Zákon SNR o priestupkoch

(1) Správny orgán vec odloží bez toho, aby začal konanie, ak osoba podozrivá z priestupku

a) požíva výsady a imunity podľa medzinárodného práva alebo podľa zákona,

b) v čase spáchania priestupku nedovŕšila pätnásty rok svojho veku alebo trpela duševnou poruchou, pre ktorú nemohla rozpoznať, že svojím konaním porušuje alebo ohrozuje záujem chránený zákonom, alebo nemohla ovládať svoje konanie,

c) zomrela pred začatím konania.

(2) Správny orgán vec ďalej odloží, keď

a) došlé oznámenie (§ 67 ods. 2) neodôvodňuje začatie konania o priestupku alebo postúpenie veci podľa § 71,

b) o skutku sa vedie trestné stíhanie alebo konanie na inom príslušnom správnom orgáne,

c) o skutku už právoplatne rozhodol správny orgán alebo orgán činný v trestnom konaní alebo sa o skutku rozhodlo v blokovom konaní,

d) o skutku sa už rozhodlo v kárnom alebo disciplinárnom konaní a uložené opatrenie sa považuje za postačujúce,

e) zodpovednosť za priestupok zanikla,

f) návrh na začatie konania o priestupku (§ 68 ods. 2) bol podaný oneskorene.

(3) Rozhodnutie o odložení veci sa nevydáva. O odložení veci sa upovedomí len poškodený.

(1) Priestupky sa prejednávajú z úradnej povinnosti, ak nejde o priestupky, ktoré sa prejednávajú len na návrh (§ 68 ods. 1).

(2) Podkladom na začatie konania o priestupku je oznámenie štátneho orgánu obce, organizácie alebo občana o priestupku, poznatok z vlastnej činnosti správneho orgánu alebo postúpenie veci orgánom činným v trestnom konaní.

(3) Ak správny orgán vec neodloží, ani nezistí dôvod pre postúpenie veci inému orgánu, začne konanie o priestupku bezodkladne, najneskôr do 30 dní.

(4) Ak o to požiada oznamovateľ, upovedomí ho správny orgán do jedného mesiaca od oznámenia o urobených opatreniach.

(5) Konanie o priestupkoch uvedených v § 58 ods. 1 písm. a) sa začína len na základe správy orgánu Zboru národnej bezpečnosti o výsledkoch objasňovania.

(1) Priestupky podľa § 49 ods. 1 písm. b) a d) a priestupky podľa § 50 spáchané medzi blízkymi osobami, ako aj priestupky podľa § 49 ods. 1 písm. a) sa prejednávajú len na návrh postihnutej osoby alebo jej zákonného zástupcu alebo opatrovníka (ďalej len „navrhovateľ“).

(2) Pri priestupku, ktorý možno prejednať len na návrh, možno návrh podať príslušnému správnemu orgánu alebo pri objasňovaní orgánu Zboru národnej bezpečnosti najneskôr do troch mesiacov odo dňa, keď sa navrhovateľ o priestupku alebo o postúpení veci orgánom činným v trestnom konaní dozvedel. V návrhu musí byť uvedené, kto je postihnutou osobou, koho navrhovateľ označuje za páchateľa a kde, kedy a akým spôsobom sa mal priestupok spáchať.

(3) Ak vyjde v konaní o priestupku podľa § 49 ods. 1 písm. b) a d) alebo o priestupku podľa § 50 začatom na návrh najavo, že skutok nebol spáchaný medzi blízkymi osobami, pokračuje sa v konaní z úradnej povinnosti.

(4) Blízkou osobou sa rozumie príbuzný v priamom pokolení, osvojiteľ, osvojenec, súrodenec a manžel; iné osoby v rodinnom či obdobnom pomere sa považujú za osoby navzájom blízke, len ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, právom pociťovala druhá ako vlastnú ujmu.

Správne orgány sú oprávnené požiadať príslušný útvar Zboru národnej bezpečnosti o vykonanie úkonov podľa osobitných právnych predpisov10) v záujme došetrenia skutočností nevyhnutných na prejednanie priestupkov, ak ich nemôžu vykonať vlastnými silami alebo prostriedkami. Do vykonania úkonov v záujme došetrenia správny orgán konanie o priestupku preruší.

(1) Ak uplatnil ten, komu bola priestupkom spôsobená majetková škoda, nárok na jej náhradu v konaní o priestupku (ďalej len „poškodený“), pôsobí správny orgán, ktorý priestupok prejednáva, na to, aby škoda bola dobrovoľne nahradená.

(2) Ak škoda a jej výška bola spoľahlivo zistená, a nebola dobrovoľne nahradená, uloží správny orgán páchateľovi priestupku povinnosť ju nahradiť; inak odkáže poškodeného s jeho nárokom na náhradu škody na súd alebo na iný príslušný orgán.

Správny orgán postúpi vec

a) prokurátorovi alebo orgánu Zboru národnej bezpečnosti, ak skutočnosti nasvedčujú, že ide o trestný čin,

b) orgánu príslušnému podľa osobitného právneho predpisu3) na prejednanie skutku osoby uvedenej v § 10 ods. 1,

c) správnemu orgánu príslušnému na prejednanie skutku, ktorý je iným správnym deliktom než priestupkom.

V konaní o priestupku sú účastníkmi konania

a) obvinený z priestupku,

b) poškodený, ak ide o prejednávanie náhrady majetkovej škody spôsobenej priestupkom,

c) vlastník veci, ktorá môže byť zhabaná alebo bola zhabaná, a to v časti konania týkajúcej sa zhabania veci,

c) navrhovateľ, na návrh ktorého bolo začaté konanie o priestupku podľa § 68 ods. 1.

(1) Občan je obvineným z priestupku, len čo správny orgán vykonal voči nemu prvý procesný úkon. Na takého občana sa hľadí ako na nevinného, kým jeho vina nebola vyslovená právoplatným rozhodnutím.

(2) Obvinený z priestupku má právo vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam, ktoré sa mu kladú za vinu a k dôkazom o nich, uplatňovať skutočnosti a dôkazy na svoju obhajobu, podávať návrhy a opravné prostriedky. K výpovedi ani k priznaniu ho nemožno donucovať.

(1) O priestupku koná správny orgán v prvom stupni ústne pojednávanie. V neprítomnosti obvineného z priestupku možno vec prejednať len vtedy, ak sa odmietne dostaviť na ústne pojednávanie, hoci bol riadne predvolaný, alebo sa nedostaví bez náležitého ospravedlnenia alebo bez dôležitého dôvodu.

(2) Ak je obvineným z priestupku mladistvý, upovedomí správny orgán o nariadenom ústnom pojednávaní aj zákonného zástupcu mladistvého a orgán starostlivosti o dieťa; im sa tiež oznamuje rozhodnutie o priestupku.

(1) Kto má u seba vec dôležitú pre zistenie skutočného stavu veci, alebo vec, ktorú možno vyhlásiť za prepadnutú alebo zhabanú, je povinný ju na výzvu správneho orgánu vydať; ak ju nevydá, môže sa mu vec na základe rozhodnutia správneho orgánu odňať. Odvolanie proti tomuto rozhodnutiu nemá odkladný účinok.

(2) Ak sa vydaná alebo odňatá vec nevyhlási za prepadnutú alebo za zhabanú, musí sa bez zbytočného prieťahu vrátiť tomu, komu nepochybne patrí; inak tomu, kto ju vydal alebo komu bola odňatá.

(1) Správny orgán konanie o priestupku zastaví, ak sa v ňom zistí, že

a) skutok, o ktorom sa koná, sa nestal alebo nie je priestupkom,

b) skutok nespáchal obvinený z priestupku,

c) spáchanie skutku, o ktorom sa koná, nebolo obvinenému z priestupku preukázané,

d) obvinený z priestupku požíva podľa medzinárodneho práva alebo podľa zákona výsady a imunity,

e) obvinený z priestupku v čase spáchania priestupku nedovŕšil pätnásty rok svojho veku alebo trpel duševnou poruchou, pre ktorú nemohol rozpoznať, že svojím konaním porušuje alebo ohrozuje záujmy chránené zákonom, alebo ovládať svoje konanie,

f) zodpovednosť za priestupok zanikla,

g) o skutku už bolo právoplatne rozhodnuté správnym orgánom alebo orágnom činným v trestnom konaní,

h) za priestupok bola uložená bloková pokuta,

ch) o skutku už bolo rozhodnuté v disciplinárnom alebo kárnom konaní a toto rozhodnutie sa považuje za postačujúce,

i) obvinený z priestupku zomrel,

j) navrhovateľ vzal svoj návrh na začatie konania späť alebo sa nedostavil na ústne pojednávanie bez náležitého ospravedlnenia alebo bez dôležitého dôvodu, hoci bol riadne a včas predvolaný,

k) v konaní o urážke na cti došlo ku zmieru,

l) vec bola postúpená podľa § 71 po začatí konania.

(2) Odvolanie proti rozhodnutiu o zastavení konania je prípustné len vtedy, ak bolo konanie zastavené podľa odseku 1 písm. a), b), c) a j); v týchto prípadoch sa rozhodnutie o zastavení konania účastníkom konania oznamuje; v ostatných prípadoch sa rozhodnutie o zastavení konania vyznačí v spise a účastníci konania sa o zastavení konania len upovedomia.

Výrok rozhodnutia o priestupku, ktorým je obvinený z priestupku uznaný vinným, musí obsahovať tiež popis skutku s označením miesta a času spáchania priestupku, vyslovenie viny, druh a výšku sankcie, prípadne rozhodnutie o upustení od uloženia sankcie (§ 11 ods. 3), o započítaní času do času zákazu činnosti (§ 14 ods. 2), o uložení ochranného opatrenia (§ 16), o nároku na náhradu škody (§ 70 ods. 2) a o trovách konania (§ 79 ods. 1).

Pri priestupku urážky na cti sa obvodný úrad pokúsi urazeného na cti a obvineného z priestupku zmieriť.

(1) Občanovi, ktorý bol uznaný vinným z priestupku, ako aj navrhovateľovi, ak bolo konanie začaté na jeho návrh zastavené podľa § 76 ods. 1 písm. a), b), c) alebo j), uloží sa povinnosť uhradiť štátu trovy spojené s prejednaním priestupku. Trovy konania sa uhrádzajú paušálnou sumou, ktorú ustanoví Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky po dohode s Ministerstvom financií Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom.

(2) Povinnosť uhradiť trovy konania nemožno uložiť v blokovom konaní (§ 84), ani v rozkaznom konaní (§ 87).

(3) Z dôvodov hodných osobitného zreteľa možno od uloženia povinnosti uhradiť trovy konania podľa odseku 1 celkom alebo čiastočne upustiť.

(4) Úhrada trov konania je príjmom štátneho rozpočtu Slovenskej republiky.

Rozhodnutie o priestupku nemožno doručiť verejnou vyhláškou.

(1) Proti rozhodnutiu o priestupku môže sa odvolať v plnom rozsahu len obvinený z priestupku, a ak ide o mladistvého, v jeho prospech aj jeho zákonný zástupca a orgán starostlivosti o dieťa.

(2) Poškodený sa môže odvolať len vo veci náhrady škody.

(3) Vlastník zhabanej veci sa môže odvolať len proti časti rozhodnutia, v ktorej sa vyslovuje zhabanie veci.

(4) Pri priestupkoch, ktoré možno prejednať len na návrh, sa môže navrhovateľ odvolať len proti tej časti rozhodnutia, ktorá sa týka vyslovenia viny obvineného z priestupku alebo povinnosti navrhovateľa uhradiť trovy konania; môže sa tiež odvolať proti rozhodnutiu o zastavení konania (§ 76 ods. 2).

(5) Včas podané odvolanie proti rozhodnutiu o priestupku má odkladný účinok, ktorý nemožno vylúčiť.

V odvolacom konaní správny orgán nemôže zmeniť uloženú sankciu v neprospech obvineného z priestupku, ak nezistí nové podstatné skutkové okolnosti.

(1) Rozhodnutie o priestupku, ktorým bola uložená pokuta vyššia ako 2000 Kčs alebo zákaz činnosti na čas dlhší ako šesť mesiacov, alebo prepadnutie alebo zhabanie veci, ktorej hodnota presahuje 2000 Kčs, je preskúmateľné súdom.

(2) Návrh na preskúmanie rozhodnutia o priestupku súdom možno podať až po vyčerpaní riadneho opravného prostriedku v správnom konaní.11)

(3) Na podanie návrhu podľa odseku 2 sú oprávnení účastníci konania (§ 72) v rozsahu, v akom sú oprávnení podať odvolanie (§ 81).

(4) Ak požiada účastník, ktorý podal návrh na preskúmanie rozhodnutia o priestupku súdom, o odloženie výkonu rozhodnutia,12) správny orgán jeho žiadosti vyhovie.

(5) Pri preskúmavaní rozhodnutia o priestupku súdom sa postupuje podľa osobitných predpisov.13)

(1) Za priestupok možno uložiť pokutu v blokovom konaní, ak je spoľahlivo zistený, nestačí dohováranie a obvinený z priestupku je ochotný pokutu (§ 13 ods. 2) zaplatiť.

(2) Proti uloženiu pokuty v blokovom konaní sa nemožno odvolať.

(3) Pokuty v blokovom konaní sú oprávnené ukladať a vyberať správne orgány, v ktorých pôsobnosti je prejednanie priestupkov, osoby nimi poverené a ďalej orgány ustanovené týmto alebo iným zákonom.

(4) V blokovom konaní nemožno prejednať priestupky, o ktorých sa koná len na návrh.

(1) Bloky na ukladanie pokút (ďalej len „pokutové bloky“) vydáva Ministerstvo financií Slovenskej republiky.

(2) Orgány oprávnené ukladať a vyberať pokuty v blokovom konaní odoberajú pokutové bloky od daňového úradu.

(3) Ak nemôže páchateľ priestupku zaplatiť pokutu na mieste, vydá sa mu blok na pokutu na mieste nezaplatenú s poučením o spôsobe zaplatenia pokuty, o lehote jej zaplatenia a následkoch nezaplatenia pokuty. Prevzatie tohto bloku páchateľ priestupku potvrdí.

(4) Poverené osoby sú povinné preukázať, že sú oprávnené ukladať a vyberať pokuty v blokovom konaní. Na pokutových blokoch sa vyznačia údaje o tom, komu, kedy a za aký priestupok bola pokuta v blokovom konaní uložená.

V blokovom konaní môžu prejednávať

a) orgány Zboru národnej bezpečnosti aj priestupky proti poriadku v štátnej správe podľa § 30, § 43 ods. 1 písm. a) a b) a § 44, ako aj podľa § 46, ak k ním došlo na úseku štátnej správy v ich pôsobnosti, na úseku ochrany pred alkoholizmom a inými toxikomániami, priestupky proti verejnému poriadku podľa § 47 a 48, priestupky proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 a priestupky proti majetku podľa § 50,

b) obce priestupky proti verejnému poriadku podľa § 47 a 48, priestupky proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49, priestupky proti majetku podľa § 50, ako aj priestupky proti poriadku v správe vykonávanej obcou (§ 21 ods. 1, § 24 ods. 1 písm. a) a d), § 26 ods. 1, § 27 ods. 1 písm. b), § 30 ods. 1, § 32 ods. 1, § 34 odst. 1, § 35 ods. 1, § 45 a 46) a priestupky porušenia všeobecne záväzného nariadenia obce,

c) orgány štátneho odborného dozoru nad bezpečnosťou práce priestupky proti poriadku v štátnej správe podľa § 21 ods. 1 písm. b), d) a f), § 30 ods. 1 písm. f) a g) a priestupky podľa § 46, ak nimi boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy o bezpečnosti práce, ak sa dopustil niektorého z týchto priestupkov pracovník organizácie alebo podnikateľa v ich priestoroch alebo na ich pracoviskách,

d) orgány hygienickej služby priestupky proti poriadku v štátnej správe podľa § 29 ods. 1 písm. a), b), d), e), g) a h),

e) orgány štátneho dozoru vo veciach životného prostredia priestupky podľa § 45.

(1) Ak je nepochybné, že obvinený z priestupku sa priestupku dopustil a ak vec nebola vybavená v blokovom konaní, môže správny orgán bez ďalšieho konania vydať rozkaz o uložení sankcie za priestupok (§ 13 ods. 2).

(2) Rozkaz nemožno vydať, ak obvinený z priestupku je zbavený spôsobilosti na právne úkony alebo jeho spôsobilosť na právne úkony je obmedzená.

(3) Rozkaz má rovnaké náležitosti ako rozhodnutie o priestupku. Oznamuje sa vždy písomne.

(4) Obvinený z priestupku môže proti rozkazu podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia odpor správnemu orgánu, ktorý rozkaz vydal. Včasným podaním odporu sa rozkaz zrušuje a správny orgán pokračuje v konaní. Obvinenému z priestupku nemožno uložiť iný druh sankcie s výnimkou pokarhania alebo vyššiu výmeru sankcie, než bola uvedená v rozkaze, ak sa pri prejednávaní priestupku nezistia nové podstatné skutkové okolnosti.

(5) Rozkaz, proti ktorému nebol včas podaný odpor, má účinky právoplatného rozhodnutia.

(6) V rozkaznom konaní nemožno prejednať priestupky, o ktorých sa koná len na návrh.

(1) Rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok, o nároku na náhradu škody a o náhrade trov konania možno vykonať do troch rokov od uplynutia lehoty určenej na ich zaplatenie.

(2) Rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok, o nároku na náhradu škody a o náhrade trov konania možno vykonať aj predajom hnuteľných vecí dlžníka.

(3) Rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok, ktorá je príjmom obce (§ 13 ods. 3), vykonáva obvodný úrad.

ČASŤ IV

Ústredným orgánom štátnej správy vo veciach priestupkov je ústredný orgán štátnej správy Slovenskej republiky, do ktorého pôsobnosti patrí úsek štátnej správy, v ktorom došlo k porušeniu povinnosti zakladajúcej priestupok. Ak takto nemožno určiť ústredný orgán štátnej správy, je ním vo veciach pôsobnosti Slovenskej republiky Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky.

Amnestiu vo veciach priestupkov, ktorých prejednávanie patrí do pôsobnosti orgánov Slovenskej republiky, udeľuje vláda Slovenskej republiky uznesením, ktoré sa vyhlasuje v Zbierke zákonov.

(1) Ak postúpi správny orgán Českej republiky priestupok správnemu orgánu Slovenskej republiky preto, že v jeho územnom obvode sa páchateľ priestupku zdržiava alebo má pracovisko, prejedná sa priestupok podľa tohto zákona.

(2) Rozhodnutia vydané v konaní o priestupku správnym orgánom Českej republiky platia aj na území Slovenskej republiky.

(1) O upustení od výkonu zvyšku zákazu činnosti podľa § 14 ods. 3 rozhoduje na návrh osoby, ktorej sa zákaz činnosti uložil, správny orgán, ktorý priestupok prejednal v prvom stupni. Pri mladistvom môže návrh podať aj jeho zákonný zástupca alebo orgán starostlivosti o dieťa.

(2) Proti rozhodnutiu o návrhu podľa odseku 1 sa nemožno odvolať; návrh nemožno podať opätovne.

Dodržiavanie uloženého ochranného opatrenia podľa § 16 písm. a) kontroluje správny orgán, ktorý ho uložil v prvom stupni.

Správny orgán svoje právoplatné rozhodnutie o priestupku zruší, ak zistí, že osoba, ktorá bola uznaná vinnou z priestupku, bola za ten istý skutok súdom právoplatne odsúdená alebo bola obvinenia zbavená. Táto osoba má nárok na vrátenie sumy, ktorú už zaplatila na úhradu pokuty a trov konania.

Správný orgán vyhotovuje spôsobom ustanoveným osobitnými predpismi o registri trestov listy postihu páchateľov devízových priestupkov a zasiela ich registru trestov generálnej prokuratúry; oznamuje mu aj ďalšie údaje významné pre zápis v liste postihu alebo pre zmenu zápisu v ňom.

Ustanovenia o trovách konania sa nevzťahujú na konanie o priestupku začaté pred začiatkom účinnosti tohto zákona.

Ustanovenia o priestupkoch z pôsobnosti federácie platia len do času, kým tieto priestupky a ich prejednávanie neupraví Federálne zhromaždenie zákonom.

Zrušuje sa

1. zákon č. 60/1961 Zb. o úlohách národných výborov pri zabezpečovaní socialistického poriadku v znení neskorších predpisov;

2. vyhláška ministra vnútra č. 61/1961 Zb. o blokovom konaní v znení neskorších predpisov;

3. zákon č. 126/1968 Zb. o niektorých prechodných opatreniach na upevnenie verejného poriadku;

4. § 49 až 51 zákona Slovenskej národnej rady č. 130/1981 Zb. o vnútornom obchode;

5. zákon Slovenskej národnej rady č. 36/1990 Zb. o udeľovaní amnestie vo veciach priestupkov, ktorých prejednávanie patrí do pôsobnosti orgánov Slovenskej socialistickej republiky.

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. októbrom 1990.

F. Mikloško v. r.

V. Mečiar v. r.

1) § 1 ods. 3 zákona SNR č. 46/1989 Zb. o ochrane pred alkoholizmom a inými toxikomániami.

2) § 1 ods. 3 zákona č. 68/1965 Zb. o pobyte cudzincov na území Československej socialistickej republiky.

3) Zákon č. 76/1959 Zb. o niektorých služobných pomeroch vojakov v znení neskorších predpisov.

Zákon č. 100/1970 Zb. o služobných pomeroch príslušníkov Zboru národnej bezpečnosti v znení neskorších predpisov.

Zákon č. 142/1961 Zb. o kárnej zodpovednosti sudcov z povolania v znení neskorších predpisov.

Zákon č. 60/1965 Zb. o prokuratúre v znení neskorších predpisov.

Zákon č. 59/1965 Zb. o výkone trestu odňatia slobody v znení neskorších predpisov.

Rozkaz ministra spravodlivosti Slovenskej socialistickej republiky č. 12/1973, ktorým sa vydáva úplné znenie Poriadku pre výkon trestu odňatia slobody v nápravnovýchovných ústavoch (reg. čiastka 2/1974 Zb.), v znení rozkazov č. 11/1975 a č. 4/1976.

4) Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok).

8) § 7 ods. 1 správneho poriadku.

9) Zákon č. 40/1974 Zb. o Zbore národnej bezpečnosti v znení neskorších predpisov.

10) Najmä zákon č. 40/1974 Zb.

11) § 53 a nasl. správneho poriadku.

12) § 75 správneho poriadku.

13) § 244 a nasl. Občianskeho súdneho poriadku (úplné znenie č. 78/1983 Zb.).