(1) Občanom, ktorí sa považujú za sociálne odkázaných, poskytujú príslušné orgány miestnej štátnej správy 4) a obce5) dávky sociálnej starostlivosti6) na zabezpečenie ich výživy a ostatných základných osobných potrieb a na zabezpečenie nevyhnutných nákladov na domácnosť, prípadne zvýšených nákladov na diétne stravovanie. Pritom zohladňujú celkovú sociálnu a majetkovú situáciu občana.
(2) Pri rozhodovaní o výške dávky sa prihliada na skutočné náklady na zabezpečenie výživy a ostatných základných osobných potrieb a nevyhnutných nákladov na domácnosť posudzovaného občana.
(3) Dávka alebo služba sociálnej starostlivosti, ktorá je podmienená sociálnou odkázanosťou, sa v odôvodnených prípadoch môže poskytnúť aj pri príjme prevyšujúcom sumy určené v § 1 ods. 3 až 5, ak sú skutočné preukázané náklady na zabezpečenie jeho výživy a ostatných základných osobných potrieb a nevyhnutných nákladov na domácnosť odôvodnene vyššie a občan si nemôže tieto náklady uhradiť zárobkovou činnosťou.
S pôsobnosťou pre Slovenskú republiku stráca platnosť § 139 až 142 vyhlášky Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí č. 149/1988 Zb., ktorou sa vykonáva zákon o sociálnom zabezpečení, v znení vyhlášky Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí č. 123/1990 Zb., vyhlášky Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí č. 260/1990 Zb. a vyhlášky Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí č. 313/1990 Zb.