21/1989 Sb. · 332 paragrafů
(1) Pracovná výška v dobývke sa musí určiť podľa geotechnických vlastností ložiska a sprievodných hornín.
(2) Ak základka nezabezpečuje dostatočné podopretie bokov dobývky, musí sa pracovný priestor zabezpečiť vhodnou výstužou.
(3) Určené piliere v dobývke sa nesmú dobývaním porušiť.
(1) Pri dobývaní ložiska luhovaním, ktoré bolo pripravené na luhovanie inými banskými prácami, musí sa zabrániť prenikaniu luhovacieho roztoku do používaných banských diel.
(2) Pri dobývaní soľných ložísk sa musia sledovať poklesy povrchu a vykonávať pravidelné merania vylúženého priestoru v každom luhovacom vrte v lehotách určených organizáciou.
(3) Pri luhovaní sa musí zabrániť úniku luhovacieho roztoku mimo luhovacieho priestoru.
(1) Plienenie výstuže porubov môžu vykonávať len určení pracovníci s najmenej šesťmesačnou praxou pri dobývaní. Pri plienení sú plieniči povinní zdržiavať sa len v zabezpečenom priestore a musia mať zabezpečenú ústupovú cestu.
(2) Predák plieničov výstuže porubov musí mať kvalifikáciu predáka pre vedenie banských diel a najmenej šesťmesačnú prax v plienení.
(3) Iné práce sa pri plienení môžu vykonávať len vtedy, ak nie je ohrozená bezpečnosť pracovníkov.
(4) Pri úklone banského diela nad 20° sa môže výstuž plieniť len zdola hore.
(5) Pri strojnom plienení musí byť spoľahlivé samostatné návestné zariadenie. Význam návestí musí byť jednotný pre celú baňu. Musí sa vylúčiť zámena s inými návestiami.
(6) V porube na riadený zával v sloji hrubšom ako 0,6 m sa musí výstuž za klietkami alebo plotom vyplieniť ešte pred dobývaním ďalšieho pokosu. Ak sa zával alebo spojenie stropu s počvou za zálomovou hranou oneskoruje viac ako určuje technologický postup, musí sa výstuž plieniť aj pri dobývaní sloja s hrúbkou menšou ako 0,6 m.
(7) Ak sa oneskoruje zával na vzdialenosť väčšiu ako určuje technologický postup, musí sa zával vyvolať umele. Ak sa nepodarí zával vyvolať, môže sa pokračovať v dobývaní až po upravení technologického postupu a vykonaní vhodných bezpečnostných opatrení na zaistenie bezpečnosti pracovníkov.
(8) Plienenie výstuže porubu za zálomovou hranou sa môže začať až po zabezpečení novootvoreného priestoru pri pilieri a vytvorení novej zálomovej hrany. V porube sa musí dodržať hustota výstuže a rovnomernosť jej rozmiestnenia.
(1) Ak to vyžaduje ochrana povrchu, výhradného ložiska alebo banských diel alebo ak hrozí nebezpečenstvo, najmä zosuv sprievodných hornín alebo prieťah banských vetrov, musia sa vyrúbané priestory zakladať. Spôsob a mieru zakladania, druh základky, vyhotovenie a kontrolu zariadenia na dopravu základky a manipuláciu s ním určí technologický postup.
(2) Zakladanie vyrúbaného priestoru musí postupovať bezprostredne za dobývaním, ak dobývacia metóda neurčuje inak. Vzdialenosť základky od piliera musí zodpovedať stropným pomerom. Zakladaný priestor sa musí pri plnej základke úplne vyplniť základkovým materiálom.
(3) Zakladaný priestor sa musí bezpečne oddeliť od ostatného pracovného priestoru tak, aby pracovníci v ňom neboli ohrození.
(4) Čiastočná základka vrátane rebier na ochranu chodieb sa môže používať len tam, kde pri jej použití nedôjde k sťaženiu alebo znemožneniu vydobytia podložných slojov.
(5) Pri použití čiastočnej základky musí spôsob stavby rebier a ich vzájomné vzdialenosti zodpovedať jej účelu a stavu nadložia.
Štvrtý diel
(1) Všetky používané banské diela sa musia udržiavať v bezpečnom stave.
(2) Do banských diel alebo ich častí, ktorých stav ohrozuje bezpečnosť pracovníkov, je zakázané vstupovať okrem vstupu za účelom odstránenia nebezpečného stavu.
(3) Banské diela alebo ich časti, do ktorých je pre ich nebezpečný stav zakázané vstupovať, musia sa okrem nepracovných priestorov porubov a dobývok označiť zákazom vstupu alebo zneprístupniť.
(4) Zmáhacie práce sa musia vykonávať podľa technologického postupu alebo pod stálym dozorom.
(5) Pracovníci určení na údržbu banských diel, v ktorých sú elektrické zariadenia, musia sa poučiť o spôsobe ochrany elektrického zariadenia vrátane káblov pred poškodením.
(1) Ak spôsob likvidácie pilierov a vyrúbaných nezavalených priestorov a iných banských diel nie je súčasťou dobývacej metódy, musí ho určiť technologický postup alebo projekt.
(2) Pre likvidáciu banských diel plienením platí aj § 69.
(3) Pri likvidácii dlhých banských diel súvisiacich s porubmi v plynujúcej bani II. triedy nebezpečenstva (§ 79) sa musí miesto plienenia pokropiť po celom obvode. Pri strojnom plienení oceľovej výstuže musí sa miesto plienenia skrápať. V okolí miesta plienenia sa musí nepretržite merať koncentrácia metánu v banskom ovzduší.
(4) Pri likvidácii zvislých banských diel a na uhoľnej bani aj banských diel s úklonom nad 30° je zakázané plieniť výstuž.
(5) Ak sa predpokladá neskoršie povrchové dobývanie ložiska, musí sa vykonať likvidácia banských diel s ohľadom na následné povrchové dobývanie.
(6) Projekt likvidácie rozsiahlych nezavalených priestorov musí riešiť bezpečnosť práce a prevádzky najmä s ohľadom na účinky predpokladanej tlakovej vlny, seizmické účinky a prejavy závalu na povrchu.
(7) Spôsob likvidácie banských diel sa musí vyznačiť v základnej banskej mape.
Piaty diel
(1) Bane sa z hľadiska nebezpečenstva banských otrasov delia na 2 kategórie:
a) bane bez nebezpečenstva banských otrasov,
b) bane s nebezpečenstvom banských otrasov.
(2) Baňu do kategórie s nebezpečenstvom banských otrasov zaradí obvodný banský úrad. Do tejto kategórie môže zaradiť aj časť bane. Pri zmene podmienok môže obvodný banský úrad na žiadosť organizácie zrušiť zaradenie. Nezaradené bane sa považujú za bane bez nebezpečenstva banských otrasov.
(3) Ak zistí organizácia skutočnosti odôvodňujúce zaradenie bane do kategórie s nebezpečenstvom banských otrasov, je povinná ich oznámiť obvodnému banskému úradu.
(1) V bani s nebezpečenstvom banských otrasov sa musí otvárka, príprava a dobývanie ložiska riešiť v čo najširšom rozsahu a nadväznosti na dobývanie ložiska v nadloží a podloží.
(2) Banské diela sa musia projektovať a viesť tak, aby boli dodržané zásady protiotrasového boja, predpoklady pre vznik banských otrasov boli čo najmenšie a neznemožnilo sa použitie účinných metód prognózy banských otrasov a uplatnenie aktívnych a pasívnych prostriedkov proti nim.
(1) Na bani s nebezpečenstvom banských otrasov sa musí viesť kniha banských otrasov.
(2) Miesto a dátum banského otrasu sa musí vyznačiť v základnej banskej mape.
Šiesty diel
(1) Odval sa zriaďuje v súlade s projektovou dokumentáciou vypracovanou podľa osobitných predpisov.19),22)
(2) Odval určený na ukladanie hmôt náchylných na samovznietenie alebo z ktorého môžu vychádzať plynné škodliviny musí byť dostatočne vzdialený od ústia vťažného banského diela, najmenej však 60 m v prevládajúcom smere vetrov.
(3) Odval sa nesmie zriadiť na výchoze uhoľného sloja alebo na vrstve horľavého nerastu, ak nie je nad ňou vrstva nehorľavých hornín najmenej 10 m hrubá.
(1) Pre prevádzku odvalu sa musí vypracovať technologický postup, ktorý určí bezpečnostné opatrenia na ukladanie a odber hmôt, spôsob zneškodňovania prachu, zabezpečenie strojov a zariadení a podľa potreby aj meranie teplôt a koncentrácie plynných škodlivín, chladenie alebo hasenie horiaceho odvalu.
(2) Na odval sa môžu ukladať alebo z neho odoberať hmoty tak, aby sa tým nevytvárali podmienky na samovznietenie a šírenie požiaru a nebola narušená stabilita odvalu.
(3) Na odvale s horľavými hmotami sa nesmie zakladať oheň, ani sypať žeravý popol alebo troska.
(4) Odval vrátane jeho neprevádzkovaných častí sa musí kontrolovať najmenej raz mesačne.
(5) Prístupové cesty na odval sa musia označiť bezpečnostnými tabuľkami so zákazom vstupu nepovolaných osôb.
(6) Pri ukladaní a odbere hmôt z horiaceho odvalu sa musí v ovzduší na pracoviskách odvalu zisťovať prítomnosť kysličníkov uhoľnatého a síričitého a sírovodíka. Miesta s predpokladaným a zisteným výskytom plynných škodlivín sa musia označiť tabuľkami.
V mapovej dokumentácii15) sa musí uviesť postup ukladania a odberu hmôt.
ŠTVRTÁ ČASŤ
Prvý diel
PRVÝ ODDIEL
(1) Bane sa z hľadiska výskytu metánu delia na 2 kategórie:
a) neplynujúce bane,
b) plynujúce bane.
(2) Neplynujúce sú tie bane, v ktorých koncentrácia metánu nedosahuje v žiadnom ovetrávanom banskom diele 0,1 %, a kde ani po zastavení vetrania na 24 hodín koncentrácia metánu nedosiahne 1 % a koncentrácia ostatných horľavých plynov alebo pár (ďalej len „plyny“) 25 % dolnej medze výbušnosti. Plynné splodiny banských požiarov sa pre zaradenie bane neberú do úvahy.
(3) Baňu do niektorej z kategórií podľa odseku 1 zaradí na základe meraní podľa odseku 2 obvodný banský úrad, ktorý určí aj lehoty kontrolných meraní. Pri výskyte iných plynov než metánu obvodný banský úrad určí, ktoré ustanovenia tohto dielu je organizácia povinná dodržiavať.
(4) Plynujúce bane sa delia na
a) bane II. triedy nebezpečenstva; sú to všetky bane s nebezpečenstvom prietrží hornín, uhlia a plynov a bane, ktoré do tejto triedy zaradí obvodný banský úrad,
b) bane I. triedy nebezpečenstva; sú to ostatné plynujúce bane.
(5) Ak je baňa rozdelená na viacej výbuchovzdorne od seba izolovaných vetracích oblastí, môže obvodný banský úrad zaradiť niektorú z týchto oblastí do inej kategórie alebo do inej triedy nebezpečenstva ako ostatné časti bane.
(6) Každé zistenie, ktoré by mohlo mať vplyv na zaradenie bane alebo jej časti do kategórie plynujúcich baní alebo do inej triedy nebezpečenstva, je organizácia povinná bezodkladne oznámiť obvodnému banskému úradu.
(7) Pred začatím projektových prác na výstavbu novej bane alebo jej časti predloží organizácia obvodnému banskému úradu návrh na zaradenie bane alebo jej časti do príslušnej kategórie a triedy nebezpečenstva.
(8) Pre bane s nebezpečenstvom prietrží hornín, uhlia a plynov platí aj osobitný predpis.23)
(1) Baňa musí mať najmenej jedno hlavné vťažné a jedno hlavné výdušné banské dielo.
(2) Jedno hlavné vetracie banské dielo môže mať baňa
a) pri otvárke bane do času spojenia hlavného vťažného a hlavného výdušného banského diela; to platí obdobne aj pri otvárke nového obzoru,
b) pri vykonávaní len prieskumných alebo stavebných prác, a to len na jednom obzore,
c) pri zabezpečovaní alebo likvidácii bane (obzoru).
Vetranie týchto baní (obzorov) sa musí riešiť v projekte.
(3) Výdušné jamy sa musia prehlbovať včas tak, aby ich najspodnejší obzor bol len o jeden obzor vyššie ako úvodný obzor tej istej vetracej oblasti. Rovnako vťažné jamy sa musia prehlbovať včas tak, aby sa bez závažných príčin nedobývalo pod najhlbším vťažným obzorom.
(4) Ustanovenie odseku 3 je splnené aj vtedy, keď sa požadovaná úroveň obzoru dosiahne slepou jamou (šibíkom), ktorá je v ochrannom pilieri jamy.
(5) Odseky 3 a 4 platia obdobne aj pre iné hlavné vťažné a výdušné banské diela než jamy.
(6) Ak nie je inak zabezpečené, aby námrazy v hlavnom vťažnom banskom diele neohrozovali bezpečnosť práce a prevádzky, musia sa vťažné vetry ohrievať najmenej na teplotu +2 °C. Otvorený oheň sa nesmie používať na priame ohrievanie vťažných vetrov.
(1) Baňa, okrem prípadov uvedených v § 82 ods. 2, musí mať samostatný vetrací systém. Spôsob vetrania bane musí byť sací.
(2) Baňa sa musí vetrať umele a nepretržite, okrem prerušenia na čas nevyhnutne potrebný na overenie výskytu metánu a plynov (§ 79 ods. 2) a na údržbu hlavného ventilátora a jeho napájacej siete. V iných nevyhnutných prípadoch sa musí prerušenie vetrania vopred prerokovať s obvodným banským úradom.
(3) Banské diela, okrem opustených banských diel a vydobytých priestorov, musia sa vetrať buď priechodným vetracím prúdom, alebo separátnym vetraním, ak táto vyhláška nedovoľuje iný spôsob.
(1) V banských dielach, ktorými sú spojené plynujúce bane, musia sa na izoláciu vetracích systémov postaviť výbuchovzdorné uzatváracie hrádze24) alebo aspoň dvoje hrádzové dvere25) vzdialené od seba tak, aby jedny boli vždy zatvorené. Na neplynujúcich baniach postačia na izoláciu tesné hrádze alebo aspoň dvoje vetracie dvere26) otvárajúce sa v opačnom smere. Vedúci organizácie alebo ním poverený pracovník môže rozhodnúť o prepojení dopravných ciest na úvodných stranách medzi hlavnými vťažnými banskými dielami bez izolácie za súčasného určenia bezpečnostných opatrení najmä na zneškodňovanie uhoľného prachu, postavenie protivýbuchových uzáver a zabezpečenie možnosti rýchleho uzatvorenia tohto prepojenia.
(2) Zapojiť niekoľko baní tej istej organizácie do jedného vetracieho systému možno len na písomný príkaz vedúceho organizácie. Zapojiť bane rôznych organizácií do jedného vetracieho systému možno len na základe dohody vedúcich týchto organizácií.
(3) Pri spoločnom vetracom systéme niekoľkých baní sú určení pracovníci povinní si navzájom bezodkladne oznamovať zmeny a udalosti, ktoré by mohli mať vplyv na vetranie, najmä na zloženie banského ovzdušia susedných baní. Plánované zmeny sa musia prerokovať vopred.
DRUHÝ ODDIEL
(1) V banských dielach, v ktorých sa zdržujú alebo môžu zdržiavať pracovníci, musí banské ovzdušie obsahovať objemove najmenej 20 % kyslíka a koncentrácia ďalej uvedených plynných škodlivín16) nesmie prekročiť tieto hodnoty:
kysličník uhoľnatý(CO) 0,003 %,kysličník uhličitý(CO2)1,0 %,kysličníky dusíka (nitrózne plyny)(NO + NO2)0,00076 %,sírovodík(H2S)0,00072 %.
(2) Pracovať v banskom ovzduší s koncentráciou kysličníka uhoľnatého do 0,013 % sa môže za predpokladu, že priemerná koncentrácia kysličníka uhoľnatého za osemhodinovú alebo kratšiu pracovnú smenu neprekročí hodnotu uvedenú v odseku 1 a po celý čas práce sa bude kontinuálne merať koncentrácia kysličníka uhoľnatého v banskom ovzduší.
(3) Vedúci organizácie alebo ním poverený pracovník môže na prechodný čas povoliť zníženú koncentráciu kyslíka až do 19 % a zvýšenú koncentráciu kysličníka uhličitého až do 1,5 %, avšak súčasne je povinný nariadiť opatrenia na odstránenie tohto stavu.
(4) Koncentrácia metánu v banskom ovzduší tých banských diel, v ktorých sa zdržujú alebo môžu zdržiavať pracovníci, nesmie byť väčšia ako 1 %. Iba v miestach, ktoré sú mimo účinného dosahu vetracieho prúdu, je dovolená miestna koncentrácia metánu do 2 %, musia sa však vykonať nevyhnutné opatrenia na odstránenie tohto stavu.
(5) Ak nemožno využitím ihneď dostupných technických opatrení znížiť koncentráciu metánu po hranice ustanovené v odseku 4, môže dať vedúci organizácie alebo ním poverený pracovník na nevyhnutný čas písomný súhlas na zvýšenú koncentráciu metánu
a) až na 1,5 % vo všetkých vetracích prúdoch vrátane pracovísk, okrem porubov s úpadným vedením banských vetrov (§ 95 ods. 3) a celkového výdušného vetracieho prúdu,
b) až na 2,0 % v priechodnom výdušnom vetracom prúde za posledným pracoviskom až k celkovému výdušnému vetraciemu prúdu. Túto zvýšenú koncentráciu metánu nemôže dovoliť, ak je priechodný výdušný vetrací prúd vedený úpadne. Písomný súhlas môže vydať najviac na 6 mesiacov. Zvýšenú koncentráciu metánu zapríčinenú nedostatočným prierezom vetracích ciest môže vedúci organizácie alebo ním poverený pracovník dovoliť len pri prácach na odstránenie tohto stavu.
(6) V písomnom súhlase podľa odseku 5 je vedúci organizácie alebo ním poverený pracovník povinný uviesť čas, na ktorý sa tento vydáva, a súčasne určiť
a) technické opatrenia na zníženie koncentrácie metánu a zabránenie vzniku metánových vrstiev,
b) spôsob a intervaly kontrol koncentrácie metánu, odber vzoriek banského ovzdušia a v najnepriaznivejších miestach najmenej raz za 14 dní a v úpadne vedenom výdušnom vetracom prúde aj meranie rýchlosti banských vetrov najmenej raz za 14 dní,
c) kontrolu koncentrácie metánu v banskom ovzduší kontinuálnymi analyzátormi metánu so signalizáciou. V banských dielach s elektrickým zariadením sa musia použiť registračné analyzátory vybavené zariadením na automatické vypínanie elektrických zariadení pri prekročení určenej medze. Umiestnenie odberových sond alebo čidiel analyzátorov určí organizácia,
d) kontrolu určenými technikmi najmenej raz v každom pracovnom dni spojenú s kontrolou koncentrácie metánu v banskom ovzduší a správnosti údajov kontinuálnych analyzátorov metánu, zneškodňovania uhoľného prachu a stavu protivýbuchových uzáver, protipožiarneho vybavenia a zariadení na rozvod vetrov. Touto kontrolou sa nesmú poveriť smenoví technici.
Objemový prietok banských vetrov v banských dielach, v ktorých sa zdržujú alebo môžu zdržiavať pracovníci, musí byť taký, aby sa dodržali požiadavky tejto vyhlášky.
(1) Rýchlosť banských vetrov musí byť najmenej
a) 0,15 m.s-1 v hĺbených zvislých banských dielach,
b) 0,2 m.s-1 v ústiach komôr,
c) 0,3 m.s-1 na ostatných pracoviskách, okrem pracovísk uvedených v § 95 ods. 3.
Rýchlosť banských vetrov v plynujúcich baniach musí byť však taká, aby zabránila vzniku metánových vrstiev, ak sa ich vzniku nezabráni inak.
(2) Rýchlosť banských vetrov nesmie byť väčšia ako
a) 4 m.s-1 v otvárkových a prípravných banských dielach, poruboch a dobývkach,
b) 10 m.s-1 v ostatných banských dielach s chôdzou alebo pravidelnou dopravou ľudí,
c) 15 m.s-1 v ostatných banských dielach bez chôdze a pravidelnej dopravy ľudí.
(3) V banských dielach, ak neumožňujú akúkoľvek chôdzu alebo dopravu ľudí, nie je rýchlosť banských vetrov obmedzená.
TRETÍ ODDIEL
(1) Na plynujúcej bani sa musí hlavný ventilátor umiestniť na povrchu pri ústí hlavného výdušného banského diela, na ostatných baniach pri hlavnom banskom diele.
(2) Hlavné výdušné banské dielo plynujúcej bane sa musí vybaviť najmenej dvoma rovnako výkonnými hlavnými ventilátormi, z ktorých jeden slúži ako záloha. Na neplynujúcej bani a na takej plynujúcej bani, na ktorej je možné, aby iná výdušná jama včas prevzala vetraciu oblasť ventilátora zastaveného pre poruchu, postačuje jeden hlavný ventilátor so záložným pohonom a záložným prevodom hnacej sily.
(3) Hlavný ventilátor sa musí vybaviť zariadením na meranie tlakového spádu (depresie) so signalizáciou náhlej zmeny do dispečingu. Odberová sonda sa musí umiestniť tak, aby snímala tlakový spád celej vetracej oblasti.
(4) Hlavný ventilátor musí mať dve prívodné vedenia elektrickej energie vyhotovené podľa osobitného predpisu.27)
(5) Pred uvedením hlavného ventilátora do trvalej prevádzky alebo pri podstatnej zmene jeho parametrov sa musí overiť jeho prevádzková charakteristika.
(6) Prevádzka hlavného ventilátora bez strojníka je dovolená, ak ventilátor spĺňa požiadavky § 219. Prevádzkovo-zabezpečovací systém musí mať zdroj energie nezávislý od pohonu ventilátora.
(7) Kanál hlavného ventilátora musí mať uzavieracie zariadenie a musí byť prístupný z povrchu.
(1) Prevádzkovaný hlavný ventilátor je povinný prehliadnuť určený pracovník najmenej raz za deň.
(2) Záložný hlavný ventilátor je povinný prehliadnuť a preskúšať určený pracovník najmenej raz za mesiac.
(3) Hlavný ventilátor a jeho príslušenstvo sa musí podrobne prekontrolovať najmenej raz za rok a podľa potreby vyčistiť a nakonzervovať; v jamách so skipovým ťažením však najmenej raz za pol roka.
(4) Počas opravy hlavného ventilátora i záložného hlavného ventilátora je vedúci organizácie alebo ním poverený pracovník povinný určiť potrebné bezpečnostné opatrenia.
(1) Zastaviť hlavný ventilátor alebo zmeniť spôsob jeho práce je dovolené len na písomný príkaz určeného pracovníka.
(2) Ak sa zastaví hlavný ventilátor alebo dôjde k inej závažnej poruche vo vetraní, musí sa postupovať podľa havarijného plánu.
(3) Po obnovení chodu hlavného ventilátora alebo po odstránení závažnej poruchy vo vetraní sa môžu pracoviská obsadiť a elektrický prúd zapnúť len po preverení, že vetranie zodpovedá požiadavkám tejto vyhlášky.
(1) Ak je hlavný ventilátor vybavený zariadením na reverzáciu vetracieho prúdu, musí sa toto zariadenie kontrolovať najmenej raz za mesiac. Výsledky kontrol sa musia uchovávať 2 roky.
(2) Účinnosť reverzácie vetracieho prúdu sa musí overiť najmenej raz za rok, a to striedavo v rôznych ročných obdobiach. Účinnosť reverzácie sa musí overiť tiež pri podstatnej zmene vetrania.
(3) Overenie účinnosti reverzácie vetracieho prúdu sa musí vyhodnotiť a výsledky uchovávať 2 roky.
Výpomocný ventilátor sa môže použiť pre tú časť bane, v ktorej nie je možné inak splniť požiadavky § 83, 84 a 85. O nasadení výpomocného ventilátora a o podmienkach jeho prevádzky rozhodne vedúci organizácie alebo ním poverený pracovník na základe výpočtu vetrania, a to len na neodkladne potrebnú dobu. Ak sa zastaví výpomocný ventilátor, musí sa postupovať podľa havarijného plánu.
ŠTVRTÝ ODDIEL
(1) Vťažné vetry sa musia viesť na príslušný obzor alebo najhlbšie miesto a odtiaľ najkratšou vetracou cestou k porubom a dobývkam.
(2) Výdušné vetry sa musia viesť vodorovne alebo vzostupne. Úpadné vedenie týchto vetrov je dovolené za podmienky, že rýchlosť vetracieho prúdu bude vyššia ako 0,6 m.s-1 a budú splnené požiadavky § 182 ods. 1 písm. b).
(1) Na vetracie cesty sa môžu používať schodné banské diela a ďalej vetracie vrty s priemerom najmenej 0,3 m alebo komíny bez lezného oddelenia alebo dopravného zariadenia, ak sa nepoužívajú na dopravu rúbaniny.
(2) Pri likvidácii banských diel ovetrávaných priechodným vetracím prúdom sa môžu na vetranie použiť aj neschodné banské diela. V písomnom príkaze je organizácia povinná určiť
a) miesta a počet indikácií plynných škodlivín a odberov vzoriek banského ovzdušia na rozbory,
b) vybavenie osádky prenosnými prístrojmi na meranie koncentrácie plynných škodlivín,
c) spôsob dennej kontroly vetrania neschodnou vetracou cestou,
d) časové obmedzenie jeho platnosti.
(3) Prierezy vetracích ciest musia byť také, aby umožňovali dodržať predpísanú rýchlosť a požadovaný objemový prietok banských vetrov z hľadiska dodržania ustanoveného zloženia banského ovzdušia. Svetlý prierez vetracích ciest okrem porubov a dobývok a ich prerážok, komínov, vetracích mostov a vetracích vrtov nesmie byť menší ako 4 m2. Svetlý prierez vetracích ciest spojených vetracích prúdov dvoch alebo viacerých samostatných vetracích oddelení nesmie byť v bani II. triedy nebezpečenstva menší ako 8 m2.
(4) V banskom diele, v ktorom sa pravidelne prepravuje, sa pri výpočte svetlého prierezu vetracej cesty musí od prierezu banského diela odpočítať prierez dopravného zariadenia, prípadne i prierez uskladneného materiálu.
(5) V schodných vetracích cestách sa musí umožniť preprava hmôt.
(1) Banské vetry sa musia rozvádzať tak, aby sa vytvorili samostatné vetracie oddelenia, a to už pre prípravné banské diela.
(2) Samostatné vetracie oddelenia a spojené vťažné a výdušné vetracie prúdy sa môžu vzájomne prepojovať len na nevyhnutné účely.
(3) V bani II. triedy nebezpečenstva môže byť pri podobzorovom dobývaní v každom samostatnom vetracom oddelení jeden porub alebo dobývka. V banských dielach, ktoré spojujú vťažné a výdušné vetry vo vnútri takého vetracieho oddelenia sa musia postaviť v miestach určených plánom otvárky, prípravy a dobývania hrádzové dvere alebo výbuchovzdorné uzatváracie hrádze.
(4) Začiatok a koniec samostatného vetracieho oddelenia sa musia uviesť v pláne otvárky, prípravy a dobývania, vyznačiť vo vetracej schéme a označiť v banských dielach.
(1) Vetracie prúdy sa musia izolovať v banských dielach, ktoré vytvárajú nežiadúce spojenia (skraty)
a) medzi hlavnými vťažnými a výdušnými vetracími prúdmi,
b) medzi samostatnými vetracími oddeleniami,
c) medzi samostatným vetracím oddelením a spojeným vťažným alebo výdušným vetracím prúdom,
d) medzi spojenými vťažnými a výdušnými vetracími prúdmi,
e) vo vnútri samostatného vetracieho oddelenia.
Vetracie prúdy sa musia izolovať hrádzami, vetracími dverami alebo inými vhodnými spôsobmi, a to v takom počte, vyhotovení a vzdialenostiach, aby nebolo narušené vetranie. Tieto požiadavky musia spĺňať aj izolačné objekty vetracích prepojení dopravnými vrtmi, prípadne zásobníkmi.
(2) Ak má baňa niekoľko hlavných výdušných banských diel, musí sa každá vetracia oblasť na výdušnej strane izolovať oproti ostatným. Na plynujúcej bani sa musí táto izolácia urobiť výbuchovzdorne.
(3) V bani II. triedy nebezpečenstva sa musia stavať v miestach uvedených v odseku 1 písm. a) až d) výbuchovzdorné hrádze alebo hrádzové dvere. V ostatných prípadoch postačujú vetracie dvere.
(4) V prípade mimoriadnej dôležitosti hrádzových dverí sa musí zabezpečiť ich riadna funkcia vhodným zariadením. Tieto prípady určí organizácia. Kontrola funkcie týchto hrádzových dverí sa musí zabezpečiť signalizáciou vyvedenou do dispečingu alebo na miesto so stálou obsluhou. Výnimočne sa môže funkcia vhodného zariadenia, prípadne signalizácie zabezpečiť stálou hliadkou.
(5) Ak majú výbuchovzdorné hrádze alebo hrádzové dvere otvory na prienik častí banských vetrov, musia mať z obidvoch strán samočinné záklopky, ktoré musia byť tiež výbuchovzdorné.
(1) Poruby a dobývky sa musia vetrať priechodným vetracím prúdom, okrem tých porubov a dobývok, pri ktorých dobývacia metóda takýto spôsob vetrania nepožaduje.
(2) Vetranie sa musí upraviť tak, aby banské vetry prúdili pozdĺž dobývaného piliera a na plynujúcich baniach vodorovne alebo vzostupne okrem prípadov uvedených v odseku 3. Pri miestnom úpadnom vedení vetrov cez poruchy alebo vo vlnitom uložení určí organizácia potrebné bezpečnostné opatrenia.
(3) Úpadne viesť banské vetry porubom možno, ak koncentrácia metánu v banskom ovzduší v porube neprekročí 1 % a rýchlosť vetracieho prúdu v porube bude najmenej 1 m.s-1.
(1) Vetracie a hrádzové dvere sa musia samočinne zatvárať. Nesmú zostať zbytočne otvorené. Ak sa stanú zbytočnými, musia sa zvesiť alebo zabezpečiť v otvorenej polohe. Kde otvorenie dverí ohrozuje riadne vetranie, musia sa postaviť najmenej dvoje v takej vzájomnej vzdialenosti, aby jedny z nich boli vždy zatvorené.
(2) V banských dielach s pravidelnou strojovou dopravou musia byť hrádzové dvere diaľkove ovladateľné.
(3) Hrádzové dvere s priechodom pre dopravník sa môžu používať len vo výnimočných prípadoch so súhlasom vedúceho organizácie alebo ním povereného pracovníka.
Namiesto vetracích dverí sa môžu použiť 2 vetracie závesy, avšak len tam, kde ich netesnosť nenaruší rozvádzanie banských vetrov a kde sa nemôžu postaviť alebo riadne udržiavať vetracie dvere.
(1) Vetracie mosty sa môžu použiť len vtedy, ak nemožno vedenie banských vetrov vyriešiť inak. Vetracie mosty musia byť tesné a vyhotovené z nehorľavého materiálu.
(2) Vetracie mosty, v ktorých sú vedené banské vetry niekoľkých samostatných vetracích oddelení, sa musia v plynujúcej bani vybudovať výbuchovzdorne. V bani II. triedy nebezpečenstva sa musia všetky vetracie mosty vybudovať výbuchovzdorne.
PIATY ODDIEL
(1) Neprerazené banské dielo sa musí vetrať separátnym vetraním28) vždy, keď nie je zabezpečené ustanovené zloženie banského ovzdušia alebo vzdialenosť čelby od priechodného vetracieho prúdu dosiahla na plynujúcej bani 5 m, na neplynujúcej bani 10 m.
(2) Jedným vetračkovým ťahom je dovolené vetrať najviac 2 neprerazené banské diela, v bani II. triedy nebezpečenstva sa však môže raziť len jedno z nich.
(3) V bani II. triedy nebezpečenstva sa môže z dovrchnej chodby, ktorá nie je prerazená do vyššieho obzoru, raziť ďalšie banské dielo len za účelom dosiahnutia vetracieho spojenia a vždy len jedným pracoviskom.
(4) Výdušné vetry, ktoré prúdia z neprerazených banských diel nového obzoru, musia sa v plynujúcej bani odvádzať priamo do celkového výdušného vetracieho prúdu alebo do vetracieho prúdu samostatného vetracieho oddelenia, ktorým nie sú ovetrávané iné pracoviská, kde sa razí alebo dobýva. Ak nie je splnenie tejto požiadavky technicky možné, je dovolené na písomný príkaz vedúceho organizácie alebo ním povereného pracovníka privádzať výdušné vetry na pracoviská vyššieho obzoru; ak je potrebné odplyniť banské diela nového obzoru, musia sa pracoviská v príslušnom samostatnom vetracom oddelení zastaviť a pracovníci odvolať.
(5) Neprerazené banské diela na neplynujúcej bani, v ktorých nie je možné z technologických dôvodov (pri použití raziacich plošín a pod.) zriadiť separátne vetranie, môžu sa so súhlasom vedúceho organizácie alebo ním povereného pracovníka vetrať stlačeným vzduchom.
(6) Podružné vetranie s použitím priehrad, vetracích závesov alebo vetračiek je dovolené len prechodne ako núdzové opatrenie.
(1) Pri otváraní plynujúceho obzoru sa musí banské dielo, ktoré sa priblíži na vzdialenosť 10 m k takémuto obzoru, raziť s bezpečnostnými predvrtmi predstihujúcimi čelbu najmenej o 5 m. Na týchto pracoviskách sa musí stále kontrolovať koncentrácia metánu, prípadne kysličníka uhličitého kontinuálnymi analyzátormi.
(2) Keď sa priblíži banské dielo k starinám na vzdialenosť menšiu ako 10 m, je organizácia povinná v technologickom postupe určiť opatrenia na ochranu pred náhlym zaplynovaním.
(1) Separátnym vetraním sa nesmie v žiadnom mieste priechodného vetracieho prúdu odoberať viac ako 70 % objemového prietoku banských vetrov.
(2) Druh separátneho vetrania, umiestnenie ventilátorov a tlmičov hluku, vyvedenie vetračiek do priechodného vetracieho prúdu, ich predlžovanie alebo skracovanie, zavesovanie, spájanie a tesnenie a spôsob likvidácie odvádzaného prachu sa musí uviesť v technologickom postupe.
(3) Ak sa majú použiť iné ako kovové vetračky, musia byť z materiálu, ktorý nepodporuje šírenie požiaru.
(4) Poddajné vetračky vystužené sa nesmú používať v dovrchných banských dielach v bani I. triedy nebezpečenstva v úklone väčšom ako 45° a v bani II. triedy nebezpečenstva a bani s nebezpečenstvom banských otrasov v úklone väčšom ako 30°.
(5) Poddajné vetračky nevystužené sa nesmú používať na sacej strane ventilátora vo vetračkovom ťahu, v banských dielach s nebezpečenstvom banských otrasov a v dovrchných banských dielach v bani II. triedy nebezpečenstva.
(6) Tesnosť vetračkového ťahu musí vyhovovať osobitnému predpisu.28)
(7) Separátne vetranie musí byť nepretržité okrem prerušenia na čas nevyhnutne potrebný na overenie výskytu plynov (§ 79 ods. 2) a na údržbu ventilátora a jeho napájacej siete.
(8) Pri prerušení alebo poruche separátneho vetrania organizácia vykoná vhodné bezpečnostné opatrenia na zaistenie bezpečnosti práce a prevádzky. Pri porušení separátneho vetrania v plynujúcej bani sa musí elektrické zariadenie a stroje umiestnené v neprerazenom banskom diele bezodkladne vypnúť z určeného miesta.
(9) Separátne vetranie sa môže po prerušení alebo poruche obnoviť až po zistení, že sa tak môže urobiť bez nebezpečenstva, ktoré by mohli spôsobiť aj odvádzané banské vetry. Pracoviská sa môžu obsadiť a elektrický prúd zapnúť len po preverení, že vetranie zodpovedá požiadavkám tejto vyhlášky.
(1) Prvý ventilátor separátne vetraného banského diela sa musí ovládať z priechodného vetracieho prúdu.
(2) V plynujúcej bani sa môže elektrický ventilátor separátneho vetrania umiestniť len v priechodnom vetracom prúde, a to pri fúkacom vetraní vo vzdialenosti najmenej 5 m od výdušného vetracieho prúdu z pracoviska a pri sacom vetraní vo vzdialenosti najmenej 5 m od vyústenia separátne ovetrávaného banského diela do banského diela s priechodným vetracím prúdom a 3 m od konca vetračkového ťahu. Vzduchoelektrický ventilátor umiestnený v separátne vetranom banskom diele musí byť pri fúkacom vetraní vzdialený najmenej 50 m od čelby, pri sacom vetraní najmenej 20 m od čelby. Ak je na pracovisku povolená zvýšená koncentrácia metánu (§ 83 ods. 5), môže sa vzduchoelektrický ventilátor pri fúkacom vetraní umiestniť len v priechodnom vetracom prúde.
(3) Prívod energie pre elektrické, vzduchoelektrické a vzduchové ventilátory sa musí vyhotoviť tak, aby bol zabezpečený ich nepretržitý chod. Elektrický pohon vzduchoelektrického ventilátora pri fúkacom vetraní sa musí samočinne prepnúť z elektrického na vzduchový pohon pri zvýšení koncentrácie metánu nad 1,5 %. Pri prerušení dodávky elektrickej energie sa musí pri vzduchoelektrickom ventilátore samočinne prepnúť elektrický pohon na vzduchový; v žiadnom prípade však nesmie dôjsť k samočinnému prepnutiu zo vzduchového na elektrický pohon.
(4) V bani II. triedy nebezpečenstva sa musí chod ventilátorov separátneho vetrania diaľkovo kontrolovať a signalizácia vyviesť do dispečingu. Chod vzduchoelektrického ventilátora musí sa kontrolovať čidlom tlakovej diferencie. Kontrola chodu ventilátorov jedného separátne vetraného banského diela môže byť vyhotovená ako súčtová.
ŠIESTY ODDIEL
(1) Vozovne (remízy) banských lokomotív, prevádzkárne strojov s naftovými motormi, prevádzkárne so stacionárnym chladiacim zariadením, elektrické stanice, sklady výbušnín20) a sklady horľavých kvapalín a tuhých mazív sa musia vetrať nepretržite.
(2) Ostatné banské prevádzkárne, komory a sklady do dĺžky 5 m v plynujúcej bani a do dĺžky 10 m v neplynujúcej bani sa nemusia vetrať priechodným vetracím prúdom alebo separátnym vetraním, ak je ich ovetrávanie zabezpečené difúziou. V týchto priestoroch nie je dovolená miestna koncentrácia metánu podľa § 83 ods. 4.
(3) V komore na nabíjanie akumulátorov nesmie byť koncentrácia vodíka v banskom ovzduší väčšia ako 0,5 % a musí sa zabezpečiť aspoň dvanásťnásobná výmena vzduchu za hodinu. Ak je komora vetraná separátnym vetraním, musí sa ventilátor umiestniť mimo nabíjacej komory a prevádzka usmerňovacieho agregátu funkčne viazať na prevádzku ventilátora.
(4) V sklade horľavých kvapalín a tuhých mazív a v prevádzkárni, kde sa manipuluje s týmito látkami alebo plynmi, musí sa zabezpečiť najmenej štvornásobná výmena vzduchu za hodinu a koncentrácia plynov v banskom ovzduší nesmie prekročiť 25 % dolnej medze výbušnosti.
(5) V prevádzkárni so stacionárnym chladiacim zariadením sa musí zabezpečiť objemový prietok banských vetrov najmenej 3 m3.s-1 na 100 kg chladiva kompresorovej jednotky s najväčšou náplňou. Ak sa výdušné vetry z tejto prevádzkárne odvádzajú priamo do celkového výdušného vetracieho prúdu, stačí desaťnásobná výmena vzduchu za hodinu.
(6) Komora s olejovým transformátorom alebo elektrickým zariadením s olejovou náplňou a sklad horľavých kvapalín a tuhých mazív sa musia vetrať tak, aby sa výdušné vetry z nich už nepoužili na ovetrávanie pracovísk, kde sa razí alebo dobýva.
(7) Elektrická stanica a sklad horľavých kvapalín a tuhých mazív sa nesmú ovetrávať vetracím prúdom, pre ktorý je povolená zvýšená koncentrácia metánu podľa § 83 ods. 5 písm. b). V týchto priestoroch nie je dovolená miestna koncentrácia metánu podľa § 83 ods. 4.
Výklenok do dĺžky 3 m s nestacionárnym chladiacim zariadením alebo elektrickým zariadením a ostatné výklenky do dĺžky 5 m v plynujúcej bani a do dĺžky 10 m v neplynujúcej bani sa nemusia vetrať priechodným vetracím prúdom alebo separátnym vetraním, ak je ich ovetrávanie zabezpečené difúziou. Vo výklenku s nestacioárnym chladiacim zariadením alebo elektrickým zariadením nie je dovolená miestna koncentrácia metánu podľa § 83 ods. 4.
SIEDMY ODDIEL
(1) Dočasne neobsadené separátne vetrané banské diela sa musia naďalej vetrať.
(2) Dočasne neobsadené banské diela, ak nie sú dozornými orgánmi prehliadané, musí organizácia označiť latovým krížom alebo zneprístupniť na plynujúcej bani vo vzdialenosti najviac 5 m a na neplynujúcej bani najviac 10 m od priebežného vetracieho prúdu. Pritom na plynujúcej bani sa musia dodržať aspoň tieto opatrenia:
a) banské dielo neobsadené viac ako jednu smenu sa musí označiť latovým krížom,
b) banské dielo neobsadené viac ako 3 smeny v pracovných dňoch sa musí zneprístupniť v celom profile takým spôsobom, aby vniknutie do neho nebolo možné bez poškodenia alebo odstránenia zábrany a pritom bolo zachované vetranie.
(1) Opustené banské dielo sa musí čo najskôr tesne uzatvoriť, okrem vyrúbaných priestorov, v ktorých je spoľahlivo zabránené preťahovaniu banských vetrov cez stariny a pozdĺž ktorých je nutné aj naďalej udržiavať chodbu.
(2) V bani II. triedy nebezpečenstva a v ostatných baniach tam, kde je nebezpečenstvo nahromadenia výbušnej zmesi, musia sa opustené banské diela uzatvoriť výbuchovzdorne okrem neprerazených dočasne opustených banských diel, ktoré nesúvisia so starinami a v ktorých je vylúčená možnosť iniciácie výbuchu. Tieto banské diela je dovolené na čas najviac 6 mesiacov uzatvoriť len tesne, a to v miestach budúcich výbuchovzdorných hrádzí.
(3) Pri hrádzach sa musí zabezpečiť možnosť odberu vzoriek vzdušnín a meranie tlaku ovzdušia za nimi, okrem hrádzí uzatvárajúcich porubové chodby pri komorovom dobývaní. Hrádze sa musia evidovať (§ 188) a kontrolovať najmenej raz za 14 dní.
ÔSMY ODDIEL