Zákon SNR o štátnej správe ochrany ovzdušia

(1) Kto vykonáva ku dňu účinnosti tohto zákona činnosť, na ktorú treba súhlas podľa § 11 ods. 1 písm. h) zákona o ovzduší, je povinný požiadať o jeho vydanie príslušný orgán štátnej srpávy ochrany ovzdušia v lehote do troch mesiacov odo dňa účinnosti tohto zákona.

(2) Prevádzkovatelia jestvujúcich veľkých a stredných zdrojov znečisťovania sú povinní v lehote do troch mesiacov odo dňa účinnosti tohto zákona požiadať príslušný orgán štátnej správy ochrany ovzdušia o určenie emisného limitu a doby dosiahnutia emisného limitu určeného pre nové zdroje znečisťovania.

(3) Žiadosť má obsahovať:

a) materiálovú bilanciu technologického procesu,

b) výsledky merania emisií a označenie subjektu, ktorý merania vykonal,

c) návrh emisného limitu, ak zdroj znečisťovania nespĺňa emisné limity pre nové zdroje, ktorý vychádza z minima dosiahnuteľných emisií na daných technických zariadeniach pri správne vedenej technológii (§ 14 ods. 3 zákona o ovzduší),

d) návrh technického riešenia, ekonomický rozbor a harmonogram postupu pre dosiahnutie emisného limitu pre nový zdroj znečisťovania vrátane predpokladného množstva emisií v jednotlivých rokoch.

(4) Orgán štátnej správy ochrany ovzdušia o žiadostí podľa odseku 2 rozhodne najneskôr do jedného roka od jej podania; pri technologických objektoch, ktoré obsahujú stacionárne zariadenie na spaľovanie palív (elektrárne, teplárne, výhrevne), rozhodne do 31. decembra 1992.

(5) Orgán štátnej správy ochrany ovzdušia nesmie v rozhodnutí určiť dobu platnosti emisného limitu pre jestvujúci veľký a stredný zdroj znečisťovania dlhšiu ako päť rokov.

(6) Od účinnosti tohto zákona do doby vydania rozhodnutia orgánom štátnej správy ochrany ovzdušia sú prevádzkovatelia jestvujúcich veľkých a stredných zdrojov znečisťovania povinní prevádzkovať tieto zdroje v súlade s povinnosťami ustanovenými v § 7 ods. 1 s výnimkou písmena b) a v § 7 ods. 2 zákona o ovzduší.

(7) Komisia upraví podrobnosti pri určovaní emisných limitov pre jestvujúce zdroje znečisťovania vyhláškou.

(1) Za nesplnenie povinností podľa § 12 ods. 1 a 2 tohto zákona uloží príslušný úrad životného prostredia právnickej alebo fyzickej osobe oprávnenej na podnikanie pokutu do výšky 500 000 Kčs.

(2) Pokutu možno uložiť do jedného roka odo dňa, kedy sa príslušný orgán štátnej správy ochrany ovzdušia o porušení povinnosti dozvedel, najneskôr do troch rokov od účinnosti tohto zákona.

Správne konanie začaté pred účinnosťou tohto zákona dokončí orgán štátnej správy ochrany ovzdušia, ktorý vo veci koná, podľa doterajších predpisov.

(1) Pokuty uložené úradmi životného prostredia a inšpekciou sú príjmom Štátneho fondu životného prostredia Slovenskej republiky.15)

(2) Pokuty uložené obcou podľa § 6 písm. d) sú jej príjmom.

Nesplnenie povinnosti podľa zákona o ovzduší a tohto zákona občanom je priestupkom na úseku ochrany životného prostredia.11)

Komisia upraví vyhláškou

a) zoznam kategorizácie zdrojov znečisťovania, zoznam znečisťujúcich látok a ich limity, ktoré neboli vydané opatrením Federálneho výboru pre životné prostredie podľa § 5 ods. 4 zákona č. 309/1991 Zb. o ovzduší, a sprísnenie limitov znečisťovania vydaných Federálnym výborom pre životné prostredie,

b) požiadavky na vedenie prevádzkovej evidencie veľkých a stredných zdrojov znečisťovania a zisťovanie množstva vypúšťaných znečisťujúcich látok,

c) rozsah ďalších údajov, ktoré sú prevádzkovatelia veľkých a stredných zdrojov znečisťovania povinní poskytovať orgánu ochrany ovzdušia,

d) kvalifikačné požiadavky na pracovníkov obsluhujúcich veľké a stredné zdroje znečisťovania,

e) požiadavky na kvalitu, spôsob dodávky a predaj palív,

f) oblasti vyžadujúce osobitnú ochranu ovzdušia a osobitné opatrenia na obmedzenie znečisťovania ovzdušia,

g) zásady vytvárania a prevádzky smogových varovných a regulačných systémov, vrátane osobitných imisných limitov,

h) podmienky pre overovanie odbornej spôsobilosti subjektov vykonávajúcich posudkovú činnosť podľa § 11 ods. 3 zákona o ovzduší,

i) spôsoby používania zariadení zabraňujúcich emisiám tých látok do ovzdušia, ktoré prispievajú k rozkladu ozónovej vrstvy v stratosfére; ustanoví v nej najmä postup pri výrobe, opravách a likvidácii chladiarenských a klimatizačných zariadení.

Zrušujú sa položky č. 26 a 27 z prílohy A, položka č. 12 z prílohy B, položky č. 65 až 68 z prílohy C a položky č. 3 a 4 z prílohy D zákona Slovenskej národnej rady č. 595/1990 Zb. o štátnej správe pre životné prostredie.

Tento zákon nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia.

F. Mikloško v. r.

J. Čarnogurský v. r.

1) Zákon č. 309/1991 Zb. o ochrane ovzdušia pred znečisťujúcimi látkami (zákon o ovzduší).

2) Zákon SNR č. 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení zákona SNR č. 197/1991 Zb. a zákona SNR č. 298/1991 Zb. (úplné znenie vyhlásené zákonom Slovenskej národnej rady č. 31/1992 Zb.).

§ 2 zákona SNR č. 595/1990 Zb. o štátnej správe pre životné prostredie.

3) § 7 a 8 zákona SNR č. 595/1990 Zb.

4) § 3 až 6 zákona SNR č. 595/1990 Zb.

5) § 5 zákona SNR č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení.

§ 2 a 11 zákona SNR č. 595/1990 Zb.

6) Zákon č. 142/1991 Zb. o česko-slovenských technických normách.

7) § 14 ods. 5 zákona o ovzduší.

8) § 18 zákona o ovzduší.

9) Článok 139a ústavného zákona č. 143/1968 Zb. o československej federácii v znení neskorších predpisov.

10) § 15 zákona o ovzduší.

11) § 45 a 46 zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení zákona SNR č. 524/1990 Zb.

12) § 3 písm. c) a § 8 zákona o ovzduší.

13) Zákon č. 102/1971 Zb. o ochrane štátneho tajomstva v znení zákona č. 383/1990 Zb.

14) Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok).

15) § 3 zákona SNR č. 128/1991 Zb. o Štátnom fonde životného prostredia Slovenskej republiky.