§ 239 Trestného zákona – Poškodzovanie veriteľa
Trestný zákon (TZ) · DRUHÁ ČASŤ – OSOBITNÁ ČASŤ › ŠTVRTÁ HLAVA – TRESTNÉ ČINY PROTI MAJETKU › Porušovanie povinnosti pri správe cudzieho majetku
Aktuálne znenie zo Slov-Lex (Zbierka zákonov SR), účinné od 18. 8. 2026. Neskoršie zmeny nie sú zahrnuté.
(1)Kto, čo aj len čiastočne, zmarí uspokojenie svojho veriteľa tým, že
a)zničí, poškodí, urobí neupotrebiteľnou, zatají, predá, vymení alebo inak odstráni čo aj len časť svojho majetku,
b)zaťaží vec, ktorá je predmetom záväzku, alebo ju prenajme,
c)predstiera alebo uzná neexistujúce právo alebo záväzok, alebo postúpi svoju pohľadávku, alebo prevezme dlh iného, i keď na to nebol povinný ani oprávnený, alebo
d)predstiera zmenšenie svojho majetku alebo jeho zánik,
potrestá sa odňatím slobody až na jeden rok.
(2)Rovnako ako v odseku 1 sa potrestá, kto, čo aj len čiastočne, zmarí uspokojenie veriteľa inej osoby tým, že
a)zničí, poškodí, urobí neupotrebiteľnou, zatají, predá, vymení, daruje alebo inak odstráni čo i len časť majetku dlžníka, alebo
b)na majetok dlžníka uplatní neexistujúce právo alebo pohľadávku.
(3)Odňatím slobody až na dva roky sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo 2
a)a spôsobí ním väčšiu škodu, alebo
b)z osobitného motívu.
(4)Odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo 2 a spôsobí ním značnú škodu.
(5)Odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo 2
a)a spôsobí ním škodu veľkého rozsahu,
b)a spôsobí ním inému úpadok, alebo
c)závažnejším spôsobom konania.