Zákon o starostlivosti o zdravie ľudu (úplné znenie s pôsobnosťou pre Slovenskú republiku, ako vyplýva z neskorších zmien a doplnení)

(1) Na zabezpečenie celoštátneho dozoru na opatrenia na ochranu prírodných liečebných kúpeľov a prírodných liečivých zdrojov a na ich využitie je na ministerstve zdravotníctva zriadený Inšpektorát kúpeľov a žriediel; Inšpektorátu kúpeľov a žriediel patrí najmä

a) sledovať hydrologické, klimatické, geologické a vegetačné pomery z hľadiska potrieb rozvoja kúpeľníctva a pripravovať opatrenia potrebné na ochranu prírodných liečebných kúpeľov a prírodných liečivých zdrojov,

b) dozerať na dodržiavanie kúpeľných štatútov a opatrení na ochranu prírodných liečebných kúpeľov a prírodných liečivých zdrojov,

c) vykonávať vyšetrenia a podávať návrhy alebo záväzné posudky pri vyhlasovaní miest za kúpeľné, pri vyhlasovaní prírodných zdrojov za liečivé, pri vypracovaní kúpeľných štatútov, pri určovaní ochranných pásiem a iných ochranných opatrení, pred schválením územných plánov, vydaním územných rozhodnutí a schválením projektov týkajúcich sa kúpeľného miesta alebo ochranného pásma,

d) pripravovať vymedzenie ochranných pásiem a ustanovovať nevyhnutné dočasné opatrenia.

(2) Inšpektorát kúpeľov a žriediel za porušenie právnych predpisov na ochranu prírodných liečebných kúpeľov, prírodných liečivých zdrojov a zdrojov prírodných minerálnych vôd stolových ukladá pokuty.

(3) Pracovníci Inšpektorátu kúpeľov a žriediel postupujú pri plnení svojich úloh v organizáciách podliehajúcich hlavnému dozoru štátnej banskej správy v úzkej súčinnosti s jej orgánmi.

(1) Pokuta podľa § 72 ods. 2 sa uloží organizácii, ktorá

a) poruší zákaz ustanovený štatútom kúpeľného miesta,

b) poruší zákaz ustanovený v ochrannom pásme prírodných liečivých zdrojov, zdrojov prírodných minerálnych vôd stolových a klimatické podmienky vhodné na liečenie,

c) svojvoľne vykoná činnosť ohrozujúcu alebo poškodzujúcu prírodné liečivé zdroje, zdroje prírodných minerálnych vôd stolových, klimatické podmienky vhodné na liečenie a prírodné prostredie vo vnútornom kúpeľnom území,

d) nesplní podmienky určené v záväznom posudku alebo nevyhnutnom dočasnom ochrannom opatrení vydanom Inšpektorátom kúpeľov a žriediel alebo v inom ochrannom opatrení,

e) nevykoná povinnosti určené pre užívanie prírodného liečivého zdroja alebo zdroja prírodnej minerálnej vody stolovej.

(2) Uložením pokuty podľa odseku 1 nie je dotknutá zodpovednosť organizácie podľa predpisov o náhrade škody.

Pokutu možno uložiť do jedného roka odo dňa, keď sa Inšpektorát kúpeľov a žriediel dozvedel alebo zistil nesplnenie povinnosti uloženej týmto zákonom alebo predpismi vydanými na jeho vykonanie, najneskoršie však do troch rokov odo dňa porušenia povinností.

(1) Organizácii možno uložiť pokutu až do výšky 1 000 000 Kčs.

(2) Pri ukladaní pokuty sa prihliada najmä na mieru ohrozenia prírodných liečebných kúpeľov, prírodných liečivých zdrojov a zdrojov prírodných minerálnych vôd stolových a rozsah škodlivých následkov, ako aj na to, či organizácia už v minulosti tieto zdroje ohrozila.

(3) V rozhodnutí o uložení pokuty sa určí aj lehota, v ktorej sa má odstrániť nedostatok. Ak organizácia nedostatok neodstráni, uloží sa jej ďalšia pokuta až do výšky dvojnásobku pokuty uloženej podľa odseku 1.

(4) Výnos z pokút je príjmom štátneho rozpočtu Slovenskej republiky.

(5) Pokuta je splatná do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bola uložená. Organizácia je povinná zaplatiť za každý deň omeškania penále vo výške jedného promile z uloženej pokuty.

(6) Orgán, ktorý pokutu vymáha, môže povoliť odklad zaplatenia pokuty alebo jej platenie v splátkach.

Ustanovenia § 72a až 72c sa nevzťahujú na prípady, keď možno organiácii uložiť pokutu podľa predpisov o vodnom hospodárstve, o opatreniach proti znečisťovaniu ovzdušia, o štátnom odbornom dozore nad bezpečnosťou práce a o dozore štátnej banskej správy o využívaní ložísk nerastov.7)

(Zrušený)

Štátnu správu na úseku zdravotníctva vykonávajú na obvodných úradoch štátni obvodní lekári a na okresných úradoch štátni okresní lekári.

(1) Starostlivosť o vytváranie a ochranu zdravých životných podmienok v obvodoch a okresoch odborne usmerňujú obvodné úrady a okresné úrady prostredníctvom ústavov hygieny a epidemiológie.

(2) Okresnému hygienikovi patrí

a) spolupracovať s ostatnými orgánmi a zložkami miestnej štátnej správy a obcami a so zložkami hospodárskych a kultúrnych organizácií na ich úlohách pri vytváraní a ochrane zdravých životných podmienok a dozerať, ako jednotlivé odvetvia a oganizácie plnia v rámci svojej posôbnosti tieto úlohy,

b) podávať záväzné posudky podľa § 4,

c) riadiť, vykonávať a zabezpečovať hygienický dozor a dávať záväzné pokyny na odstránenie zistených závad, včítane zákazu určitej činnosti a príkazu na zničenie zdravotne závadných požívatín a iných výrobkov alebo na ich použitie pre iné účely,

d) riadiť a pokiaľ je to potrebné aj vykonávať a zabezpečovať opatrenia proti vzniku a šíreniu prenosných chorôb a chorôb z povolania a ustanoviť mimoriadne opatrenia pri epidémii,

e) riadiť a pokiaľ je to potrebné aj vykonávať a zabezpečovať opatrenia na zdravotnícku ochranu štátnych hraníc.

(3) Okresný úrad plní úlohy uvedené v odseku 2 vo veciach presahujúcich obvodný význam alebo v prípadoch, posúdenie ktorých nemožno zabezpečiť v obvode.

(4) Okresný úrad kontroluje činnosť obvodného úradu, pomáha mu pri zabezpečovaní odbornej úrovne práce a dáva mu príkazy a pokyny vo veciach okresného významu.

(1) Orgány hygienickej služby a pracovníci Inšpektorátu kúpeľov a žriediel sú oprávnení pri plnení svojich úloh vstupovať do všetkých závodov, zariadení a objektov, odoberať v potrebnom množstve a rozsahu vzorky pre vyšetrovanie a požadovať potrebné doklady a údaje.

(2) Ustanovenie odseku 1 sa vzťahuje aj na odborných pracovníkov poverených ministrom zdravotníctva Slovenskej republiky výkonom oprávnení uvedených v § 71 ods. 2 písm. d) až f), na odborných pracovníkov ústavov hygieny a epidemiológie poverených obvodnými úradmi a okresnými úradmi výkonom oprávnení uvedených v § 75 ods. 2 písm. c) až e) a na odborných pracovníkov zdravotníckych obvodov, prípadne i ďalších lekárov, pokiaľ plnia úlohy uvedené v § 16 ods. 2.

DRUHÁ HLAVA

(1) O právach a povinnostiach občanov, ktoré vznikajú v súvislosti s poskytovaním zdravotníckych služieb, rozhodujú lekári alebo osobitné komisie v zdravotníckych zariadeniach.

(2) Ak sa občan nazdáva, že rozhodnutie vydané lekárom alebo osobitnou komisiou v súvislosti s poskytovaním zdravotníckej starostlivosti je nesprávne, môže podať odvolanie, o ktorom rozhoduje vedúci zdravotníckeho zariadenia; jeho rozodnutie je konečné. Vedúci zdravotníckeho zariadenia rozhodne vo veci na návrh odbornej komisie, ktorú na ten účel zriadi.

(3) Odvolanie možno podať do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia a vo veciach dočasnej pracovnej neschopnosti do troch dní odo dňa oznámenia alebo doručenia rozhodnutia.

(4) Ak tento zákon neustanovuje inak, na rozhodovanie v súvislosti s poskytovaním zdravotníckej starostlivosti sa vzťahujú všeobecné právne predpisy o správnom konaní.8)

(5) Pri nedodržaní liečebného režimu a pri kontrole posudzovania spôsobilosti na prácu so zreteľom na účelné vynakladanie prostriedkov na sociálne zabezpečenie rozhodne o ukončení dočasnej pracovnej neschoponosti príslušná správa sociálneho zabezpečenia so súhlasom ošetrujúceho lekára podľa osobitných predpisov vydaných Ministerstvom práce a sociálnych vecí Slovenskej republiky po dohode s ministerstvom zdravotníctva.

(6) Na posúdenie prípadov, v ktorých vznikli pochybnosti, či sa pri výkone zdravotníckych služieb dodržal správny postup, prípadne či sa ublížilo na zdraví zriaďuje ministerstvo zdravotníctva znalecké komisie. Podrobnosti upraví ministerstvo zdravotníctva všeobecne záväzným právnym predpisom.

ŠIESTA ČASŤ

(1) Liečebno-preventívna starostlivosť sa môže poskytovať aj v neštátnych zdravotníckych zariadeniach, ktorými sú najmä charitatívne zdravotnícke zariadenia, cirkevné zdravotnícke zariadenia, súkromné zdravotnícke zariadenia a iné zdravotnícke zariadenia, a v iných štátnych zdravotníckych zariadeniach, ktorými sú najmä univerzitné a fakultné zdravotnícke zariadenia.

(2) Do vydania osobitného zákona podľa § 11 ods. 4 môžu neštátne zdravotnícke zariadenia uvedené v odseku 1 poskytovať liečebno-preventívnu starostlivosť na základe povolenia ministerstva zdravotníctva a za podmienok ním určených.

(1) Náhradu nákladov a škôd vzniknutých plnením povinností pri starostlivosti o zdravie ľudu, najmä vykonávaním nariadených hygienických a protiepidemických opatrení a opatrení na ochranu prírodných liečebných kúpeľov a prírodných liečivých zdrojov alebo odberom vzoriek na tieto účely, prípadne príspevok na krytie takýchto nákladov alebo škôd poskytuje štát, len ak to ustanovujú predpisy vydané podľa tohto zákona alebo iné predpisy.9)

(2) O náhrade škody vzniknutej pri poskytovaní zdravotníckych služieb platia ustanovenia Občianskeho zákonníka; aj keď povinnosť na náhradu škody nevznikla, môže štát v mimoriadnych prípadoch hodných osobitného zreteľa poskytnúť poškodenému príspevok.

(3) Predpisy vydané na vykonanie tohto zákona ustanovia, kedy sa škoda na zdraví spôsobená očkovaním nariadeným pre určité skupiny pracovníkov vzhľadom na povahu ich pracovných úloh považuje za pracovný úraz.

(1) Úlohy ustanovené na ochranu zdravia ľudu inými predpismi v súvislosti s ochranou iných spoločenských záujmov sú povinné orgány a organizácie určené takýmito predpismi plniť podľa zásad tohto zákona a v úzkej vzájomnej spolupráci s orgánmi a zariadeniami v ňom uvedenými. To sa týka najmä ochrany zdravia podľa pracovnoprávnych predpisov (predovšetkým na zabezpečenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci), predpisov o využití nerastného bohatstva, o vodnom hospodárstve, o veterinárnej starostlivosti a o štátnej poľnohospodárskej, potravinárskej a obchodnej inšpekcii. Orgány ustanovené v týchto predpisoch a zdravotnícke orgány úzko spolupracujú. Spôsob tejto spolupráce sa podrobne vymedzuje dohodou zúčastnených ústredných orgánov.

(2) Predpisy upravujúce podrobnejšie úlohy uvedené v odseku 1 a technické normy, pokiaľ sa týkajú starostlivosti o zdravie ľudu podľa tohto zákona, vydávajú sa po dohode s ministerstvom zdravotníctva.

(3) Pokiaľ pri rozhodovaní o záujmoch chránených inými predpismi riešia orgány podľa nich zriadené aj súvisiace otázky starostlivosti o zdravie ľudu podľa tohto zákona, najmä zabezpečenie zdravých životných podmienok, vydávajú svoje rozhodnutia po dohode s orgánmi príslušnými podľa tohto zákona, prípadne v súlade s ich záväzným posudkom. Táto zásada platí aj vtedy, ak orgány podľa tohto zákona pri opatreniach pri starostlivosti o zdravie ľudu rozhodujú zároveň o ochrane súvisiacich záujmov podľa iných predpisov. Na rozhodnutie je príslušný vždy orgán, do pôsobnosti ktorého spadá ochrana prevažujúceho záujmu.

(4) Orgány a organizácie uvedené v tomto zákone, pokiaľ plnia úlohy výroby, zásobovania a výdaja liečiv a zdravotníckych potrieb pre účely veterinárnej starostlivosti, postupujú podľa zásad ustanovených ministerstvom zdravotníctva po dohode s ministerstvom poľnohospodárstva a lesného hospodárstva a v spolupráci s príslušnými orgánmi a zariadeniami veterinárnej starostlivosti.

(5) Pôsobnosť ministerstva poľnohospodárstva a lesného hospodárstva podľa zákona č. 66/1961 Zb. o veterinárnej starostlivosti, najmä vo veciach tlmenia nákaz a iných hromadných ochorení zvierat a pri výrobe, dovoze a distribúcii veterinárnych biopreparátov, a pôsobnosť odborne spôsobilých veterinárnych pracovníkov pri zabezpečovaní zdravotnej nezávadnosti potravín a surovín živočíšneho pôvodu včítane prehliadky jatočných zvierat a mäsa je nedotknutá.

(1) Organizáciu a výkon zdravotníckych služieb v ozbrojených silách a bezpečnostných zboroch upravujú príslušní ministri obdobne podľa zásad tohto zákona.

(2) Hygienickú a protiepidemickú službu v ozbrojených silách a bezpečnostných zboroch vykonávajú ich príslušné orgány.

(3) Ak na zabezpečenie starostlivosti o zdravie ľudu sú potrebné opatrenia všeobecnej povahy alebo ich jednotné vykonávanie, postupujú orgány ozbrojených síl a bezpečnostných zborov v úzkej súčinnosti s orgánmi štátnej zdravotnej správy. Ak ide o zamedzenie vzniku a šírenia prenosných chorôb, orgány ozbrojených síl a bezpečnostných zborov urobia vo svojej pôsobnosti potrebné opatrenia v súlade so všeobecnými opatreniami nariadenými orgánmi hygienickej služby.

(4) Súčinnosť orgánov ozbrojených síl a bezpečnostných zborov a orgány šatátnej zdravotnej správy pri vykonávaní tohto zákona upravia ministerstvá zdravotníctva, národnej obrany a vnútra.

(5) Organizáciu a výkon zdravotníckych služieb na železniciach upraví minister dopravy po dohode s ministrom zdravotníctva.

Na dovŕšenie obsahovej a organizačnej jednoty zdravotníctva môže vláda po vytvorení potrebných predpokladov začleniť do jednotnej zdravotníckej sústavy niektoré zdravotnícke služby riadené dosiaľ inými ústrednými orgánmi než ministerstvom zdravotníctva a pritom upraviť aj ich organizáciu, vykonávanie a riadenie. Do času, kým tak vláda urobí, postupuje sa podľa doterajších predpisov.

Vláda vydáva nariadením predpisy o jedoch a látkach škodlivých zdraviu. Predpisy vydané na vykonávanie tohto zákona upravia aj otázky pohrebníctva.

(1) Zrušujú sa

1. zákon č. 271/1949 Zb. o výrobe a distribúcii liečiv;

2. zákon č. 170/1950 Zb. o zdravotníckych povolaniach;

3. zákon č. 103/1951 Zb. o jednotnej preventívnej a liečebnej starostlivosti v znení zákonného opatrenia č. 64/1955 Zb., zákona č. 17/1957 Zb. a zákona č. 78/1959 Zb.;

4. zákon č. 4/1952 Zb. o hygienickej a protiepidemickej starostlivosti v znení zákona č. 18/1957 Zb.;

5. zákon č. 43/1955 Zb. o československých kúpeľoch a žriedlach;

6. vládne nariadenie č. 24/1951 Zb. o lekároch;

7. vládne nariadenie č. 25/1951 Zb. o dentistoch;

8. vládne nariadenie č. 77/1951 Zb. o stredných zdravotníckych pracovníkoch;

9. vládne nariadenie č. 14/1952 Zb. o nižších zdravotníckych pracovníkoch;

10. vládne nariadenie č. 44/1952 Zb. o lekárnikoch;

11. vládne nariadenie č. 51/1952 Zb. o poskytovaní preventívnej a liečebnej starostlivosti vojenským a vojnovým poškodencom a obetiam vojny a fašistickej perzekúcie;

12. nariadenie ministra zdravotníctva č. 37/1950 Zb. o zabezpečení výroby a dovozu hodnotných liečiv;

13. nariadenie ministra zdravotníctva č. 5/1952 Zb. o dobrovoľných darcoch krvi;

14. nariadenie ministra zdravotníctva č. 11/1953 Zb. o zdravotných obvodoch;

15. nariadenie ministra zdravotníctva č. 87/1953 Zb. o hygienickej a protiepidemickej ochrane vody;

16. nariadenie ministra zdravotníctva č. 24/1954 Zb. o hygienickej a protiepidemickej ochrane vzduchu;

17. nariadenie ministra zdravotníctva č. 25/1954 Zb. o hygienickej a protiepidemickej ochrane pôdy;

18. nariadenie ministra zdravotníctva č. 8/1955 Zb. o pohrebníctve;

19. nariadenie ministra zdravotníctva č. 40/1955 Zb. o boji proti prenosným chorobám;

20. nariadenie ministra zdravotníctva č. 42/1956 Zb. o hygienickej ochrane práce.

(2) Zákonné opatrenie č. 23/1955 Zb. o jedoch a látkach škodlivých zdraviu sa zrušuje dňom, ktorý ustanoví vláda nariadením podľa § 82.

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. júlom 1966.

Článok IV

Zrušuje sa vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej socialistickej republiky č. 19/1975 Zb. o sústave zdravotníckych zariadení.

Zákon Slovenskej národnej rady č. 196/1990 Zb. z 18. mája 1990 nadobudol účinnosť 1. septembrom 1990, zákon Slovenskej národnej rady č. 419/1991 Zb. z 24. septembra 1991 nadobudol účinnosť 1. novembrom 1991 a zákon Slovenskej národnej rady č. 27/1992 Zb. nadobudol účinnosť 23. januárom 1992.

F. Mikloško v. r.

1) § 1 Hospodárskeho zákonníka.

2) Zákon č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov (napr. Slovenská lekárska komora, Slovenská komora zubných lekárov, Slovenská lekárnická komora. Asociácia vysokoškolsky vzdelaných pracovníkov v zdravotníctve, Slovenská únia stredných zdravotníckych pracovníkov, Únia zubných technikov).

3) Smernice Ministerstva zdravotníctva Slovenskej socialistickej republiky č. Z-7709/1970-B/1 z 20. mája 1970 o posudzovaní spôsobilosti na prácu, reg. v čiastke 24/1970 Zb., v znení smerníc Ministerstva zdravotníctva Slovenskej socialistickej republiky z 15. decembra 1971 č. Z-10839/1971-B/1., reg. v čiastke 13/1972 Zb., a v znení vyhlášky Ministerstva práce a sociálnych vecí Slovenskej republiky č. 356/1991 Zb. o kontrole dodržiavania liečebného režimu.

4) § 1 ods. 4, § 15 písm. g) bod 3 zákona Slovenskej národnej rady č. 543/1990 Zb. o štátnej správe sociálneho zabezpečenia.

5) Čl. 8 ods. 6 ústavného zákona č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza LISTINA ZÁKLADNÝCH PRÁV A SLOBÔD ako ústavný zákon Federálneho zhromaždenia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky.

6) § 360a a 360b Hospodárskeho zákonníka.

7) Nariadenie vlády Slovenskej socialistickej republiky č. 31/1975 Zb. o pokutách za porušenie povinností ustnovených na úseku vodného hospodárstva.

Zákon č. 35/1967 Zb. o opatreniach proti znečisťovaniu ovzdušia.

Zákon č. 174/1968 Zb. o štátnom odbornom dozore nad bezpečnosťou práce.

Zákon Slovenskej národnej rady č. 51/1988 Zb. o banskej činnosti, výbušninách a o štátnej banskej správe.

8) Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok).

9) Zákonníky: č. 40, 109/1964 Zb., č. 65/1965 Zb. Zákony: č. 27/1950 Zb., č. 54/1956 Zb., č. 103/1964 Zb. Vládna vyhláška: č. 40/1963 Zb.