Vyhláška Slovenského banského úradu o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a bezpečnosti prevádzky pri banskej činnosti a činnosti vykonávanej banským spôsobom v podzemí

(1) Hlavné vťažné a výdušné banské diela sa musia prehliadnuť najmenej raz za pol roka.

(2) Vetracie cesty vo vnútri samostatného vetracieho oddelenia sa musia prehliadnuť každý pracovný deň, mimo samostatného vetracieho oddelenia najmenej raz za týždeň.

(3) Spôsob prehliadok, prípadne kontrol vetracích vrtov a komínov, ktoré nie sú vybavené lezným oddelením alebo dopravným zariadením, určí organizácia.

(4) Pri prehliadkach vetracích ciest sa musia súčasne kontrolovať aj zariadenia na rozvádzanie a reguláciu banských vetrov.

(1) Možný výskyt plynných škodlivín (§ 120), najmä kysličníkov uhoľnatého a uhličitého v banskom ovzduší sa musí zisťovať v miestach a intervaloch, ktoré určí organizácia, avšak vždy tam, kde vznikne podozrenie ich výskytu.

(2) Výsledky kontrol na pracovisku sa musia oznámiť predákovi.

(1) Objemový prietok, teplota a relatívna vlhkosť banských vetrov sa musia merať najmenej raz za 3 mesiace

a) v hlavných výdušných banských dielach vetracích oblastí,

b) vo výdušných banských dielach v blízkosti porubov a dobývok,

c) v razených separátne vetraných banských dielach,

d) v banských dielach s prevádzkou naftových motorov a elektrických lokomotív.

V týchto miestach sa musia zároveň odobrať vzorky banského ovzdušia a vykonať ich technické rozbory na kyslík a kysličník uhoľnatý a uhličitý.

(2) Rýchlosť banských vetrov v poruboch, dobývkach a v razených separátne vetraných banských dielach sa musí merať najmenej raz za 3 mesiace.

(3) Na miestach, kde sa vykonávajú trhacie práce, a v miestach s prevádzkou naftových motorov sa musia v lehotách určených organizáciou odberať vzorky banského ovzdušia na zistenie koncentrácie nitróznych plynov a kysličníka uhoľnatého. Odberom vzoriek banského ovzdušia sa musí námatkove kontrolovať aj dĺžka určenej čakacej doby po odstrele.

(4) V komore na nabíjanie akumulátorov sa musí odoberať vzorka banského ovzdušia na zistenie koncentrácie vodíka, prípadne iných plynov najmenej raz za 3 mesiace, a to v čase kedy možno predpokladať ich najvyššie koncentrácie.

(5) Rozbory vzoriek banského ovzdušia na kontrolu jeho plynných zložiek, okrem miest uvedených v odseku 1 písm. a), môžu sa nahradiť meraním prístrojmi a pomôckami povolenými podľa osobitného predpisu.29)

(6) Meranie rádioaktívnych škodlivín v banskom ovzduší sa vykonáva podľa osobitných predpisov.16)

(1) Na povrchu bane so zvýšeným nebezpečenstvom výstupu plynných škodlivín zo starín sa musí merať barometrický tlak. Merané údaje sa musia zaznamenávať a záznamy uchovať najmenej pol roka.

(2) O klesajúcom barometrickom tlaku sa musia pracovníci informovať pred sfáraním do bane. O náhlom alebo výraznom poklese barometrického tlaku sa musia informovať všetci technici a predáci v bani aj počas smeny.

(3) Organizácia je povinná určiť potrebné bezpečnostné opatrenia pre prípady náhleho zvýšenia výskytu plynných škodlivín pri poklese barometrického tlaku.

(1) Ak sa zistí, že zloženie banského ovzdušia v banských dielach, v ktorých sa zdržujú alebo môžu zdržiavať pracovníci, nezodpovedá § 120, musia sa pracovníci z týchto banských diel vyviesť do vťažných vetrov a tieto banské diela sa musia označiť zákazom vstupu. Postup pri odstraňovaní tohto stavu musí určiť havarijný plán.

(2) Opätovné obsadenie pracovísk je dovolené po prekontrolovaní, že vetranie, najmä zloženie banského ovzdušia zodpovedá požiadavkám tejto vyhlášky.

(1) Vetracia bilancia sa musí vypracovať pre každú baňu najmenej raz za 3 roky a vždy pri podstatnej zmene vetrania.

(2) Súčasťou vetracej bilancie je správa, ktorá obsahuje

a) popis vetracieho systému s charakteristikou vetracej siete a rozvodu banských vetrov, údaje o hlavných vťažných a výdušných banských dielach, hlavných a výpomocných ventilátoroch vrátane určenia prevádzkového bodu, vetracích oblastiach a ich členení na samostatné vetracie oddelenia, množstva banských vetrov v jednotlivých vetvách vetracej siete, popis samostatných vetracích oddelení (s uvedením pracovísk, ich prepojenia, izolácie a pod.),

b) úplnú vetraciu bilanciu doplnenú výpočtom ekvivalentných prierezov a údaje o prisávaní z povrchu,

c) popis vetracích strát a skratov s výpočtom koeficientov využitia banských vetrov (celkového a pre poruby a dobývky),

d) posúdenie súčasného stavu vetrania s ohľadom na rozloženie depresií a odporov vo vetracej sieti a vyhodnotenie úsekov vetracích ciest s nadmernými stratami tlakov, posúdenie stability, diagonálnych prepojení a celkového rozvodu banských vetrov,

e) zhodnotenie plynových a klimatických pomerov,

f) posúdenie separátneho vetrania,

g) zhodnotenie stavu vetrania bane z hľadiska výhľadu a požiadaviek tejto vyhlášky, prípadne osobitných predpisov,16)

h) opatrenia na odstránenie nedostatkov súčasného stavu vetrania vzhľadom na výhľad vetrania bane s uvedením termínov a zodpovedných osôb.

(3) Vetracia bilancia musí obsahovať tieto prílohy:

a) mapu vetrania,

b) vetraciu schému,

c) depresný snímok bane,

d) tabuľku ukazovateľov vetrania pracovísk,

e) základné údaje vetracej bilancie,

f) technické údaje hlavných a výpomocných ventilátorov.

(4) Vetracia bilancia sa musí do 2 mesiacov po vykonanom meraní predložiť obvodnému banskému úradu.

(1) Na každej bani sa musí určiť vedúci vetrania a jeho zástupca. Kumulovať tieto funkcie pre viacej baní alebo s inou funkciou možno len po predchádzajúcom súhlasnom stanovisku obvodného banského úradu.

(2) Vedúci vetrania musí byť banský inžinier s najmenej dvojročnou odbornou praxou vo vetraní baní alebo banský technik s úplným stredným odborným vzdelaním s najmenej šesťročnou praxou vo vetraní baní.

(3) Vedúci vetrania musí spôsobilosť na vykonávanie funkcie preukázať skúškou pred komisiou obvodného banského úradu.

(1) Prístroj na meranie koncentrácie metánu a plynných škodlivín musí mať označenie typu a evidenčné číslo.

(2) Pracovník určený na meranie prístrojom sa musí vyškoliť v jeho používaní a preskúšať. Preskúšanie sa musí opakovať každé 2 roky.

(3) Prístroj sa môže vydať alebo odovzdať len pracovníkom, ktorí boli určení ním merať.

(4) Prístroj sa musí pred vydaním preskúšať. Pracovník je povinný prístroj vyzdvihnúť osobne a overiť jeho funkciu. Chybné prístroje sa nesmú vydávať, prípadne sa musia ihneď vrátiť. Pracovníci musia pridelené prístroje chrániť pred poškodením a nesmú ich otvárať.

(5) Pri odovzdaní prístroja je pracovník povinný oznámiť závady, prípadne poškodenie prístroja s vysvetlením, ako k poškodeniu došlo.

(6) O výdaji prístrojov sa musí viesť evidencia.

(7) Počet prevádzkyschopných prístrojov musí byť najmenej o 10 % väčší, ako je počet pracovníkov povinných kontrolovať koncentráciu metánu a plynných škodlivín v banskom ovzduší v najviac obsadenej smene.

PIATA ČASŤ

Prvý diel

Uhoľné bane sú bane s nebezpečenstvom výbuchu uhoľného prachu. Za uhoľný prach z hľadiska ochrany baní proti jeho výbuchu sa považuje uhoľný prach s veľkosťou zrna do 1 mm.

(1) V bani sa musia používať vhodné a dostupné technické prostriedky a opatrenia na to, aby sa čo najviac obmedzil vznik uhoľného prachu a jeho prenikanie do iných banských diel.

(2) Jama, v ktorej je skipové zariadenie na dopravu uhlia, nesmie sa používať ako vťažná.

(3) V používaných banských dielach, okrem vrtov, zásobníkov, porubov a dobývok musí sa uhoľný prach pravidelne odstraňovať, a to i vtedy, keď pre svoju vlhkosť stratil schopnosť rozvírenia. Lehoty na odstraňovanie uhoľného prachu určí organizácia podľa intenzity vývinu prachu.

(4) V banských dielach používaných na chôdzu a dopravu sa musí bežne odstraňovať spadnuté uhlie.

Druhý diel

(1) Používané banské diela, okrem jám, komínov, vrtov, zásobníkov, porubov a dobývok musia sa po celom obvode a po celej dĺžke poprašovať inertným prachom, ak sa nepoužíva iný povolený spôsob zneškodňovania.30)

(2) Poprašovať sa musí tak, aby obsah horľavých látok v zmesi inertného a uhoľného prachu nepresiahol 20 %. V banských dielach, kde je vo vetracom prúde povolená zvýšená koncentrácia metánu nad 1 %, musí sa poprašovať tak, aby obsah horľavých látok v zmesi inertného a uhoľného prachu nepresiahol 15 %. Poprašovanie sa musí ihneď obnoviť, ak prachová zmes podľa rozboru vzorky zmesi obsahuje väčší podiel horľavých látok, ako je ustanovené, alebo pri zistení, že na poprášených miestach sa usadila viditeľná súvislá vrstva uhoľného prachu.

(3) Ak poprašovaním banských diel nie je možné udržať obsah horľavých látok v zmesi v hodnotách uvedených v odseku 2, musí sa uhoľný prach účinne zneškodňovať iným spôsobom. Keď ani tak nemožno dosiahnuť účinné zneškodnenie uhoľného prachu, musí sa vhodnými technickými prostriedkami zabrániť jeho prenikaniu do iných banských diel. Tieto priestory sa musia od ostatných banských diel izolovať protivýbuchovými uzáverami.

(4) Určené miesta, ktoré sú stále a po celej ploche tak vlhké, že prach na nich usadený sa nedá rozvíriť, a miesta bez uhoľného prachu sa nemusia poprašovať.

(5) Pracovníci sú povinní pri poprašovaní používať protiprachové respirátory. Poprašovaním nesmie byť nikto zdravotne ohrozovaný.

(1) Zmes inertného a uhoľného prachu v banských dielach sa musí pravidelne skúšať na obsah horľavých látok tak, aby sa mohlo včas obnoviť poprášenie. Miesta a lehoty pre odber vzoriek prachovej zmesi určí organizácia podľa intenzity usadzovania uhoľného prachu. Musí pri tom prihliadnuť aj na umiestnenie elektrických zariadení a na to, aby vzorky neboli ovplyvnené vodou použitou pri skrápaní a pod. Vzorky sa musia odoberať najmenej

a) v dlhom banskom diele v okolí porubu alebo dobývky v úseku do 50 m na výdušnej strane jedna vzorka mesačne a v úseku od 50 do 200 m na výdušnej strane jedna vzorka za 2 mesiace,

b) v mieste s výraznejším prašným zdrojom (pri presypoch, zásobníkoch a pod.) v úseku do 50 m v smere prúdenia banských vetrov jedna vzorka mesačne,

c) v ostatných dlhých banských dielach, okrem miest uvedených v § 154 ods. 4, každých 300 m jedna vzorka za 3 mesiace. V dlhom banskom diele kratšom ako 300 m sa musí tiež odoberať jedna vzorka za 3 mesiace.

(2) Odbery vzoriek inertného prachu a zmesi inertného a uhoľného prachu a ich rozbory sa musia vykonávať podľa osobitného predpisu.31)

(1) Organizácia je povinná mať zásobu inertného prachu určeného na poprašovanie a pre prachové protivýbuchové uzávery najmenej na jeden týždeň.

(2) Inertný prach sa musí na povrchu uskladniť v suchých uzavretých priestoroch. V bani sa musí uložiť na vhodných suchých miestach v blízkosti miest použitia. Miesta a množstvo uloženého inertného prachu určí organizácia.

(1) Na poprašovanie banských diel a na stavbu prachových protivýbuchových uzáver sa musia používať vápencové prachy schválené skúšobňou určenou Slovenským banským úradom, ktoré nesmú obsahovať voľný SiO2 v množstve nad 3 % a ani iné fibroplastické alebo toxické látky a ktoré si aj v bani zachovajú rozvíriteľnosť a schopnosť udržať sa po dlhší čas vo vznose.

(2) Iné inertné prachy sa môžu používať len so súhlasom Slovenského banského úradu.

(3) Organizácia je povinná sa pri každej zásielke presvedčiť, či dodaný inertný prach zodpovedá schválenému druhu. Pri každej zásielke je povinná vyžiadať osvedčenie výrobcu o kvalite prachu.

(1) Zneškodňovanie uhoľného prachu zmáčaním vodou, prípadne vodou s prídavkom zmáčadla je dovolené tam, kde je tento spôsob, najmä z hľadiska tepelne vlhkostných podmienok, účinný. Pre zneškodňovanie uhoľného prachu zmáčaním sa môže použiť len voda z banského požiarneho vodovodu.32)

(2) Usadený uhoľný prach sa musí zmáčať po celom obvode a po celej dĺžke používaných banských diel okrem jám, vrtov, zásobníkov, porubov a dobývok v takej miere, aby nemohlo nastať jeho rozvírenie. Organizácia určí lehoty zmáčania uhoľného prachu v jednotlivých banských dielach.

(3) Pri zmáčaní sa musí dbať, aby neboli zmáčané elektrické zariadenia. Vhodnými opatreniami sa musí zabezpečiť, aby nedošlo k úrazu elektrickým prúdom.

(4) Iné spôsoby zneškodňovania uhoľného prachu povoľuje Slovenský banský úrad.

(1) O spôsobe zneškodňovania uhoľného prachu rozhodne vedúci organizácie po predbežnom súhlase obvodného banského úradu.

(2) Pri prehliadkach pracovísk sú dozorné orgány a ostatní technici povinní kontrolovať aj zneškodňovanie uhoľného prachu.

(3) Organizácia určí pracovníkov zodpovedných za zneškodňovanie uhoľného prachu a vymedzí zodpovednosť medzi predákmi a pracovníkmi určenými na zneškodňovanie uhoľného prachu.

(4) Pracovníkom sa musia vymedziť úseky banských diel tak, aby mohli vykonávať zneškodňovanie uhoľného prachu v ustanovenej miere.

Tretí diel

Na ochranu proti prenosu výbuchu uhoľného prachu v bani sa stavajú protivýbuchové uzávery prachové alebo vodné. Druh používaných protivýbuchových uzáver určí organizácia.

(1) Prachové protivýbuchové uzávery sa stavajú ako sústredené uzávery.

(2) Konštrukcia priehrad prachovej protivýbuchovej uzávery musí zabezpečovať ich ľahké prevrhnutie v prípade výbuchu.

(3) Množstvo inertného prachu uloženého na priehradách uzávery sa musí určiť tak, aby na 1 m2 priemerného prierezu banského diela pripadalo najmenej 400 kg inertného prachu. Vzdialenosť medzi jednotlivými priehradami musí byť 1,5 až 2 m, výnimočne sa môže skrátiť až na 1 m. Celková dĺžka uzávery však nesmie byť kratšia ako 40 m.

(4) Prachové protivýbuchové uzávery sa musia vyhotoviť podľa osobitného predpisu.33)

(1) Vodné protivýbuchové uzávery sa stavajú ako uzávery sústredené alebo delené.

(2) Na stavbu vodnej protivýbuchovej uzávery sa môžu používať len korýtka, ktorých materiál a typ schválila skúšobňa určená Slovenským banským úradom.

(3) Korýtka sa musia zavesiť v pevnom ráme alebo uložiť na pevnej konštrukcii a musia obsahovať najmenej také množstvo vody, ktoré zodpovedá obsahu určenému výrobcom. Stav vody v korýtku sa musí dať ľahko skontrolovať.

(4) Množstvo vody v protivýbuchovej sústredenej uzávere musí byť také, aby na 1 m2 priemerného prierezu banského diela pripadalo najmenej 200 l vody. Vzdialenosť medzi korýtkami na susedných priehradách musí byť 1 až 3 m. Celková dĺžka uzávery musí byť najmenej 25 m a najviac 40 m.

(5) Protivýbuchová delená uzávera je tvorená skupinami korýtok rozmiestnenými po celej dĺžke banského diela okrem prípadov uvedených v odseku 6. Pri ich stavbe sa musia dodržať tieto podmienky:

a) vzdialenosť medzi skupinami korýtok nesmie byť väčšia ako 30 m,

b) vzdialenosť medzi priehradami jednej skupiny korýtok musí byť 1 až 1,2 m,

c) množstvo vody v litroch v každej skupine korýtok nesmie byť menšie ako objem banského diela v m3 medzi dvoma skupinami korýtok.

(6) Ak sa protivýbuchová delená uzávera použije ako samostatná, nesmie byť celkové množstvo vody v nej menšie ako 200 l na 1 m2 priemerného prierezu banského diela.

(7) Pri zmene vodnej protivýbuchovej uzávery z delenej na sústredenú alebo naopak sa musí prechod urobiť tak, aby vzdialenosť medzi nimi nebola väčšia ako 30 m.

(8) Ak je vzdialenosť medzi spodnou vetvou pásového dopravníka a počvou väčšia ako 0,75 m, musí byť v tomto priestore, v mieste každej priehrady najmenej jedno korýtko s vodou. Voda v tomto korýtku sa nezapočítava do celkového množstva vody v protivýbuchovej uzávere.

(9) Vodné protivýbuchové uzávery sa musia vyhotoviť podľa osobitného predpisu.34)

(1) Protivýbuchové uzávery sa musia stavať na ochranu

a) hlavných vťažných a výdušných banských diel ústiacich na povrch, šibíkov a zásobníkov uhlia vrátane ich príslušenstva (nárazisko, ochozy, čerpacie stanice a pod.) proti ostatným banským dielam, ak nie sú chránené hrádzovými dvermi. Uzávery sa musia umiestniť vo vzdialenosti 50 až 200 m od objektu, ktorý chránia,

b) samostatného vetracieho oddelenia na vťažnej a výdušnej strane. Uzávery sa musia umiestniť vo vnútri samostatného vetracieho oddelenia tak, aby neboli vzdialené viac ako 50 m od jeho začiatku aj od jeho konca. Ak sa nemôžu protivýbuchové uzávery umiestniť vo vnútri samostatného vetracieho oddelenia, musia sa v uvedenej vzdialenosti umiestniť na všetkých prístupových cestách k nemu,

c) spojov medzi samostatnými vetracími oddeleniami, ak tieto spoje nie sú vybavené hrádzovými dverami,

d) razeného otvárkového, prípravného alebo priestorového banského diela. Ďalšie uzávery sa stavajú aj v razenom separátne vetranom banskom diele.

(2) Vnútri samostatného vetracieho oddelenia, v ktorom je v prevádzke porub alebo dobývka alebo razené banské dielo, musia sa protivýbuchové uzávery stavať po celej dĺžke banských diel, ktorými sú vedené vťažné a výdušné vetry týchto pracovísk. V porube alebo dobývke sa nemusia protivýbuchové uzávery stavať.

(3) Protivýbuchové uzávery sa musia stavať v banských dielach, v ktorých sa dopravuje uhlie, a to aj v prípade, keď sú v banskom diele postavené hrádzové dvere [odsek 1 písm. a) a c)].

(4) V neplynujúcej bani sa nemusia stavať protivýbuchové uzávery na izoláciu otvárkového banského diela razeného výhradne v kameni.

(5) Protivýbuchové uzávery sa nemusia stavať v tých uhoľných a lignitových baniach, v ktorých sa skúškami v skúšobni určenej Slovenským banským úradom preukáže a každé 3 roky overí nevýbušnosť uhoľného alebo lignitového prachu. Výsledky týchto skúšok musí organizácia zaslať obvodnému banskému úradu, ktorý rozhodne o prípadných opatreniach.

(6) Protivýbuchové uzávery sa umiestňujú vo vodorovných a úklonných banských dielach.

(1) Protivýbuchové sústredené uzávery sa musia umiestniť v priamom úseku banského diela rovnakého prierezu. Ak sa banské dielo rozširuje, nesmie sa protivýbuchová uzávera umiestniť bližšie ako 30 m od jeho rozšírenia.

(2) Vzdialenosť medzi okrajmi protivýbuchových sústredených uzáver stavaných podľa požiadaviek § 163 ods. 1 písm. c) a d) a § 163 ods. 2 a 3 nesmie byť väčšia ako 200 m.

(3) Posledná priehrada protivýbuchovej sústredenej uzávery sa musí umiestniť vo vzdialenosti 50 až 200 m od čelby razeného banského diela alebo ústia porubu alebo dobývky okrem prípadov uvedených v odseku 8.

(4) Keď je medzi protivýbuchovou sústredenou uzáverou a izolovaným objektom križovatka, odbočka, vidlica alebo zákruta, v ktorej sa mení smer o viac ako 90°, musí byť vzdialenosť protivýbuchovej uzávery od križovatky, odbočky, vidlice alebo zákruty čo najmenšia, najviac však 50 m.

(5) Posledná skupina korýtok protivýbuchovej delenej uzávery musí byť od čelby razeného banského diela vzdialená najviac 100 m a od ústia porubu alebo dobývky najviac 50 m.

(6) Ak je medzi dvoma skupinami korýtok protivýbuchovej delenej uzávery križovatka, odbočka, vidlica alebo zákruta, v ktorej sa mení smer o viac ako 90°, môže byť v odôvodnených prípadoch vzdialenosť medzi týmito skupinami korýtok väčšia ako 30 m. Počet korýtok sa však musí zvýšiť tak, aby bola dodržaná podmienka aspoň 1 liter vody na 1 m3 objemu banského diela medzi skupinami korýtok.

(7) Pri komorovom dobývaní, pilierovaní a zátinkovaní je za dobývku považovaná porubová (ťažobná) základňa, prípadne pri diagonálne vedenej porubovej fronte skupina základní. Dĺžka základne alebo skupiny základní vrátane ich spojovacích chodieb však nesmie byť väčšia ako 300 m. Protivýbuchové uzávery na prístupových chodbách nesmú byť vzdialené viac ako 50 m od križovatiek týchto chodieb s porubovou základňou. Razenie porubových chodieb sa v zmysle tohto ustanovenia považuje za súčasť dobývania.

(8) Ak je vzdialenosť medzi dvoma pracoviskami pri razení alebo dobývaní na spoločnej chodbe väčšia ako 50 m, musí sa medzi nimi umiestniť skupina korýtok s minimálnym množstvom 320 litrov vody. Táto skupina korýtok sa musí nahradiť protivýbuchovou uzáverou ihneď, ak je medzi pracoviskami vzdialenosť väčšia ako 150 m.

(9) Protivýbuchové uzávery sa umiestňujú v hornej tretine prierezu banského diela, pričom musí kryť každá priehrada

a) prachovej uzávery najmenej 65 % najväčšej šírky svetlého prierezu banského diela,

b) vodnej uzávery najmenej 50 % najväčšej šírky svetlého prierezu banského diela s celkovou plochou do 15 m2 a pri väčšom priereze najmenej 60 % najväčšej šírky svetlého prierezu banského diela.

(1) Protivýbuchové uzávery sa musia označiť číslami a vyznačiť v mape vetrania. Musí sa viesť ich evidencia s technickými údajmi požadovanými v odsekoch 2 a 3.

(2) Protivýbuchová sústredená uzávera sa musí označiť tabuľkou, na ktorej je uvedené číslo uzávery, prierez banského diela v m2, celkové množstvo inertného prachu alebo vody v uzávere, počet priehrad alebo korýtok, dátum poslednej pravidelnej kontroly a podpis kontrolujúceho. Tabuľka sa musí umiestniť na okraji uzávery.

(3) Protivýbuchová delená uzávera sa musí označiť tabuľkami, na ktorých je uvedené číslo uzávery, prierez banského diela v m2, počet korýtok, prípadne množstvo vody v jednej skupine korýtok, dátum poslednej pravidelnej kontroly a podpis kontrolujúceho. Tabuľky sa umiestňujú na oboch koncoch uzávery. V prípade, že delená uzávera prechádza do iného banského diela, musí sa označiť novými tabuľkami. To isté platí aj pri zmene prierezu banského diela, podľa ktorého sa mení množstvo vody v skupine korýtok.

(4) Protivýbuchové uzávery sa musia udržiavať v riadnom stave. Pri vodných uzáverách sa musí zabezpečiť možnosť ich doplňovania z banského požiarneho vodovodu. Pri plnení vodných protivýbuchových uzáver platí obdobne § 158 ods. 3.

(5) Pri prehliadkach pracovísk sú dozorné orgány a ostatní technici povinní kontrolovať aj stav protivýbuchových uzáver, pri vodných uzáverách najmä určené množstvo vody. Okrem toho je organizácia povinná určiť osoby zodpovedné za pravidelnú kontrolu protivýbuchových uzáver a lehoty vykonávania týchto kontrol, ktoré však nesmú byť dlhšie ako mesiac.

ŠIESTA ČASŤ

Prvý diel

Na úseku požiarnej ochrany je organizácia povinná plniť povinnosti ustanovené touto vyhláškou a osobitnými predpismi.35)

(1) Všetky miesta v podzemí, ako aj budovy jám, štôlní a úpadníc, budovy hlavných ventilátorov a ťažné veže sa na účely tejto vyhlášky považujú za miesta so zvýšeným požiarnym nebezpečenstvom. Na plynujúcich a uhoľných baniach sa za takéto miesta považujú aj priestory do 20 m od difúzoru hlavného ventilátora a od banského diela ústiaceho na povrch.

(2) V miestach so zvýšeným požiarnym nebezpečenstvom je zakázané fajčiť a nosiť do týchto miest fajčiarske potreby a iné predmety, ktoré môžu spôsobiť požiar. Organizácia je povinná kontrolovať dodržiavanie tohto zákazu. Na povrchových objektoch uvedených v odseku 1 sa musí tento zákaz vyznačiť tabuľkami.

(3) Z miest so zvýšeným požiarnym nebezpečenstvom sa musia pravidelne odstraňovať nepotrebné horľavé látky.

Druhý diel

(1) Použitie otvoreného ohňa v miestach so zvýšeným požiarnym nebezpečenstvom je dovolené len v nevyhnutne potrebných prípadoch a len tam, kde nebezpečenstvo požiaru alebo výbuchu nehrozí, a to len na písomný príkaz organizácie. Vzor písomného príkazu vydá ústredný orgán, do pôsobnosti ktorého organizácia patrí.

(2) V písomnom príkaze podľa odseku 1 sa musí určiť pracovisko, miesto, druh a rozsah prác, prístroje a zariadenia, s ktorými sa bude pracovať a čas ich použitia a bezpečnostné opatrenia, najmä odstránenie horľavých látok alebo ich ochrana pred vznietením, kontrola zloženia ovzdušia, pohotovosť hasiacich prostriedkov a vykonávanie kontrol na ohrozených miestach pri práci a po jej skončení. Musí sa v ňom menovite určiť pracovník vykonávajúci stály dozor, pracovník obsluhujúci určené zariadenie a pracovník dozerajúci na pracovisko a jeho okolie v pracovných prestávkach a po skončení prác s otvoreným ohňom. Vydané príkazy sa musia evidovať.

(3) Pred začatím prác s otvoreným ohňom je pracovník určený na vykonávanie stáleho dozoru povinný skontrolovať splnenie bezpečnostných opatrení určených v písomnom príkaze na použitie otvoreného ohňa.

(4) Cez pracovné prestávky je povinný dozerať na pracovisko a jeho okolie aspoň jeden určený a poučený pracovník. Po skončení práce je tento pracovník povinný sa presvedčiť prehliadkou pracoviska a jeho okolia o tom, že nikde nehrozí nebezpečenstvo vzniku požiaru. Prehliadky pracoviska a jeho okolia po skončení práce s otvoreným ohňom je povinný určený pracovník vykonávať počas najmenej 8 hodín, a to nepretržite alebo v intervaloch nie dlhších ako jedna hodina. Spôsob, prípadne aj intervaly prehliadok určí podľa miery nebezpečenstva vedúci organizácie alebo ním poverený pracovník. Do poslednej opakovanej prehliadky musia na mieste použitia otvoreného ohňa zostať určené hasiace prostriedky. Výsledky prehliadok sa musia zaznamenávať do písomného príkazu alebo hlásiť do dispečingu alebo na určené miesto.

(5) Použitie otvoreného ohňa môže organizácia dovoliť len v miestach, kde za obvyklých podmienok vo vetraní koncentrácia metánu pri práci s otvoreným ohňom neprekročí 0,5 %.

(6) Na používanie otvoreného ohňa v podzemných prevádzkárňach zvlášť na to vybudovaných môže organizácia vydať trvalý príkaz na používanie otvoreného ohňa. Prevádzkárne sa musia vybaviť podľa osobitných predpisov,10) vždy sa však musí splniť požiadavka nehorľavej výstuže a kontinuálnej kontroly koncentrácie kysličníka uhoľnatého vo výdušnom vetracom prúde z prevádzkárne, na plynujúcich baniach aj koncentrácia metánu vo vťažných vetroch privádzaných do prevádzkárne. Výdušný vetrací prúd z tejto prevádzkárne sa nesmie použiť na ovetrávanie porubu, dobývky ani razeného banského diela.

(1) V bani sa môžu umiestňovať len hasiace zariadenia a hasiace prístroje,29) ktoré neohrozujú zdravie a bezpečnosť pracovníkov.

(2) Vecné prostriedky požiarnej ochrany (požiarna signalizácia, hasiace zariadenia, hasiace prístroje a pod.) musia byť v stálej pohotovosti a najmenej raz za pol roka kontrolované. Nesmú sa používať na iné účely, ako na zdolávanie požiaru alebo na nácvik tejto činnosti. Použité prostriedky sa musia bezodkladne pripraviť na nové použitie alebo vymeniť. Banský požiarny vodovod sa môže používať aj na prívod technologickej vody a na účely ochrany bane proti výbuchu uhoľného prachu.

(3) Hasiace zariadenia a hasiace prístroje sa musia zabezpečiť proti zamrznutiu.

(1) V prevádzkárňach alebo pred vstupmi do nich, pri každom stacionárnom strojnom zariadení, okrem zariadení so vzduchovým pohonom, a v iných miestach s nebezpečenstvom vzniku požiaru musia sa umiestniť vhodné hasiace prostriedky. Na miestach vetraných priechodným vetracím prúdom sa musia hasiace prostriedky umiestniť na vťažnej strane.

(2) V banských dielach s pásovými dopravníkmi sa musia hasiace prostriedky umiestniť každých 50 m. Ak sa použije piesok alebo kamenný prach, musí sa umiestniť v prenosných obaloch v množstve najmenej 30 kg na jednom stanovisku.

(3) Na jednom stanovisku sa môže uložiť len jeden druh hasiacich prístrojov. Ak sa má použiť viacej druhov hasiacich prístrojov, musia sa uložiť oddelene vo vzdialenosti najmenej 5 m od seba.

(4) Hasiaci prístroj musí byť zablombovaný a musí mať typové označenie s návodom na použitie a záznam o kontrole.

(1) Na povrchu bane, v ktorej sa vykonáva banská činnosť, musí byť na úschovu potrebnej zásoby hasiacich prostriedkov vrátane požiarnej výzbroje a pod., povrchový požiarny sklad36) na použitie týchto prostriedkov v podzemí.

(2) Na úschovu potrebnej zásoby hasiacich prostriedkov vrátane požiarnej výzbroje a pod. musia byť v bani, v ktorej sa vykonáva banská činnosť, podzemné požiarne sklady. Ich umiestnenie, vyhotovenie, vybavenie a spôsob skladovania určí vedúci organizácie alebo ním poverený pracovník.

(1) V uhoľnej bani sa musí zriadiť banský požiarny vodovod podľa osobitného predpisu.32) Banský požiarny vodovod sa musí rozviesť vo všetkých používaných banských dielach a skladoch výbušnín okrem jám a komínov bez lezného oddelenia, vrtov, porubov, dobývok a prevádzkární.

(2) V ostatných baniach s ťažobnou činnosťou sa musí zabezpečiť možnosť odberu vody v množstve najmenej 400 l.min-1 pri hydraulickom pretlaku za prietoku 0,25 MPa na náraziskách jednotlivých obzorov, pri ústiach jám, štôlní a úpadníc, v skladoch výbušnín a ďalej na miestach určených organizáciou po dohode s hlavnou banskou záchrannou stanicou.

(3) Banský požiarny vodovod musí byť okrem opravy trvale pod potrebným tlakom vody.

(4) Banský požiarny vodovod sa musí dať pohotove prepojiť s výtlačným potrubím hlavnej čerpacej stanice.

(1) V každej smene sa musí skontrolovať, či je banský požiarny vodovod pod tlakom.

(2) Stav potrubia banského požiarneho vodovodu vrátane hydrantov je povinný skontrolovať určený pracovník najmenej raz za mesiac.

(3) Objemový prietok vody a hydraulický pretlak za prietoku vody sa musí merať najmenej raz za pol roka. Meranie sa musí vykonať v každom samostatnom vetracom oddelení a v spojenom vetracom prúde, a to v najnepriaznivejšom mieste banského požiarneho vodovodu z hľadiska hydraulických odporov.

(4) Pri oprave banského požiarneho vodovodu je ten, kto má opravu vykonať, povinný ohlásiť začiatok, predpokladaný čas trvania a ukončenia práce do dispečingu alebo na iné určené miesto. Hlásenie sa musí zaznamenať.

(1) Banský požiarny vodovod uhoľnej bane sa musí napojiť na požiarnu nádrž so stálou zásobou vody. V ostatných baniach sa môže banský požiarny vodovod napojiť na iný zdroj vody, ktorý svojou výdatnosťou zabezpečí ustanovené množstvo vody. Zásoba vody vrátane prípadného minimálneho prítoku alebo operatívneho doplňovania musí byť taká, aby odber vody pri výdatnosti uvažovanej havarijným plánom bol možný najmenej 8 hodín. Vhodným technickým riešením sa musí umožniť odber vody aj pri zamrznutí hladiny nádrže alebo iného zdroja vody.

(2) Pre požiarnu nádrž sa musí zabezpečiť trvalý a potrebne výdatný zdroj vody.

(1) Výstuž a výstroj jám, štôlní a úpadníc ústiacich na povrch musí byť okrem sprievodníc nehorľavá. Obdobná požiadavka platí aj pre vrty a komíny, ak sú úvodnými banskými dielami, a pre slepé jamy a šibíky.

(2) Výstuž a výstroj nárazísk a vyústení ostatných banských diel do úvodných banských diel musí byť do vzdialenosti najmenej 10 m od miesta prieniku nehorľavá.

(3) Výstuž a výstroj úvodných banských diel a ich nárazísk sa musí najmenej raz za rok očistiť od horľavých látok.

(4) Ústia úvodných banských diel, ak nie sú uzavreté tesnými povalami, musia mať ľahko ovládateľné oceľové požiarne poklopy alebo dvere z nehorľavého materiálu. Táto požiadavka sa vzťahuje aj na núdzové priechody a otepľovacie kanály. Ostatné otvory do týchto banských diel pre potrubie, káble a pod. sa musia nehorľavo utesniť. Ovládacie prvky hlavných uzatváracích ventilov alebo posúvačov na potrubí sa nesmú umiestniť pod úrovňou požiarnych poklopov ani za inými uzávermi úvodných banských diel. Na plynujúcej bani musia byť požiarne poklopy v takej hĺbke, aby po ich uzavretí nedošlo v prípade výbuchu k porušeniu ústia jamy; okrem toho sa musí zabezpečiť aj možnosť zvýšenia ich odolnosti proti výbuchu. Ustanovenie tohto odseku sa nevzťahuje na podzemné diela.

(5) Požiarne poklopy a dvere sa musia udržiavať v takom stave, aby sa dali rýchlo a tesne uzatvoriť.

(6) Požiarne poklopy a dvere je povinný skontrolovať určený pracovník najmenej raz za pol roka. Pritom je povinný overiť aj čas potrebný na ich uzatvorenie.

(7) Slepé jamy a šibíky musia vyúsťovať do odbočujúcich banských diel tak, aby v týchto banských dielach bolo možné postaviť podľa potreby aj 2 uzatváracie hrádze, prípadne priepusť. Vzdialenosť medzi odbočujúcim banským dielom a prekopom alebo iným banským dielom v mieste uzatváracej hrádze musí byť najmenej 8 m.

(1) Výstuž a výstroj zásobníkov uhlia v bani musí byť nehorľavá.

(2) Na zhlaví a pri vypúšťacom otvore zásobníka musia byť odbočky banského požiarneho vodovodu s hydrantmi.

(1) Budovy jám, štôlní a úpadníc, budovy hlavných ventilátorov a ťažné veže musia byť z nehorľavého materiálu a musia sa chrániť proti účinkom blesku.

(2) Objekty uvedené v odseku 1 sa musia nehorľavo oddeliť od všetkých priľahlých objektov, ktoré nie sú z nehorľavého materiálu.

(3) V budovách jám, štôlní a úpadníc alebo v ich bezprostrednej blízkosti sa nesmú skladovať horľavé hmoty. Za skladovanie sa nepovažuje uloženie takého množstva týchto hmôt, ktoré bude počas najbližšej smeny dopravené do podzemia.

(4) Sklady horľavých hmôt sa nesmú umiestniť bližšie ako 60 m od ústia vťažného banského diela.

(5) Ťažná veža sa musí najmenej raz za rok očistiť od nánosov mazadiel a usadeného horľavého prachu.

(6) Banský požiarny vodovod sa musí vyviesť tiež do strojovne ťažného stroja umiestnenej v ťažnej veži. Táto časť banského požiarneho vodovodu nemusí byť trvale pod tlakom, ak je zásobovanie vodou zabezpečené pripojením dostatočne výkonného čerpadla v pohotovosti alebo požiarnou cisternou.

(1) Pre prípad, že sa vťažné banské dielo ústiace na povrch uzatvorí požiarnymi poklopmi alebo dverami, musí sa zriadiť núdzový priechod z tohto banského diela na povrch, ak nie je iné banské dielo, ktoré by mohlo túto funkciu plniť.

(2) Núdzový priechod musí vyúsťovať do banského diela ústiaceho na povrch tak, aby bol prístupný z miesta pod požiarnymi poklopmi alebo za požiarnymi dverami. Na povrchu musí vyúsťovať do zvláštnej budovy z nehorľavého materiálu alebo najmenej 8 m od budov z nehorľavého materiálu alebo najmenej 12 m od ostatných budov.

(3) Núdzový priechod musí mať nehorľavú výstuž a musí zaisťovať bezpečný priechod pracovníkov a nevyhnutné vetranie bane. Nevyhnutné množstvo banských vetrov určí organizácia.

(4) Ak sa použije núdzový priechod na privádzanie ohrievaného vzduchu do banských diel ústiacich na povrch, musia sa vykonať opatrenia, ktoré zabránia pôsobeniu nadmernej teploty na pracovníkov a ich popáleniu o ohrievacie zariadenie.

(5) Núdzový priechod je povinný skontrolovať určený pracovník najmenej raz za pol roka.

(1) Uzavieracie zariadenie sacieho hrdla hlavného ventilátora sa musí udržiavať v takom stave, aby sa dalo rýchle a tesne uzavrieť.

(2) Uzavieracie zariadenie je povinný skontrolovať určený pracovník najmenej raz za pol roka.

(1) Pri hlavnom vťažnom banskom diele ústiacom na povrch, ak je okrem sprievodníc horľavo vystužené alebo vystrojené, musia sa vo všetkých banských dielach, ktoré do neho vyúsťujú, postaviť dymové dvere umiestnené čo najbližšie k tomuto banskému dielu.

(2) Dymové dvere sa musia dať po uzatvorení ľahko otvoriť z obidvoch strán. V dosahu dymových dverí nesmú byť žiadne prekážky, ktoré by bránili ich rýchlemu uzatvoreniu.

(3) V blízkosti dymových dverí sa musí uložiť dostatočné množstvo ihneď použiteľného nehorľavého materiálu na ich utesnenie.

(4) Dymové dvere a tesniaci materiál je povinný skontrolovať určený pracovník najmenej raz za pol roka.

(1) Ak je ustanovené použitie nehorľavej výstuže, musia byť z nehorľavého materiálu všetky prvky výstuže okrem rozpier a vložiek poddajnej tvárnicovej výstuže.

(2) Voľné priestory za výstužou v miestach, kde je ustanovené použitie nehorľavej výstuže, musia sa vyplňovať nehorľavým materiálom alebo uhlím, ktoré nie je náchylné na samovznietenie, alebo uhlím v obaloch obmedzujúcich prístup vzduchu. Uhlím sa nesmú vyplňovať voľné priestory za výstužou úvodných banských diel.

(3) Drevené vložky poddajnej tvárnicovej výstuže sa musia napustiť tak, aby neboli ľahko zápaľné a nesmú v zriaďovanej výstuži tvoriť súvislé pásy. Medzery medzi susediacimi vložkami musia byť najmenej 0,3 m.

(1) Okrem banských diel uvedených v § 168 ods. 6, § 175, 176, 178 a § 224 ods. 10 musia byť vystužené nehorľavou výstužou banské diela

a) v uhoľnej bani v celej dĺžke, ak sú nimi vedené vťažné vetry úpadne, v hnedouhoľnej a lignitovej bani len banské diela dlhšie ako 75 m,

b) v uhoľnej bani v celej dĺžke, ak sú nimi vedené výdušné vetry úpadne a je v nich uhlie dopravované pásovými dopravníkmi, v hnedouhoľnej a lignitovej bani len banské diela dlhšie ako 75 m,

c) 50 m od miesta, kde sa vetrací prúd spája alebo rozdeľuje do dvoch alebo viacerých samostatných vetracích oddelení,

d) 10 m od prípravných protipožiarnych hrádzí na obidve strany okrem prípravných protipožiarnych hrádzí na porubovej základni pri komorovom dobývaní,

e) 5 m od okraja pohonu, prípadne vratného valca pásového a hrabľového dopravníka, ak zostávajú bez preloženia na mieste dlhšie ako 2 mesiace okrem pohonov na porubovej základni pri komorovom dobývaní.

(2) Banské diela s dopravou pásovými dopravníkmi okrem banských diel uvedených v odseku 1 písm. b) musia mať

a) nehorľavú výstuž alebo

b) z nehorľavej výstuže vytvorené požiarne bezpečné zóny dlhé 75 m a vzdialené od seba najviac 200 m, pričom prvá zóna musí byť na začiatku tohto banského diela alebo

c) vedúcim organizácie alebo ním povereným pracovníkom určené také opatrenia, ktoré zamedzia šírenie požiaru horením výstuže v týchto banských dielach.

(3) Podzemné prevádzkárne a všetky prístupy k nim do vzdialenosti 10 m musia mať nehorľavú výstuž.

(4) Nehorľavá výstuž nemusí byť v porubových (ťa obných) základniach (§ 164 ods. 7) a v tých banských dielach a podzemných prevádzkárňach, ktoré sa môžu podľa § 44 ods. 3 ponechať bez výstuže.

(1) Dopravníky sa musia klásť a prevádzkovať tak, aby neboli príčinou vzniku požiaru trením.

(2) Podkladná konštrukcia pásového dopravníka musí byť z nehorľavého materiálu.

(3) Používané dopravníky sa musia prehliadnuť v každej polovici smeny, po zastavení pásového dopravníka na konci smeny a po ukončení dopravy v smene. Pri prehliadke sa musí overiť, či nehrozí nebezpečenstvo vzniku požiaru. Výsledok prehliadky s uvedením prehliadnutých dopravníko sa musí ohlásiť do dispečingu alebo na iné určené miesto.

(4) Pásové dopravníky, ktoré nie sú vybavené zariadením na signalizáciu zvýšenej teploty pohonu a vratnej a výsypnej stanice, musia sa po zastavení dopravníka na konci smeny a po ukončení dopravy v smene počas 2 hodín strážiť.

(5) Presypy pásových dopravníkov sa musia vyhotoviť z nehorľavého materiálu. Prechody cez pásové dopravníky sa musia vyhotoviť tak, aby neboli príčinou vzniku požiaru trením.