Zákon o národných výboroch (úplné znenie, ako vyplýva pre Slovenskú socialistickú republiku z neskorších zákonných zmien a doplnkov)

(1) Príjmy národného výboru tvoria najmä

a) príjmy z hospodárstva národného výboru, predovšetkým príjmy od hospodárskych organizácií ním riadených;

b) výnosy daní a poplatkov v rozsahu ustanovenom osobitnými predpismi;

c) dotácie a subvencie zo štátneho rozpočtu alebo z rozpočtu národného výboru vyššieho stupňa;

d) ostatné príjmy v rozsahu ustanovenom osobitnými predpismi;

e) dobrovoľné príspevky od iných národných výborov, štátnych, družstevných a spoločenských organizácií;

f) úvery.

(2) Príjmy národného výboru nie sú účelové, s výnimkou účelových subvencií zo štátneho rozpočtu a príjmov, ktorých účelovosť je ustanovená právnymi predpismi alebo orgánom, ktorý ich poskytuje.

(1) Národný výbor musí v rozpočte zabezpečiť krytie všetkých svojich záväzkov, ktoré prevzal, záväzkov vyplývajúcich z plnenia zákonných povinností, prípadne aj odvody do rozpočtu národného výboru vyššieho stupňa, prípadne do štátneho rozpočtu.

(2) Ak národný výbor nedosahuje rozpočtom predpokladané príjmy, musí v zodpovedajúcom rozsahu obmedziť výdavky; pritom však musí zabezpečiť výdavky na krytie prevzatých záväzkov a výdavky na plnenie zákonných povinností.

Národný výbor vytvára vlastné peňažné fondy, predovšetkým z prostriedkov zo svojho hospodárenia a využíva ich na ďalší rozvoj hospodárskej a kultúrnej výstavby.

Národný výbor a jeho organizácie spravujú majetok v štátnom socialistickom vlastníctve, ktorý slúži na plnenie ich úloh.

Národný majetok, ktorý spravuje hospodárska organizácia riadená národným výborom, alebo národný majetok, ktorý národný výbor spravuje a využíva na niektorý z účelov uvedených v § 21, môže sa opatrením nadriadených orgánov previesť do správy inej organizácie, ktorá nie je tomuto národnému výboru podriadená, vtedy, ak vznikne pochybnosť o tom, ktorá organizácia má určitý národný majetok spravovať, alebo ak ide o nehnuteľný majetok, ktorý je potrebný na uskutočnenie stavby, jej užívanie alebo na vykonanie asanácie.

Oddiel 4

V otázkach starostlivosti o zlepšovanie životného prostredia, úrovne bývania a uspokojovania ďalších potrieb občanov rôznymi službami, o rozvíjanie kultúrneho a spoločenského života a o vytváranie podmienok pre rozvoj telesnej výchovy, športu a rekreácie, ďalej v otázkach zriaďovania a riadenia svojich hospodárskych organizácií (§ 21 a 22), v otázkach správy majetku (§ 35 a 36) a združovania prostriedkov a činností (§ 6b), určenia hospodárskeho plánu a rozpočtu a hospodárenia podľa neho (§ 29 až 33) a v otázkach zriaďovania a správy svojich fondov (§ 34) vykonávajú národné výbory svoju pôsobnosť samostatne spravujúc sa len zákonmi a inými všeobecne záväznými právnymi predpismi a uzneseniami vlády.

Štvrtá hlava

Oddiel 1

(1) Národný výbor na svojom plenárnom zasadaní prerokúva základné otázky komplexného ekonomického a sociálneho rozvoja svojho územného obvodu, najmä pokiaľ ide o poskytovanie a úroveň všetkých služieb pre obyvateľstvo, bývanie, bytovú výstavbu a údržbu bytového majetku, životné prostredie a ďalšie záujmy a potreby obyvateľstva. Zriaďuje si výkonné a kontrolné orgány, riadi ich činnosť a hodnotí výsledky ich práce. Všetky orgány národného výboru sú mu za svoju činnosť zodpovedné.

(2) Plenárnemu zasadaniu národného výboru je vyhradené

a) schvaľovať dlhodobé koncepcie rozvoja územného obvodu národného výboru; ak ide o krajský národný výbor, schvaľovať aj návrhy dlhodobých oblastných výhľadov a návrhy strednodobých a vykonávacích oblastných plánov;

b) schvaľovať strednodobé a vykonávacie hospodárske plány národného výboru a hodnotiť ich plnenie; určiť celkové vzťahy k plánu a rozpočtu národných výborov nižších stupňov;

c) schvaľovať volebné programy Národného frontu, kontrolovať ich plnenie a hodnotiť výsledky socialistickej súťaže organizovanej národnými výbormi;

d) schvaľovať územné plány a prerokúvať dlhodobé koncepcie a návrhy strednodobých plánov rozvoja poľnohospodárskej výroby; ak ide o krajský národný výbor, prerokúvať tiež dlhodobé koncepcie rozvoja lesného hospodárstva;

e) schvaľovať plány rozvoja kultúry, ročné plány kultúrnovýchovnej činnosti a prerokúvať návrhy strednodobých plánov rozvoja telesnej výchovy a športu;

f) schvaľovať rozpočet a záverečný účet národného výboru;

g) ak ide o krajský národný výbor, prerokúvať vybrané významné investičné zámery, prijímať k nim stanoviská a určovať podmienky na ich realizáciu podľa osobitných predpisov;

h) schvaľovať základné smery združovania prostriedkov a činností;

ch) zriaďovať, zlučovať a zrušovať hospodárske, rozpočtové a iné organizácie a zariadenia národného výboru; ak ide o hospodárske organizácie, určiť im aj predmet činnosti a schvaľovať ich štatúty;

i) rozhodovať o územných zmenách, prípadne rokovať o návrhoch týchto zmien;

j) určiť počet poslancov národného výboru, určiť počet a hranice volebných obvodov;

k) zriaďovať a zrušovať komisie, odbory a iné orgány národného výboru a určovať deľbu práce medzi nimi;

l) voliť predsedu, podpredsedov a tajomníka národného výboru, ďalších členov rady, ďalej predsedov, tajomníkov a ďalších členov komisií národného výboru, ako aj odvolávať ich z funkcie;

m) voliť predsedu, podpredsedu a ďalších členov výboru ľudovej kontroly národného výboru a odvolávať ich z funkcie, ako aj schvaľovať plán činnosti tohto výboru; prerokúvať výsledky dôležitých kontrol a návrhy na opatrenia;

n) ustanovovať vedúcich odborov národného výboru a hygienika a odvolávať ich z funkcie, a to po vyjadrení národného výboru vyššieho stupňa; ak ide o vedúceho odboru krajského národného výboru alebo krajského hygienika, po vyjadrení príslušného ministerstva (ústredného orgánu štátnej správy);

o) uznášať sa na všeobecne záväzných nariadeniach národného výboru a prerokúvať rozbory účinnosti všeobecne záväzných nariadení národného výboru, ako aj rozbory zákonnosti a účinnosti všeobecne záväzných nariadení národných výborov nižších stupňov;

p) schvaľovať rokovací poriadok plenárneho zasadania, rady, výboru ľudovej kontroly, komisií, ako aj organizačný poriadok národného výboru; riadi sa pritom vzorovým rokovacím poriadkom a vzorovým organizačným poriadkom, ktoré vydá vláda;

r) rozhodovať o prijatí pôžičky alebo úveru;

s) ak ide o okresný národný výbor, voliť a odvolávať z funkcie sudcov z ľudu okresného súdu;

t) ak ide o krajský národný výbor, voliť a odvolávať z funkcie sudcov z ľudu krajského súdu;

u) prerokúvať správy o stave socialistickej zákonnosti a ochrane verejného poriadku, ktoré mu predkladajú súdy, prokuratúra a útvary Zboru národnej bezpečnosti a správy iných štátnych orgánov, ktoré pôsobia v územnom obvode národného výboru, o ich činnosti týkajúcej sa záujmov a potrieb občanov;

v) uznášať sa o prenesení pôsobnosti národného výboru na národné výbory nižších stupňov podľa osobitných predpisov;

x) hodnotiť úroveň služieb poskytovaných obyvateľstvu a tvorbu a ochranu životného prostredia;

y) hodnotiť úroveň vybavovania sťažností, oznámení a podnetov občanov došlých národnému výboru, organizáciám a zariadeniam riadeným alebo spravovaným národným výborom;

z) udeľovať čestné občianstvo obce (mesta) a iné verejné uznania, ako aj udeľovať ceny národného výboru.

(3) Plenárne zasadanie národného výboru si môže vyhradiť rozhodnutie v akejkoľvek ďalšej otázke, ktorá patrí do pôsobnosti jeho orgánov.

Miestny a mestský národný výbor môže rozhodnúť, že niektorú základnú otázku života obce alebo mesta pred tým, než k tejto otázke prijme uznesenie, predloží na prerokovanie občanom; urobí tak najmä vtedy, ak ide o územný plán obce, o zlúčenie obcí alebo o iné závažné územné zmeny.

Okresný a krajský národný výbor zvoláva na posúdenie niektorých dôležitých otázok týkajúcich sa činnosti národných výborov konferencie národných výborov nižších stupňov.

Oddiel 2

(1) Krajské a okresné národné výbory sa schádzajú najmenej štyrikrát, mestské a miestne národné výbory najmenej šesťkrát do roka na riadne zasadanie.

(2) Zasadanie národného výboru zvoláva predseda národného výboru na základe uznesenia rady. Ak o to požiada aspoň štvrtina poslancov alebo národný výbor vyššieho stupňa alebo jeho rada, prípadne vláda, je predseda národného výboru povinný zvolať národný výbor na mimoriadne zasadanie, a to tak, aby sa zasadanie konalo najneskôr do 14 dní.

(3) Prípravu zasadania národného výboru organizuje jeho rada v súčinnosti s komisiami a poslancami; pritom úzko spolupracuje s národnými výbormi nižších stupňov, orgánmi Národného frontu a organizáciami v ňom združenými, štátnymi orgánmi a organizáciami, ktorých činnosti sa týka vec, ktorá sa má na plenárnom zasadaní prerokovať. Návrhy môžu predkladať rada, komisie alebo jednotliví poslanci. Národný výbor si na preverenie predložených návrhov môže vyžadovať stanoviská, najmä svojho výboru ľudovej kontroly, prípadne pracovných skupín poslancov a ďalších občanov, ďalej odborné posudky a vyjadrenia. S otázkami, ktoré budú predmetom rokovania plenárneho zasadania, musia byť poslanci včas oboznámení.

(1) Plenárne zasadania národného výboru sú verejné. Rada upovedomuje občanov o mieste a čase rokovania a o navrhnutom programe.

(2) Ak o slovo požiada poslanec národného výboru vyššieho stupňa, poslanec Slovenskej národnej rady alebo poslanec Federálneho zhromaždenia, prípadne zástupca vlády, musí sa mu udeliť. Slovo sa môže udeliť aj občanovi, ktorý nie je poslancom.

Pre platnosť uznesenia plenárneho zasadania národného výboru je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny hlasov všetkých poslancov. Hlasuje sa spravidla zdvihnutím ruky.

(1) Plenárne zasadanie národného výboru vedie jeho predseda. Predseda spolu s tajomníkom podpisuje všeobecne záväzné nariadenia národného výboru a iné jeho uznesenia. Predseda národného výboru zastupuje národný výbor navonok. Predsedu zastupuje podpredseda národného výboru alebo iný člen rady poverený národným výborom.

(2) Úlohy predsedu Národného výboru mesta Košíc plní primátor mesta Košíc a úlohy podpredsedov tohto národného výboru plnia námestníci primátora. Primátor ako predstaviteľ mesta má právo používať primátorské insignie.

Oddiel 3

(1) Rada je výkonný orgán národného výboru so všeobecnou pôsobnosťou. Organizuje a zjednocuje plnenie úloh národného výboru na všetkých úsekoch. Rozhoduje najmä o otázkach, ktoré svojím významom presahujú rámec jedného odvetvia, prípadne úseku štátnej správy.

(2) Rada národného výboru najmä

a) rozpracúva a zabezpečuje plnenie úloh, ktoré vyplývajú z uznesení národného výboru, rád národných výborov vyšších stupňov a z uznesení vlády; prerokúva a rieši iniciatívne návrhy komisií, poslancov, odborov a národných výborov nižších stupňov a ich rád; organizuje práce na príprave plánu a rozpočtu národného výboru a prerokúva ich návrhy;

b) hodnotí výsledky činnosti organizácií riadených alebo spravovaných národným výborom, vymenúva a odvoláva ich vedúcich, určuje ich plat a zásady ich hmotnej zainteresovanosti; vymenúva a odvoláva aj hlavných kontrolórov týchto organizácií;

c) pripravuje návrhy dlhodobých oblastných výhľadov a návrhy strednodobých a vykonávacích oblastných plánov;

d) koordinuje prípravu záväzných stanovísk pripravovaných orgánmi národného výboru;

e) navrhuje a koordinuje prípravu združovania prostriedkov a činností;

f) ak ide o radu krajského národného výboru, navrhuje zrušenie neefektívnych a zastaraných prevádzkární a neperspektívnych výrob a podľa potreby určuje podmienky ich zrušenia;

g) určuje po dohode s ústredne riadenými hospodárskymi a družstevnými organizáciami podiel týchto organizácií na komplexnom ekonomickom a sociálnom rozvoji územného obvodu;

h) riadi a zjednocuje činnosť komisií národného výboru a utvára podmienky pre ich prácu; zabezpečuje a kontroluje prerokúvanie a riešenie ich návrhov, podnetov a pripomienok;

ch) utvára priaznivé podmienky pre účinnú prácu poslancov národného výboru;

i) riadi činnosť odborov národného výboru, ukladá im úlohy, dozerá na ich plnenie a dbá o racionalizáciu činnosti odborov; určuje pracovnú náplň odborov, ich vnútornú organizáciu a počty pracovníkov; určuje zásadné úlohy v kádrovej práci, stará sa o rast kvalifikácie pracovníkov odborov a určuje plat vedúcim odborov;

j) kontroluje a hodnotí výkon štátnej správy orgánmi národného výboru a orgánmi národných výborov nižších stupňov;

k) riadi riaditeľov (vedúcich) organizácií (zariadení) obstarávajúcich činnosti uvedené v § 21.

(3) Rada národného výboru môže v nevyhnutných a neodkladných prípadoch vydať všeobecne záväzné nariadenie. Také nariadenie však stratí platnosť, ak nebude schválené na najbližšom zasadnutí národného výboru.

(1) Rada je podriadená a zodpovedná plenárnemu zasadaniu národného výboru, ktoré môže radu a jej jednotlivých členov kedykoľvek odvolať. Rada podáva na každom riadnom plenárnom zasadaní národného výboru správu o svojej činnosti.

(2) Rada národného výboru vyššieho stupňa usmerňuje a riadi činnosť rád národných výborov nižších stupňov a pomáha im pri plnení úloh.

(1) Rada miestneho alebo mestského národného výboru má v obciach alebo v mestách s počtom

do 600 obyvateľov 5–7 členov,od 600 do 1 500 obyvateľov 7–9 členov,od 1 500 do 5 000 obyvateľov9–11 členov,od 5 000 do 10 000 obyvateľov 10–13 členov,od 10 000 do 20 000 obyvateľov 11–14 členov,nad 20 000 obyvateľov 12–15 členov.

(2) Rada okresného národného výboru má dvanásť až pätnásť členov.

(3) Rada krajského národného výboru má pätnásť až osemnásť členov.

(1) Radu národného výboru tvorí predseda, podpredsedovia, tajomník národného výboru a ďalší členovia volení národným výborom z poslancov na celé volebné obdobie.

(2) Rada zotrváva vo svojej funkcii aj po uplynutí volebného obdobia, dokiaľ si novozvolený národný výbor nezvolí radu.

Rada rozhoduje vždy v zbore, schádza sa na schôdze podľa potreby. Uznáša sa väčšinou hlasov všetkých svojich členov.

Predseda, podpredsedovia a tajomník národného výboru plnia úlohy koordinačnej a kontrolnej povahy, ktorými ich poverí rada národného výboru a ktoré nevyžadujú kolektívne rozhodovanie.

(1) Predseda vedie schôdze rady a spolu s tajomníkom podpisuje jej uznesenia; medzi schôdzami rady koordinuje činnosť podpredsedov a tajomníka národného výboru.

(2) Predseda je oprávnený pozastaviť výkon uznesenia rady, ak predpokladá, že odporuje všeobecne záväznému právnemu predpisu alebo uzneseniu národného výboru. Vec potom predloží na rozhodnutie najbližšiemu plenárnemu zasadnutiu národného výboru.

(1) Tajomník národného výboru riadi prípravu plánu činnosti národného výboru a jeho rady a koordinuje prípravu plánov činnosti jeho komisií a aktívov; dbá tiež o účelnú organizáciu práce odborov a pomocných útvarov a o plynulý chod ich práce.

(2) V rozsahu vymedzenom organizačným poriadkom národného výboru plní tajomník úlohy vedúceho organizácie v pracovnoprávnych vzťahoch pracovníkov národného výboru, s výnimkou pracovníkov aparátu výboru ľudovej kontroly.

Oddiel 4

Národný výbor zriaďuje pre úseky svojej práce komisie, a to s prihliadnutím na rozsah svojich úloh.

(1) Komisie sa ako iniciatívne orgány zaoberajú otázkami rozvoja na svojom úseku a predkladajú svoje návrhy národnému výboru alebo jeho rade. Vychádzajú pritom zo znalostí miestnych podmienok, potrieb a záujmov občanov.

(2) Komisie ako kontrolné orgány dozerajú na činnosť organizácií a zariadení riadených alebo spravovaných národným výborom, nezasahujú však do otázok ich operatívneho riadenia. Dozerajú aj na prácu odborov a správnych komisií, najmä na dodržiavanie socialistickej zákonnosti pri výkone štátnej správy a na včasnosť a kvalitu vybavovania vecí občanov; ak zistia nedostatky v práci odborov, správnych komisií alebo v činnosti organizácií a zariadení riadených alebo spravovaných národným výborom, požadujú ich odstránenie. Ak sa nedosiahne náprava, predkladajú príslušné návrhy rade. Komisie ďalej sledujú a kontrolujú, ako sa na jednotlivých úsekoch činnosti národného výboru uplatňuje jeho pôsobnosť a právomoc a ako sa vykonávajú uznesenia národného výboru a jeho rady. Pri svojej kontrolnej činnosti sa komisie opierajú o poznatky občanov a spolupracujú s nimi.

(3) Komisie ako výkonné orgány robia opatrenia uvedené v § 38 a ďalšie opatrenia v otázkach, ktoré im zverilo plenárne zasadanie národného výboru. Nemôžu robiť opatrenia vo veciach, ktoré sú vyhradené plenárnemu zasadaniu národného výboru (§ 39) alebo jeho rade (§ 46). Komisie miestneho a mestského národného výboru, ktorý nezriaďuje odbory, plnia aj úlohy odborov.

(1) Národný výbor volí členov komisie z poslancov a ďalších občanov, predovšetkým z tých, ktorých mu navrhli spoločenské organizácie. Väčšina členov komisie musí byť poslancami.

(2) Predsedom komisie je poslanec národného výboru. Riadi a organizuje prácu komisie a dbá o plnenie jej uznesení. Je oprávnený pozastaviť výkon uznesenia komisie, ak predpokladá, že odporuje všeobecne záväznému právnemu predpisu alebo uzneseniu národného výboru. Vec potom predloží rade na jej najbližšej schôdzi.

(3) Komisia sa schádza podľa potreby. Uznáša sa väčšinou hlasov všetkých členov.

(1) Komisia národného výboru nižšieho stupňa nie je podriadená komisii národného výboru vyššieho stupňa.

(2) Pre vzťah komisií národného výboru k orgánom národného výboru vyššieho stupňa vo veciach správneho konania platia ustanovenia zákona o správnom konaní.

(1) V prípadoch ustanovených zákonom zriaďuje národný výbor správne komisie, ktorým patrí rozhodovať o právach a povinnostiach občanov a organizácií, prípadne plniť ďalšie úlohy na úsekoch, pre ktoré sú zriadené.

(2) Národný výbor volí členov správnej komisie z radov svojich poslancov a ďalších občanov, predovšetkým tých, ktorých mu navrhli spoločenské organizácie. Predsedom správnej komisie je poslanec národného výboru; riadi a organizuje prácu správnej komisie a dbá o plnenie jej uznesení.

(3) Správna komisia sa uznáša väčšinou hlasov všetkých svojich členov, ak osobitný zákon neustanovuje inak.

(4) Správne komisie riadi rada a sú podriadené aj príslušnej správnej komisii národného výboru vyššieho stupňa; ak ide o správnu komisiu krajského národného výboru, je podriadená príslušnému ústrednému orgánu štátnej správy.

Oddiel 5

Krajské národné výbory, okresné národné výbory, mestské národné výbory a miestne národné výbory v strediskových obciach zriaďujú výbory ľudovej kontroly; po prerokovaní s výborom ľudovej kontroly príslušného okresného národného výboru ich môžu zriadiť aj ostatné miestne národné výbory.

(1) Výbor ľudovej kontroly národného výboru pozostáva z predsedu, podpredsedu a ďalších členov, ktorých volí a odvoláva plenárne zasadanie národného výboru z poslancov národného výboru a ďalších občanov. K voľbe a odvolaniu podpredsedu, ak nie je poslancom národného výboru, je potrebné vyjadrenie výboru ľudovej kontroly národného výboru vyššieho stupňa a ak ide o podpredsedu výboru ľudovej kontroly krajského národného výboru, vyjadrenie Výboru ľudovej kontroly Slovenskej socialistickej republiky. Členstvo vo výbore ľudovej kontroly národného výboru je nezlučiteľné s funkciou predsedu, podpredsedu, tajomníka, predsedu komisie a vedúceho odboru príslušného národného výboru, národného výboru nižšieho stupňa alebo s funkciou vedúceho organizácie riadenej alebo spravovanej príslušným národným výborom.

(2) Predsedom výboru ľudovej kontroly národného výboru je poslanec národného výboru; má právo sa zúčastňovať na schôdzach rady s poradným hlasom. Predsedu výboru ľudovej kontroly zastupuje podpredseda.

(3) Odborné práce pre výbory ľudovej kontroly národných výborov obstaráva aparát. Počty pracovníkov aparátu a náklady na ne určuje plenárne zasadanie národného výboru na návrh výboru ľudovej kontroly, a to aj s prihliadnutím na úlohy, ktoré výbory ľudovej kontroly národných výborov plnia na základe osobitných predpisov.

(1) Výbor ľudovej kontroly národného výboru sa schádza podľa potreby. Na svojich schôdzach rozhoduje o zásadných otázkach patriacich do pôsobnosti výboru. Výbor sa uznáša nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých svojich členov. Uznesenia výboru ľudovej kontroly vydáva jeho predseda. Predseda výboru ľudovej kontroly národného výboru je oprávnený pozastaviť výkon uznesenia výboru, ak má za to, že uznesenie odporuje všeobecne záväznému právnemu predpisu alebo uzneseniu národného výboru; vec predloží na rozhodnutie najbližšiemu plenárnemu zasadaniu národného výboru.

(2) O ostatných otázkach patriacich do pôsobnosti výboru ľudovej kontroly národného výboru rozhoduje predseda, podpredseda, prípadne ďalší poverení členovia a pracovníci výboru v rozsahu im zverenej právomoci.

Oddiel 6

(1) Národné výbory zriaďujú pre jednotlivé odvetvia (úseky) svojej pôsobnosti odbory.

(2) Namiesto odboru môže národný výbor zriadiť ako svoj orgán iný útvar; o tomto útvare platia ustanovenia o odboroch.

(3) Vláda nariadením ustanoví, ktoré odbory alebo iné útvary národné výbory zriaďujú.

Odbory v odvetviach a na úsekoch, pre ktoré sú zriadené,

a) vykonávajú štátnu správu s výnimkou vecí patriacich do právomoci plenárneho zasadania národného výboru, jeho rady, komisií a správnych komisií;

b) vedú po odbornej stránke organizácie a zariadenia riadené alebo spravované národným výborom;

c) spracúvajú odborné podklady na rokovanie národného výboru, jeho rady, komisií a správnych komisií a zabezpečujú plnenie uznesení národného výboru a jeho orgánov.

(1) Odbor riadi rada národného výboru; odbor zodpovedá rade za všetku svoju činnosť. Vo veciach uvedených v § 62 písm. a) a b), ak nejde o veci uvedené v § 38, je podriadený aj odboru národného výboru vyššieho stupňa, a ak ide o odbor krajského národného výboru, aj príslušnému ústrednému orgánu štátnej správy.

(2) Prácu odboru riadi a za ňu zodpovedá jeho vedúci.

(3) Odbory informujú poslancov o svojej činnosti i o poznatkoch z činnosti organizácií a zariadení riadených alebo spravovaných národným výborom.

(4) Pracovníci odborov sú povinní zúčastňovať sa na schôdzach a besedách poslancov s voličmi a pomáhať im v ich práci vo volebnom obvode.

Ministerstvo vnútra Slovenskej socialistickej republiky (ďalej len „ministerstvo vnútra“) po dohode s príslušnými ústrednými orgánmi štátnej správy ustanoví všeobecne záväzným právnym predpisom predpoklady pre výkon funkcií, ktoré vyžadujú osobitnú odbornú spôsobilosť. Vymedzí najmä obsah odbornej spôsobilosti, spôsob jej overovania a formy ďalšieho zdokonaľovania, ak nie sú ustanovené osobitnými predpismi.

V prípadoch ustanovených zákonom zriaďujú národné výbory na výkon štátnej správy v príslušnom odvetví (úseku) osobitné orgány; zákon ustanoví aj postavenie a pôsobnosť týchto orgánov.

Oddiel 7

(1) Mestské národné výbory a obvodné národné výbory, ako aj miestne národné výbory v strediskových obciach zriaďujú občianske výbory. Miestne národné výbory v ostatných obciach môžu zriaďovať občianske výbory, ak to vyžaduje rozľahlosť územia a osobitné podmienky hospodárskeho a kultúrneho rozvoja. Občania volia členov občianskych výborov na verejných zhromaždeniach na obdobie päť rokov.

(2) Poslaním občianskych výborov je umožniť občanom uplatňovať ich potreby a záujmy v činnosti národného výboru a organizovať ich účasť na riešení verejných vecí, najmä pri zveľaďovaní obce (mesta), udržiavaní a ochrane bytového majetku, upevňovaní verejného poriadku a socialistického spolužitia. Občianske výbory sa podieľajú aj na tvorbe, plnení a kontrole plnenia volebných programov Národného frontu.

(3) Národný výbor môže v záujme styku s občanmi poveriť občianske výbory plnením niektorých svojich úloh, ak nejde o rozhodnutie vo veciach štátnej správy. Poverovať občianske výbory plnením úloh môže iba plenárne zasadanie národného výboru alebo jeho rada.

(4) Občianske výbory úzko spolupracujú s poslancami národného výboru a pomáhajú im v ich činnosti vo volebných obvodoch.

(5) Občianske výbory sa môžu obracať na radu a ostatné orgány národného výboru a na organizácie riadené alebo spravované národným výborom so svojimi návrhmi, podnetmi a dotazmi; tieto orgány a organizácie sú povinné sa zaoberať návrhmi, podnetmi a dotazmi občianskych výborov a informovať ich o spôsobe vybavenia.

(1) Pre účasť občanov na spoločensky prospešnej práci, pre hlbšie poznávanie ich potrieb a záujmov a pre riešenie otázok vyžadujúcich všestranné posúdenie zriaďuje si národný výbor a jeho orgány poradné zbory, pracovné komisie a iné svoje aktívy.

(2) Národné výbory dbajú o to, aby nimi spravované alebo riadené organizácie a zariadenia vytvárali svoje aktívy pre účasť občanov na svojej práci.

Piata hlava

Oddiel 1

(1) Stupne a druhy národných výborov, ako aj ich postavenie, pôsobnosť a organizáciu upravuje v medziach ústavných zákonov Slovenská národná rada zákonom.

(2) Slovenská národná rada usmerňuje činnosť národných výborov na plnenie kľúčových úloh. Zovšeobecňuje skúsenosti národných výborov, hodnotí účinnosť foriem a metód ich práce, pôsobí na uplatňovanie demokratických princípov v ich činnosti a uznáša sa na opatreniach na zlepšenie ich výstavby a práce.

(3) Slovenská národná rada umožňuje národným výborom účasť na prerokúvaní návrhov zákonov a uznesení Slovenskej národnej rady k otázkam činnosti národných výborov a na kontrole pôsobenia zákonov. Národné výbory sa môžu obracať priamo na Slovenskú národnú radu s iniciatívnymi podnetmi.

(1) Vláda riadi a kontroluje prácu národných výborov a vytvára vhodné podmienky pre ich činnosť.

(2) Vláda najmä

a) zjednocuje činnosť ministerstiev (ústredných orgánov štátnej správy) vo vzťahu k národným výborom;

b) zabezpečuje realizáciu jednotnej štátnej politiky v otázkach komplexného ekonomického a sociálneho rozvoja územných obvodov národných výborov;

c) určuje plánom a rozpočtom krajským národným výborom úlohy a prostriedky, určuje systemizáciu aparátu národných výborov a počty pracovníkov súhrnne za všetky odvetvia riadené národnými výbormi;

d) môže určiť krajským národným výborom záväzné úlohy a limity, ako aj orientačné ukazovatele na zabezpečenie súladu medzi rozvojom ústredne riadených odvetví a hospodárstvom národných výborov;

e) rozhoduje o zásadných otázkach týkajúcich sa výkonu štátnej správy v pôsobnosti národných výborov;

f) rieši sporné otázky, ktoré sa pri rozpracúvaní a uskutočňovaní celoštátnej politiky vyskytnú medzi krajskými národnými výbormi a ministerstvami (ústrednými orgánmi štátnej správy) a medzi krajskými národnými výbormi navzájom;

g) kontroluje, ako národné výbory plnia úlohy a hodnotí výsledky ich činnosti;

h) prerokúva zásadné otázky komplexného ekonomického a sociálneho rozvoja jednotlivých krajov.

(3) Vláda podáva Slovenskej národnej rade správy o činnosti národných výborov, o stave plnenia úloh v ich pôsobnosti a o opatreniach prijatých vládou pri riadení národných výborov.

Na zabezpečenie riadiacej a kontrolnej úlohy vlády vo vzťahu k národným výborom

a) ministerstvá (ústredné orgány štátnej správy) predkladajú vláde

1. návrhy koncepcií rozvoja odvetví (úsekov) riadených a spravovaných národnými výbormi,

2. návrhy vo veciach, ktoré patria do samostatnej pôsobnosti národných výborov, ak nie sú zákonom splnomocnené na ich úpravu všeobecne záväzným právnym predpisom (§ 38);

b) ministerstvo vnútra

1. organizuje jednotný postup ministerstiev (ústredných orgánov štátnej správy) pri príprave návrhov na rokovanie vlády a pri plnení opatrení prijatých vládou v otázkach týkajúcich sa národných výborov,

2. koordinuje vydávanie smerníc ministerstiev (ústredných orgánov štátnej správy), ktoré sa týkajú národných výborov a nimi riadených alebo spravovaných organizácií,

3. koordinuje prípravu podkladov na kontrolnú činnosť vlády z hľadiska dodržiavania právnych predpisov a plnenia uznesení vlády v činnosti národných výborov, ako aj v činnosti ministerstiev (ústredných orgánov štátnej správy) vo vzťahu k národným výborom,

4. zabezpečuje v spolupráci s ostatnými ministerstvami (ústrednými orgánmi štátnej správy) utváranie podmienok pre zvyšovanie politickej a odbornej úrovne pracovníkov národných výborov,

5. vykonáva rozbor činnosti národných výborov, organizuje výmenu skúseností z ich práce a usmerňuje a vyhodnocuje súťaže národných výborov,

6. usmerňuje organizovanie informačného systému národných výborov.

(1) Ministerstvá (ústredné orgány štátnej správy) riadia v rámci zákonov výkon štátnej správy v príslušnom odvetví (úseku) vydávaním všeobecne záväzných právnych predpisov a smerníc, kontrolujú výkon štátnej správy a dodržiavanie socialistickej zákonnosti, zovšeobecňujú získané poznatky z tejto činnosti národných výborov a robia opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov.

(2) Ministerstvá (ústredné orgány štátnej správy), do pôsobnosti ktorých patria odvetvia (úseky) riadené alebo spravované národnými výbormi, ďalej

a) riadia po odbornej stránke činnosť národných výborov na základe vládou schválených koncepcií rozvoja odvetví (úsekov);

b) zabezpečujú odborné vedenie rozpočtových a príspevkových organizácií a zariadení národných výborov;

c) podieľajú sa na príprave návrhov strednodobých a vykonávacích hospodárskych plánov a rozpočtov krajských národných výborov;

d) zabezpečujú jednotný postup pri používaní právnych predpisov v činnosti národných výborov;

e) pomáhajú po odbornej stránke národným výborom a organizáciám nimi riadeným alebo spravovaným zabezpečovať úlohy a zdokonaľovať metódy činnosti;

f) usmerňujú vedecko-technický rozvoj a racionalizáciu riadiacich a správnych činností;

g) starajú sa o výchovu odborných kádrov národných výborov a organizácií a zariadení nimi riadených alebo spravovaných.

(3) Ministerstvá (ústredné orgány štátnej správy) pôsobiace v ústredne riadených odvetviach

a) spracúvajú v spolupráci s krajskými národnými výbormi koncepciu rozvoja odvetvia (odboru) a návrhy strednodobých plánov; prerokúvajú s nimi prípravu dôležitých investícií a opatrenia týkajúce sa rozmiestnenia závodov a prevádzkární a zmeny v zamestnanosti obyvateľstva;

b) zabezpečujú, aby nimi riadené orgány a organizácie koordinovali svoju činnosť s národnými výbormi, najmä s okresnými národnými výbormi, mestskými národnými výbormi a miestnymi národnými výbormi v strediskových obciach a prerokúvali s nimi všetky závažné opatrenia týkajúce sa rozvoja územných obvodov národných výborov.

Národný výbor vyššieho stupňa usmerňuje, kontroluje a riadi činnosť národných výborov nižšieho stupňa; dbá pritom plne na ich právomoc a zodpovednosť. Spolupracuje s nimi pri príprave vlastných opatrení, oboznamuje ich s dôležitými otázkami spoločenského rozvoja, ktoré riešia vyššie orgány, poskytuje im všestrannú pomoc a opiera sa o ich iniciatívu.

Oddiel 2

(1) Plenárne zasadanie národného výboru môže nesprávne uznesenie rady alebo komisie zmeniť alebo zrušiť; urobí tak vždy, ak také uznesenie odporuje zákonu alebo inému všeobecne záväznému právnemu predpisu alebo ustanovenému plánu, rozpočtu alebo inému uzneseniu. Nesprávne opatrenie odboru (správnej komisie) zruší alebo zmení, ak nápravu neurobí sama rada.

(2) Ak rada predpokladá, že niektoré uznesenie komisie je nesprávne, môže jeho výkon pozastaviť a predložiť vec na rozhodnutie národnému výboru na jeho najbližšom plenárnom zasadaní. Toto oprávnenie rade nepatrí, ak ide o uznesenie výboru ľudovej kontroly národného výboru.

(3) Nesprávne opatrenie odboru (správnej komisie) môže zrušiť alebo zmeniť rada.

(1) Ak všeobecne záväzné nariadenie národného výboru odporuje zákonu alebo inému všeobecne záväznému právnemu predpisu alebo všeobecne záväznému nariadeniu národného výboru vyššieho stupňa, národný výbor vyššieho stupňa také nariadenie zruší. Ak ide o všeobecne záväzné nariadenie krajského národného výboru, zruší ho Slovenská národná rada.

(2) V prípadoch uvedených v odseku 1 rada národného výboru vyššieho stupňa výkon takéhoto všeobecne záväzného nariadenia pozastaví a predloží vec svojmu národnému výboru na jeho najbližšom zasadaní. Ak ide o všeobecne záväzné nariadenie krajského národného výboru, pozastaví ho vláda a predloží vec Slovenskej národnej rade.

(1) Ak uznesenie plenárneho zasadania národného výboru odporuje zákonu, inému všeobecne záväznému predpisu, uzneseniu plenárneho zasadania národného výboru vyššieho stupňa, uzneseniam alebo smerniciam vyšších štátnych orgánov a ak nápravu neurobí národný výbor sám, národný výbor vyššieho stupňa alebo vláda takéto uznesenie zruší.

(2) V prípadoch uvedených v odseku 1 rada národného výboru vyššieho stupňa výkon takého uznesenia pozastaví a predloží vec svojmu národnému výboru na jeho najbližšom zasadaní.

Ak je niektoré uznesenie rady národného výboru nesprávne a ak národný výbor neurobí nápravu sám, zruší ho rada národného výboru vyššieho stupňa alebo vláda.

Ak je niektoré opatrenie odboru (správnej komisie) vo veciach uvedených v § 62 písm. a) a b), ak nejde o veci uvedené v § 38, nesprávne a ak nápravu neurobí národný výbor alebo jeho rada, môže ho zrušiť odbor (správna komisia) národného výboru vyššieho stupňa, ak ide o opatrenie odboru (správnej komisie) krajského národného výboru, príslušný ústredný orgán štátnej správy.

Uznesenie plenárneho zasadania národného výboru, rady alebo komisie alebo opatrenie odboru vo veciach uvedených v § 38 zruší orgán vyššieho stupňa len vtedy, ak sú v rozpore so zákonom alebo s iným všeobecne záväzným právnym predpisom alebo s uznesením vlády.

O náprave rozhodnutí vydaných v správnom konaní platia ustanovenia zákona o správnom konaní.

Šiesta hlava

(1) Zrušujú sa

a) zákon č. 143/1949 Zb. o zmenách v organizácii verejnej správy a v pôsobnosti jej orgánov;

b) zákon č. 65/1960 Zb. o národných výboroch;

c) ustanovenia § 6 a § 7 ods. 1 a 2 zákona č. 32/1963 Zb. o organizácii riadenia poľnohospodárstva;

d) ustanovenia § 13 prvej a druhej vety a § 14 zákona č. 34/1964 Zb. o voľbách do Národného zhromaždenia a do národných výborov;

e) ustanovenia § 29 druhej vety a § 42 druhej vety Hospodárskeho zákonníka č. 109/1964 Zb.;

f) vládne nariadenie č. 66/1960 Zb. o úprave niektorých pomerov poslancov národných výborov a občanov zvolených za členov komisií národných výborov v znení vládneho nariadenia č. 189/1960 Zb.;

g) vládne nariadenie č. 71/1960 Zb. o rozšírení právomoci a zodpovednosti národných výborov a o usporiadaní a činnosti ich orgánov;

h) vládne nariadenie č. 102/1961 Zb. o úprave pôsobnosti národných výborov podľa predpisov o využití nerastného bohatstva;

ch) vládne nariadenie č. 11/1962 Zb. o prehĺbení organizácie riadenia poľnohospodárstva národnými výbormi;

i) vládne nariadenie č. 93/1961 Zb. o spotrebiteľských radách;

j) vládne nariadenie č. 59/1959 Zb. o občianskej kontrole prevádzkární;

k) časť II vyhlášky č. 83/1961 Zb. o úlohách orgánov ROH a národných výborov pri výkone dozoru a starostlivosti o bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci.

(2) Nedotknutý zostáva zákon č. 169/1949 Zb. o vojenských obvodoch.

(3) Doterajšie užšie komisie zriadené podľa osobitných predpisov sa spravujú ustanoveniami o správnych komisiách (§ 57).

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januárom 1968.

Zákon SNR č. 72/1969 Zb. o niektorých opatreniach v organizácii a pôsobnosti národných výborov v Slovenskej socialistickej republike nadobudol účinnosť 1. júlom 1969, zákon SNR č. 115/1970 Zb. o finančných správach, zákon SNR č. 130/1970 Zb. o územnom členení Slovenskej socialistickej republiky a zákon SNR č. 131/1970 Zb. o zriadení krajských národných výborov v Slovenskej socialistickej republike a o opatreniach s tým súvisiacich nadobudli účinnosť 1. januárom 1971, zákon SNR č. 34/1971 Zb., ktorým sa mení a dopĺňa zákon SNR č. 131/1970 Zb. o zriadení krajských národných výborov v Slovenskej socialistickej republike a o opatreniach s tým súvisiacich, nadobudol účinnosť 1. júnom 1971, zákon SNR č. 62/1971 Zb., ktorým sa mení zákon č. 69/1967 Zb. o národných výboroch, nadobudol účinnosť 1. augustom 1971, zákon SNR č. 121/1971 Zb. o ľudovej kontrole v Slovenskej socialistickej republike nadobudol účinnosť 27. októbrom 1971, zákon SNR č. 159/1971 Zb., ktorým sa mení a dopĺňa zákon o národných výboroch a upravuje pôsobnosť národných výborov na niektorých úsekoch štátnej správy, nadobudol účinnosť 1. januárom 1972, zákon SNR č. 52/1982 Zb., ktorým sa mení a dopĺňa zákon o národných výboroch a upravuje pôsobnosť miestnych národných výborov v strediskových obciach, nadobudol účinnosť 1. júlom 1982 a zákon SNR č. 139/1982 Zb., ktorým sa mení a dopĺňa zákon o národných výboroch a upravuje pôsobnosť mestských národných výborov na niektorých úsekoch štátnej správy, nadobudol účinnosť 1. januárom 1983.

Šalgovič v. r.

*) Pôsobnosť a právomoc vyplývajúce z ustanovení § 12 vykonávajú orgány Českej socialistickej republiky.

**) Zákon SNR č. 43/1968 Zb. o hlavnom meste Slovenska Bratislave v znení zákona SNR č. 63/1971 Zb. a zákonného opatrenia Predsedníctva Slovenskej národnej rady č. 90/1971 Zb.

1) § 23 až 28 zákona Slovenskej národnej rady č. 130/1981 Zb. o vnútornom obchode.