Vyhláška Ministerstva školstva, mládeže a športu Slovenskej republiky o ľudových školách jazykov, jazykových školách a o štátnych jazykových skúškach

(1) Štátne jazykové škúšky sa konajú spravidla dvakrát do roka. Na štátne jazykové škúšky sa uchádzači prihlasujú v jazykovej škole. Termín podania prihlášok a konania štátnych jazykových skúšok určí riaditeľ jazykovej školy.

(2) Súčasne s podaním prihlášky na štátnu jazykovú skúšku uchádzač uhradí určenú sumu. Výšku sumy za jednotlivé druhy štátnych skúšok vyhlási riaditeľ školy po prerokovaní v pedagogickej rade.

(3) Termín konania štátnej jazykovej skúšky oznámi jazyková škola uchádzačovi najmenej mesiac pred jej konaním. Ak sa uchádzač včas nedostaví na skúšku, suma sa mu nevráti. Škola však môže uchádzačovi z vážnych osobných, najmä zdravotných dôvodov, určiť náhradný termín na vykonanie štátnej jazykovej skúšky. Za štátnu jazykovú skúšku v náhradnom termíne uchádzač znova neplatí.

(1) Štátne jazykové skúšky v jazykovej škole riadi komisia pre štátne jazykové skúšky. Predsedu komisie a členov komisie pre štátne jazykové skúšky na návrh riaditeľa jazykovej školy schvaľuje príslušná školská správa. Členov schvaľuje spravidla na obdobie troch rokov, a to do konca februára príslušného roku.

(2) Štátna jazyková skúška sa koná pred trojčlennou skúšobnou komisiou, ktorá sa skladá z predsedu a dvoch členov. Predsedu a ďalších členov skúšobnej komisie určí predseda komisie pre štátne jazykové skúšky spomedzi členov komisie pre štátne jazykové skúšky. Predseda skúšobnej komisie riadi prácu skúšobnej komisie a zodpovedá za úroveň a klasifikáciu štátnych jazykových skúšok. Predseda komisie pre štátne jazykové škúšky môže byť súčasne predsedom skúšobnej komisie.

(1) Štátne jazykové skúšky sa skladajú z písomnej a ústnej časti. Témy písomnej časti jazykových skúšok určí riaditeľ školy.

(2) Výsledok písomnej časti a výsledok ústnej časti štátnych jazykových skúšok hodnotí sa stupňami

1 - výborný,

2 - veľmi dobrý,

3 - dobrý,

4 - nevyhovel(a).

(3) Uchádzač, ktorý nevyhovel pri písomnej časti štátnej jazykovej skúšky, nemôže vykonať ústnu časť štátnej jazykovej skúšky.

(4) Celkový výsledok štátnych jazykových skúšok, ktorý sa určí podľa výsledkov písomnej a ústnej časti jazykovej skúšky, hodnotí sa stupňami

prospel s vyznamenaním,

prospel veľmi dobre,

prospel,

neprospel.

(5) Uchádzač

a) prospel s vyznamenaním, ak na písomnej i na ústnej časti štátnej jazykovej skúšky bol hodnotený stupňom 1-výborný,

b) prospel veľmi dobre, ak na písomnej a na ústnej časti štátnej jazykovej skúšky nebol hodnotený horšie ako stupňom 2-veľmi dobrý,

c) prospel, ak na písomnej a na ústnej časti štátnej jazykovej skúšky nebol hodnotený horšie ako stupňom 3-dobrý,

d) neprospel, ak na ústnej časti štátnej jazykovej skúšky bol hodnotený stupňom 4-nevyhovel.

(6) Na vysvedčenie o vykonaní štátnej jazykovej skúšky sa dáva odtlačok okrúhlej pečiatky jazykovej školy a podpíše ho predseda skúšobnej komisie pre štátne jazykové skúšky a riaditeľ jazykovej školy.

(7) Uchádzačovi, ktorý na štátnej jazykovej skúške neprospel, môže komisia pre štátne jazykové skúšky povoliť jej opakovanie za podmienok uvedených v skúšobnom poriadku pre štátne jazykové skúšky na jazykových školách. Pri opakovaní štátnej jazykovej skúšky zaplatí kandidát určenú sumu.

Zrušuje sa vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej socialistickej republiky č. 88/1979 Zb. o ľudových školách jazykov, jazykových školách a o štátnych jazykových skúškach.

Táto vyhláška nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia.

Minister:

Pišút v. r.

1) § 5 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady č. 542/1990 Zb. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve.

2) § 5 vyhlášky Ministerstva školstva Slovenskej socialistickej republiky č. 143/1984 Zb. o základnej škole.

§ 19 vyhlášky Ministerstva školstva, mládeže a športu Slovenskej republiky č. 80/1991 Zb. o stredných školách.

3) § 14 ods. 2 zákona Slovenskej národnej rady č. 78/1978 o školských zariadeniach.

4) Vyhláška Ministerstva vnútra Slovenskej socialistickej republiky č. 63/1976 Zb., ktorou sa určujú kritériá na posudzovanie písomností ako archívnych dokumentov a upravujú niektoré podrobnosti postupu pri vyraďovaní (škartácii) písomností.