Vyhláška Slovenského banského úradu o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a bezpečnosti prevádzky pri banskej činnosti a činnosti vykonávanej banským spôsobom v podzemí

(1) Ak je hlavný ventilátor vybavený zariadením na reverzáciu vetracieho prúdu, musí sa toto zariadenie kontrolovať najmenej raz za mesiac. Výsledky kontrol sa musia uchovávať 2 roky.

(2) Účinnosť reverzácie vetracieho prúdu sa musí overiť najmenej raz za rok, a to striedavo v rôznych ročných obdobiach. Účinnosť reverzácie sa musí overiť aj pri podstatnej zmene vetrania.

(3) Overenie účinnosti reverzácie vetracieho prúdu sa musí vyhodnotiť a výsledky uchovávať 2 roky.

Výpomocný ventilátor sa môže použiť pre tú časť bane, v ktorej nemožno inak splniť požiadavky § 120, 121 a 122. O nasadení výpomocného ventilátora a o podmienkach jeho prevádzky rozhodne vedúci organizácie alebo ním poverený pracovník na základe výpočtu vetrania, a to len na neodkladne potrebný čas. Ak sa zastaví výpomocný ventilátor, musí sa postupovať podľa havarijného plánu.

ŠTVRTÝ ODDIEL

Vťažné vetry sa musia viesť na príslušný obzor alebo najhlbšie miesto a odtiaľ najkratšou vetracou cestou k porubom a dobývkam.

(1) Na vetracie cesty sa môžu používať schodné banské diela a ďalej vetracie vrty s priemerom najmenej 0,3 m alebo komíny bez lezného oddelenia alebo dopravného zariadenia, ak sa nepoužívajú na dopravu rúbaniny. Vyrúbané priestory a iné neschodné banské diela sa môžu používať ako vetracie cesty na vedenie výdušných vetrov, ak sa tým nezníži objemový prietok vťažných vetrov potrebných na vetranie.

(2) Prierezy vetracích ciest musia byť také, aby umožňovali dodržiavať predpísanú rýchlosť a požadovaný objemový prietok banských vetrov z hľadiska dodržania ustanoveného zloženia banského ovzdušia.

(3) V banskom diele, v ktorom sa pravidelne prepravuje, sa pri výpočte svetlého prierezu vetracej cesty musí od prierezu banského diela odpočítať prierez dopravného zariadenia, prípadne prierez uskladneného materiálu.

(4) V schodných vetracích cestách sa musí umožniť preprava hmôt.

(1) Samostatné vetracie oddelenie a spojené vťažné a výdušné vetracie prúdy sa môžu vzájomne prepojovať len na nevyhnutné účely.

(2) Začiatok a koniec samostatného vetracieho oddelenia sa musia uviesť v pláne otvárky, prípravy a dobývania a vyznačiť vo vetracej schéme.

Všetky nežiadúce spojenia (skraty) vo vetracej sieti sa musia izolovať.

Poruby a dobývky sa musia vetrať priechodným vetracím prúdom, okrem tých porubov a dobývok, pri ktorých dobývacia metóda takýto spôsob vetrania nepožaduje.

Vetracie dvere sa musia samočinne zatvárať. Nesmú zostať zbytočne otvorené. Ak sa dvere stanú zbytočnými, musia sa zvesiť alebo zabezpečiť v otvorenej polohe. Kde otvorenie dverí ohrozuje riadne vetranie, musia sa postaviť najmenej dvoje v takej vzájomnej vzdialenosti, aby jedny z nich boli vždy zatvorené.

Namiesto vetracích dverí sa môžu použiť 2 vetracie závesy, avšak len tam, kde ich netesnosť nenaruší rozvádzanie banských vetrov a kde sa nemôžu postaviť alebo riadne udržiavať vetracie dvere.

Vetracie mosty sa môžu použiť len vtedy, ak nemožno vedenie banských vetrov vyriešiť inak. Vetracie mosty musia byť tesné a vyhotovené z nehorľavého materiálu.

PIATY ODDIEL

(1) Neprerazené banské dielo sa musí vetrať separátnym vetraním28) vždy, keď nie je zabezpečené ustanovené zloženie banského ovzdušia alebo vzdialenosť čelby od priechodného vetracieho prúdu dosiahla 15 m.

(2) Neprerazené banské diela, v ktorých nemožno z technologických dôvodov (pri použití raziacich plošín, pri razení maloprofilových banských diel pre komorové odstrely a pod.) zriadiť separátne vetranie, môžu sa so súhlasom vedúceho organizácie alebo ním povereného pracovníka vetrať stlačeným vzduchom.

(3) Podružné vetranie s použitím priehrad, vetracích závesov alebo vetračiek je dovolené len prechodne ako núdzové opatrenie.

(1) Separátnym vetraním sa nesmie v žiadnom mieste priechodného vetracieho prúdu odoberať viac ako 70 % objemového prietoku banských vetrov.

(2) Druh separátneho vetrania, umiestnenie ventilátorov a tlmičov hluku, vyvedenie vetračiek do priechodného vetracieho prúdu, ich predlžovanie alebo skracovanie, zavesovanie, spájanie a tesnenie a spôsob likvidácie odvádzaného prachu sa musí uviesť v technologickom postupe.

(3) Ak sa majú použiť iné vetračky ako kovové, musia byť z materiálu, ktorý nepodporuje šírenie požiaru.

(4) Tesnosť vetračkového ťahu musí vyhovovať osobitným predpisom.28)

(5) Separátne vetranie musí byť nepretržité; prechodne sa môže zastaviť za podmienok, že banské dielo bude bezodkladne označené zákazom vstupu, separátne vetranie bude pred predbežnou prehliadkou alebo obsadením pracoviska včas spustené a že organizácia vykoná vhodné bezpečnostné opatrenia na ochranu pracovníkov, ktorí by mohli byť ohrození plynnými škodlivinami z ovetrávaného banského diela. Obdobne sa musí postupovať aj pri poruche separátneho vetrania.

Prvý ventilátor separátne vetraného banského diela sa musí ovládať z priechodného vetracieho prúdu.

ŠIESTY ODDIEL

(1) Vozovne (remízy) banských lokomotív, prevádzkárne strojov s naftovými motormi, prevádzkárne so stacionárnym chladiacim zariadením, elektrické stanice, sklady výbušnín20) a sklady horľavých kvapalín a tuhých mazív sa musia vetrať nepretržite.

(2) V komore na nabíjanie akumulátorov nesmie byť koncentrácia vodíka v banskom ovzduší väčšia ako 0,5 % a musí sa zabezpečiť aspoň dvanásťnásobná výmena vzduchu za hodinu. Ak je komora vetraná separátnym vetraním, musí sa ventilátor umiestniť mimo nabíjacej komory a prevádzka usmerňovacieho agregátu funkčne viazať na prevádzku ventilátora.

(3) V sklade horľavých kvapalín a tuhých mazív a v prevádzkárni, kde sa manipuluje s týmito látkami alebo plynmi, musí sa zabezpečiť najmenej štvornásobná výmena vzduchu za hodinu a koncentrácia plynov v banskom ovzduší nesmie prekročiť 25 % dolnej medze výbušnosti.

(4) V prevádzkárni so stacionárnym chladiacim zariadením sa musí zabezpečiť objemový prietok banských vetrov najmenej 3 m3.s-1 na 100 kg chladiva kompresorovej jednotky s najväčšou náplňou. Ak sa výdušné vetry z tejto prevádzkárne odvádzajú priamo do celkového výdušného vetracieho prúdu, stačí desaťnásobná výmena vzduchu za hodinu.

(5) Komora s olejovým transformátorom alebo elektrickým zariadením s olejovou náplňou a sklad horľavých kvapalín a tuhých mazív sa musia vetrať tak, aby sa výdušné vetry z nich už nepoužili na ovetrávanie pracovísk, kde sa razí alebo dobýva.

(6) Ostatné banské prevádzkárne, komory a sklady do dĺžky 10 m sa nemusia vetrať priechodným vetracím prúdom alebo separátnym vetraním, ak je ich ovetrávanie zabezpečené difúziou.

Výklenok do dĺžky 3 m s nestacionárnym chladiacim zariadením a ostatné výklenky do dĺžky 10 m sa nemusia vetrať priechodným vetracím prúdom alebo separátnym vetraním, ak je ich ovetrávanie zabezpečené difúziou.

SIEDMY ODDIEL

(1) Dočasne neobsadené separátne vetrané banské diela sa musia naďalej vetrať, okrem prípadov uvedených v § 137.

(2) Dočasne neobsadené banské diela, ak nie sú dozornými orgánmi prehliadané, musí organizácia označiť latovým krížom alebo zneprístupniť vo vzdialenosti najviac 10 m od priebežného vetracieho prúdu.

Opustené banské dielo sa musí čo najskôr tesne uzatvoriť, okrem vyrúbaných priestorov, ktoré sa používajú ako vetracie cesty. Hrádze sa musia evidovať (§ 188) a kontrolovať v lehotách určených organizáciou.

ÔSMY ODDIEL

(1) Pre baňu sa musí vypracovať a doplňovať mapa vetrania15) a vetracia schéma.

(2) Na mape vetrania sa musia vyznačiť aj banské diela susedných baní až do vzdialenosti 100 m od spoločných hraníc s údajmi o ich ovetrávaní a spôsobe prípadného uzatvorenia, zabezpečenia alebo likvidácie.

(3) Vetracia schéma musí znázorňovať

a) spôsob prepojenia jednotlivých vetracích prúdov vo vetracej sieti,

b) samostatné vetracie oddelenie a označenie uzlových bodov,

c) situovanie porubov a dobývok,

d) smery prúdenia a objemové prietoky banských vetrov,

e) umiestnenie a druhy zariadení na rozvádzanie a reguláciu banských vetrov vrátane hrádzí,

f) umiestnenie hlavných a výpomocných ventilátorov s uvedením ich výkonu a tlaku.

(4) Vetracia schéma sa musí doplňovať tak, aby zodpovedala skutočnému stavu vetrania.

(1) Hlavné vťažné a výdušné banské diela sa musia prehliadnuť najmenej raz za pol roka.

(2) Vetracie cesty vo vnútri samostatného vetracieho oddelenia sa musia prehliadnuť každý pracovný deň, mimo samostatného vetracieho oddelenia najmenej raz za týždeň.

(3) Spôsob prehliadok, prípadne kontrol vetracích vrtov a komínov, ktoré nie sú vybavené lezným oddelením alebo dopravným zariadením, určí organizácia.

(4) Pri prehliadkach vetracích ciest sa musia súčasne kontrolovať aj zariadenia na rozvádzanie a reguláciu banských vetrov.

(1) Možný výskyt plynných škodlivín (§ 120), najmä kysličníkov uhoľnatého a uhličitého v banskom ovzduší sa musí zisťovať v miestach a intervaloch, ktoré určí organizácia, avšak vždy tam, kde vznikne podozrenie ich výskytu.

(2) Výsledky kontrol na pracovisku sa musia oznámiť predákovi.

(1) Objemový prietok, teplota a relatívna vlhkosť banských vetrov sa musia merať najmenej raz za 3 mesiace

a) v hlavných výdušných banských dielach vetracích oblastí,

b) vo výdušných banských dielach v blízkosti porubov a dobývok,

c) v razených separátne vetraných banských dielach,

d) v banských dielach s prevádzkou naftových motorov a elektrických lokomotív.

V týchto miestach sa musia zároveň odobrať vzorky banského ovzdušia a vykonať ich technické rozbory na kyslík a kysličník uhoľnatý a uhličitý.

(2) Rýchlosť banských vetrov v poruboch, dobývkach a v razených separátne vetraných banských dielach sa musí merať najmenej raz za 3 mesiace.

(3) Na miestach, kde sa vykonávajú trhacie práce, a v miestach s prevádzkou naftových motorov sa musia v lehotách určených organizáciou odberať vzorky banského ovzdušia na zistenie koncentrácie nitróznych plynov a kysličníka uhoľnatého. Odberom vzoriek banského ovzdušia sa musí námatkove kontrolovať aj dĺžka určenej čakacej doby po odstrele.

(4) V komore na nabíjanie akumulátorov sa musí odoberať vzorka banského ovzdušia na zistenie koncentrácie vodíka, prípadne iných plynov najmenej raz za 3 mesiace, a to v čase kedy možno predpokladať ich najvyššie koncentrácie.

(5) Rozbory vzoriek banského ovzdušia na kontrolu jeho plynných zložiek, okrem miest uvedených v odseku 1 písm. a), môžu sa nahradiť meraním prístrojmi a pomôckami povolenými podľa osobitného predpisu.29)

(6) Meranie rádioaktívnych škodlivín v banskom ovzduší sa vykonáva podľa osobitných predpisov.16)

(1) Na povrchu bane so zvýšeným nebezpečenstvom výstupu plynných škodlivín zo starín sa musí merať barometrický tlak. Merané údaje sa musia zaznamenávať a záznamy uchovať najmenej pol roka.

(2) O klesajúcom barometrickom tlaku sa musia pracovníci informovať pred sfáraním do bane. O náhlom alebo výraznom poklese barometrického tlaku sa musia informovať všetci technici a predáci v bani aj počas smeny.

(3) Organizácia je povinná určiť potrebné bezpečnostné opatrenia pre prípady náhleho zvýšenia výskytu plynných škodlivín pri poklese barometrického tlaku.

(1) Ak sa zistí, že zloženie banského ovzdušia v banských dielach, v ktorých sa zdržujú alebo môžu zdržiavať pracovníci, nezodpovedá § 120, musia sa pracovníci z týchto banských diel vyviesť do vťažných vetrov a tieto banské diela sa musia označiť zákazom vstupu. Postup pri odstraňovaní tohto stavu musí určiť havarijný plán.

(2) Opätovné obsadenie pracovísk je dovolené po prekontrolovaní, že vetranie, najmä zloženie banského ovzdušia zodpovedá požiadavkám tejto vyhlášky.

(1) Vetracia bilancia sa musí vypracovať pre každú baňu najmenej raz za 3 roky a vždy pri podstatnej zmene vetrania.

(2) Súčasťou vetracej bilancie je správa, ktorá obsahuje

a) popis vetracieho systému s charakteristikou vetracej siete a rozvodu banských vetrov, údaje o hlavných vťažných a výdušných banských dielach, hlavných a výpomocných ventilátoroch vrátane určenia prevádzkového bodu, vetracích oblastiach a ich členení na samostatné vetracie oddelenia, množstva banských vetrov v jednotlivých vetvách vetracej siete, popis samostatných vetracích oddelení (s uvedením pracovísk, ich prepojenia, izolácie a pod.),

b) úplnú vetraciu bilanciu doplnenú výpočtom ekvivalentných prierezov a údaje o prisávaní z povrchu,

c) popis vetracích strát a skratov s výpočtom koeficientov využitia banských vetrov (celkového a pre poruby a dobývky),

d) posúdenie súčasného stavu vetrania s ohľadom na rozloženie depresií a odporov vo vetracej sieti a vyhodnotenie úsekov vetracích ciest s nadmernými stratami tlakov, posúdenie stability, diagonálnych prepojení a celkového rozvodu banských vetrov,

e) zhodnotenie plynových a klimatických pomerov,

f) posúdenie separátneho vetrania,

g) zhodnotenie stavu vetrania bane z hľadiska výhľadu a požiadaviek tejto vyhlášky, prípadne osobitných predpisov,16)

h) opatrenia na odstránenie nedostatkov súčasného stavu vetrania vzhľadom na výhľad vetrania bane s uvedením termínov a zodpovedných osôb.

(3) Vetracia bilancia musí obsahovať tieto prílohy:

a) mapu vetrania,

b) vetraciu schému,

c) depresný snímok bane,

d) tabuľku ukazovateľov vetrania pracovísk,

e) základné údaje vetracej bilancie,

f) technické údaje hlavných a výpomocných ventilátorov.

(4) Vetracia bilancia sa musí do 2 mesiacov po vykonanom meraní predložiť obvodnému banskému úradu.

(1) Na každej bani sa musí určiť vedúci vetrania a jeho zástupca. Kumulovať tieto funkcie pre viacej baní alebo s inou funkciou možno len po predchádzajúcom súhlasnom stanovisku obvodného banského úradu.

(2) Vedúci vetrania musí byť banský inžinier s najmenej dvojročnou odbornou praxou vo vetraní baní alebo banský technik s úplným stredným odborným vzdelaním s najmenej šesťročnou praxou vo vetraní baní.

(3) Vedúci vetrania musí spôsobilosť na vykonávanie funkcie preukázať skúškou pred komisiou obvodného banského úradu.

(1) Prístroj na meranie koncentrácie metánu a plynných škodlivín musí mať označenie typu a evidenčné číslo.

(2) Pracovník určený na meranie prístrojom sa musí vyškoliť v jeho používaní a preskúšať. Preskúšanie sa musí opakovať každé 2 roky.

(3) Prístroj sa môže vydať alebo odovzdať len pracovníkom, ktorí boli určení ním merať.

(4) Prístroj sa musí pred vydaním preskúšať. Pracovník je povinný prístroj vyzdvihnúť osobne a overiť jeho funkciu. Chybné prístroje sa nesmú vydávať, prípadne sa musia ihneď vrátiť. Pracovníci musia pridelené prístroje chrániť pred poškodením a nesmú ich otvárať.

(5) Pri odovzdaní prístroja je pracovník povinný oznámiť závady, prípadne poškodenie prístroja s vysvetlením, ako k poškodeniu došlo.

(6) O výdaji prístrojov sa musí viesť evidencia.

(7) Počet prevádzkyschopných prístrojov musí byť najmenej o 10 % väčší, ako je počet pracovníkov povinných kontrolovať koncentráciu metánu a plynných škodlivín v banskom ovzduší v najviac obsadenej smene.

PIATA ČASŤ

Prvý diel

Uhoľné bane sú bane s nebezpečenstvom výbuchu uhoľného prachu. Za uhoľný prach z hľadiska ochrany baní proti jeho výbuchu sa považuje uhoľný prach s veľkosťou zrna do 1 mm.

(1) V bani sa musia používať vhodné a dostupné technické prostriedky a opatrenia na to, aby sa čo najviac obmedzil vznik uhoľného prachu a jeho prenikanie do iných banských diel.

(2) Jama, v ktorej je skipové zariadenie na dopravu uhlia, nesmie sa používať ako vťažná.

(3) V používaných banských dielach, okrem vrtov, zásobníkov, porubov a dobývok musí sa uhoľný prach pravidelne odstraňovať, a to i vtedy, keď pre svoju vlhkosť stratil schopnosť rozvírenia. Lehoty na odstraňovanie uhoľného prachu určí organizácia podľa intenzity vývinu prachu.

(4) V banských dielach používaných na chôdzu a dopravu sa musí bežne odstraňovať spadnuté uhlie.

Druhý diel

(1) Používané banské diela, okrem jám, komínov, vrtov, zásobníkov, porubov a dobývok musia sa po celom obvode a po celej dĺžke poprašovať inertným prachom, ak sa nepoužíva iný povolený spôsob zneškodňovania.30)

(2) Poprašovať sa musí tak, aby obsah horľavých látok v zmesi inertného a uhoľného prachu nepresiahol 20 %. V banských dielach, kde je vo vetracom prúde povolená zvýšená koncentrácia metánu nad 1 %, musí sa poprašovať tak, aby obsah horľavých látok v zmesi inertného a uhoľného prachu nepresiahol 15 %. Poprašovanie sa musí ihneď obnoviť, ak prachová zmes podľa rozboru vzorky zmesi obsahuje väčší podiel horľavých látok, ako je ustanovené, alebo pri zistení, že na poprášených miestach sa usadila viditeľná súvislá vrstva uhoľného prachu.

(3) Ak poprašovaním banských diel nie je možné udržať obsah horľavých látok v zmesi v hodnotách uvedených v odseku 2, musí sa uhoľný prach účinne zneškodňovať iným spôsobom. Keď ani tak nemožno dosiahnuť účinné zneškodnenie uhoľného prachu, musí sa vhodnými technickými prostriedkami zabrániť jeho prenikaniu do iných banských diel. Tieto priestory sa musia od ostatných banských diel izolovať protivýbuchovými uzáverami.

(4) Určené miesta, ktoré sú stále a po celej ploche tak vlhké, že prach na nich usadený sa nedá rozvíriť, a miesta bez uhoľného prachu sa nemusia poprašovať.

(5) Pracovníci sú povinní pri poprašovaní používať protiprachové respirátory. Poprašovaním nesmie byť nikto zdravotne ohrozovaný.

(1) Zmes inertného a uhoľného prachu v banských dielach sa musí pravidelne skúšať na obsah horľavých látok tak, aby sa mohlo včas obnoviť poprášenie. Miesta a lehoty pre odber vzoriek prachovej zmesi určí organizácia podľa intenzity usadzovania uhoľného prachu. Musí pri tom prihliadnuť aj na umiestnenie elektrických zariadení a na to, aby vzorky neboli ovplyvnené vodou použitou pri skrápaní a pod. Vzorky sa musia odoberať najmenej

a) v dlhom banskom diele v okolí porubu alebo dobývky v úseku do 50 m na výdušnej strane jedna vzorka mesačne a v úseku od 50 do 200 m na výdušnej strane jedna vzorka za 2 mesiace,

b) v mieste s výraznejším prašným zdrojom (pri presypoch, zásobníkoch a pod.) v úseku do 50 m v smere prúdenia banských vetrov jedna vzorka mesačne,

c) v ostatných dlhých banských dielach, okrem miest uvedených v § 154 ods. 4, každých 300 m jedna vzorka za 3 mesiace. V dlhom banskom diele kratšom ako 300 m sa musí tiež odoberať jedna vzorka za 3 mesiace.

(2) Odbery vzoriek inertného prachu a zmesi inertného a uhoľného prachu a ich rozbory sa musia vykonávať podľa osobitného predpisu.31)

(1) Organizácia je povinná mať zásobu inertného prachu určeného na poprašovanie a pre prachové protivýbuchové uzávery najmenej na jeden týždeň.

(2) Inertný prach sa musí na povrchu uskladniť v suchých uzavretých priestoroch. V bani sa musí uložiť na vhodných suchých miestach v blízkosti miest použitia. Miesta a množstvo uloženého inertného prachu určí organizácia.

(1) Na poprašovanie banských diel a na stavbu prachových protivýbuchových uzáver sa musia používať vápencové prachy schválené skúšobňou určenou Slovenským banským úradom, ktoré nesmú obsahovať voľný SiO2 v množstve nad 3 % a ani iné fibroplastické alebo toxické látky a ktoré si aj v bani zachovajú rozvíriteľnosť a schopnosť udržať sa po dlhší čas vo vznose.

(2) Iné inertné prachy sa môžu používať len so súhlasom Slovenského banského úradu.

(3) Organizácia je povinná sa pri každej zásielke presvedčiť, či dodaný inertný prach zodpovedá schválenému druhu. Pri každej zásielke je povinná vyžiadať osvedčenie výrobcu o kvalite prachu.

(1) Zneškodňovanie uhoľného prachu zmáčaním vodou, prípadne vodou s prídavkom zmáčadla je dovolené tam, kde je tento spôsob, najmä z hľadiska tepelne vlhkostných podmienok, účinný. Pre zneškodňovanie uhoľného prachu zmáčaním sa môže použiť len voda z banského požiarneho vodovodu.32)

(2) Usadený uhoľný prach sa musí zmáčať po celom obvode a po celej dĺžke používaných banských diel okrem jám, vrtov, zásobníkov, porubov a dobývok v takej miere, aby nemohlo nastať jeho rozvírenie. Organizácia určí lehoty zmáčania uhoľného prachu v jednotlivých banských dielach.

(3) Pri zmáčaní sa musí dbať, aby neboli zmáčané elektrické zariadenia. Vhodnými opatreniami sa musí zabezpečiť, aby nedošlo k úrazu elektrickým prúdom.

(4) Iné spôsoby zneškodňovania uhoľného prachu povoľuje Slovenský banský úrad.

(1) O spôsobe zneškodňovania uhoľného prachu rozhodne vedúci organizácie po predbežnom súhlase obvodného banského úradu.

(2) Pri prehliadkach pracovísk sú dozorné orgány a ostatní technici povinní kontrolovať aj zneškodňovanie uhoľného prachu.

(3) Organizácia určí pracovníkov zodpovedných za zneškodňovanie uhoľného prachu a vymedzí zodpovednosť medzi predákmi a pracovníkmi určenými na zneškodňovanie uhoľného prachu.

(4) Pracovníkom sa musia vymedziť úseky banských diel tak, aby mohli vykonávať zneškodňovanie uhoľného prachu v ustanovenej miere.

Tretí diel

Na ochranu proti prenosu výbuchu uhoľného prachu v bani sa stavajú protivýbuchové uzávery prachové alebo vodné. Druh používaných protivýbuchových uzáver určí organizácia.

(1) Prachové protivýbuchové uzávery sa stavajú ako sústredené uzávery.

(2) Konštrukcia priehrad prachovej protivýbuchovej uzávery musí zabezpečovať ich ľahké prevrhnutie v prípade výbuchu.

(3) Množstvo inertného prachu uloženého na priehradách uzávery sa musí určiť tak, aby na 1 m2 priemerného prierezu banského diela pripadalo najmenej 400 kg inertného prachu. Vzdialenosť medzi jednotlivými priehradami musí byť 1,5 až 2 m, výnimočne sa môže skrátiť až na 1 m. Celková dĺžka uzávery však nesmie byť kratšia ako 40 m.

(4) Prachové protivýbuchové uzávery sa musia vyhotoviť podľa osobitného predpisu.33)

(1) Vodné protivýbuchové uzávery sa stavajú ako uzávery sústredené alebo delené.

(2) Na stavbu vodnej protivýbuchovej uzávery sa môžu používať len korýtka, ktorých materiál a typ schválila skúšobňa určená Slovenským banským úradom.

(3) Korýtka sa musia zavesiť v pevnom ráme alebo uložiť na pevnej konštrukcii a musia obsahovať najmenej také množstvo vody, ktoré zodpovedá obsahu určenému výrobcom. Stav vody v korýtku sa musí dať ľahko skontrolovať.

(4) Množstvo vody v protivýbuchovej sústredenej uzávere musí byť také, aby na 1 m2 priemerného prierezu banského diela pripadalo najmenej 200 l vody. Vzdialenosť medzi korýtkami na susedných priehradách musí byť 1 až 3 m. Celková dĺžka uzávery musí byť najmenej 25 m a najviac 40 m.

(5) Protivýbuchová delená uzávera je tvorená skupinami korýtok rozmiestnenými po celej dĺžke banského diela okrem prípadov uvedených v odseku 6. Pri ich stavbe sa musia dodržať tieto podmienky:

a) vzdialenosť medzi skupinami korýtok nesmie byť väčšia ako 30 m,

b) vzdialenosť medzi priehradami jednej skupiny korýtok musí byť 1 až 1,2 m,

c) množstvo vody v litroch v každej skupine korýtok nesmie byť menšie ako objem banského diela v m3 medzi dvoma skupinami korýtok.

(6) Ak sa protivýbuchová delená uzávera použije ako samostatná, nesmie byť celkové množstvo vody v nej menšie ako 200 l na 1 m2 priemerného prierezu banského diela.

(7) Pri zmene vodnej protivýbuchovej uzávery z delenej na sústredenú alebo naopak sa musí prechod urobiť tak, aby vzdialenosť medzi nimi nebola väčšia ako 30 m.

(8) Ak je vzdialenosť medzi spodnou vetvou pásového dopravníka a počvou väčšia ako 0,75 m, musí byť v tomto priestore, v mieste každej priehrady najmenej jedno korýtko s vodou. Voda v tomto korýtku sa nezapočítava do celkového množstva vody v protivýbuchovej uzávere.

(9) Vodné protivýbuchové uzávery sa musia vyhotoviť podľa osobitného predpisu.34)

(1) Protivýbuchové uzávery sa musia stavať na ochranu

a) hlavných vťažných a výdušných banských diel ústiacich na povrch, šibíkov a zásobníkov uhlia vrátane ich príslušenstva (nárazisko, ochozy, čerpacie stanice a pod.) proti ostatným banským dielam, ak nie sú chránené hrádzovými dvermi. Uzávery sa musia umiestniť vo vzdialenosti 50 až 200 m od objektu, ktorý chránia,

b) samostatného vetracieho oddelenia na vťažnej a výdušnej strane. Uzávery sa musia umiestniť vo vnútri samostatného vetracieho oddelenia tak, aby neboli vzdialené viac ako 50 m od jeho začiatku aj od jeho konca. Ak sa nemôžu protivýbuchové uzávery umiestniť vo vnútri samostatného vetracieho oddelenia, musia sa v uvedenej vzdialenosti umiestniť na všetkých prístupových cestách k nemu,

c) spojov medzi samostatnými vetracími oddeleniami, ak tieto spoje nie sú vybavené hrádzovými dverami,

d) razeného otvárkového, prípravného alebo priestorového banského diela. Ďalšie uzávery sa stavajú aj v razenom separátne vetranom banskom diele.

(2) Vnútri samostatného vetracieho oddelenia, v ktorom je v prevádzke porub alebo dobývka alebo razené banské dielo, musia sa protivýbuchové uzávery stavať po celej dĺžke banských diel, ktorými sú vedené vťažné a výdušné vetry týchto pracovísk. V porube alebo dobývke sa nemusia protivýbuchové uzávery stavať.

(3) Protivýbuchové uzávery sa musia stavať v banských dielach, v ktorých sa dopravuje uhlie, a to aj v prípade, keď sú v banskom diele postavené hrádzové dvere [odsek 1 písm. a) a c)].

(4) V neplynujúcej bani sa nemusia stavať protivýbuchové uzávery na izoláciu otvárkového banského diela razeného výhradne v kameni.

(5) Protivýbuchové uzávery sa nemusia stavať v tých uhoľných a lignitových baniach, v ktorých sa skúškami v skúšobni určenej Slovenským banským úradom preukáže a každé 3 roky overí nevýbušnosť uhoľného alebo lignitového prachu. Výsledky týchto skúšok musí organizácia zaslať obvodnému banskému úradu, ktorý rozhodne o prípadných opatreniach.

(6) Protivýbuchové uzávery sa umiestňujú vo vodorovných a úklonných banských dielach.

(1) Protivýbuchové sústredené uzávery sa musia umiestniť v priamom úseku banského diela rovnakého prierezu. Ak sa banské dielo rozširuje, nesmie sa protivýbuchová uzávera umiestniť bližšie ako 30 m od jeho rozšírenia.

(2) Vzdialenosť medzi okrajmi protivýbuchových sústredených uzáver stavaných podľa požiadaviek § 163 ods. 1 písm. c) a d) a § 163 ods. 2 a 3 nesmie byť väčšia ako 200 m.

(3) Posledná priehrada protivýbuchovej sústredenej uzávery sa musí umiestniť vo vzdialenosti 50 až 200 m od čelby razeného banského diela alebo ústia porubu alebo dobývky okrem prípadov uvedených v odseku 8.

(4) Keď je medzi protivýbuchovou sústredenou uzáverou a izolovaným objektom križovatka, odbočka, vidlica alebo zákruta, v ktorej sa mení smer o viac ako 90°, musí byť vzdialenosť protivýbuchovej uzávery od križovatky, odbočky, vidlice alebo zákruty čo najmenšia, najviac však 50 m.

(5) Posledná skupina korýtok protivýbuchovej delenej uzávery musí byť od čelby razeného banského diela vzdialená najviac 100 m a od ústia porubu alebo dobývky najviac 50 m.

(6) Ak je medzi dvoma skupinami korýtok protivýbuchovej delenej uzávery križovatka, odbočka, vidlica alebo zákruta, v ktorej sa mení smer o viac ako 90°, môže byť v odôvodnených prípadoch vzdialenosť medzi týmito skupinami korýtok väčšia ako 30 m. Počet korýtok sa však musí zvýšiť tak, aby bola dodržaná podmienka aspoň 1 liter vody na 1 m3 objemu banského diela medzi skupinami korýtok.

(7) Pri komorovom dobývaní, pilierovaní a zátinkovaní je za dobývku považovaná porubová (ťažobná) základňa, prípadne pri diagonálne vedenej porubovej fronte skupina základní. Dĺžka základne alebo skupiny základní vrátane ich spojovacích chodieb však nesmie byť väčšia ako 300 m. Protivýbuchové uzávery na prístupových chodbách nesmú byť vzdialené viac ako 50 m od križovatiek týchto chodieb s porubovou základňou. Razenie porubových chodieb sa v zmysle tohto ustanovenia považuje za súčasť dobývania.

(8) Ak je vzdialenosť medzi dvoma pracoviskami pri razení alebo dobývaní na spoločnej chodbe väčšia ako 50 m, musí sa medzi nimi umiestniť skupina korýtok s minimálnym množstvom 320 litrov vody. Táto skupina korýtok sa musí nahradiť protivýbuchovou uzáverou ihneď, ak je medzi pracoviskami vzdialenosť väčšia ako 150 m.

(9) Protivýbuchové uzávery sa umiestňujú v hornej tretine prierezu banského diela, pričom musí kryť každá priehrada

a) prachovej uzávery najmenej 65 % najväčšej šírky svetlého prierezu banského diela,

b) vodnej uzávery najmenej 50 % najväčšej šírky svetlého prierezu banského diela s celkovou plochou do 15 m2 a pri väčšom priereze najmenej 60 % najväčšej šírky svetlého prierezu banského diela.

(1) Protivýbuchové uzávery sa musia označiť číslami a vyznačiť v mape vetrania. Musí sa viesť ich evidencia s technickými údajmi požadovanými v odsekoch 2 a 3.

(2) Protivýbuchová sústredená uzávera sa musí označiť tabuľkou, na ktorej je uvedené číslo uzávery, prierez banského diela v m2, celkové množstvo inertného prachu alebo vody v uzávere, počet priehrad alebo korýtok, dátum poslednej pravidelnej kontroly a podpis kontrolujúceho. Tabuľka sa musí umiestniť na okraji uzávery.

(3) Protivýbuchová delená uzávera sa musí označiť tabuľkami, na ktorých je uvedené číslo uzávery, prierez banského diela v m2, počet korýtok, prípadne množstvo vody v jednej skupine korýtok, dátum poslednej pravidelnej kontroly a podpis kontrolujúceho. Tabuľky sa umiestňujú na oboch koncoch uzávery. V prípade, že delená uzávera prechádza do iného banského diela, musí sa označiť novými tabuľkami. To isté platí aj pri zmene prierezu banského diela, podľa ktorého sa mení množstvo vody v skupine korýtok.

(4) Protivýbuchové uzávery sa musia udržiavať v riadnom stave. Pri vodných uzáverách sa musí zabezpečiť možnosť ich doplňovania z banského požiarneho vodovodu. Pri plnení vodných protivýbuchových uzáver platí obdobne § 158 ods. 3.

(5) Pri prehliadkach pracovísk sú dozorné orgány a ostatní technici povinní kontrolovať aj stav protivýbuchových uzáver, pri vodných uzáverách najmä určené množstvo vody. Okrem toho je organizácia povinná určiť osoby zodpovedné za pravidelnú kontrolu protivýbuchových uzáver a lehoty vykonávania týchto kontrol, ktoré však nesmú byť dlhšie ako mesiac.

ŠIESTA ČASŤ

Prvý diel