Nariadenie o úprave platových a s nimi súvisiacich služobných pomerov štátnych a iných verejných zamestnancov, ako aj poživateľov odpočivných (zaopatrovacích) platov na Slovensku

(1) Nárok na výslužné podľa § 23 zákona č. 76/1922 Sb. treba zistiť superarbitračným konaním a uplatniť najneskôr do piatich rokov po vystúpení z poslednej činnej služby vojenskej, po prípade u osôb, ktorým bol nárok na výslužné podľa superarbitračného konania odoprený, do troch rokov odo dňa, v ktorom bol gážista (čakateľ) posledne predstavený superarbitračnej komisii. V prípadoch hodných zvláštneho zreteľa, obzvlášť ak sa objavila porucha (poškodenie) zdravia po lehotách uvedených v predchádzajúcej vete, môže Ministerstvo národnej obrany vecne prejednať aj žiadosti o výslužné, podané po týchto lehotách.

(2) Ustanovenie § 23 zákona č. 76/1922 Sb. platí aj pre osoby, na ktoré sa vzťahuje ustanovenie § 98 tohto zákona; neplatí však pre ne ustanovenie § 24 toho istého zákona.

Vojenský gážista (čakateľ) v zálohe, ako aj vdova a siroty (schovanci) po ňom (§§ 24, 45 a 57 zákona č. 76/1922 Sb.), majú nárok na vojenské zaopatrovacie platy bez obmedzenia stanoveného v uvedených paragrafoch.

(1) Ak zomrel štátny zamestnanec, ktorého manželstvo bolo rozlúčené bez viny alebo bez prevážnej viny manželky, môže príslušné povereníctvo v dohode s Povereníctvom financií povoliť podľa smerníc, ktoré vydá Ministerstvo financií, rozlúčenej manželke do odvolania príspevok na výživu až do výšky vdovskej penzie. Ak sa má povoliť príspevok na výživu vedľa zaopatrovacích platov, ktoré pozostalým prislúchajú podľa zákona, nesmie byť jeho povolením vcelku prekročená príslušná výmera výslužného zomrelého zamestnanca.

(2) Ustanovenie predchádzajúceho odseku platí obdobne, ak bolo manželstvo štátneho zamestnanca prehlásené za neplatné.

(3) Štátnymi zamestnancami podľa predchádzajúcich odsekov sa rozumejú osoby, ktoré sú účastné štátneho penzijného zaopatrenia.

(1) Pre štátne zaopatrovacie platy, ktorých požívanie je viazané nezaopatrenosťou oprávneného požívateľa, je rozhodným plné a čiastočné zaopatrenie.

(2) Plným zaopatrením sa rozumie:

a) nadobudnutie príjmov, ktoré dosahujú alebo prevyšujú súčet čiastky rozhodnej pre zaopatrenosť (§ 78) a čiastky príslušného základného zaopatrovacieho platu (bez príslušenstva). Sirotská penzia s prípadným prídavkom k sirotskej penzii (čl. I. § 9 ods. 2 zákona zo dňa 17. decembra 1919, č. 2 Sb. z roku 1920, o zmene niektorých ustanovení, upravujúcich penzijné nároky a vstup do výslužby ako aj o niektorých výhodách pre štátnych zamestnancov, a obdobné predpisy) sa pri tom rozdelia podľa hláv;

b) výdaj.

(3) Čiastočným zaopatrením sa rozumie nadobudnutie príjmov, ktoré síce prevyšujú čiastku rozhodnú pre zaopatrenosť (§ 78), nedosahujú však čiastky, pri ktorej nastáva plná zaopatrenosť.

(1) Čiastka rozhodná pre zaopatrenosť činí 7.200 Kčs ročne.

(2) Čiastka stanovená v odseku 1 platí s hľadiska predpisov o príspevku na výchovu a sirotskej penzii (platoch obdobných) len pre deti staršie 18 rokov; až do dovŕšenia 18. roku veku považujú sa deti s hľadiska uvedených predpisov za nezaopatrené bez ohľadu na vlastný príjem.

(1) Príjmami podľa § 77 ods. 2 písm. a) a ods. 3 sa rozumejú akékoľvek príjmy v peniazoch a akékoľvek príjmy vecné. Ak ide však o zákonné príspevky na výchovu a sirotskú penziu, nepripočíta sa k príjmu – pokiaľ tieto platy nie sú viazané tiež nemajetnosťou oprávneného – výnos vlastného majetku.

(2) Vecné príjmy sa ocenia:

a)hodnota bytu20%b)hodnota úplnej stravy 40%c)hodnota odevu a bielizne 20%d)hodnota ostatných životných potrieb 20%

čiastky, při ktorej nastává plná zaopatrenosť.

(3) Od hrubých príjmov sa odpočítajú len také výdavky, ktoré sú v bezprostrednej súvislosti s prameňom príjmov, ako sú pri príjmoch so služobného pomeru poistné, po prípade príspevky (poistné príspevky) podľa zákonov o verejnoprávnom sociálnom poistení, po prípade zaopatrenie, pri samostatnom povolaní výdavky prevodzovacie a udržovacie.

(4) Príjmy, pokiaľ netrvajú po celý rok alebo ktorých výška behom roku sa mení, je treba stanoviť pre príslušné obdobie čiastkou ročnou.

(1) Po dobu plnej zaopatrenosti spočíva nárok na zákonné príspevky na výchovu a sirotskú penziu, pokiaľ tento nárok podľa iných všeobecne platných predpisov nezanikne vôbec. Ostatné zaopatrovacie platy či zákonné alebo z milosti a podľa voľnej úvahy, pokiaľ sú viazané nezaopatrenosťou oprávneného, zanikajú dosiahnutím plnej zaopatrenosti.

(2) Po dobu čiastočnej zaopatrenosti snižujú sa zaopatrovacie platy uvedené v predchádzajúcom odseku, pokiaľ z iného dôvodu nezaniknú celkom, o čiastku, o ktorú príjem spôsobujúci čiastočnú zaopatrenosť prevyšuje čiastku rozhodnú podľa § 78 ods. 1. Drahotný prídavok sa snižuje v pomere, v akom sa snižuje zaopatrovací plat.

(3) Pri zániku alebo spočívaní nároku na zaopatrovací plat podľa odseku 1 zastavuje sa zaopatrovací plat koncom mesiaca, v ktorom nastala skutočnosť zánik alebo spočívanie nároku spôsobivšia; ak nastala taká skutočnosť prvého dňa v mesiaci, koncom mesiaca predchádzajúceho. Pri oživnutí alebo zmene nároku na zaopatrovací plat podľa predchádzajúcich odsekov prislúcha zaopatrovací plat (nový zaopatrovací plat) od prvého dňa mesiaca, ktorý bezprostredne nasleduje po skutočnosti oživnutie alebo zmenu nároku spôsobivšej; ak nastala taká skutočnosť prvého dňa v mesiaci, už od tohoto dňa.

(1) K opatreniam podľa §§ 77 až 80 je príslušný úrad, ktorého likvidujúci orgán prevádza výplatu zaopatrovacích platov (úrad vyplácajúci).

(2) Príjemci zaopatrovacích platov (§ 77 ods. 1) sú povinní včas oznámiť vyplácajúcemu úradu (odsek 1) všetky skutočnosti rozhodné pre zaopatrenosť a pri výplate zaopatrovacích platov podať prehlásenie, či nezaopatrenosť trvá. Zanedbanie tejto povinnosti alebo nesprávne údaje sú trestné podľa všeobecných predpisov trestných.

Zvláštne predpisy o výchovnom (§ 160 platového zákona a predpisy obdobné) zostávajú nedotknuté.

(1) Požívateľ štátneho odpočívneho platu, ktorý je štátnym zamestnancom v činnej službe, v ktorej je účastný penzijného zaopatrenia, stráca nárok na štátny odpočivný plat dňom 31. júla 1945 a ak je ustanovený v služobnom pomere za účinnosti tohto nariadenia, dňom predchádzajúcim dňu, od ktorého prislúcha plat z činnej služby. Pokiaľ by úhrnné odpočivné platy prislúchaly vyššou čiastkou, než činní úhrnný plat z činnej služby, prislúcha po dobu činnej služby rozdiel. Ak nepresahuje úhrnný plat z činnej služby 48.000 Kčs ročne, vypláca sa čiastka odpovedajúca odpočivnému platu do takej výšky, pokiaľ úhrn oboch platov s prípadným rozdielom podľa vety druhej, neprekročí uvedenú hranicu.

(2) Ak nedosiahne taký zamestnanec pri skončení činnej služby, uvedenej v odseku 1, nároku na odpočivný plat z tejto služby, nadobúda opäť nároku na zaniklý odpočivný plat; inak je doba rozhodná pre predchádzajúce výslužné (bez doby pripočítanej podľa § 62 služobnej pragmatiky a obdobných ustanovení) doterajšou mierou započitateľná pre nárok na výslužné a jeho výmeru zo služobného pomeru uvedeného v odseku 1. Odpočivné platy z tohto služobného pomeru nesmú však byť vymerané čiastkou nižšou než odpočivné platy zaniklé.

(3) Ustanovenie odseku 1 platí obdobne pre požívateľku štátneho vdovského zaopatrovacieho platu. Pri skončení činnej služby nadobúda táto požívateľka opäť nároku na zaniklý vdovský zaopatrovací plat. Pre jeho výplatu platí ustanovenie § 87.

(4) Ak zanikne nárok na štátny vdovský zaopatrovací plat podľa odseku 3, neposudzujú sa preto s hľadiska penzijných predpisov nezaopatrené deti ako deti na roveň postavené deťom úplne osirelým.

(1) Požívateľ štátneho odpočivného platu, ktorý má viac než jeden taký plat, má od 1. augusta 1945 nárok len na jeden z nich podľa vlastnej voľby, ostatné nároky zanikajú; dokiaľ nebude voľba vykonaná, treba vyplácať odpočivný plat najvyšší.

(2) Ak si zvolí odpočivný plat, ktorý vyplýva z poslednej služby, treba tento odpočivný plat znovu vymerať podľa príslušných predpisov tak, že sa k dobe pre jeho výmeru rozhodnej pripočíta doba, ktorá bola rozhodná pre výmeru zaniklého odpočivného platu.

(3) Zánikom odpočivných platov nesmú celkové odpočivné platy klesnúť pod sumu 36.000 Kčs ročne.

(1) Ustanovenia § 84 ods. 1 a 3 platia obdobne tiež pre požívateľov štátnych zaopatrovacích platov s odchýlkou, že hranica stanovená v odseku 3 sa určuje čiastkou 27.600 Kčs ročne pre vdovské platy a čiastkou 13.800 Kčs ročne pre platy sirotské (sirôt obojstranne osirelých).

(2) Pozostalým po osobách, na ktorých sa vzťahujú ustanovenia §§ 83 a 84, vymerajú sa zaopatrovacie platy tak, ako keby týchto ustanovení nebolo; na takto vymerané zaopatrovacie platy vzťahujú sa potom ustanovenia predchádzajúceho odseku a § 90. Úmrtné (pohrabné) prislúcha však len raz, a to vo výmere pre pozostalých najpriaznivejšej.

Doby započitateľné pre nárok na odpočivné (zaopatrovacie) platy alebo ich výmeru môžu byť zhodnotené len raz.

(1) Ak má alebo nadobudne niekto nárok na štátny odpočivný plat a zároveň na štátny zaopatrovací plat, vypláca sa plat vyšší a výplata nižšieho platu sa zastaví dňom 31. júla 1945, po prípade dňom, kedy sa tieto nároky stretnú. Zastavením výplaty nesmú celkové odpočivné (zaopatrovacie) platy klesnúť pod čiastku 36.000 Kčs ročne.

(2) Ak sa zastaví podľa predchádzajúceho odseku výplata štátneho zaopatrovacieho platu, nepovažujú sa preto s hľadiska penzijných predpisov nezaopatrené deti ako deti na roveň postavené deťom úplne osirelým.

(1) Ak má požívateľ (požívateľka) štátneho odpočivného (zaopatrovacieho) platu vedľa tohto platu ešte iný verejný odpočivný (zaopatrovací) plat (§ 92 ods. 2), po prípade niekoľko takých platov, snižuje sa výplata štátneho odpočivného (zaopatrovacieho) platu o polovicu nižšieho platu (ak sú rovnakej výšky o polovicu ktoréhokoľvek), po prípade týmto spôsobom toľkokrát, koľko má požívateľ uvedených platov.

(2) Snížením výplaty podľa odseku 1 nesmie úhrn nesnížených i snížených platov klesnúť pod čiastku 36.000 Kčs ročne, ktorá čiastka sa zvyšuje o prípadné výchovné prislúchajúce k štátnemu odpočivnému (zaopatrovaciemu) platu.

(1) Ak má požívateľ (požívateľka) štátneho odpočivného (zaopatrovacieho) platu vedľa tohto platu zárobkový príjem podrobený dani dôchodkovej (dani zo mzdy), snižuje sa výplata štátnych odpočivných (zaopatrovacích) platov o jednu tretinu zárobkového príjmu. Toto sníženie nesmie presahovať polovicu odpočivných (zaopatrovacích) platov a nesmie ním klesnúť úhrn odpočivných (zaopatrovacích) platov a zárobkového príjmu pod čiastku 84.000 Kčs ročne, ktorá čiastka sa zvyšuje o prípadné výchovné prislúchajúce k odpočivnému (zaopatrovaciemu) platu.

(2) Honoráre za literárne a umelecké diela chránené autorským právom, nie sú zárobkovým príjmom podľa ustanovenia tohto paragrafu.

(3) Až do právoplatného vymerania dane dôchodkovej prevedie sa sníženie výplaty štátneho odpočivného (zaopatrovacieho) platu dočasne.

Príspevky na výchovu posudzujú sa podľa §§ 83 a 85 až 89 ako samostatné zaopatrovacie platy oddelene od zaopatrovacích platov vdovských; nevzťahuje sa však na ne ustanovenie § 85 ods. 1 o hranici príjmov.

Odpočivnými platmi podľa §§ 83, 84 a 86 až 89 rozumejú sa odpočivné a zaopatrovacie platy z vlastného služobného pomeru; zaopatrovacími platmi podľa §§ 83 a 85 až 90 rozumejú sa zaopatrovacie platy odvodené od inej osoby.

(1) Štátnymi odpočivnými (zaopatrovacími) platmi podľa §§ 83 až 91 rozumejú sa akékoľvek odpočivné (zaopatrovacie) platy vyplácané zo štátnych prostriedkov alebo z prostriedkov ústavov, podnikov a fondov štátnych alebo štátom spravovaných, a to jak základné odpočivné (zaopatrovacie) platy - či už zákonné alebo podľa voľnej úvahy - tak aj ich všetky príslušenstva (výchovné, doplňovací prídavok ženatých, vyrovnávacie prídavky, drahotné prídavky a pod.) s výnimkou jednorázových dávok, ako aj prídavku za zranenie podľa zákonov č. 76/1922 Sb. a 153/1923 Sb. a §§ 66 až 68 tohto nariadenia a vojnového prídavku podľa zákona č. 76/1922 Sb. a §§ 69 až 72 tohto nariadenia.

(2) Inými verejnými odpočivnými (zaopatrovacími) platmi rozumejú sa akékoľvek odpočivné (zaopatrovacie) platy

a) učiteľských osôb, na ktoré sa vzťahuje učiteľský zákon, a ich pozostalých,

b) vyplácané z prostriedkov nútených sväzkov územných, ústavov, podnikov a fondov týchto sväzkov alebo týmito sväzkami spravovaných,

a to v rozsahu stanovenom v odseku 1.

K opatreniam podľa §§ 83 až 85 a 87 až 89 je príslušný úrad, ktorého likvidujúci orgán prevádza výplatu odpočivných (zaopatrovacích) platov. V ostatnom platí ustanovenie § 151 platového zákona alebo ustanovenia obdobné.

B. Požívatelia odpočivných (zaopatrovacích) platov vyplácaných z prostriedkov nútených sväzkov územných, ústavov, podnikov a fondov týchto sväzkov alebo týmito sväzkami spravovaných.

Ustanovenia §§ 83 až 93 platia obdobne pre požívateľov odpočivných (zaopatrovacích) platov vyplácaných z prostriedkov nútených sväzkov územných, ústavov, podnikov a fondov týchto sväzkov alebo týmito sväzkami spravovaných; ustanovenia §§ 77 až 82 platia pre týchto požívateľov, ak je ich zaopatrenie upravené podľa obdoby predpisov štátneho penzijného zaopatrenia.

Diel VIII.

Prípadné preplatky vzniklé prevedením tohto nariadenia na služobných alebo odpočivných (zaopatrovacích) príjmoch do 31. augusta 1947 sa odpúšťajú.

(1) Ustanovenia dielu VII. s výnimkou ustanovení §§ 77 až 82, nadobúdajú účinnosti dňom 1. augusta 1945. Ustanovenia §§ 56 až 61 a § 81 ods. 2 nadobúdajú účinnosti dňom vyhlásenia. Ostatné ustanovenia nadobúdajú účinnosti dňom 1. januára 1947.

(2) V dobe od 1. decembra 1945 do 31. decembra 1946 platí ako hranica rozhodná pre zaopatrenosť podľa predpisov o výchovnom a zaopatrovacích platoch osôb, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, čiastka 7.200 Kčs ročne.

(3) V dobe uvedenej v odseku 2 posudzujú sa vydaté štátne zamestnankyne, ktorých manžel bol zárobkove činným alebo poberal odpočivné (zaopatrovacie) platy alebo dôchodky z verejnoprávneho sociálneho poistenia, s hľadiska predpisov o mimoriadnom príspevku podľa zákona č. 40/1941 Sl. z., v znení nariadenia č. 219/1944 Sl. z., a o drahotnom prídavku podľa zákona č. 129/1942 Sl. z., v znení zákona č. 232/1942 Sl. z., rovnako ako zamestnanci slobodní; ak nebol manžel zárobkove činný, ani nepoberal odpočivné (zaopatrovacie) platy alebo dôchodky z verejnoprávneho sociálneho poistenia, posudzujú sa rovnako ako zamestnanci ženatí. Opatrenia prevedené podľa § 14 zákona č. 40/1941 Sl. z. zostávajú nedotknuté, pokiaľ sú pre zamestnankyne výhodnejšie.

(4) Ustanovenia §§ 67, 68 a 71, pokiaľ sa nimi v súvislosti s ustanovením § 73 zákona č. 76/1922 Sb. vylučuje zo zabavenia u osôb, na ktoré sa vzťahujú tieto ustanovenia, prídavok za zranenie a vojnový prídavok, platia pred dňom nadobudnutia účinnosti zákona zo dňa 5. marca 1947, č. 47 Sb., o exekúcii na pracovný príjem a príjmy postavené mu na roveň (zákona o exekúcii na platy), len pre zvýšenie uvedených prídavkov, stanovené týmto nariadením, po prípade pre prídavky podľa tohto nariadenia novo nadobudnuté.

(5) Toto nariadenie vykonajú všetci členovia vlády.

Gottwald v. r.

Dr. Zenkl v. r.

Dr. Šrámek v. r.

Ursíny v. r.

Fierlinger v. r.

Široký v. r.

arm. gen. Svoboda v. r.

Dr. Ripka v. r.

Nosek v. r.

Dr. Dolanský v. r.

Dr. Stránský v. r.

Dr. Drtina v. r.

Kopecký v. r.

Laušmann v. r.

Ďuriš v. r.

Zmrhal v. r.

Dr. Pietor v. r.

Ing. Kopecký v. r.

Hála v. r.

Dr. Nejedlý v. r.

Dr. Procházka v. r.

Majer v. r.

Dr. Franek v. r.

Dr. Clementis v. r.,

tiež za ministra Masaryka

Lichner v. r.