Zpráva ústavno-právneho výboru k usneseniu poslaneckej sn***

NS RČS 1935-1938, Senát, tisk 741 (2. 11. 1918) Přejít na hlavní navigaci Přejít na navigaci sekce Nacházíte se: Digitální knihovna › NS RČS 1935-1938 › Senát › Tisky   Dolů Senát Národního shromáždění R. Čs. r. 1938. IV. volební období. 8. zasedání Tisk 741. Zpráva ústavno-právneho výboru k usneseniu poslaneckej snemovne (tlač 739) o návrhu poslancov Andreja Hlinku, Karola Sidora, dr Martina Sokola a dr Jozefa Tisu na vydanie ústavného zákona o autonomii Slovenskej krajiny. Návrh na vydanie ústavného zákona o autonomii Slovenskej krajiny, ktorý má uzákoniť samobytnosť slov. národa a ústavno-právne postavenie Slovenska, je založený na zásade rovnoprávnosti Slovákov a Čechov pre všetky budúce časy tak, že bez súhlasu kvalifikovanej väčšiny slov. národa nemožno ju zmeniť. Osnova navrhuje tieto význačnejšie zmeny: Moc zákonodarnú pre územie Slovenskej krajiny vykonáva slovenský snem. Obmedzenie tejto moci deje sa v niektorej právnej oblasti, v ktorej a v akej miere to nezbytne vyžiadujú společné záujmy slovenského a českého národa. Tak na príklad: Národnému shromaždeniu sú vyhradené veci národnej obrany, dopravy, meny, monopolov, spoločných štátnych podnikov, ústavov, ku ktorým patri tiež Štátny štatisticky úrad a iné v §-e 4. častí druhej taxative vypočítané. Vo všetkých ostatných veciach bude vydávať zákony slovenský snem, a to najmä vo veciach kultúrnych, školských, obchodných, živnostenských atď. Slovenský snem vydá tiež aj novú ústavu Slovenskej krajiny, ktorá upraví organízáciu všetkých jej úradov, súdov a orgánov. Pre slovenský snem platí tiež § 4. ústavnej listiny, podľa ktorého môže snemovňa sotrvať na zákone, ktorý jej prezident republiky vrátí. Poslanci slovenského snemu budú mať rovnakú imumitu ako poslanci Národného shromaždenia a patričný vliv slovenských poslancov je zaručený i na volbu prezidenta republiky, kedže väčšina, ktorá je potrebná pre voľbu prezidenta, bude musieť zahrňovať aj primeranú väčšinu poslancov slovenských. Vládna a výkonná moc sa decentralizuje. Mimo vecí zahraničných, národnej obrany a niektorých vecí finančných a hospodárskych, bude ju vykonávať slovenská vláda a to vo všetkých veciach, spadajúcich do právomoci slovenského snemu a aj v niektorých, v ktorých zákonodarstvo prisluší Národnému shromaždeniu ako na príklad vo veciach štátneho občianstva, vysťahovalectva, cestovných pasou, doprava železnicou, vodou, vzduchom a inými prostriedkami, pošta, dane, dávky a poplatky, monopolov a spoločných štátnych podnikov. Ale aj ohľadne národnej obrany je výhrada, že počas pokoja na území Slovenskej krajiny bude umiestnený počtu jej obyvateľstva primeraný kontingent útvarov všetkých zbraní a že prislušníci Slovenskej krajiny budú sa zaraďovať do týchto útvarov. Slováci budů ovšem primerane zastúpení i v ústrednej vláde a vo všetkých orgánoch, ako aj v medzinárodných orgánoch, v ktorých má republika zastúpenia. Slovenskú účasť v ústrednej vláde zaručuje ustanovenie § 12. podľa ktorého vládne nariadenia podpisuje aspoň jeden člen ústrednej vlády, zastupujúci Slovensko. Súdnictvo na územi Slovenskej krajiny vykonávajú súdy s Nejvyšším súdom slovenským a súdnu ochranu proti správnym úradom Slovenskej krajiny poskytovať bude Nejvyšší správny súd slovenský. Ústavný súd je spoločný, v ňom však zasadajú aj dvaja slovenskou vládou delegovaní členovia. Územie Slovenskej krajiny shoduje sa so správnym obvodom Slovenskej krajiny podľa zákona o organizácii politickej správy z roku 1927. Na území Slovenskej krajiny úradným a vyučovacím jazykom je reč slovenská. Pre jazykové práva národných menšin ostávajú v platnosti doterajšie predpisy. Českej reči sa vyhradzujú na Slovensku rovnaké práva, aké sú vyhraděné slovenkej reči v Čechách a v zemi Moravskosliezskej. - Zmena územia Slovenskej krajiny môže sa uskotočniť iba za súhlasu 2/3 väčšiny slovenského snemu. Na územi Slovenskej krajiny uzákoňuje sa krajinská príslušnosť. Podmienkou tejto je domovské právo v niektorej obci Slovenskej krajiny a krajinskou príslušnosťou nadabúda sa automaticky štátne občianstvo. Spoločné výdavky budú sa hradiť z výnosu ciel, monopolov, spoločných štátnych podníkov a tých nepriamych daní, ktoré urči Národné shromaždenie. Ústavno-právny výbor uznáva prospešnosť návrhu posl. Andreja Hlinku a je si zároveň vedomý aj jeho veľkého dosahu ústavno-právneho, z ktorej príčiny venoval mu mimoriadnu starostlivosť pri prejednávaní - doporučuje sl. Senátu usnesenie poslaneckej snemovne podľa znení sen. tisku č. 739 prijať. V Prahe dňa 22. novembra, 1938. Dr Milota v. r., predseda. Dr Fritz v. r., zpravodaj. Nahoru Související odkazy tisky InformaceO stenoprotokolech Hlavní menu Přehled obsahu Společná česko-slovenská digitální parlamentní knihovna Digitální knihovna České sněmy Informace Rejstříky Zajímavosti v repozitáři English Česky Hledat --> Plnotextové vyhledávání Přihlásit/registrovat se do ISP Mapa webu Nápověda Odběr RSS Prohlášení přístupnosti Parlament České republiky, Poslanecká sněmovna, Sněmovní 4, 118 26, Praha 1 - Malá Strana Telefon na spojovatelku: 257 171 111 Informace dle zákona 106/1999 Sb. YouTube Facebook Twitter Instagram