Vyhláška Slovenského banského úradu o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a bezpečnosti prevádzky pri banskej činnosti a činnosti vykonávanej banským spôsobom v podzemí

(1) Bane sa z hľadiska ohrozenia náhlymi veľkými prítokmi vôd, prievalmi vôd a bahnín, prípadne vôd s plynmi alebo zvodnenými horninami (ďalej len „prievaly vôd“) delia na 2 kategórie:

a) bane bez nebezpečenstva prievalov vôd,

b) bane s nebezpečenstvom prievalov vôd.

(2) Baňa s nebezpečenstvom prievalov vôd je baňa, v ktorej boli zistené zvodnené horniny alebo horniny náchylné na vytvorenie kaverien alebo v ktorej boli zistené staré banské diela, ktoré nemožno spoľahlivo odvodniť, alebo baňa, ktorej morfológia povrchu vytvára predpoklad vzniku nebezpečnej povodňovej vlny ohrozujúcej podzemie bane (pri nadmerných zrážkach a pod.). Baňa s nebezpečenstvom prievalov vôd je tiež baňa, v ktorej už k prievalu vôd došlo alebo ktorá sa nachádza v rovnakých alebo obdobných podmienkach ako susedná baňa, v ktorej k prievalu vôd došlo.

(3) Baňu alebo jej časť do kategórie baní s nebezpečenstvom prievalov vôd zaradí obvodný banský úrad. Pri zmene podmienok môže obvodný banský úrad na žiadosť organizácie zrušiť zaradenie.

(4) Každé zistenie, ktoré by mohlo mať vplyv na zaradenie bane alebo jej časti do kategórie baní s nebezpečenstvom prievalov vôd, je organizácia povinná bezodkladne oznámiť obvodnému banskému úradu.

(1) Na zaistenie bezpečnosti práce a prevádzky pred prievalmi vôd sa musí pred začatím vedenia banských diel príslušná časť územia v potrebnom rozsahu preskúmať.

(2) Prieskumnými prácami sa musia overiť hydrogeologické a plynové pomery. Pri zistení zvodnených alebo plynonosných horizontov sa musia čo najúplnejšie overiť ich fyzikálno-mechanické a hydraulické parametre a sledovať chemizmus vôd a plynov v rozsahu potrebnom pre navrhnutie vhodných bezpečnostných opatrení a určenie účinného spôsobu ich včasného odvodnenia, prípadne odplynenia. Výsledky prieskumných prác musia poskytovať potrebné údaje pre zaradenie bane podľa § 195 ods. 1.

(3) Pri vrtoch dlhších ako 150 m vŕtaných na overenie zvodnených alebo plynonosných horizontov sa musí odmerať ich odchýlka od projektovanej osi.

(4) Prieskumné práce sa musia dokumentovať a vyhodnocovať z hľadiska získania čo najúplnejších údajov o hydrogeologických a plynových pomeroch. Podrobne sa musí dokumentovať aj spôsob likvidácie prieskumných banských diel a vrtov.

(1) Ústia banských diel na povrch a ústia vrtov z povrchu sa musia zabezpečiť pred náhlym vniknutím povrchovej vody do banských diel.

(2) Povrchové toky, vodné nádrže a stále výtoky vôd v blízkosti výchozu ložiska v dosahu banskej činnosti alebo v príslušnom spádovom území sa musia sledovať, kontrolovať a zakresliť do základnej banskej mapy ako možný zdroj nebezpečenstva prítoku vody. Výsledky kontrol sa musia zaznamenať do knihy odvodňovania.

(3) Pod povrchovými tokmi alebo vodnými nádržami sa musí určiť ochranný pilier, ak nie je bezpečnosť práce a prevádzky zabezpečená iným spôsobom. Banské diela sa môžu v ňom viesť len výnimočne so súhlasom vedúceho organizácie alebo ním povereného pracovníka za predpokladu, že tieto banské diela nenarušia povrchové toky alebo vodné nádrže a neohrozia bezpečnosť práce a prevádzky.

(1) Na ochranu pred prievalmi vôd zo zvodnených alebo plynonosných obzorov alebo zatopených banských diel sa musí určiť orientačný bezpečnostný pilier alebo bezpečnostný pilier. Pilier musí mať takú hrúbku, vlastnosti a priestorovú polohu, aby zaisťoval bezpečnosť práce a prevádzky z hľadiska uvedeného nebezpečenstva.

(2) Orientačný bezpečnostný pilier sa určí pre nedostatočne preskúmané zvodnené alebo plynonosné obzory a pre tie zatopené banské diela, ktorých poloha nie je presne známa. V orientačnom bezpečnostnom pilieri je dobývanie zakázané.

(3) Bezpečnostný pilier sa určí pre dobre preskúmané zvodnené alebo plynonosné obzory a pre známe zatopené banské diela. V bezpečnostnom pilieri je vedenie banských diel zakázané.

(1) Pre bezpečné vedenie banských diel vo zvodnených alebo plynonosných horizontoch a ich okolí, v blízkosti tektonických porúch a kaverien, zatopených banských diel, povrchových tokov a vodných nádrží, vrtov zaplnených vodou alebo hydraulicky spojených so zvodnenými alebo plynonosnými obzormi a podobných zdrojov nebezpečenstva je nutné urobiť potrebné bezpečnostné opatrenia.

(2) Bezpečnostné opatrenia podľa odseku 1 vrátane záchranných ciest musí v bani s nebezpečenstvom prievalov vôd riešiť projekt schválený vedúcim organizácie alebo ním povereným pracovníkom. Projekt musí riešiť spôsob a postup odvodňovania vrátane čerpania banských vôd a určiť kritériá pre posúdenie odvodnenej alebo odplynenej oblasti a ďalej určiť bezpečnostné opatrenia pre približovanie sa k zatopeným banským dielam, zvodneným obzorom, vodným tokom a nádržiam vôd, ak ich nebolo možné odvodniť.

(3) Na ochranu pred prievalmi vôd z vrtu sa musí určiť bezpečnostné pásmo. Pre vedenie banských diel v bezpečnostnom pásme sa musia určiť potrebné bezpečnostné opatrenia.

(4) Bezpečnostné opatrenia podľa odsekov 2 a 3 sa musia zahrnúť do technologických postupov.

(1) Keď sa predvrtávaním alebo iným spôsobom zistia zdroje alebo miesta nebezpečné prievalom vôd, musia sa ďalšie práce zastaviť až do overenia, že určené bezpečnostné opatrenia zodpovedajú zisteným pomerom a zaisťujú bezpečnosť práce a prevádzky.

(2) Ak sa pracovisko priblíži k miestu nebezpečnému prievalom vôd na vzdialenosť určenú technologickým postupom, musí sa pre ďalšie vedenie banských diel určiť stály dozor.

(3) Ak sa v banskom diele objavia príznaky prievalu vôd, musia sa práce zastaviť, banské dielo podľa možnosti zabezpečiť a pracovníci z tohto a z ďalších banských diel, ktorým hrozí nebezpečenstvo, ihneď odvolať.

(4) Časť bane s nebezpečenstvom prievalu vôd sa musí vybaviť vhodným návestným zariadením, ktorým sa pracovníci v ohrozenej časti bane včas upozornia na nebezpečenstvo prievalu vôd a jeho príznaky. Funkcia tohto zariadenia sa musí overovať najmenej raz za mesiac.

(1) Na zmáhanie banských diel po prievale vôd vypracuje organizácia postup zmáhacích prác, ktorý schváli vedúci organizácie alebo ním poverený pracovník.

(2) So zmáhaním banských diel zaplnených horninami po prievale vôd sa môže začať až vtedy, keď je zabezpečený odtok vody, vetranie a záchranná cesta, zdroj prievalu vôd dostatočne odvodnený, prípadne sú vykonané potrebné bezpečnostné opatrenia proti ďalšiemu prievalu vôd.

(3) Začatie zmáhacích prác povoľuje obvodný banský úrad.39)

(1) Rozmiestnenie a vyhotovenie protiprievalových hrádzí40) a iných objektov na ochranu pred prievalmi vôd určí projekt.

(2) Protiprievalová hrádza musí odolať predpokladanému tlaku vody, zvodnenej horniny alebo plynu.

(3) Protiprievalové hrádze a iné objekty na ochranu pred prievalmi vôd sa musia udržiavať v dobrom stave a kontrolovať najmenej raz za mesiac. Pri uzavretých hrádzach sa musia merať priesaky vody cez hrádzu a okolitú horninu a tlak vody za hrádzou. Výsledky kontrol sa musia zaznamenať do knihy odvodňovania.

(1) Vrt sa musí vŕtať a pri opustení likvidovať tak, aby sa zamedzila možnosť nežiadúceho prepojenia zvodnených alebo plynonosných horizontov a zabránilo sa prievalu vôd alebo výronu plynov do banských diel.

(2) Vrt, z ktorého možno očakávať prieval vody, musí mať bezpečne zaistené ústie a zariadenie na okamžité uzavretie ústia vrtu. Ústie vrtu sa musí zabezpečiť proti vonkajšiemu poškodeniu.

(3) Pre prípad nebezpečenstva prítoku vôd alebo úniku plynov z vrtu v bani musí sa zabezpečiť odvádzanie vody, prípadne aj plynov z vrtu a zabrániť nahromadeniu vody alebo plynov v banskom diele. Keď vrt splní svoj účel, musí sa zlikvidovať.

Zatopiť baňu alebo jej časť povoľuje obvodný banský úrad.41)

Druhý diel

(1) Baňa, z ktorej nemožno odvádzať banskú vodu samospádom, musí mať trvale prevádzkyschopné čerpacie zariadenie pozostávajúce z hlavnej, prípadne dočasných alebo pomocných čerpacích staníc, príslušných potrubí a armatúr a žumpových chodieb.

(2) Výpočet výkonu a kapacity čerpacieho zariadenia musí vychádzať z hydrogeologických pomerov. Na bani, ktorá je v prevádzke, sa musí vychádzať z priemerného denného prítoku banských vôd za dobu najmenej 5 rokov. Na bani s veľkými výkyvmi prítokov sa musí použiť hodnota priemerného denného prítoku z najnepriaznivejšieho obdobia.

(3) Čerpacie zariadenie sa musí vybudovať a prevádzkovať tak, aby sa zabránilo ohrozeniu osôb a prevádzky pôsobením banských vôd, a to aj škodlivinami v nich obsiahnutými.

(4) Čerpanie a odvádzanie banských vôd na povrch tlakovoizolovaným systémom podzemných odvodňovacích vrtov a potrubia, nezávislým na hlavnej čerpacej stanici, musí zodpovedať osobitnému projektu schválenému organizáciou.

(1) Baňa bez nebezpečenstva prievalov vôd musí mať hlavnú čerpaciu stanicu s takým výkonom, aby priemerný denný prítok banských vôd vyčerpala najneskoršie za 16 hodín. Okrem toho musí byť v pohotovosti najmenej 50 % záloha vo výkone, najmenej však 1 záložné čerpadlo s výkonom najväčšieho používaného čerpadla.

(2) Baňa s nebezpečenstvom prievalov vôd musí mať pohotovostný výkon hlavnej čerpacej stanice schválený vedúcim organizácie alebo ním povereným pracovníkom, pričom sa musia dodržať aspoň požiadavky odseku 1.

(3) Hlavná čerpacia stanica môže byť usporiadaná ako prečerpávacia s ďalšími časťami stanice na vyšších obzoroch alebo úrovniach. Vybavenie a výkon prečerpávacej časti čerpacej stanice musí spĺňať požiadavky na hlavnú čerpaciu stanicu.

(4) V odôvodnených prípadoch sa môže pre baňu zriadiť viac hlavných čerpacích staníc.

(5) Prívod elektrickej energie pre hlavnú čerpaciu stanicu sa musí zabezpečiť dvoma prívodnými vedeniami, z ktorých každé musí zabezpečovať prevádzku všetkých čerpadiel vrátane záložných. V bani s nebezpečenstvom prievalov vôd sa musí zabezpečiť prívod z dvoch na sebe nezávislých zdrojov.27)

(6) Čerpadlá, ich motory a rozvodné zariadenia sa musia umiestniť tak, aby ich predpokladaná najvyššia hladina vody42) nevyradila z prevádzky.

(7) Čerpadlo musí mať na výtlačnej strane uzatváraciu armatúru, ktorou sa môže odpojiť od výtlačného potrubia.

(8) Pri hĺbení a prehlbovaní jamy, pri otvárke nového obzoru, prípadne pri zaisťovaní alebo likvidácii bane (jamy) môže mať baňa namiesto hlavnej čerpacej stanice dočasnú čerpaciu stanicu. Podmienky na jej zriadenie, vybavenie a prevádzku musí riešiť projekt.

(1) Pomocná čerpacia stanica musí mať výkon, ktorý zabezpečí odčerpanie banskej vody z príslušnej časti bane.

(2) Pre čerpadlá a ich motory platí § 206 ods. 6.

Automatická prevádzka hlavnej čerpacej stanice je dovolená, ak jej zariadenie splňuje požiadavky § 219 a ak

a) čerpadlá sú vybavené zariadením na automatické spustenie a zastavenie v určených medziach výšky vodnej hladiny,

b) v prípade poruchy čerpadla bude automaticky zavodnené a spustené záložné čerpadlo,

c) chod čerpadiel, poruchy a mimoriadne stavy na čerpacom zariadení sú určeným spôsobom signalizované do dispečingu alebo na iné určené miesto,

d) čas prevádzky čerpadiel je automaticky sledovaný.

(1) Žumpové chodby hlavnej čerpacej stanice sa musia vybudovať tak, aby ich bolo možné čistiť počas normálneho prítoku banských vôd bez ohrozenia bezpečnosti práce a prevádzky. Do žumpových chodieb sa musí vybudovať prístup tak, aby pracovníci mohli pri prievale vody včas odísť do bezpečia zo všetkých ich častí.

(2) V bani bez nebezpečenstva prievalov vôd sa musí úžitkový objem žumpových chodieb hlavnej čerpacej stanice rovnať priemernému prítoku za 32 hodín. V odôvodnených prípadoch môže vedúci organizácie alebo ním poverený pracovník povoliť zníženie úžitkového objemu žumpových chodieb až o 50 %.

(3) V bani s nebezpečenstvom prievalov vôd sa musí úžitkový objem žumpových chodieb hlavnej čerpacej stanice určiť podľa miery nebezpečenstva prievalov vôd, nesmie však byť menší ako priemerný prítok za 32 hodín. Úžitkový objem žumpových chodieb hlavnej čerpacej stanice a jej prečerpávacej časti schvaľuje vedúci organizácie alebo ním poverený pracovník.

(4) Banské vody sa musia čerpať tak, aby bola vždy aspoň polovica úžitkového objemu žumpových chodieb hlavnej čerpacej stanice prázdna. V prípade, že tento zberný priestor nie je rozdelený na 2 polovice, musí sa najvyššia dovolená miera jeho zaplnenia vyznačiť viditeľným spôsobom.

(5) Pred vtokom do žumpových chodieb hlavnej čerpacej stanice musí byť odkaľovacia jama s možnosťo jej čistenia počas prevádzky čerpacej stanice a trvalého prítoku banských vôd.

(6) Objem žumpových chodieb pomocných a dočasných čerpacích staníc určí organizácia.

(1) Výtlačné potrubia hlavnej čerpacej stanice musia byť najmenej 2 a každé z nich dimenzované tak, aby sa umožnilo vyčerpanie priemerného denného prítoku banských vôd najdlhšie za 12 hodín.

(2) Výtlačné potrubia sa musia upraviť tak, aby sa na každé z nich dali pripojiť všetky čerpadlá.

(3) Výtlačné potrubia sa musia chrániť proti zamrznutiu.

(1) Prevádzku a údržbu čerpacieho zariadenia vrátane rozsahu a lehôt jeho kontrol určí prevádzkový poriadok, ktorý musí obsahovať

a) schému pripojenia jednotlivých čerpadiel na výtlačné potrubia vrátane ovládacích prvkov,

b) schému elektrického zapojenia čerpacej stanice a pripojenia na rozvodňu,

c) schému elektrického zapojenia jednotlivých čerpadiel a schému signalizácie prevádzky čerpacej stanice,

d) mazací plán,

e) návod na obsluhu a údržbu čerpacieho zariadenia, najmä postup pri uvádzaní čerpadiel do chodu a pri ich zastavení a rozsah a lehoty vykonávania údržby,

f) pri čerpacej stanici s automatickou prevádzkou popis funkcií automatického ovládania a popis ručného ovládania prevádzky čerpadiel,

g) povinnosti obsluhy čerpacej stanice pri vzniku havárie v čerpacej stanici a pri potrebe zvýšenia dodávky vody do banského požiarneho vodovodu,

h) prípadné ďalšie požiadavky, ktoré vyžaduje prevádzka a údržba čerpacieho zariadenia.

Prevádzkový poriadok sa musí vyvesiť v čerpacej stanici.

(2) O čase prevádzky jednotlivých čerpadiel sa musia viesť záznamy. V čerpacej stanici s automatickou prevádzkou sa musia viesť denné záznamy v období výrazne zvýšených prítokov banských vôd, inak postačia mesačné záznamy.

(3) Zariadenie čerpacej stanice je povinný prehliadnuť určený pracovník najmenej raz za deň.

(4) Čerpacie zariadenie sa musí raz za rok skontrolovať. Pritom sa musí overiť najmä výkon čerpacej stanice a jednotlivých čerpadiel, stav výtlačného potrubia vrátane jeho upevnenia a stav usadenín v žumpových chodbách. Výsledky kontrol sa musia zaznamenať do knihy odvodňovania.

Tretí diel

(1) Organizácia je povinná sledovať, dokumentovať a vyhodnocovať hydrogeologické a plynové pomery ložiska.

(2) Organizácia je povinná zistiť a sledovať aj hydrogeologické a plynové pomery pozdĺž hraníc dobývacieho priestoru a do máp zakresliť najmä zatopené povrchové a podzemné banské diela susedných baní vrátane vrtov a tektonických porúch, ak by mohli ohroziť bezpečnosť práce a prevádzky.

(3) Zistené skutočnosti, ktoré by mohli ohroziť bezpečnosť práce alebo prevádzky susednej bane, je organizácia povinná bezodkladne oznámiť zodpovednému pracovníkovi susednej bane.

(1) Celkové prítoky a jednotlivé čiastkové prítoky banských vôd sa musia merať najmenej raz za pol roka. Jedno z týchto meraní sa musí vykonať v čase najväčších ročných prítokov. Výsledky meraní sa musia zaznamenať s uvedením miesta merania a zdrojov prítokov, vyhodnotiť a porovnať s priemerným denným prítokom a množstvom vyčerpanej banskej vody.

(2) Z celkových prítokov a významnejších čiastkových prítokov banských vôd a z vody v jame s ťažným zariadením sa musia raz za rok odobrať vzorky a vykonať chemický, prípadne aj rádiometrický rozbor.

(3) V odvodňovacích a odplyňovacích vrtoch sa musí merať prítok a tlak vody, prípadne plynu v určených lehotách.

(4) Výsledky merania a rozborov podľa odsekov 1 až 3 sa musia zaznamenať do knihy odvodňovania.

(1) Organizácia je povinná v základnej banskej mape uviesť aj miesta prievalov vôd, zdrojov nebezpečenstiev podľa § 199 ods. 1, miesta, kde hrozí nebezpečenstvo presakovania povrchových vôd, bezpečnostné piliere a všetky objekty na ochranu proti prievalom vôd.

(2) Vrty, a to aj havarované, ktorými sa dosiahli zvodnené alebo plynonosné horizonty a ktoré sa nepodarilo spoľahlivo izolovať od ložiska alebo banských diel, musia sa výrazne vyznačiť v základnej banskej mape.

(3) O všetkých povrchových a podzemných banských dielach vrátane vrtov, v ktorých by sa mohla po ich opustení nahromadiť voda a o ktorých bolo rozhodnuté, že budú zatopené, musí sa viesť podrobná dokumentácia.

(4) Súčasťou knihy odvodňovania musí byť schéma

a) potrubí so všetkými armatúrami,

b) pripojenia čerpadiel s uvedením ich technických parametrov,

c) elektrického zapojenia čerpadiel a čerpacej stanice,

d) žumpových chodieb a odkaľovacích jám s uvedením ich úžitkového objemu.

(5) Na bani s nebezpečenstvom prievalov vôd sa musí v knihe odvodňovania uviesť zoznam banských diel určených na zatopenie pri prípadnom prievale vôd s údajmi o ich úžitkovom objeme.

Organizácia určí pre baňu s nebezpečenstvom prievalov vôd banského hydrogeológa so zodpovedajúcou kvalifikáciou.

ÔSMA ČASŤ

Prvý diel

(1) V prevádzke sa môžu používať len elektrické a strojné zariadenia (ďalej len „zariadenia“) a materiály, ktoré svojou konštrukciou, vyhotovením a technickým stavom43) zodpovedajú predpisom na zaistenie bezpečnosti práce a prevádzky a nezhoršujú pracovné prostredie nad dovolené hodnoty.16)

(2) Organizácia je povinná vydať pokyny na obsluhu a údržbu zariadenia, ktoré obsahujú požiadavky na zaistenie bezpečnosti práce a prevádzky. Pokyny na obsluhu a údržbu musia podľa druhu zariadenia obsahovať

a) povinnosti obsluhy pred začatím prevádzky zariadenia v smene,

b) povinnosti obsluhy počas prevádzky zariadenia,

c) rozsah, lehoty a spôsob vykonávania údržby,

d) spôsob zabezpečenia zariadenia počas prevádzky, pri premiestňovaní, odstavovaní z prevádzky a opravách a proti nežiadúcemu uvedeniu do chodu,

e) spôsob dorozumievania a dávania návestí,

f) umiestnenie a zabezpečenie zariadenia po skončení prevádzky,

g) zakázané úkony a činnosti,

h) spôsob a rozsah záznamov o prevádzke a údržbe zariadenia.

Návod na obsluhu a údržbu vydaný výrobcom zariadenia, ktorý splňuje uvedené požiadavky, môže organizácia vyhlásiť za pokyny.

(1) Pred začatím montážnych prác musí mať organizácia projektovú, prípadne výkresovú dokumentáciu zariadenia.

(2) Dokumentácia zariadenia musí riešiť zaistenie bezpečnosti prevádzky a údržby.

(3) Na zariadení sa môžu vykonať len také zmeny, ktoré nezhoršia bezpečnosť práce a prevádzky. Zmeny musí schváliť určený pracovník a musia sa zaznamenať do dokumentácie.

(4) V dokumentácii elektrického zariadenia sa musí určiť aj prostredie a priestory s ohľadom na nebezpečenstvo úrazu elektrickým prúdom a z hľadiska krytia a umiestnenia elektrického zariadenia.44) Dokumentáciu elektrického zariadenia pre priestory s nebezpečenstvom výbuchu metánu alebo uhoľného prachu (§ 232 a 233) je povinný posúdiť aj vedúci vetrania.

(5) Pre všetky časti zariadenia, ktoré sa majú prepravovať, musí sa v dokumentácii uviesť ich hmotnosť.

(1) Zariadenie musí mať potrebnú stabilitu, vyhovovať predpokladanému zaťaženiu a namáhaniu a svojou konštrukciou zodpovedať prevádzkovým podmienkam.

(2) Zariadenie alebo jeho časti, ktoré sa môžu pohybovať samovoľne aj po prerušení hnacej sily (uvoľnením, sklopením, zošmyknutím a pod.), musia sa zabezpečiť proti nežiadúcemu pohybu.

(3) Zariadenie musí svojím vyhotovením umožňovať bezpečnú obsluhu, čistenie, údržbu, montáž a demontáž. Časti zariadenia, ktoré vyžadujú častý prístup pracovníkov (ovládače, maznice, nastavovacie prvky a pod.), musia byť ľahko prístupné.

(4) Zariadenie nesmie svojou konštrukciou a prevádzkou spôsobiť požiar alebo výbuch metánu, plynov45) alebo prachov. Na zariadení nesmie dochádzať k nežiadúcemu hromadeniu horľavých kvapalín.

(5) Ak sa použije v podzemí spaľovací motor, môže sa použiť len naftový motor. Nesmie sa však použiť na pohon stabilného zariadenia.

(6) Meracie prístroje na sledovanie prevádzkových údajov nevyhnutných pre bezpečnosť prevádzky (tlakomery, ampérmetre a pod.) musia mať výrazne vyznačenú dovolenú hodnotu meranej veličiny.

(7) Zariadenie sa musí zabezpečiť proti prekročeniu alebo podkročeniu určených prevádzkových hodnôt alebo polôh, ak by toto malo za následok ohrozenie bezpečnosti práce alebo prevádzky.

(8) Musí sa vylúčiť možnosť nežiadúceho uvedenia zariadenia do chodu a jeho zapnutia z viacerých miest súčasne.

(9) Časti zariadenia alebo materiál zariadením spracovávaný alebo dopravovaný, ak svojím pohybom, akumulovanou energiou, teplotou, tvarom alebo inak ohrozujú bezpečnosť práce alebo prevádzky, musia sa zabezpečiť vhodným ochranným zariadením. Ak to nie je možné, musia sa nebezpečné časti a miesta trvale a výrazne označiť.

(10) Otvory zariadení, najmä zásobníkov,46) drvičov, miešačiek, nádrží a násypiek, kde je nebezpečenstvo pádu alebo prepadnutia osôb, musia sa zakryť, ohradiť alebo inak zabezpečiť.

(11) Zariadenia technologickej linky sa musia dať vypnúť zo stanovišťa obsluhy; pri tom sa musia samočinne zastaviť všetky zariadenia linky proti toku materiálu.

(1) Automaticky alebo diaľkove ovládané zariadenie sa musí samočinne zastaviť, ak

a) nie sú dodržané určené prevádzkové hodnoty,

b) vznikne porucha v prívode energie,

c) vznikne porucha na automatickom alebo diaľkove ovládanom zariadení alebo na prevádzkovo-zabezpečovacom systéme.

(2) Automaticky ovládané zariadenie musí mať aj ručné ovládanie. Pri prepnutí na ručné ovládanie sa musí automatické ovládanie vyradiť z funkcie. V mieste diaľkove ovládaného zariadenia musí byť blokovanie znemožňujúce uvedenie zariadenia do chodu. Zmena ovládania z automatického na ručné a blokovanie diaľkového ovládania musia byť zabezpečené uzamykateľným ovládačom.

(3) Automatické, diaľkove ovládané a programovo riadené zariadenia sa musia vybaviť meracími prístrojmi alebo oznamovačmi na informáciu o prebiehajúcej pracovnej fáze.

(1) Ochranné zariadenie musí zabrániť prístupu osôb do nebezpečného priestoru.

(2) Ochranné zariadenie nesmie znemožňovať mazanie, prehliadky, nastavovanie alebo opravy zariadenia.

(3) Ochranné zariadenie musí plniť svoju funkciu aj pri prerušení dodávky energie.

(4) Otvory ochranného krytu musia mať veľkosť volenú so zreteľom na ochrannú vzdialenosť od zdroja ohrozenia.47)

(5) Ochranný kryt sa musí vyhotoviť tak, aby sa pri obsluhe zariadenia nemusel odnímať.

(1) Zariadenie musí mať hlavný ovládač na odpojenie od zdroja energie.

(2) Zariadenie poháňané dvoma alebo viacerými motormi so samostatnými spúšťacími ovládačmi musí mať aspoň jeden ovládač, ktorým sa zastaví celé zariadenie.

(3) Mobilný stroj používaný v podzemí, vybavený akumulátorovou batériou, musí mať ľahko prístupný odpojovač batérie.

(4) Ovládač musí svojím vyhotovením vylučovať možnosť samovoľného zapnutia a vypnutia. Nesmie dovoliť súčasne zapnutie nežiadúcich funkcií a musí mať označené polohy, prípadne funkcie a zariadenia, ktoré ovláda. Na ovládanie prívodu stlačeného vzduchu na pohon dopravníka sa nesmie použiť kohút.

(5) Ovládač určený na použitie v mimoriadných situáciách sa musí dať ľahko a rýchlo dosiahnuť z miesta obsluhy, musí byť výrazne označený a dobre viditeľný. Ovládače zariadení, ktorých prevádzka sa nesmie z bezpečnostných dôvodov prerušiť, musia sa označiť jednotným spôsobom.

(6) Ovládač sa musí chrániť alebo umiestniť tak, aby nemohlo dôjsť k nežiadúcemu ovládaniu zariadenia pádom horniny alebo predmetov.

(7) Oznamovače mimoriadnych situácií sa musia vyhotoviť tak, aby sa ich signály výrazne odlišovali od prevádzkových signálov a prevádzkového hluku.

(1) Potrubie sa musí bezpečne uložiť, zavesiť, prípadne iným spôsobom zabezpečiť proti uvoľneniu alebo pádu.

(2) Ak sa zavesuje viac potrubí, musí sa každé z nich zavesiť samostatne a na ostatných nezávisle.

(3) Potrubie sa musí označiť podľa účelu alebo druhu pretekajúcej látky.48)

(4) Kanály potrubia musia byť nehorľavé. Ak nie sú priechodné, musia sa zakryť odberateľnými krytmi.

(1) Pre obsluhu a údržbu zariadenia alebo jeho časti uloženej pod dlážkou sa musí ponechať dostatočne voľný priestor bezpečne prístupný, vetraný a podľa potreby osvetlený a odvodnený.

(2) Plošiny na obsluhu a údržbu zariadenia musia byť pevné, bezpečne prístupné po schodoch alebo rebríkoch a vybavené zábradlím podľa § 291 ods. 9 a 10. V odôvodnených prípadoch môže byť zábradlie odnímateľné. Dlážky plošín nesmú byť klzké.

(1) V prevádzkárni a na stanovišti obsluhy zariadenia musí byť prevádzková dokumentácia.

(2) Stanovište obsluhy stabilného zariadenia sa musí určiť tak, aby obsluha mohla zariadenie bezpečne ovládať a kontrolovať. Pri zariadení sa musí ponechať voľný priestor na obsluhu široký najmenej 0,8 m; pri elektrickom zariadení nad 1 kV v podzemí musí mať tento priestor šírku najmenej 1 m, na povrchu podľa osobitného predpisu.49) Tieto rozmery sa musia dodržať do výšky v podzemí najmenej 1,8 m, na povrchu najmenej 2,1 m.

(3) Podzemné prevádzkárne dlhšie ako 30 m musia mať východy na oboch koncoch.

(4) Dlážka nesmie byť klzká a musí byť tak pevná, prípadne podľa potreby dočasne vystužená, aby zniesla najvyššie predpokladané zaťaženie, a to aj pri nutných prácach na príslušných zariadeniach (údržba, montáž a pod.).

(5) V podzemnej prevádzkárni a prevádzkárni so stálou obsluhou na povrchu sa musí umiestniť telekomunikačné zariadenie napojené na dispečing, prípadne iné určené miesto.

(6) V čase, keď zariadenie nie je v prevádzke alebo je bez dohľadu, musia byť dvere do prevádzkárne zamknuté. Ak sú pracovníci v prevádzkárni, musia zostať odomknuté aspoň jedny dvere. Dvere sa musia otvárať smerom von a musia sa vyhotoviť z nehorľavého materiálu. Organizácia určí, kedy sa prevádzkáreň musí vybaviť zariadením na kontrolu vstupujúcich osôb.

(7) Nepovolaným je vstup do prevádzkárne zakázaný. Tabuľka s týmto zákazom sa musí umiestniť na vonkajšej strane všetkých vstupných dverí.

(8) V prevádzkárni sa môžu uložiť len pomôcky a materiál potrebné na prevádzku zariadení.

(9) Na odstavovanie, údržbu a opravy troch a viacerých lokomotív na obzore sa musí zriadiť vozovňa (remíza).50)

(10) Na údržbu banských bezkoľajových strojov,51) mobilných strojov na zemné a stavebné práce, motorových vozidiel a motorových vozíkov v podzemí sa musia zriadiť odstavné miesta. Odstavné miesto sa nesmie umiestniť v hlavnom vťažnom banskom diele a jeho výstuž musí byť nehorľavá. Odstavený stroj sa musí chrániť proti pôsobeniu vody. Na odstavnom mieste sa môže odstaviť len jeden stroj, okolo ktorého sa musí ponechať voľný priestor so šírkou najmenej 2 m a výškou najmenej o 1 m väčšou, ako je jeho najvyššia časť. Ak sa majú v podzemí vykonávať opravy, musí sa zriadiť garáž, ktorá sa umiestni, stavebne vyhotoví a vybaví podľa podmienok ustanovených pre vozovne (remízy).50)

(11) Stanovište stálej obsluhy zariadenia musí byť chránené pred nepriaznivými poveternostnými vplyvmi.

(1) Samostatnou obsluhou zariadenia sa môže poveriť pracovník, ktorý

a) splňuje požiadavky § 15,

b) dovŕšil vek 18 rokov, ak na obsluhu príslušného zariadenia nie je ustanovená vyššia veková hranica,

c) je odborne spôsobilý45),46),52),53)

d) bol oboznámený s prevádzkovou dokumentáciou.

(2) Obsluhou jednoduchého elektrického zariadenia do 1 kV sa môže poveriť pracovník s kvalifikáciou najmenej oboznámeného pracovníka,52) obsluhou ostatných elektrických zariadení s kvalifikáciou najmenej poučeného pracovníka.52)

(3) Samostatnou obsluhou dobývacieho alebo raziaceho stroja a banského bezkoľajového stroja sa môže poveriť pracovník s najmenej jednoročnou praxou pri prevádzke týchto strojov. Zácvik podľa § 15 musí byť najmenej 200 hodín.

(4) Vodič banskej lokomotívy musí byť pred skúškou podľa § 15 odporučený na túto funkciu na základe psychotechnickej skúšky a musí mať najmenej trojmesačnú prax pri tom druhu dopravy, pre ktorý má byť skúšaný. Zácvik podľa § 15 musí byť najmenej 200 hodín. Ustanovenie tohto odseku neplatí pre vodičov lokomotív s rozchodom 1 435 mm na povrchu.54)

(5) Obsluha sa musí pravidelne preskúšavať z prevádzkovej dokumentácie a predpisov na zaistenie bezpečnosti práce a prevádzky. Ak nie sú lehoty skúšok ustanovené osobitným predpisom alebo technickou normou, určí ich organizácia.

(1) Pred začatím prevádzky zariadenia v smene je obsluha povinná skontrolovať jeho stav podľa prevádzkovej dokumentácie. Zariadenie môže uviesť do chodu len pri správnej funkcii ochranných a bezpečnostných zariadení.

(2) Pred uvedením zariadenia do chodu je obsluha povinná sa presvedčiť, že nikto nie je v nebezpečnej blízkosti zariadenia. Ak tak nemôže urobiť, je povinná dať vopred na ohrozené miesta výstražné znamenie spôsobom určeným prevádzkovou dokumentáciou.

(3) Obsluha je povinná zabezpečiť odstránenie zistených závad na zariadení. Ak zistí závadu alebo poškodenie ohrozujúce bezpečnosť práce alebo prevádzky, nesmie zariadenie uviesť do chodu. Ak zistí takúto závadu počas prevádzky, musí zariadenie ihneď zastaviť a zabezpečiť proti nežiadúcemu uvedeniu do chodu. Ak nemôže obsluha závadu odstrániť, oznámi to predákovi alebo inému určenému pracovníkovi.

(4) Obsluha je povinná počas prevádzky sledovať chod zariadenia, a ak je to predpísané, zaznamenávať určené údaje.

(5) Ak prevádzková dokumentácia neurčí inak, je obsluha povinná pri odchode zo svojho stanovišťa vypnúť zariadenie a zabezpečiť ho proti zásahu nepovolaných osôb a nežiadúcemu uvedeniu do chodu.

(1) Zariadenie sa môže uviesť do prevádzky len v prostredí a za podmienok, pre ktoré je určené, a po vykonaní predpísaných prehliadok, skúšok a revízií.

(2) Pred uvedením zariadenia do prevádzky v podzemí je organizácia povinná ohlásiť obvodnému banskému úradu použitie nových typov všetkých vybraných banských zariadení29) a ďalej nové typy

a) dobývacieho a raziaceho kombajnu a pluhovacieho zariadenia,

b) mechanizovanej výstuže,

c) banského pásového a hrabľového dopravníka,

d) banskej lokomotívy, motorového vozidla a motorového vozíka,

e) banského vrátku,

f) zemného a stavebného stroja,

g) vrtnej súpravy okrem súpravy na vrtné a geofyzikálne práce,55)

h) nakladacieho stroja okrem banského bezkoľajového stroja,29)

i) banského nevýbušného elektrického zariadenia na plynujúcej a uhoľnej bani.

(1) Na ovládanie zariadenia, okrem automaticky ovládaného zariadenia, musí sa určiť obsluha.

(2) Za chodu sa môžu čistiť a mazať len tie časti zariadenia, ktoré nevytvárajú nebezpečenstvo úrazu, a to len z miesta, kde pracovník nie je ohrozený prevádzkou zariadenia.

(3) Pohonné hmoty sa nesmú doplňovať za chodu motora, ak prevádzková dokumentácia neurčí inak.

(4) Pri ručnej výmene nástrojov alebo iných prvkov sa musí zariadenie zastaviť a zabezpečiť proti uvedeniu do chodu, ak zariadenie alebo jeho upínacie časti nie sú konštruované pre bezpečnú ručnú výmenu nástrojov za pohybu.

(5) Ak vznikajú pri prevádzke zariadenia škodliviny, musia sa účinne zneškodňovať.

(1) Pri prerušení práce stroja s naftovým motorom na čas dlhší ako 15 minút sa musí jeho motor zastaviť a uzavrieť prívod motorovej nafty.

(2) Rozbor výfukových plynov strojov s naftovými motormi, ktoré sú v prevádzke, musí sa vykonať najmenej raz mesačne na zistenie koncentrácie kysličníka uhoľnatého a kysličníkov dusíka. Koncentrácia sa musí zisťovať po zahriatí motora na prevádzkovú teplotu, a to pri voľnobežných otáčkach a pri menovitom zaťažení.

(3) Stroj sa musí vyradiť z prevádzky, ak je vo výfukových plynoch viac ako 0,1 % kysličníka uhoľnatého alebo 0,075 % kysličníkov dusíka. Do prevádzky sa môže opätovne zaradiť po odstránení závady a znížení koncentrácie kysličníka uhoľnatého pod 0,08 % a koncentrácie kysličníkov dusíka pod 0,075 %.

(4) Stroj sa môže prevádzkovať len so zablombovaným vstrekovacím čerpadlom.

(5) Stroj sa musí vybaviť hasiacim zariadením so stabilným rozvodom a ručnými hasiacimi prístrojmi.

(6) Obsluha je povinná okrem povinností uvedených v § 226 sledovať tiež dymivosť stroja. Ak sa zhorší dymivosť, je povinná závadu ohlásiť. Pri úniku motorovej nafty alebo oleja je povinná zastaviť stroj, uzavrieť prívod nafty a závadu ohlásiť. Obsluha je povinná takto postupovať aj pri pocite nevoľnosti.

(7) Ak obsluha zistí požiar, je povinná zastaviť motor, uviesť do činnosti hasiace zariadenie a ďalej postupovať podľa § 18.

(1) Údržba zariadenia sa musí vykonávať v rozsahu a lehotách určených prevádzkovou dokumentáciou. O jej výsledkoch sa musia viesť záznamy.

(2) Organizácia rozhodne, či je nutné na zaistenie bezpečnosti práce alebo prevádzky vypracovať pracovný postup pre montáž alebo demontáž zariadenia.

(3) Organizácia je povinná pracovníkov, ktorí vykonávajú údržbu vybaviť meracími prístrojmi, náradím a ostatnými pomôckami potrebnými na zaistenie bezpečnosti práce a prevádzky.

(4) Ak to vyžaduje povaha údržbárskych prác, musí sa zariadenie vypnúť a zabezpečiť proti nežiadúcemu uvedeniu do chodu. Po skončení týchto prác sa musí overiť správna funkcia zariadenia.

(5) Prehliadky mobilných strojov používaných v podzemí sa musia vykonávať najmenej raz za 14 dní. Prehliadku vykonáva určený pracovník vo všetkých prístupných častiach stroja (bez rozobratia). Pri prehliadke sa musia vyskúšať jednotlivé funkcie stroja.

Druhý diel

PRVÝ ODDIEL

(1) Elektrické zariadenia musia svojím vyhotovením zodpovedať prostrediu a priestorom,44) v ktorých sú prevádzkované, a to najmä z hľadiska nebezpečenstva úrazu elektrickým prúdom a výbuchu metánu, uhoľného prachu alebo iných látok tvoriacich so vzduchom výbušnú zmes.

(2) V podzemí sa nesmú používať dočasné elektrické zariadenia.56)

(3) Rozvod elektrickej energie sa musí zakresliť do prehľadovej schémy a do mapy rozvodu elektrickej energie.7)

(1) Podzemné priestory plynujúcich baní sa z hľadiska nebezpečenstva výbuchu metánu a požiadaviek na prevádzku elektrických zariadení rozdeľujú na

a) priestory bez nebezpečenstva výbuchu metánu (SNM 0); sú to priestory

1. plynujúcich baní I. triedy nebezpečenstva, ak je pri ich zaraďovaní a ďalej pri ich prevádzke určené organizáciou také množstvo banských vetrov, že koncentrácia metánu v banskom ovzduší neprekročí 0,25 % a pri poruche vetrania alebo pri jeho zastavení na čas určený havarijným plánom je v nich vylúčené nahromadenie výbušnej zmesi metánu so vzduchom,

2. plynujúcich baní II. triedy nebezpečenstva, vetrané vťažnými vetrami, ktoré ešte neboli použité v miestach, kde sa razí alebo dobýva, a v ktorých pri ich zaraďovaní a ďalej pri ich prevádzke určila organizácia také množstvo banských vetrov, že koncentrácia metánu v banskom ovzduší neprekročí 0,25 % a pri poruche vetrania alebo pri jeho zastavení na čas určený havarijným plánom je v nich vylúčené nahromadenie výbušnej zmesi metánu so vzduchom,

b) priestory s nebezpečenstvom výbuchu metánu (SNM 1); sú to priestory plynujúcich baní I. triedy nebezpečenstva, ak je pri ich zaraďovaní a ďalej pri ich prevádzke určené organizáciou také množstvo banských vetrov, že koncentrácia metánu v banskom ovzduší neprekročí 0,5 %,

c) priestory so zvýšeným nebezpečenstvom výbuchu metánu (SNM 2); sú to priestory plynujúcich baní, ak je pri ich zaraďovaní a ďalej pri ich prevádzke určené organizáciou také množstvo banských vetrov, že koncentrácia metánu v banskom ovzduší neprekročí hodnotu 1,5 %,

d) priestory s vysokým nebezpečenstvom výbuchu metánu (SNM 3); sú to priestory plynujúcich baní, v ktorých nemožno dodržať podmienky pre zaradenie podľa písmena c).

(2) Všetky podzemné priestory plynujúcich baní sa musia z hľadiska nebezpečenstva výbuchu metánu zaradiť podľa odseku 1, a to podľa jednotnej metodiky vydanej ústredným orgánom, do pôsobnosti ktorého organizácia patrí, a vykonávacej smernice vydanej organizáciou.

(3) Obdobne sa musí zaradiť aj priestor nad ohlbňou výdušnej jamy, priestor v okolí difúzora hlavného ventilátora do vzdialenosti určenej osobitným predpisom57) a ostatné povrchové priestory hlbinných baní, v ktorých sú umiestnené elektrické zariadenia a kde by mohlo vzniknúť nebezpečenstvo výbuchu plynov.58)

(1) Podzemné priestory uhoľných baní sa z hľadiska nebezpečenstva výbuchu uhoľného prachu a požiadaviek na prevádzku elektrických zariadení rozdeľujú na

a) priestory bez nebezpečenstva výbuchu uhoľného prachu (SNP 0); sú to priestory, v ktorých uhoľný prach nemôže ani po rozvírení vytvoriť koncentráciu dosahujúcu 25 % dolnej medze výbušnosti,

b) priestory s nebezpečenstvom výbuchu uhoľného prachu (SNP 1); sú to priestory, v ktorých uhoľný prach nemôže ani po rozvírení vytvoriť koncentráciu vyššiu ako 50 % dolnej medze výbušnosti,

c) priestory so zvýšeným nebezpečenstvom výbuchu uhoľného prachu (SNP 2); sú to priestory, v ktorých uhoľný prach po rozvírení a uhoľný prach vo vznose môžu vytvoriť koncentráciu vyššiu ako 50 % dolnej medze výbušnosti.

(2) Všetky podzemné priestory uhoľných baní sa musia z hľadiska nebezpečenstva výbuchu uhoľného prachu zaradiť podľa odseku 1, a to podľa jednotnej metodiky vydanej ústredným orgánom, do pôsobnosti ktorého organizácia patrí, a vykonávacej smernice vydanej organizáciou.

(3) Priestory plynujúcich uhoľných baní zaradené do priestorov SNM 2 a SNM 3 sa nemusia zaraďovať z hľadiska nebezpečenstva výbuchu uhoľného prachu.

(4) Povrchové priestory hlbinných uhoľných baní, v ktorých sú umiestnené elektrické zariadenia a kde by mohlo vzniknúť nebezpečenstvo výbuchu uhoľného prachu, sa určujú podľa osobitných predpisov.57),59)

(1) Elektrická stanica60) sa musí umiestniť a vyhotoviť tak, aby v nej za podmienok ustanovených pre zaraďovanie priestorov nemohlo dôjsť k nedovolenému nahromadeniu metánu a aby elektrické zariadenie v nej nebolo vystavené nepriaznivým vplyvom, najmä pôsobeniu vody a prachu a nebezpečenstvu mechanického poškodenia. Výstuž elektrickej stanice musí bezpečne odolať predpokladaným horským tlakom.

(2) Neuzavretá elektrická stanica57) v podzemí nemusí splňovať požiadavky § 224 ods. 6 a 7.

(3) Do uzavretej elektrickej stanice môžu vstupovať len pracovníci určení na obsluhu alebo údržbu elektrických zariadení, ktorí spĺňajú kvalifikačné požiadavky podľa osobitného predpisu.52)

(4) V elektrickej stanici sa musí umiestniť jednopólová schéma silového rozvodu.

(5) V elektrickej stanici a pred elektrickým rozvádzačom sa nesmie skladovať materiál a musí sa udržiavať voľný priestor na obsluhu a údržbu.