Vyhláška Ministerstva financií Slovenskej republiky o hospodárení s prostriedkami štátneho rozpočtu Slovenskej republiky a o hospodárení rozpočtových a príspevkových organizácií

(1) Zriaďovateľom rozpočtových a príspevkových organizácií je ústredný orgán alebo iná rozpočtová organizácia podľa osobitného zákona.4)

(2) Zriaďovateľ vydá o zriadení organizácie zriaďovaciu listinu, ktorá musí obsahovať

a) označenie zriaďovateľa,

b) názov, sídlo organizácie a jej identifikačné číslo; názov musí vylučovať možnosť zámeny s názvami iných subjektov,

c) dátum zriadenia organizácie,

d) vymedzenie základného účelu a tomu zodpovedajúceho predmetu činnosti,

e) označenie štatutárneho orgánu,

f) vecné a finančné vymedzenie majetku, ku ktorému má organizácia právo hospodárenia,

g) určenie času, na ktorý sa oganizácia zriaďuje.

(3) Rozpočtové a príspevkové organizácie zabezpečia zápis majetku [odsek 2 písm. f)] podľa osobitného predpisu.5)

(4) Za dátum zriadenia rozpočtovej alebo príspevkovej organizácie sa považuje deň uvedený v rozhodnutí zriaďovateľa o zriadení rozpočtovej alebo príspevkovej organizácie.

(5) Rozpočtové a príspevkové organizácie sú svojimi rozpočtami zapojené na rozpočet zriaďovateľa, ktorý garantuje a kontroluje ich činnosť a v prípade zistených nedostatkov prijíma potrebné opatrenia.

(1) Ústredný orgán ako správca kapitoly najmä

a) vypracúva návrh rozpočtu kapitoly a organizuje účasť riadených rozpočtových a príspevkových organizácií na zostavení tohto návrhu; návrh rozpočtu kapitoly predkladá ministerstvu financií v ním stanovenom rozsahu a termíne,

b) rozpisuje schválené záväzné úlohy a limity kapitoly, a to na vlastné hospodárenie a pre rozpočtové a príspevkové organizácie, voči ktorým plní funkciu zriaďovateľa; záväzné úlohy a limity rozpisuje pre jednotlivé rozpočtové a príspevkové organizácie v rozsahu ustanovenom touto vyhláškou alebo osobitným predpisom,

c) otvára alebo potvrdzuje rozpočtové limity pre vlastné hospodárenie, rozpočtové limity rozpočtovým a príspevkovým organizáciám, ktorých je zriaďovateľom, a limity dotácií pre iné subjekty,

d) usmerňuje a kontroluje hospodárenie s rozpočtovými prostriedkami v rámci kapitoly a schvaľuje rozpočtové opatrenia, ktoré možno vykonať bez zmeny záväzných úloh a limitov kapitoly,

e) vypracúva správy o plnení rozpočtu kapitoly, predkladá ich ministerstvu financií a prerokúva ich v orgánoch Národnej rady Slovenskej republiky,

f) vypracúva súhrnné účtovné výkazy za celú kapitolu,

g) vypracúva návrh záverečného účtu kapitoly a organizuje účasť riadených rozpočtových a príspevkových organizácií na zostavení tohto návrhu; návrh záverečného účtu kapitoly predkladá ministerstvu financií v ním stanovenom rozsahu.

(2) Funkciu zriaďovateľa vo vzťahu k ústrednému orgánu ako rozpočtovej organizácii plní pre účely tejto vyhlášky ministerstvo financií, pokiaľ v tejto vyhláške alebo iných všeobecne záväzných právnych predpisoch nie je ustanovené inak.

(3) Pre ústredné orgány sa záväzné úlohy a limity určujú v štátnom rozpočte.

(4) Ústredný orgán môže počas rozpočtového roka upravovať vnútornú štruktúru svojich príjmov a výdavkov, iba ak dodrží záväzné úlohy a limity určené štátnym rozpočtom a finančné vzťahy k rozpočtovým a príspevkovým organizáciám v jeho pôsobnosti.

(1) Odmeňovanie pracovníkov v rozpočtových a príspevkových orgánizáciách upravujú osobitné predpisy.6)

(2) Rozpočtová a príspevková organizácia poskytuje svoje výkony odplatne v súlade s platnými právnymi predpismi.7) Rozpočtové organizácie si navzájom poskytujú výkony bezplatne, ak na ne dostávajú príslušné prostriedky z rozpočtu zriaďovateľa alebo zo štátneho rozpočtu.

(3) Rozpočtová organizácia nemôže vkladať rozpočtové prostriedky do činnosti iných subjektov, nakupovať a emitovať cenné papiere, vystavovať zmenky alebo ich prijímať, ak osobitné predpisy neustanovujú inak. Ústredný orgán môže vložiť rozpočtové prostriedky do činnosti iných subjektov len so súhlasom ministerstva financií.

(4) Rozpočtové a príspevkové organizácie vedú účtovníctvo o svojom majetku a o svojich príjmoch a výdavkoch podľa osobitných predpisov.8) Osobitné predpisy8) tiež určia obsah a spôsob predkladania výkazov rozpočtových a príspevkových organizácií o ich hospodárení.

ŠTVRTÁ ČASŤ

(1) Rozpočtová organizácia hospodári s rozpočtovými prostriedkami, s prostriedkami prijatými od iných subjektov, s dotáciami (grantami) a s prostriedkami z doplnkových zdrojov (§ 21).

(2) Rozpočtová organizácia zostavuje svoj rozpočet príjmov a výdavkov podľa rozpočtovej skladby. Riadi sa pritom záväznými úlohami a limitmi štátneho rozpočtu a ďalšími úlohami a limitmi určenými zriaďovateľom, najmä

a) rozpočtované príjmy celkom,

b) investičné výdavky celkom,

c) neinvestičné výdavky celkom, z toho: mzdové prostriedky, výdavky na činnosť štátnej správy, výdavky na reprezentačné účely,

d) dotácie a príspevky príspevkovým organizáciám a iným subjektom.

(3) Pri dodržaní limitov môže rozpočtová organizácia počas rozpočtového roka upravovať vnútornú štruktúru svojich príjmov a výdavkov.

(4) Zriaďovateľ určí, ktoré vnútorné organizačné jednotky v rámci rozpočtovej organizácie v jeho pôsobnosti budú hospodáriť iba so zvereným preddavkom. Zároveň určí výšku preddavku a obdobie, na ktoré sa poskytuje, prípadne na to splnomocní rozpočtovú organizáciu, na ktorej rozpočet je vnútorná organizačná jednotka hospodáriaca s preddavkom zapojená. Zriaďovateľ, prípadne rozpočtová organizácia, z ktorej rozpočtu sa preddavok poskytuje, zúčtuje príjmy a výdavky týchto vnútorných organizačných jednotiek najneskôr do konca rozpočtového roka.

(5) Vzájomné započítanie príjmov a výdavkov je v rozpočtovej organizácii prípustné, len ak ide o dodatočnú úhradu predtým vynaložených výdavkov v tom istom rozpočtovom roku, ktorou iný subjekt refunduje rozpočtovej organizácii výdavky, ktoré za neho zaplatila.

(6) Rozpočtová organizácia sústreďuje všetky príjmy svojho rozpočtu na svojom príjmovom rozpočtovom účte a realizuje všetky svoje výdavky zo svojho výdavkového rozpočtového účtu, zriadených v banke. Rozpočtová organizácia môže sústreďovať svoje príjmy na iných účtoch a realizovať rozpočtové výdavky z iných účtov len v prípadoch ustanovených touto vyhláškou, prípadne so súhlasom ministerstva financií.

(1) Rozpočtová organizácia obstaráva hmotný majetok9) a financuje jeho technické zhodnotenie10) v rámci limitu investičných výdavkov určeného zriaďovateľom, ak táto vyhláška neustanovuje inak.

(2) Rozpočtová organizácia je oprávnená prekročiť rozpočtový limit investičných výdavkov o prostriedky prijaté od iných subjektov na základe darovacej zmluvy, zmluvy o združení,3) dotácie (grantu) alebo o prostriedky získané z podnikateľskej činnosti. V prípade použitia doplnkových zdrojov odvedie organizácia tieto prostriedky na osobitný príjmový účet štátneho rozpočtu pre doplnkové zdroje a o výšku odvedených prostriedkov môže prekročiť určený limit investičných výdavkov. Nepoužitý zostatok takto prevedených prostriedkov vráti rozpočtová organizácia späť na účet, z ktorého boli poukázané.

(3) Hmotný majetok vylúčený z odpisovania podľa osobitných predpisov,11) nehmotný majetok a opravy hmotného majetku financuje rozpočtová organizácia z neinvestičných prostriedkov.

Rozpočtová organizácia nemôže prijať ani poskytovať úvery alebo vstupovať do úverových vzťahov ako ručiteľ, ak osobitný predpis neustanoví inak.

(1) Rozpočtová organizácia môže združovať prostriedky podľa osobitného predpisu,3) ak týmto združením prostriedkov nevznikne samostatná právnická osoba. Združené prostriedky sa evidujú na samostatnom mimorozpočtovom účte.

(2) Rozpočtová organizácia je oprávnená poskytovať rozpočtové prostriedky v rámci zmluvy o združení iba na takú činnosť, ktorá je v súlade s činnosťou, na ktorú boli tieto prostriedky určené.

(1) Rozpočtová organizácia môže uzatvoriť alebo zmeniť zmluvu o nájme, podľa ktorej prenájom končí prevodom vlastníctva hmotného majetku (leasingová zmluva), len so súhlasom zriaďovateľa.

(2) Na nájom podľa odseku 1 musí rozpočtová organizácia viazať investičné výdavky vo výške zmluvne dohodnutých splátok hradených z neinvestičných výdavkov v jednotlivých rokoch trvania zmluvy, a to aj v prípade, že rozhodnutie o prevode vlastníctva k tomuto majetku bude prijaté až zmenou zmluvy; takáto zmena zmluvy musí byť schválená zriaďovateľom.

(1) Rozpočtová organizácia môže vykonávať podnikateľskú činnosť, ak tak ustanovujú osobitné predpisy.12) Výdavky na túto činnosť musia byť v plnej výške pokryté príjmami z nej. Rozdiel medzi príjmami a výdavkami zostáva v plnom rozsahu ako doplnkový zdroj ďalšieho rozvoja a skvalitňovania činnosti organizácie. Zostatok týchto prostriedkov sa prevádza do nasledujúceho roka.

(2) Rozpočtová organizácia sleduje podnikateľskú činnosť na samostatnom bežnom účte. Príjmy a výdavky z tejto činnosti sa nerozpočtujú.

(3) Príjmy z podnikateľskej činnosti sa môžu použiť najmä na

a) krytie potrieb investičného a neinvestičného charakteru,

b) odmeňovanie pracovníkov, ktorí sa zúčastňujú na podnikateľskej činnosti,

c) združovanie prostriedkov,

d) obstaranie cenných papierov a kapitálový vklad do činnosti iných subjektov.

(4) Týmto nie sú dotknuté ustanovenia osobitných predpisov o financovaní vedľajšieho hospodárstva.13)

PIATA ČASŤ

(1) Príspevková organizácia hospodári podľa svojho rozpočtu nákladov, výkonov a hospodárskeho výsledku. Jej rozpočet zahrňuje tiež príspevky z rozpočtu zriaďovateľa (odvody do rozpočtu zriaďovateľa), prostriedky vlastných finančných fondov, prostriedky prijaté od iných subjektov, prostriedky poskytnuté zo štátnych fondov, prípadne prostriedky získané svojou podnikateľskou činnosťou. Príspevková organizácia nemôže byť zriaďovateľom inej rozpočtovej alebo príspevkovej organizácie ani zakladateľom štátneho podniku.14)

(2) Príspevková organizácia môže vkladať finančné prostriedky ako kapitál do činnosti iných subjektov a nakupovať cenné papiere iných subjektov len z prostriedkov svojho rezervného fondu. Činnosť takéhoto subjektu nemôže bezprostredne súvisieť s činnosťou príspevkovej organizácie.

(3) Príspevková organizácia nemôže vystavovať obligácie a vystavovať a prijímať zmenky.

(1) Finančný vzťah medzi zriaďovateľom a príspevkovou organizáciou je určený záväznými úlohami a limitmi štátneho rozpočtu a ďalšími úlohami a limitmi určenými zriaďovateľom, napríklad

a) príspevok na činnosť organizácie,

b) účelový príspevok na obstaranie hmotného majetku,

c) odvod z prevádzky,

d) odvod z odpisov,

e) výdavky na reprezentačné účely.

(2) Príspevková organizácia uhradzuje výdavky na prevádzkovú činnosť, opravy a údržbu hmotného majetku, ako aj na obstaranie hmotného a nehmotného majetku z vlastných zdrojov. V prípade, že tieto potreby nemôže uhradiť svojimi vlastnými príjmami, zriaďovateľ prispieva na úhradu jej prevádzkovej a bežnej investičnej činnosti.

(3) Výška príspevku a jeho čerpanie v priebehu rozpočtového roka sú viazané na jednotku výkonu, ktoré určí zriaďovateľ po dohode s ministerstvom financií. Ak nie je príspevok viazaný na jednotku výkonu, je organizácia oprávnená čerpať príspevok do výšky určeného príspevku. Príspevok nezahrňuje výdavky na riešenie štátnych objednávok a úloh v oblasti vedy a výskumu.

(4) Zriaďovateľ môže v príspevkovej organizácii uložiť neplánovaný odvod z prevádzky, krátiť alebo zvýšiť príspevok pri zmene a nedodržaní podmienok, za ktorých bol určený finančný vzťah medzi zriaďovateľom a organizáciou.

(5) Zriaďovateľ stanovuje príspevkovej organizácii výšku účelového príspevku na obstaranie ním určeného hmotného majetku. V prípade, že doba realizácie presahuje rozpočtový rok, účelový príspevok sa určí záväzne na celú dobu obstarávania, s orientačným rozdelením na jednotlivé rozpočtové roky. Ak pri obstarávaní dôjde k úspore rozpočtových nákladov (nie v dôsledku zmeny projektu) alebo k prekročeniu rozpočtových nákladov, určený účelový príspevok sa nemení.

(1) Príspevková organizácia môže vykonávať so súhlasom zriaďovateľa podnikateľskú činnosť nad rámec hlavnej činnosti, pre ktorú bola zriadená, iba ak plní úlohy určené zriaďovateľom, výdavky na túto činnosť plne pokrývajú príjmy z nej a prostriedky získané touto činnosťou používa na skvalitňovanie služieb poskytovaných v oblasti hlavnej činnosti.

(2) Príspevková organizácia sleduje podnikateľskú činnosť na samostatnom bežnom účte. Príjmy a výdavky z tejto činnosti sa nerozpočtujú.

(3) Príjmy z podnikateľskej činnosti sa môžu použiť najmä na

a) krytie potrieb investičného a neinvestičného charakteru,

b) odmeňovanie pracovníkov, ktorí sa zúčastňujú na podnikateľskej činnosti,

c) združovanie prostriedkov,

d) splácanie úverov,

e) obstaranie cenných papierov a kapitálový vklad do činnosti iných subjektov.

(1) Odvod z prevádzky sa určí príspevkovej organizácii, ak jej rozpočtované príjmy (výnosy) prekračujú jej rozpočtované výdavky (náklady).

(2) Odvod z odpisov sa výnimočne určí, ak sa počíta s utlmením rozvoja organizácie alebo s jej zrušením.

(3) Príspevková organizácia, ktorá je na rozpočet zriadovateľa zapojená odvodom, vykonáva v priebehu rozpočtového roka preddavkový odvod do rozpočtu zriaďovateľa, a to najneskôr do tretieho kalendárneho dňa pred koncom každého mesiaca.

Odpisovanie hmotného majetku upravujú osobitné predpisy.15)

(1) Príspevková organizácia zriaďuje

a) fond reprodukcie hmotného majetku,

b) rezervný fond.

(2) Ďalšie finančné fondy môže príspevková organizácia zriadiť, ak tak ustanoví osobitný predpis.

(3) Prostriedky získané zo zlepšeného výsledku rozpočtového hospodárenia a z výsledku hospodárenia z podnikaťelskej činnosti po zdanení prevádza príspevková organizácia do rezervného fondu.

(4) Prevod do rezervného fondu vykoná príspevková organizácia preddavkovo koncom roka. Definitívne zúčtovanie prídelu do rezervného fondu vykoná príspevková organizácia po potvrdení oprávnenosti prevodu schválením účtovnej závierky zriaďovateľom.

(1) Rozsah obstarávania hmotného majetku príspevkovej organizácie je určený výškou prostriedkov vo fonde reprodukcie hmotného majetku.

(2) Zdrojom fondu reprodukcie hmotného majetku sú

a) odpisy hmotného majetku,

b) výnos z predaja a likvidácie hmotného majetku,

c) príspevky od iných subjektov podľa uzavretých zmlúv o združovaní prostriedkov,

d) prevody z rezervného fondu,

e) dotácie zo štátnych fondov na obstaranie hmotného majetku,

f) úver,

g) dary a výnosy povolených verejných zbierok,

h) časť príspevku na činnosť vyčlenená organizáciou na obstaranie hmotného majetku organizácie,

i) prostriedky zo štátneho rozpočtu poskytované prostredníctvom rozpočtu zriaďovateľa na obstaranie hmotného majetku.

(3) Fond reprodukcie hmotného majetku sa používa na

a) financovanie obstarávania hmotného a nehmotného majetku,

b) poskytovanie prostriedkov podľa uzavretých zmlúv o združovaní prostriedkov,

c) splátky úverov prijatých ná financovanie potrieb podľa tohto odseku,

d) na financovanie opráv ako doplnkový zdroj.

(4) Účely uvedené v odseku 3 písm. a) a d) sa financujú z tohto fondu bez ohľadu na to, či sú realizované dodávateľsky alebo vo vlastnej réžii.

(1) Rezervný fond sa tvorí zo zlepšeného výsledku rozpočtového hospodárenia. Ďalej sú zdrojom fondu darované prostriedky a výsledok hospodárenia z podnikateľskej činnosti po zdanení.

(2) Zlepšený výsledok hospodárenia nemôže byť dosiahnutý nesplnením úloh, obmedzovaním alebo zhoršovaním kvality služieb alebo zmenou podmienok, za ktorých boli záväzné úlohy a limity organizácii určené.

(3) Rezervný fond sa používa na

a) úhradu rozpočtom nezabezpečených neinvestičných potrieb, vrátane mzdových prostriedkov, pričom výdavky na mzdové prostriedky nesmú prekročiť 20 % prídelu do fondu,

b) doplnenie zdrojov na obstaranie hmotného majetku,

c) úhradu sankcií za porušenie právnych predpisov,

d) splátky úverov a úrokov z nich,

e) úhradu zhoršeného výsledku hospodárenia,

f) krytie časového nesúladu medzi príjmami a výdavkami počas rozpočtového roka,

g) obstaranie cenných papierov a na kapitálový vklad do činnosti iných subjektov,

h) dobrovoľné príspevky a dary.

Príspevková organizácia môže prijímať úvery bez nárokov na štátny rozpočet alebo rozpočet zriaďovateľa, ak je zabezpečená ich návratnosť a splatenie úrokov z výnosu jej hospodárenia, prípadne z jej rezervného fondu. Za tieto úvery štátny rozpočet neručí.

(1) Zmluvy o združení uzatvára príspevková organizácia podľa osobitného predpisu.3) Týmto združením prostriedkov nemôže vzniknúť samostatná právnická osoba.

(2) Príspevková organizácia uskutočňuje platby podľa uzavretej zmluvy len zo zdrojov, ktoré je oprávnená použiť na činnosť, ktorá je predmetom zmluvy.

(3) Prostriedky, ktoré príspevková organizácia získa podľa zmluvy o združení prostriedkov na účelovú investičnú činnosť, sú zdrojom fondu reprodukcie hmotného majetku. Prostriedky určené podľa zmluvy o združení prostriedkov na prevádzkovú činnosť prevedie na konci rozpočtového roka vo výške rozdielu medzi prijatými a vynaloženými prostriedkami na ťarchu alebo v prospech rezervného fondu.

(1) Príspevková organizácia môže uzatvárať zmluvu o nájme, podľa ktorej prenájom končí prevodom vlastníctva hmotného majetku, ak

a) doba nájmu je dlšia ako 40 % doby jej odpisovania podľa osobitného predpisu, najmenej však 3 roky,

b) kúpna cena veci nie je vyššia ako zostatková cena, ktorú by vec mala pri odpisovaní podľa osobitného predpisu.15)

(2) Ak sa predáva vec, ktorá bola predmetom nájomnej (leasingovej) zmluvy uzatvorenej najmenej na tri roky, po jej ukončení nájomcovi v iných prípadoch, než je uvedené v odseku 1, možno tento predaj uskutočniť iba za podmienky, že kúpna cena bude nižšia alebo rovnaká ako zostatková cena, ktorú by mala vec pri odpisovaní podľa osobitného predpisu.

(3) Príspevková organizácia môže uzatvoriť nájomnú (leasingovú) zmluvu podľa odseku 1 len po predložení minimálne troch rôznych ponúk leasingových spoločností okrem ponúk dcérskych spoločností.

(4) Príspevková organizácia môže prenajímať hmotný majetok9) iba so súhlasom zriaďovateľa.

ŠIESTA ČASŤ

(1) Osobitné výdavky rozpočtových a príspevkových organizácií (ďalej len „organizácie“) sú výdavky na

a) zdravotnícke zariadenia organizácií, ak osobitný predpis neustanovuje inak,16)

b) závodné stravovanie podľa osobitného predpisu,17)

c) vzdelávanie pracovníkov, a to na

1. vzdelávacie zariadenia,

2. školenia, sympózia, kongresy a konferencie,

3. periodickú a neperiodickú tlač a iné prostriedky slúžiace na vzdelávanie pracovníkov pre potreby organizácie,

d) zmluvné poistenie a zákonné poistenie zodpovednosti za škody spôsobené prevádzkou motorových vozidiel,

e) ubytovacie zariadenia a ubytovanie pracovníkov v rozsahu určenom osobitnými predpismi,

f) predškolské zariadenia a zariadenia pre výchovu učňov, ak osobitný predpis neustanoví inak,18)

g) rekreačné zariadenia organizácie,

h) reprezentačné a propagačné účely, a to:

1. na pohostenie pri oficiálnych návštevách a na výdavky spojené s pobytom oficiálnych hostí,

2. na občerstvenie účastníkov porád, konferencií a iných pracovných príležitostí,

3. na propagáciu a reklamu, ak bezprostredne súvisia s činnosťou organizácie.

(2) Pre účely tejto vyhlášky sa za oficiálnu návštevu považuje tuzemská alebo zahraničná delegácia, ktorá prerokúva zásadné politické alebo hospodárske otázky. Výdavky spojené s pobytom oficiálnych hostí sú výdavky na ich ubytovanie, stravovanie, dopravu, tlmočenie, vstupné na kultúrny program; vedúci ústredného orgánu môže zahraničnej delegácii v spoločensky nutnej miere poskytnúť primeraný dar. Pre účely tejto vyhlášky sa za občerstvenie považuje káva, čaj, nealkoholické nápoje, prípadne jednoduché jedlo podľa povahy a dĺžky trvania akcie.

(3) Výdavky na reprezentačné účely môžu byť použité iba v prípade, keď si to vyžadujú polické, hospodárske a spoločenské dôvody. Za úroveň a rozsah reprezentačných výdavkov zodpovedá vedúci organizácie.

(4) V štátnom rozpočte sa môže určiť limit osobitných výdavkov súhrnne pre ústredný orgán a organizácie v jeho pôsobnosti. V rámci tohto limitu sa osobitne vyčlení limit výdavkov na reprezentačné a propagačné účely.

(1) Organizácie sú povinné uhradzovať osobitné výdavky v najnutnejšej miere, pri zachovaní maximálnej hospodárnosti a vecnej podloženosti.

(2) Náhrady za prenájom zariadení pre účely upravované touto vyhláškou uhradzujú organizácie z neinvestičných prostriedkov.

SIEDMA ČASŤ

Pri zriaďovaní alebo zrušovaní organizácií, ako aj pri zmene ich podriadenosti a spôsobu financovania musia byť návrhy na zmenu spôsobu financovania predložené najneskôr do 30. júna bežného rozpočtového roka; v rovnakej lehote musia byť vzájomne odsúhlasené pripravované delimitácie a predložené delimitačné protokoly. V delimitačných protokoloch musí byť uvedené, ktoré záväzné úlohy a limity ich rozpočtov budú menené.

Výnimky z tejto vyhlášky môže povoliť na návrh zriaďovateľa v odôvodnených prípadoch ministerstvo financií.

(1) Prídely do osobitných fondov za rok 1992 vykonajú rozpočtové a príspevkové organizácie podľa doterajších predpisov. Prostriedky získané vedľajšou hospodárskou činnosťou prevedú rozpočtové a príspevkové organizácie do svojho rezervného fondu.

(2) Rozpočtové organizácie do konca roka 1993 vyčerpajú prostriedky svojich osobitných fondov podľa doterajších predpisov.

(3) Príspevkové organizácie do konca roka 1993 vyčerpajú prostriedky svojich osobitných fondov okrem fondu reprodukcie základných prostriedkov a rezervného fondu podľa doterajších predpisov. Prostriedky fondu reprodukcie základných prostriedkov prevedú odo dňa účinnosti tejto vyhlášky do fondu reprodukcie hmotného majetku.

(4) Nájom hmotného majetku (§ 20 a 32), ktorý vznikol pred nadobudnutím účinnosti tejto vyhlášky, sa riadi uzatvorenou zmluvou.

(5) Výnimky z finančného hospodárenia rozpočtových a príspevkových organizácií, povolené podľa doterajších predpisov, strácajú platnosť po uplynutí dvoch mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tejto vyhlášky.

Zrušuje sa vyhláška Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 126/1991 Zb. o hospodárení s prostriedkami štátneho rozpočtu a o hospodárení rozpočtových a príspevkových organizácií.

Táto vyhláška nadobúda účinnosť 1. januárom 1993.

Minister:

Ing. Tóth CSc. v. r.

1) § 4 ods. 1 písm. g) zákona NR SR č. 567/1992 Zb. o rozpočtových pravidlách Slovenskej republiky.

2) § 5 zákona NR SR č. 567/1992 Zb.

3) § 829 a nasl. Občianskeho zákonníka.

4) Napr. zákon SNR č. 542/1990 Zb. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve.

5) Zákon č. 265/1992 Zb. o zápisoch vlastníckych a iných vecných práv k nehnuteľnostiam.

Zákon SNR č. 266/1992 Zb. o katastri nehnuteľností v Slovenskej republike.

6) Napr. zákon č. 1/1992 Zb. o mzde a odmene za pracovnú pohotovosť a priemernom zárobku.

Zákon č. 143/1992 Zb. o plate a odmene za pracovnú pohotovosť v rozpočtových organizáciách a niektorých ďalších organizáciách a orgánoch.

7) Zákon č. 526/1990 Zb. o cenách.

8) Zákon č. 563/1991 Zb. o účtovníctve.

9) § 26 zákona č. 286/1992 Zb. o daniach z príjmov.

10) § 33 zákona č. 286/1992 Zb.

11) § 27 zákona č. 286/1992 Zb.

12) Napr. zákon č. 172/1990 Zb. o vysokých školách.

13) Napr. nariadenie vlády ČSSR č. 137/1989 Zb. o závodnom stravovaní.

14) Zákon č. 111/1990 Zb. o štátnom podniku.

15) Zákon č. 286/1992 Zb.

16) Zákon č. 20/1966 Zb. o starostlivosti o zdravie ľudu v znení zákona č. 419/1991 Zb. (úplné znenie č. 96/1991 Zb.).

17) Nariadenie vlády ČSSR č. 137/1989 Zb. o závodnom stravovaní.

18) Zákon č. 29/1984 Zb. o sústave základných a stredných škôl (školský zákon) v znení neskorších predpisov.

Zákon SNR č. 542/1990 Zb.