(1) Občana nemožno považovať za sociálne odkázaného, aj keď jeho príjem nedosahuje životné minimum, ak jeho celková sociálna a majetková situácia je taká, že mu môže úplne zaručiť dostatočné zabezpečenie jeho výživy a ostatných základných osobných potrieb a nevyhnutných nákladov na domácnosť a takéto zabezpečenie vlastným pričinením možno od občana požadovať. Od občana však nemožno požadovať predaj alebo nájom nehnuteľnosti, ktorú užíva na primerané trvalé bývanie,3) prípadne predaj alebo nájom poľnohospodárskej pôdy, ktorú užíva pre svoju potrebu.
(2) Občana, ktorý nemá žiaden príjem alebo ktorého príjem nedosahuje životné minimum preto, že nie je v pracovnom alebo obdobnom vzťahu, ani nevykonáva samostatnú zárobkovú činnosť, ani sa nepripravuje sústavne na povolanie, nemožno považovať za sociálne odkázaného, ak nie je vedený na príslušnom územnom orgáne práce v evidencii uchádzačov o zamestnanie;4) splnenie tejto podmienky sa nevyžaduje u občanov uvedených v § 1 ods. 2.
(1) Príjem sa zisťuje za posledných šesť kalendárnych mesiacov pred podaním žiadosti o dávku alebo službu sociálnej starostlivosti; ak dôjde ku zmene pomerov, ku dňu podania žiadosti.
(2) Príjmom občana, okrem príjmov určených v osobitnom zákone,1) nie je konkurzné a mimoriadne štipendium študenta vysokej školy, odmena žiaka odborného učilišťa a učilišťa a jednorazové dávky sociálnej starostlivosti.
(1) Občanovi, ktorý sa považuje za sociálne odkázaného, sa poskytujú dávky sociálnej starostlivosti na zabezpečenie jeho výživy a ostatných základných osobných potrieb a na zabezpečenie nevyhnutných nákladov na domácnosť. Pritom sa zohľadňuje celková sociálna a majetková situácia občana a to, či občan pre zabezpečenie svojich životných potrieb si uplatnil nárok na dávky nemocenského alebo dôchodkového zabezpečenia alebo štátne dávky sociálneho zabezpečenia.
(2) Pri rozhodovaní o výške dávky sa prihliada na skutočné náklady na zabezpečenie výživy a ostatných základných osobných potrieb a nevyhnutných nákladov na domácnosť posudzovaného občana.
(1) Úhrada nákladov sociálnej starostlivosti sa nepožaduje od osoby povinnej výživou voči príjemcovi dávky alebo služby sociálnej starostlivosti, ktorých poskytnutie je podmienené sociálnou odkázanosťou, ak príjem tejto osoby nepresahuje sumu 3400 Kčs mesačne. Táto suma sa zvyšuje za každú osobu, ktorá je na ňu odkázaná výživou a ktorej príjem je nižší než 1500 Kčs mesačne, o sumu tvoriacu rozdiel medzi sumou 1500 Kčs a príjmom tejto osoby. Príjem sa posudzuje podľa § 3 ods. 2 tejto vyhlášky.
(2) Ustanovenie odseku 1 neplatí, ak ide o plnenie vyživovacej povinnosti voči manželovi alebo nezaopatrenému dieťaťu.
(3) Úhrada nákladov sa nepožaduje, ak povinná osoba riadne platí výživné, s výnimkou úhrady za pobyt dieťaťa v ústave sociálnej starostlivosti pre mládež.