Úradné zdrojeslov-lex.sk · EUR-Lex
Europaius
Slovenčina
ČeštinaDeutschFrançaisEspañolPolskiItalianoNederlandsÖsterreichBelgiquePortuguêsSvenskaDanskSuomiIrelandMagyarEestiLietuviųLatviešuSlovenščinaHrvatskiΚύπροςMaltiRomânăΕλληνικάLuxembourgБългарски
Slovenčina

Vyhláška Federálneho ministerstva dopravy o podmienkach prevádzky vozidiel na pozemných komunikáciách

Zbierka zákonov Slovenskej republiky --> Informačný systém verejnej správy Slov-lex Táto stránka je zabezpečená Buďte pozorní a vždy sa uistite, že zdieľate informácie iba cez zabezpečenú webovú stránku verejnej správy SR. Zabezpečená stránka vždy začína https:// pred názvom domény webového sídla. Náchadzate sa na statickej verzií portálu. Aktuálnu verziu portálu nájdete na: www.slov-lex.sk. Preskoč na obsah 90/1975 Zb. Vyhlásené znenie Obsah zobrazeného právneho predpisu má informatívny charakter. História Dátum účinnostiNovela 1. Vyhlásené znenie 2. 01.01.1976 - 30.06.1984 3. 01.07.1984 - 31.12.1984 41/1984 Zb. 4. 01.01.1985 - 31.12.1985 41/1984 Zb. 5. 01.01.1986 - 31.12.1986 41/1984 Zb. Obsah PRVÁ ČASŤ Základné podmienky prevádzky vozidiel § 1 Všeobecné ustanovenia

(1)
(2)
(3)a) b)
(4)
(5)
(6)§ 2 Spôsobilosť motorových a ich prípojných vozidiel na premávku
(1)
  1. a)
  2. b)c)
(2)
  1. a)
  2. b)c)
(3)Schvaľovanie technickej spôsobilosti typov motorových a ich prípojných vozidiel § 3
(1)
(2)
  1. a)
  2. b)
  3. c)
  4. d)
  5. e)
  6. f)
  7. g)
  8. h)
  9. i)
  10. j)
  11. k)l)
(3)
(4)
(5)
(6)
(7)
(8)
(9)§ 4
(1)
(2)§ 5 Výnimky zo schvaľovania technickej spôsobilosti typov motorových a ich prípojných vozidiel a) b) c) § 6 Údržba motorových a ich prípojných vozidiel
(1)
(2)§ 7 Stavby jednotlivých motorových vozidiel
  1. a)
  2. b)
  3. c)
  4. d)§ 8Prestavba motorového vozidla8)
(1)a) b)
(2)§ 9 Schvaľovanie technickej spôsobilosti častí, mechanizmov, príslušenstva, výstroja a výbavy vozidiel
(1)a) b)
(2)§ 10 Vozidlá na hromadnú prepravu osôb
(1)
(2)
(3)§ 11 Schvaľovanie technickej spôsobilosti trolejbusov a električiek DRUHÁ ČASŤ Motorové a ich prípojné vozidlá § 12Rozmery motorových a ich prípojných vozidiel a ich jazdných súprav14)
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)§ 13 Vonkajšie povrchové plochy a vyznačenie obrysov vozidiel a súprav
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)
(6)§ 14Zaťaženie náprav a celková hmotnosť vozidla; zaťaženie kladky na pásových vozidlách18)
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)
(6)
(7)§ 15 Brzdy
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)
  1. a)
  2. b)c)
(6)
(7)
(8)
(9)
(10)
  1. a)
  2. b)
  3. c)d)
(11)
(12)
(13)
(14)
(15)
(16)a) b)
(17)
(18)
(19)
(20)
(21)
(22)
(23)
  1. a)
  2. b)
  3. c)
  4. d)
  5. e)
  6. f)
  7. g)
  8. h)i)
(24)
(25)§ 16 Brzdy automobilov a cestných ťahačov
(1)
(2)
  1. a)
  2. c)
  3. d)e)
(3)
  1. a)
  2. b)c)
(4)
(5)
(6)
(7)
(8)
(9)
(10)
(11)
(12)
(13)
(14)
  1. a)
  2. b)c)
(15)
(16)a) b)
(17)
(18)
(19)
(20)
(21)
(22)
(23)
(24)
(25)a) b)
(26)
  1. a)
  2. b)
  3. c)d)
(27)§ 17Brzdy prípojných vozidiel44)
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)
(6)
(7)
(8)
(9)
(10)
(11)
  1. a)
  2. b)c)
(12)
(13)
(14)
(15)
(16)§ 18 Brzdy jazdných súprav
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)§ 19Brzdy dvojkolesových a trojkolesových motorových vozidiel s celkovou hmotnosťou52) nepresahujúcou 1 t
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)
(6)
(7)
(8)§ 20 Brzdy cestných ťahačov s najvyššou konštrukčnou rýchlosťou neprevyšujúcou 25 km/h
(1)
(2)
(3)
(4)a) b)
(5)
(6)
(7)§ 21 Brzdy prípojných vozidiel, ktorých najvyššia konštrukčná rýchlosť neprevyšuje 25 km/h
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)§ 22 Brzdy súprav vozidiel s najvyššou konštrukčnou rýchlosťou neprevyšujúcou 25 km/h
(1)
(2)
(3)
(4)§ 23 Motor a výkon motora
(1)
(2)a) b)
(3)
(4)
(5)
(6)
(7)§ 24 Riadenie vozidiel
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)
(6)
(7)
(8)
  1. a)
  2. b)c)
(9)§ 25 Ovládací a kontrolný mechanizmus
(1)
(2)
(3)
(4)
  1. a)
  2. b)
  3. c)
  4. d)e)
(5)
(6)
(7)
(8)§ 26 Výhľad z motorových vozidiel z miesta vodiča a spätné zrkadlá
(1)
(2)
(3)
  1. a)
  2. b)
  3. c)d)
(4)
  1. a)
  2. b)c)
(5)
(6)
  1. a)
  2. b)c)
(7)
  1. a)
  2. b)
  3. c)d)
(8)
  1. a)
  2. b)c)
(9)
(10)
(11)a) b)
(12)
(13)
  1. a)
  2. b)
  3. c)d)
(14)
(15)
(16)
(17)
  1. b)
  2. c)§ 27 Zariadenie na spätnú jazdu a zabezpečenie vozidiel proti pohybu
(1)
(2)
(3)§ 28 Kryty kolies
(1)
(2)
  1. a)
  2. b)
  3. c)
  4. d)e)
(3)
(4)§ 29 Kolesá, pneumatiky a plné gumové obruče
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)
(6)
(7)
(8)
(9)
  1. a)
  2. b)
  3. c)
  4. d)
  5. e)
  6. f)
  7. g)h)
(10)
(11)§ 30 Perovanie vozidiel
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)§ 31 Karoséria vozidiel a búdka vodiča
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)
(6)a) b)
(7)
(8)
  1. a)
  2. b)c)
(9)
(10)
(11)
(12)
(13)
(14)b)
(15)
(16)
(17)
(18)
(19)
(20)
(21)
(22)
(23)
(24)
(25)
(26)
(27)a) b)
(28)§ 32 Sedadlá a lôžka, rozmerové vzťahy medzi sedadlom, ovládacími mechanizmami a vnútrajškom karosérie
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)
  1. a)
  2. b)c)
(6)
(7)
  1. a)
  2. b)
  3. c)
  4. d)
  5. e)
  6. f)
  7. g)
  8. h)
  9. i)
  10. j)k)
(8)
(9)
(10)
(11)
(12)
(13)§ 33 Podlaha a bočnice
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)
(6)§ 34 Dvere, dverné závesy a závory
(1)a) b)
(2)
(3)
(4)
(5)
  1. a)
  2. b)c)
(6)
(7)
(8)
(9)
(10)
(11)
(12)
(13)§ 35 Zariadenie na nastupovanie a vystupovanie
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)
(6)
(7)
(8)§ 36Nádrž na palivá120)
(1)
  1. a)
  2. b)
  3. c)
  4. d)
  5. e)
  6. f)
  7. g)
  8. h)
  9. i)j)
(2)
  1. a)
  2. b)§ 37 Palivové potrubie
(1)
(2)
(3)
(4)§ 38 Prevádzkové hmoty
(1)
(2)
  1. a)
  2. b)§ 39 Výfukový systém
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)
(6)§ 40 Emisia škodlivín motorových vozidiel
(1)
(2)
(3)
  1. a)
  2. b)
  3. c)§ 41 Hluk vozidiel
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)
(6)
(7)§ 42 Zdrojové súpravy elektrickej energie
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)§ 43 Elektrická inštalácia vozidla
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)§ 44 Osvetlenie vozidiel
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)
(6)
(7)
(8)
(9)§ 45 Svetlomety vozidiel
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)a) b)
(6)
(7)
(8)
(9)
(10)§ 46 Obrysové a parkovacie svetlá
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)
(6)
(7)
(8)§ 47 Koncové svetlá, zariadenie na osvetlenie zadnej štátnej poznávacej značky a osvetlenie smerových tabuliek
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)
(6)
(7)§ 48 Brzdové svetlá
(1)
(2)
(3)a) b)
(4)§ 49 Smerové svetlá
(1)
(2)
(3)
  1. a)
  2. b)
  3. c)d)
(4)a) b)
(5)
(6)
(7)
(8)
(9)
(10)
(11)
  1. a)
  2. b)
  3. c)
  4. d)§ 50 Odrazky
(1)
(2)
  1. a)
  2. b)
  3. c)d)
(3)
(4)
(5)
(6)
(7)§ 51 Pomocné svetlomety a svetlá
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)
(6)§ 52 Svetelné výstražné zariadenie
(1)
(2)§ 53 Zvláštne výstražné svetlá
(1)
  1. a)
  2. b)
  3. c)
  4. d)
  5. e)
  6. f)g)
(2)
(3)
(4)
(5)
(6)
(7)
(8)
(9)
  1. a)
  2. b)
  3. c)§ 54 Vnútorné osvetlenie vozidiel
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)§ 55 Zvukové výstražné zariadenia
(1)
(2)
(3)
(4)§ 56 Stierače a postrekovače čelných skiel, odmrazovanie a odhmlievanie skiel
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)
(6)
(7)
(8)
(9)
(10)§ 57 Odrušenie vozidiel
(1)
(2)
(3)§ 58 Zasklenie vozidiel a clona proti slnku
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)
(6)
(7)
(8)
(9)§ 59 Počítače prejdenej vzdialenosti, počítače motohodín, rýchlomery a tachografy
(1)
(2)
(3)
  1. a)
  2. b)
  3. c)d)
(4)
(5)§ 60 Vykurovací a vetrací systém
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)
  1. a)
  2. b)c)
(6)a) b)
(7)
  1. a)
  2. b)
  3. c)
  4. d)
  5. e)f)
(8)§ 61 Zariadenie proti neoprávnenému použitiu vozidiel
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)
(6)
(7)§ 62 Zariadenie na spájanie vozidiel
(1)
(2)
  1. a)
  2. b)c)
(3)
(4)
(5)
(6)a) b)
(7)
(8)
(9)
(10)a) b)
(11)
(12)
(13)
(14)
  1. a)
  2. b)c)
(15)
(16)
(17)a) b)
(18)
(19)
(20)
(21)§ 63 Nárazníky automobilov a zariadenie proti vklineniu malých vozidiel pod veľké vozidlá
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)a) b)
(6)
(7)
(8)
(9)
(10)
(11)§ 64 Ochrana a pevnosť búdky (kabíny) vodiča proti jej poškodeniu nákladom
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)
  1. a)
  2. b)
  3. c)d)
(6)
(7)§ 65 Vybavenie motorových vozidiel bezpečnostnými pásmi a kotvovými úchytkami
(1)
(2)
(3)
(4)
  1. a)
  2. b)c)
(5)
(6)
(7)§ 66 Prípojné vozidlá za osobnými automobilmi
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)
(6)
(7)§ 67 Osobitné podmienky pre jednostopové motorové vozidlá
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)§ 68 Osobitné podmienky pre prípojné vozidlá jednostopových motorových vozidiel
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)
(6)
(7)§ 69 Vozidlá na prepravu živých zvierat
(1)
(2)
(3)TRETIA ČASŤ Zvláštne motorové vozidlá § 70Poľnohospodárske a lesné traktory182)
(1)
(2)
(3)
  1. a)
  2. b)
  3. c)
  4. d)e)
(4)
(5)
  1. a)
  2. b)c)
(6)
(7)
(8)
  1. a)
  2. b)
  3. c)
  4. d)e)
(9)
(10)
  1. a)
  2. b)
  3. c)d)
(11)
(12)
(13)§ 71 Jednonápravové kultivačné traktory a ich prívesy
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)
(6)
(7)
(8)
(9)
  1. a)
  2. b)
  3. c)
  4. d)e)
(10)
(11)
(12)§ 72 Samochodné zberové poľnohospodárske a lesné stroje
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)
(6)
(7)a) b)
(8)§ 73 Pojazdné pracovné stroje
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)
(6)
(7)
(8)
(9)
(10)
(11)
(12)
(13)§ 74 Motorové ručné vozíky
(1)
(2)
(3)
(4)ŠTVRTÁ ČASŤ Nemotorové vozidlá § 75 Záprahové vozidlá
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)§ 76 Bicykle
(1)
(2)
  1. a)
  2. b)
  3. c)
  4. d)
  5. e)
  6. f)
  7. g)
  8. h)
  9. j)k)
(3)
(4)
(5)
(6)
(7)
  1. a)
  2. b)
  3. c)§ 77 Ručné vozíky
(1)a) b)
(2)PIATA ČASŤ Doplnkový výstroj a vybavenie vozidiel § 78 Ochranné prilby pre motoristov § 79 Výrobné štítky a výrobné čísla
(1)
  1. a)
  2. b)
  3. c)
  4. d)
  5. e)f)
(2)
(3)
(4)§ 80 Značenie niektorých údajov na karosérii vozidiel
(1)
(2)
(3)§ 81 Hasiace prístroje
(1)
(2)
(3)§ 82 Prenosný výstražný trojuholník
(1)
(2)§ 83 Ďalšie vybavenie motorových a prípojných vozidiel
(1)
(2)
  1. a)
  2. b)
  3. c)
  4. d)
  5. e)
  6. f)
  7. g)
  8. h)i)
(3)
(4)
  1. a)
  2. b)
  3. c)
  4. d)
  5. e)
  6. f)g)
(5)ŠIESTA ČASŤ Záverečné ustanovenia § 84 Výklad niektorých pojmov
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)
  1. a)
  2. b)
  3. c)
  4. d)e)
(6)
(7)
(8)
(9)
(10)
(11)§ 85 Výnimky
(1)
(2)
(3)
(4)§ 86 Prechodné ustanovenia
(1)
(2)§ 87 Technická nespôsobilosť vozidiel na premávku
(1)
(2)
  15. § 88 Technické kontroly motorových a ich prípojných vozidiel v premávke
(1)
(2)
(3)§ 89 Zrušovacie ustanovenie § 90 Účinnosť Prílohy Poznámky Otvoriť všetky Informácie o predpise Číslo predpisu: 90/1975 Zb. Názov: Vyhláška Federálneho ministerstva dopravy o podmienkach prevádzky vozidiel na pozemných komunikáciách Typ: Vyhláška Dátum schválenia: 20.05.1975 Dátum vyhlásenia: 22.08.1975 Autor: Federálne ministerstvo dopravy Právna oblasť: Pozemné komunikácie Nachádza sa v čiastke: 22/1975 Vzťahy predpisu Predpis vykonáva 54/1953 Zb. Nariadenie o premávke na cestách Predpis je menený 41/1984 Zb. Vyhláška Federálneho ministerstva dopravy o podmienkach prevádzky vozidiel na pozemných komunikáciách Predpis je zrušený 41/1984 Zb. Vyhláška Federálneho ministerstva dopravy o podmienkach prevádzky vozidiel na pozemných komunikáciách 90 VYHLÁŠKA Federálneho ministerstva dopravy z 20. mája 1975 o podmienkach prevádzky vozidiel na pozemných komunikáciách Federálne ministerstvo dopravy po dohode so zúčastnenými ústrednými orgánmi podľa § 16 ods. 1 písm. b) vládneho nariadenia č. 54/1953 Zb. o premávke na cestách v znení zákonného opatrenia Predsedníctva Národného zhromaždenia č. 13/1956 Zb. ustanovuje: PRVÁ ČASŤ Základné podmienky prevádzky vozidiel § 1 Všeobecné ustanovenia
(1)Na pozemných komunikáciách1) sa smú používať len vozidlá, ktoré svojou konštrukciou, vyhotovením a technickým stavom spĺňajú požiadavky bezpečnej a plynulej premávky, neohrozujú bezpečnosť a zdravie osôb a neznečisťujú a nepoškodzujú pozemné komunikácie.
(2)Konštrukčné a technicko-prevádzkové podmienky, ktorým musí vozidlo zodpovedať v premávke na pozemnej komunikácii, sú uvedené v druhej až piatej časti tejto vyhlášky. Pritom nie je rozhodujúce, či vozidlo je zapísané v evidencii motorových vozidiel a opatrené štátnou poznávacou značkou, či nie.
(3)Ustanovenia platné pre motorové vozidlá platia, pokiaľ nie je ustanovené inak,
  1. a)pre motorové vozidlá,2) ktoré nie sú viazané na koľaje ani na elektrické vedenie, pričom druh pohonu nie je rozhodujúci,
  2. b)pre zvláštne motorové vozidlá uvedené v tretej časti.
(4)Ustanovenia platné pre osobné automobily platia, pokiaľ nie je ustanovené inak, aj pre ich modifikácie (§ 84 ods. 8).
(5)Ustanovenia platné pre autobusy platia pre motorové vozidlá zariadené na dopravu viacerých než ôsmich sediacich osôb (okrem vodiča); pokiaľ nie je ustanovené inak, platia tieto ustanovenia aj pre trolejbusy. Pre električky platia iba ustanovenia § 11, § 12 ods. 1 písm. a) až c), § 13 ods. 1 a 3, § 25 ods. 1 a 6, § 26 ods. 8, 10 až 16 (bez podmienok ustanovených v odseku 6), § 27 ods. 1, § 33 ods. 1, 2, 4 a 5, § 34 ods. 1, 2 a 7 až 11, § 45 ods. 1, 3, 5, 6 a 9, § 47 ods. 3, 4 a 6, § 48, § 49, s výnimkou odsekov 3, 4 a 11, § 50, s výnimkou odsekov 1 a 2, § 51, s výnimkou odseku 3, § 52, § 53, § 56 ods. 1, 2 a 5 a § 58 ods. 1, 2, 5, 6 a 7.
(6)Ustanovenia platné pre nákladné automobily platia pre vozidlá osobitne upravené na dopravu nákladov, včítane dodávkových vozidiel s celkovou hmotnosťou do 3,5 t, pre špeciálne vozidlá, a pokiaľ nie je ustanovené inak, aj pre cestné ťahače. § 2 Spôsobilosť motorových a ich prípojných vozidiel na premávku
(1)V premávke na pozemných komunikáciách sa smú používať motorové a ich prípojné vozidlá iba:
  1. a)ak sa zhodujú so schváleným typom (§ 3) alebo ak bola schválená ich technická spôsobilosť na premávku,
  2. b)ak im bola pridelená štátna poznávacia značka, pokiaľ tejto povinnosti podliehajú,
  3. c)pásové vozidlá, len ak sú opatrené gumovými pásmi alebo oceľovými pásmi s gumovými vankúšmi na oporných plochách; nosné kladky musia byť samostatne odpružené a opatrené gumovými obručami s výškou najmenej 40 mm.
(2)Pre vozidlá v medzinárodnej premávke sa použijú ustanovenia tejto vyhlášky, len pokiaľ neustanovuje niečo iné medzinárodná zmluva, ktorou je Československá socialistická republika viazaná.3) Vozidlom v medzinárodnej premávke sa rozumie vozidlo, ktoré
  1. a)patrí osobe alebo organizácii, ktorá má stále bydlisko (sídlo) mimo územia Československej socialistickej republiky,
  2. b)nie je evidované v Československej socialistickej republike a
  3. c)je na územie Československej socialistickej republiky dočasne dovezené; za dočasne dovezené sa nepovažuje vozidlo, ktoré je na území Československej socialistickej republiky dlhšie než jeden rok bez prerušenia trvajúceho dlhšie než tri mesiace.
(3)Jazdná súprava vozidiel je v medzinárodnej premávke, ak spĺňa aspoň jedno jej vozidlo podmienky odseku 2. Schvaľovanie technickej spôsobilosti typov motorových a ich prípojných vozidiel § 3
(1)O technickej spôsobilosti typov motorových a ich prípojných vozidiel, ktoré sa majú hromadne (podľa typu) vyrábať alebo ktoré sa majú doviezť prostredníctvom organizácie zahraničného obchodu, rozhoduje na žiadosť výrobcu alebo dovozcu republikové ministerstvo vnútra alebo ním poverený orgán (ďalej len „príslušný republikový orgán“), a to podľa konečného vyhotovenia prototypu (alebo vozidla z overovacej série) alebo dovezených vzorkových vozidiel a príslušnej technickej dokumentácie.4) Jednou z podmienok schválenia typu je dôsledné zabezpečenie výroby (dovozu) a distribúcie náhradných dielcov a celkov pre daný typ a vyhotovenie vozidla, ako aj zabezpečenie kompletných opráv a servisných služieb najmenej na 10 rokov po skončení jeho výroby (dovozu). Hromadnou výrobou sa rozumie výroba viacerých než 5 motorových vozidiel rovnakého vyhotovenia dovedna.
(2)Výrobca alebo dovozca je povinný k žiadosti o schválenie technickej spôsobilosti typu vozidla predložiť najmä
  1. a)celkový technický opis vozidla s typovým listom,
  2. b)výkres s uvedením vonkajších a vnútorných rozmerov, pohotovostnej a celkovej hmotnosti a jej rozdelenia na jednotlivé nápravy,
  3. c)výkres vonkajšieho a vnútorného osvetlenia, včítane vyznačenia uhlov geometrickej viditeľnosti, typov svietidiel a ich charakteristiky,
  4. d)výkres s uvedením uhla výhľadu vodiča,
  5. e)schému riadenia vozidla s uvedením geometrie a ovládacej sily,
  6. f)schému brzdových zariadení s uvedením činnosti a ovládacej sily,
  7. g)schému elektrickej inštalácie, včítane uvedenia typu zariadenia alebo prístrojov,
  8. h)charakteristiku odporúčaných pneumatík a ich hustenia a charakteristiku ráfikov s potvrdením výrobcu,
  9. i)zoznam výbavy a výstroja vozidla,
  10. j)návod na obsluhu a údržbu, smerné čísla kilometrových výkonov do jednotlivých druhov opráv vozidla, zoznam náhradných dielcov a dielenskú príručku (prípadne ďalšiu obchodno-technickú dokumentáciu dodávanú s vozidlom),
  11. k)zápisnice o skúške vozidla a jeho častí a homologizačné zápisnice; homologizačné skúšky5) vykonávajú organizácie, ktoré tým poverí Federálne ministerstvo dopravy po prerokovaní s príslušnými republikovými orgánmi,
  12. l)technické údaje pre kontrolu a nastavenie vozidla a jeho častí, včítane osobitných upozornení pre potrebu staníc technickej kontroly.
(3)Príslušný republikový orgán môže predpísať predloženie ďalšej technickej dokumentácie, najmä podrobných výkresov a výpočtov, stanoviska orgánu štátneho odborného dozoru nad bezpečnosťou práce, hygienickej služby, protipožiarnej ochrany a pod. a uložiť vykonanie úplných typových a prevádzkových skúšok.
(4)Výrobca alebo dovozca je povinný na požiadanie požičať príslušnému republikovému orgánu vozidlo, ktorého typ sa má schváliť, na overenie v prevádzke na primeraný čas, včítane súpravy dielcov na zabezpečenie dobrého technického stavu a prevádzkyschopnosti v priebehu skúšok.
(5)Príslušný republikový orgán pri schválení technickej spôsobilosti typu motorového alebo prípojného vozidla rozhodne, či vozidlo bude evidované a opatrené štátnou poznávacou značkou alebo či sa pripúšťa do prevádzky bez štátnej poznávacej značky vzhľadom na svoju konštrukciu a na jazdné vlastnosti. Ak to konštrukcia alebo predpokladaný spôsob používania vozidla vyžaduje, ustanoví osobitné podmienky prevádzky. Pre typ, ktorého technickú spôsobilosť schváli, vystaví „Osvedčenie o technickej spôsobilosti typu motorového vozidla“, ktorého neoddeliteľnou súčasťou je „Základný technický opis schváleného typu vozidla“, ktorý je pre výrobcu alebo dovozcu podkladom na vyplnenie technického preukazu vozidla, ktoré bude evidované a opatrené štátnou poznávacou značkou, alebo technického osvedčenia vozidla, ktoré nebude opatrené štátnou poznávacou značkou.
(6)Výrobca je povinný predložiť pred zavedením do výroby príslušnému republikovému orgánu na schválenie každú zmenu, ktorú hodlá vykonať na type už schválenom, ktorá sa dotýka spôsobilosti vozidla na premávku na pozemných komunikáciách. Dovozca je povinný predložiť na schválenie každú zmenu vykonanú na vozidle schváleného typu, ktorá sa dotýka spôsobilosti vozidla na premávku na pozemných komunikáciách, ešte pred dovozom takto upravených vozidiel.
(7)Schválenie technickej spôsobilosti typu motorového a prípojného vozidla platí pre všetky vyrobené alebo dovezené vozidlá, ktoré svojím vyhotovením a výbavou plne zodpovedajú schválenému typu; podlieha revízii, ktorá sa vykonáva v časových obdobiach určených príslušným republikovým orgánom.
(8)Ak sa po schválení technickej spôsobilosti typu motorového alebo prípojného vozidla zistia konštrukčné alebo výrobné závady, príslušný republikový orgán uloží výrobcovi alebo dovozcovi ich odstrániť a určí na to primeranú lehotu; môže tiež podľa závažnosti závad výrobcovi, prípadne dovozcovi zakázať uvádzanie takých vozidiel do prevádzky, prípadne zakázať ďalšiu prevádzku vozidiel do prevádzky už uvedených do tých čias, kým sa závady neodstránia. Náklady spojené s odstránením závad znáša výrobca, prípadne dovozca.
(9)Typové a prevádzkové skúšky vozidiel (odsek 3), overovacie skúšky (odsek 4) a revízne skúšky (odsek 7) sa vykonávajú na náklad výrobcu, prípadne dovozcu vozidla. § 4
(1)Príslušný republikový orgán zašle rovnopis rozhodnutia o schválení typu motorového alebo prípojného vozidla so „Základným technickým opisom schváleného typu vozidla“, rozhodnutia o zmene tohto schválenia, ako aj o opatrení podľa § 3 ods. 8 Federálnemu ministerstvu dopravy.
(2)Príslušný republikový orgán, prípadne v súčinnosti s ním Federálne ministerstvo dopravy môžu kedykoľvek u výrobcu, dovozcu, v predajnej organizácii alebo v opravovni (servise) prekontrolovať, či motorové a ich prípojné vozidlá zodpovedajú schválenému typu a či sa dodržiavajú podmienky určené pri schválení technickej spôsobilosti. § 5 Výnimky zo schvaľovania technickej spôsobilosti typov motorových a ich prípojných vozidiel Schválenie technickej spôsobilosti typov motorových a ich prípojných vozidiel nie je potrebné pre vozidlá:
  1. a)v prevádzke výhradne na neverejných účelových komunikáciách; schvaľovanie týchto vozidiel podľa osobitných predpisov nie je tým dotknuté;6)
  2. b)vyrobené alebo dovezené pred 1. 7. 1972, ktorých najvyššia konštrukčná rýchlosť neprevyšuje 15 km/h; toto ustanovenie sa nevzťahuje na kolesové a pásové traktory;
  3. c)vyrobené alebo dovezené v počte nepresahujúcom 50 vozidiel rovnakého vyhotovenia dovedna, ktorých technická spôsobilosť bola jednotlivo schválená pred 1. 7. 1972.7) § 6 Údržba motorových a ich prípojných vozidiel
(1)Všetky socialistické organizácie sú povinné starať sa o to, aby sa motorové a ich prípojné vozidlá, ktoré majú v prevádzke, udržiavali v dobrom technickom aj vzhľadovom stave; pritom postupujú podľa návodu na obsluhu a údržbu, ktorý sú výrobcovia aj dovozcovia povinní dodať ku každému vozidlu, a podľa metodických pokynov, ktoré vydá príslušný republikový orgán alebo s jeho súhlasom odvetvový ústredný orgán štátnej správy.
(2)Národné výbory kontrolujú, či organizácie plnia povinnosti uložené im v odseku 1. § 7 Stavby jednotlivých motorových vozidiel Súhlas na stavbu jednotlivého motorového vozidla (§ 3 ods. 1) sa dá vtedy, keď je stavané vozidlo odlišné od hromadne vyrábaných alebo dovážaných vozidiel a ak ide
  1. a)o špeciálne vozidlo určené na plnenie dôležitých špeciálnych prepravných úloh alebo na odstránenie hygienicky závadných, namáhavých alebo nebezpečných ručných prác pri nakládke a vykládke;
  2. b)o športové vozidlo a motoristická organizácia žiadosť odporučí; stavba športového vozidla sa však nepovolí, ak je z priloženej dokumentácie zrejmé, že úpravy, ktorými sa vozidlo bude líšiť od hromadne vyrábaných alebo dovážaných vozidiel, sú takého druhu, že zamýšľaný cieľ možno výhodnejšie dosiahnuť úpravou takého vozidla;
  3. c)o stavbu vozidla s novými konštrukčnými prvkami, ak žiadateľ predloží s technickou dokumentáciou odporúčanie Ústavu pre výskum motorových vozidiel; za nové konštrukčné prvky nemožno považovať také úpravy a zmeny, ktoré možno vykonať a vyskúšať na hromadne vyrábaných vozidlách alebo ktoré sa vyskytujú na vozidlách zahraničnej výroby;
  4. d)o stavbu motorového vozidla (vozíka) pre telesne postihnuté osoby, ktorých telesný stav neumožňuje použiť hromadne vyrábané alebo dovážané motorové vozidlo, ani také vozidlo pre ne vhodne upraviť. § 8 Prestavba motorového vozidla8)
(1)Súhlas na prestavbu motorového vozidla nemožno udeliť, ak ide
  1. a)o prestavbu vozidla na autobus, s výnimkou špeciálnych vozidiel s autobusovým strojovým spodkom alebo autobusovou karosériou,
  2. b)o prestavbu sklápacieho vozidla na iný druh.
(2)Na hromadné prestavby a modernizácie motorových vozidiel (§ 3 ods. 1) treba súhlas príslušného republikového orgánu, ktorý zašle rovnopis svojho súhlasného vyjadrenia Federálnemu ministerstvu dopravy. § 9 Schvaľovanie technickej spôsobilosti častí, mechanizmov, príslušenstva, výstroja a výbavy vozidiel
(1)Technickú spôsobilosť častí, mechanizmov, príslušenstva, výstroja a výbavy vozidiel9) dôležitých pre bezpečnosť cestnej premávky schvaľuje z hľadiska použitia na type vozidla príslušný republikový orgán na základe predložených vzoriek a
  1. a)na základe rozhodnutia príslušnej štátnej skúšobne, ak ide o výrobky určené na schvaľovanie podľa predpisov o štátnom skúšobníctve,10)
  2. b)v ostatných prípadoch na základe osvedčenia skúšobne poverenej Federálnym ministerstvom dopravy po prerokovaní s príslušnými republikovými orgánmi.11)
(2)Typy hasiacich prístrojov (§ 81) schvaľuje republikové ministerstvo vnútra - hlavná správa požiarnej ochrany. § 10 Vozidlá na hromadnú prepravu osôb
(1)Autobusy a osobné autobusové prívesy musia zodpovedať osobitným podmienkam ustanoveným pre ich konštrukciu a prevádzku v druhej a piatej časti tejto vyhlášky.
(2)Ak sa pri schvaľovaní technickej spôsobilosti jednotlivého vozidla alebo jeho typu na tieto podmienky neprihliadalo, musí technickú spôsobilosť preskúšať dopravný inšpektorát Verejnej bezpečnosti. Výsledok sa poznačí v technickom preukaze vozidla.
(3)Na hromadnú prepravu osôb možno za podmienok ustanovených osobitnými predpismi12) použiť aj nákladný valníkový alebo skriňový automobil alebo traktorový príves. § 11 Schvaľovanie technickej spôsobilosti trolejbusov a električiek Schvaľovanie technickej spôsobilosti typov trolejbusov a električiek sa spravuje aj predpismi platnými pre dráhové vozidlá.13) DRUHÁ ČASŤ Motorové a ich prípojné vozidlá § 12 Rozmery motorových a ich prípojných vozidiel a ich jazdných súprav14)
(1)Najväčšie prípustné rozmery motorových a ich prípojných vozidiel a ich jazdných súprav (ďalej len „súprav“), včítane nákladu, sú:
  1. a)celková šírka 2,50 m prívesov za motocyklom 1,00 m poľnohospodárskych a lesníckych strojov uvedených v § 72 a 73 3,00 m električiek 2,65 m;
  2. b)celková výška (včítane zberačov električiek a trolejbusov v najnižšej pracovnej polohe) 4,00 m;
  3. c)celková dĺžka jednotlivého (sólo) vozidla, s výnimkou návesu 12,00 m; - kĺbového autobusu a trolejbusu 18,00 m, - súpravy motorového vozidla s návesom 15,50 m, - súpravy motorového vozidla s jedným prívesom 18,00 m, - súpravy motorového vozidla s dvoma prívesmi alebo s návesom a jedným prívesom 22,00 m, - prípojných vozidiel za osobný automobil (včítane oja) 8,00 m, - električky (sólo), včítane spriahadiel 18,00 m, - súpravy električiek a kĺbovej električky, včítane spriahadiel 40,00 m;
  4. d)najväčšia prípustná dĺžka previsu na autobusoch a trolejbusoch nesmie byť väčšia než 1/3 celkovej dĺžky, najviac však 3,50 m.
(2)Pevné časti vozidla - s výnimkou skriňových návesov - nesmú prekročiť obrys ložnej miery určený osobitnými predpismi pre prepravu po železnici.15)
(3)Najväčšiu šírku vozidla smú presahovať dopredu i dozadu sklopné alebo ľahko poddajné časti spätných zrkadiel, pneumatiky v blízkosti styku s vozovkou, reťaze alebo im podobné zariadenie namontované na kolesách vozidla; bočné smerové svietidlá nesmú presahovať najväčšiu šírku vozidla viac ako niekoľko málo centimetrov.
(4)Vozidlá a súpravy - s výnimkou električiek a ich súprav - smú pri prechádzaní kruhovej zákruty o 360 stupňov s vonkajším polomerom 12 m zaberať obrysom najviac 6,7 m šírky vozovky; pri nájazde z priamej jazdy do uvedenej zákruty nesmie žiadna časť vozidla alebo súpravy presahovať o viac ako 0,8 m, pri kĺbových autobusoch o viac ako 1,2 m dotyčnicu vonkajšieho kruhu zákruty. Stredná hodnota z vonkajších stopových priemerov zatáčania jednotlivého vozidla pri zatáčaní doľava a doprava smie byť najviac 20 m.16)
(5)Ustanovenie odseku 4 neplatí pre vozidlá, ktorých technická spôsobilosť bola schválená pred
  3. § 13 Vonkajšie povrchové plochy a vyznačenie obrysov vozidiel a súprav
(1)Z vonkajších povrchových plôch vozidiel - s výnimkou jednostopových vozidiel - nesmie vyčnievať žiadna ich časť (okrem spriahadla električiek) tak, že by ohrozovala bezpečnosť a plynulosť premávky na pozemných komunikáciách a že by mohla spôsobiť prípadné ďalšie zranenia alebo poškodenia pri nehode; najmä nesmú byť na prednej, zadnej a bočných častiach vozidla, na karosérii, na strojovom spodku a ich súčastiach ostré hrany, hroty a výstupky (okrasné predmety, kovanie, uzávery bočníc a pod.). Dverné kľučky musia byť konštruované a namontované na vozidlo tak, aby vylučovali nebezpečenstvo zachytenia chodca, cyklistu alebo iného účastníka premávky na pozemných komunikáciách.
(2)Nákladné automobily a autobusy kapotového alebo polokapotového vyhotovenia s celkovou hmotnosťou najmenej 5,5 t musia mať vpredu v zornom poli vodiča zariadenie (tykadlá) na vyznačenie najväčšej šírky vozidla alebo súpravy. Toto zariadenie musí byť aspoň v smere jazdy vozidla ľahko poddajné alebo poddajne upevnené na vozidle.17)
(3)Vozidlá, ktorých šírka je väčšia ako 2,5 m, prípadne 2,65 m pri električkách, samochodné zberové poľnohospodárske a lesné stroje (§ 72), pojazdné pracovné stroje (§ 73) a pracovné stroje a špeciálne automobily vykonávajúce prácu za jazdy alebo za státia v jazdnej dráhe [§ 53 ods. 1 písm. d)] musia byť na predných a zadných čelných plochách čo najbližšie k dolnému a bočným obrysom vozidla označené červenými a bielymi pruhmi rovnako širokými, smerujúcimi od pozdĺžnej zvislej roviny súmernosti vozidla pod uhlom 45° nadol. Šírka farebného pruhu musí byť 70 až 80 mm. Minimálna plocha tohto označenia musí byť 0,1 m2, pričom táto plocha musí mať tvar pravouholníka s dĺžkou strany najmenej 250 mm. V prípadoch, keď konštrukcia vozidla nedovoľuje vyznačenie výstražných farebných pruhov na pevnej časti vozidla, možno označenie urobiť na odnímateľných štítoch, ktoré musia byť pri preprave na pozemných komunikáciách na vozidle pripevnené.
(4)Používať krídlové matice nábojov kolies a ich okrasné napodobneniny nie je dovolené.
(5)Voľný koniec antény, ktorá je dlhšia ako 1,4 m - s výnimkou výsuvných antén - musí byť pripevnený k vozidlu tak, aby anténa nepresahovala pôdorysný obrys vozidla. Nosiče batožiny a lyží, reklamné tabule, smerové tabuľky, označenie vozidiel taxi-služby a iné príslušenstvá vozidiel musia byť spoľahlivo prichytené k vozidlu, nesmú presahovať pôdorysný obrys vozidla a nesmú mať žiadne hroty ani ostré hrany; vonkajšie časti, včítane pripevňovacích častí, musia mať polomer zakrivenia najmenej 2,5 mm. Nosiče batožiny a lyží musia umožňovať spoľahlivé upevnenie prepravovaných predmetov.
(6)Ustanovenia odsekov 1 a 2 neplatia pre vozidlá, ktorých technická spôsobilosť bola schválená pred
  3. § 14 Zaťaženie náprav a celková hmotnosť vozidla; zaťaženie kladky na pásových vozidlách18)
(1)Pri motorových a ich prípojných vozidlách opatrených pneumatikami nesmie statické zaťaženie vozovky nápravou prekročiť
  1. a)pri jednoduchej náprave 10 t,
  2. b)pri dvojnáprave s čiastkovým rázvorom od 1,0 m do 1,1 m 11,5 t, od 1,1 m do 1,2 m 13 t, od 1,2 m do 1,3 m 14,5 t, od 1,3 m do 2,0 m 16 t, pritom však statické zaťaženie vozovky jednou nápravou nesmie prekročiť 10 t. Dvojnápravou sa rozumejú dve za sebou umiestnené jednoduché nápravy, ktorých stredy pri plnom zaťažení sú od seba vzdialené (čiastkový rázvor) aspoň 1 m, najviac však 2 m; ak je čiastkový rázvor dvojnápravy menší ako 1 m, považuje sa za jednoduchú nápravu.
(2)Ak má vozidlo kolesá, ktoré nie sú opatrené pneumatikami (napr. plné gumové obruče alebo obruče pružnosťou im rovnocenné), nesmie statické zaťaženie vozovky jednou nápravou byť väčšie ako 4 t.
(3)Najväčšia prípustná celková hmotnosť je:
  1. a)pri motorových vozidlách s dvoma nápravami 16 t,
  2. b)pri prívesoch s dvoma nápravami 20 t,
  3. c)pri motorových vozidlách a prívesoch s troma nápravami 24 t,
  4. d)pri motorových vozidlách a prívesoch so štyrmi a viacerými nápravami 32 t,
  5. e)pri kĺbovom autobuse 28 t,
  6. f)pri jazdnej súprave 48 t,
  7. g)pri pásových vozidlách 18 t.
(4)Pri vozidlách pohybujúcich sa čiastočne alebo úplne na gumových pásoch nesmie zaťaženie jednej vodiacej kladky na rovnej vozovke prekročiť 1,5 t. Na vozidlách s celkovou hmotnosťou väčšou ako 8 t musia byť vodiace kladky umiestnené tak, aby na stojacom vozidle zaťaženie vodiacej kladky zdvihnutej o 60 mm nebolo väčšie ako dvojnásobok zaťaženia vodiacej kladky prípustného na rovnej vozovke.
(5)Pásové vozidlo smie zaťažovať vozovku medzi prvou a poslednou vodiacou kladkou najviac 4 t na 1 m vozovky. Zaťaženie môže dosahovať 6 t na 1 m vozovky, ak je hmotnosť rozdelená na dva za sebou bežiace páry pásov alebo na jednu nápravu a jeden pár pásov a ak vzdialenosť medzi stredmi prednej a zadnej dosadacej plochy je aspoň 3 m.
(6)Zaťaženie jednotlivých riadených a hnacích náprav motorových vozidiel, s výnimkou poľnohospodárskych a lesných traktorov, nesmie v žiadnom prípade - merané pri státí na vodorovnej vozovke - poklesnúť pod 20 % (pri autobusoch pod 25 %) okamžitej hmotnosti vozidla.
(7)Zapájať vozidlá do súpravy sa dovoľuje za podmienok, že - okamžitá hmotnosť prívesu alebo návesu, prípadne dvoch prívesov alebo návesu s prívesom je pri súpravách s najvyššou konštrukčnou rýchlosťou nad 25 km/h najviac 1,4 násobok, pri súpravách s najvyššou konštrukčnou rýchlosťou do 25 km/h najviac 2,5 násobok okamžitej hmotnosti ťahača; celková hmotnosť jednonápravového prívesu19) smie však byť najviac trojnásobok celkovej hmotnosti ťažného vozidla, - prostredné vozidlo súpravy musí mať vyššiu alebo rovnakú okamžitú hmotnosť ako posledné vozidlo súpravy, - náklad v jednotlivých vozidlách súpravy musí byť rovnomerne rozložený a riadne zabezpečený. § 15 Brzdy
(1)Prevádzkové brzdenie musí umožňovať ovládanie pohybu vozidla a jeho účinné, spoľahlivé a rýchle zastavenie pri všetkých veľkostiach zaťaženia a rýchlostí a na všetkých svahoch, ktoré pri premávke vozidla prichádzajú do úvahy. Musí byť plynule riaditeľné.20) Vodič musí mať možnosť ovládať mechanizmus prevádzkového brzdenia bez zmeny polohy trupu zo svojho sedadla bez toho, že by sňal obe ruky z riadenia vozidla.21)
(2)Núdzové brzdenie musí umožňovať zastaviť vozidlo pri poruche prevádzkového brzdenia za predpokladu, že súčasne nedôjde k viacerým ako jednej poruche prevádzkového brzdenia. Núdzové brzdenie musí byť plynule riaditeľné a musí pôsobiť najmenej na jedno koleso z každej strany vozidla pozdĺž jeho zvislej pozdĺžnej roviny súmernosti. Vodič musí mať možnosť ovládať núdzové brzdenie zo svojho sedadla bez zmeny polohy trupu, pričom musí ovládať vedenie vozidla najmenej jednou rukou. 21)
(3)Parkovacie brzdenie musí umožňovať udržať stojace vozidlo alebo súpravu alebo prípojné vozidlo odpojené od ťažného vozidla na svahu (v stúpaní alebo klesaní) aj za neprítomnosti vodiča (§ 16 ods. 25). Činné elementy vlastného brzdového mechanizmu na parkovacie brzdenie sa musia pritom udržiavať v zabrzdenej polohe výhradne mechanickými časťami. Brzdenie musí pôsobiť najmenej na jedno koleso z každej strany vozidla pozdĺž jeho zvislej pozdĺžnej roviny súmernosti. Vodič musí mať možnosť ovládať parkovacie brzdenie zo svojho sedadla bez zmeny polohy trupu,21) pri prípojných vozidlách podľa § 17 ods. 12.
(4)Odľahčovacia brzda musí umožňovať obmedziť rýchlosť vozidla alebo ju udržať pri schádzaní zo svahu. Jej úlohou nie je zastaviť vozidlo. Vodič musí mať možnosť ovládať odľahčovaciu brzdu bez zmeny polohy trupu zo svojho sedadla, pričom musí ovládať vedenie vozidla najmenej jednou rukou. 21)
(5)Priebežné brzdenie vozidiel spojených do súpravy je brzdenie sústavou, ktorá spĺňa tieto podmienky:
  1. a)má jediný ovládací mechanizmus, ktorým môže vodič jediným pohybom zo svojho stanovišťa plynule riadiť brzdenie súpravy,
  2. b)energiu, ktorou sa brzdí súprava, dodáva jeden a ten istý zdroj, ktorým môže byť aj svalová sila vodiča,
  3. c)brzdová sústava zabezpečuje súčasné alebo časove primerane odstupňované brzdenie jednotlivých vozidiel nezávisle od ich vzájomného umiestnenia v súprave.
(6)Polopriebežné brzdenie vozidiel spojených do súpravy je brzdenie sústavou, ktorá spĺňa podmienky ustanovené pre priebežné brzdenie uvedené v odseku 5 písm. a) a c); energiu pre toto polopriebežné brzdenie vozidiel súpravy dodávajú však dva rozličné zdroje (jedným z nich môže byť svalová sila vodiča).
(7)Samočinné brzdenie musí zastaviť prípojné vozidlá pri poruche spojenia, včítane zlomenia zariadenia na spojenie vozidiel, bez toho, že by bol ohrozený brzdný účinok ostatnej časti brzdovej sústavy.
(8)Sústavy na parkovacie a núdzové brzdenie, pokiaľ majú oddelený ovládací mechanizmus, a kombinovaná sústava na parkovacie a núdzové brzdenie so spoločným ovládacím mechanizmom musia umožňovať plynulé odbrzdenie vozidla (súpravy) najmenej za podmienok ustanovených pre účinok parkovacieho brzdenia jednotlivých druhov vozidiel a súprav.
(9)Nájazdové brzdenie je brzdenie dosiahnuté využitím síl vznikajúcich pri približovaní sa prívesu k ťažnému vozidlu.
(10)Druhy skúšok bŕzd 22) na overenie predpísaného účinku bŕzd sú:
  1. a)skúška typu 0 je základným meraním účinku prevádzkového a núdzového brzdenia; brzdný účinok sa zisťuje pri studených brzdách meraním brzdnej dráhy v závislosti od začiatočnej rýchlosti alebo meraním času nábehu pôsobenia brzdného účinku a stredného plného spomalenia,
  2. b)skúška typu I je skúškou poklesu účinku prevádzkového brzdenia po zahriatí; táto skúška sa robí - na automobiloch a cestných ťahačoch zistením brzdného účinku bŕzd zahriatych opakovaným brzdením alebo - na prípojných vozidlách s celkovou hmotnosťou väčšou ako 3,5 t zistením poklesu brzdného účinku bŕzd zahriatych trvalým brzdením pri schádzaní z krátkeho svahu,
  3. c)skúška typu II je skúškou brzdenia vozidla pri schádzaní z dlhého svahu (6 % klesanie) so zapojeným motorom a odľahčovacou brzdou, pokiaľ je ňou vozidlo vybavené,
  4. d)skúška typu III je skúškou brzdenia vozidla inak ako prevádzkovým, núdzovým a parkovacím brzdením pri schádzaní dlhého svahu (7 % klesanie) so zapojeným motorom a odľahčovacou brzdou.
(11)Plniace otvory (hrdlá) vyrovnávacích nádržiek pri brzdách s hydraulickým prevodom musia byť ľahko prístupné a dobre chránené. Vyrovnávacia nádržka (zásobník) na kvapalinu musí byť konštruovaná a umiestnená tak, aby umožňovala ľahkú vizuálnu kontrolu hladiny bez potreby snímať uzáver. Ak sa kvapalina z tej istej vyrovnávacej nádržky so spoločným plniacim hrdlom použije pre viaceré hydraulické prevody (okruhy bŕzd, spojky atď.), musí byť táto nádržka konštruovaná tak, aby únik kvapaliny vplyvom poruchy ktorejkoľvek sústavy neohrozil činnosť ostatných sústav napojených na túto nádržku.
(12)Pri vozidlách, ktoré sú vybavené kvapalinovými brzdovými sústavami, musí byť tak konštrukciou, ako vyhotovením zabezpečená možnosť používať brzdovú kvapalinu vyhovujúcu príslušnej norme. 23)
(13)Motorové vozidlá s brzdovými sústavami uvádzanými do činnosti energiou zo zásobníka úplne alebo čiastočne, ktoré sa bez tejto energie nemôžu brzdiť s predpísaným účinkom, musia byť vybavené - okrem manometra - výstražným zariadením zapojeným priamo a trvale do sústavy, ktoré opticky 24) alebo akusticky oznámi, že množstvo energie v ktorejkoľvek časti sústavy predchádzajúcej brzdič alebo ventil s rovnocennou funkciou pokleslo na hodnotu rovnajúcu sa alebo nižšiu ako 65 % plnej prevádzkovej hodnoty; pre pružinové brzdy platí odsek 23 písm. f). Opticky pracujúce výstražné zariadenie musí vydávať červené signálne svetlo v zornom poli vodiča, viditeľné aj za denného svetla. Toto signalizačné zariadenie musí byť vyhotovené tak, aby vodič mohol ľahko skontrolovať, či žiarovka signálneho svetla je schopná prevádzky. Akustický signál musí jednoznačne a výrazne zmeniť spektrum vnútorného hluku vo vozidle na mieste vodiča pri inak najvyššej hladine tohto hluku.
(14)V sústave na parkovacie brzdenie s posilňovačom musia musia byť činnosť a účinok parkovacieho brzdenia zabezpečené aj pri zlyhaní posilňovača, v prípade potreby aj s pomocou zásobníka nezávislého od normálneho zásobníka energie. Týmto zásobníkom môže byť zásobník na prevádzkové brzdenie. Pojem „činnosť“ zahŕňa aj uvoľnenie brzdy.
(15)Vedľajšie spotrebiče smú odoberať svoju energiu iba za podmienky, že zásoba energie na brzdenie neklesne na nižšiu hodnotu, než je uvedené v odseku 13, a to ani v prípade poruchy zdroja energie. V žiadnom prípade však nesmú ostatné spotrebiče odoberať svoju energiu z okruhov pružinovej brzdy a z okruhu plniacej vetvy spájacieho potrubia priebežného brzdenia.
(16)Zdroje energie a zásobníky energie na brzdenie musia spĺňať tieto podmienky:
  1. a)ak je pre činnosť bŕzd motorových vozidiel nevyhnutný motoricky poháňaný zdroj energie (kompresor, výveva), zásobné množstvo energie na brzdenie musí byť bez toho, že by tým bolo dotknuté ustanovenie písmena b), také, aby aj po zastavení tohto zdroja bolo tak prevádzkové, ako aj núdzové brzdenie schopné zastaviť vozidlo najmenej raz s predpísaným účinkom;
  2. b)vozidlá, pri ktorých je pre činnosť brzdovej sústavy potrebný tlakový vzduch a ktorých brzdová sústava pri pôsobení na ovládací mechanizmus na prevádzkové brzdenie neumožňuje bez nijakej zásoby tlakového vzduchu dosiahnuť brzdný účinok aspoň sa rovnajúci účinku predpísanému pre núdzové brzdenie, musia byť vybavené vzduchojemami spĺňajúcimi z hľadiska objemu tieto požiadavky:
  3. ba)vzduchojemy motorových vozidiel musia byť také, aby po ôsmich úplných zdvihoch ovládacieho mechanizmu prevádzkového brzdenia bolo ešte možné zabezpečiť brzdný účinok predpísaný pre núdzové brzdenie; 25) po ôsmich úplných zdvihoch nesmie mať tlak v ovládacej vetve spájacieho potrubia pri ďalšom zdvihu hodnotu nižšiu ako polovica hodnoty zistenej pri prvom zabrzdení;
  4. bb)vzduchojemy prípojných vozidiel musia byť také, aby po ôsmich úplných zdvihoch ovládacieho mechanizmu prevádzkového brzdenia ťažného motorového vozidla tlak dodávaný do brzdových valcov nepoklesol pod polovicu hodnoty, ktorá bola zistená pri prvom zabrzdení; 26) požiadavky uvedené pod písmenami
  5. ba)a
  6. bb)platia pre stav, keď brzdové valce sú nastavené na najmenší zdvih.
(17)Zásobníky energie vzduchových a vzduchovo-kvapalinových bŕzd musia byť na vozidle upevnené tak, aby vypúšťacie zariadenie bolo na najnižšom mieste zásobníkov a aby smerovalo dolu k vozovke. Vypúšťacie zariadenie musí byť vyhotovené tak, aby vypúšťaný kondenzát nezašpinil obsluhu. Na autobusoch a osobných autobusových prívesoch musí byť toto zariadenie konštruované tak, aby sa dalo ľahko ovládať z boku vozidla alebo z miesta vodiča bez akéhokoľvek náradia.
(18)Vôľa bŕzd vzniknuvšia ich opotrebením sa musí dať ľahko vymedziť ručne alebo spoľahlivým samočinným zariadením; okrem toho ovládací mechanizmus, prevod a vlastné brzdy musia vykazovať takú rezervu zdvihu, aby po zahriatí bŕzd alebo pri opotrebení brzdového obloženia bol zabezpečený brzdný účinok bez toho, že by ich bolo treba ihneď nastaviť. Na vozidlách s celkovou hmotnosťou najmenej 5,5 t, s výnimkou poľnohospodárskych a lesných traktorov, musí byť kontrola hrúbky brzdového obloženia možná bez demontáže brzdových bubnov a celých štítov.
(19)Ochrana vonkajšieho povrchu brzdových potrubí a zásobníkov energie proti korózii musí mať v podmienkach prevádzky životnosť rovnocennú s ochrannou vrstvou zinku hrúbky 12 mikrónov na oceli. 27) Odolnosť zásobníkov energie proti vnútornej korózii musí byť z hľadiska ich životnosti najmenej rovnaká ako odolnosť proti vonkajšej korózii.
(20)Vzduchotlakové alebo zmiešané brzdové systémy vozidiel v súpravách sa musia na zabezpečenie vzájomnej zameniteľnosti v súpravách spojiť schváleným28) vzduchotlakovým dvojhadicovým prepájacím systémom, a to s jednou hadicou (plniacou vetvou), ktorá slúži na plnenie zásobníka energie brzdového systému prípojného vozidla tlakovým vzduchom a na automatické brzdenie, a s druhou hadicou (ovládacou vetvou), ktorá slúži na ovládanie brzdenia prípojného vozidla; pritom sa požaduje, aby tlak v brzdových valcoch prípojného vozidla rástol priamo úmerne s tlakom v spájacej ovládacej vetve. Hadice musia byť opletené mäkkým pozinkovaným drôtom alebo musia byť vyhotovené vo dvoch rôznofarebných vrstvách; musia sa vyradiť, ak sú tak poškodené, že je prerušená súvislosť opletenia alebo odkrytá spodná vrstva. Hadice vozidiel sa musia spojiť schválenými28) spojkovými hlavicami typu EHK. Ustanovenie tohto odseku sa nevzťahuje na zvláštne motorové vozidlá uvedené v § 70 a 72, ktoré musia byť opatrené spojkovými hlavicami podľa príslušných technických noriem,29) a na pojazdné pracovné stroje (§ 73), ktoré môžu byť podľa svojho charakteru opatrené buď hlavicami typu EHK alebo podľa technických noriem.29)
(21)Spojkové hlavice na prívesovej súprave musia byť montované na ťažnom vozidle pevne; pružné spájacie brzdové hadice s príslušnou spojkovou hlavicou (protikusom) musia byť montované trvale na prívese. Spojkové hlavice na návesovej súprave musia byť s pružnou spájacou brzdnou hadicou súčasťou ťažného vozidla; náves musí mať spojkovú hlavicu (protikus) namontovanú pevne. Spojkové hlavice typu EHK na ťažnom vozidle musia byť vybavené automatickým zariadením zabezpečujúcim bez ručného zásahu prepojenie potrubia pri spojení hlavíc a uzavretie potrubia na ťažnom vozidle pri rozpojení hlavíc.
(22)Vzduchotlakové brzdové sústavy musia byť opatrené prípojkami na kontrolné meranie tlaku v sústave. Prípojky musia byť na brzdových valcoch prvej a poslednej nápravy (alebo v rozvetvení potrubia na náprave), na ďalších nápravách opatrených záťažovou reguláciou a na hrdlách tých vzduchojemov, z ktorých sa priamo odoberá vzduch do brzdových valcov.
(23)Na vozidlách, ktorých technická spôsobilosť bola alebo bude schválená30) po 1. 1. 1974, musia brzdové sústavy obsahujúce pružinové brzdy spĺňať tieto ďalšie podmienky:
  1. a)pružinové brzdy sa nesmú použiť na prevádzkové brzdenie,
  2. b)pri žiadnej veľkosti tlaku, ktorá môže byť v okruhu plnenia komory, z ktorej sa stláča pružina (v tomto odseku ďalej „komora“), nesmie mať malá zmena tohto tlaku za následok veľkú zmenu brzdnej sily,
  3. c)plniaci okruh komôr musí obsahovať zásobu energie, ktorá sa neodoberá pre žiadne iné zariadenie; toto ustanovenie neplatí, pokiaľ sa pružiny môžu udržiavať v stlačenom stave najmenej dvoma systémami od seba nezávislými,
  4. d)sústava musí byť vyhotovená tak, aby bolo možné zabrzdiť a uvoľniť brzdy najmenej tri razy pri prerušenom dopĺňaní tejto časti sústavy tlakovým vzduchom, pričom sa vychádza zo začiatočného tlaku v komore, rovnajúceho sa najväčšiemu prevádzkovému tlaku; to platí pre brzdové valce nastavené na najmenší zdvih,
  5. e)tlak v komore, pri ktorom pri nastavení brzdových valcov na najmenší zdvih pružiny začínajú brzdiť, nesmie byť väčší ako 80 % hodnoty najmenšieho tlaku, ktorý je normálne v prevádzke v komore k dispozícii,
  6. f)ak tlak v komore samovoľne poklesne na 90 % hodnoty najmenšieho tlaku, ktorý je normálne v prevádzke k dispozícii, musí vodiča na to upozorniť výstražné zariadenie (optické alebo akustické),
  7. g)vozidlo vybavené pružinovými brzdami smie ťahať prípojné vozidlo s priebežným alebo polopriebežným brzdovým zariadením, ak automatický vstup do činnosti týchto pružinových bŕzd uvedie do činnosti aj brzdy prípojného vozidla,
  8. h)brzdné účinky predpísané v § 16 ods. 17 sa musia splniť, aj keď obloženia každej brzdy s pružinovým valcom na vozidle sú opotrebované na prípustnú mieru, ktorú udá výrobca vozidla,
  9. i)pružinové brzdy musia byť vyhotovené tak, aby v prípade poruchy 31) ich bolo možné uvoľniť bez použitia ich normálneho ovládacieho mechanizmu. Túto požiadavku možno splniť pomocným zariadením (vzduchotlakovým, mechanickým, atď.); pokiaľ na ovládanie tohto zariadenia treba použiť náradie alebo kľúč, musí byť toto náradie alebo kľúč vo vozidle.
(24)Motorové vozidlá musia byť konštruované tak, aby sa okrem účinku normálneho brzdového mechanizmu, t. j. prevádzkového, núdzového a odľahčovacieho brzdenia, mohli spomaľovať pasívnymi brzdnými účinkami motora a prevodového mechanizmu. 32)
(25)Ustanovenia odseku 3 poslednej vety a odsekov 11, 12, 13, 16, 18, 19, 23 a 24 neplatia pre vozidlá, ktorých technická spôsobilosť bola schválená pred 1. 7. 1972. § 16 Brzdy automobilov a cestných ťahačov
(1)Súbor brzdových zariadení na automobile a cestnom ťahači s najvyššou konštrukčnou rýchlosťou väčšou ako 25 km/h musí, pokiaľ ďalej nie je ustanovené inak, spĺňať podmienky ustanovené pre prevádzkové, núdzové a parkovacie brzdenie, prípadne pre odľahčovacie brzdenie.33)
(2)Zariadenia, ktoré zabezpečujú prevádzkové, núdzové a parkovacie brzdenie, smú mať spoločné časti za týchto podmienok:
  1. a)musia mať najmenej dva od seba nezávislé ovládacie mechanizmy,
  2. b)ovládací mechanizmus a prevod na prevádzkové brzdenie musí byť nezávislé od ovládacieho mechanizmu a prevodu na parkovacie brzdenie,
  3. c)ak je na prevádzkové a núdzové brzdenie spoločný ovládací mechanizmus, nesmie sa v priebehu prevádzky vozidla zmeniť spojenie medzi ovládacím mechanizmom a jednotlivými časťami prevodu,
  4. d)ak je na prevádzkové a núdzové brzdenie spoločný ovládací mechanizmus, musí byť sústava zabezpečujúca parkovacie brzdenie vyhotovená tak, aby mohla pôsobiť aj pri pohybujúcom sa vozidle,
  5. e)porušenie časti brzdovej sústavy inej ako vlastnej brzdy alebo porušenie iných častí, než ktoré sú uvedené v odseku 4, alebo akákoľvek iná porucha, prípadne zlyhanie v sústave na prevádzkové brzdenie (nesprávna funkcia, čiastočné alebo úplné vyčerpanie zásoby energie) nesmie zabrániť, aby sústava zabezpečujúca núdzové brzdenie alebo časť sústavy na prevádzkové brzdenie, ktorá nie je zasiahnutá poruchou, mohla zastaviť vozidlo za podmienok predpísaných pre núdzové brzdenie.
(3)Zariadenia, ktoré zabezpečujú prevádzkové a núdzové brzdenie, smú mať spoločný ovládací mechanizmus a prevod za týchto podmienok:
  1. a)pokiaľ prevádzkové brzdenie zabezpečuje vodič svalovou energiou posilňovanou energiou z jedného alebo viacerých zásobníkov, musí núdzové brzdenie v prípade zlyhania tohto posilnenia zostať zabezpečené samotnou svalovou energiou vodiča, prípadne posilňovanou tým zásobníkom energie, ktorý nie je zasiahnutý poruchou; pritom ovládacie sily nesmú prekročiť predpísané najvyššie hodnoty (§ 25),
  2. b)pokiaľ sa účinok prevádzkového brzdenia a prevod jeho sústavy zabezpečuje výhradne zásobou energie riadenou vodičom, musia byť na vozidle najmenej dva navzájom nezávislé zásobníky energie a rovnako navzájom nezávislé príslušné prevody brzdových sústav; každý z prevodov smie pôsobiť iba na brzdu dvoch alebo viacerých kolies a volených tak, aby sám mohol zabezpečiť núdzové brzdenie bez toho, že by sa pri brzdení zhoršila smerová stabilita vozidla; každý zo zásobníkov energie musí byť vybavený snímačom, ktorý uvádza do činnosti výstražné signalizačné zariadenie ustanovené v § 15 ods. 13,
  3. c)poruchu akejkoľvek časti hydraulického prevodu musí vodičovi signalizovať červené signálne svetlo v zornom poli vodiča pred použitím alebo pri použití bŕzd; toto svetlo musí mať značne výraznejšiu viditeľnosť ako ostatné kontrolné svetlá, aby bola zaistená jeho bezpečná viditeľnosť aj za denného svetla; toto signalizačné zariadenie musí byť vyhotovené tak, aby vodič mohol ľahko skontrolovať, či žiarovka signálneho svetla je schopná prevádzky; žiadna porucha časti signalizačného zariadenia nesmie spôsobiť úplnú stratu účinku brzdovej sústavy.
(4)Za neporušiteľné, pokiaľ sú bohato dimenzované, ľahko prístupné pre údržbu a dávajú najmenej také záruky bezpečnosti, aké sa požadujú na ostatných podstatných častiach vozidla (napr. mechanizmus riadenia), sa považujú najmä tieto mechanické časti brzdového zariadenia: pedál a jeho uchytenie, hlavný valec a jeho piesty (pre kvapalinové sústavy), brzdič (pre vzduchotlakové sústavy), spojenie medzi pedálom a hlavným valcom alebo brzdičom, brzdové valce a ich piesty (pre kvapalinové alebo vzduchotlakové sústavy) a kľúče brzdového mechanizmu s pákami kľúčov. Pokiaľ by porucha jedinej z týchto častí znemožnila brzdenie vozidla s účinkom predpísaným pre núdzové brzdenie, musí byť táto časť z kovu alebo z materiálu ekvivalentných vlastností a nesmie sa podstatnejšie deformovať pri normálnej činnosti brzdovej sústavy.
(5)V prípade oddelených ovládacích mechanizmov na prevádzkové a núdzové brzdenie nesmie súčasné ovládanie oboch mechanizmov znemožniť ani prevádzkové ani núdzové brzdenie, a to či už sú obe brzdové sústavy v bezporuchovom stave, alebo na niektorej z nich dôjde k poruche.
(6)Sústava na prevádzkové brzdenie musí zabezpečovať - nezávisle od toho, či má spoločné časti so sústavou na núdzové brzdenie, či nie - aby v prípade poruchy v časti jej prevodu bol ovládacím mechanizmom na prevádzkové brzdenie brzdený ešte dostatočný počet kolies zvolených tak, aby sa jej zostávajúci brzdný účinok rovnal najmenej 30 % účinku predpísaného pre príslušnú kategóriu vozidla.34) Toto ustanovenie neplatí pre ťahače návesov, ak prevod na prevádzkové brzdenie návesu je nezávislý od prevodu bŕzd ťahača. Pri osobných automobiloch (M1), autobusoch nepresahujúcich celkovú hmotnosť 5 t (M2) a pri nákladných automobiloch s celkovou hmotnosťou nepresahujúcou 12 t (N1 a N2) sa v nezaťaženom stave vyhovujúci zostávajúci brzdný účinok rovná najmenej 25 % predpísaného účinku; pri osobných automobiloch sa môžu okrem toho zostávajúce brzdné účinky predpísané pre nezaťažený i zaťažený stav dosiahnuť silou na ovládacom mechanizme prevádzkového brzdenia väčšou ako 490 N (50 kp), ale nepresahujúcou 686,5 N (70 kp).
(7)Pokiaľ sa ovládanie bŕzd automobilov a cestných ťahačov zabezpečuje výhradne zásobou energie riadenou vodičom, môže byť k dispozícii iba jediný zdroj energie (vzduchový kompresor, hydraulické čerpadlo); zdroj energie sa však musí poháňať veľmi bezpečne. Pri poruche časti prevodu bŕzd musí byť naďalej zabezpečené dopĺňanie (zásobovanie) časti sústavy nezasiahnutej poruchou, ak je to nevyhnutné pre trvalú možnosť zastavovania vozidla s účinkom predpísaným pre núdzové brzdenie. Táto požiadavka sa musí dať splniť zariadeniami, ktoré možno ľahko uviesť do činnosti pri stojacom vozidle, alebo automatickým zariadením.
(8)Podmienky odsekov 2, 3, 6 a 7 musia byť splnené bez použitia automatického brzdového zariadenia takého typu, ktorého zlyhanie by sa nemohlo spozorovať, pretože jeho časti, ktoré sú normálne v pokojovej polohe, vstupujú do činnosti iba pri poruche v brzdovej sústave.
(9)Prevádzkové brzdenie musí pôsobiť na všetky kolesá vozidla. Jeho účinok musí byť rozdelený na nápravy a na kolesá tej istej nápravy súmerne k pozdĺžnej osi automobilu alebo cestného ťahača tak, aby nedošlo k vybočeniu vozidla zo smeru jazdy ani k blokovaniu niektorého z kolies pri brzdení s predpísaným účinkom.
(10)Automobily a cestné ťahače, ktoré nie sú opatrené protiblokovacím zariadením a ktorých technická spôsobilosť bola alebo bude schválená po
  2. 1973, a ostatné nákladné automobily, ktorých technická spôsobilosť bola alebo bude schválená po
  4. 1974, musia byť schválené35) z hľadiska bezpečnosti pri prevádzkovom brzdení za rôznych stavov zaťaženia vozidla a za rôznych adhéznych podmienok.36)
(11)Sústavy na prevádzkové, núdzové a parkovacie brzdenie musia pôsobiť na brzdné plochy stále pripojené ku kolesám časťami dostatočne robustnej konštrukcie. Pri sústavách na núdzové a prevádzkové brzdenie je prípustné odpojenie brzdnej plochy od kolies, len pokiaľ je toto odpojenie iba momentálne, napríklad pri zaraďovaní rýchlostných stupňov, a pokiaľ prevádzkové alebo núdzové brzdenie naďalej vykazuje predpísaný účinok. Pri parkovacom brzdení je odpojenie brzdných plôch od kolies prípustné za podmienky, že to môže urobiť iba vodič zo svojho stanovišťa (miesta) pomocou zariadenia, ktoré sa nemôže uviesť do činnosti vplyvom netesnosti.
(12)Na automobiloch a cestných ťahačoch, ktoré sú určené na ťahanie prípojných vozidiel, ktorých brzdy ovláda vodič ťažného vozidla, musí byť sústava na prevádzkové brzdenie ťažného vozidla opatrená zariadením, ktoré zabezpečuje, že ťažné vozidlo sa môže zabrzdiť ešte s účinkom predpísaným pre núdzové brzdenie, ak brzdy prípojného vozidla zlyhajú alebo sa prerušia pneumatické spojenia (alebo iný druh spojenia) medzi ťažným vozidlom a prípojným vozidlom. Zariadenie musí byť umiestnené na ťažnom vozidle.
(13)Sústava na prevádzkové brzdenie automobilov a cestných ťahačov určených na ťahanie prípojných vozidiel s celkovou hmotnosťou väčšou ako 3,5 t musí byť pri zapojení prípojného vozidla do súpravy priebežná alebo polopriebežná.
(14)Pri automobiloch a cestných ťahačoch, ktoré sú určené na ťahanie prípojných vozidiel s celkovou hmotnosťou presahujúcou 3,5 t, musia byť splnené tieto podmienky:
  1. a)len čo vstúpi do činnosti núdzové brzdenie ťažného vozidla, musí súčasne nastať plynule riaditeľné brzdenie prívesu alebo návesu,
  2. b)ak sa sústava na prevádzkové brzdenie ťažného vozidla skladá najmenej z dvoch nezávislých okruhov, musí v prípade poruchy v tejto sústave jej časť alebo časti, ktoré nie sú touto poruchou zasiahnuté, uviesť úplne alebo čiastočne do činnosti brzdy prívesu alebo návesu; tento brzdný účinok prívesu alebo návesu musí byť plynule riaditeľný,
  3. c)v prípade poruchy alebo netesnosti niektorej z vetiev pneumatických spojení (alebo použitého spojenia iného druhu) musí mať vodič možnosť uviesť brzdy prívesu alebo návesu úplne alebo čiastočne do činnosti, a to ovládacím mechanizmom na prevádzkové alebo núdzové brzdenie alebo ďalším ovládacím mechanizmom, pokiaľ táto porucha alebo únik tlakového média automaticky neuviedli do činnosti brzdenie prívesu alebo návesu.
(15)Pri automobiloch (najmä so vzduchovými alebo zmiešanými brzdovými sústavami), ktoré nie sú určené na ťahanie prívesov, nesmie byť čas medzi okamihom, keď vodič začína pôsobiť na ovládací mechanizmus na prevádzkové brzdenie, a okamihom, keď tlak v brzdovom valci umiestnenom na vozidle najnepriaznivejšie z hľadiska času plnenia dosiahne 75 % svojej asymptotickej hodnoty, dlhší ako 0,5 s.37) Pri odbrzďovaní nesmie byť čas, za ktorý tlak v brzdovom valci umiestnenom na vozidle najnepriaznivejšie z hľadiska času vyprázdňovania poklesne zo 75 % svojej asymptotickej hodnoty na 10 % svojej asymptotickej hodnoty, dlhší ako 1 s.38)
(16)Pri automobiloch a cestných ťahačoch (najmä so vzduchovými alebo zmiešanými brzdovými sústavami) určených na ťahanie prípojných vozidiel musia byť z hľadiska reakčného času a synchronizácie brzdových systémov splnené tieto požiadavky:38)
  1. a)medzi okamihom, keď vodič začína pôsobiť na ovládací mechanizmus na prevádzkové brzdenie, a okamihom, keď tlak v brzdových valcoch umiestnených z hľadiska času plnenia na najnepriaznivejšej náprave dosiahne 75 % svojej asymptotickej hodnoty, nesmie uplynúť dlhší čas ako 0,6 s. Pri odbrzdení nesmie byť čas, za ktorý tlak v brzdových valcoch umiestnených z hľadiska času vyprázdňovania na najnepriaznivejšej náprave poklesne zo 75 % svojej asymptotickej hodnoty na 10 % svojej asymptotickej hodnoty, dlhší ako 1 s,
  2. b)pri meraní na automobile alebo cestnom ťahači bez prívesu a bez návesu, ale s plnou spojkovou hlavicou nesmie byť čas medzi okamihom, keď vodič začne pôsobiť na ovládací mechanizmus na prevádzkové brzdenie, a okamihom, keď tlak v ovládacej vetve spájacieho potrubia meraný bezprostredne za spojkovou hlavicou dosiahne - 10 % svojej asymptotickej hodnoty, dlhší ako 0,2 s, - 75 % svojej asymptotickej hodnoty, dlhší ako 0,4 s.
(17)Účinok prevádzkového a núdzového brzdenia automobilov a cestných ťahačov podľa skúšky typu 0 [§ 15 ods. 10 písm. a)] sa určí buď brzdnou dráhou pri začiatočnej rýchlosti, alebo časom nábehu brzdného účinku a strednou hodnotou plného spomalenia. Tento účinok musia vyvolať brzdy vozidla so zaťažením na celkovú i pohotovostnú hmotnosť, včítane vodiča,39) bez toho, že by sa prekročila najvyššia prípustná ovládacia sila predpísaná podľa § 25 ods. 7; predpísaný účinok sa musí dosiahnuť bez blokovania kolies a bez vybočenia vozidla zo smeru jazdy.
(18)Pri meraní účinku brzdenia brzdnou dráhou musia byť brzdy vozidla schopné zastaviť vozidlo najneskôr na vzdialenosti vypočítanej z týchto vzorcov:
  1. a)Prevádzkové brzdenie osobné automobily s = 0,1 v0 + (v02/150) (druhý člen pravej strany vzorca zodpovedá strednej hodnote plného brzdného spomalenia40) 5,8 m/s2), autobusy s = 0,15 v0 + (v02/130) (druhý člen pravej strany vzorca zodpovedá strednej hodnote plného brzdného spomalenia 5,0 m/s2), ťahače s = 0,15 v0 + (v02/115) (druhý člen pravej strany vzorca zodpovedá strednej hodnote plného brzdného spomalenia 4,4 m/s2), kde s je brzdná dráha v m a v0 je začiatočná rýchlosť v km/h.
  2. b)Núdzové brzdenie osobné automobily s = 0,1 v0 + [2 (v02/150)] (druhý člen pravej strany vzorca zodpovedá strednej hodnote plného brzdného spomalenia 2,9 m/s2), autobusy s = 0,15 v0 + [2 (v02/130)] (druhý člen pravej strany vzorca zodpovedá strednej hodnote plného brzdného spomalenia 2,5 m/s2), ostatné automobily a cestné ťahače s = 0,15 v0 + [2 (v02/115)] (druhý člen pravej strany vzorca zodpovedá strednej hodnote plného brzdného spomalenia 2,2 m/s2). Vozidlá sa skúšajú zo začiatočnej rýchlosti uvedenej v nasledujúcej tabuľke, najväčšia prípustná brzdná dráha vypočítaná zo vzorcov je uvedená v posledných dvoch stĺpcoch tejto tabuľky: Kategória vozidla Začiatočná rýchlosťkm/h Najväčšia prípustná brzdná dráha prevádzkové brzdenie m núdzové brzdenie m Osobné automobily (M1) 80 50,7 93,4 Autobusy (M1, M3) 60 36,7 64,4 Ostatné automobily a cestné ťahače - nepresahujúce celkovú hmotnosť 3,5 t (N1) 70 53,1 95,7 - s celkovou hmotnosťou nad 3,5 t a nepresahujúcou 12 t (N2) 50 29,2 51,0 - s celkovou hmotnosťou nad 12 t (N3) 40 19,9 33,8 Vozidlá, ktoré majú najvyššiu konštrukčnú rýchlosť nižšiu, ako je začiatočná rýchlosť predpísaná pre príslušnú kategóriu, sa skúšajú zo začiatočnej rýchlosti rovnajúcej sa najvyššej konštrukčnej rýchlosti.
(19)Pri meraní účinku brzdenia časom nábehu brzdného účinku a strednou hodnotou plného spomalenia musí nábeh brzdného účinku spĺňať požiadavku uvedenú v odsekoch 15 a 16 a stredná hodnota plného spomalenia musí mať najmenej hodnotu zodpovedajúcu druhému členu pravej strany vzorcov pre brzdnú dráhu uvedených v odseku 18 (napr. v02 / 150).
(20)Účinok vzduchotlakových, priebežných alebo polopriebežných brzdových sústav automobilov a cestných ťahačov určených na ťahanie prípojných vozidiel musí okrem požiadaviek uvedených v odsekoch 18 a 19 spĺňať aj požiadavky na závislosť pomernej brzdnej sily41) od tlaku v spojkovej hlavici ovládacej vetvy.
(21)Tlak vzduchu dodávaného ťažným vozidlom do sústavy bŕzd prípojných vozidiel musí mať - merané v spojkových hlaviciach - - pri plniacej vetve hodnotu 6,5-8,0 baru (kp/cm2), - pri ovládacej vetve hodnotu 6,0-7,5 baru (kp/cm2).
(22)Automobily a cestné ťahače musia tiež vyhovieť podmienkam skúšky typu I opakovaným brzdením [§ 15 ods. 10 písm. b)]. Zostávajúci účinok brzdy na automobiloch a cestných ťahačoch po zahriatí, zistený na konci skúšky typu I za podmienok skúšky typu 0 s odpojeným motorom, nesmie byť nižší ako 80 % účinku predpísaného pre príslušnú kategóriu a zároveň nesmie byť nižší ako 60 % účinku nameraného pri skúške typu 0.
(23)Nákladné automobily a cestné ťahače návesov s celkovou hmotnosťou väčšou ako 12 t musia vyhovieť aj podmienkam skúšky typu II [§ 15 ods. 10 písm. c)]. Účinok bŕzd po zahriatí, zistený na konci skúšky typu II za podmienok skúšky typu 0 s odpojeným motorom, nesmie byť nižší ako 75 % hodnoty predpísanej pre skúšku typu 0 s odpojeným motorom. Pri vozidlách, kde požadovanú energiu absorbuje samotný motor, prípadne vybavený výfukovou alebo motorovou brzdou a kde sa tento účinok motora overuje meraním spomalenia, považuje sa požiadavka tohto odseku za splnenú, ak je merané stredné spomalenie najmenej 0,5 m/s2.
(24)Autobusy s celkovou hmotnosťou väčšou ako 5 t musia vyhovieť podmienkam skúšky typu III [§ 15 ods. 10 písm. d)]; táto skúška v takomto prípade nahrádza skúšku typu II. Pri vozidlách, kde požadovanú energiu absorbuje samotný motor, prípadne vybavený výfukovou alebo motorovou brzdou a kde sa tento účinok motora overuje meraním spomalenia, považuje sa požiadavka tohto odseku za splnenú, ak je merané stredné spomalenie najmenej 0,6 m/s2.
(25)Sústava na parkovacie brzdenie - bez toho, že by sa prekročila najväčšia ovládacia sila podľa § 25 - musí byť schopná spoľahlivo zabrániť pretáčaniu kolies42) vozidla zaťaženého na celkovú hmotnosť pri stúpaní i klesaní
  1. a)pri osobných automobiloch - najmenej 30 %,
  2. b)pri ostatných automobiloch a pri cestných ťahačoch bez použitia vypojiteľného pohonu všetkých náprav, pri ktorých je také vypojenie možné - jednotlivých (sólo) najmenej 20 %, - v súprave (zaťaženej na celkovú prípustnú hmotnosť) najmenej 12 %.
(26)Brzdová sústava automobilov a cestných ťahačov, ktoré sú vybavené odľahčovacou brzdou, musí spĺňať tieto ďalšie podmienky:
  1. a)musí byť vybavená zariadením uvádzajúcim súčasne s odľahčovacou brzdou43) do činnosti aj prevádzkové alebo núdzové brzdenie, prípadne odľahčovaciu brzdu prípojného vozidla,
  2. b)odľahčovacia brzda musí pôsobiť najmenej na jedno koleso z každej strany vozidla pozdĺž jeho zvislej pozdĺžnej roviny súmernosti,
  3. c)ovládací mechanizmus odľahčovacej brzdy musí byť oddelený a nezávislý od ovládacích mechanizmov pre ostatné brzdové sústavy,
  4. d)brzdný účinok odľahčovacej brzdy musí byť riaditeľný.
(27)Ustanovenia odsekov 1, 6 a 9 až 26 neplatia pre vozidlá, ktorých technická spôsobilosť bola schválená pred 1. 7. 1972. § 17 Brzdy prípojných vozidiel44)
(1)Súbor brzdových zariadení na prípojnom vozidle určenom na premávku rýchlosťou väčšou ako 25 km/h musí, pokiaľ nie je ďalej ustanovené inak, spĺňať požiadavky na prevádzkové a parkovacie brzdenie, prípadne aj na odľahčovacie brzdenie.
(2)Prípojné vozidlá s celkovou hmotnosťou neprevyšujúcou 750 kg a prípojné vozidlá s protipožiarnym zariadením s celkovou hmotnosťou neprevyšujúcou 900 kg nemusia byť opatrené zariadením na prevádzkové brzdenie. Ak je však celková hmotnosť takého prípojného vozidla väčšia ako 50 % pohotovostnej hmotnosti ťažného vozidla, musí toto prípojné vozidlo zodpovedať ustanoveniu odseku 3.
(3)Prípojné vozidlá s celkovou hmotnosťou prevyšujúcou 750 kg a prípojné vozidlá s protipožiarnym zariadením s celkovou hmotnosťou prevyšujúcou 900 kg a v oboch prípadoch s celkovou hmotnosťou neprevyšujúcou 3,5 t musia mať zariadenie na prevádzkové brzdenie, a to pri návesoch priebežné alebo polopriebežné, pri prívesoch priebežné, polopriebežné alebo nájazdové. Zariadenie na nájazdové brzdenie musí byť schváleného typu45) a je prípustné len za podmienky, že celková hmotnosť prívesu neprevyšuje 75 % celkovej hmotnosti motorového vozidla.
(4)Prípojné vozidlá s celkovou hmotnosťou prevyšujúcou 3,5 t musia byť opatrené sústavou na priebežné alebo polopriebežné prevádzkové brzdenie.
(5)Prevádzkové brzdenie musí pôsobiť na všetky kolesá prípojných vozidiel; jeho účinok musí byť rozdelený na nápravy prípojného vozidla zodpovedajúcim spôsobom tak, aby nedošlo k vybočeniu vozidla zo smeru jazdy alebo k blokovaniu niektorého z kolies pri brzdení s predpísaným účinkom.
(6)Prípojné vozidlá so vzduchotlakovými brzdami s celkovou hmotnosťou väčšou ako 3,5 t, ktoré nie sú opatrené protiblokovacím zariadením, musia byť schválené46) z hľadiska bezpečnosti pri prevádzkovom brzdení za rôznych stavov zaťaženia vozidla a za rôznych adhéznych podmienok.
(7)Účinok každého brzdného zariadenia musí byť rozdelený na kolesá tej istej nápravy prípojného vozidla súmerne k pozdĺžnej osi prívesu alebo návesu tak, aby nedošlo k blokovaniu niektorého z kolies pri brzdení s predpísaným účinkom.
(8)Prípojné vozidlá s celkovou hmotnosťou prevyšujúcou 3,5 t - s výnimkou jednonápravových závesov - ktoré sú vybavené vzduchotlakovou sústavou na prevádzkové brzdenie, musia mať túto sústavu vyhotovenú tak, aby sa v prípade poruchy časti jej prevodu, s výnimkou poruchy ovládacej vetvy spájacieho potrubia, brzdil ešte pri použití ovládacieho mechanizmu prevádzkovej brzdy dostatočný počet kolies zvolených tak, aby zostávajúci brzdný účinok bol najmenej 30 % brzdného účinku predpísaného pre prevádzkové brzdenie. Brzdené kolesá sa musia zvoliť tak, aby zásobovanie časti sústavy nezasiahnutej poruchou bolo zabezpečené zdrojom energie. Táto podmienka sa musí splniť zariadeniami, ktoré možno ľahko uviesť do činnosti pri stojacom vozidle, alebo automatickým zariadením.
(9)Brzdné plochy potrebné na dosiahnutie predpísaného brzdného účinku musia byť pripojené ku kolesám trvalo a pevným spojom alebo ďalšími časťami takej robustnej konštrukcie, že nemožno pri nich predpokladať porušenie.
(10)Brzdové sústavy prívesov a návesov musia byť vybavené zariadením, ktoré zabezpečuje za jazdy samočinné zastavenie prívesov a návesov v prípade ich odpojenia alebo odtrhnutia od ťažného vozidla. Toto ustanovenie neplatí pre jednonápravové prívesy, ktorých celková hmotnosť neprevyšuje 1,5 t, pokiaľ tieto prívesy majú okrem hlavného spájacieho zariadenia ešte poistné spájacie zariadenie, reťaz alebo oceľové lano, ktoré zabránia, aby sa oje dotklo vozovky pri neúmyselnom odpojení (§ 62 ods. 8 a 9).
(11)Účinok prevádzkového brzdenia prípojných vozidiel musí
  1. a)- pri prípojných vozidlách za osobné automobily, ktoré majú zariadenie na prevádzkové brzdenie, - pri prípojných vozidlách s protipožiarnym zariadením s celkovou hmotnosťou prevyšujúcou 900 kg, ale neprevyšujúcou 3,5 t, - pri ostatných prípojných vozidlách s celkovou hmotnosťou prevyšujúcou 750 kg, ale neprevyšujúcou 3,5 t zabezpečovať, že súčet síl na obvode brzdiacich kolies je najmenej 45 % z celkovej hmotnosti nesenej staticky kolesami,
  2. b)pri prípojných vozidlách s celkovou hmotnosťou väčšou ako 3,5 t, ale neprevyšujúcou 10 t okrem podmienky podľa písmena
  3. a)splniť požiadavky podľa skúšok typu I,
  4. c)pri prípojných vozidlách s celkovou hmotnosťou väčšou ako 10 t okrem podmienky podľa písmena
  5. a)splniť ešte požiadavky podľa skúšok typu I a II alebo III.
(12)Prípojné vozidlá s celkovou hmotnosťou prevyšujúcou 750 kg, prípojné vozidlá s protipožiarnym zariadením s celkovou hmotnosťou prevyšujúcou 900 kg a ostatné prípojné vozidlá, pre ktoré je predpísané prevádzkové brzdenie, musia mať zariadenie na parkovacie brzdenie schopné bez prekročenia najvyššej prípustnej ovládacej sily predpísanej v § 25 spoľahlivo zabrániť pretáčaniu kolies prívesu alebo návesu zaťaženého na celkovú hmotnosť vtedy, ak je príves alebo náves odpojený od ťažného vozidla, a to pri stúpaní alebo klesaní so sklonom najmenej 20 %.47) Zariadenie na parkovacie brzdenie musí byť možné obsluhovať na zemi stojacej osobe z pravej alebo zadnej strany vozidla. Pri osobných autobusových prívesoch musí byť možné obsluhovať toto zariadenie zvnútra prívesu. Zariadením na parkovacie brzdenie však nemusí byť vybavené prípojné vozidlo, ktoré nemožno odpojiť od ťažného vozidla bez demontáže spájacieho zariadenia; v tom prípade musí byť zariadenie na parkovacie brzdenie ťažného vozidla, ovládané z miesta vodiča podľa § 15 ods. 3, schopné spoľahlivo zabrániť pretáčaniu kolies plne naloženej súpravy pri stúpaní alebo klesaní so sklonom najmenej 20 %.
(13)Prípojné vozidlá, ktoré majú zariadenie umožňujúce trvalo vyradiť vzduchotlakovú časť brzdovej sústavy z prevádzky, musia mať toto zariadenie vyhotovené tak, že sa nútene uvedie do pokojovej polohy, len čo je príves opäť zásobovaný tlakovým vzduchom.
(14)Účinok vzduchotlakových sústav na priebežné alebo polopriebežné brzdenie prípojných vozidiel musí okrem podmienky odseku 11 spĺňať aj požiadavky na závislosť pomernej brzdnej sily48),49) od tlaku v spojkovej hlavici ovládacej vetvy.
(15)Pri skúške reakčného času a synchronizácie činnosti vzduchotlakových brzdových sústav samotných prípojných vozidiel nezapojených do súpravy, uskutočňovanej simulátorom,50) nesmie byť čas medzi okamihom, keď tlak dodaný simulátorom do ovládacej vetvy spájacieho potrubia dosiahne 10 % svojej asymptotickej hodnoty,51) a okamihom, keď tlak v brzdových valcoch umiestnených z hľadiska času plnenia na najnepriaznivejšej náprave dosiahne 75 % svojej asymptotickej hodnoty, dlhší ako 0,4 s. Pri odbrzďovaní uskutočnenom spojením spojkovej hlavice ovládacej vetvy spájacieho potrubia s atmosférou nesmie byť čas, za ktorý poklesne tlak v brzdovom valci umiestnenom z hľadiska času vyprázdňovania na najnepriaznivejšej náprave zo 75 % svojej asymptotickej hodnoty na 10 % svojej asymptotickej hodnoty, dlhší ako 0,8 s.
(16)Ustanovenie odsekov 1 až 6, 8 a odseku 12 druhej vety a odseku 15 neplatia pre vozidlá, ktorých technická spôsobilosť bola schválená pred 1. 7. 1972. § 18 Brzdy jazdných súprav
(1)Pri súprave, ktorá sa skladá z vozidiel, ktorých konštrukčná rýchlosť je väčšia ako 25 km/h, musí byť účinok prevádzkového a núdzového brzdenia rovnaký ako účinok určený pre prevádzkové a núdzové brzdenie jednotlivého (sólo) motorového vozidla s celkovou hmotnosťou zodpovedajúcou celkovej hmotnosti súpravy.
(2)Účinok prevádzkového a núdzového brzdenia sa zisťuje skúškou typu 0; pritom sila na ovládací mechanizmus nesmie prekročiť hodnotu určenú pre ťažné vozidlo.
(3)Podmienky ustanovené v odsekoch 1 a 2 sa považujú za splnené, pokiaľ jednotlivé vozidlá, z ktorých sa skladá súprava, vyhoveli ustanoveniam § 15 až 17.
(4)Pokiaľ pri súprave skladajúcej sa z osobného automobilu a z prípojného vozidla splnenie podmienok ustanovených pre núdzové brzdenie súpravy vyžaduje spolupôsobenie polopriebežného brzdového zariadenia prípojného vozidla, môže byť toto brzdové zariadenie ovládané prídavným ovládacím mechanizmom. Vodič musí mať možnosť ovládať toto brzdové zariadenie aj sústavu na núdzové brzdenie automobilu súčasne alebo po sebe a pritom stále ovládať vedenie vozidla.
(5)Ustanovenia odsekov 1 a 4 neplatia pre vozidlá, ktorých technická spôsobilosť bola schválená pred
  3. § 19 Brzdy dvojkolesových a trojkolesových motorových vozidiel s celkovou hmotnosťou52) nepresahujúcou 1 t
(1)Dvojkolesové motorové vozidlá (bez ohľadu na objem valcov motora a na konštrukčnú rýchlosť) a trojkolesové motorové vozidlá s motorom s objemom valcov najviac 50 cm3 a s najvyššou konštrukčnou rýchlosťou do 40 km/h53) musia byť vybavené dvoma nezávislými brzdovými sústavami s nezávislými ovládacími mechanizmami, z ktorých jedna pôsobí na predné koleso alebo kolesá a druhá na zadné koleso alebo kolesá; parkovacie brzdové zariadenie nie je povinné.
(2)Motorové vozidlá s tromi kolesami nesúmerne umiestnenými k pozdĺžnej zvislej rovine súmernosti (s postranným vozíkom), s objemom valcov motora väčším ako 50 cm3 alebo s najvyššou konštrukčnou rýchlosťou nad 40 km/h54) musia byť vybavené brzdovými sústavami, aké sa vyžadujú pre vozidlo bez postranného vozíka; ak tieto sústavy dovoľujú dosiahnuť pri skúškach vozidla s postranným vozíkom požadovaný účinok, nepožaduje sa brzda pôsobiaca na koleso postranného vozíka; parkovacie brzdové zariadenie nie je povinné.
(3)Trojkolesové motorové vozidlá s kolesami súmerne umiestnenými k pozdĺžnej zvislej rovine súmernosti, s celkovou hmotnosťou nepresahujúcou 1 t, ktorých objem valcov motora je väčší ako 50 cm3 alebo ktorých najvyššia konštrukčná rýchlosť prevyšuje 40 km/h,55) musia byť vybavené dvoma nezávislými brzdovými sústavami, ktorých súbor uvádza do činnosti brzdy všetkých kolies; okrem toho musí byť na kolese alebo na kolesách aspoň jednej nápravy zabezpečené parkovacie brzdenie a jeho sústava, ktorú môže tvoriť jedna z dvoch uvedených sústav, musí byť nezávislá od sústavy pôsobiacej na ostatné nápravy.
(4)Najmenej jedna z brzdových sústav musí pôsobiť na brzdné plochy pripojené ku kolesám pevne alebo prostredníctvom častí, pri ktorých nemožno predpokladať porušenie.
(5)Vôľa bŕzd vzniknutá ich opotrebením sa musí dať ľahko ručne alebo automaticky vymedziť; na vozidlách uvedených v odseku 3 musí ovládací mechanizmus, prevod a vlastné brzdy pôsobiace na zadnú nápravu mať takú rezervu zdvihu, aby bol po zahriatí bŕzd alebo po určitom opotrebení brzdového obloženia zabezpečený brzdný účinok bez toho, že by ich bolo treba ihneď nastaviť.
(6)Predné a zadné brzdy dvojkolesových a trojkolesových motorových vozidiel podľa skúšky typu 0 [§ 15 ods. 10 písm. a)] musia byť schopné zastaviť vozidlo so zaťažením na celkovú aj pohotovostnú hmotnosť, včítane vodiča, najneskôr na vzdialenosti uvedenej v nasledujúcich tabuľkách bez toho, že by sa prekročila najvyššia prípustná ovládacia sila predpísaná podľa § 25 ods. 7, bez toho, že by došlo k blokovaniu kolies a že by vozidlo vybočilo zo smeru jazdy: Dvojkolesové motorové vozidlá s objemom valcov motora nie väčším ako 50 cm3 a s najvyššou konštrukčnou rýchlosťou neprevyšujúcou 40 km/h (kategória L 1) Brzdenie brzdou Zaťaženie vozidla Začiatočná rýchlosť (v0) v km/h Najväčšia brzdná dráha v m Vzorec Zodpovedajúce stredné spomalenie v m/s2 Zadné vodič 40 29,1 v02/55 2,1 Zadné vodič a spolujazdec 40 21,3 v02/75 2,9 Zadné a predné súčasne vodič 40 14,6 v02/110 4,2 Trojkolesové motorové vozidlá s objemom valcov motora nie väčším ako 50 cm3 a s najvyššou konštrukčnou rýchlosťou neprevyšujúcou 40 km/h (kategória L 2) Predné a zadné súčasne postupne vodič a zaťažené vozidlo 40 14,6 (súmerné vozidlo) v02/110 4,2 Predné a zadné súčasne postupne vodič a zaťažené vozidlo 40 16,0 (nesúmerné vozidlo) v02/100 3,9 Osobitne predné a zadné postupne vodič a zaťažené vozidlo 40 35,5 v02/45 1,7 Dvojkolesové motorové vozidlá s objemom valcov motora nad 50 cm3 alebo s najvyššou konštrukčnou rýchlosťou prevyšujúcou 40 km/h (kategória L 3) Predné vodič 40 16,0 v02/100 3,9 Zadné vodič 40 20,0 v02/80 3,1 Predné a zadné súčasne vodič 60 27,7 v02/130 5,0 Zadné vodič a spolujazdec 40 16,8 v02/95 3,7 Trojkolesové motorové vozidlá s kolesami nesúmerne umiestnenými k pozdĺžnej osi súmernosti, s objemom valcov motora nad 50 cm3 alebo s najvyššou konštrukčnou rýchlosťou nad 40 km/h (s postranným vozíkom) (kategória L 4) Zadné a predné súčasne postupne vodič a zaťažené vozidlo 60 30,0 v02/120 4,6 Trojkolesové motorové vozidlá s kolesami súmerne umiestnenými k pozdĺžnej osi súmernosti, s objemom valcov motora nad 50 cm3 alebo s najvyššou konštrukčnou rýchlosťou nad 40 km/h, vždy však s celkovou hmotnosťou nepresahujúcou 1 t (kategória L 5 ) Predné a zadné súčasne postupne vodič a zaťažené vozidlo 60 30,0 v02/120 4,6 Osobitne zadné a predné postupne vodič a zaťažené vozidlo 40 32,0 v02/50 1,9
(7)Účinok brzdenia každou jednotlivou brzdou, prípadne parkovacieho brzdenia dvojkolesových a trojkolesových motorových vozidiel s celkovou hmotnosťou nepresahujúcou 1 t musí spoľahlivo - bez prekročenia najvyššej prípustnej ovládacej sily predpísanej v § 25 ods. 7 - zabrániť otáčaniu kolies vozidla zaťaženého na celkovú hmotnosť na vozovke s pevným a suchým povrchom pri stúpaní i klesaní najmenej 20 %.
(8)Ustanovenie odseku 6 neplatí pre vozidlá, ktorých technická spôsobilosť bola schválená pred
  3. § 20 Brzdy cestných ťahačov s najvyššou konštrukčnou rýchlosťou neprevyšujúcou 25 km/h
(1)Súbor brzdových zariadení na cestnom ťahači s najvyššou konštrukčnou rýchlosťou neprevyšujúcou 25 km/h musí spĺňať podmienky určené pre prevádzkové a parkovacie brzdenie. Cestné ťahače, ktoré sú určené na ťahanie prívesov s celkovou hmotnosťou väčšou, ako je pohotovostná hmotnosť samotného ťahača, musia byť vybavené ďalším zariadením zabezpečujúcim aj núdzové brzdenie.
(2)Cestné ťahače musia mať najmenej dve nezávislé brzdové zariadenia s nezávislými ovládacími mechanizmami.
(3)Sústava na brzdenie musí pôsobiť na kolesá najmenej jednej najviac zaťaženej nápravy. Ak prevádzkové brzdenie pôsobí iba na kolesá jednej nápravy, nesmie pôsobiť cez prevodové mechanizmy (ozubené prevodové kolesá). Zariadenie zabezpečujúce prevádzkové, parkovacie a núdzové brzdenie podľa odseku 1 druhej vety musí spĺňať podmienky ustanovené v § 16 ods. 2 až 8, 11 až 14 a 16.
(4)Účinok bŕzd cestných ťahačov podľa skúšky typu 0 [§ 15 ods. 10 písm. a)] musí byť v takto určených medziach: Brzdy musia byť schopné zastaviť cestný ťahač so zaťažením na celkovú i pohotovostnú hmotnosť, včítane vodiča, bez toho, že by sa prekročila najvyššia prípustná ovládacia sila predpísaná v § 25 ods. 7, že by vozidlo vybočilo zo smeru jazdy a že by došlo k blokovaniu kolies, najneskôr na vzdialenosti vypočítanej zo vzorcov: a) pre prevádzkové brzdenie s = 0,15 v0 + (v02 / 130), b) pre núdzové brzdenie s = 0,15 v0 + 2 (v02 / 130).
(5)Pokles účinnosti prevádzkového brzdenia po zahriatí bŕzd sa kontroluje na cestnom ťahači a jeho súpravách podľa podmienok skúšky typu Ia.56),57) Touto skúškou zistená účinnosť (brzdná dráha) nesmie byť nižšia ako 80 % predpísaného účinku a zároveň nesmie byť nižšia ako 60 % účinku zisteného meraním pri skúške typu 0.
(6)Účinok parkovacieho brzdenia musí zodpovedať podmienkam ustanoveným pre parkovacie brzdenie automobilov a ich súprav podľa § 16 ods. 25 písm. b), pričom ovládacia sila nesmie prekročiť hodnotu predpísanú podľa § 25 ods. 7.
(7)Ustanovenia odseku 1, odseku 3 druhej a tretej vety, odsekov 4 a 6 neplatia pre vozidlá, ktorých technická spôsobilosť bola schválená pred
  3. § 21 Brzdy prípojných vozidiel, ktorých najvyššia konštrukčná rýchlosť neprevyšuje 25 km/h
(1)Súbor brzdových zariadení prípojných vozidiel musí spĺňať podmienky ustanovené pre automobilové prívesy a návesy podľa § 17, s výnimkou odseku 8, a pokiaľ ide o prípojné vozidlá poľnohospodárskych a lesných traktorov, aj s výnimkou odseku 11. Ustanovenie § 16 ods. 16 platí pre prípojné vozidlá poľnohospodárskych a lesných traktorov s tou odchýlkou, že čas ustanovený v ustanovení písmena a) prvej vety nesmie byť dlhší ako 1 s.
(2)Účinky jednotlivých brzdových zariadení prípojných vozidiel musia zodpovedať účinkom príslušných brzdových zariadení ťahača.
(3)Sezónne a charakterom použitia podobné58) prípojné vozidlá, ktorých celková hmotnosť nepresahuje 1,5 t, nemusia byť vybavené zariadením na prevádzkové brzdenie pri súčasnom znížení najvyššej rýchlosti súpravy na 15 km/h; ak ich celková hmotnosť nepresahuje 2,5 t, nemusia byť vybavené zariadením na prevádzkové brzdenie pri súčasnom znížení najvyššej rýchlosti súpravy na 10 km/h.
(4)Sezónne prípojné vozidlá, ktoré nemajú prepravný charakter a ktorých celková hmotnosť neprevyšuje 5,5 t, musia mať najmenej jednu nápravu brzdenú.
(5)Ustanovenia odsekov 1, 3 a 4 neplatia pre vozidlá, ktorých technická spôsobilosť bola schválená pred
  3. § 22 Brzdy súprav vozidiel s najvyššou konštrukčnou rýchlosťou neprevyšujúcou 25 km/h
(1)Súpravy vozidiel s najvyššou konštrukčnou rýchlosťou neprevyšujúcou 25 km/h musia mať sústavu prevádzkového a núdzového brzdenia navzájom silove a časove zladenú tak, aby v celom rozsahu zaťaženia a prevádzkových rýchlostí bolo možné citlivo riadiť brzdný účinok.59)
(2)Účinok prevádzkového a núdzového brzdenia súpravy musí byť rovnaký ako účinok určený pre samotný ťahač (sólo) s celkovou hmotnosťou zodpovedajúcou celkovej hmotnosti súpravy, s výnimkou vozidiel uvedených v § 21 ods. 3. Tento účinok sa overuje skúškou typu 0, pritom sila na ovládací mechanizmus nesmie byť väčšia, ako je určené pre ťažné vozidlo.
(3)Prípojné vozidlá, ktoré nie sú vybavené zariadením na prevádzkové brzdenie (§ 21 ods. 3), sa môžu pripájať iba za cestné ťahače, ktorých pohotovostná hmotnosť je jedenapolkrát väčšia ako celková hmotnosť týchto prípojných vozidiel; za cestný ťahač možno pripojiť iba jedno také vozidlo.
(4)Ustanovenie odseku 1 neplatí pre vozidlá, ktorých technická spôsobilosť bola schválená pred 1. 7. 1972. § 23 Motor a výkon motora
(1)Motor musí byť pre každý typ vozidla konštruovaný tak, aby pri výkone potrebnom na dosiahnutie predpísaných jazdných vlastností vozidla alebo súpravy nebol preťažený; jeho chod musí byť za celého pracovného režimu rovnomerný, pokojný a musí zabezpečovať hospodárnu prevádzku. Motory slúžiace na pohon vozidiel musia byť schválené.60)
(2)Motor, jeho dielce a príslušenstvo musia byť konštrukčne vyhotovené a zostavené tak, aby
  1. a)bol ľahký prístup ku všetkým miestam bežnej obsluhy a údržby,
  2. b)aby bola ľahká a prístupná demontáž príslušenstva a jednotlivých dielcov pre bežné opravy bez demontáže motora z vozidla.
(3)Motory pre automobily, cestné ťahače a motorové trojkolky61) musia byť konštruované a vyhotovené tak, aby sa bez pomoci cudzieho zdroja energie ľahko, spoľahlivo a v čo najkratšom čase uviedli do chodu po státí vozidla trvajúcom najmenej 14 hodín pri okolitej teplote až do - 15°C za podmienok a postupov určených výrobcom vozidla a za použitia výrobcom predpísaných prevádzkových hmôt bežnej obchodnej akosti a bežne dosiahnuteľných na tuzemskom trhu.
(4)Výkon motora samotných automobilov (sólo) aj automobilov a cestných ťahačov pre súpravy musí byť62) najmenej 4,413 kW (6
  1. k)na 1 t celkovej hmotnosti jednotlivého vozidla (sólo) alebo súpravy. Výkon motora vozidiel uvedených v predchádzajúcej vete, ktorých technická spôsobilosť bola alebo bude schválená po 1. 1. 1973, musí byť najmenej 5,1485 kW (7
  2. k)na 1 t celkovej hmotnosti vozidla (sólo) alebo súpravy, vozidiel na medzinárodnú dopravu, ktorých technická spôsobilosť bola alebo bude schválená po 1. 1. 1974, najmenej 5,885 kW (8
  3. k)na 1 t celkovej hmotnosti vozidla (sólo) alebo súpravy. Pri ťažkých cestných ťahačoch63) musí byť výkon motora najmenej 2,21 kW (3
  4. k)na 1 t celkovej hmotnosti súpravy. Ustanovenie tohto odseku sa netýka vozidiel poháňaných elektrickou energiou.
(5)Motory mopedov nesmú mať objem valcov väčší ako 50 cm3.64)
(6)Motory mopedov a motocyklov s objemom valcov motora neprevyšujúcim 50 cm3 a s najvyššou konštrukčnou rýchlosťou neprevyšujúcou 50 km/h musia byť na ľahko prístupnom mieste označené znakom pozostávajúcim z písmen CM a číslic vyjadrujúcich pracovný objem valcov. Označenie musí byť ľahko čitateľné, nesnímateľné a odliate alebo vyrazené (napríklad CM-48 cm3).65)
(7)Ustanovenia tohto paragrafu, s výnimkou odseku 5, neplatia pre vozidlá, ktorých technická spôsobilosť bola schválená pred 1. 7. 1972. § 24 Riadenie vozidiel
(1)Každé motorové a prípojné vozidlo musí mať riadenie konštruované a vyhotovené s maximálnou robustnosťou tak, aby so zreteľom na zaťaženie riadených kolies celkovou hmotnosťou a na najvyššiu konštrukčnú rýchlosť vozidla bola stále zaručená jeho bezpečná, ľahká a rýchla ovládateľnosť (najmä smerová). Mechanizmus a geometria riadenia musia byť vyhotovené tak, aby sa potlačili kmity (shimmy) a rázy v riadení.
(2)Motorové vozidlá s najvyššou konštrukčnou rýchlosťou väčšou ako 25 km/h - s výnimkou jednostopových motorových vozidiel a trojstopových s jedným kolesom vpredu - musia mať riadenie konštruované tak, aby sa riadené kolesá po prejdení zákruty samočinne vracali do priameho smeru alebo aby na vrátenie kolies do priameho smeru bola potrebná podstatne menšia sila ako na pohyb do zákruty. Táto podmienka neplatí pre vozidlá s výhradne hydraulickým prevodom riadenia.
(3)Spoje súčastí riadiaceho mechanizmu sa nesmú opotrebovaním uvoľniť tak, že by mohlo dôjsť k ich porušeniu; skrutkové spoje musia byť bezpečne zaistené.
(4)Riadiaci mechanizmus motorových vozidiel pri nastavení kolies do priameho smeru nesmie mať mechanickú vôľu na volante väčšiu ako 36° na vozidlách s najvyššou konštrukčnou rýchlosťou neprevyšujúcou 25 km/h, väčšiu ako 27° na vozidlách s najvyššou konštrukčnou rýchlosťou neprevyšujúcou 100 km/h a väčšiu ako 18° na vozidlách s najvyššou konštrukčnou rýchlosťou prevyšujúcou 100 km/h;66) axiálna vôľa na jednostopových a trojstopových motorových vozidlách s riadidlami sa musí udržiavať podľa predpisu výrobcu.
(5)Motorové vozidlá, pri ktorých zaťaženie vozovky riadenou nápravou (nápravami) je najmenej 3,5 t, musia mať riadenie vybavené posilňovacím zariadením.
(6)Na motorových vozidlách uvedených v odseku 5 musí byť pri zlyhaní posilového účinku zabezpečená možnosť viesť vozidlo (súpravu) iba mechanickým spôsobom, aj keď so značne vyššou ovládacou silou (§ 25 ods. 7).
(7)Riadenie osobných automobilov, nákladných automobilov a autobusov, pokiaľ nie sú vybavené posilňovacím zariadením, musí byť konštruované tak, aby počet otáčok volanta nepresiahol 5 z polohy zodpovedajúcej vychýleniu vnútorného riadenia kolesa vozidla o 35° sprava do rovnakej polohy vľavo alebo z jednej krajnej polohy do druhej, pokiaľ sa nedosiahne uhol vychýlenia riadeného kolesa 35°. Krajné vychýlenie riadiacich kolies musí byť obmedzené krajnými dorazmi.
(8)Osobné automobily, s výnimkou bezkapotových a polokapotových vyhotovení, na ktorých viac ako polovica dĺžky motora je za najprednejším bodom základne čelného skla alebo na ktorých náboj volanta je v prednej štvrtine dĺžky vozidla, musia byť schválené67) z hľadiska bezpečnosti pri čelnej zrážke a musia spĺňať tieto podmienky:
  1. a)pri zrážke vozidla s hmotnosťou rovnajúcou sa jeho pohotovostnej hmotnosti a bez skúšobnej figuríny s prekážkou pri rýchlosti 48,3 km/h sa nesmie horná časť stĺpika riadenia a hriadeľa volanta pohnúť smerom dozadu, vodorovne a rovnobežne s pozdĺžnou zvislou rovinou súmernosti vozidla o viac ako 127 mm vzhľadom na bod vozidla neovplyvnený nárazom, pričom sa táto vzdialenosť musí určiť dynamickým meraním;
  2. b)pri náraze skúšobnej figuríny na volant relatívnou rýchlosťou 24,1 km/h nesmie sila tlačiaca volant na hrudník skúšobnej figuríny prekročiť 11 110 N (1135 kp);
  3. c)konštrukcia, vyhotovenie a upevnenie volanta musí byť bez nebezpečných výčnelkov alebo ostrých hrán, ktoré by mohli poraniť vodiča v prípade zrážky, a nesmie obsahovať časti alebo príslušenstvo, včítane ovládania húkačky, za ktoré sa môžu zachytiť šaty vodiča (napr. rukávy) alebo klenoty a bižutéria (náramky, náramkové retiazky a pod.) pri normálnych riadiacich pohyboch.
(9)Ustanovenia tohto paragrafu neplatia pre vozidlá, ktorých technická spôsobilosť bola schválená pred 1. 7. 1972. § 25 Ovládací a kontrolný mechanizmus
(1)Každé motorové vozidlo musí mať zariadenia, ktoré slúžia na jeho ovládanie za jazdy, umiestnené tak, aby vodič mohol ľahko a bez nebezpečenstva zámeny aj v tme ovládať bez toho, že by odvracal pozornosť od jazdnej dráhy.
(2)Na automobiloch a cestných ťahačoch musí všetky zariadenia slúžiace na ovládanie vozidla za jazdy a ostatné zariadenia obsluhovať vodič počas jazdy, a to najmä: - riadenie, - prevádzkové, núdzové, parkovacie a odľahčovacie brzdenie, - zariadenie na zvukovú signalizáciu, - akceleračné zariadenie (plynový pedál, rukoväť), - zaraďovanie, - vypínanie a zapínanie spojky, - zapaľovanie, - spúšťacie a zastavovacie zariadenie motora (včítane žeravenia), - obrysové, diaľkové, tlmené a smerové svetlá, výstražné svetlá a svetlá do hmly (pokiaľ sú), svetelné výstražné zariadenie, - systém stierania čelného skla, - systém postrekovania čelného skla, - sýtič, prípadne pridávač (pokiaľ je ručný), - clona proti slnku pre vodiča, - systém kúrenia a vetrania, zapínania a vypínania, regulácia, - systém ovládania bočných okien na strane vodiča, - zapaľovač cigariet pre vodiča (pokiaľ je), - otváranie a zatváranie dvier automobilu, - rozhlasový prístroj (nevzťahuje sa na diaľkové autobusy s viacčlennou obsluhou vozidla), - vnútorné spätné zrkadlo, - popolníček pre vodiča, - systém odhmlievania a odmrazovania, - osvetlenie interiéru vozidla, umiestnené v operačnom dosahu vodiča tak,68) aby ich mohol bez podstatnej zmeny polohy trupu na svojom sedadle ľahko a bez nebezpečenstva zámeny aj v tme ovládať bez toho, že by musel odvracať pozornosť od jazdnej dráhy. Pritom najmä pedále brzdy, spojky a akcelerácie musia byť vyhotovené tak, aby noha z nich pri ich ovládaní neskĺzala a nadmerne sa neunavovala.69) Žiadne z uvedených zariadení v osobnom automobile nesmie svojím umiestnením a tvarovým vyhotovením brániť vodičovi premiestniť sa zo svojho sedadla s cieľom vystúpiť z vozidla na opačnej strane, ako sedí.
(3)Na motorových vozidlách uvedených v odseku 2 musia byť pre bezpečnú identifikáciu ovládacie zariadenia pre - hlavný prepínač vonkajšieho osvetlenia, - diaľkové svetlá a tlmené svetlá (svetlomety), smerové svetlá a výstražné svetlá, - systém stierania čelného skla, - systém ostrekovania čelného skla, - systém vykurovania a vetrania, - systém odmrazovania a odhmlievania, - sýtič, prípadne pridávač (pokiaľ je ručný), - svetlá do hmly, - ovládací mechanizmus núdzového brzdenia (ak je ním vozidlo osobitne vybavené), - systém ovládania bočných okien na strane vodiča, pokiaľ sú umiestnené na prístrojovej doske, označené jednotnými symbolmi,70) ktoré spoľahlivo udávajú ich funkciu. Ak uvedené zariadenia nie sú umiestnené na prístrojovej doske, ale napriek tomu sú označené, musia byť tieto označenia zhodné so symbolmi pre jednotlivé zariadenia.
(4)Zaraďovacie páky automatických prevodoviek automobilov musia vyhovovať týmto ďalším požiadavkám:71)
  1. a)neutrálna poloha páky medzi polohami na jazdu dopredu a dozadu musí byť označená písmenom N; pri tejto polohe musí byť možný voľnobeh a spúšťanie motora,
  2. b)ak je páka pod volantom a je upevnená na stĺpik riadenia, musí byť pohyb z neutrálnej polohy do polohy pre jazdu dopredu v smere pohybu hodinových ručičiek (zľava doprava),
  3. c)ak je v postupnom zaraďovaní polohy páky zahrnutá aj poloha na parkovanie s mechanickým blokovaním, ktorá musí byť označená písmenom P, musí byť táto poloha na konci zaraďovania priľahlom na polohu na jazdu dozadu označená písmenom R,
  4. d)ak je na vozidle viac ako jeden rýchlostný stupeň na jazdu dopredu, musí jeden z týchto stupňov zabezpečiť väčší účinok brzdenia motorom alebo pri najvyššom rýchlostnom stupni pri rýchlosti menšej ako 40 km/h,
  5. e)spúšťanie motora (spúšťača) musí byť pri polohe páky na jazdu dopredu alebo dozadu vylúčené.
(5)Na automobiloch s automatickými prevodovkami a s prevodovkami s núteným ručným zaraďovaním musí mať vodič vo svojom zornom poli trvalé vyznačenie schémy zaraďovania; pritom pri prevodovkách s núteným ručným zaraďovaním musí byť poloha zaraďovacej páky na jazdu dozadu označená vždy písmenom R.
(6)Vozidlá musia byť vybavené kontrolnými prístrojmi buď stupnicovými, ktoré ukazujú vzrastajúce hodnoty stupníc rovnakým smerom (doprava alebo nahor),72) alebo bezstupnicovými. Hodnoty stupníc musia byť vyznačené zreteľnými symbolmi (písmenami a číslicami, znakmi, farebnými poľami alebo ich vzájomnými kombináciami), vyhotovenými výraznými kontrastnými farbami; zásady pre čitateľnosť číslicových údajov platia aj pre bezstupnicové tlačidlové kontrolné prístroje.
(7)Najvyššie prípustné sily na ovládacích mechanizmoch vozidla nesmú presahovať tieto hodnoty: Mechanizmus Nákladné automobily, cestné ťahače, autobusy, prípojné vozidlá N (
  1. kp)Osobné automobily N (
  2. kp)Dvojkolesové a trojkolesové motorové vozidlá s celkovou hmotnosťou nepresahujúcou 1 t N (
  3. kp)Zvláštne motorové vozidlá uvedené v tretej časti N (
  4. kp)Riadenie73) - bez posilového zariadenia alebo s posilovým zariadením v činnosti 245
(25)117,5
(12)- 117,5
(12)- pri zlyhaní posilového zariadenia 490
(50)- - 490
(50)prevádzkového, núdzového a parkovacieho brzdenia ovládaného nožne 686,5
(70)490
(50)- 588,5
(60)núdzového a parkovacieho brzdenia ovládaného ručne 588,5
(60)392,5
(40)- 294
(30)nožne ovládanej brzdy na zadné a predné koleso (kolesá) a nožne ovládaného parkovacieho brzdenia - - v kategóriách L 1, L 2 392,5
(40)v kategóriách L 3, L 4, L 5 490
(50)- ručne ovládanej brzdy na predné koleso (kolesá) a ručne ovládaného parkovacieho brzdenia - - 196
(20)- spojky74) 196
(20)147
(15)78,5
(8)245
(25)
(8)Ustanovenia tohto paragrafu neplatia pre vozidlá, ktorých technická spôsobilosť bola schválená pred
  3. § 26 Výhľad z motorových vozidiel z miesta vodiča a spätné zrkadlá
(1)Každé motorové vozidlo musí byť konštruované a vybavené tak, aby bola za všetkých možných prevádzkových a poveternostných podmienok zabezpečená najväčšia možná viditeľnosť z miesta vodiča všetkými smermi.
(2)Výhľad z miesta vodiča na automobiloch a cestných ťahačoch musí byť schválený;75) to platí v primeranom rozsahu pre výhľad dozadu aj pri jednostopových motorových vozidlách a ich modifikáciách s otvorenou karosériou. Výhľad z miesta vodiča je určený priestorovou sústavou priamok prechádzajúcich výhľadovými bodmi (V-bodmi), ktorých poloha je vztiahnutá k polohe projektovaného vzťažného bodu sedenia (R-bodu) na sedadle vodiča. 76) Tento R-bod na účely určenia výhľadu leží pri krajnej zadnej polohe (na poľnohospodárskych a lesných traktoroch pri strednej polohe) vodičovho sedadla, určenej výrobcom na sedenie, vo vzťažnej pozdĺžnej zvislej rovine prechádzajúcej zrejmým stredom sedadla. Ak stred sedadla nemožno určiť, musí sa táto vzťažná rovina nahradiť rovnobežnou rovinou prechádzajúcou stredom volanta. Pri automobiloch, s výnimkou osobných automobilov, je ďalej pre určenie podmienok výhľadu rozhodujúca poloha vzťažného bodu výhľadu (P-bodu) ležiaceho 627 mm zvisle nad R-bodom, pri sklone operadla sedadla 25° dozadu od zvislice; pre odlišné základné nastavenie sklonu operadla treba polohu P-bodu upraviť. 77)
(3)Pri osobných automobiloch musia byť pre výhľad vodiča dopredu splnené tieto podmienky:
  1. a)priehľadná plocha čelného skla musí obsahovať 6 údajových bodov vzniknuvších ako priesečníky priamok vychádzajúcich z V-bodov s vonkajším povrchom čelného skla; 77)
  2. b)na účely overenia veľkosti stieraného vonkajšieho povrchu čelného skla sa určí:
  3. ba)veľká vzťažná plocha priehľadu čelným sklom, z ktorej najmenej 75 % musia stierať stierače vozidla;
  4. bb)malá vzťažná plocha priehľadu čelným sklom, z ktorej najmenej 99 % musí stierať jeden stierač;
  5. c)uhol zakrývania dvojokého výhľadu stĺpikmi čelného skla, prípadne deliacimi stĺpikmi zasklenia predných dvier sa zisťuje vo vodorovnej rovine prechádzajúcej P-bodom, dotyčnicami k obrysom týchto stĺpikov, vychádzajúcimi z výhľadových bodov; jeho hodnota nesmie byť väčšia ako 6°;
  6. d)v priestore na výhľad v rozsahu 180° dopredu obmedzenom zhora i zdola sústavou zmluvných plôch, ktoré prechádzajú V-bodmi, nesmú byť prekážky zabraňujúce dvojokému výhľadu z V-bodov, s výnimkou stĺpikov uvedených v písmene c), s výnimkou predpísaných súčastí výbavy vozidla (spätné zrkadlá, ramienka stieračov) a s výnimkou prekážok, ktorých šírka meraná vo vodorovnom smere kolmo na priamky z V-bodov nepresahuje 65 mm.
(4)Pri ostatných automobiloch, cestných ťahačoch, s výnimkou ťahačov podľa odseku 5, a pri pojazdných pracovných strojoch s najvyššou konštrukčnou rýchlosťou 50 km/h musia byť pre výhľad vodiča dopredu splnené tieto podmienky:
  1. a)priehľadná plocha čelného skla musí byť najmenej taká veľká ako vzťažná plocha priehľadu, vymedzená na vonkajšom povrchu čelného skla jeho priesečnicami so štyrmi rovinami prechádzajúcimi P-bodom, z ktorých
  2. aa)horná rovina je kolmá na pozdĺžnu zvislú rovinu súmernosti vozidla a vo vzdialenosti 12 m od P-bodu prechádza bodom ležiacim vo výške 5 m nad vozovkou;
  3. ab)dolná rovina je kolmá na pozdĺžnu zvislú rovinu súmernosti vozidla a pri bezkapotovom vyhotovení vozidla vo vzdialenosti 1 m od predku vozidla prechádza bodom ležiacim vo výške 1 m nad vozovkou, pri polokapotovom a kapotovom vyhotovení pretína rovinu vozovky vo vzdialenosti 10 m od P-bodu; pokiaľ pri bezkapotovom vyhotovení vozidla nie je splnená podmienka výhľadu dole, musí byť vozidlo vybavené najmenej jedným zrkadlom, ktoré zabezpečí viditeľnosť priesečnice dolnej roviny s rovinou vozovky v celej šírke vozidla;
  4. ac)ľavá zvislá rovina zviera so vzťažnou zvislou rovinou uhol 18 stupňov;
  5. ad)pravá zvislá rovina zviera so vzťažnou zvislou rovinou uhol 56 stupňov; pre vozidlá s asymetricky umiestnenou búdkou vodiča a pre vozidlá s jednomiestnou búdkou vodiča tieto podmienky neplatia;
  6. b)pre uhol zakrývania dvojokého výhľadu stĺpikmi čelného skla, prípadne deliacimi stĺpikmi zasklenia predných dvier platia tie isté podmienky ako v odseku 3 písm. c);
  7. c)v priestore na výhľad v rozsahu 180° dopredu obmedzenom zhora i zdola sústavou zmluvných plôch platia tie isté podmienky ako v odseku 3 písm. d).
(5)Pri cestných ťahačoch s najvyššou konštrukčnou rýchlosťou neprevyšujúcou 25 km/h a pri zvláštnych motorových vozidlách uvedených v tretej časti s najvyššou konštrukčnou rýchlosťou neprevyšujúcou 50 km/h, s výnimkou poľnohospodárskych a lesných traktorov, treba zabezpečiť viditeľnosť priesečnice dolnej roviny kolmej na zvislú pozdĺžnu rovinu súmernosti vozidla s rovinou vozovky vo vzdialenosti 10 m od P-bodu v šírke najmenej 5 m na každej strane od zvislej pozdĺžnej roviny súmernosti vozidla.
(6)Vozidlá musia byť vybavené schválenými spätnými zrkadlami,78) a to:
  1. a)jednostopové motorové vozidlá a ich modifikácie najmenej jedným zrkadlom na ľavej strane vozidla,
  2. b)automobily a cestné ťahače najmenej jedným vnútorným a jedným vonkajším zrkadlom na ľavej strane, prípadne ďalšími spätnými zrkadlami predpísanými v odseku 4 písm. a); ak nie je z nich možný priehľad vnútrom karosérie (dozadu aj do strán), nemusia byť vybavené vnútorným zrkadlom, musia však mať ďalšie vonkajšie zrkadlo na pravej strane vozidla,
  3. c)poľnohospodárske a lesné traktory, samochodné zberové poľnohospodárske a lesné stroje a samochodné pracovné stroje najmenej jedným vonkajším zrkadlom na ľavej strane vozidla.
(7)Spätné zrkadlá predpísané podľa odseku 6 musia spĺňať pre výhľad dozadu tieto podmienky:
  1. a)spätné zrkadlo jednostopových motorových vozidiel a ich modifikácií s otvorenou karosériou musí bez podstatného rozmerového skreslenia zachytiť obraz vozovky ubiehajúcej k obzoru, začínajúc vo vzdialenosti 20 m od zrkadla, široký aspoň 4 m, 79) merané na ľavej strane vozidla;
  2. b)vnútorné zrkadlo musí bez podstatného rozmerového skreslenia zachytiť obraz povrchu vozovky ubiehajúcej k obzoru, začínajúc vo vzdialenosti 60 m od zadku vozidla, a to v horizontálnom uhle aspoň 10° na každej strane zvislej pozdĺžnej roviny súmernosti vozidla.80) Obraz môže byť čiastočne zakrytý sediacimi cestujúcimi alebo hlavovými opierkami sedadiel;
  3. c)vonkajšie spätné zrkadlo na ľavej strane vozidla musí bez podstatného rozmerového skreslenia zachytiť obraz povrchu vozovky ubiehajúcej k obzoru v šírke najmenej 2,5 m, začínajúc vo vzdialenosti 10 m od zrkadla, merané na ľavej strane vozidla; 79), 80)
  4. d)vonkajšie spätné zrkadlo na pravej strane vozidla musí bez podstatného rozmerového skreslenia zachytiť obraz povrchu vozovky ubiehajúcej k obzoru v šírke najmenej 750 mm, začínajúc vo vzdialenosti 4 m od zrkadla a v šírke najmenej 3,5 m vo vzdialenosti 30 m od zrkadla, a to na pravej strane vozidla; 79), 80) ak je prípojné vozidlo širšie ako ťažné, 81), musí spätné zrkadlo bezpečne zachytiť obraz povrchu vozovky ubiehajúcej k obzoru v šírke najmenej 2 m, začínajúc vo vzdialenosti 10 m od zrkadla.
(8)Spätné zrkadlá predpísané podľa odseku 6 musia
  1. a)byť ploché, opticky pokojné, neskresľujúce a so zníženou odrazivosťou,
  2. b)mať farebnú reprodukciu obrazu takú, aby sa dali jasne rozlišovať dopravné svetelné signály,
  3. c)mať jednotlivé účinné plochy - na jednostopových motorových vozidlách a ich modifikáciách najmenej 50 cm2, - na osobných automobiloch najmenej 100 cm2, - na ostatných motorových vozidlách, s výnimkou poľnohospodárskych a lesných traktorov a samochodných pracovných strojov, najmenej 300 cm2. V prípadoch, keď by ploché zrkadlo svojou veľkosťou bolo neúmerné vnútornému priestoru vozidla alebo by nadmerne presahovalo vonkajší celkový obrys vozidla, a na vozidlách, ktoré sa vyznačujú silnejšími otrasmi, sa môžu použiť sféricky vypuklé spätné zrkadlá, ktorých polomer zakrivenia nesmie byť menší ako 1,2 m. Účinná plocha týchto vypuklých zrkadiel nesmie byť menšia - na osobných automobiloch ako 50 cm2, - na ostatných motorových vozidlách ako 200 cm2.
(9)Spätné zrkadlo poľnohospodárskych a lesných traktorov, samochodných zberových poľnohospodárskych a lesných strojov a samochodných pracovných strojov predpísané v odseku 6 písm. c) môže byť ploché alebo vypuklé; jeho účinná plocha nesmie byť menšia ako 200 cm2. Vypuklosť zrkadla musí byť sférického tvaru s polomerom najmenej 1,2 m a jeho plocha musí byť opticky pokojná. Farebná reprodukcia obrazu zachyteného týmto zrkadlom musí byť taká, aby sa dali jasne rozlišovať dopravné svetelné signály.
(10)Povrch účinnej plochy spätných zrkadiel predpísaných v odseku 6 a dodávaných po
  2. 1973 musí byť odolný proti odieraniu a narúšaniu vplyvom čistenia plochy zrkadla. Hodnota odrazivosti reflexného povrchu zrkadla nesmie byť menšia ako 35 % na osobných automobiloch a menšia ako 50 % na ostatných motorových vozidlách. Ak sa používa zrkadlo s dvoma funkčnými polohami, a to na deň a noc (prizmatického typu), nesmie byť hodnota odrazivosti pri polohe na nočnú jazdu menšia ako 4 %. Tieto zrkadlá použité ako vnútorné sa môžu kombinovať s vonkajšími zrkadlami neprizmatického typu.
(11)Montáž spätného zrkadla predpísaného v odseku 6 a držiaka musí zabezpečiť
  1. a)stabilnú polohu zrkadla voči karosérii, t. j. zrkadlo sa nesmie samovoľne vychýliť zo svojej polohy obvyklými otrasmi karosérie alebo vodičskej búdky a nesmie dochádzať k rezonančnému kmitaniu odrazovej plochy zrkadla,
  2. b)nastavenie zrkadla sklápaním v horizontálnom a vertikálnom smere z miesta sediaceho vodiča, a to pri vonkajšom spätnom zrkadle na strane vodiča pri zatvorených dverách. V prípade, že vonkajšie zrkadlo je upevnené mimo dosahu sediaceho vodiča (napr. blatníkové zrkadlá), musí jeho držiak umožňovať takú aretáciu zrkadla v nastavenej polohe, ktorá nedovolí nežiadúcu zmenu tejto polohy.
(12)Spätné zrkadlá motorových vozidiel musia byť svojím vyhotovením a upevnením riešené tak, aby bola znížená možnosť zranenia osôb pri zrážke alebo prudkom zabrzdení.
(13)Všetky vnútorné a vonkajšie zrkadlá, s výnimkou tých, ktoré sú umiestnené na vozidle vyššie ako 1,9 m, merané od spodnej hrany zrkadla k vozovke, musia spĺňať tieto podmienky:82)
  1. a)ak vonkajšie spätné zrkadlo narazí na chodcu alebo cyklistu alebo ak cestujúci príde do styku s vnútorným zrkadlom, musí byť zrkadlo schopné deformácie alebo sa jeho držiak musí zlomiť vo vhodne zvolenom priereze;
  2. b)puzdro zrkadla musí byť dostatočne odolné proti ohnutiu, aby sa sklo neroztrieštilo, iba ak je také, že pri jeho rozbití nevzniknú nebezpečné úlomky (zrkadlo lepené na vnútro puzdra alebo zrkadlo z bezpečnostného skla);
  3. c)kompletné zrkadlo s puzdrom a držiakom nesmie mať nijaké nebezpečné ostré hrany;
  4. d)okraje skla zrkadla musia byť opatrené rámikom; žiadna časť rámika a na vonkajších zrkadlách ani žiadna iná časť zrkadla nesmie mať výčnelky so zaoblením menšieho polomeru ako 3,5 mm.
(14)Ak sa na vozidle použije viac spätných zrkadiel, ako je predpísané v odseku 6, môžu mať tieto doplnkové zrkadlá aj menšiu účinnú plochu, než ustanovujú odseky 8 a 9, a nemusia byť nastaviteľné podľa odseku 11.
(15)Spätné zrkadlá musia byť na vozidle, prípadne vo vozidle umiestnené tak, - aby čo najmenej bránili vo výhľade z miesta vodiča, - aby pohľad do vonkajších zrkadiel bol možný buď bočnými oknami, alebo plochou čelného skla očisťovanou stieračmi.
(16)Ak vonkajšie spätné zrkadlá presahujú pri svojej prevádzkovej polohe najväčšiu šírku vozidla, musí byť ich držiak sklopný dopredu i dozadu alebo ohybný tak, že sklopené alebo ohnuté nepresahujú najväčšiu šírku vozidla. Spätné zrkadlo, ktorého spodný okraj nie je vo väčšej výške ako 1,9 m, nesmie presahovať najväčšiu šírku zaťaženého vozidla o viac ako 200 mm, s výnimkou prípadu podľa odseku 7 písm. d) vety za bodkočiarkou.
(17)Vozidlá, ktorých technická spôsobilosť bola schválená pred
  2. 1972, musia byť vybavené aspoň jedným vonkajším spätným zrkadlom na ľavej strane vozidla, zabezpečujúcim výhľad dozadu a spĺňajúcim podmienky ustanovené v odsekoch 11, 12 a 15; ustanovenia odsekov 1 až 10, 13, 14 a 16 pre tieto vozidlá neplatia. - pri osobných automobiloch podľa návrhu Predpisu EHK obsiahnutého v dokumente W/TRANS/WP 29/431, - pri ostatných automobiloch, cestných ťahačoch a pojazdných pracovných strojoch podľa odsekov 4 a 5 tohto paragrafu; b) pre výhľad z vozidiel dozadu (spätnými zrkadlami) podľa odsekov 7, 11 až 16 tohto paragrafu; c) pre spätné zrkadlá podľa ustanovení odsekov 9 až 13; vykonávaním homologizačných skúšok je poverený ÚVMV. § 27 Zariadenie na spätnú jazdu a zabezpečenie vozidiel proti pohybu
(1)Každé motorové vozidlo musí byť opatrené zariadením na spätnú jazdu (cúvanie), ktoré je ovládateľné z miesta vodiča. Týmto zariadením nemusia byť vybavené trojkolesové motorové vozidlá s kolesami súmerne umiestnenými k pozdĺžnej zvislej rovine súmernosti, ktorých celková hmotnosť neprevyšuje 400 kg, a jednostopové motorové vozidlá.
(2)Motorové a prípojné vozidlá s troma a viacerým nápravami, návesy a jednonápravové prívesy musia byť vybavené najmenej dvoma zakladacími klinmi, ostatné motorové vozidlá s celkovou hmotnosťou väčšou ako 3,5 t a prípojné vozidlá s celkovou hmotnosťou väčšou ako 750 kg - s výnimkou poľnohospodárskych a lesných traktorov a pásových vozidiel - najmenej jedným zakladacím klinom. Tieto kliny musia byť schopné účinne zabezpečiť vozidlo proti pohybu, musia byť obsluhe ľahko prístupné a bezpečne uchopiteľné.
(3)Ustanovenie odseku 1 neplatí pre vozidlá, ktorých technická spôsobilosť bola schválená pred 1. 7. 1972. § 28 Kryty kolies
(1)Vozidlá s najvyššou konštrukčnou rýchlosťou vyššou ako 20 km/h musia mať všetky kolesá opatrené účinnými krytmi (blatníkmi, podbehmi) a aspoň na kolesách poslednej nápravy aj účinnými lapačmi vody a nečistôt, ktoré v dostatočnej miere zabránia rozstreku vody a nečistôt dozadu za idúcim vozidlom.
(2)Blatníky, podbehy a lapače nečistôt vozidiel uvedených v odseku 1 musia prekrývať šírku behúňa nezaťaženej pneumatiky; vonkajšie bočné okraje blatníkov musia byť zaoblené; na predných riadených kolesách prívesu sa môže za tieto kryty považovať nadstavba (karoséria prívesu);83) na dvoch a viacerých nápravách idúcich bezprostredne po sebe postačí spoločný kryt kolies. Kryty kolies a lapače musia spĺňať tieto ďalšie podmienky:
  1. a)na nezaťažených automobiloch a prívesoch a návesoch musia kryty kolies - s výnimkou zadných blatníkov sklápačov - zakrývať kolesá tak, aby predná i zadná hrana krytu kolies bola najviac 150 mm nad vodorovnou rovinou prechádzajúcou stredom kolies;
  2. b)na sklápacích vozidlách smie byť zadný kryt len na zadnej strane kolesa; kryt však musí byť svojou hornou hranou najmenej tak vysoko, ako je najvyšší bod pneumatiky plne zaťaženého vozidla, a spodnou hranou tak nízko, aby bola vždy nižšie, ako je stred kolesa nezaťaženého vozidla;
  3. c)na nezaťažených motocykloch a ich prípojných vozidlách musia byť kryty kolies vyhotovené tak, aby predná hrana bola pred zvislou rovinou prechádzajúcou stredom kolesa a zadná hrana najviac 150 mm nad vodorovnou rovinou prechádzajúcou stredom kolesa;
  4. d)na nezaťažených poľnohospodárskych a lesných traktoroch, ktoré sú určené aj na premávku na pozemných komunikáciách, musia kryty kolies zakrývať kolesá tak, aby predná hrana na prednej náprave bola pred zvislou rovinou prechádzajúcou stredom kolesa a aby zadná hrana na prednej náprave a predná a zadná hrana na zadnej náprave bola najviac jednu štvrtinu výšky kolies nad vodorovnou rovinou prechádzajúcou stredom kolies;
  5. e)lapače nečistôt musia mať spodnú hranu tak nízko, aby rovina preložená teoretickým bodom styku pneumatiky zaťaženého vozidla a spodnou hranou lapača zvierala s rovinou vozovky 15°, na jednostopových motorových vozidlách a na poľnohospodárskych a lesných traktoroch najviac 25°.
(3)Na vozidlách opatrených pneumatikami - s výnimkou jednostopových vozidiel a ich modifikácií - musí byť umožnená montáž protisklzových snehových reťazí na všetkých kolesách. Priestor medzi kolesami a podbehmi, karosériou, rámom vozidla a pod. musí byť taký veľký, aby pri každom stave zaťaženia vozidla bola dostatočná vôľa medzi uvedenými pevnými časťami vozidla a kolesami s protisklzovým zariadením.
(4)Ustanovenia odsekov 2 a 3 neplatia pre vozidlá, ktorých technická spôsobilosť bola schválená pred 1. 7. 1972. § 29 Kolesá, pneumatiky a plné gumové obruče
(1)Kolesá vozidiel musia byť opatrené pneumatikami84) - pokiaľ pri schválení technickej spôsobilosti typu nie je určené inak - a im zodpovedajúcimi ráfikmi. Pneumatiky sa musia pre každý typ vozidla voliť tak, aby ich druh, rozmery a hustenie, spôsob konštrukcie a vyhotovenie zodpovedali podmienkam prevádzky, najmä celkovej hmotnosti vozidla (tlaku nápravy) a jeho najvyššej konštrukčnej rýchlosti a pritom dosahovali čo najväčšiu životnosť a hospodárnosť. Na celom obvode a v celej šírke behúňa musia byť pneumatiky opatrené profilovými drážkami alebo zárezmi. Pneumatiky na osobné automobily a ich prívesy vyrobené alebo dovezené po 1. 1. 1976 a pneumatiky na ostatné motorové a ich prípojné vozidlá vyrobené alebo dovezené po 1. 1. 1977 musia byť schválené.85)
(2)Na vozidle - pokiaľ pri schválení technickej spôsobilosti typu nie je určené inak - sa smú používať iba pneumatiky odporučené pre daný typ vozidla výrobcom vozidla a výrobcom pneumatík.86) Únosnosť pneumatík nesmie byť nižšia, ako je zaťaženie pripadajúce na koleso (nápravu) vozidla.
(3)Na vozidle nesmú byť - s výnimkou núdzového dôjdenia87) na tej istej náprave súčasne pneumatiky rôznych druhov; pritom na zadnej náprave nesmú byť - diagonálne pneumatiky, ak sú na prednej náprave pneumatiky radiálne alebo zmiešanej konštrukcie, - pneumatiky zmiešanej konštrukcie, ak sú na prednej náprave radiálne pneumatiky. Pneumatiky rôznych druhov nesmú byť ani na nápravách dvojnápravy. Od 1. 1. 1977 smú byť na tej istej náprave (nápravách dvojnápravy) iba pneumatiky rovnakého druhu vzorky behúňa.88) Odo dňa, ktorý určí Federálne ministerstvo dopravy, smú byť na vozidle - s výnimkou núdzového dôjdenia - iba pneumatiky rovnakého druhu.
(4)Pneumatiky - včítane náhradných - musia byť vždy riadne nahustené na tlak predpísaný výrobcom pneumatík v spolupráci s výrobcom vozidla. Pri dvojitej montáži kolies musia byť na hustenie vnútornej pneumatiky ventily usporiadané a kolesá vyhotovené tak, aby sa tlak vzduchu v pneumatike dal kedykoľvek ľahko upravovať alebo merať, a to zo strany vonkajšieho kolesa, bez demontáže kolies alebo inej ťažkej manipulácie.
(5)Plášte pneumatík nesmú mať na svojom vonkajšom obvode a bokoch trhliny alebo poškodenia, ktoré obnažujú kordovú kostru alebo ju narúšajú. Činná plocha plášťa pneumatiky musí mať po celom obvode behúňa jasne viditeľnú vzorku s hĺbkou drážok alebo zárezov najmenej 1 mm.
(6)Vzájomný rozdiel vonkajších priemerov jednotlivých nezaťažených pneumatík vo dvojitej montáži nesmie byť väčší ako 2 % vonkajšieho priemeru.
(7)Plášte pneumatík sa môžu protektorovať iba za predpokladu, že to umožňuje ich konštrukcia a že v korune pneumatiky je dostatočne hrubá vrstva gumy.
(8)Drážky dezénu výrobcom označených plášťov pneumatík na nákladné automobily, autobusy a špeciálne automobily a obrích pneumatík sa smú po vydraní na hĺbku 1 mm dodatočne prehĺbiť iba spôsobom predpísaným výrobcom pneumatík.
(9)Protisklzové hroty sa smú používať iba na vozidlách s celkovou hmotnosťou menšou ako 3,5 t v období od 15. novembra do 31. marca, a to za týchto podmienok:
  1. a)pneumatiky s hrotmi sa smú namontovať iba na vozidlá, ktoré sú za zadnými kolesami opatrené lapačmi nečistôt umiestnenými podľa § 28 ods. 2 písm. e),
  2. b)hroty musia byť na všetkých kolesách vozidla,
  3. c)hroty sa smú namontovať len na typy pneumatík určené výrobcom; výrobca určí aj spôsob montáže a vyhotovenia hrotov,
  4. d)výška hrotov nad novým behúňom pneumatiky nesmie byť väčšia ako 2,5 mm,
  5. e)ak sa pneumatiky s hrotmi po demontáži opäť montujú, musí byť zmysel ich otáčania pri jazde zhodný s pôvodným; preto musí byť na týchto pneumatikách vyznačený zmysel otáčania kolesa,
  6. f)brzdenie a zrýchľovanie nesmie byť prudké,
  7. g)rýchlosť jazdy na pozemných komunikáciách nesmie byť väčšia ako 100 km/h,
  8. h)vozidlo musí mať vzadu označenie, ktorého vzor určí Federálne ministerstvo dopravy. Používať pneumatiky s protisklzovými hrotmi sa od 15. novembra 1978 zakazuje; tento zákaz platí aj pre vozidlá v medzinárodnej premávke.
(10)Špeciálne vozidlá, pri ktorých najvyššia konštrukčná rýchlosť neprekročí 20 km/h, môžu byť výnimočne opatrené plnými gumovými obručami; pritom najvyššie statické zaťaženie nesmie prekročiť 100 kg na 1 cm šírky základnej plochy obruče. Ak najvyššia konštrukčná rýchlosť vozidla neprekročí 8 km/h, statické zaťaženie smie byť až 125 kg.
(11)Plošné merné zaťaženie tvrdej vozovky na skutočnej stykovej ploche nesmie pri pneumatikách a pri plných gumových obručiach prekročiť 10 kg na 1 cm2.89) § 30 Perovanie vozidiel
(1)Na odperovanie vozidiel - s výnimkou cestných ťahačov s najvyššou konštrukčnou rýchlosťou neprevyšujúcou 25 km/h, jednostopových motorových vozidiel s objemom valcov motora neprevyšujúcim 50 cm3 a s najvyššou konštrukčnou rýchlosťou neprevyšujúcou 40 km/h a zvláštnych motorových vozidiel uvedených v tretej časti s najvyššou konštrukčnou rýchlosťou 40 km/h - sa musí použiť vhodné odpruženie, prípadne doplnené vhodnými tlmičmi perovania a eventuálne aj stabilizátormi. Perovanie a jeho tlmenie sa musí voliť tak, aby vozidlo vykazovalo čo najmenšie dynamické sily do vozovky a karosérie; zároveň sa musí zabezpečiť čo najmenšie bočné vykláňanie (kolísanie) vozidla.
(2)Konštrukcia a stav pružiaceho mechanizmu nesmie byť príčinou nízkej životnosti karosérie a podvozkových častí vozidla, zvyšovania únavy vodiča a cestujúcich vo vozidle ani poškodzovania nákladu vozidla.
(3)Sanitné automobily musia byť odpružené tak, aby vykazovali čo najnižšie dosiahnuteľné zrýchlenie karosérie vo všetkých smeroch.
(4)Medzné hodnoty na posúdenie vlastností perovania vozidiel určí Federálne ministerstvo dopravy.90)
(5)Ustanovenia tohto paragrafu neplatia pre vozidlá, ktorých technická spôsobilosť bola schválená pred 1. 7. 1972. § 31 Karoséria vozidiel a búdka vodiča
(1)Karoséria vozidiel, najmä vozidiel, ktoré sú určené na hromadnú prepravu osôb, a búdka vodiča musia byť konštruované tak, aby zaisťovali čo najväčšiu mieru bezpečnosti tak pri čelných a bočných nárazoch, ako aj pri prevrátení vozidla.
(2)Karoséria vozidiel na prepravu osôb a búdka vodiča musia byť tesnené proti vnikaniu prachu, vody [tak prúdom vody s tlakom najmenej 1,5 baru (kp/cm2), ako aj miernym oplachovaním pri státí vozidla], výfukových plynov a iných nečistôt a ich spojenie s hnacími aj hnanými mechanizmami vozidla, prípadne s podvozkom musí byť vyhotovené tak, aby sa do nich hluk a vibrácia od svojich zdrojov prenášali v najmenšej miere.
(3)Búdka vodiča musí mať vnútornú svetlú šírku91) najmenej: jednomiestna 750 mm, dvojmiestna 1,25 m, trojmiestna 1,70 m, trojmiestna a dvojmiestna s lôžkom (lôžkami) 1,90 m.
(4)Vnútrajšok vozidla určený pre vodiča a cestujúcich musí byť usporiadaný tak, aby nemohlo dôjsť k poraneniu osôb pri obvyklej manipulácii s vozidlom a aby prípadné poranenia pri neočakávanom prudkom zastavení, čelnom alebo bočnom náraze alebo náraze zozadu boli vhodným vyhotovením a vybavením vnútrajška obmedzené na najmenšiu možnú mieru.92)
(5)Na osobných automobiloch podliehajú schváleniu 93) z hľadiska ustanovenia odseku 4 najmä - časti vnútrajška vozidla pred vodičom a cestujúcimi, - usporiadanie a vyhotovenie ovládacích mechanizmov, - strecha (aj otváracia), - operadlo a zadná časť sedadiel.
(6)Každý autobus a osobný autobusový príves musí mať pre plný počet sediacich osôb zabezpečené uloženie batožiny
  1. a)v osobitných schránkach, kde pre jedného cestujúceho v diaľkovom alebo luxusnom autobuse sa musí počítať s batožinovým priestorom tvaru pravouhlého šesťstenu s objemom najmenej 0,1 m3 a v linkovom autobuse najmenej 0,03 m3,
  2. b)na linkových autobusoch na strešnom nosiči nákladov opatrenom na všetkých stranách bezpečným zábradlím, vysokým najmenej 0,25 m a s bezpečným prístupom zo zadnej alebo z pravej strany vozidla; strešný nosič môže byť aj na diaľkových autobusoch ako doplnkové zariadenie, pokiaľ je splnené ustanovenie § 12. Ustanovenia tohto odseku neplatia pre autobusy mestskej hromadnej dopravy.
(7)Každý autobus a osobný autobusový príves musí byť podľa obsaditeľnosti opatrený núdzovými východmi, a to najmenej - dvoma pri obsaditeľnosti od 9 do 15 osôb (okrem vodiča), - troma pri obsaditeľnosti od 16 do 22 osôb (okrem vodiča), - štyrmi pri obsaditeľnosti od 23 do 35 osôb (okrem vodiča), - piatimi pri obsaditeľnosti nad 35 osôb (okrem vodiča). Východy musia byť rozmiestnené tak, aby - okrem prípadných dvier v zadnej časti vozidla - bol na každom boku vozidla v podstate rovnaký počet núdzových východov. Na pravom boku vozidla môže byť o jeden núdzový východ menej, ak už je núdzový východ v zadnej stene vozidla. Každý núdzový východ musí byť opatrený zreteľným nápisom „Núdzový východ“, umiestneným na dobre viditeľnom mieste vo vnútri

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.