(1) Pri určení nákladov konania, ktorých náhrada sa priznáva proti inej fyzickej či právnickej osobe, sa výška odmeny advokáta určí podľa ustanovení tejto vyhlášky o tarifnej odmene (§ 12 a nasl.); ustanovenie § 17 ods. 1 prvá veta sa nepoužije. Na to je advokát povinný upozorniť klienta, ak jedná s ním o zmluvnej odmene.
(2) Ustanovenie odseku 1 prvá veta sa vzťahuje i na výšku odmeny advokáta ustanoveného prokurátorom alebo súdom.
(1) Advokát sa môže dohodnúť s klientom, ktorý je devízovým cudzozemcom, na zmluvnej odmene v takej výške, aká je obvyklá v štáte jeho bydliska alebo sídla, alebo aká sa obvykle požaduje za obdobné právne služby v cudzine.
(2) Ak je predmetom konania nárok na zaplatenie v cudzej mene a ak nebránia tomu osobitné predpisy, môže byť odmena advokáta dohodnutá i v tejto mene.
(3) Na dohodu podľa odsekov 1 a 2 sa neprihliada pri určovaní nákladov konania, ktorých náhrada sa priznáva inej fyzickej alebo právnickej osobe; na to je advokát povinný klienta upozorniť.