Vyhláška Slovenského banského úradu o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a bezpečnosti prevádzky pri banskej činnosti a činnosti vykonávanej banským spôsobom na povrchu

Hmotnosť zdvíhaného alebo prenášaného bremena s dobrými úchopnými možnosťami pre obidve ruky nesmie prekročiť 50 kg na jedného muža.

Organizácia je povinná poskytovať pracovníkom nápoje podľa hygienického predpisu17) a bezplatne poskytnúť fľaše s potrebným obsahom na zásobovanie nápojmi. Na pracoviskách s nepriaznivými mikroklimatickými podmienkami sa musí množstvo nápojov úmerne zvýšiť podľa odporúčania lekára.

(1) Ak utrpí pracovník na pracovisku úraz alebo náhle ochorie, musí sa mu poskytnúť prvá pomoc a musí sa dopraviť so sprievodom do zdravotníckeho zariadenia. Doprava postihnutého má prednosť pred inou dopravou.

(2) Raz za 3 roky je organizácia povinná zabezpečiť školenie technikov, strelmajstrov, predákov, banských záchranárov, inštruktorov stredných odborných učilíšť a kúpeľníkov o prvej pomoci.18)

(3) Overovanie znalostí zo zdravotníckeho minima o poskytovaní prvej pomoci musí byť súčasťou každej skúšky z predpisov na zaistenie bezpečnosti práce a prevádzky.

TRETIA ČASŤ

PRVÝ DIEL

(1) Vstup do starých alebo opustených podzemných banských diel a iných podzemných priestorov je možný len na písomný príkaz, v ktorom organizácia určí potrebné bezpečnostné opatrenia podľa osobitného predpisu.1)

(2) Práce v blízkosti známych alebo predpokladaných starých alebo opustených podzemných banských diel a iných podzemných priestorov sú dovolené len po určení potrebných bezpečnostných opatrení.

(1) Podmienky pre súčasné povrchové a hlbinné dobývanie sa musia vyriešiť v plánoch otvárky, prípravy a dobývania alebo v plánoch využívania ložísk tak, aby nedošlo k vzájomnému nepriaznivému ovplyvneniu.

(2) Rovnako je potrebné postupovať pri možnom ovplyvnení povrchového dobývania inou banskou činnosťou alebo činnosťou vykonávanou banským spôsobom.

Miesta nebezpečné pádom horniny, zeminy a pod. sa musia určiť podľa miestnych pomerov a vhodným spôsobom sa musí upozorniť na ne, prípadne zabrániť prístupu do týchto miest.

DRUHÝ DIEL

(1) Pre povrchové dobývanie a dobývanie a ťažbu z vody plávajúcimi strojmi sa musí vypracovať technologický postup.

(2) Technologický postup pre povrchové dobývanie musí určiť

a) rozmery rezov a šírok pracovných plošín s spôsob dobývania a nakladania,

b) predstih päty posledného skrývkového rezu pred prvým dobývacím rezom,

c) postup pri očisťovaní a iných úpravách rezu,

d) vymedzenie podmienok vzájomnej súčinnosti jednotlivých činností na pracovných plošinách,

e) opatrenia pri zmene banskogeologických podmienok dobývania a pri nepriaznivých klimatických podmienkach,

f) premiestňovanie dobývacích a nakladacích strojov,

g) spôsob odstavenia a zabezpečenia stroja v čase odstávky,

h) prípadné ďalšie opatrenia, ktoré vyžadujú podmienky pracovníka.

(3) Technologický postup pre dobývanie a ťažbu z vody plávajúcimi strojmi musí primerane spĺňať požiadavky odseku 2 a ďalej určiť

a) spôsob kontroly hĺbky a reliéfu dna,

b) spôsob úpravy konečných svahov,

c) zameriavanie vyťažených plôch a vydobytých priestorov v lehotách podľa plánu otvárky, prípravy a dobývania alebo plánu využívania ložiska,

d) bezpečné vzdialenosti dobývacieho stroja od okraja ťažného rezu.

(1) Generálny svah lomu určený v pláne otvárky, prípravy a dobývania alebo v pláne využívania ložísk je daný uhlom, ktorý zviera spojnica hlavy najvyššieho rezu a päty najspodnejšieho rezu s vodorovnou rovinou.

(2) Generálny svah tvorený zeminami sa zistí na základe mechaniky zemín s ohľadom na ich mechanické vlastnosti a z rozmerov jednotlivých rezov s prihliadnutím na použitú dobývaciu metódu, dobývacie stroje a dopravné zariadenia. Generálny svah sa musí určiť z najmenšej zistenej hodnoty.

(3) Generálny svah tvorený horninami sa určí z rozmerov jednotlivých rezov s prihliadnutím na použitú dobývaciu metódu, dobývacie stroje a dopravné zariadenia.

(4) Generálny svah lomu v bočných a konečných záverných svahoch sa určí podľa odseku 2 alebo 3 s prihliadnutím na význam chráneného objektu a územia. Pri horninách musí šírka ponechaných ústupkov vychádzať z ich geologických a technických vlastnosti.

(5) Stabilita čiastkového svahu vytvoreného z ucelenej skupiny rezov, ktoré sa podstatne vymykajú z obrysu generálneho svahu pre odlišné mechanické vlastnosti zemín, sa určí podľa odseku 2.

(1) Stupeň (koeficient) bezpečnosti generálneho svahu tvoreného zeminami sa zisťuje vhodnou výpočtovou alebo grafickou metódou a musí byť najmenej

a) 1,5 pre svahy trvalého charakteru (stav trvajúci dlhšie ako rok),

b) 1,3 pre svahy dočasného charakteru (stav trvajúci kratšie ako rok),

c) 1,2 ak sa uvažuje o reziduálnej pevnosti zemín v prevažnom rozsahu svahu.

(2) Stupeň bezpečnosti sa musí primerane zvýšiť, ak ide o svahy

a) v zeminách náchylných na prijímanie vody a na sklzy,

b) v potrhanej alebo inak narušenej zemine,

c) proti úklonu vrstiev,

d) v zeminách, ktorých mechanické vlastnosti sa môžu podstatne zmeniť odľahčením,

e) v nepriaznivých geologických podmienkach (tektonika, úložné pomery a pod.),

f) poddolované.

(1) Výška a sklon rezov sa musia určiť

a) pri zeminách pri výške rezu nad 6 m podľa mechanických vlastností a podľa parametrov dobývacích strojov,

b) pri horninách podľa geologických pomerov ložiska, dobývacej metódy a parametrov dobývacích strojov.

Pritom výška rezu nesmie presahovať výškový dosah dobývacieho stroja.

(2) Stupeň bezpečnosti rezu zemín musí byť najmenej

a) 1,2 v súdržných zeminách,

b) 1,1 v nesúdržných zeminách,

c) 1,3 pri rezoch trvalého charakteru (bočných a konečných záverečných) a rezoch, na ktorých sú umiestnené dopravné trasy a iné zariadenia.

(3) Pri neočakávanej zmene mechanických vlastností zeminy v reze, ktorá spôsobí zníženie stupňa bezpečnosti, môže sa pokračovať v práci len pri dodržaní zvláštnych opatrení určených organizáciou.

(4) Do výšky rezu sa započítavajú aj hrebene vytvorené prevádzkou rýpadiel.

(5) Postup dobývania proti úklonu vrstiev a v dosahu sypaných alebo plavených hmôt sa musí určiť na základe výpočtu bezpečnosti proti skĺznutiu vrstiev a hmôt.

(6) Pri dobývaní hornín pomocou trhacích prác nesmie byť výška rezu vyššia ako 25 m. Toto neplatí pri dobývaní komorových odstrelmi.

(7) Pokiaľ pri dobývaní pomocou trhacích prác bude rozval vyšší ako 1,4 násobok výškového dosahu nakladacieho stroja, musí sa pre nakladanie vypracovať prevádzková dokumentácia.

(8) Je zakázané podkopávať alebo podlamovať rezy.

(1) Najmenšia šírka pracovnej plošiny sa musí určiť so zreteľom na zabezpečenie stability dobývacích a nakladacích strojov, dopravných zariadení, dopravných ciest, ako aj zaistenie bezpečnosti pracovníkov na pracovnej plošine aj na nižších pracovných plošinách.

(2) Na pracovných plošinách, kde pracujú dva stroje, musí šírka pracovnej plošiny v miestach kde sa stroje obchádzajú, zodpovedať, okrem požiadaviek uvedených v odseku 1, obrysom oboch strojov pri možnosti voľného prejazdu tak dopravných prostriedkov, ako aj oboch strojov.

Predstih odkrývky pred prvým dobývacím rezom musí byť stále taký veľký, aby za daných podmienok a metód zaručoval potrebnú bezpečnosť práce a prevádzky. Musí sa brať zreteľ na stabilitu svahu, vyhorené a závalové pole, nebezpečenstvo vzniku ohňa, racionálne vydobytie ložiska a pod.

(1) Rezy, pod ktorými sa zdržujú pracovníci alebo sú umiestnené strojné alebo dopravné zariadenia, sa musia najmenej raz za smenu prehliadnuť. Ak sa zistia previsy, prípadne možnosť uvoľnenia horniny, zeminy alebo iných nežiadúcich predmetov ohrozujúce bezpečnosť práce a prevádzky, musia sa vykonať príslušné bezpečnostné opatrenia. Ak ide o rezy, ktoré sú mimo prevádzky, musia sa určiť lehoty prehliadok a očistenia, prípadne iné ich potrebné úpravy podľa miestnych pomerov.

(2) Okraje pracovných plošín rezov, pod ktorými sa zdržujú pracovníci alebo sú pod nimi umiestnené strojné alebo dopravné zariadenia, musia sa očistiť tak, aby nedošlo k pádu nežiadúcich predmetov na nižšie pracovné plošiny.

Technologický postup pre povrchové dobývanie v závalových poliach a v oblasti podzemných priestorov musí riešiť tiež spôsob overovania nezavalených podzemných banských diel alebo podzemných priestorov.

(1) Nezavalené podzemné banské diela sa musia včas uzavrieť alebo inak zabezpečiť, aby sa zabránilo prístupu vzduchu na miesta možného vzniku banského požiaru.

(2) Zdolávanie banských požiarov v podzemných banských dielach ústiacich do lomu môžu vykonávať len banskí záchranári.19)

(1) Dobývanie a ťažba plávajúcimi strojmi sa musí vykonávať rovnomerne a po celej dĺžke ťažobného rezu.

(2) Pri ukončení smeny alebo pri dlhšom zastavení dobývania a ťažby sa musí stroj z rezu odstaviť na vzdialenosť určenú v technologickom postupe.

(3) Pri dobývaní a ťažbe v blízkosti brehu je pracovník, ktorý riadi ťažobné zariadenie, povinný neustále pozorovať breh, zisťovať náznaky prípadného zosuvu, sledovať výšku hladiny a pod. V prípade ohrozenia musí zastaviť práce a s plávajúcim ťažobným strojom odplávať na bezpečné miesto.

TRETÍ DIEL

(1) Výsypka sa zriaďuje v súlade s projektovou dokumentáciou vypracovanou podľa osobitných predpisov.20)

(2) Výsypky sa musia zriaďovať podľa zásad mechaniky zemín tak, aby bola zabezpečená ich stabilita a nedochádzalo k vytlačovaniu podzákladia a aby sa čo najskôr dosiahli definitívne svahy.

(3) V ochrannom pásme medzi pätou výsypky a objektmi, ktoré treba chrániť, musia sa vykonať opatrenia na zvýšenie únosnosti podložky výsypky (odvodnenie, vybudovanie predvýsypky v časovom predstihu a pod.).

(4) Zriaďovanie výsypiek musí vytvárať predpoklady na určené následné využitie.

(1) Pre prevádzku výsypky sa musí vypracovať technologický postup, ktorý určí bezpečnostné opatrenia na ukladanie a odber hmôt, spôsob zneškodňovania prachu, zabezpečenie strojov a zariadení a podľa potreby aj meranie teplôt a koncentrácie plynných škodlivín a hasenie horiacej výsypky.

(2) Na výsypku sa môžu ukladať alebo z nej odoberať hmoty tak, aby sa tým nevytvárali podmienky na samovznietenie a šírenie požiaru a nebola narušená stabilita výsypky.

(3) Prístupové päty na výsypku sa musia označiť bezpečnostnými tabuľkami so zákazom vstupu nepovolaných osôb.

(4) Vzdialenosť päty výsypky od miesta dobývania musí zaručovať bezpečnosť dobývania, strojov a dopravných zariadení.

Pre zriaďovanie a prevádzku skládok vyťaženého nerastu platia primerane § 32, 35, 36, 38, 40, 42 a 43.

(1) Generálny svah výsypky určený v pláne otvárky, prípravy a dobývania alebo v pláne využívania ložiska je daný uhlom, ktorý zviera spojnica hlavy posledného a päty prvého výsypkového stupňa s vodorovnou rovinou.

(2) Generálny svah výsypky sa určí na základe mechaniky zemín a z rozmerov jednotlivých výsypkových stupňov s prihliadnutím na použitý spôsob zakladania, zakladacie stroje a dopravné zariadenia. Generálny svah výsypky sa potom určí z najmenšej zistenej hodnoty a musí zabezpečiť stabilitu výsypky.

Stupeň (koeficient) bezpečnosti generálneho svahu výsypky sa zisťuje vhodnou výpočtovou alebo grafickou metódou a musí byť najmenej

a) 1,5 pre konečný záverný svah,

b) 1,3 pre prevádzkový svah.

Tomuto stupňu bezpečnosti musia vyhovovať ucelené skupiny výsypkových stupňov.

(1) Najmenšia šírka pracovnej plošiny výsypkového stupňa sa určí so zreteľom na zaistenie stability zakladacích strojov, dopravného zariadenia a dopravných ciest.

(2) Pre každý výsypkový stupeň sa musí určiť medzná výška, ktorá vychádza z mechanických vlastností zakladaných zemín. Stupeň bezpečnosti výsypkového stupňa musí byť najmenej 1,1.

Na výsypky neuhoľných lomov sa vzťahujú ustanovenia tohto dielu, okrem § 45, 46 a § 47 ods. 2.

Pre odber hmôt z výsypky platia primerane § 32, 35, 36 a § 38 až 40.

ŠTVRTÁ ČASŤ

(1) Pred začatím vyhľadávacích, prieskumných a obdobných prác21) (ďalej len „prieskumné práce“) sa musia povrchové a podpovrchové zariadenia, ako aj podzemné priestory a rozvody vyznačiť v projekte prác alebo technologickom postupe a mapovej dokumentácii.

(2) Pre práce vykonávané na území, v ktorom sa nachádzajú povrchové a podpovrchové zariadenia, ako aj podzemné priestory a rozvody, sa musia v technologickom postupe určiť potrebné opatrenia.

(3) V priestoroch, kde je možné predpokladať staré alebo opustené podzemné banské diela alebo iné podzemné priestory, je organizácia povinná pokiaľ možno overiť ich prípadnú existenciu. Prieskumné práce nad známymi alebo predpokladanými starými alebo opustenými podzemnými banskými dielami a inými podzemnými priestormi sú dovolené len po určení potrebných bezpečnostných opatrení.

(1) Pre hĺbenie rýh, výkopov a odkopov (ďalej len „prieskumné diela“) sa musí vypracovať technologický postup.

(2) Technologický postup musí určiť

a) rozmery prieskumných diel,

b) spôsob zabezpečenia prieskumného diela proti pádu zeminy, prípadne horniny a zavaleniu a spôsob ochrany proti vode,

c) spôsob ukladania hmôt, predmetov a zeminy na okraji prieskumného diela,

d) opatrenia proti pádu osôb, predmetov, hmôt a zariadení do prieskumného diela,

e) spôsob čistenia bokov prieskumných diel,

f) spôsob zostupu a výstupu pracovníkov,

g) spôsob ťažby zeminy, prípadne horniny,

h) spôsob likvidácie prieskumných diel,

i) prípadné ďalšie opatrenia, ktoré vyžadujú podmienky pracoviska.

Pre vrtné a geofyzikálne práce platia aj osobitné predpisy.22)

(1) Ryhy, do ktorých vstupujú pracovníci, musia mať šírku najmenej 0,8 m.

(2) Spôsob zabezpečenia prieskumných diel proti zavaleniu sa musí určiť s ohľadom na povahu zemín, prípadne hornín, hĺbku, poveternostné pomery a na čas, pokiaľ majú byť otvorené.

(3) Boky prieskumných diel sa musia zabezpečiť proti zavaleniu pri hĺbke väčšej ako 1,5 m. V zastavanom území sa musia boky zabezpečiť proti zavaleniu už pri hĺbke väčšej ako 1,3 m a v nesúdržných zeminách alebo tam, kde je potrebné počítať s opakovanými silnými otrasmi, už pri hĺbke väčšej ako 0,7 m.

(4) Pri použití strojov a trvalom zabránení vstupu pracovníkov do priestoru ohrozeného pádom zemín sa môžu prekročiť hodnoty ustanovené na zabezpečenie bokov podľa odseku 3; hĺbka však musí zodpovedať parametrom stroja a stroj sa musí podľa potreby zabezpečiť.

(5) Podkopávanie bokov prieskumných diel je zakázané.

(6) Predmety, hmoty a zariadenia sa musia umiestniť v bezpečnej vzdialenosti od okraja prieskumného diela, aby od neho nemohli spadnúť.

(1) Kde hrozí nebezpečenstvo pádu osôb do prieskumného diela, musí sa zriadiť súvislá pevná zábrana vysoká 1,1 m alebo nápadná prekážka vysoká najmenej 0,6 m vo vzdialenosti väčšej ako 1,5 m od jeho okraja.

(2) Do ryhy hlbšej ako 1,5 m sa musia postaviť rebríky na bezpečný zostup a výstup, ak nie sú vybudované schodné stupne na niektorom konci ryhy.

(3) Vzájomná vzdialenosť medzi pracovníkmi v prieskumnom diele musí byť taká, aby sa pri práci vzájomne neohrozovali.

Po skončení prieskumných prác sa musia prieskumné diela zasypať, ak sa neuvažuje s ich iným využitím. Zasypať sa musia v celej svojej hĺbke a so zreteľom na usadnutie zásypu.

(1) Denne je potrebné bezpečným spôsobom očistiť boky pracoviska a kontrolovať výstuž. Pri odmäku a daždivom počasí je potrebné prehliadnuť a čistiť boky častejšie a obzvlášť starostlivo. Čistenie sa vykonáva zhora dole alebo tyčami zo strany. Pri čistení sa nikto nesmie zdržiavať v ohrozenom priestore.

(2) Pri ryhách a odkopoch je potrebné denne pozorovať priľahlý terén, či neklesá alebo sa na ňom netvoria trhliny. V takom prípade sú pracovníci povinní ihneď opustiť ohrozené prieskumné dielo a pristúpiť k jeho zabezpečeniu.

PIATA ČASŤ

PRVÝ DIEL

(1) Na zaistenie bezpečnosti práce a prevádzky pred prievalmi vôd a bahnín sa musí pred začatím banskej činnosti príslušná časť územia v potrebnom rozsahu preskúmať.

(2) Prieskumnými prácami sa musia zistiť zvodné kolektory, ich hĺbka, uloženie, mocnosť, veľkosť prítokov vôd, tlak vody a úroveň napätej i voľnej ustálenej hladiny. Súčasťou prieskumných prác musí byť overenie zrážkových a odtokových pomerov, fyzikálno-mechanických a hydrodynamických parametrov vrátane chemizmu vody vo vodonosných vrstvách.

(3) Prieskumné práce sa musia vykonať v rozsahu potrebnom na navrhnutie vhodných technických a bezpečnostných opatrení.

(1) Za miesta nebezpečné prievalom vôd a bahnín a zvodnených hornín sa považujú najmä vodonosné vrstvy v nadloží, podloží alebo v susedstve ložiska, priepustné tektonické pásma, plavené výsypky, neodvodnené popolčekové skládky, zatopené banské diela, povrchové toky a vodné nádrže.

(2) Miesta nebezpečné prítokom a prievalom vôd alebo zvodnených hornín sa musia v predstihu vhodným spôsobom odvodniť. Ak nemožno tieto miesta odvodniť alebo prítokom, prípadne prievalom zabrániť, musia sa určiť ochranné opatrenia pre postup dobývacích rezov k neodvodneným miestam.

(3) Povrchové toky, vodné nádrže a stále výtoky vody v príslušnom spádovom území v dosahu účinkov dobývania sa musia, ako možný zdroj nebezpečného prítoku vôd, zakresliť do základnej banskej mapy, sledovať a kontrolovať v lehotách určených po dohode s príslušným vodohospodárskym orgánom.

(4) Zatopiť lom alebo jeho časť povoľuje obvodný banský úrad.23)

(1) Banské vody sa musia odvádzať z plošín dobývacích rezov odvodňovacími systémami do zberných nádrží alebo mimo lomu.

(2) Rovnakým spôsobom sa musí zabezpečiť odvodnenie ciest na chôdzu a dopravu v lome.

(1) Pred založením výsypky a pred jej postupom sa musí výsypný priestor dostatočne odvodniť a zabezpečiť odvádzanie vody z podložky výsypky.

(2) Nerovnosti a prepadliny na pracovných plošinách, v ktorých by sa mohla zhromažďovať voda, musia sa priebežne urovnávať a zahrňovať alebo upraviť tak, aby voda mohla odtekať.

(3) Konečné tvary výsypiek sa musia upraviť tak, aby nedochádzalo k hromadeniu zrážkových vôd.

DRUHÝ DIEL

(1) Lom, v ktorom sa môže hromadiť voda ohrozujúca bezpečnosť práce a prevádzky a z ktorého nemožno odvádzať vodu samospádom, musí mať hlavnú čerpaciu stanicu.

(2) Výkon hlavnej čerpacej stanice bez záložného čerpadla a úžitkový objem zberných nádrží musí byť taký, aby bolo možné bezpečne zvládnuť najvyššie očakávané prítoky vôd a nedošlo k zatopeniu pracovísk. V zálohe musí byť aspoň jedno čerpadlo s výkonom najväčšieho používaného čerpadla.

(3) Prívod elektrickej energie pre hlavnú čerpaciu stanicu musí byť zabezpečený dvoma prívodnými vedeniami, z ktorých každé musí zabezpečovať prevádzku všetkých čerpadiel vrátane záložných. Jeden prívod z rozvodne do hlavnej čerpacej stanice môže byť len vtedy, keď je zaručené, že pri poruche na tomto prívode sa položí náhradný prívod alebo opraví poškodený prívod skôr, ako by mohlo dôjsť k zatopeniu hlavnej čerpacej stanice.

(4) Podľa miestnych pomerov, rozsahu lomu, veľkosti prítokov a pod. musia sa pre príslušné časti lomu zriadiť pomocné čerpacie stanice. Tieto musia mať výkon, ktorý zabezpečí odčerpanie vody z príslušného úseku.

(5) Čerpadlá, ich motory a rozvodné zariadenia sa musia umiestniť tak, aby predpokladaná najvyššia hladina vody tieto nevyradila z prevádzky.

(6) Čerpadlá a potrubia sa musia chrániť proti zamrznutiu.

(7) Zberné nádrže sa musia upraviť tak, aby ich bolo možné čistiť bez narušenia prevádzky lomu a hlavnej čerpacej stanice.

Automatická prevádzka čerpacej stanice je dovolená, ak jej zariadenie spĺňa požiadavky § 71 a ak

a) čerpadlá sú vybavené zariadením na automatické spustenie a zastavenie v určených medziach výšky vodnej hladiny,

b) v prípade poruchy čerpadla bude automaticky zavodnené a spustené záložné čerpadlo,

c) chod čerpadiel, poruchy a mimoriadne stavy sú určeným spôsobom signalizované do dispečingu alebo na iné určené miesto,

d) čas prevádzky čerpadiel je automaticky sledovaný.

(1) Výtlačné potrubie čerpacej stanice sa musí navrhnúť tak, aby zodpovedalo jej najväčšiemu výkonu.

(2) Vzdialenosť výtlačného potrubia od kábla vysokého napätia, ak sú uložené v zemi, musí byť najmenej 1 m.

(3) Výtlačné potrubie hlavnej čerpacej stanice sa musí pri projektovaní posúdiť na účinok spätného rázu.

(1) Prevádzku a údržbu čerpacieho zariadenia vrátane rozsahu a lehôt jeho kontrol určí prevádzkový poriadok, ktorý musí obsahovať

a) schému pripojenia jednotlivých čerpadiel na výtlačné potrubia vrátane ovládacích prvkov,

b) schému elektrického zapojenia čerpacej stanice a pripojenia na rozvodňu,

c) schému elektrického zapojenia jednotlivých čerpadiel a schému signalizácie prevádzky čerpacej stanice,

d) mazací plán,

e) návod na obsluhu a údržbu čerpacieho zariadenia, najmä postup pri uvádzaní čerpadiel do chodu a pri ich zastavení a rozsah a lehoty vykonávania údržby,

f) v čerpacej stanici s automatickou prevádzkou popis funkcie automatického ovládania a popis ručného ovládania prevádzky čerpadiel,

g) povinnosti obsluhy čerpacej stanice pri vzniku havárií v čerpacej stanici,

h) prípadné ďalšie požiadavky, ktoré vyžaduje prevádzka a údržba čerpacieho zariadenia. Prevádzkový poriadok sa musí vyvesiť v čerpacej stanici.

(2) V čase prevádzky jednotlivých čerpadiel sa musia viesť záznamy. V čerpacej stanici s automatickou prevádzkou sa musia viesť denné záznamy v období výrazne zvýšených prítokov banských vôd, inak postačia mesačné záznamy.

(3) Zariadenia čerpacej stanice je povinný prehliadnuť určený pracovník najmenej raz za deň.

(4) Čerpacie zariadenie sa musí raz za rok skontrolovať. Pritom sa musí overiť najmä výkon čerpacej stanice a jednotlivých čerpadiel a stav výtlačného potrubia. Výsledky kontrol sa musia zaznamenať do knihy odvodňovania.

TRETÍ DIEL

(1) Organizácia je povinná sledovať, dokumentovať a vyhodnocovať hydrogeologické a hydrologické pomery ložiska.

(2) Organizácia je povinná zistiť a sledovať aj hydrogeologické a hydrologické pomery pozdĺž hraníc dobývacieho priestoru a do máp zakresliť zatopené podzemné a povrchové priestory susedných baní a banské diela susedných lomov vrátane vrtov, tektonických porúch a iných možných spojení so zatopenými banskými dielami, ak by mohli ohroziť bezpečnosť práce a prevádzky.

(3) Zistené skutočnosti, ktoré by mohli ohroziť bezpečnosť práce alebo prevádzky susednej bane alebo lomu, je organizácia povinná bezodkladne ohlásiť zodpovednému pracovníkovi susednej bane alebo lomu.