(1) Advokát sa môže dohodnúť s klientom na druhu a výške niektorých hotových výdavkov, ktorých vynaloženie sa predpokladá v súvislosti s poskytovaním právnej pomoci.
(2) Ak sa dohodne advokát s klientom na zmluvnej odmene, môže sa s ním dohodnúť tiež na paušálnej sume ako náhrade všetkých alebo niektorých hotových výdavkov, ktorých vynaloženie sa predpokladá v súvislosti s poskytovaním právnej pomoci. Klient potom nemôže požadovať pri vyúčtovaní špecifikáciu týchto hotových výdavkov a advokát nemôže požadovať náhradu tých hotových výdavkov, pri ktorých bola dohodnutá paušálna suma prekročená.
(3) Predsedníctvo Slovenskej advokátskej komory môže záväzne určiť paušálnu sumu, ktorú možno od klienta požadovať na náhradu výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné. Túto sumu môže advokát požadovať i vtedy, ak sa na jej náhrade s klientom osobitne nedohodol.
(4) Na výšku náhrady cestovných výdavkov sa vzťahujú právne predpisy o náhradách cestovných výdavkov, ak táto vyhláška neustanovuje inak.
Pri úkonoch vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom advokáta, za čas strávený cestou do tohto miesta a späť patrí advokátovi náhrada za premeškaný čas 20 Kčs za každú i začatú polhodinu.
Pri úvahe o poskytnutí bezplatnej právnej pomoci (§ 3) a o znížení odmeny (§ 6 ods. 3, § 17 ods. 1) sa prihliadne najmä na majetkové a sociálne pomery klienta a na povahu veci.
(1) Pri určení nákladov konania, ktorých náhrada sa priznáva proti inej fyzickej či právnickej osobe, sa výška odmeny advokáta určí podľa ustanovení tejto vyhlášky o tarifnej odmene (§ 12 a nasl.); ustanovenie § 17 ods. 1 prvá veta sa nepoužije. Na to je advokát povinný upozorniť klienta, ak jedná s ním o zmluvnej odmene.
(2) Ustanovenie odseku 1 prvá veta sa vzťahuje i na výšku odmeny advokáta ustanoveného prokurátorom alebo súdom.
(1) Advokát sa môže dohodnúť s klientom, ktorý je devízovým cudzozemcom, na zmluvnej odmene v takej výške, aká je obvyklá v štáte jeho bydliska alebo sídla, alebo aká sa obvykle požaduje za obdobné právne služby v cudzine.
(2) Ak je predmetom konania nárok na zaplatenie v cudzej mene a ak nebránia tomu osobitné predpisy, môže byť odmena advokáta dohodnutá i v tejto mene.
(3) Na dohodu podľa odsekov 1 a 2 sa neprihliada pri určovaní nákladov konania, ktorých náhrada sa priznáva inej fyzickej alebo právnickej osobe; na to je advokát povinný klienta upozorniť.