTEVNÝCH ORGANIZÁCIÍ Prvá hlava DRUŽSTEVNÉ ORGANIZÁCIE § 76

(1)Družstevnými organizáciami sú družstvá, družstevné podniky, spoločné podniky, zväzy družstiev a Ústredná rada družstiev.

(2)Zriaďovanie družstevných organizácií, ich práve pomery a hospodárenie, ako aj ich organizáciu a riadenie a ďalšie právne pomery upravuje zákon o poľnohospodárskom družstevníctve, zákon o bytovom, spotrebnom a výrobnom družstevníctve, iné osobitné predpisy a tento zákon.

(3)Pre likvidáciu družstiev, družstevných podnikov s výnimkou roľníckych družstiev a spoločných podnikov platia ustanovenia § 27d a 27e o likvidácii štátneho podniku obdobne, ostatné ustanovenia o likvidácii štátneho podniku primerane. § 77 -

§ 78

§ 79

§ 80

§ 81

§ 82

§ 83

§ 84

§ 85

§ 86

§ 87

§ 88

§ 89

§ 90

§ 91

§ 92

§ 93

Druhá hlava DRUŽSTEVNÉ SOCIALISTICKÉ VLASTNÍCTVO § 94 Družstevné vlastníctvo je formou socialistického spoločenského vlastníctva; spočíva predovšetkým na spoločnej činnosti súdružského kolektívu členov družstva. § 95

(1)Družstevný majetok je vo vlastníctve jednotlivých družstevných organizácií s výnimkou tých, ktoré majú k majetku právo hospodárenia.

(2)Právo hospodárenia družstevného podniku s majetkom v družstevnom vlastníctve upravujú osobitné predpisy. § 96 -

ŠTVRTÁ ČASŤ HOSPODÁRENIE SPOLOČENSKÝCH ORGANIZÁCIÍ § 97 Spoločenské organizácie pracujúcich pôsobia najmä v politickej, kultúrnej a sociálnej oblasti a prispievajú svojou činnosťou k rozvoju socialistických spoločenských vzťahov. Tento zákon upravuje len zásady, ktorými sa spoločenské organizácie spravujú v hospodárskych vzťahoch. § 98 Vlastníctvo spoločenských organizácií je formou socialistického spoločenského vlastníctva. V tomto vlastníctve sú najmä predmety spoločenskej spotreby. § 99

(1)Spoločenské organizácie hospodária s vlastným majetkom; môžu hospodáriť aj s národným majetkom, ktorý im štát odovzdal do trvalého užívania alebo do dočasného užívania.

(2)V súvislosti s prevedením niektorých úloh štátnych orgánov na spoločenské organizácie môže štát poskytovať týmto organizáciám na využitie národný majetok, ktorý je určený na zabezpečenie prevedenej úlohy, a to najmä i finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu. S týmto národným majetkom hospodári potom spoločenská organizácia, avšak môže ho použiť len na určený účel a za určených podmienok. § 100

(1)Vlastný majetok spoločenských organizácií sa vytvára najmä z príspevkov členov a z činností organizácií.

(2)Majetok spoločenských organizácií je vo vlastníctve organizácie ako celku, pokiaľ stanovy neurčujú inak. § 101 Stanovy spoločenských organizácií určujú, ktoré nižšie organizačné zložky a orgány spoločenských organizácií môžu vo svojom mene nadobúdať práva a zaväzovať sa. Tieto organizačné zložky a orgány majú k majetku vo vlastníctve spoločenskej organizácie, ktorý využívajú na plnenie svojich úloh, právo hospodárenia v rozsahu určenom stanovami alebo opatrením ústredného orgánu spoločenskej organizácie. § 102

(1)Na obstarávanie hospodárskej činnosti spoločenských organizácií môžu ich ústredné orgány zriaďovať podniky alebo hospodárske zariadenia (ďalej len „hospodárske zariadenia“).

(2)Hospodárske zariadenia nadobúdajú práva a zaväzujú sa vždy vo svojom mene; k majetku, ktorý využívajú na plnenie svojich úloh, majú právo hospodárenia.

(3)Vnútornú organizáciu, spôsob riadenia a činnosť hospodárskych zariadení upravujú štatúty, ktoré schvaľuje ústredný orgán spoločenskej organizácie.

(4)Hospodárske zariadenie zrušuje orgán, ktorý ho zriadil. § 103 Organizačné zložky a orgány spoločenských organizácií, ako aj ich hospodárske zariadenia, ktoré vykonávajú právo hospodárenia, môžu s týmto majetkom nakladať a užívať ho na plnenie svojich úloh a majú samostatnú majetkovú zodpovednosť. § 104

(1)Konanie v mene spoločenskej organizácie a jej nižších organizačných zložiek alebo orgánov upravujú stanovy. Ak je pre platnosť právneho úkonu predpísaná písomná forma, sú potrebné podpisy najmenej dvoch oprávnených osôb.

(2)Konanie a podpisovanie v hospodárskych zariadeniach spoločenských organizácií upravujú ich štatúty. § 105

(1)Povinnosťou spoločenskej organizácie i všetkých jej organizačných zložiek, orgánov a hospodárskych zariadení je čo najhospodárnejšie využívať a všemožne chrániť tak majetok spoločenskej organizácie, ako aj zverený národný majetok.

(2)Ak to vyžaduje ochrana majetku spoločenskej organizácie, môžu za nižšie organizačné zložky a orgány urobiť príslušné úkony a opatrenia orgány vyššie. § 106

(1)Po zrušení spoločenskej organizácie ako celku sa vykoná majetková likvidácia. Pre likvidáciu podnikov spoločenských organizácií platia ustanovenia § 27d a 27e o likvidácii štátneho podniku obdobne, ostatné ustanovenia o likvidácii štátneho podniku primerane.

(2)Pri zrušení nižšej organizačnej zložky alebo orgánu spoločenskej organizácie určí vyšší orgán, príslušný podľa stanov, či tieto zložky zanikajú s likvidáciou alebo bez likvidácie; pri hospodárskom zariadení urobí toto opatrenie orgán, ktorý rozhodol o jeho zrušení.

(3)Ak k likvidácii nedôjde, orgán uvedený v odseku 2 súčasne určí na koho prechádza majetok a záväzky zrušenej organizačnej zložky alebo hospodárskeho zariadenia. PIATA ČASŤ PODNIKOVÝ REGISTER § 107

(1)Do podnikového registra sa zapisujú štátne podniky, družstevné organizácie, podniky a hospodárske zariadenia spoločenských organizácií, národné výbory, ktoré vykonávajú hospodársku činnosť v drobných prevádzkárňach; ďalej sa do registra zapisujú podniky zahraničného obchodu, účastinné spoločnosti, združenia a ostatné právnické osoby oprávnené vykonávať zahraničnoobchodnú činnosť alebo zahraničnohospodárske služby. Do podnikového registra sa zapisujú aj odštepné závody a vnútorné organizačné jednotky štátnych podnikov, ktoré sú oprávnené v právnych vzťahoch konať v mene podniku.

(2)Právnické osoby, oprávnené vykonávať zahraničnoobchodnú činnosť alebo zahraničnohospodárske služby sa zapisujú do osobitného oddielu podnikového registra.

(3)Do podnikového registra sa nezapisujú Štátna banka československá, Ústredná rada družstiev a zväzy družstiev, prípadne ani iné organizácie, o ktorých to ustanovuje zákon.

(4)Organizácie, ktoré sa zapisujú do podnikového registra, môžu nadobúdať práva a zaväzovať sa odo dňa zápisu do podnikového registra. To neplatí pre organizácie zriadené zákonom.

(5)Podnikový register vedú súdy (ďalej len „registrový súd“). Pôsobnosť súdov vo veciach podnikového registra upravujú osobitné predpisy.

(6)Dňom zápisu je deň, v ktorý bol zápis do podnikového registra povolený uznesením registrového súdu, ak nie je v zakladacej alebo zriaďovacej listine alebo v inom akte o založení alebo zriadení organizácie určený neskorší deň. § 108

(1)Do podnikového registra sa zapisuje spôsob založenia alebo zriadenia organizácie (právnickej osoby), deň jej vzniku, názov, sídlo, identifikačné číslo, predmet činnosti a označenie štatutárnych orgánov (s uvedením funkcií a mien) a spôsob, ako za organizáciu podpisujú.

(2)Do podnikového registra sa okrem skutočností uvedených v odseku 1 zapisuje aj hodnota majetku vlastného alebo zvereného organizácii (právnickej osobe) pri jej založení alebo zriadení (imanie), pokiaľ právny predpis určenie takej hodnoty ukladá.

(3)Pri družstevných organizáciách sa tiež zapisuje, ako ich členovia prispievajú na úhradu vzniknutých strát.

(4)U právnických osôb oprávnených vykonávať zahraničnoobchodnú činnosť alebo zahraničnohospodárske služby sa zapisujú aj mená prokuristov,2) prípadne iné skutočnosti, ktoré sa podľa právnych predpisov majú zapísať do registra, do ktorého sa zapisuje právnická osoba zúčastňujúca sa na medzinárodnom obchode.

(5)Pri národných výboroch s drobnými prevádzkárňami sa v zápise uvedie iba označenie národného výboru, jeho sídlo a druh činnosti drobných prevádzkární.

(6)Pri odštepných závodoch sa zapisuje označenie závodu, jeho sídlo, názov, sídlo a identifikačné číslo organizácie, ktorej súčasťou závod je, a meno vedúceho odštepného závodu. Ak odštepný závod má sídlo mimo obvodu registrového súdu príslušného pre zápis organizácie, zapíše sa aj na registrovom súde príslušnom podľa sídla odštepného závodu. To platí aj pre vnútorné jednotky štátnych podnikov, ktoré sa zapisujú podľa § 107 ods. 1 do podnikového registra.

(7)Do podnikového registra sa zapisuje aj zmena alebo zánik skutočností uvedených v predchádzajúcich odsekoch, zlúčenie, splynutie, rozdelenie, zrušenie organizácie, zavedenie priamej správy a správca štátneho podniku, vstup organizácie do likvidácie, likvidátor a jeho spôsob zastupovania a podpisovania. § 109

(1)Návrh na zápis do podnikového registra podáva zakladateľ alebo organizácia, ktorej sa zápis týka, prípadne likvidátor.

(2)Ak návrh na zápis do podnikového registra podáva organizácia alebo likvidátor, musí byť podpísaný štatutárnym orgánom, prípadne likvidátorom; ich podpis musí byť úradne overený, ak návrh na zápis do podnikového registra podpisujú prvý raz. Návrh zakladateľa na zápis do podnikového registra musí byť podpísaný oprávnenou osobou.

(3)Registrovaný súd je oprávnený robiť v registri zápisy aj bez návrhu, najmä na dosiahnutie zhody medzi zápismi v registri a skutočným stavom; organizácie sú povinné na výzvu oznámiť registrovému súdu skutočnosti potrebné na vykonávanie týchto zápisov.

(4)Návrhy na zápisy do podnikového registra treba podať na registrovom súde bez odkladu po tom, čo došlo k vzniku skutočnosti, ktorá je predmetom zápisu.

(5)Ak súd, štátny orgán alebo niektorá organizácia zistí, že nebola splnená povinnosť navrhnúť zápis do podnikového registra, bez meškania to oznámi príslušnému registrovému súdu.

(6)Ak registrový súd zistí, že organizácia nesplnila povinnosť uvedenú v odseku 1, vyzve ju podať návrh na vykonanie zápisu. § 110

(1)Do podnikového registra je každý oprávnený nazerať a robiť si z neho výpisy.

(2)Súdy, orgány hospodárskej arbitráže, prokuratúry, štátne notárstva, iné štátne orgány a banky si môžu vyžiadať úradné odpisy, výpisy alebo potvrdenia z podnikového registra.

(3)Organizácie alebo jednotlivci si môžu vyžiadať úradné odpisy, výpisy alebo potvrdenia z podnikového registra, ak osvedčia právny záujem na skutočnostiach uvedených v podnikovom registri. § 111 Skutočnosti zapísané v podnikovom registri sú účinné voči všetkým organizáciám a osobám odo dňa, keď zápis bol urobený. Ak nebola určitá skutočnosť (jej zmena alebo zánik) do podnikového registra zapísaná, nemožno sa jej dovolávať voči iným organizáciám a osobám, ledaže by o týchto nezapísaných skutočnostiach vedeli. § 112

(1)O konaní vo veciach podnikového registra platia ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku; jeho ustanovenia o poriadkových opatreniach sa použijú aj v prípadoch, keď sa neposlúchne výzva registrového súdu.

(2)V konaní o povolenie zápisu je registrový súd povinný skúmať, či sú splnené predpoklady vykonania zápisu vyžadované právnymi predpismi, či predmet činnosti alebo jeho zmeny sú zhodné s oprávnením schváleným alebo vydaným príslušným orgánom a či bol udelený aj súhlas, ak je potrebný podľa osobitných predpisov.

(3)Registrový súd oznamuje zápisy organizácií, zápisy predmetu ich činnosti a druhu činností drobných prevádzkární národných výborov, ako aj zápis zmien a zániku týchto skutočností príslušnému štátnemu orgánu správy daní a odvodov a príslušnému orgánu štátnej štatistiky. § 112a Vláda Československej socialistickej republiky môže nariadením ustanoviť, že sa do podnikového registra zapisujú aj iné skutočnosti než skutočnosti uvedené v § 108. § 112b Ustanovenia tejto časti platia aj pre štátne hospodárske organizácie. ŠIESTA ČASŤ SPOLOČNÉ USTANOVENIA O HOSPODÁRSKYCH ZÁVÄZKOCH Prvá hlava PLÁNY A HOSPODÁRSKE ZÁVÄZKY Prvý oddiel Pomer plánu a záväzku § 113 Na zabezpečenie organizovanej spolupráce vnikajú medzi socialistickými organizáciami, medzi orgánmi hospodárskeho riadenia, prípadne aj medzi orgánmi hospodárskeho riadenia a socialistickými organizáciami hospodárske záväzky, ktoré musia byť v súlade s právnymi predpismi a so zásadami hospodárskej politiky Československej socialistickej republiky, najmä s potrebami plánovitého proporcionálneho rozvoja národného hospodárstva. § 114

(1)Hospodárske záväzky zabezpečujú predovšetkým plnenie úloh vyplývajúcich zo štátneho plánu rozvoja národného hospodárstva a konkretizujú ich vo vzájomných vzťahoch medzi socialistickými organizáciami.

(2)Hospodárske záväzky medzi organizáciami vznikajú najčastejšie z hospodárskych zmlúv. § 114a

(1)Organizácie sú povinné sústavne vykonávať prieskum potrieb a vzájomnou spoluprácou vytvárať predpoklady riadneho uzavierania hospodárskych zmlúv na taký rozsah, štruktúru a časové členenie dodávok, aké v súlade s pripravovanými úlohami plánu budú najlepšie uspokojovať potreby spoločnosti. Preto sú v období prípravy a tvorby strednodobých plánov a pri zabezpečovaní úloh týchto plánov pri príprave vykonávacích plánov najmä povinné

a)prerokúvať vzájomné dodávateľsko-odberateľské vzťahy podľa naliehavosti potrieb a stavu ich zabezpečenia,
b)informovať dlhodobých odberateľov a dodávateľov v potrebnom predstihu o zámeroch v rozvoji výrobných, prípadne odbytových programov, v inovácii sortimentu a o výraznejších zmenách v predpokladanom rozsahu, sortimente alebo časovom členení dodávok a odberov a v závažnejších prípadoch ich s nimi prerokúvať.

(2)V prípade, keď je právnym predpisom výslovne ustanovená obom organizáciám povinnosť prerokovať dodávateľsko-odberateľské vzťahy, sú organizácie povinné na základe podkladov určených na vypracovanie návrhu štátneho plánu tak urobiť a rokovanie ukončiť v rozsahu, v ktorom nie je rozporné, uzavretím zmluvy o príprave dodávok; v ostatných prípadoch sú povinné ukončiť rokovanie zápisnicou.

(3)Orgány hospodárskeho riadenia sú povinné organizovať prerokovanie dodávateľsko-odberateľských vzťahov a v prípadoch, keď je toto prerokovanie ustanovené ako povinnosť podľa odseku 2, riešiť rozpory postupom a v lehotách, ktoré ustanovuje právny predpis alebo opatrenie príslušnej vlády.

(4)Vykonávací predpis ustanoví podrobnejšie postupy organizácií pri prerokúvaní dodávateľsko-odberateľských vzťahov a spôsob odstraňovania rozporov. § 115 Plánovacie akty

(1)Plánovací akt, na základe ktorého vzniká povinnosť uzavrieť hospodársku zmluvu, je plánovacie rozhodnutie vydané oprávneným orgánom v súlade s právnym predpisom, ktoré zhodne po dodávateľskej i odberateľskej línii vymedzuje budúce dodávky výrobkov, prác alebo výkonov medzi organizáciami, prípadne aj inú ich spoluprácu (ďalej len „plánovací akt“). Plánovací akt musí stanoviť aspoň základné určenie predmetu a obdobne plnenia určitej organizácie voči inej organizácii; vydáva sa spravidla na ročné alebo viacročné obdobie. Vykonávací predpis môže ustanoviť ďalšie náležitosti plánovacieho aktu.

(2)Plánovacími aktami, pokiaľ spĺňajú náležitosti podľa odseku 1, sú limity a menovité úlohy štátneho plánu včítane záväzne ukladaných štátnych zákaziek, prípadne ďalšie druhy plánovacích rozhodnutí ustanovené zákonom. § 116 Hospodárske zmluvy

(1)Socialistické organizácie sú povinné v plánovacom procese využívať hospodárske zmluvy ako nástroj organizovania vzájomnej spolupráce. Hospodárske zmluvy najmä konkretizujú a zabezpečujú plánované úlohy; sú aj jedným z podkladov pre prípravu a tvorbu plánov.

(2)Organizácie sú povinné zodpovedajúcim spôsobom premietnuť do zmlúv plánovacie rozhodnutia a dohody uzavreté pri prerokúvaní dodávateľsko-odberateľských vzťahov v plánovacom procese; záväzky z týchto zmlúv sú pre organizácie záväzným podkladom pre spracovanie ich hospodárskeho plánu, najmä plánu výroby.

(3)Orgány hospodárskeho riadenia a orgány, prípadne organizácie poverené hmotným bilancovaním a rozdeľovaním sú pri rozpise úloh určených na vypracovanie návrhov plánov, pri rozpise bilancií a pri rozpise úloh plánu povinné vychádzať zo zmlúv uzavretých na základe plánovacích rozhodnutí.

(4)Organizácie uzavierajú hospodárske zmluvy, aby pripravili budúce plnenia (prípravné zmluvy), alebo zmluvy o dodávke výrobkov, prác, výkonov alebo o inom plnení (zmluvy o dodávke).

(5)Ak je to na zabezpečenie vzájomnej spolupráce účelné, uzavierajú hospodárske zmluvy aj orgány hospodárskeho riadenia. V týchto prípadoch pre orgány hospodárskeho riadenia primerane platia ustanovenia o socialistických organizáciách. § 117 Záväzky z jednostranných úkonov

(1)Za podmienok ustanovených týmto zákonom alebo vykonávacím predpisom môžu medzi organizáciami vznikať hospodárske záväzky na dodávku a odber aj na základe právneho úkonu jednej z organizácií.

(2)Pre hospodárske záväzky podľa odseku 1 platia ustanovenia o záväzkoch z hospodárskych zmlúv. § 118

(1)Orgány hospodárskeho riadenia môžu vo svojej pôsobnosti uložiť organizáciám povinnosť uzavrieť hospodársku zmluvu alebo povinnosť pristúpiť na zmenu alebo zrušenie záväzkov z hospodárskej zmluvy, len ak to vyžadujú v mimoriadnych prípadoch záujmy obrany a bezpečnosti štátu, plnenie záväzkov z medzinárodných zmlúv, ochrana života, zdravia a výživy ľudu, ochrana životného prostredia, odstraňovanie následkov živelných pohrôm a vážnych havárií. Za rovnakých podmienok môžu orgány hospodárskeho riadenia organizáciám hospodárske záväzky priamo uložiť alebo ich záväzky zmeniť alebo zrušiť. Ak ide o záväzky organizácií, ktoré sú v pôsobnosti rôznych orgánov, je na to potrebná predchádzajúca dohoda týchto orgánov.

(2)Pre záväzky uložené podľa odseku 1 platí ustanovenie o záväzkoch z hospodárskych zmlúv. Druhý oddiel Zásady spolupráce socialistických organizácií § 119

(1)Organizácie sú povinné pri zabezpečovaní úloh spolupracovať a pomáhať si tak, aby sa čo najlepšie zabezpečili potreby národného hospodárstva. Najmä sú povinné zaväzovať sa pri uzavieraní hospodárskych zmlúv na dodávky výrobkov, prác alebo výkonov v akosti, sortimente a v lehotách, ktoré sú z hľadiska celého národného hospodárstva na plnenie plánovaných úloh najvhodnejšie, svoje záväzky riadne plniť a dôsledne kontrolovať plnenie záväzkov, ktoré majú voči nim druhé organizácie.

(2)Ak organizácia včas neinformuje druhú organizáciu o výraznejších zmenách v predpokladanom rozsahu, sortimente alebo časovom členení dodávok alebo odberov (§ 114a) je pri dlhodobých dodávateľsko-odberateľských vzťahoch dodávateľ povinný pri uzavieraní hospodárskych zmlúv sa zaväzovať v nadväznosti na doterajší vývoj rozsahu, štruktúry a sortimentu dodávok a odberateľ je oprávnený presadzovať iba také dodávky.

(3)Organizácie dodávajúce priemyselné výrobky sú povinné v nevyhnutnom rozsahu zabezpečovať službu a dodávky náhradných dielcov, ak to vyžaduje povaha týchto výrobkov. Táto povinnosť trvá aj po zastavení výroby naďalej v čase, v ktorom je obvyklé a účelné výrobky opravovať. Obdobnú povinnosť má pri dovoze podnik zahraničného obchodu. § 119a

(1)Organizácie nesmú obmedzovať výrobu vypúšťať z výrobného programu výrobky, práce alebo výkony, pokiaľ by tým bolo ohrozené zabezpečenie záväzných výstupov štátneho plánu, obrana a bezpečnosť štátu, výživa a zdravie ľudu, životné prostredie a plnenie záväzkov z medzinárodných zmlúv.

(2)Organizácie nesmú zneužívať svoje hospodárske postavenie na získanie neoprávnených alebo neprimeraných výhod na úkor iných organizácií alebo na úkor spotrebiteľov alebo nesmú iným spôsobom konať proti záujmom spoločnosti. Nesmú najmä

a)vynucovať si neprimerané podmienky pri uzavieraní hospodárskych zmlúv alebo iných dohôd (vyhlasovať neprimerané množstvo jednostranne výhodných ustanovení za náležitosti nevyhnutné pre vznik zmluvy, podmieňovať uzavretie hospodárskej zmluvy prevzatím záväzku na plnenie, ktorý s požadovaným plnením nesúvisí alebo ktorého zabezpečenia patrí do ich hospodárskej činnosti a pod.);
b)zastaviť alebo obmedziť predaj výrobkov, zatajovať alebo hromadiť výrobky alebo iným spôsobom vyvolávať ich nedostatok s cieľom získať neoprávnený hospodársky prospech;
c)znevýhodňovať organizácie za to, že uplatňujú majetkovú zodpovednosť, najmä vymáhajú majetkové sankcie.

(3)Organizácie sa nesmú samy alebo po dohode s inými organizáciami vo svojej hospodárskej činnosti dopúšťať konania, ktoré by v rozpore so záujmami národného hospodárstva obmedzovalo alebo inak nepriaznivo ovplyvňovalo činnosť iných organizácií alebo bolo na ujmu spotrebiteľov.

(4)Organizácia, ktorá má na tom právny záujem, sa môže na hospodárskej arbitráži domáhať toho, aby sa organizácia, ktorá koná v rozpore s ustanoveniami odsekov 1 až 3, zdržala takého konania, prípadne aby sa odstránil protiprávny stav. Organizácia, ktorá takým konaním spôsobila inej organizácii škodu, je povinná nahradiť jej túto škodu včítane ušlého zisku. § 120 Ak organizácia zistí, že nebude môcť svoju povinnosť včas alebo určeným spôsobom splniť, musí to ihneď písomne s uvedením dôvodu oznámiť druhej organizácii; súčasne musí uviesť kedy, prípadne akým spôsobom záväzok splní. Týmto oznámením sa nemení obsah záväzku ani majetková zodpovednosť za jeho nesplnenie. § 121

(1)Ak organizácia zistí, že iná organizácia jej udelila nesprávne príkazy alebo odovzdala nevhodné hmoty, výrobky, zariadenia alebo obaly, je povinná ju na to upozorniť.

(2)Ak hrozí nebezpečenstvo vzniku škody, organizácie sú povinné urobiť opatrenia, aby sa škode zabránilo; ak škoda vznikne, sú povinné usilovať sa o to, aby sa ďalej nezväčšovala, a podľa svojich možností prispieť k jej odstráneniu. § 122 Organizácia, ktorej vznikli náklady plnením povinnosti podľa § 15 alebo § 121, môže od organizácie, v prospech ktorej konala, požadovať náhradu odôvodnene vynaložených nákladov, a to aj keď tento prospech nenastal alebo bol zmarený. Ak išlo o konanie v prospech niekoľko organizácií, náklady sa rozdelia pomerne. § 123

(1)Ak organizácia prijala plnenie alebo inak získala majetkový prospech, ktoré jej nepatria, musí ich bez meškania vydať organizácii, na úkor ktorej boli získané; pritom je povinná sa spravovať jej pokynmi.

(2)Organizácia, ktorá spôsobila, že došlo k neoprávnenému plneniu, prípadne inému majetkovému prospechu, je povinná nahradiť iným organizáciám všetky náklady, ktoré im v súvislosti s tým vznikli.

(3)Ak nie je možné alebo účelné vydať to, čo bolo neoprávnene získané, alebo vec toho istého druhu, organizácia je povinná nahradiť cenu podľa času získania. V takom prípade platí, že k získanému plneniu, pokiaľ záležalo vo veciach, prešlo vlastnícke právo alebo právo hospodárenia dňom, keď sa získalo, na organizáciu, ktorá plnenie prijala. Tretí oddiel Vznik, zmena a zrušenie hospodárskych záväzkov § 124 Záväzky medzi organizáciami vznikajú predovšetkým uzavretím hospodárskych zmlúv, ďalej opatrením orgánov hospodárskeho riadenia a rozhodnutím hospodárskej arbitráže; vznikajú aj ako dôsledok porušenia povinností alebo z iných skutočností uvedených v tomto zákone alebo v iných právnych predpisoch. § 125

(1)Organizácie sa môžu dohodnúť na zmene alebo zrušení záväzku, pokiaľ to nevylučuje právny predpis alebo povaha záväzku; môžu sa tiež dohodnúť na tom, že jedna z nich požiada o rozhodnutie hospodársku arbitráž.

(2)Organizácia je povinná pristúpiť na zmenu alebo zrušenie záväzkov z hospodárskej zmluvy,

a)ak podkladom je plánovací akt alebo neskoršie vzniknutý záväzok, prípadne iný záver prijatý pri rokovaní o medzinárodných hospodárskych vzťahoch vedenom orgánmi na to oprávnenými,
b)ak druhá organizácia preukáže, že by v dôsledku obsahu záväzku nemohla zabezpečiť plnenie úloh uložených jej neskorším plánovacím aktom; povinnosť pristúpiť na zmenu alebo zrušenie záväzkov organizácia však nemá, ak by jej požadovaná úprava znemožnila plnenie úlohy uloženej plánovacím rozhodnutím aspoň rovnakej sily.

(3)Organizácie sú ďalej povinné pristúpiť na zmenu alebo zrušenie záväzkov v prípadoch, keď

a)nebolo vydané opatrenie, ktoré je právnym predpisom ustanovené ako predpoklad plnenia záväzku,
b)plnenie záväzku aspoň jednej z organizácií by sa dostalo do rozporu s opatrením príslušného orgánu urobeným podľa právnych predpisov,
c)po uzavretí prípravnej zmluvy nastali nové skutočnosti, pre ktoré nemožno spravodlivo požadovať plnenie príslušných záväzkov; zmeny alebo zrušenia záväzku zo zmluvy o príprave dodávok, ktorú organizácie boli povinné uzavrieť, sa však možno domáhať iba podľa odseku 2.

(4)Na zmenu záväzku je organizácia povinná pristúpiť aj v prípade, keď splnenie záväzku je závislé od jej spolupôsobenia a včasné plnenie záväzku je znemožnené tým, že svoje povinnosti v dohodnutej lehote riadne nesplnila.

(5)Pokiaľ sa organizácie nedohodli inak, je tá organizácie, na strane ktorej vznikol dôvod pre zmenu alebo zrušenie záväzku, povinná nahradiť druhej organizácií nevyhnutné náklady, ktoré jej v súvislosti s prípravou na plnenie záväzku, so zmenou záväzku alebo s jeho zrušením vznikli.

(6)Organizácia nie je povinná pristúpiť na zmenu alebo zrušenie záväzku podľa odsekov 2 až 5, ak o to druhá organizácia bez zbytočného odkladu nepožiadala po tom, čo zistila alebo mohla zistiť skutočnosť rozhodujúcu pre zmenu alebo zrušenie záväzku. Podnik zahraničného obchodu nie je ďalej povinný pristúpiť na zmenu alebo zrušenie záväzku, ak nie je zabezpečené devízové krytie na úhradu nákladov, bez vynaloženia ktorých nemožno zabezpečiť zodpovedajúcu zmenu alebo zrušenie záväzku vo vzťahu k zahraničiu.

(7)Odberateľ je povinný pristúpiť na zmenu alebo zrušenie záväzku, pokiaľ v prípadoch ustanovených v § 361 ods. 4 na vyžiadanie dodávateľa nezložil pred splnením dodávky v banke prostriedky na úhradu budúcich pohľadávok vzniknutých splnením tejto dodávky. Náhradu škody môže dodávateľ v týchto prípadoch uplatniť iba za podmienok a v rozsahu ustanovenom v § 146 až 148. § 126 Socialistické záväzky pracovných kolektívov, smerujúce k včasnejšiemu a kvalitnejšiemu plneniu plánovaných výrobných úloh, sú podkladom, na základe ktorého sú organizácie povinné prejednať možnosť zodpovedajúcich zmien hospodárskych zmlúv. Zmenu hospodárskych zmlúv možno však urobiť, len ak s tým súhlasí kolektív, ktorý socialistický záväzok prijal. § 127 Ak obsah záväzku je sporný alebo pochybný a ak nie je hospodársky účelné ho presne zisťovať, môže sa obsah tohto záväzku určiť dohodou organizácií. § 128

(1)Ak to nevylučuje právny predpis, dohoda organizácií alebo povaha záväzku, môžu sa práva zo záväzku postúpiť dohodou na inú organizáciu. Dokiaľ organizácia, ktorá má povinnosť plniť, nevie o postupe, môže plniť organizácii pôvodne oprávnenej.

(2)Povinnosť zo záväzku môže dohodou prevziať iná organizácia len so súhlasom oprávnenej organizácie.

(3)-

§ 129(1) Povinnosť zo záväzku zaniká jej splnením.

(2)Čas, kedy sa musí záväzok splniť, ustanovuje vykonávací predpis alebo právny úkon, najmä hospodárska zmluva. Ak čas plnenia nie je takto určený, môže oprávnená organizácia požadovať splnenie a povinná organizácia plniť ihneď. Pred ustanoveným alebo dojednaným časom môže sa plniť len so súhlasom oprávnenej organizácie, ak vykonávací predpis neustanovuje inak.

(3)Pokiaľ to neodporuje právnemu predpisu alebo povahe záväzku, nesmie sa odmietnuť čiastočné plnenie. § 129a Organizácia, ktorá uzavrela zmluvu alebo inú dohodu na neurčitý čas, je oprávnená ju vypovedať najmenej šesť mesiacov vopred, pokiaľ z povahy záväzku, z právneho predpisu alebo z dohody nevyplýva o možnosti výpovede, prípadne o výpovedných lehotách niečo iné. § 129b

(1)Záväzok zaniká, ak sa jeho plnenie stane nemožným (§ 24 ods. 1); organizácia, ktorá spôsobila nemožnosť plnenia, sa nemôže zbaviť zodpovednosti za škodu, ktorá v dôsledku toho vznikla.

(2)Ak sa stane nemožnou len časť plnenia, zaniká záväzok len do tejto časti. Ak však z povahy zmluvy alebo z účelu plnenia, ktorý bol organizáciám známy pri vzniku záväzku, vyplýva, že plnenie zvyšku by bolo hospodársky neodôvodnené, zaniká záväzok v celom rozsahu. Štvrtý oddiel Lehoty na uplatnenie práv § 130

(1)Práva zo záväzkových vzťahov medzi organizáciami zanikajú, ak sa v ustanovenej lehote neuplatnili na hospodárskej arbitráži, prípadne na inom orgáne, ktorý je oprávnený o nich rozhodnúť. Práva, ktoré môžu byť uspokojené jednostranným úkonom oprávnenej organizácie, zanikajú, ak sa v ustanovenej lehote nevykonali.

(2)Táto lehota je, pokiaľ v právnych predpisoch nie je ustanovené inak,

a)pri právach zo zodpovednosti za vady a pri právach na zaplatenie majetkových sankcií šesť mesiacov,
b)pri právach na plnenie z poistenia voči poisťovni tri roky,
c)pri ostatných právach jeden rok. § 131

(1)Lehota pre zánik práv zo zodpovednosti za vady sa začína od prvého dňa mesiaca nasledujúceho

a)po uplynutí lehoty, v ktorej podľa dohody mali sa vady odstrániť alebo sa malo poskytnúť nové bezvadné plnenie; ak nedošlo k dohode o odstránení vád, po odoslaní alebo odovzdaní reklamácie, prípadne po splnení, ak lehota pre reklamáciu nie je ustanovená;
b)po odstránení vád, ak ide o právo na náhradu nákladov na odstránenie vád; toto právo možno uplatniť najneskôr do konca roka nasledujúceho po uplynutí lehôt na reklamáciu vád;
c)po odškodnení zahraničného zákazníka, prípadne po tom, keď sa podnik zahraničného obchodu dozvedel o vrátení tovaru zo zahraničia, ak ide o tovar, ktorý bol vyvezený.

(2)Lehota pre zánik práva na zaplatenie majetkových sankcií - ak nejde o majetkové sankcie, ktoré sú súčasťou práv zo zodpovednosti za vady - sa začína od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po vzniku práva.

(3)Lehota na zánik práva na náhradu škody sa začína od prvého dňa roku nasledujúceho po tom, keď sa poškodená organizácia dozvedela o výške škody a o organizácii, ktorá za ňu zodpovedá. Právo na náhradu škody možno však uplatniť najneskôr do konca piateho roku, a ak ide o dodávky pre vývoz, do konca desiateho roku nasledujúceho po uplynutí lehôt na reklamáciu vád, ak ide o škodu vzniknutú vadným plnením; v ostatných prípadoch do konca desiateho roku nasledujúceho po vzniku škody.

(4)Lehota pre zánik práva na vydanie neoprávneného majetkového prospechu sa začína od prvého dňa roka nasledujúceho po tom, čo sa organizácia, na úkor ktorej sa neoprávnený majetkový prospech získal, dozvedela, že sa získal a kto ho získal. Toto právo však možno uplatniť najneskôr do konca desiateho roka nasledujúceho po získaní neoprávneného majetkového prospechu.

(5)Lehota na zánik práv na plnenie z poistenia voči poisťovni sa začína od prvého dňa roku nasledujúceho po tom, čo nastala poistná udalosť.

(6)Lehota pre zánik ostatných práv sa začína od prvého dňa roku nasledujúceho po tom, keď právo sa mohlo uplatniť (vykonať) po prvý raz. Právo na splnenie samostatne odovzdávanej a preberanej časti dodávky pre uskutočnenie investičnej výstavby, na poskytnutie samostatného (čiastkového) plnenia investičného celku z dovozu alebo dodávky vývozného investičného celku však nezanikne, kým nezanikne právo na splnenie celého predmetu plnenia podľa zmluvy. § 132

(1)Ak oprávnená organizácia dostane písomné uznanie záväzku čo do dôvodu i rozsahu, prestáva plynúť pôvodná lehota na zánik práv. Celá lehota plynie znova odo dňa, keď sa pôvodná lehota mala skončiť. Ak sa uznanie týka len časti záväzku, nastávajú tieto dôsledky len v tejto časti. Záväzok s týmito účinkami možno uznať len raz.

(2)V prípade, keď pri bezhotovostných platbách dal veriteľ podľa predpisov o platobnom a zúčtovacom styku oprávnene príkaz na úhradu pohľadávky peňažnému ústavu, prestáva plynúť lehota na zánik práv týmto dňom. Ak bol príkaz na úhradu odvolaný alebo vrátený, prípadne ak bol daný zákaz úhrady, plynie celá lehota znova odo dňa, keď sa pôvodná lehota mala skončiť. Druhá hlava DÔSLEDKY PORUŠENIA ZÁVÄZKOV A INÝCH PRÁVNYCH POVINNOSTÍ Prvý oddiel Zodpovednosť za vady (záruka) § 133 Rozsah zodpovednosti

(1)Dodávateľ zodpovedá za to, že predmet plnenia má a po ustanovenú dobu bude mať vlastnosti ustanovené technickými normami alebo inými právnymi predpismi, zmluvou, rozhodnutím hospodárskej arbitráže, opatrením štátneho alebo iného oprávneného orgánu, prípadne vlastnosti obvyklé, ďalej za to, že je kompletný a bez právnych vád. Dodávateľ taktiež zodpovedá za to, že dodané množstvo sa zhoduje s údajmi v sprievodných dokladoch.

(2)Dodávateľ nezodpovedá za zhoršenie vlastností plnenia alebo za poškodenie, ktoré po splnení spôsobil odberateľ, prípadne niekto iný, alebo ktoré boli spôsobené neodvrátiteľnými udalosťami. § 134 Pokiaľ tento zákon alebo vykonávací predpis neustanovuje inak, odberateľ je povinný preveriť predmet plnenia s ohľadom na jeho predpokladané použitie a na skúsenosti z doterajších dodávok tak, aby predchádzal vzniku škôd a aby zabezpečil vierohodné dôkazné prostriedky o zistených vedách a o zodpovednosti dodávateľa. § 135 Doba zodpovednosti (záručná doba) Záručná doba, ako aj rozsah zodpovednosti sú ustanovené týmto zákonom alebo vykonávacími predpismi. Organizácie si môžu dohodnúť dlhšiu záručnú dobu; pre túto predĺženú časť záručnej doby môžu dojednať rozsah zodpovednosti alebo ďalšie podmienky odchylne. Dodávateľ môže predĺžiť záručnú dobu aj jednostranným písomným úkonom. Kratšiu záručnú dobu si organizácie môžu výnimočne dohodnúť, pokiaľ sa dodaný výrobok použije neobvyklým spôsobom. Uplatňovanie práv zo zodpovednosti za vady (reklamačné konanie) § 136

(1)Odberateľ je povinný vady písomne reklamovať u dodávateľa bez zbytočného odkladu po ich zistení. Pokiaľ tento zákon alebo vykonávacie predpisy neustanovujú inak, práva zo zodpovednosti za vady zanikajú, ak sa nebudú reklamovať najneskoršie do konca záručnej doby.

(2)V reklamácii musí odberateľ vady opísať, prípadne uviesť, ako sa prejavujú.

(3)V reklamácii odberateľ uvádza aj svoje požiadavky, prípadne ich vyčísli a k reklamácii pripojí aj vhodné dôkazné prostriedky, ktoré umožnia overiť oprávnenosť reklamácie. § 137

(1)Vady traťových dodávok môže reklamovať odberateľ alebo príjemca zásielky. Ak reklamuje príjemca, platí, že tak robí ako zástupca odberateľa. Reklamáciu ďalej prerokúva odberateľ.

(2)Ak vady traťovej dodávky reklamuje príjemca zásielky a pošle odpis reklamácie odberateľovi, plní tým voči nemu povinnosť reklamovať. § 137a Ak nemožno bez neúmerných ťažkostí zistiť rozsah vadného plnenia, môže ho s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu určiť hospodárska arbitráž. Druhý oddiel Omeškanie § 138

(1)Organizácia je v omeškaní, ak nesplní svoju povinnosť v ustanovenej dobe; nie je však v omeškaní po dobu, po ktorú nemohla svoju povinnosť plniť následkom okolností vzniknutých u oprávnenej organizácie.

(2)Organizácia sa zodpovednosti za omeškanie zbaví, ak preukáže, že nemohla splniť svoju povinnosť pre neodvrátiteľné udalosti. § 139 Ak nesplnila organizácia, ktorá je v omeškaní, svoju povinnosť ani v dodatočnej lehote primeranej povahe záväzku, ktorú jej oprávnená organizácia určila s upozornením, že inak od záväzku odstúpi, má oprávnená organizácia právo od záväzku odstúpiť, pokiaľ tento zákon alebo vykonávacie predpisy neustanovujú inak. Dodávateľ však nemôže odstúpiť od záväzku na plnenie pre vývoz alebo na zabezpečenie obranyschopnosti štátu. § 140 Ak sa malo plniť výhradne len v určitý deň alebo výhradne len do určitej lehoty, musí oprávnená organizácia, ak chce trvať na splnení po uplynutí určeného času, oznámiť to bez zbytočného odkladu druhej organizácii; ak tak neurobí, nemôže už neskoršie na splnení trvať. Tretí oddiel Majetkové sankcie § 141

(1)Organizácia, ktorá nesplní riadne záväzok, prípadne inú právnu povinnosť, je povinná zaplatiť majetkové sankcie (napr. penále, poplatok z omeškania, zdržné) ustanovené v právnom predpise alebo v zmluve.

(2)Organizácie si môžu dojednať majetkové sankcie vyššie alebo nižšie, než ustanovuje právny predpis. Nižšie majetkové sankcie však nemožno dojednať v prípadoch, keď to ustanovuje tento zákon alebo keď sú podľa tohto zákona organizácie povinné majetkové sankcie vyúčtovať a vymáhať. § 142

(1)Organizácie sú povinné vyúčtovať a vymáhať len týmto zákonom alebo vykonávacími predpismi ustanovené majetkové sankcie, na ktoré im vzniklo právo pre vadné plnenie záväzkov na zabezpečenie menovitých úloh štátneho plánu včítane záväzne ukladaných štátnych zákaziek, prípadne odberateľských limitov alebo pre omeškanie pri plnení týchto záväzkov. Pokiaľ si organizácie dohodli majetkové sankcie vyššie, než ustanovuje právny predpis, týka sa táto povinnosť iba sumy, ktorá je ustanovená právnym predpisom.

(2)Majetkové sankcie podľa odseku 1, ktoré v jednotlivom prípade nepresiahnu sumu 5 000 Kčs, sa nemusia účtovať ani vymáhať. Tento zákon ustanovuje, prípadne vykonávacie predpisy môžu ustanoviť ďalšie prípady, keď majetkové sankcie sa podľa odseku 1 nemusia účtovať a vymáhať.

(3)Organizácia, ktorej sa majetkové sankcie vyúčtovali, je povinná do 30 dní po tom, čo dostala vyúčtovanie, buď majetkové sankcie zaplatiť, alebo oznámiť oprávnenej organizácii svoje námietky.

(4)Ak hospodárska arbitráž zistí, že pre porušenie povinnosti vyúčtovať, vymáhať alebo platiť majetkové sankcie zaniklo právo na penále, môže obom organizáciám, prípadne len jednej z nich uložiť odvod do príslušného štátneho rozpočtu až do výšky sumy, ktorá sa mala ako penále zaplatiť. Odvod možno uložiť najneskôr do troch rokov od vzniku práva na penále. § 143 Ak vykonávacie predpisy neustanovujú niečo iné, nezaniká záväzok zaplatením majetkovej sankcie. § 144 Hospodárska arbitráž môže znížiť prípadne odpustiť majetkové sankcie, len ak sú pre to celkom mimoriadne dôvody; v prípadoch, keď podľa právnych predpisov hospodársky spor vnútri výrobnej hospodárskej jednotky rozhoduje jej orgán, môže tak urobiť tento orgán. Štvrtý oddiel Vyporiadenie škôd medzi socialistickými organizáciami § 145

(1)Organizácia, ktorá inej organizácii spôsobila škodu porušením záväzku alebo inej právnej povinnosti, je povinná škodu nahradiť. Škodu spôsobila organizácia, ak ju spôsobili v rámci plnenia úloh organizácie tí, ktorí jej úlohy plnili.

(2)Organizácia sa zodpovednosti zbaví, ak preukáže, že škode nemohla zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno od nej požadovať. Svojej zodpovednosti sa však nemôže zbaviť poukazom na to, že plnila opatrenia orgánov hospodárskeho riadenia.

(3)Predpoklady, za ktorých je organizácia povinná uhradzovať škodu, môžu byť v právnych predpisoch ustanovené odchylne. § 146

(1)Ak škodu spôsobilo viac organizácií, zodpovedajú pomerne. Ak nemožno rozsah zodpovednosti každej z nich zistiť bez neúmerných ťažkostí, zodpovedajú rovnakým dielom.

(2)Ak škodu spôsobila aj poškodená organizácia, najmä tým, že sa nepričinila o zmenšenie alebo odvrátenie škody, znáša škodu pomerne. § 147

(1)Nahrádza sa to, o čo sa majetok poškodenej organizácie škodnou udalosťou zmenšil (skutočná škoda) a čo by bola poškodená organizácia dosiahla, keby nebola nastala škodná udalosť (ušlý zisk). Pri porušení záväzku sa však nenahrádza škoda, ktorú organizácia, čo škodu spôsobila, nemohla pri vzniku záväzku predvídať ako obvyklý následok takého porušenia.

(2)Škoda sa nahrádza v peniazoch; ak však poškodená organizácia o to požiada a ak je to možné a účelné, nahrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu včítane odstránenia vady, ak ide o škodu vzniknutú vadným plnením.

(3)Na náhradu škody sa započítavajú majetkové sankcie, ktoré boli zaplatené za nesplnenie povinností, ktorých porušením bola škoda spôsobená.

(4)V právnych predpisoch sa môže rozsah náhrady škody v určitých prípadoch ustanoviť odchylne. § 148

(1)Ak nemožno presne alebo bez neúmerných ťažkostí zistiť výšku škody, určí ju hospodárska arbitráž s prihliadnutím na všetky okolnosti.

(2)Znížiť náhradu škody môže hospodárska arbitráž, len ak sú pre to celkom mimoriadne dôvody.

(3)V prípade, keď podľa právnych predpisov hospodársky spor vnútri výrobnej hospodárskej jednotky rozhoduje jej orgán, môže postupovať podľa odsekov 1 a 2. § 149 Právo na náhradu škody, ktorá vznikla vadným plnením, nie je dotknutá zánikom práv zo zodpovednosti za vady. § 150 Za škody spôsobené pri prevádzke dopravných prostriedkov organizácia zodpovedá podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka. Tretia hlava UZAVIERANIE HOSPODÁRSKYCH ZMLÚV § 151 Dodávky výrobkov, prác a iné spôsoby hospodárskej spolupráce sú organizácie povinné zabezpečovať ustanoveným spôsobom, predovšetkým uzavieraním hospodárskych zmlúv. § 152

(1)Hospodárske zmluvy musia sa uzavrieť včas a ich obsah musí byť presný a zrozumiteľný. Výhrady v zmluvách o dodávke závisiace od neistých udalostí sú neplatné, pokiaľ tento zákon alebo vykonávacie predpisy neustanovujú niečo iné. V zmluvách o príprave dodávok, ktoré boli organizácie povinné uzavrieť, sú také výhrady neplatné, ak sa týkajú povinnosti uzavrieť budúcu zmluvu.

(2)Ak sa organizácie nedohodnú na lehotách na predkladanie návrhov zmlúv, platí, že návrh zmluvy predkladá organizácia v lehote ustanovenej vo vykonávacom predpise, a ak táto lehota nie je ustanovená, v obvyklej lehote.

(3)Ak organizácia považuje návrh hospodárskej zmluvy za technicky nevyjasnený alebo inak nedostatočný, je povinná ho bez zbytočného odkladu vrátiť na doplnenie a vytknúť nedostatky, ktoré majú byť odstránené. Ak druhá organizácia odošle opravený návrh zmluvy do 10 dní po tom, čo dostala vrátený návrh, považuje sa návrh zmluvy za včas predložený.

(4)Pokiaľ v ďalších ustanoveniach tohto zákona alebo vo vykonávacích predpisoch nie je ustanovené niečo iné, platia o uzavieraní hospodárskych zmlúv ustanovenia § 153 až 155. § 153

(1)Hospodárska zmluva vzniká, ak dôjde k dohode o predmete a čase plnenia, prípadne o ďalších náležitostiach, o ktorých pri dojednávaní niektorá z organizácií vyhlási, že dohoda o nich je nevyhnutná pre vznik zmluvy. Ak sa cena tvorí dohodou organizácií, vznikne zmluva, len ak dôjde k dohode o výške ceny alebo o spôsobe, akým sa cena určí. Ak nedôjde k dohode o celom požadovanom rozsahu plnenia, uzavrie sa zmluva na rozsah plnenia, o ktorom sa dosiahla dohoda, ak tomu nebráni prejav organizácie, povaha záväzku alebo právny predpis.

(2)Zmluva platí za uzavretú, aj keď nedošlo k dohode o niektorej nevýznamnej podrobnosti predmetu plnenia, ak z úkonov a neskoršieho správania organizácií vyplýva, že pokladali zmluvu za uzavretú.

(3)Dohoda o predmete a čase plnenia, prípadne o cene a o ďalších náležitostiach určených ako podmienka vzniku zmluvy sa môže nahradiť

a)pri uzavieraní zmluvy o dodávke výrobkov, ak návrh zmluvy predkladá odberateľ, tým, že odberateľ do jedného mesiaca odo dňa, keď dostal od dodávateľa návrh zmien alebo doplnkov týkajúcich sa predmetu alebo času plnenia, prípadne ceny alebo iných náležitostí určených ako podmienka vzniku zmluvy, neoznámi dodávateľovi, že s týmito zmenami alebo doplnkami nesúhlasí; v tomto prípade je zmluva uzavretá v znení zmien a doplnkov navrhnutých dodávateľom, a to aj keď dodávateľov návrh zmien a doplnkov je oneskorený;
b)ak to nevylučuje povaha záväzku, tým, že dodávateľ poskytne požadované plnenie a odberateľ ho bez zbytočného odkladu neodmietne; ak sa poskytne len časť požadovaného plnenia, došlo k uzavretiu zmluvy len v rozsahu poskytnutého plnenia;
c)rozhodnutím hospodárskej arbitráže v prípade, keď sa tak organizácie dohodli, a v prípade, keď povinnosť aspoň jednej z organizácií uzavrieť na žiadosť druhej organizácie hospodársku zmluvu vyplýva z právneho predpisu alebo zo zmluvy o príprave dodávok. Organizácia, ktorá sa domáha uzavretia zmluvy, je povinná nahradiť druhej organizácii zvýšenie nákladov vzniknuté v dôsledku uzavretia zmluvy, pokiaľ bola na predpokladaný rozsah tohto zvýšenia pred uzavretím zmluvy upozornená; to neplatí, ak sa organizácia domáha uzavretia zmluvy na základe plánovacieho aktu alebo na základe opatrenia podľa § 118 alebo na základe zmluvy o príprave dodávok.

(4)Ak vznikne zmluva, ale organizácie sa nedohodli o iných náležitostiach, než je predmet a čas plnenia, prípadne cena alebo iná náležitosť určená ako podmienka vzniku zmluvy, stanú sa tieto náležitosti súčasťou zmluvy v znení zmien a doplnkov uvedenom v prijatí návrhu zmluvy, ak organizácia, ktorá návrh podala, nepožiada hospodársku arbitráž do jedného mesiaca od vzniku zmluvy o rozhodnutie. Ak rozhodnutie hospodárskej arbitráže neurčí inak, má jej rozhodnutie účinok od vzniku zmluvy.

(5)Ak bola dohodnutá vyššia cena, než aká je prípustná podľa cenových predpisov, platí za dohodnutú najvyššie prístupná cena.

(6)Nahradenie dohody o cene môže byť v predpisoch o cenách upravené inak.

(7)Ustanovenia odseku 3 písm. c) a odseku 4 platia obdobne v prípade, keď podľa právnych predpisov spory o uzavieraní zmlúv rozhoduje iný orgán než hospodárska arbitráž. § 154

(1)Organizácia, ktorá dostala návrh zmluvy, je povinná sa vyjadriť k nemu do jedného mesiaca od uplynutia lehoty na predloženie návrhu zmluvy; ak lehota na predloženie návrhu zmluvy nie je ustanovená, alebo ak návrh bol predložený oneskorene, je povinná sa k nemu vyjadriť do jedného mesiaca od odoslania návrhu. Organizácia, ktorá podáva návrh zmluvy, môže určiť inú lehotu na vyjadrenie k nemu; ak tak robí bez dohody s organizáciou, ktorej bol návrh určený, môže kratšiu lehotu určiť len v osobitne odôvodnených prípadoch. Organizácia je svojím návrhom viazaná do konca lehoty určenej na vyjadrenie.

(2)Organizácia, ktorá v odpovedi na návrh zmluvy požaduje zmeny alebo doplnky predmetu alebo času plnenia, je svojou odpoveďou viazaná po dobu jedného mesiaca odo dňa, keď odpoveď došla.

(3)Ak dôjde predaj o prijatí návrhu až po dobe, po ktorú je organizácia svojím návrhom viazaná, je zmluva uzavretá, ak organizácia, ktorá podala návrh zmluvy, bez zbytočného odkladu neoznámi, že prijatie návrhu odmieta ako oneskorené. § 155

(1)Ak má byť hospodárskou zmluvou založený spoločný záväzok niekoľkých organizácií a ak nie sú zaviazané spoločne a nerozdielne, určí organizácia v zmluve podiely, v akých sú jednotlivé organizácie oprávnené alebo zaviazané, prípadne určí, ktorá z nich a do akej doby podiely určí. Ak organizácia, ktorá je podľa zmluvy povinná podiely určiť, v ustanovenej lehote tak neurobí, je zaviazaná alebo oprávnená sama. Ak podiely nie sú v zmluve určené, ani nie je upravené ich určenie, sú organizácie zaviazané alebo oprávnené rovnakým dielom.

(2)Ak zmluvu nepodpisujú všetky organizácie, musí byť tá z nich, ktorá zmluvu podpisuje, ostatnými organizáciami splnomocnená, inak je zaviazaná alebo oprávnená sama. § 156

(1)Ak je podľa dohody zaviazané niekoľko organizácií na to isté plnenie spoločne a nerozdielne, môže oprávnená organizácia požadovať celé plnenie od ktorejkoľvek z nich, pokiaľ z povahy záväzku nevyplýva, že sa môže splniť len spoločnou činnosťou všetkých. Ak splní jedna zo zaviazaných organizácií, záväzok ostatných organizácií voči oprávnenej organizácii zaniká.

(2)Vo vzájomnom pomere sú organizácie zaviazané rovnakým dielom, ak sa nedohodne niečo iné. Pokiaľ nemôže niektorá z organizácií záväzok splniť, rozdelí sa podiel na ňu pripadajúci rovnakým spôsobom na ostatné.

(3)Organizácia, proti ktorej bol uplatnený vyšší nárok, než zodpovedá jej podielu, je povinná bez zbytočného odkladu upovedomiť o tom ostatné organizácia a dať im príležitosť uplatniť námietky proti nároku; môže sa tiež domáhať, aby ostatné spoločne zaviazané organizácie splnili záväzok v rozsahu podielov na ne pripadajúcich, prípadne po splnení záväzku môže od nich požadovať náhradu v rozsahu podielov na ne pripadajúcich. Tým však nie sú dotknuté práva oprávnenej organizácie. § 157

(1)Ak je organizácia zaviazaná súčasne viacerým organizáciám na nedeliteľné plnenie, môže plnenie požadovať ktorákoľvek z oprávnených organizácií. Splnením jednej z oprávnených organizácií záväzok zaniká.

(2)Pomer medzi spoločne oprávnenými organizáciami určuje, či a do akej miery je organizácia, ktorá dostala plnenie, ostatným organizáciám niečím zaviazaná. Štvrtá hlava POVINNOSŤ UZAVRIEŤ HOSPODÁRSKU ZMLUVU § 158

(1)Zmluvu o príprave dodávok sú organizácie povinné uzavrieť, ak ide o včas predložený návrh

a)na podklade plánovacieho aktu,
b)na splnenie úlohy ustanovenej vládou na dlhodobé zmluvné zabezpečenie,
c)na zabezpečenie nevyhnutných náhradných dielcov k výrobkom, ktoré dodali, prípadne doviezli. Táto povinnosť trvá určený alebo dohodnutý čas, v ostatných prípadoch desať rokov po skončení výroby takých výrobkov, ak je obvyklé a účelné také výrobky opravovať. Organizácia môže túto povinnosť splniť aj tak, že zaistí zmluvné zabezpečenie príslušných dodávok prostredníctvom inej organizácie,
d)na zaistenie obranyschopnosti alebo bezpečnosti štátu,
e)na zabezpečenie liečebno-preventívnej starostlivosti.

(2)Zmluvu o dodávke výrobkov, prác alebo výkonov je povinný uzavrieť dodávateľ, ak ide o včas predložený návrh odberateľa,

a)v prípadoch uvedených v odseku 1 písm.
a)a
c)až e),
b)na zabezpečenie dodávok nevyhnutných na splnenie plánovaných úloh rozvoja vedy a techniky. § 159

(1)Okrem prípadov uvedených v § 158 sú organizácie povinné uzavrieť hospodársku zmluvu, ak

a)povinnosť uzavrieť zmluvu o dodávke výrobkov, prác alebo výkonov vyplýva zo zmluvy o príprave dodávok,
b)ide o záväzne ukladanú štátnu zákazku,
c)ide o štátnym plánom určený odber zo štátnych hmotných rezerv,
d)je tak ustanovené v tomto zákone alebo vo vykonávacích predpisoch.

(2)Pri dodávkach výrobkov nevyhnutných na splnenie plánovaných úloh rozvoja vedy a techniky je dodávateľ povinný výnimočne uzavrieť zmluvu o dodávke, aj keď sa nedodržala lehota na predloženie návrhu zmluvy, ak potreba vznikla v priebehu riešenia úloh až po tejto lehote o odberateľ to preukáže. § 160 Podnik zahraničného obchodu nie je povinný uzavrieť zmluvu o dodávke výrobkov, prác alebo výkonov, ak sa neuvoľní devízové krytie na úhradu nákladov v zahraničí, bez vynaloženia ktorých nemožno zmluvu splniť. § 161 -

ŠIESTA ČASŤ PRÍPRAVNÉ ZMLUVY § 162 Prípravnými zmluvami sa organizácie alebo orgány hospodárskeho riadenia zaväzujú spolupracovať tak, aby sa budúce plnenia mohli uskutočňovať čo najhospodárnejšie, v súlade s potrebami a možnosťami, v požadovanom rozsahu i skladbe. Prípravné zmluvy sa uzavierajú buď ako zmluvy o príprave dodávok, alebo ako zmluvy o spolupráci. § 163 Zmluva o príprave dodávok

(1)Zmluvou o príprave dodávok sa organizácie zaväzujú uzavrieť na predpokladaný rozsah a obsah dodávok výrobkov, prác, výkonov alebo poskytnutie iných plnení, ktoré sa majú uskutočniť v určitom období, budúcu zmluvu alebo pri dodávkach výrobkov pre vývoz vydať dodávkový príkaz.

(2)Zmluva o príprave dodávok môže obsahovať aj záväzky na vzájomnú spoluprácu s cieľom riadnej a včasnej prípravy budúcich plnení.

(3)Zmluva o príprave dodávok vzniká dohodou o celom jej obsahu.

(4)Ak sa nedohodne alebo neurčí niečo iné, platí, že podnet na uzavretie budúcej zmluvy je povinný dať odberateľ predložením návrhu zmluvy alebo dopytu v obvyklých lehotách, prípadne, že je povinný vydať dodávkový príkaz v obvyklých lehotách.

(5)Ak odberateľ nepredloží návrh zmluvy alebo dopyt, prípadne ak nevydá dodávkový príkaz na splnenie záväzku zo zmluvy o príprave dodávok, môže sa dodávateľ domáhať iba náhrady škody, ktorá mu bola spôsobená, pokiaľ nie je dohodnutý alebo určený aj ďalší dôsledok. Zodpovednosti za túto škodu sa odberateľ nemôže zbaviť, s výnimkou škôd, ktoré vznikli v súvislosti s neplnením záväzku zo zmluvy o hospodárskej spolupráci so zahraničím.

(6)Zmluvy o príprave dodávok sa uzavierajú tak, aby zabezpečovali spoluprácu na niekoľko rokov, najmenej však na obdobie jedného roka, pokiaľ výnimočne sa nedohodne niečo iné.

(7)Vykonávacie predpisy môžu podrobnejšie upraviť náležitosti zmlúv o príprave dodávok a odchylne upraviť ich vznik i dôsledky neplnenia záväzkov. § 164 Zmluva o spolupráci

(1)Zmluvou o spolupráci sa organizácie alebo orgány hospodárskeho riadenia zaväzujú spolupracovať s cieľom riadnej a včasnej prípravy podmienok a predpokladov uspokojovania budúcich potrieb alebo za účelom dosiahnutia iného dohodnutého cieľa.

(2)Ak sa jedna z organizácií dovolá dohody dojednanej v zmluve o spolupráci alebo pri plnení tejto zmluvy, musí sa budúca zmluva uzavrieť v súlade s touto dohodou.

(3)Ustanovenia § 163 ods. 3 a 6 platia obdobne.

(4)Vykonávacie predpisy môžu podrobnejšie upraviť náležitosti zmlúv o spolupráci a odchylne upraviť ich vznik. SIEDMA ČASŤ HOSPODÁRSKE ZÁVÄZKY PRI DODÁVKE VÝROBKOV Prvá hlava DODÁVKY VÝROBKOV Prvý oddiel Zmluva o dodávke výrobkov § 165 Zmluvou o dodávke výrobkov sa dodávateľ zaväzuje dodať dohodnuté výrobky v dojednanom čase; odberateľ sa zaväzuje dohodnutým spôsobom spolupôsobiť, výrobky odobrať a zaplatiť. Zmluva o dodávke výrobkov musí obsahovať také údaje o predmete a čase plnenia, aby dodávka výrobkov mohla sa na jej podklade uskutočniť, prípadne aby ďalšie spresnenie potrebné na uskutočnenie dodávky, mohlo sa podľa ustanovení zmluvy alebo vykonávacích predpisov vykonať spravidla už len jednostranným príkazom odberateľa (odvolávkou). § 166 Pri uzavieraní zmlúv o dodávke výrobkov musí dodávateľ dbať na svoju zodpovednosť za zásobovanie národného hospodárstva a prihliadať aj na priemerný rozsah a sortimentnú skladbu doterajších dodávok všetkým svojim odberateľom a na vývoj ich potrieb. § 166a -

§ 167

Písomná forma nie je potrebná na uzavretie zmluvy o dodávke výrobkov, ktoré si odberateľ v súlade s právnymi predpismi obstaráva za hotové. § 168 Splnenie dodávky

(1)Dodávka je splnená odovzdaním dohodnutých výrobkov odberateľovi, prípadne ich odovzdaním prvému verejnému dopravcovi v tuzemsku alebo pošte na prepravu do miesta určenia; vykonávacie predpisy môžu ustanoviť odchylnú úpravu.

(2)Ak odberateľ nepríjme riadne ponúknuté plnenie alebo ak v čase plnenia inak znemožní dodávateľovi dodávku splniť, dodávateľ je oprávnený plniť uskladnením výrobkov; dodávka je v tomto prípade splnená odoslaním oznámenia o vykonanom uskladnení. Náklady uskladnenia uhradzuje odberateľ. Uskladnené výrobky je dodávateľ povinný odoslať bez zbytočného odkladu po tom, keď ho odberateľ o to požiada.

(3)Splnením dodávky prechádza právo hospodárenia alebo vlastnícke právo k výrobkom na odberateľa. § 169 Odmietnutie neprávom odoslaných výrobkov

(1)Odberateľ je oprávnený odmietnuť dodávku odoslanú neprávom pred dojednanou dodacou lehotou. Ak odberateľ neodmietne predčasne odoslanú dodávku bez zbytočného odkladu, platí, že súhlasí s predčasným plnením; to platí obdobne, ak odberateľ bez zbytočného odkladu neodmietne dodávku iných než dohodnutých výrobkov odoslaných dodávateľom na plnenie zmluvy.

(2)Ak je to hospodársky účelné a ak nedostal odberateľ na základe správy o odmietnutí od dodávateľa iné dispozície, je povinný postarať sa na náklad a nebezpečenstvo dodávateľa o vyloženie výrobkov a o ich uskladnenie alebo, ak hrozí nebezpečenstvo skazy výrobkov, o ich najvhodnejšie zužitkovanie.

(3)Ak odberateľ odmietnuté predčasne dodané výrobky u seba uskladnil, platí dodávka za splnenú prvého dňa dojednanej dodacej lehoty. Ak ide o výrobky, pri ktorých je dojednané, že nemôžu byť dodané pred určením ceny, platí dodávka za splnenú dňom, keď bola cena určená. § 170 Odmietnutie nepotrebných výrobkov

(1)Odberateľ môže odmietnuť doteraz nedodané dohodnuté výrobky, odberom ktorých by mu vznikli zásoby, ktoré by najmenej po dobu jedného roku, prípadne - pri výrobkoch podliehajúcich rýchlej skaze - po dobu ich použiteľnosti, nemohol upotrebiť na plnenie plánovaných úloh. Odmietnutie je účinné, len keď dodávateľovi došlo skôr, než začal dodávať výrobky, ktorých sa odmietnutie týka.

(2)Ak odberateľ odmietne nepotrebné výrobky, je povinný zaplatiť dodávateľovi majetkové sankcie ako pri omeškaní s odberom výrobkov a nemôže sa zbaviť zodpovednosti za škodu spôsobenú odmietnutím výrobkov. § 170a Odberateľ, ktorému boli výrobky s vyznačenou dobou životnosti dodané po uplynutí časti tejto doby určenej dohodou organizácií alebo vykonávacím predpisom, je oprávnený ich bez zbytočného odkladu odmietnuť a na náklady a nebezpečenstvo dodávateľa ich vrátiť. Ak si ich ponechá, má právo na primeranú zľavu. Ak nie je dojednaná alebo vykonávacím predpisom ustanovená časť doby životnosti, do ktorej môžu byť výrobky najneskôr dodané, je dodávateľ povinný ich dodať najneskôr do polovice vyznačenej doby životnosti. § 171 Započítavanie dodávok

(1)Plnenie sa počíta na najskôr zročný záväzok.

(2)Vykonávacie predpisy môžu ustanoviť alebo organizácie dohodnúť odchylnú úpravu započítavania dodávok.

(3)Výrobky, ktoré neboli dodané ani do konca roku, v ktorom by mali byť podľa zmluvy dodané, je dodávateľ povinný dodať v nasledujúcom roku. Ak však ide o bilancované výrobky a príslušný orgán (organizácia) poverený hmotným bilancovaním a rozdeľovaním po prerokovaní postupom ustanoveným právnym predpisom rozhodne, že úloha plánu predchádzajúceho roku sa nemá plniť, záväzok zaniká dňom tohto rozhodnutia, najväčšie však po uplynutí jedného mesiaca omeškania. Druhý oddiel Vš

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.