Úradné zdrojeslov-lex.sk · EUR-Lex
Europaius
Slovenčina
ČeštinaDeutschFrançaisEspañolPolskiItalianoNederlandsÖsterreichBelgiquePortuguêsSvenskaDanskSuomiIrelandMagyarEestiLietuviųLatviešuSlovenščinaHrvatskiΚύπροςMaltiRomânăΕλληνικάLuxembourgБългарски
Slovenčina

Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky o stanovení všeobecnej hodnoty majetku

lov-lex Táto stránka je zabezpečená Buďte pozorní a vždy sa uistite, že zdieľate informácie iba cez zabezpečenú webovú stránku verejnej správy SR. Zabezpečená stránka vždy začína https:// pred názvom

výrobné linky, pružné výrobné systémy a pod., ktoré majú samostatné technicko-ekonomické určenie a výrobcom, dovozcom či predajcom stanovené plnenie prevádzkovo-technických funkcií. Podľa ďalej uvedeného postupu sa môže stanoviť hodnota strojov a strojových zariadení uvedených v osobitných predpisoch.1) Tieto predpisy zároveň určujú rozsah oprávnenia na výkon znaleckej činnosti v odbore strojárstvo. 2. Dráhové vozidlá Dráhové vozidlá sú dopravné prostriedky, ktorých pohyb je viazaný na pozemnú dráhu. Dráhové vozidlá podľa druhu dráhy rozdeľujeme na železničné, električkové vozidlá a metro, trolejbusové, lanové a špeciálne vozidlá. Železničné koľajové vozidlá rozdeľujeme na hnacie vozidlá závislej a nezávislej trakcie a na hnané vozidlá osobné, nákladné a špeciálne. Podľa ďalej uvedeného postupu sa môže stanovovať hodnota dráhových vozidiel uvedených v príslušných predpisoch.2) Tieto predpisy zároveň určujú rozsah oprávnenia na výkon znaleckej činnosti v odbore doprava železničná. 3. Lietadlá Lietadlá sú zariadenia schopné pohybu v atmosfére následkom iných reakcií, ako sú reakcie vzduchu so zemským povrchom, čiastočne alebo úplne riaditeľné, ktoré sú spôsobilé lietať, bezpečne uskutočniť vzlet a pristátie a niesť na palube osoby a inú užitočnú záťaž. Znalec môže ohodnocovať lietadlá ľahšie ako vzduch s pohonom alebo bez pohonu (balóny, vzducholode) a ťažšie ako vzduch s pohonom alebo bez pohonu (klzáky, draky, letúne, rotorové lietadlá a krídelníky). Podľa ďalej uvedeného postupu môže stanovovať hodnotu lietadiel len znalec z odboru doprava letecká. 4. Plavidlá Plavidlá sú plávajúce telesá. Znalec môže ohodnocovať plte (zväzky plávajúcich telies), lode, technické plavidlá (s pohonom a bez pohonu), plávajúce zariadenia a športové a rekreačné plavidlá. Podľa ďalej uvedeného postupu môže stanovovať hodnotu plavidiel len znalec z odboru doprava lodná. 5. Členenie na skupiny Skupinou zložky majetku podniku sa rozumie funkčne, konštrukčne a montážne jednotný celok. Zložka majetku podniku sa spravidla ohodnocuje ako celok. V prípade, že niektorá skupina zložky majetku podniku má podstatne iný technický stav (lepší alebo horší ako celok), resp. jednotlivé skupiny zložky majetku podniku majú výrazne odlišnú životnosť, hodnotí sa zložka majetku podniku rozčlenená na skupiny. Metodika ohodnocovania skupín je rovnaká ako metodika ohodnocovania celku. O tom, či zložku majetku podniku pri ohodnocovaní treba alebo netreba členiť na skupiny, rozhoduje znalec. 6. Pomerný diel skupiny (PDS) [%] Je to percentuálne vyjadrenie podielu príslušnej skupiny z novej zložky majetku podniku ako celku bez mimoriadnej výbavy. 7. Štandardná výbava Štandardnou výbavou zložky majetku podniku sa rozumie výbava zahrnutá obvykle v tzv. základnej cene zložky majetku. 8. Mimoriadna výbava (MV) Mimoriadna výbava zložky majetku podniku je vybavenosť zložky majetku podniku nad rámec štandardne dodávanej výbavy výrobcom daného typu zložky majetku podniku stanovenej výrobcom, resp. dovozcom, autorizovaným distribútorom alebo predajcom, ktorej vstupná cena nie je zahrnutá do vstupnej ceny zložky majetku podniku. Pri určovaní hodnoty mimoriadnej výbavy znalec vychádza z údajov a katalógov výrobcov, z údajov a katalógov autorizovaných predajcov, prípadne z iných katalógov a zdrojov. 9. Predpokladaná životnosť (Ž) [roky, h] Je to predpokladaná technická životnosť zložky majetku podniku v rokoch (hodinách) stanovená na základe technických parametrov zložky majetku a jej normálneho používania za predpokladu vykonávania údržby a opráv podľa pokynov výrobcu alebo predajcu zložky majetku podniku. Ak má ohodnocovaná zložka majetku podniku (skupina) uvedenú životnosť v mesiacoch alebo v pracovných hodinách, v prípade potreby sa prepočíta na životnosť v rokoch (jeden mesiac je 1/12 roka = 0,083 roka, pri jednozmennej prevádzke jeden pracovný deň má 8 pracovných hodín a jeden pracovný rok má 250 pracovných dní, pri trvalej prevádzke má pracovný deň 24 hodín, rok má 365 dní). Ak existuje osobitný predpis,1) znalec pre ohodnocovanú zložku majetku podniku stanoví životnosť v súlade s osobitným predpisom. 10. Doba prevádzky (

  1. r)[mesiace, roky] Doba prevádzky je vek zložky majetku podniku (skupiny) uvedený v mesiacoch alebo rokoch od dátumu jej prvého uvedenia do prevádzky, prípadne od jej uvedenia do prevádzky po vykonaní celkovej alebo generálnej opravy, rekonštrukcie alebo modernizácie po dátum ohodnotenia. Pri stanovovaní doby prevádzky zložky majetku podniku znalec postupuje v súlade s osobitnými predpismi.1) Ak mala zložka majetku podniku od dátumu zaradenia do prevádzky z rôznych dôvodov prerušenú prevádzku, musí to znalec do posudku uviesť a dokladovať. Ak ide o zložku majetku podniku (skupiny), pri ktorej nemožno zistiť presný dátum prvého uvedenia zložky majetku podniku do prevádzky, môže ju znalec stanoviť od dátumu výroby zložky majetku podniku alebo ak nemožno zistiť dátum výroby, tak odborným odhadom. 11. Koeficient zmennosti (KZ) [-] Koeficient zmennosti sa určuje podľa režimu práce len pre zložky majetku podniku: stroje a strojové zariadenia podľa osobitných predpisov.1) 12. Zostatkové percento prevádzkyschopnosti (ZO) [%] Je to zostatkové percento prevádzkyschopnosti zložky majetku podniku, ktoré zostáva po skončení predpokladanej životnosti zložky majetku podniku. Číselná hodnota ZO sa stanoví podľa osobitných predpisov.1) 13. Základná amortizácia za dobu prevádzky (ZA) [%] Je percentuálnou mierou fyzického opotrebovania zložky majetku podniku počas jej skutočnej prevádzky. Podklady na výpočet základnej amortizácie znalec stanoví v súlade s osobitnými predpismi.1) 14. Východiskový technický stav (VTS) [%] Je to technický stav novej zložky majetku podniku, prípadne zložky majetku podniku po celkovej alebo generálnej oprave, modernizácii alebo rekonštrukcii vo vzťahu k novej zložke majetku podniku. Vyjadruje sa v percentách. Ak sa na zložke majetku podniku (skupine) nevykonala celková alebo generálna oprava, rekonštrukcia alebo modernizácia, jej východiskový technický stav sa rovná 100 %. Ak na zložke majetku sa vykonala celková alebo generálna oprava, rekonštrukcia alebo modernizácia, jej východiskový technický stav sa stanoví podľa osobitných predpisov.1) 15. Zmena technického stavu (Z) [%] Zmena technického stavu vyjadruje zmenu technického stavu zložky majetku podniku (lepší alebo horší technický stav), ako je predpokladaný stav daný základnou amortizáciou zložky majetku podniku. Hodnota Z rovnajúca sa 0 % znamená, že skutočný technický stav zložky majetku podniku je totožný s predpokladaným stavom daným základnou amortizáciou zložky majetku podniku. Zrážkou (-Z) alebo prirážkou (+Z) sa zohľadňuje charakter prevádzky zložky majetku podniku, kvalita jej údržby, vyskytujúce sa chyby, poškodenia a pod. Zrážka alebo prirážka môže vyjadrovať aj kvalitu vykonaných opráv, poškodenie skupín, ktoré nie je spôsobené normálnym opotrebovaním, prípadne zvýšené opotrebenia na začiatku prevádzky zložky majetku podniku. Zrážka Z sa uplatňuje aj za prevádzku zložky majetku podniku po predpokladanej životnosti, resp. zmena technického stavu spôsobená inými objektívnymi príčinami. 16. Skutočný technický stav (TS) [%] Je to taký technický stav zložky majetku podniku, ktorý predstavuje jej reálny zostatkový technický stav k dátumu ohodnocovania. 17. Porovnateľná hodnota (PH) [Sk] V prípade, ak nemožno zistiť vstupnú cenu ohodnocovanej zložky majetku podniku, stanoví sa porovnateľná hodnota ohodnocovanej zložky majetku podniku ako obstarávacia cena novej zložky majetku podniku porovnateľnej výkonom a úžitkovosťou pre rok výroby (obstarania) ohodnocovanej zložky majetku podniku. Typ porovnateľnej zložky majetku podniku a jej presnú špecifikáciu spolu so spôsobom určenia jej ceny uvedie znalec v posudku. V prípade zložky majetku podniku s veľkou hodnotou obstarávacej ceny a v prípade, že sa porovnateľná zložka majetku podniku presne nezhoduje s ohodnocovanou zložkou majetku podniku, môže znalec porovnateľnú hodnotu stanoviť aj na základe porovnania obstarávacích cien viacerých zložiek majetku podniku. Porovnateľnú hodnotu možno stanoviť aj pomocou rozpočtovej ceny na mernú jednotku alebo iných hodnoverných metód. Porovnateľná hodnota sa vzťahuje aj na zložku majetku podniku zhotovenú vlastnou činnosťou, prípadne aj na zložku majetku podniku, na ktorú majiteľ podniku nemá cenovú kalkuláciu. 18. Východisková hodnota (VH) [Sk] Východisková hodnota zložky majetku podniku sa používa na výpočet technickej hodnoty zložky majetku podniku TH a všeobecnej hodnoty zložky majetku podniku VŠH. 19. Technická hodnota zložky majetku podniku (TH) [Sk] Je to zvyšok technickej životnosti zložky majetku podniku vyjadrený v slovenských korunách k dátumu jej ohodnocovania. 20. Technická hodnota mimoriadnej výbavy (THMV) [Sk] Je to hodnota zvyšujúca technickú hodnotu zložky majetku podniku o hodnotu jeho mimoriadnej výbavy k dátumu jej ohodnocovania. 21. Koeficient predajnosti zložky majetku podniku (kP) [-] Predstavuje vo všeobecnosti pomer medzi spriemerovanými skutočne dosahovanými predajnými cenami a technickou hodnotou TH určitej, resp. porovnateľnej zložky majetku podniku v danom čase a mieste jej ohodnocovania. Pri stanovovaní koeficientu predajnosti znalec postupuje podľa osobitného predpisu platného k rozhodnému dátumu a postup náležite zdôvodní. 22. Všeobecná hodnota (VŠH) [Sk] Všeobecná hodnota zložky majetku podniku je hodnota zložky majetku podniku v danom mieste a čase, pri ktorej stanovení sú okrem vplyvu opotrebovania zahrnuté aj vplyvy trhu (predajnosť typu zložky majetku podniku). Vyjadruje hodnotu zložky majetku podniku pri jej predaji obvyklým spôsobom na voľnom trhu k rozhodnému dátumu. Znalec v znaleckom posudku vždy uvedie, či vypočítaná všeobecná hodnota zložky majetku je vrátane dane z pridanej hodnoty, alebo bez dane z pridanej hodnoty. B. POSTUP PRI VÝPOČTE HODNOTY Všeobecná hodnota sa vypočíta týmto postupom: 1. Východisková hodnota (VH) Znalec východiskovú hodnotu stanoví buď ako obstarávaciu cenu zložky majetku pre dátum ohodnocovania zložky, alebo ako objektivizovanú cenu z pôvodnej obstarávacej ceny zložky majetku, pričom znalec zdôvodní postup tejto objektivizácie. 2. Základná amortizácia (ZA) 2.1. Vzťahy pre výpočet základnej amortizácie pre stroje, dráhové vozidlá a plavidlá:
  2. a)pre r ≤ Ž:
  3. b)pre r > Ž: ZA = VTS - ZO [%], kde r - počet odpracovaných rokov [roky], Ž - predpokladaná životnosť stroja, dráhového vozidla, plavidla [roky], ZO - zostatkové percento prevádzkyschopného stroja, dráhového vozidla, plavidla po skončení predpokladanej životnosti Ž [%], kz - koeficient zmennosti stroja [-], VTS - východiskový technický stav stroja, dráhového vozidla, plavidla [%]. 2.2. Vzťahy pre výpočet ZA pre lietadlá:
  4. a)pre r ≤ Ž:
  5. b)pre r > Ž: ZA = VTS - ZO [%], kde VTS - východiskový technický stav lietadla [%], ZO - zostatkové percento prevádzkyschopnosti lietadla po skončení predpokladanej životnosti [%], q - podiel odpisov základnej amortizácie dva po sebe nasledujúce roky zohľadňujúci morálne opotrebenie lietadla (platí: 0 Ž - predpokladaná doba životnosti [roky], r - počet odpracovaných rokov [roky]. 3. Výpočet technického stavu (TS) Technický stav sa vypočíta podľa vzťahu kde VTS - východiskový technický stav stroja, strojového zariadenia, dráhového vozidla, plavidla, lietadla [%], ZA - základná amortizácia stroja, strojového zariadenia, dráhového vozidla, plavidla, lietadla [%], Z - zmena technického stavu stroja, strojového zariadenia, dráhového vozidla, plavidla, lietadla [%], kMO - koeficient morálneho opotrebenia stroja, strojového zariadenia, dráhového vozidla, plavidla, lietadla [-]. 4. Výpočet technickej hodnoty stroja, strojového zariadenia, dráhového vozidla, plavidla, lietadla (TH) Technická hodnota sa vypočíta podľa vzťahu kde VH - východisková hodnota [Sk], TS - technický stav [%], THMV - technická hodnota mimoriadnej výbavy [Sk]. 5. Výpočet všeobecnej hodnoty (VŠH) Všeobecná hodnota stroja, strojového zariadenia, dráhového vozidla, plavidla a lietadla sa vypočíta podľa vzťahu VŠH = TH . kP [Sk], kde TH - technická hodnota stroja, strojového zariadenia, dráhového vozidla, plavidla, lietadla [Sk], kP - koeficient predajnosti [-]. Koeficient predajnosti predstavuje vo všeobecnosti pomer medzi spriemerovanými skutočne dosiahnutými cenami a technickými hodnotami určitého, resp. porovnateľného typu stroja, strojového zariadenia, dráhového vozidla, plavidla alebo lietadla. Koeficient predajnosti stanoví znalec takto: kP = kPT . kPS . kPD . kPL . kPI [-], kde kPT - koeficient neúplnosti alebo neplatnosti dokumentácie potrebnej na prevádzku, kPS - koeficient zohľadňujúci dostupnosť náhradných dielov a servisných služieb na opravy a údržbu, kPD - koeficient dopytu po ohodnocovanom stroji, strojovom zariadení, dráhovom vozidle, plavidle alebo lietadle na trhu, kPL - koeficient sa použije pri stanovení všeobecnej hodnoty linky alebo technologického celku pozostávajúceho z viacerých strojov alebo aj jednotlivého stroja a zohľadňuje zníženie všeobecnej hodnoty technologického celku alebo stroja v dôsledku zásahu do celku,

nutnosťou jeho demontáže alebo vyčlenením niektorého stroja z technologického celku, vyčlenením skupiny strojov a pod.; pri stanovení koeficientu predajnosti dráhových vozidiel, plavidiel a lietadiel sa tento koeficient rovná 1,0, kPI - koeficient ostatných vplyvov,

stroj v záručnej lehote, počet predchádzajúcich užívateľov (neznámy spôsob údržby a exploatácie, nevhodná lokalizácia, vysoké náklady na demontáž, stroj po havárii, nevhodné klimatické podmienky a pod.). Príloha č. 5 k vyhláške č. 86/2002 Z. z. POSTUP STANOVENIA VŠEOBECNEJ HODNOTY ELEKTROTECHNICKÝCH ZARIADENÍ Znalec zatriedi posudzovanú zložku majetku podniku do príslušnej kategórie uvedenej v osobitných predpisoch.1) A. ZÁKLADNÉ POJMY A NÁZVOSLOVIE 1. Elektrotechnické zariadenia Elektrotechnické zariadenia sú zariadenia na výrobu, rozvod, premenu a prenos elektrickej energie; zariadenia, ktoré využívajú elektrickú energiu na prenos, spracovanie, záznam a reprodukciu informácií; zariadenia, ktoré využívajú elektrickú energiu na meracie a riadiace účely; zariadenia, ktoré využívajú elektrickú energiu na iné účely, a vyhradené elektrické zariadenia uvedené v osobitných predpisoch.1) Tieto zariadenia majú samostatné technicko-ekonomické podmienky prevádzky. Podľa ďalej uvedeného postupu sa môže stanoviť hodnota elektrotechnických zariadení uvedených v osobitných predpisoch.2) Tieto predpisy zároveň určujú rozsah oprávnenia na výkon znaleckej činnosti v odboroch elektrotechnika. 2. Predpokladaná životnosť (Ž) [roky] Je to predpokladaná technická životnosť elektrotechnického zariadenia v rokoch stanovená na základe jeho technických parametrov a jeho normálneho používania za predpokladu vykonávania údržby a opráv podľa pokynov výrobcu alebo predajcu. Ak má ohodnocované elektrotechnické zariadenie uvedenú životnosť v mesiacoch, v prípade potreby sa prepočíta na životnosť v rokoch (jeden mesiac je 1/12 roka = 0,083 roka). Ak existuje osobitný predpis,2) znalec pre ohodnocované elektrotechnické zariadenie stanoví životnosť v súlade s osobitným predpisom. 3. Doba prevádzky (

  1. r)[mesiace, roky] Doba prevádzky je vek elektrotechnického zariadenia uvedený v mesiacoch alebo rokoch od dátumu jeho prvého uvedenia do prevádzky, prípadne od jeho uvedenia do prevádzky po vykonaní celkovej alebo generálnej opravy, rekonštrukcie alebo modernizácie po dátum ohodnotenia. Pri stanovovaní doby prevádzky elektrotechnického zariadenia znalec postupuje v súlade s osobitnými predpismi.2) Ak malo elektrotechnické zariadenie od dátumu zaradenia do prevádzky z rôznych dôvodov prerušenú prevádzku, musí to znalec do posudku uviesť a dokladovať. Ak ide o elektrotechnické zariadenie, pri ktorom nemožno zistiť presný dátum prvého uvedenia do prevádzky, môže ju znalec stanoviť od dátumu výroby elektrotechnického zariadenia, alebo ak nemožno zistiť dátum výroby, tak odborným odhadom. 4. Zostatkové percento prevádzkyschopnosti (ZO) [%] Je to zostatkové percento prevádzkyschopnosti elektrotechnického zariadenia, ktoré zostáva po skončení predpokladanej životnosti. Číselná hodnota zostatkového percenta prevádzkyschopnosti sa stanoví podľa osobitných predpisov.2) 5. Základná amortizácia za dobu prevádzky (ZA) [%] Je percentuálnou mierou fyzického opotrebovania elektrotechnického zariadenia počas jeho skutočnej prevádzky. Podklady na výpočet základnej amortizácie počas prevádzky znalec stanoví v súlade s osobitnými predpismi.2) 6. Východiskový technický stav (VTS) [%] Je to technický stav nového elektrotechnického zariadenia, prípadne elektrotechnického zariadenia po celkovej alebo generálnej oprave, modernizácii alebo rekonštrukcii vo vzťahu k novému elektrotechnickému zariadeniu. Vyjadruje sa v percentách. Ak na elektrotechnickom zariadení nebola vykonaná celková alebo generálna oprava, rekonštrukcia alebo modernizácia, tak sa jeho východiskový technický stav rovná 100 %. Ak na elektrotechnickom zariadení bola vykonaná celková alebo generálna oprava, rekonštrukcia alebo modernizácia, jeho východiskový technický stav sa stanoví podľa osobitných predpisov.2) 7. Zmena technického stavu (Z) [%] Zmena technického stavu vyjadruje zmenu technického stavu elektrotechnického zariadenia (lepší alebo horší technický stav), ako je predpokladaný stav daný základnou amortizáciou elektrotechnického zariadenia. Hodnota zmeny technického stavu rovnajúca sa 0 % znamená, že skutočný technický stav elektrotechnického zariadenia je totožný s predpokladaným stavom daným amortizáciou elektrotechnického zariadenia. Zrážkou (-Z) alebo prirážkou (+Z) sa zohľadňuje charakter prevádzky elektrotechnického zariadenia, kvalita jeho údržby, vyskytujúce sa chyby, poškodenia a podobne. Zrážka alebo prirážka môže vyjadrovať aj kvalitu vykonaných opráv, poškodenie skupín, ktoré nie je spôsobené normálnym opotrebovaním elektrotechnického zariadenia. Zrážka (-Z) sa uplatňuje aj za prevádzku elektrotechnického zariadenia po predpokladanej životnosti, resp. zmenu technického stavu spôsobenú inými objektívnymi príčinami. 8. Technický stav (TS) [%] Je to taký technický stav elektrotechnického zariadenia, ktorý predstavuje jeho reálny technický stav k dátumu ohodnocovania. 9. Porovnateľná hodnota (PH) [Sk] V prípade, ak nie je možné zistiť vstupnú cenu ohodnocovaného elektrotechnického zariadenia, stanoví sa porovnateľná hodnota ohodnocovaného elektrotechnického zariadenia ako obstarávacia cena nového elektrotechnického zariadenia porovnateľného úžitkovými vlastnosťami v roku výroby (obstarania) ohodnocovaného elektrotechnického zariadenia. Typ porovnateľného elektrotechnického zariadenia a jeho presnú špecifikáciu spolu so spôsobom určenia jeho ceny uvedie znalec v posudku. Porovnateľná hodnota sa vzťahuje aj na elektrotechnické zariadenie zhotovené vlastnou činnosťou, prípadne aj na elektrotechnické zariadenie, na ktoré majiteľ nemá cenovú kalkuláciu. 10. Východisková hodnota (VH) [Sk] Východisková hodnota zložky majetku podniku sa používa na výpočet technickej hodnoty zložky majetku podniku TH a všeobecnej hodnoty zložky majetku podniku VŠH. 11. Technická hodnota (TH) [Sk] Je to zvyšok technickej životnosti zložky majetku podniku vyjadrený v slovenských korunách k dátumu jej ohodnocovania. 12. Koeficient predajnosti (kP) [-] Koeficient predajnosti predstavuje vo všeobecnosti pomer medzi spriemerovanými, skutočne dosahovanými predajnými cenami a technickou hodnotou určitého, resp. porovnateľného elektrotechnického zariadenia v danom čase a mieste jeho ohodnocovania. Pri stanovovaní koeficientu predajnosti znalec postupuje podľa osobitného predpisu platného k rozhodnému dátumu a postup náležite zdôvodní. 13. Všeobecná hodnota (VŠH) [Sk] Všeobecná hodnota elektrotechnického zariadenia je jeho hodnota v danom mieste a čase, pri ktorej stanovení sú okrem vplyvu opotrebovania zahrnuté aj vplyvy trhu (predajnosť typu elektrotechnického zariadenia). Vyjadruje hodnotu elektrotechnického zariadenia pri jeho predaji obvyklým spôsobom na voľnom trhu k rozhodnému dátumu. Znalec v znaleckom posudku vždy uvedie, či vypočítaná všeobecná hodnota zložky majetku je vrátane dane z pridanej hodnoty alebo bez dane z pridanej hodnoty. B. POSTUP PRI VÝPOČTE HODNOTY Všeobecná hodnota sa vypočíta týmto postupom: 1. Východisková hodnota (VH) Znalec východiskovú hodnotu elektrotechnického zariadenia VH stanoví ako obstarávaciu cenu elektrotechnického zariadenia k dátumu ohodnocovania elektrotechnického zariadenia alebo ako objektivizovanú cenu z pôvodnej obstarávacej ceny elektrotechnického zariadenia, pričom znalec zdôvodní postup tejto objektivizácie. 2. Základná amortizácia [ZA]
  2. a)pre r ≤ Ž
  3. b)pre r > Ž ZA = VTS - ZO [%], kde r - počet odpracovaných rokov [roky], Ž - predpokladaná životnosť elektrotechnického zariadenia [roky], ZO - zostatkové percento prevádzkyschopnosti elektrotechnického zariadenia po skončení predpokladanej životnosti [%], VTS - východiskový technický stav elektrotechnického zariadenia [%]. 3. Výpočet technického stavu (TS) Technický stav sa vypočíta podľa vzťahu kde VTS - východiskový technický stav elektrotechnického zariadenia [%], ZA - základná amortizácia elektrotechnického zariadenia [%], Z - zmena technického stavu elektrotechnického zariadenia [%], kMO - koeficient morálneho opotrebenia [-]. 4. Výpočet technickej hodnoty elektrotechnického zariadenia (TH) Technická hodnota sa vypočíta podľa vzťahu kde VH - východisková hodnota elektrotechnického zariadenia [Sk], TS - technický stav elektrotechnického zariadenia [%]. 5. Výpočet všeobecnej hodnoty (VŠH) Všeobecná hodnota elektrotechnického zariadenia sa vypočíta podľa vzťahu VŠH = TH . kP [Sk], kde TH - technická hodnota elektrotechnického zariadenia [Sk], kp - koeficient predajnosti [-]. Koeficient predajnosti sa vypočíta podľa vzťahu kP = kPT . kPS . kPD . kPL . kPI [-], kde kPT - koeficient zohľadňujúci neúplnosť alebo neplatnosť dokumentácie potrebnej na prevádzku elektrotechnického zariadenia a pod., kPS - koeficient zohľadňujúci dostupnosť náhradných dielcov a servisných služieb na opravy a údržbu elektrotechnického zariadenia, kPD - koeficient dopytu po ohodnocovanom elektrotechnickom zariadení na trhu, kPL - koeficient sa použije pri stanovení všeobecnej hodnoty linky alebo technologického celku pozostávajúceho z viacerých elektrotechnických zariadení alebo aj jednotlivého elektrotechnického zariadenia a zohľadňuje zníženie všeobecnej hodnoty technologického celku alebo elektrotechnického zariadenia v dôsledku zásahu do celku,

nutnosťou jeho demontáže alebo vyčlenením niektorého elektrotechnického zariadenia z technologického celku, kPI - koeficient ostatných vplyvov,

elektrotechnické zariadenie v záručnej lehote, počet predchádzajúcich užívateľov (neznámy spôsob údržby a exploatácie elektrotechnického zariadenia, elektrotechnické zariadenie po havárii a pod.). Príloha č. 6 k vyhláške č. 86/2002 Z. z. POSTUP PRI VÝPOČTE VŠEOBECNEJ HODNOTY CESTNÝCH VOZIDIEL A. ZÁKLADNÉ POJMY A NÁZVOSLOVIE

  1. Cestné vozidlo Cestné vozidlo (ďalej len „vozidlo“) je motorové vozidlo, nemotorové vozidlo, prípojné vozidlo, zvláštne motorové alebo nemotorové vozidlo (pojazdný stroj) a ostatné vozidlá. Podľa § 2 vyhlášky Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky č. 116/1997 Z. z.1) (ďalej len „vyhláška“) sú to vozidlá zaradené do kategórií L, M, N, O, R, S a T. Na účely tejto vyhlášky zaradí znalec vozidlo do kategórie podľa osobitného predpisu.2)
  2. Základné časti vozidla - technická skupina Technickou skupinou (ďalej len „skupina“) sa na účely stanovenia hodnoty vozidla rozumie funkčne, konštrukčne a montážne jednotný celok. Rozdelenie vozidla na skupiny pre potreby ohodnocovania závisí od jeho technickej koncepcie.
  3. Mimoriadna výbava vozidla Mimoriadna výbava vozidla je vybavenosť vozidla nad rámec štandardne dodávanej výbavy výrobcom daného typu vozidla. Štandardnou výbavou vozidla sa rozumie výbava zahrnutá obvykle v tzv. základnej cene vozidla. Pri určovaní mimoriadnej výbavy znalec vychádza z údajov a katalógov výrobcov, z údajov a katalógov autorizovaných predajcov, prípadne z iných katalógov a zdrojov.
  4. Doba prevádzky (T) [mesiace] Doba prevádzky je vek vozidla (skupiny) uvedený v mesiacoch od dátumu jeho (jej) prvého uvedenia do prevádzky, prípadne od uvedenia do prevádzky po vykonaní celkovej alebo generálnej opravy po dátum ohodnotenia. Ak vozidlo nebolo uvedené do prevádzky v tom istom roku, ako je jeho rok výroby (okrem vozidiel modelového radu o rok vyššieho, ako je ich rok výroby), uvažuje sa doba prevádzky od
  5. januára roku nasledujúceho po roku výroby. Ak ide o vozidlá (skupiny), pri ktorých nemožno zistiť presný dátum prvého uvedenia do prevádzky, tento znalcom stanovený dátum je
  6. júl v roku výroby vozidla (skupiny). Obdobne znalec postupuje pri stanovení doby prevádzky dielov mimoriadnej výbavy, prípadne jednotlivých súčiastok.
  7. Predpokladaný ročný jazdný výkon (PKV) [km/rok] Predpokladaný ročný jazdný výkon vyjadruje priebeh predpokladaného ročného jazdného výkonu určených kategórií vozidiel za ich predpokladanú dobu prevádzky. Znalec stanoví predpokladaný ročný jazdný výkon na základe zaradenia vozidla do príslušnej kategórie.2)
  8. Predpokladaný počet najazdených kilometrov (PRKM) [km] Predpokladaný počet najazdených kilometrov vyjadruje predpokladaný počet najazdených kilometrov určených kategórií vozidiel za ich skutočnú dobu prevádzky. Je daný dvanástinou súčinu predpokladaného ročného jazdného výkonu (PKV) s dobou prevádzky vozidla (T).
  9. Počet skutočne najazdených kilometrov (PSKM) [km] Počet skutočne najazdených kilometrov určuje počet skutočne najazdených kilometrov vozidla od jeho prvého uvedenia do prevádzky, prípadne od uvedenia do prevádzky po vykonaní generálnej opravy po dátum ohodnotenia. Pri určovaní počtu skutočne najazdených kilometrov skupiny sa uvažuje jazdný výkon od jej prvého uvedenia do prevádzky alebo od jej uvedenia do prevádzky po vykonaní celkovej opravy.
  10. Rozdiel v počte najazdených kilometrov (RKM) [km] Je to rozdiel medzi počtom skutočne najazdených kilometrov (PSKM) a predpokladaným počtom najazdených kilometrov (PRKM).
  11. Koeficient najazdených kilometrov (kKM) [%] Koeficient najazdených kilometrov vyjadruje amortizáciu vozidla vzhľadom na predpokladaný počet najazdených kilometrov.
  12. Koeficient amortizácie za skutočne najazdené kilometre (kAM) [%] Koeficient amortizácie za skutočne najazdené kilometre vyjadruje vplyv skutočne najazdených kilometrov na celkovú základnú amortizáciu vozidla. Rovná sa desaťtisícine súčinu rozdielu medzi počtami najazdených kilometrov (RKM) s koeficientom najazdených kilometrov (kKM).
  13. Základná amortizácia za dobu prevádzky vozidla (skupiny) (ZAV) [%] Je to amortizácia, ktorá vyjadruje predpokladaný pokles technickej hodnoty vozidla (skupiny) za dobu jeho (jej) prevádzky. Určuje sa pomocou amortizačných stupníc určených pre jednotlivé kategórie vozidiel.
  14. Celková základná amortizácia vozidla (ZA) [%] Celková základná amortizácia vozidla vyjadruje opotrebenie, ktoré sa rovná priemernému opotrebeniu porovnateľného (etalónového) vozidla rovnakého veku, rovnakej doby prevádzky a rovnakého počtu najazdených kilometrov pri priemernej primeranej údržbe. Keďže každá kategória vozidiel zahŕňa pomerne veľký a rozmanitý súbor typov vozidiel, pri stanovení priebehu celkových základných amortizácií sa musí pri každej kategórii vozidiel zohľadniť priemerná amortizácia. Celková základná amortizácia vozidla pri kategóriách vozidiel s predpísaným predpokladaným počtom najazdených kilometrov (PRKM) je súčtom základnej amortizácie za dobu prevádzky vozidla (ZAV) a vzťahu určujúceho zvýšenie, prípadne zníženie celkovej základnej amortizácie za počet skutočne najazdených kilometrov.
  15. Východisková hodnota vozidla (VHV) [Sk] Východisková hodnota vozidla sa používa na výpočet technickej hodnoty vozidla (THV) vyjadrenej v slovenských korunách, všeobecnej hodnoty vozidla (VŠH) a na výpočet reprodukčnej obstarávacej hodnoty vozidla (ROH).
  16. Východiskový technický stav skupiny (VTSS) [%] Je to technický stav skupiny vyjadrený v percentách v čase jej uvedenia do prevádzky, ktorý udáva jej technický stav v porovnaní s novou skupinou. Skupina sa začína amortizovať od prvého uvedenia do prevádzky. Ak na skupine nebola vykonaná celková oprava, tak sa východiskový technický stav rovná 100 %. Hodnoty východiskových technických stavov jednotlivých skupín po vykonaní celkovej opravy je potrebné určiť v zmysle preskúmateľnej, resp. platnej metodiky.
  17. Zrážka, prirážka za technický stav (ZP) [± %] Zrážka, prirážka za technický stav vyjadruje lepší alebo horší technický stav skupiny, dielu mimoriadnej výbavy, príp. vozidla ako celku, než je predpokladaný stav daný základnou amortizáciou skupiny, dielu mimoriadnej výbavy, príp. vozidla.
  18. Technický stav skupiny (TSS) [%] Je to zvyšok technickej životnosti skupiny v porovnaní s novou skupinou vyjadrený v percentách.
  19. Pomerný diel skupiny (PDS) [%] Je to percentuálne vyjadrenie podielu príslušnej skupiny na novom vozidle ako celku bez mimoriadnej výbavy.
  20. Pomerný technický stav skupiny (PTSS) [%] Je to pomerný diel, ktorý predstavuje konkrétny technický stav skupiny z technického stavu vozidla.
  21. Technický stav vozidla (TSV) [%] Je to zvyšok technickej životnosti vozidla vyjadrený v percentách. Určuje ho súčet pomerných technických stavov (PTSS) jednotlivých skupín vozidla.
  22. Technická hodnota vozidla (TH) [Sk] Je to zvyšok technickej životnosti vozidla vyjadrený v Sk.
  23. Technická hodnota mimoriadnej výbavy (THMV) [Sk] Je to hodnota zvyšujúca technickú hodnotu vozidla o hodnotu jeho mimoriadnej výbavy.
  24. Koeficient predajnosti vozidla (kP) [-] Koeficient predajnosti vozidla vyjadruje predajnosť hodnoteného vozidla k rozhodnému dátumu.
  25. Všeobecná hodnota vozidla (VŠH) [Sk] Všeobecná hodnota vozidla je hodnota vozidla v danom mieste a čase, pri ktorej stanovení sú okrem vplyvu opotrebenia zahrnuté aj vplyvy trhu (predajnosť typu vozidla). Vyjadruje hodnotu vozidla pri jeho predaji obvyklým spôsobom na voľnom trhu k rozhodnému dátumu. Znalec v znaleckom posudku vždy uvedie, či vypočítaná všeobecná hodnota vozidla je vrátane dane z pridanej hodnoty, alebo bez dane z pridanej hodnoty.
  26. Reprodukčná obstarávacia hodnota vozidla (ROH) [Sk] Reprodukčná obstarávacia hodnota vozidla (ROH) je hodnota vozidla v slovenských korunách, ktorú treba uhradiť pri obstaraní porovnateľného vozidla obvyklým spôsobom na voľnom trhu v rozhodnej dobe vrátane primeraných a obvyklých nákladov na jeho zaobstaranie. B. POSTUP PRI VÝPOČTE VŠEOBECNEJ HODNOTY CESTNÝCH VOZIDIEL
  27. Určenie východiskovej hodnoty vozidla (VHV) Východiskovú hodnotu vozidla znalec určí podľa predpísaného postupu, pričom vždy uvedie, či ide o hodnotu s daňou z pridanej hodnoty, alebo bez dane z pridanej hodnoty. Metodiku určenia, resp. výpočtu východiskových hodnôt vozidiel predpisujú metodické pokyny.
  28. Zatriedenie vozidla do kategórie Cestné vozidlá sa na účely určenia hodnoty rozdeľujú do kategórií podľa metodiky, ktorú určuje osobitný predpis platný k rozhodnému dátumu.
  29. Výpočet základnej amortizácie vozidla (skupiny) [%] Prípadne ak východiskový technický stav vozidla je 100 %, základná amortizácia sa vypočíta podľa zjednodušeného vzťahu ZA = (100 - ZAV).kAM + ZAV [%], kde ZA - základná amortizácia vozidla (skupiny) [%], VTSSi - východisková technická hodnota skupiny [Sk], ZAV - základná amortizácia za dobu prevádzky vozidla (skupiny) [%], kAM - koeficient amortizácie za skutočne najazdené kilometre, ktorý sa do výpočtu dosadzuje v desatinnom tvare [%/100]. Pri vozidlách, pre ktoré platný znalecký štandard2) alebo metodický pokyn nepredpisuje výpočet koeficientu amortizácie za skutočne najazdedé kilometre, platí ZA = ZAV.
  30. Určenie a výpočet technického stavu skupín (TSS) a technického stavu vozidla (TSV) Na výpočet technického stavu vozidla (TSV) slúži tabuľka výpočtu technickej hodnoty vozidla, ktorú predpisuje platný osobitný predpis k rozhodnému dátumu.
  31. Určenie technickej hodnoty mimoriadnej výbavy (THMV) Mimoriadna výbava sa na účely výpočtu hodnoty vozidiel (HMV) rozdeľuje do dvoch základných skupín: a) mimoriadna výbava nenahrádzajúca pôvodné diely (skupiny) štandardne vybaveného vozidla, ale rozširujúca jeho technické, úžitkové, prípadne estetické vlastnosti, b) mimoriadna výbava nahrádzajúca pôvodné diely, prípadne skupiny štandardne vybaveného vozidla. Technická hodnota mimoriadnej výbavy sa vypočíta podľa týchto vzťahov: kde TSMV - technický stav mimoriadnej výbavy [%], ZA - základná amortizácia mimoriadnej výbavy [%], VH - východisková hodnota mimoriadnej výbavy [Sk], THMV - technická hodnota mimoriadnej výbavy [Sk].
  32. Výpočet technickej hodnoty (TH) Technická hodnota vyjadruje zvyšok technickej životnosti vozidla vyjadrený v slovenských korunách a nie sú v nej zahrnuté vplyvy zohľadňujúce trhové a ekonomické podmienky. Pri výpočte technickej hodnoty postupuje znalec podľa tohto vzťahu: kde TSV - technický stav vozidla [%], VHV - východisková hodnota vozidla [Sk], THMV - technická hodnota mimoriadnej výbavy [Sk].
  33. Určenie koeficientu predajnosti (kP) Pri výpočte koeficientu predajnosti znalec postupuje podľa osobitného predpisu platného k rozhodnému dátumu a postupy náležite zdôvodní.
  34. Výpočet všeobecnej hodnoty vozidla (VŠH) Všeobecná hodnota vozidla je hodnota v slovenských korunách, ktorej výpočet zahŕňa okrem vplyvov opotrebenia aj vplyvy trhu (predajnosť typu vozidla). Vypočíta sa ako súčin technickej hodnoty vozidla (TH) s koeficientom predajnosti kP. VŠH = TH . kP [Sk], kde TH - technická hodnota [Sk], kP - koeficient predajnosti [-].
  35. Výpočet reprodukčnej obstarávacej hodnoty vozidla (ROH) V prípade potreby vypočíta znalec aj reprodukčnú obstarávaciu hodnotu vozidla (ROH). Pri jej výpočte znalec vychádza z aktuálneho vývoja na trhu, aktuálnych ekonomických podmienok a právnych noriem. ROH = VŠH + ZN [Sk], kde VŠH - všeobecná hodnota vozidla [Sk], NZ - náklady na zaobstaranie, ktoré predstavujú bežné priemerné náklady potrebné na zaobstaranie podobného typu porovnateľného vozidla v danom regióne a v rozhodnom čase (

obvyklá obchodná marža predajcu, náklady na prihlásenie vozidla do evidencie a pod.) [Sk]. Príloha č. 7 k vyhláške č. 86/2002 Z. z. STANOVENIE VŠEOBECNEJ HODNOTY FINANČNÝCH INVESTÍCIÍ 1. Všeobecná hodnota podielových cenných papierov a vkladov v podnikoch s rozhodujúcim vplyvom a všeobecná hodnota cenných papierov a vkladov v podnikoch s podstatným vplyvom sa stanoví podnikateľskou, majetkovou, porovnávacou alebo kombinovanou metódou. Výsledná všeobecná hodnota vyjadruje objem odčerpateľných zdrojov, majetkové a nemajetkové výhody pre majiteľa podielových cenných papierov a vkladov, vplyv na riadenie podniku a možnosť speňaženia. Pri stanovení všeobecnej hodnoty verejne obchodovateľných podielových cenných papierov sa zohľadní porovnávacou metódou posledný známy kurz vyhlásený na tuzemskom alebo zahraničnom verejnom trhu. 2. Všeobecná hodnota ostatných podielových cenných papierov a vkladov sa stanoví podnikateľskou a majetkovou metódou. Výsledná všeobecná hodnota vyjadruje objem odčerpateľných zdrojov, majetkové a nemajetkové výhody pre majiteľa podielových cenných papierov a vkladov, ako aj jeho vplyv na riadenie podniku. Ak znalec nedisponuje informačnými zdrojmi potrebnými na stanovenie všeobecnej hodnoty ostatných cenných papierov a vkladov, postupuje takto:

  1. a)Všeobecná hodnota tuzemských alebo zahraničných verejne obchodovateľných cenných papierov na tuzemskom verejnom trhu alebo na zahraničnom verejnom trhu sa stanoví kurzom vyhláseným na príslušnom trhu ku dňu ohodnocovania. Ak sa s ohodnocovaným cenným papierom ku dňu ohodnocovania neobchodovalo, jeho hodnota sa stanoví vo výške posledného dosiahnutého kurzu. Ak sa s ohodnocovaným cenným papierom neobchodovalo dlhšie ako tri mesiace, všeobecná hodnota sa stanoví ako hodnota vlastného imania pripadajúca na jeden cenný papier, pričom sa zohľadní výnos alebo vplyv plynúci majiteľovi cenného papiera a speňažiteľnosť ohodnocovaného cenného papiera.
  2. b)Všeobecná hodnota tuzemských alebo zahraničných verejne neobchodovateľných cenných papierov a vkladov sa stanoví ako hodnota vlastného imania pripadajúca na jeden cenný papier alebo podiel na majetku, pričom sa zohľadní výnos alebo vplyv plynúci majiteľovi cenného papiera alebo vkladu a speňažiteľnosť ohodnocovaného cenného papiera alebo vkladu. 3. Všeobecná hodnota pôžičiek poskytnutých podnikom v skupine sa stanoví podnikateľskou metódou, pričom sa zohľadní schopnosť podnikov v skupine uhradiť ohodnocované pôžičky, čas potrebný na uhradenie ohodnocovaných pôžičiek, spôsoby ručenia, aktuálne trhové úrokové sadzby a sankcie vyplývajúce z nesplnenia zmluvných podmienok. 4. Všeobecná hodnota iných finančných investícií sa stanoví podnikateľskou metódou, ktorá zohľadňuje objem odčerpateľných zdrojov plynúcich z investície, riziká spojené s investovaním a transformovaním ohodnocovaných zložiek majetku na peňažné prostriedky. Všeobecná hodnota iných finančných investícií, ktoré sú obchodované v danom čase a mieste, sa stanoví podnikateľskou a porovnávacou metódou. V prípade úverových cenných papierov sa zohľadňuje schopnosť dlžníka uhradiť záväzok v stanovenom objeme a čase, aktuálne trhové úrokové sadzby, ako aj sankcie vyplývajúce z nesplnenia zmluvných podmienok. Príloha č. 8 k vyhláške č. 86/2002 Z. z. STANOVENIE VŠEOBECNEJ HODNOTY ZÁSOB Všeobecná hodnota zásob sa stanoví po vykonaní fyzickej inventarizácie ku dňu spracovania znaleckého posudku. Východisková hodnota vychádza z hodnoty evidovanej v účtovníctve podniku alebo zo skutočného stavu zásob zisteného pri fyzickej inventarizácii. V prípade rozdielnosti vychádza znalecká organizácia z východiskovej hodnoty zistenej pri inventarizácii. Pri významnom množstve zásob špecifického druhu a pri zohľadnení ich technickej podstaty je potrebné konzultovať s odborníkom, prípadne všeobecnú hodnotu stanoví znalec príslušného znaleckého odboru. Všeobecná hodnota zásob sa stanoví ako súčin východiskovej hodnoty zásob a koeficientu objektivizácie. VŠHZ = VHZ . kO [Sk], kde VŠHZ - všeobecná hodnota zásob [Sk], VHZ - východisková hodnota zásob [Sk], kO - koeficient objektivizácie; zohľadňuje využiteľnosť zásob, možnosť ich transformácie na peňažné prostriedky, špecifické postavenie majiteľa zásob na trhu, priemerný náklad kapitálu spojeného s ich financovaním, nadbytočné stavy zásob, fyzický a morálny stav zásob a ich špecifické vlastnosti. Pri stanovení všeobecnej hodnoty zásob zohľadňujeme ich obrátkovosť [-]. Hodnotené zásoby na účely stanovenia hodnoty sa členia na
  3. a)zásoby použiteľné v podnikateľskej činnosti hodnoteného podniku,
  4. b)zásoby použiteľné, nie však v podnikateľskej činnosti hodnoteného podniku,
  5. c)neupotrebiteľné zásoby. 1. Všeobecná hodnota zásob použiteľných v podnikateľskej činnosti hodnoteného podniku alebo častí podniku
  6. a)Všeobecná hodnota materiálu vychádza z východiskovej hodnoty ku dňu spracovania znaleckého posudku; zohľadní sa špecifické postavenie majiteľa zásob materiálu na relevantnom trhu, skutočný fyzický a morálny stav, využiteľnosť vo výrobnom procese a možnosť transformácie na peňažné prostriedky. Všeobecná hodnota zásob materiálu sa stanoví z týchto častí: - základného materiálu, - pomocného materiálu, - prevádzkového materiálu, - náhradných dielcov, - obalov, - ostatného materiálu.
  7. b)Všeobecná hodnota nedokončenej výroby a polotovarov sa stanoví z výrobných nákladov ku dňu spracovania znaleckého posudku po zohľadnení postavenia majiteľa zásob nedokončenej výroby a polotovarov na relevantnom trhu, skutočného fyzického a morálneho stavu, využiteľnosti vo výrobnom procese a možnosti transformácie na peňažné prostriedky.
  8. c)Všeobecná hodnota hotových výrobkov sa stanoví z aktuálnych výrobných nákladov ku dňu spracovania znaleckého posudku; zohľadnia sa trhové hodnoty porovnateľných produktov, špecifické postavenie majiteľa zásob na relevantnom trhu, skutočné kvantitatívne a kvalitatívne parametre a možnosť transformácie na peňažné prostriedky.
  9. d)Všeobecná hodnota zvierat sa stanoví z východiskovej hodnoty; zohľadní sa úžitkovosť zistená ku dňu spracovania znaleckého posudku, trhové hodnoty porovnateľných druhov zvierat, biologická podstata a zdravotný stav hodnotených zvierat, špecifické postavenie majiteľa zásob na trhu, skutočné kvantitatívne a kvalitatívne parametre a možnosť ich transformácie na peňažné prostriedky.
  10. e)Všeobecná hodnota tovaru sa stanoví z východiskovej hodnoty, za ktorú možno zásoby tovaru obstarať ku dňu spracovania znaleckého posudku; zohľadnia sa možnosti následného speňaženia, obchodná marža, špecifické postavenie majiteľa zásob tovaru na relevantnom trhu, skutočné kvantitatívne a kvalitatívne parametre, sezónnosť, módnosť a možnosť ich transformácie na peňažné prostriedky.
  11. f)Všeobecná hodnota poskytnutých preddavkov na zásoby sa stanoví po identifikácii subjektov, ktorým sa poskytli preddavky; zohľadnia sa reálne možnosti (kvalita, množstvo, čas) plnenia uzavretých kontraktov s jednotlivými dodávateľmi. 2. Všeobecná hodnota použiteľných zásob, nie však v podnikateľskej činnosti hodnoteného podniku alebo častí podniku Všeobecná hodnota sa vypočíta z východiskovej hodnoty zásob ku dňu spracovania znaleckého posudku alebo z hodnôt porovnateľných položiek zásob; zohľadní sa skutočný fyzický a morálny stav zásob, možnosť ich speňaženia a náklady spojené s ich predajom. 3. Všeobecná hodnota neupotrebiteľných zásob Všeobecná hodnota neupotrebiteľných zásob zodpovedá objemu odčerpateľných zdrojov, ktoré možno dosiahnuť zo speňaženia zásob po odpočítaní nákladov spojených s ich speňažením. Príloha č. 9 k vyhláške č. 86/2002 Z. z. STANOVENIE VŠEOBECNEJ HODNOTY POHĽADÁVOK Všeobecná hodnota pohľadávok sa stanoví po vykonaní inventarizácie v zmysle § 14 ku dňu spracovania znaleckého posudku. Všeobecná hodnota pohľadávky sa stanoví ako súčin východiskovej hodnoty pohľadávky a koeficientu vymožiteľnosti pohľadávky. Východiskovou hodnotou sa rozumie jej účtovná hodnota. Účtovná hodnota pohľadávky v slovenských korunách znejúca na cudziu menu sa stanoví prepočtom účtovnej hodnoty pohľadávky v cudzej mene kurzom Národnej banky Slovenska platným ku dňu ohodnotenia. Všeobecná hodnota pohľadávky sa stanoví takto: VŠHPO = VHPO . kV [Sk], kde VŠHPO - všeobecná hodnota pohľadávky [Sk], VHPO - východisková hodnota pohľadávky [Sk], kV - koeficient vymožiteľnosti pohľadávky, pri ktorého výpočte sa zohľadní platobná disciplína dlžníka, jeho obchodná aktivita, dátum splatnosti, objem pohľadávky a zabezpečenie plnenia [-]. Pohľadávky sa po znaleckom preskúmaní vymožiteľnosti zadelia do skupín.
  12. a)Neklasifikované pohľadávky kV = 1,0. Na účely tejto vyhlášky sú neklasifikované pohľadávky pohľadávky do lehoty splatnosti, kde dlžník je platobne schopný a súčasne pohľadávku nie je možné zaradiť do skupiny zapísanej pod písmenami f),
  13. g)a h).
  14. b)Klasifikované pohľadávky triedy I kV = 0,60 - 1,0. Na účely tejto vyhlášky sú klasifikované pohľadávky triedy I pohľadávky po lehote splatnosti, kde dlžník je platobne schopný, dočasne platobne neschopný, alebo pohľadávky do lehoty splatnosti, kde dlžník je platobne schopný, dočasne platobne neschopný alebo platobne neschopný a súčasne pohľadávku nie je možné zaradiť do skupiny zapísanej pod písmenami f),
  15. g)a h).
  16. c)Klasifikované pohľadávky triedy II kV = 0,20 - 0,60. Na účely tejto vyhlášky sú klasifikované pohľadávky triedy II pohľadávky po lehote splatnosti, kde dlžník je dlhodobo platobne neschopný.
  17. d)Klasifikované pohľadávky triedy III kV = 0,00 - 0,20. Na účely tejto vyhlášky sú klasifikované pohľadávky triedy III pochybné a sporné pohľadávky po lehote splatnosti a pohľadávky po lehote splatnosti, kde je dlžník platobne neschopný.
  18. e)Premlčané pohľadávky kV = 0,00.
  19. f)Pohľadávky voči subjektom v likvidácii kV = 0,00 - 1,00.
  20. g)Pohľadávky voči subjektom v konkurze kV = 0,00 - 1,00.
  21. h)Pohľadávky súdne vymáhané (aktívne súdne spory a exekúcie) kV = 0,00 - 1,00. Pri stanovení všeobecnej hodnoty pohľadávok ich členenie priamo súvisí s ich charakterom. Príloha č. 10 k vyhláške č. 86/2002 Z. z. STANOVENIE VŠEOBECNEJ HODNOTY FINANČNÉHO MAJETKU 1. Všeobecná hodnota peňazí a cenín Všeobecná hodnota peňazí a cenín je ich východisková hodnota. Všeobecná hodnota peňazí a cenín v cudzej mene sa stanoví prepočtom ich východiskovej hodnoty v cudzej mene kurzom Národnej banky Slovenska ku dňu ohodnotenia. 2. Všeobecná hodnota peňazí na účtoch v bankách Všeobecná hodnota peňazí na účtoch v bankách je východisková hodnota zostatku vkladu ku dňu ohodnotenia. V prípade neschopnosti banky vyplácať vklady hodnota sa stanoví ako súčin východiskovej hodnoty vkladu a koeficientu vymožiteľnosti. Hodnota koeficientu vymožiteľnosti sa stanoví podľa prílohy č. 9. Všeobecná hodnota peňazí na účtoch vedených v cudzej mene sa stanoví prepočtom východiskovej hodnoty v cudzej mene kurzom Národnej banky Slovenska ku dňu ohodnotenia. Východiskovou hodnotou sa rozumie účtovná hodnota. Príloha č. 11 k vyhláške č. 86/2002 Z. z. STANOVENIE VŠEOBECNEJ HODNOTY OSTATNÉHO MAJETKU 1. Všeobecná hodnota nákladov budúcich období Všeobecná hodnota nákladov budúcich období sa stanoví ako súčin východiskovej hodnoty nákladov budúcich období a koeficientu objektivizácie. Koeficient objektivizácie zohľadňuje opodstatnenosť nákladov a schopnosť zmluvných partnerov splniť zmluvné podmienky. 2. Všeobecná hodnota príjmov budúcich období Všeobecná hodnota príjmov budúcich období sa stanoví ako súčin východiskovej hodnoty a koeficientu objektivizácie. Koeficient objektivizácie zohľadňuje opodstatnenosť príjmov budúcich období, schopnosť zmluvných partnerov splniť zmluvné podmienky a dôvody nevyúčtovania vykonaného plnenia. 3. Všeobecná hodnota kurzových rozdielov aktívnych Všeobecná hodnota kurzových rozdielov aktívnych sa pri ohodnotení podniku ako celku alebo ako častí podniku nestanovuje z dôvodu objektivizácie kurzových rozdielov v zložkách majetku podniku alebo cudzích zdrojov krytia, s ktorými bezprostredne súvisia. 4. Všeobecná hodnota dohadných účtov aktívnych Všeobecná hodnota dohadných účtov aktívnych sa stanoví ako súčin východiskovej hodnoty a koeficientu objektivizácie. Koeficient objektivizácie zohľadňuje opodstatnenosť vzniku dohadných účtov aktívnych a schopnosť zmluvných partnerov splniť zmluvné podmienky. Východiskovou hodnotou sa rozumie účtovná hodnota. Príloha č. 12 k vyhláške č. 86/2002 Z. z. STANOVENIE VŠEOBECNEJ HODNOTY CUDZÍCH PASÍV Všeobecná hodnota cudzích pasív sa stanoví po vykonaní inventarizácie v zmysle § 17 ku dňu spracovania znaleckého posudku. Všeobecná hodnota cudzích pasív sa stanoví ako súčin východiskovej hodnoty a koeficientu splatiteľnosti. Východiskovou hodnotou sa rozumie účtovná hodnota. Východisková hodnota cudzích pasív v slovenských korunách, ktoré sú evidované v cudzej mene, sa stanoví prepočtom východiskovej hodnoty cudzích pasív v cudzej mene kurzom Národnej banky Slovenska platným ku dňu ohodnotenia. Všeobecná hodnota cudzích pasív sa stanoví takto: VŠHCP = VHCP . kS [Sk], kde VŠHCP - všeobecná hodnota cudzích pasív [Sk], VHCP - východisková hodnota cudzích pasív [Sk], kS - koeficient splatiteľnosti, pri ktorého výpočte sa zohľadnia príslušné zákonné ustanovenia o premlčacej a prekluzívnej dobe a sankcie vyplývajúce z neplnenia zmluvných vzťahov [-]. 1. Všeobecná hodnota zákonných rezerv Všeobecná hodnota zákonných rezerv zodpovedá ich východiskovej hodnote. 2. Všeobecná hodnota rezerv na kurzové straty Všeobecná hodnota rezerv na kurzové straty sa pri ohodnotení podniku ako celku alebo častí podniku nestanovuje z dôvodu objektivizácie rezerv v zložkách majetku podniku alebo cudzích zdrojov krytia, s ktorými bezprostredne súvisia. 3. Všeobecná hodnota ostatných rezerv Všeobecná hodnota ostatných rezerv sa stanoví ako súčin východiskových hodnôt vytvorených rezerv a koeficientu objektivizácie. Koeficient objektivizácie vyjadruje opodstatnenosť vzniku a použitia rezerv. 4. Všeobecná hodnota záväzkov Všeobecná hodnota záväzkov sa stanoví ako súčin východiskových hodnôt záväzkov a koeficientu splatiteľnosti. 5. Všeobecná hodnota bankových úverov a výpomocí Všeobecná hodnota bankových úverov a výpomocí sa stanoví ako súčin východiskovej hodnoty bankových úverov a výpomocí a koeficientu splatiteľnosti. Koeficient splatiteľnosti vyjadruje sankcie vyplývajúce z neplnenia zmluvných vzťahov medzi veriteľom a dlžníkom, pričom jeho hodnota sa rovná hodnote jeden alebo väčšej ako jeden. 6. Všeobecná hodnota výdavkov budúcich období Všeobecná hodnota výdavkov budúcich období sa stanoví ako súčin východiskovej hodnoty výdavkov budúcich období a koeficientu objektivizácie. Koeficient objektivizácie zohľadňuje opodstatnenosť výdavkov a schopnosť zmluvných partnerov splniť zmluvné podmienky. 7. Všeobecná hodnota výnosov budúcich období Všeobecná hodnota výnosov budúcich období sa stanoví ako súčin východiskovej hodnoty výnosov budúcich období a koeficientu objektivizácie. Koeficient objektivizácie zohľadňuje opodstatnenosť výnosov budúcich období a schopnosť zmluvných partnerov splniť zmluvné podmienky. 8. Všeobecná hodnota kurzových rozdielov pasívnych Všeobecná hodnota kurzových rozdielov pasívnych sa pri ohodnotení podniku ako celku alebo časti podniku nestanovuje z dôvodu objektivizácie kurzových rozdielov v zložkách majetku podniku alebo cudzích zdrojov krytia, s ktorými bezprostredne súvisia. 9. Všeobecná hodnota dohadných účtov pasívnych Všeobecná hodnota dohadných účtov pasívnych sa stanoví ako súčin východiskovej hodnoty a koeficientu objektivizácie. Koeficient objektivizácie zohľadňuje opodstatnenosť vzniku dohadných účtov pasívnych a schopnosť zmluvných partnerov splniť zmluvné podmienky. Príloha č. 13 k vyhláške č. 86/2002 Z. z. VPLYV ČINNOSTI PODNIKU NA ŽIVOTNÉ PROSTREDIE Vplyv činnosti podniku na životné prostredie sa na účely tejto vyhlášky stanoví v znaleckom posudku oddelene od všeobecnej hodnoty podniku alebo jeho častí ako výška environmentálneho dlhu. Vo všetkých prípadoch je potrebné odborne zhodnotiť súlad konkrétneho stavu podniku, prevádzky, výrobne, objektov s platnými predpismi na ochranu životného prostredia, stavebného zákona a zákona o pôde i jej ochrane. Zhodnocuje sa najmä, v ktorých smeroch hodnotený objekt dodržuje, prípadne v ktorých nemôže dodržiavať platné právne predpisy na ochranu životného prostredia, s vyčíslením nákladov, ktoré sú nevyhnutné na dosiahnutie súladu s týmito predpismi, a vyčíslenie škôd na životnom prostredí spôsobené doterajšou činnosťou objektu. Predstavuje vyhodnotenie záväzkov podniku z hľadiska ochrany životného prostredia, ktoré sa vzťahujú na tento majetok. Environmentálny dlh tvoria negatívne následky minulých antropogénnych aktivít na súčasný stav životného prostredia. V peňažnom vyjadrení environmentálny dlh predstavuje náklady, ktoré je potrebné vynaložiť na odstránenie alebo aspoň na eliminovanie negatívnych následkov doterajšej činnosti na jednotlivé zložky životného prostredia. Do ohodnotenia environmentálneho dlhu treba zahrnúť náklady, ktoré je potrebné vynaložiť na odstránenie nesúladu s príslušnou legislatívou v oblasti - ochrany ovzdušia, - ochrany a využívania nerastného bohatstva, - ochrany a racionálneho využívania podzemných a povrchových vôd, - ochrany a racionálneho využívania pôdy (poľnohospodárska a lesná), - ochrany prírody a krajiny vrátane lesného fondu, - odpadového hospodárstva, - územného plánovania a stavebného poriadku. 1)

zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok), Občiansky zákonník, Obchodný zákonník, Trestný poriadok, zákon č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov, zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, zákon Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov. 2) Čl. 4 a čl. 20 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. 3)

Vyhláška Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 465/1991 Zb. o cenách stavieb, pozemkov, trvalých porastov, úhradách za zriadenie práva osobného užívania pozemkov a náhradách za dočasné užívanie pozemkov v znení neskorších predpisov. 4)

zákon č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov, zákon č. 193/2001 Z. z. o podpore na zriadenie priemyselných parkov a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov. 5) Zákon č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov. 6) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov. 7) § 2 Obchodného zákonníka. 8)

§ 68Obchodného zákonníka.

9) § 16 ods. 4 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 263/1996 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon č. 36/1967 Zb. o znalcoch a tlmočníkoch. 10)

§ 56Obchodného zákonníka, zákon č.

213/1997 Z. z. o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby v znení zákona č. 35/2002 Z. z., zákon č. 34/2002 Z. z. o nadáciách a o zmene Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov. 11)

zákon č. 527/1990 Zb. o vynálezoch, priemyselných vzoroch a zlepšovacích návrhoch, zákon č. 55/1997 Z. z. o ochranných známkach, zákon č. 383/1997 Z. z. Autorský zákon a zákon, ktorým sa mení a dopĺňa Colný zákon v znení neskorších predpisov a zákon č. 146/2000 Z. z. o ochrane topografií polovodičových výrobkov. 12)

zákon č. 191/1950 Sb. Zákon zmenkový a šekový. 1) § 43 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov. 2)

opatrenie Štatistického úradu Slovenskej republiky č. 128/2000 Z. z., ktorým sa vyhlasuje Klasifikácia stavieb. 3) Vyhláška Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky č. 79/1996 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon Národnej rady Slovenskej republiky o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon). 4)

vyhláška Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 465/1991 Zb. o cenách stavieb, pozemkov, trvalých porastov, úhradách za zriadenie práva osobného užívania pozemkov a náhradách za dočasné užívanie pozemkov v znení neskorších predpisov. 5)

§ 139zákona Národnej rady Slovenskej republiky č.

233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, § 87a zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov. 1)

Znalecký štandard Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky Stanovenie hodnoty strojov a strojových zariadení č. 3107/93-50. 2) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 164/1996 Z. z. o dráhach a o zmene zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov. 1) Vyhláška Úradu bezpečnosti práce Slovenskej republiky č. 74/1996 Z. z. na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, bezpečnosti tlakových, zdvíhacích, elektrických a plynových technických zariadení a o odbornej spôsobilosti. 2)

Znalecký štandard Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky Stanovenie hodnoty elektrotechnických zariadení č. 4221/94-50. 1) Vyhláška Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky č. 116/1997 Z. z. o podmienkach premávky vozidiel na pozemných komunikáciách. 2)

Znalecký štandard Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky Odhad hodnoty cestných vozidiel č. 1980/99-55. Kontakt Ministerstvo spravodlivosti SR Sekcia edičných činností Račianska 71, 813 11 Bratislava Infolinka 02 888 91 862 02 888 91 879 Email helpdesk@slov-lex.sk Prevádzkovateľom služby je Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky. Vytvorené v súlade s Jednotným dizajn manuálom elektronických služieb.

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.