Vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej socialistickej republiky o opatreniach proti prenosným chorobám

(1) Veterinárny lekár je povinný hlásiť orgánu hygienickej služby prostredníctvom príslušného orgánu veterinárnej starostlivosti každé ochorenie alebo podozrenie z ochorenia zvieraťa na chorobu prenosnú na človeka, na ktorú sa vzťahuje povinnosť hlásenia, a uhynutie zvieraťa na takéto ochorenie.

(2) Okresný hygienik bez meškania upovedomí príslušný orgán veterinárnej starostlivosti a krajského hygienika o každom ochorení alebo podozrení z ochorenia človeka na besnotu, slezinnú sneť a sopľavku, prípadne na iné choroby prenosné zo zvierat na človeka, ktoré určí hlavný hygienik po dohode s Ministerstvom poľnohospodárstva a výživy Slovenskej socialistickej republiky.

Federálne ministerstvo zahraničných vecí hlási hlavnému hygienikovi výskyt ochorení nášho občana v zahraničí na mor, choleru a žltú zimnicu alebo na inú závažnú prenosnú chorobu.

Orgán hygienickej služby alebo ošetrujúci lekár bez meškania je povinný urobiť hlásenie prokurátorovi alebo orgánu Zboru národnej bezpečnosti, ak sa osoby, u ktorých sa zistilo ochorenie na prenosnú chorobu podľa osobitných predpisov12) alebo je u nich podozrenie z takéhoto ochorenia alebo nákazy, odmietajú podrobiť lekárskemu vyšetreniu, potrebným skúškam, liečeniu a izolácii (§ 25 ods. 1) alebo ak zistí inú skutočnosť zakladajúcu podozrenie zo spáchania niektorého z trestných činov šírenia nákazlivej choroby alebo ohrozovania pohlavnou chorobou.12)

(1) Pracovníci zdravotníckych zariadení vykonávajú potrebné vyšetrovania v súvislosti s výskytom prenosných chorôb (ďalej len „epidemiologické vyšetrovanie“) v úzkej spolupráci s národnými výbormi, vedením podnikov, závodov a organizácií, s orgánmi Revolučného odborového hnutia, s Československým červeným krížom a s inými spoločenskými organizáciami, a ak ide o chorobu prenosnú zo zvierat na človeka, vždy aj s odborne spôsobilými pracovníkmi veterinárnych zariadení.

(2) Epidemiologické vyšetrovania sa vykonávajú na všetkých miestach, kde možno v súvislosti s ochorením zistiť okolnosti dôležité na zistenie ohniska nákazy a na posúdenie príčin a ciest šírenia chorôb a kde treba vykonať potrebné epidemiologické opatrenia.

Tretí oddiel

(1) Laboratórne vyšetrovanie a skúmanie materiálu, ktorý obsahuje choroboplodné zárodky alebo pri ktorom je podozrenie, že takéto zárodky obsahuje (ďalej len „materiál obsahujúci choroboplodné zárodky“), možno vykonávať len v zdravotníckych a veterinárnych zariadeniach, ako aj vo výskumných ústavoch, učilištiach a závodoch, v ktorých takéto vyšetrovanie a skúmanie súvisí s ich činnosťou, vrátane mikrobiologickej kontroly potravinárskych a iných výrobkov.

(2) Odoberať materiál, ktorý obsahuje choroboplodné zárodky od osôb chorých, podozrivých z ochorenia alebo z nákazy, alebo zomretých na prenosnú chorobu, ako aj od zvierat chorých na chorobu prenosnú na človeka alebo od zvierat podozrivých alebo uhynutých na takú chorobu a laboratórne vyšetrovať a skúmať takýto materiál môže len lekár, veterinárny lekár alebo iné osoby, ktoré majú na to osobitnú spôsobilosť a ktoré určí vedúci zariadenia, ústavu, učilišťa alebo závodu.

(3) Pri zaobchádzaní s materiálom obsahujúcim choroboplodné zárodky, najmä pri jeho zasielaní, musia sa urobiť také opatrenia, aby nemohlo byť ohrozené okolie.

Štvrtý oddiel

Ochranné opatrenia pred zavlečením prenosných chorôb zo zahraničia sa vykonávajú na určených hraničných priechodoch cestných, železničných, riečnych a leteckých. Ak z výnimočných dôvodov osoby oprávnene prekračujú hranice na iných miestach, určí pohraničný orgán v spolupráci s príslušným krajským hygienikom miesto, kde sa ochranné opatrenia vykonajú.

(1) Karanténa a izolácia sa vykonávajú v zdravotníckych zariadeniach, prípadne v iných zariadeniach určených orgánmi hygienickej služby.

(2) Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej socialistickej republiky určí v prípade potreby po prerokovaní so zúčastnenými ústrednými orgánmi vecné vybavenie pohraničných priechodov na ochranu štátnych hraníc pred zavlečením prenosných chorôb zo zahraničia.

(1) Pri medzinárodnej doprave osôb, zvierat a vecí vyžadujú sa doklady v súlade s medzinárodnými dohodami.9)

(2) Tovar (s výnimkou zvierat), ktorý sa prepravuje cez československé štátne územie, sa nepodrobuje ochranným opatreniam, ak sa neprekladá a je riadne zabalený v pôvodnom obale.

(3) Ustanovenie odseku 2 sa primerane vzťahuje aj na obaly, v ktorých je tovar zabalený.

(1) Ochranné opatrenia, ak ich vykonávanie nevyplýva priamo z predchádzajúcich ustanovení, nariaďuje hlavný hygienik alebo ním splnomocnené orgány hygienickej služby. Ochranné opatrenia na železničných pohraničných priechodoch sa vykonávajú v spolupráci s hygienickou službou železníc.

(2) Popri osobitných povinnostiach uložených podľa predchádzajúcich ustanovení majú všetky orgány a organizácie, ako aj jednotliví občania povinnosť urobiť podľa pokynov orgánov hygienickej služby všetky opatrenia potrebné na hygienickú a protiepidemickú ochranu štátnych hraníc a dodržiavať ich vykonávanie v rámci svojej pôsobnosti alebo pri svojej činnosti.

(3) Pre dovoz a prepravu zvierat, potravín a surovín živočíšneho pôvodu, pre veterinárne zdravotné prehliadky a pre karanténu zvierat platia osobitné predpisy.

TRETÍ DIEL

(1) Štát znáša náklady:

a) na diagnostické vyšetrovania potrebné na opatrenia proti vzniku a šíreniu prenosných chorôb, ako aj na všetky potrebné skúšky pred očkovaním, vrátane nákladov na cestu vyšetrovanej osoby do zariadenia, kde sa vyšetrovanie vykonáva, a späť,

b) na ochranné očkovanie proti prenosným chorobám,

c) na izoláciu osôb chorých na prenosné choroby a podozrivých z ochorenia, vykonávanú v príslušnom zdravotníckom zariadení, vrátane nákladov na ich prepravu do tohto zariadenia a späť,

d) na nariadenú karanténu osôb podozrivých z nákazy, vrátane prepravy do karanténneho zariadenia a späť, ak sa vykonáva v zdravotníckom zariadení; ak sa vykonáva mimo zdravotníckeho zariadenia, môže štát znášať len vyššie náklady, ktoré preukázateľne vznikli v súvislosti s jej vykonávaním,

e) na prostriedky na ohniskovú dezinfekciu, ktoré predpíše lekár alebo poskytne hygienická služba,

f) na ničenie škodlivých živočíchov v ohniskách nákaz, ktoré môžu prenášať choroboplodné zárodky, ak to bolo nariadené ako súčasť likvidácie alebo tlmenia ohniska nákazy.

(2) Štát znáša aj náklady na epidemiologické vyšetrovanie alebo skúmanie.

(3) Náklady na liečenie prenosných chorôb sa vrátane cestovných nákladov uhrádzajú podľa predpisov o poskytovaní liečebno-preventívnej starostlivosti.13)

V osobitných prípadoch môže štát znášať určité náklady na ničenie živočíchov, ktoré prenášajú choroboplodné zárodky, alebo na hromadné ničenie a prevenciu ďalšieho šírenia obťažného hmyzu, ak jeho výskyt nezavinil majiteľ alebo užívateľ objektu.

(1) V prípadoch, ktoré nie sú uvedené v § 43 a 44, znáša náklady na protiepidemické opatrenia ten, ktorého osoby alebo veci sa opatrenie týka. Aj náhradu nákladov na epidemiologické vyšetrovanie alebo skúmanie, ktoré inak znáša štát (§ 43 ods. 2), môže orgán hygienickej služby uložiť úplne alebo sčasti tomu, ktorého osoby alebo veci sa vyšetrovanie alebo skúmanie týka, ak sa týmto vyšetrovaním alebo skúmaním zistili epidemiologické nedostatky. Náhrada nákladov sa uloží najmä vtedy, ak boli nedostatky zavinené alebo ak bolo potrebné vyšetrovanie alebo skúmanie opakovať preto, že nedostatky neboli v určenej lehote odstránené.

(2) Náklady na povinné ničenie škodlivých živočíchov a na nevyhnutné opatrenia na zabránenie ich ďalšieho rozširovania znáša ten, na pozemku ktorého alebo v budove ktorého, prípadne v zariadení ktorého sa škodlivé živočíchy ničia; ak je pozemok, budova alebo zariadenie v užívaní iného, znáša náklady užívateľ.

(3) Náklady spojené so zriaďovaním a udržiavaním zariadení na vykonávanie ochranných opatrení pred zavlečením prenosných chorôb z cudziny (§ 39) uhrádzajú dopravné organizácie s výnimkou nákladov, ktoré znášajú zdravotnícke orgány v súvislosti s preventívnymi, diagnostickými, liečebnými a inými opatreniami, ktoré vykonávajú (napr. náklady na vybavenie zariadení zdravotníckymi prístrojmi a nástrojmi, na udržiavanie týchto prístrojov a nástrojov, na zásobovanie zdravotníckymi potrebami a osobné náklady na zdravotnícku prevádzku).

(4) Nákladmi na protiepidemické opatrenia sú aj sumy platené organizáciám za odborné úkony potrebné na vykonanie týchto opatrení.

(1) Pracovníkom, ktorí sa so súhlasom orgánov hygienickej služby v dôsledku opatrení proti prenosným chorobám a v záujme ďalšieho výkonu práce na svojom pracovisku prechodne ubytujú mimo obce svojho trvalého bydliska, poskytuje organizácia náhrady výdavkov ako pri pracovnej ceste podľa osobitných predpisov.14)

(2) Čas, v ktorom osoba vylučujúca choroboplodné zárodky s výnimkou evidovaného bacilonosiča alebo práceschopný rekonvalescent po prenosnej chorobe prechodne nesmie vykonávať prácu, posudzuje sa ako prechodný zákaz výkonu povolania alebo činnosti (§ 32).

(3) O zabezpečení občanov v čase nariadenia karantény platia osobitné predpisy.15)

Za vzorky odobraté na účely epidemiologického vyšetrenia sa náhrada neposkytuje.

(1) V osobitných prípadoch sa môže zo štátnych prostriedkov poskytnúť príspevok16) na úhradu nákladov uvedených v § 45, prípadne ak vznikla škoda vykonaním opatrení proti prenosným chorobám alebo výkonom pomoci poskytnutej na výzvu orgánov hygienickej služby na zdolanie alebo zamedzenie prenosnej choroby.

(2) Príspevok možno poskytnúť až do výšky vzniknutých nákladov alebo spôsobenej škody.

Ak táto vyhláška v súvislosti s nákladmi, náhradou škody a príspevkami pri opatreniach proti prenosným chorobám zakladá podnet na výkon štátnej správy, ide o štátnu správu na úseku zdravotníctva, ktorá podľa osobitných predpisov spadá do pôsobnosti okresného národného výboru.

ŠTVRTÝ DIEL

Ustanovenia § 1 ods. 2, § 2, 3, 25, 33, 34, 47 až 49 platia aj pre prípady zahmyzenia šatovou všou a vlasovou všou, prípadne pre iné druhy zahmyzenia, ktoré určí hlavný hygienik.

Zrušujú sa:

1. § 1 až 75 a § 77 a 78 vyhlášky ministerstiev zdravotníctva a spravodlivosti č. 46/1966 Zb. o opatreniach proti prenosným chorobám a v prílohe uvedenej vyhlášky časť I písmeno A body 1 až 3, 6, 7, 9 až 15, 17, 19, 20, 22 až 35, 37, 38, 40, 44, 45, 47 až 50, 52, 54 až 56, 58, 65, 68 až 71, písmeno B a časť II,

2. vyhlášky ministerstiev zdravotníctva a spravodlivosti Slovenskej socialistickej republiky č. 21/1973 Zb., č. 20/1978 Zb. a č. 85/1980 Zb., ktorými sa mení a doplňuje vyhláška č. 46/1966 Zb. o opatreniach proti prenosným chorobám,

3. úprava Ministerstva zdravotníctva z 10. októbra 1967 č. HE–370.2–13.9.1967 o náhrade straty zárobku a vyšších nákladov vzniknutých osobám, ktoré nie sú v pracovnom pomere, prechodným ubytovaním mimo ich bydliska v dôsledku opatrení proti prenosným chorobám, registrovaná v čiastke 41/1967 Zb., uverejnená vo Vestníku Ministerstva zdravotníctva pod č. 41/1967.

Táto vyhláška nadobúda účinnosť 1. januárom 1985.

Minister:

Prof. MUDr. Matejíček DrSc. v. r.

Príloha vyhlášky č. 103/1984 Sb.

1) Vyhláška Ministerstva zdravotníctva č. 45/1966 Zb. o vytváraní a ochrane zdravých životných podmienok.

2) Úprava Ministerstva zdravotníctva SSR – hlavného hygienika SSR č. 4/1980 o hygienických požiadavkách na zotavovacie akcie pre deti a dorast (reg. v čiastke 32/1980 Zb.).

3) Úprava Ministerstva zdravotníctva SSR – hlavného hygienika SSR č. 18/1984 o očkovaní proti prenosným chorobám uverejnená vo Vestníku Ministerstva zdravotníctva SSR.

4) § 5 ods. 2 písm. b) vyhlášky Federálneho ministerstva vnútra č. 135/1978 Zb., ktorou sa vydávajú podrobnejšie predpisy o občianskych preukazoch.

5) § 135 ods. 2 písm. c) Zákonníka práce.

6) § 37 ods. 1 písm. c) Zákonníka práce.

7) § 75 zákona č. 20/1966 Zb. o starostlivosti o zdravie ľudu.

8) Vládne nariadenie č. 56/1967 Zb. o jedoch a iných látkach škodlivých zdraviu.

Vyhláška ministerstiev zdravotníctva a spravodlivosti č. 57/1967 Zb., ktorou sa vykonáva vládne nariadenie o jedoch a iných látkach škodlivých zdraviu.

9) Medzinárodný zdravotnícky poriadok prijatý na 22. Svetovom zdravotníckom zhromaždení v Bostone v roku 1969.

Vyhláška ministra zahraničných vecí č. 189/1948 Zb. o zriadení a Ústave Svetovej zdravotníckej organizácie a o Protokole o Medzinárodnom úrade zdravotníctva, prijatých dňa 22. 7. 1946 na Medzinárodnej zdravotníckej konferencii v New Yorku.

10) § 16 zákona č. 138/1973 Zb. o vodách (vodný zákon).

11) § 37 ods. 1 písm. a) a § 46 ods. 1 písm. d) Zákonníka práce.

12) § 189, 190 a 226 Trestného zákona.

13) Vyhláška Ministerstva zdravotníctva č. 42/1966 Zb. o poskytovaní liečebno-preventívnej starostlivosti.

14) Vyhláška Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí č. 33/1984 Zb. o cestovných náhradách.

15) Najmä zákon č. 54/1956 Zb. o nemocenskom poistení zamestnancov v znení neskorších predpisov a jeho vykonávacie predpisy, vyhláška č. 128/1975 Zb., ktorou sa vykonáva zákon o sociálnom zabezpečení, v znení neskorších predpisov, zákon č. 103/1964 Zb. o zabezpečení družstevných roľníkov v chorobe a o zabezpečení matky a dieťaťa v znení neskorších predpisov, zákon č. 32/1957 Zb. o nemocenskej starostlivosti v ozbrojených silách v znení neskorších predpisov.

16) § 78 ods. 2 zákona č. 20/1966 Zb.