Štúdijné predpisy

Ustanovenia § 17 sa vzťahujú aj na povinné telovýchovné kurzy určené učebným plánom.

TRETIA ČASŤ

(1) Do vyššieho ročníka sa zapisuje študent, ktorý splnil všetky študijné povinnosti určené učebným plánom, do 31. augusta.

(2) Do vyššieho ročníka možno podmienečne na čas jedného mesiaca po začatí výučby zapísať aj študenta, ktorému dekan povolil konanie skúšok (opravných skúšok) najviac z dvoch predmetov alebo získanie najviac dvoch zápočtov alebo najviac dvoch klasifikovaných zápočtov, alebo ktorému povolil vykonanie praxe alebo povinného telovýchovného kurzu v náhradnom termíne. Po získaní zápočtov, vykonaní skúšok, praxe alebo povinného telovýchovného kurzu sa podmienečnosť zápisu zruší.

(3) Do vyššieho ročníka v štúdiu popri zamestnaní možno podmienečne zapísať študenta, ktorý môže konať skúšky za letný semester do 31. januára nasledujúceho roku.

(4) Študent, ktorý bol podmienečne zapísaný do vyššieho ročníka, plní všetky študijné povinnosti ročníka, do ktorého bol zapísaný.

(1) Študentovi, ktorý nesplnil podmienky pre zápis do vyššieho ročníka, môže dekan na jeho žiadosť povoliť opakovanie ročníka. Počas štúdia opakovanie dvoch ročníkov v prvých troch rokoch štúdia sa nepovoľuje.

(2) Pri opakovaní ročníka si študent zapisuje znovu predmety, z ktorých nevyhovel, alebo z ktorých mu nebol udelený zápočet alebo klasifikovaný zápočet, alebo z ktorého bol na skúške alebo klasifikovanom zápočte hodnotený známkou „dobre“. Z týchto predmetov je študent povinný zúčastňovať sa na výučbe.

(3) Opravnú skúšku v opakovanom ročníku môže povoliť na žiadosť študenta dekan, a to len raz a najviac z dvoch predmetov.

(1) Dekan môže na žiadosť študenta z vážnych osobných, najmä zdravotných dôvodov študenta rozhodnúť, že sa študentovi štúdium prerušuje. Dekan súčasne určí začiatok a koniec prerušenia štúdia. Štúdium možno prerušiť najviac na dva roky; prerušenie štúdia v ročníku, ktorý študent opakuje, sa do tohto času nezapočítava.

(2) Dekan môže prerušiť štúdium z vlastného podnetu študentovi, proti ktorému bolo začaté trestné stíhanie (§ 34 ods. 6), do ukončenia trestného stíhania, najdlhšie na čas dvoch rokov.

(3) Prerušenie štúdia sa zaznamenáva do výkazu o štúdiu. Po uplynutí času prerušenia štúdia sa študent spravidla zaraďuje do toho ročníka, v ktorom sa mu štúdium prerušilo. Zaradenie do ročníka sa môže podmieniť vykonaním rozdielových skúšok. Ak pominú dôvody prerušenia štúdia, môže dekan na žiadosť študenta prerušenie štúdia ukončiť aj pred uplynutím času prerušenia.

(4) Počas prerušenia štúdia nemá študent práva a povinnosti študenta.

Študentovi, ktorý do jedného mesiaca po začatí výučby v letnom semestri nevykonal tri alebo viac skúšok (opravných skúšok) z predmetov určených učebným plánom za zimný semester, môže dekan z vlastného podnetu štúdium prerušiť na čas do začiatku ďalšieho školského roku a súčasne povoliť opakovanie ročníka.

(1) Študent, ktorý chce zanechať štúdium, oznámi to písomne dekanovi.

(2) Študent, ktorý sa nezapísal v termíne určenom pre zápis do príslušného ročníka a do piatich dní po uplynutí určeného termínu sa neospravedlnil, posudzuje sa, ako by štúdium zanechal.

Študentovi, ktorý štúdium neukončil z dôvodov uvedených v § 38 ods. 5 zákona, vydá dekanát potvrdenie o úspešne vykonaných skúškach a súčasne uvedie v ňom, že štúdium neukončil.

(1) Študentovi možno povoliť prestup

a) na príbuzný študijný odbor tej istej fakulty alebo vysokej školy alebo

b) na rovnaký alebo príbuzný študijný odbor inej fakulty alebo vysokej školy alebo

c) na inú formu riadneho štúdia rovnakého študijného odboru.

(2) Prestup študentovi možno povoliť na príbuzný študijný odbor len po ukončení prvého ročníka štúdia.

(3) Prestup študentovi možno povoliť aj z vysokých škôl v Československej socialistickej republike, ktoré neriadi ministerstvo školstva alebo zo zahraničných vysokých škôl.

(4) Prestup študentovi na študijný odbor na tej istej fakulte povoľuje dekan. Prestup na inú fakultu povoľuje dekan fakulty, na ktorú chce študent prestúpiť po predchádzajúcom vyjadrení dekana fakulty, na ktorej študent študuje. Dekan môže určiť študentovi vykonať rozdielové skúšky, ak nevykonal všetky skúšky určené učebným plánom príslušného študijného odboru, a určiť termíny na ich vykonanie.

(5) Prestup študentovi zo zahraničnej vysokej školy na vysokú školu v Československej socialistickej republike a prestup cudzincovi študujúcemu na vysokej škole v Československej socialistickej republike povoľuje dekan fakulty, na ktorú chce študent prestúpiť po predchádzajúcom súhlase ministerstva školstva. Vysoká škola, na ktorú študent prestúpil, rozhodne o nostrifikácii skúšok vykonaných študentom na zahraničnej vysokej škole. Na základe nostrifikácie zaradí dekan študenta do príslušného ročníka a určí mu termín na vykonanie skúšok určených učebným plánom, ktoré študent nekonal.

Študentovi, ktorý skončil štúdium na vysokej škole, alebo ktorý už študoval na vysokej škole a bol znovu prijatý na vysokú školu, môže dekan povoliť započítanie vykonaných skúšok so zreteľom na prospech a čas, ktorý uplynul od ich vykonania; na základe tohto započítania rozhodne o zaradení študenta do príslušného ročníka. Skúšky možno započítať, ak neuplynulo viac ako päť rokov od času, keď prestal byť študentom.

ŠTVRTÁ ČASŤ

Študenti majú najmä práva

a) bezplatne používať laboratóriá, kabinety, posluchárne, čitárne, knižnice, výpočtové strediská a iné učebné a učebno-pomocné zariadenia, telovýchovné zariadenia a odborné zariadenia vysokej školy podľa plánu využitia týchto zariadení,

b) zúčastňovať sa primerane svojim schopnostiam na vedeckej, výskumnej a umeleckej činnosti vysokej školy,

c) prostredníctvom Socialistického zväzu mládeže zúčastňovať sa na riadení výchovno-vzdelávacej činnosti a zdokonaľovaní výučby, na politicko-výchovnej a spoločensky užitočnej práci, vplývať na zlepšovanie študijnej disciplíny, na priznávanie štipendií, na ubytovanie študentov v študentských domovoch, na stravovanie študentov v študentských jedálňach, zúčastňovať sa na riešení všetkých otázok súvisiacich so životom a prácou študentov a vyslovovať sa o úrovni prednášok, cvičení a seminárov.

Študenti majú najmä povinnosti

a) plniť študijné povinnosti,

b) osvojovať si marxisticko-leninský svetový názor a zvyšovať svoju ideovo-politickú a kultúrnu úroveň,

c) osvojovať si racionálne pracovné zručnosti, vedecké metódy práce a metódy umeleckej práce,

d) aktívne sa zúčastňovať na skvalitňovaní výchovno-vzdelávacieho procesu a pravidelne sa pripravovať na výučbu, najmä pravidelne študovať povinnú a odporúčanú literatúru, vykonávať kontrolné a laboratórne práce,

e) dodržiavať pravidlá socialistického spolunažívania na vysokej škole i mimo nej,

f) dodržiavať predpisy o ubytovaní a stravovaní,

g) pripravovať sa na obranu socialistickej vlasti,

h) chrániť si svoje zdravie, zdravie iných, starať sa o tvorbu a ochranu životného, najmä pracovného prostredia.

PIATA ČASŤ

(1) Jednota výchovno-vzdelávacej a vedecko-výskumnej činnosti je jednou zo základných podmienok zvyšovania úrovne výchovy a vzdelávania študentov; vysoké školy organizujú tieto činnosti tak, aby študenti získali základné vedomosti a poznatky na tvorivú vedeckú a umeleckú činnosť a na ňu sa pripravovali.

(2) Príprava študentov na vedeckú a umeleckú činnosť je súčasťou učebných plánov a učebných osnov jednotlivých študijných odborov.

(3) Súčasťou obsahu predmetov nižších ročníkov je aj osvojovanie si základných metód práce vo vedeckej a umeleckej činnosti a získavanie základných informácií o metodológii vedeckej a umeleckej činnosti. Vo vyšších ročníkoch vysoké školy umožňujú študentom najmä zúčastňovať sa na seminároch, cvičeniach a ročníkovými prácami na vedeckej a umeleckej činnosti vysokých škôl a fakúlt.

(1) Vysoké školy vyhľadávajú a pripravujú nadaných a talentovaných študentov podľa ich schopností, zamerania a úrovne (talenty pre vedeckú a umeleckú prácu, pedagógovia, teoretici, experimentátori, organizátori a pod.).

(2) Vedúci katedier s vedúcimi učiteľmi ročníkov a vedúcimi učiteľmi študijných skupín vyhľadávajú nadaných a talentovaných študentov, a to spravidla v prvých dvoch ročníkoch štúdia; pritom spolupracujú s organizáciou Socialistického zväzu mládeže.

(3) Vyhľadávanie nadaných a talentovaných študentov na medziodborové štúdium a na prehĺbenie vedomostí a zručností v študijnom odbore sa uskutočňuje spravidla v prvých dvoch ročníkoch podľa potrieb spoločenskej praxe.

(1) Dekan na návrh vedúceho katedry poveruje výchovou nadaných a talentovaných študentov najskúsenejších učiteľov a vedeckých pracovníkov fakulty.

(2) Nadaní a talentovaní študenti sa zapájajú do vedeckej, odbornej a umeleckej činnosti na vysokej škole. Nadaným a talentovaným študentom sa umožňuje konanie kandidátskych skúšok podľa osobitných predpisov.3)

ŠIESTA ČASŤ

(1) Mimoriadne štúdium je štúdium jednotlivých predmetov na jednej fakulte alebo vysokej škole alebo na viacerých fakultách alebo vysokých školách určené najmä na doplnenie vedomostí študentov riadneho štúdia, absolventov stredných škôl a vysokých škôl.

(2) Študentovi mimoriadneho štúdia vydá vysoká škola, na ktorej študent študuje, výkaz o mimoriadnom štúdiu, do ktorého sa zapisujú vykonané skúšky a udelené zápočty. Pre výučbu, udeľovanie zápočtov a konanie skúšok platia ustanovenia tejto vyhlášky primerane.

(3) Po skončení mimoriadneho štúdia vydá vysoká škola absolventovi potvrdenie o vykonaných skúškach.

SIEDMA ČASŤ

(1) Študentom, ktorí úspešne študujú, politicky a spoločensky sa angažujú a aktívne sa zapájajú do vedeckej, výskumnej, odbornej alebo umeleckej činnosti na fakulte alebo vysokej škole, môže dekan udeliť pochvalu; pochvala môže byť spojená so zápisom do knihy cti fakulty a s vecnou alebo peňažnou odmenou, ktorá má povahu jednorazového výnimočného štipendia.

(2) Študentom, ktorí absolvovali štúdium s vyznamenaním, politicky a spoločensky sa angažovali a zapájali do vedeckej, výskumnej alebo odbornej alebo umeleckej činnosti na fakulte alebo vysokej škole, možno udeliť

a) cenu ministra školstva spojenú s peňažnou odmenou, ktorá má povahu jednorazového prospechového štipendia, ak za celé štúdium dosiahli priemerný prospech 1,0,

b) cenu rektora spojenú s peňažnou odmenou, ktorá má povahu jednorazového prospechového štipendia, ak za celé štúdium dosiahli priemerný prospech 1,2 a neboli zo žiadneho predmetu hodnotení známkou „dobre“,

c) pochvalné uznanie dekana spojené s peňažnou odmenou, ktorá má povahu jednorazového prospechového štipendia, ak za celé štúdium dosiahli priemerný prospech lepší ako 1,5 a neboli zo žiadneho predmetu hodnotení známkou „dobre“.

(3) Výšku peňažnej odmeny ustanovuje osobitný predpis.

(4) Študentom študujúcim popri zamestnaní sa peňažné odmeny podľa odseku 2 neudeľujú.

(1) Za závažné porušenie študijných alebo občianskych povinností alebo pravidiel socialistického spolunažívania môže dekan študentovi na návrh kárnej komisie uložiť: napomenutie, pokarhanie, verejné pokarhanie, podmienečné vylúčenie zo štúdia a vylúčenie zo štúdia.

(2) Predsedu kárnej komisie a jej členov v počte troch až piatich vymenúva dekan z učiteľov fakulty. Kárna komisia si pred prerokovaním veci vyžiada stanovisko organizácie Socialistického zväzu mládeže. Ak ide o prerokovanie porušenia povinností študentov denného štúdia, vymenúva dekan za člena kárnej komisie aj zástupcu Socialistického zväzu mládeže.

(3) Kárna komisia je povinná zistiť skutkový stav veci a umožniť študentovi sa k nemu vyjadriť.

(4) Rozhodnutie o výchovnom opatrení sa vydáva písomne a doručuje študentovi. Rozhodnutie, ktorým sa ukladá verejné pokarhanie, musí obsahovať tiež údaje o tom, ako bude zverejnené. Rozhodnutie, ktorým sa ukladá podmienečné vylúčenie zo štúdia, musí obsahovať čas, na ktorý sa študentovi ukladá podmienečné vylúčenie zo štúdia, a spôsob osvedčenia sa.

(5) Výchovné opatrenia možno uložiť do jedného mesiaca odo dňa, keď sa dekan dozvedel o porušení povinností študentom, najneskôr však do jedného roku odo dňa, keď študent porušil povinnosť alebo do dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku v trestnom konaní, ak bol študent odsúdený.

(6) Výchovné opatrenie možno uložiť aj vtedy, ak bolo trestné konanie zastavené, alebo ak bol vydaný oslobodzujúci rozsudok, alebo ak bol trestný čin alebo prečin amnestovaný, alebo ak prezident republiky udelil milosť.

ÔSMA ČASŤ

(1) Štúdium na vysokých školách a fakultách technického, ekonomického a pôdohospodárskeho smeru (§ 41 ods. 1 zákona), na vysokých školách a fakultách univerzitného smeru, s výnimkou lekárskych a veterinárskych študijných odborov (§ 43 zákona), a na vysokých školách a fakultách umeleckého smeru (§ 45 ods. 1 zákona) sa ukončuje štátnou záverečnou skúškou; v lekárskych a veterinárskych študijných odboroch vysokých škôl a fakúlt univerzitného smeru (§ 42 ods. 1 zákona) sa ukončuje štátnou rigoróznou skúškou.

(2) Celkový výsledok štúdia a priemerný prospech za celé štúdium sa zhodnotí pri štátnej záverečnej skúške alebo štátnej rigoróznej skúške podľa konečných výsledkov skúšok vrátane opakovanej skúšky povolenej dekanom podľa odseku 3, klasifikovaných zápočtov štátnej záverečnej skúšky alebo štátnej rigoróznej skúšky. Štúdium s vyznamenaním absolvujú študenti, ktorí počas celého štúdia dosiahli priemerný prospech aspoň 1,5, neboli zo žiadneho predmetu klasifikovaní známkou „dobre“ a záverečnú skúšku vykonali s celkovým prospechom „výborne“.

(3) Dekan môže výnimočne povoliť na žiadosť študenta novú skúšku z predmetov, z ktorých bol klasifikovaný známkou „veľmi dobre“ alebo „dobre“, a to najviac z dvoch predmetov počas štúdia. Do priemerného prospechu sa započítava výsledok novej skúšky.

(4) Absolventom, ktorí skončili štúdium podľa § 40 až 46 zákona, vydá vysoká škola diplom s uvedením študijného odboru, v ktorom získali vysokoškolské vzdelanie. Prílohou diplomu je vysvedčenie o štátnej záverečnej skúške alebo na vysokých školách a fakultách univerzitného smeru v lekárskych a veterinárskych študijných odboroch vysvedčenie o štátnej rigoróznej skúške. Diplom a vysvedčenie sa datuje dňom vykonania štátnej záverečnej alebo štátnej rigoróznej skúšky. Vzory diplomov a vysvedčení o štátnych záverečných skúškach alebo štátnych rigoróznych skúškach podľa § 48 zákona sú uvedené v prílohe.

(5) Cudzincom, ktorí skončili štúdium na vysokej škole, vydá vysoká škola, na ktorej štúdium skončili, na ich žiadosť tiež potvrdenie o úspešne vykonaných skúškach s výpisom absolvovaných predmetov, diplom a vysvedčenie o záverečných skúškach v anglickom alebo francúzskom alebo ruskom jazyku.

(6) Absolventom vysokej školy podľa odseku 4 uvedie sa v texte diplomu aj priznaný titul.

(7) Absolventom vysokej školy, ktorí absolvovali štúdium s vyznamenaním (odsek 2), vydá vysoká škola diplom s vyznamenaním.

(8) Absolventom vysokých škôl univerzitného smeru (§ 43 zákona) a absolventom študijných odborov vied o umení na vysokých školách umeleckého smeru (§ 46 ods. 1 zákona), ktorí absolvovali štúdium s vyznamenaním (odsek 2), vysoká škola uvedie v diplome aj titul podľa § 44 ods. 3 alebo § 46 ods. 3 zákona, ak im ho priznala.

(9) Absolventom vysokých škôl, ktorí získali vysokoškolské vzdelanie v medziodborovom štúdiu, uvedie to vysoká škola v diplome a na vysvedčení o štátnej záverečnej skúške alebo o štátnej rigoróznej skúške.

(10) Návrhy na priznanie titulov podľa § 44 ods. 3 a § 46 ods. 3 zákona podáva rektorovi dekan do piatich dní od vykonania štátnej záverečnej skúšky.

Predmety, z ktorých sa konajú v príslušnom študijnom odbore štátne záverečné skúšky alebo štátne rigorózne skúšky určené podľa § 47 ods. 2 zákona, sú uvedené v prílohe učebných plánov jednotlivých študijných odborov a učebných plánov medziodborového štúdia.

DEVIATA ČASŤ

(1) Proti rozhodnutiu dekana vo veciach určenia štúdia podľa individuálneho študijného plánu (§ 4), povolenia opakovania ročníka (§ 20), prerušenia štúdia (§ 21), povolenia prestupu (§ 25), započítania skúšok (§ 26) a vo veciach uloženia výchovného opatrenia (§ 34) môže študent podať odvolanie. Odvolanie sa podáva do ôsmich dní odo dňa doručenia písomného vyhotovenia rozhodnutia dekana, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Ak dekan nevyhovie odvolaniu, predloží ho spolu s výsledkom doplneného konania a so spisovým materiálom rektorovi, dekan samostatnej fakulty alebo rektor vysokej školy, ktorá sa nečlení na fakulty, ministerstvu školstva najneskôr do ôsmich dní odo dňa, keď odvolanie došlo.

(2) O odvolaní proti rozhodnutiu dekana rozhoduje rektor, o odvolaní proti rozhodnutiu dekana samostatnej fakulty alebo rektora vysokej školy, ktorá sa nečlení na fakulty, rozhoduje ministerstvo školstva; o odvolaní treba rozhodnúť do tridsiatich dní odo dňa, keď odvolanie došlo odvolaciemu orgánu.

(1) Študijné povinnosti za školský rok 1979/1980 musia študenti splniť do 30. septembra 1980.

(2) Študentovi, ktorému k 30. septembru 1980 chýbajú za školský rok 1979/1980 najviac dve z predpísaných skúšok alebo zápočty (klasifikované zápočty), môže dekan povoliť podmienečný zápis s tým, že mu určí termíny skúšok a udelenia zápočtov (klasifikovaných zápočtov) najneskôr do 30. novembra 1980.

Vo veciach uvedených v § 20, 21, 25 a 34 rozhoduje dekan, ak ide o cudzincov po vyjadrení ministerstva školstva.

Na vysokých školách, ktoré sa nečlenia na fakulty, plní úlohy dekana podľa tejto vyhlášky rektor a úlohy dekanátu rektorát.

Táto vyhláška nadobúda účinnosť 1. septembrom 1980.

Minister:

Prof. Ing. Buša CSc. v. r.

Príloha č. 1

Príloha č. 2

Príloha č. 3

Príloha č. 4

Príloha č. 5

Príloha č. 6

Príloha č. 7

Príloha č. 8

Príloha č. 9

Príloha č. 10

1) Zákon č. 84/1972 Zb. o objavoch, vynálezoch, zlepšovacích návrhoch a priemyselných vzoroch.

2) Nariadenie vlády Československej socialistickej republiky č. 90/1980 Zb. o štátnych záverečných skúškach a štátnych rigoróznych skúškach.

3) Vyhláška č. 65/1977 Zb. o konaní pri udeľovaní vedeckých hodností.