Zákon SNR o štátnej správe v školstve (úplné znenie, ako vyplýva z neskorších zmien a doplnkov)

Krajský národný výbor odborne vedie školy a školské zariadenia uvedené v § 11.

Krajský národný výbor hospodársky zabezpečuje školy a školské zariadenia uvedené v § 11 ods. 1 až 3 a ods. 5 písm. b) a c) a plní úlohy organizácie vyplývajúce z pracovnoprávnych vzťahov pracovníkov škôl a školských zariadení uvedených v § 11 ods. 1 písm. b) až d), ods. 2 a 3 a ods. 5 písm. b) a c) a učiteľov škôl uvedených v § 11; ustanovuje riaditeľov škôl a školských zariadení uvedených v § 11 ods. 1 až 3 a ods. 5 písm. b) a vedúceho strediska praktického vyučovania uvedeného v § 11 ods. 5 písm. c).

(1) Ministerstvo školstva Slovenskej socialistickej republiky (ďalej len „ministerstvo školstva“) ako ústredný orgán štátnej správy Slovenskej socialistickej republiky riadi výkon štátnej správy na úseku školstva, ak osobitný zákon neustanovuje inak.

(2) Ministerstvo školstva

a) vydáva všeobecne záväzné právne predpisy o zriaďovaní, zrušovaní a o organizácii škôl a školských zariadení na zabezpečenie jednotného výkonu štátnej správy národnými výbormi na úseku školstva a na zabezpečenie výchovnej a vzdelávacej činnosti škôl a školských zariadení,

b) po prerokovaní s príslušnými ústrednými orgánmi a krajskými národnými výbormi ustanovuje a upravuje sieť stredných škôl, škôl pre mládež vyžadujúcu osobitnú starostlivosť, zariadení na výkon ústavnej výchovy a ochrannej výchovy a sieť školských hospodárstiev,

c) vydáva zásady, podľa ktorých krajský národný výbor ustanoví sieť ostatných škôl a školských zariadení, ktoré nie sú uvedené pod písmenom b),

d) ustanovuje druhy a náležitosti vysvedčení a ostatných školských tlačív, ako aj spôsob ich evidencie,

e) ustanovuje zásady pre ideové a pedagogické riadenie škôl v odbore pôsobnosti iných ústredných orgánov,

f) ustanovuje po prerokovaní s príslušnými ústrednými orgánmi podmienky na prijímanie a štúdium cudzincov na stredných školách,

g) ustanovuje po dohode s Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej socialistickej republiky postup pri zabezpečovaní vzdelávania občanov vo výkone trestu odňatia slobody,

h) môže zriadiť školský ústav umeleckej výroby a stenografický ústav10) ako priamo riadené organizácie a poveriť ich metodickým riadením ostatných ústavov tohto druhu.

(3) Ministerstvo školstva po prerokovaní so zúčastnenými ústrednými orgánmi ustanovuje všeobecne záväzným právnym predpisom podrobnosti o zriaďovaní, činnosti, organizácii a o rokovaní poradného zboru riaditeľa strednej školy a poradného zboru riaditeľa osobitného odborného učilišťa.

(4) Ministerstvo školstva vydáva všeobecne záväzné právne predpisy o rovnošatách žiakov a pracovníkov v odbore svojej pôsobnosti.

Pri ministerstve školstva sa zriaďuje Ústredný poradný zbor pre koordináciu výchovy mládeže na robotnícke povolania. Jeho úlohou je vyjadrovať sa k zásadným otázkam výchovy mládeže na robotnícke povolania. Členov tohto poradného zboru vymenúva minister školstva Slovenskej socialistickej republiky (ďalej len „minister školstva“) spravidla podľa návrhov vedúcich ústredných orgánov a krajských národných výborov.

TRETIA ČASŤ

Inšpekcia výchovy a vzdelávania ako súčasť riadenia školstva je kontrolou výchovy a vzdelávania poskytovaného v školách a školských zariadeniach.

(1) Hlavným poslaním inšpekcie výchovy a vzdelávania je kontrola ideovo-politickej, pedagogickej, odbornej a metodickej činnosti škôl a školských zariadení tak, aby bol zabezpečený jednotný vplyv štátu na túto činnosť.

(2) Inšpekcia výchovy a vzdelávania kontroluje aj úroveň riadenia škôl a školských zariadení z odborného i pedagogického hľadiska, utvárania kádrových a potrebných materiálno-technických podmienok pre ich účinnú prácu; poskytuje aj odbornú pedagogickú pomoc učiteľom a ostatným pracovníkom škôl a školských zariadení.

(3) Na školách v pôsobnosti iných ústredných orgánov inšpekcia výchovy a vzdelávania kontroluje, ako sa uplatňujú zásady určené ministerstvom školstva pre ideové a pedagogické riadenie škôl [§ 14 ods. 2 písm. e)] a kontroluje vyučovanie všeobecnovzdelávacích predmetov.

(4) V oblasti prípravy mládeže na robotnícke povolania inšpekcia výchovy a vzdelávania kontroluje aj to, ako ústredné orgány, organizácie a zariadenia na výchovu mládeže, ktoré sú zodpovedné za prípravu mládeže na robotnícke povolania, dodržiavajú a plnia úlohy vyplývajúce zo všeobecne záväzných právnych predpisov a z iných opatrení v tejto oblasti. Súčasťou tejto kontroly je aj kontrola úrovne a účinnosti rezortného dozoru i úrovne riadenia prípravy mládeže na robotnícke povolania v organizáciách a v ich nadriadených orgánoch.

(1) Inšpekcia výchovy a vzdelávania sa člení na školskú inšpekciu a na štátny dozor nad prípravou mládeže na robotnícke povolania.

(2) Školskú inšpekciu vykonáva ministerstvo školstva, krajské národné výbory a okresné národné výbory. Štátny dozor nad prípravou mládeže na robotnícke povolania vykonáva ministerstvo školstva a krajské národné výbory.

Ústrednú inšpekciu výchovy a vzdelávania vykonáva ministerstvo školstva svojimi ústrednými školskými inšpektormi; inšpekciu výchovy a vzdelávania v krajoch a okresoch vykonávajú krajskí a okresní školskí inšpektori, ktorí sú pracovníkmi príslušných národných výborov.

Školskí inšpektori prerokúvajú výsledky inšpekčnej činnosti s riaditeľom školy alebo školského zariadenia. Školskí inšpektori môžu ukladať riaditeľovi, prípadne ďalším pracovníkom školy alebo školského zariadenia záväzné pokyny týkajúce sa obsahu a organizácie výchovno-vzdelávacieho procesu; sú oprávnení pozastaviť výkon nezákonného alebo pedagogicky nesprávného opatrenia učiteľa, riaditeľa školy alebo školského zariadenia alebo školského inšpektora orgánu štátnej správy nižšieho stupňa a sú povinní o tom informovať orgán príslušný na vykonanie nápravy.

Podrobnejšie úlohy inšpekcie výchovy a vzdelávania, práva a povinnosti školských inšpektorov a zásady pre rezortný dozor ustanovuje ministerstvo školstva všeobecne záväzným právnym predpisom; ustanovuje aj záväzný plán hlavných úloh inšpekcie výchovy a vzdelávania, kvalifikačné predpoklady školských inšpektorov a zásady pre ich výber, prípravu a ďalšie vzdelávanie.

ŠTVRTÁ ČASŤ

(1) Deti československých štátnych občanov môžu plniť povinnú školskú dochádzku mimo územia Československej socialistickej republiky, ak v prípadoch odôvodnených záujmami spoločnosti a rodičov odchádzajú s rodičmi na dočasný pobyt do zahraničia (ďalej len „osobitný spôsob plnenia povinnej školskej dochádzky“).

(2) O osobitnom spôsobe plnenia povinnej školskej dochádzky rozhoduje okresný národný výbor, v územnom obvode ktorého dieťa plní povinnú školskú dochádzku alebo túto povinnosť má plniť.

(3) Podrobnosti o osobitnom spôsobe plnenia povinnej školskej dochádzky ustanovuje ministerstvo školstva všeobecne záväzným právnym predpisom.

(1) O zaraďovaní detí do základnej školy pre mládež vyžadujúcu osobitnú starostlivosť, do osobitnej školy, do pomocnej školy11) a do materskej školy pre deti vyžadujúce osobitnú starostlivosť,12) rozhoduje okresný národný výbor príslušný podľa miesta bydliska dieťaťa.

(2) Podrobnosti o zaraďovaní detí do škôl pre mládež vyžadujúcu osobitnú starostlivosť ustanovuje ministerstvo školstva po prerokovaní s Ministerstvom zdravotníctva Slovenskej socialistickej republiky a s Ministerstvom práce a sociálnych vecí Slovenskej socialistickej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom.

(1) Hodnotenie a klasifikácia žiakov základných škôl, stredných škôl a škôl pre mládež vyžadujúcu osobitnú starostlivosť je súčasťou ich výchovy a vzdelávania. Účelom hodnotenia a klasifikácie je prispievať k zodpovednému vzťahu žiakov k výchove a vzdelávaniu v súlade so školskými predpismi. Výsledky hodnotenia a klasifikácie uvedie škola na vysvedčení.

(2) Pravidlá hodnotenia a klasifikácie žiakov ustanovuje ministerstvo školstva všeobecne záväzným právnym predpisom.

Vysvedčenia vydané školami v Českej socialistickej republike platia i v Slovenskej socialistickej republike.

(1) Za vzorné správanie, za vzorné plnenie povinností, za významný prejav aktivity alebo za statočný čin môže sa žiakovi alebo učňovi udeliť pochvala alebo iné ocenenie.

(2) Ak sa žiak alebo učeň previní proti školskému poriadku, môže sa mu podľa závažnosti previnenia uložiť niektoré z týchto výchovných opatrení: napomenutie od triedneho učiteľa, pokarhanie od triedneho učiteľa, pokarhanie od riaditeľa školy; žiakom stredných škôl alebo osobitných odborných učilíšť, ktorí splnili povinnú školskú dochádzku, môže sa uložiť aj podmienečné vylúčenie zo štúdia alebo vylúčenie zo štúdia. O podmienečnom vylúčení zo štúdia rozhoduje riaditeľ školy, o vylúčení zo štúdia rozhoduje krajský národný výbor, ktorý školu odborne vedie; ak ide o žiaka stredného odborného učilišťa alebo osobitného odborného učilišťa, po prerokovaní s organizáciou, pre ktorú sa žiak pripravuje.

(3) Výchovné opatrenia uvedené v odseku 2 sa môžu ukladať do jedného mesiaca od dňa, keď sa o previnení žiaka dozvedel pedagogický pracovník školy príslušný na uloženie výchovného opatrenia, alebo ak ide o vylúčenie zo štúdia, krajský národný výbor, ktorý školu odborne vedie, najneskoršie však do jedného roka od dňa, keď sa žiak dopustil previnenia.

(4) Pravidlá správania žiakov a učňov (školský poriadok), ako aj podrobnosti o druhoch a stupňoch výchovných opatrení ustanovuje ministerstvo školstva všeobecne záväzným právnym predpisom.

(1) O prijatí žiaka na strednú školu13) rozhoduje riaditeľ školy v lehote ustanovenej vykonávacím predpisom.

(2) Na posúdenie študijných predpokladov uchádzačov o štúdium na strednej škole zriaďuje riaditeľ školy so súhlasom krajského národného výboru prijímaciu komisiu ako svoj poradný orgán.

(3) Uchádzač o štúdium na strednej škole podáva prihlášku na štúdium písomne v lehote určenej vykonávacím predpisom škole, ktorú navštevuje, alebo organizácii, s ktorou je v pracovnom pomere alebo obdobnom pracovnom vzťahu. Riaditeľ školy alebo vedúci organizácie zašle prihlášku s priloženou osobnou charakteristikou uchádzača v lehote určenej vykonávacím predpisom škole, na ktorú sa uchádzač hlási.

(4) Pre prijatie žiaka na strednú školu je rozhodujúca jeho klasifikácia zo základnej školy alebo základnej deväťročnej školy, jeho osobná charakteristika schválená riaditeľom základnej školy alebo základnej deväťročnej školy alebo vedúcim organizácie, s ktorou je v pracovnom pomere alebo obdobnom pracovnom vzťahu, vyjadrenie lekára o zdravotnom stave uchádzača a jeho zdravotnej spôsobilosti na štúdium a na výkon povolania, na ktoré sa štúdiom pripravuje, a výsledok prijímacej skúšky, ak je táto skúška predpísaná. Pre prijatie žiaka na stredné odborné učilište je potrebné aj vyjadrenie organizácie, pre ktorú sa má žiak pripravovať.

(5) V prípadoch, keď žiak, ktorý úspešne skončil základnú školu a nemá skončenú povinnú školskú dochádzku, nebol prijatý na štúdium na strednej škole, na ktorú sa prihlásil, alebo prihlášku na štúdium na strednej škole nepodal, ani si nevybral žiadnu školu, ktorú mu krajský národný výbor ponúkol v rámci voľných miest na stredných školách v kraji, prijímacie konanie začne na vlastný podnet riaditeľ strednej školy určenej krajským národným výborom, v územnom obvode ktorého žiak plní alebo má plniť povinnú školskú dochádzku.

(6) Ak je to z hľadiska prípravy žiaka uvedeného v odseku 5 vhodnejšie, určí na žiadosť žiaka po vyjadrení jeho zákonného zástupcu strednú školu iný krajský národný výbor po dohode s príslušným krajským národným výborom;9c) v takomto prípade začne prijímacie konanie na vlastný podnet riaditeľ takto určenej strednej školy.

(7) Proti rozhodnutiu podľa odseku 1 môže uchádzač podať do ôsmich dní prostredníctvom riaditeľa školy odvolanie na národný výbor, ktorý školu odborne vedie; riaditeľ školy nemôže o odvolaní sám rozhodnúť.

(8) Termíny na podanie prihlášky, termíny prijímacej skúšky, lehotu na odovzdanie prihlášky riaditeľovi strednej školy a lehotu, do ktorej riaditeľ tejto školy je povinný rozhodnúť, ustanovuje ministerstvo školstva po prerokovaní so zúčastnenými ústrednými orgánmi všeobecne záväzným právnym predpisom.

(9) V osobitne odôvodnených prípadoch môže minister školstva právoplatné rozhodnutie o neprijatí na štúdium na strednej škole zrušiť a rozhodnúť, že uchádzač sa prijíma na štúdium na strednej škole; ak ide o stredné zdravotnícke školy, patrí táto právomoc ministrovi zdravotníctva Slovenskej socialistickej republiky.

(1) Štipendium a hmotné zabezpečenie zo štátnych rozpočtových prostriedkov žiakom stredných škôl14) priznáva a odníma riaditeľ školy.

(2) Postup pri priznávaní a odnímaní štipendia a hmotného zabezpečenia žiakom ustanovuje ministerstvo školstva a Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej socialistickej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom.

(1) Žiakom stredných škôl a osobitných odborných učilíšť, ktorí splnili povinnú školskú dochádzku, môže sa z vážnych osobných dôvodov, najmä zdravotných, štúdium prerušiť, a to až na dva roky. O prerušení štúdia rozhoduje riaditeľ školy. Po uplynutí prerušenia štúdia pokračuje žiak v tom ročníku, v ktorom bolo štúdium prerušené.

(2) Podrobnosti o prerušení štúdia ustanovuje ministerstvo školstva po prerokovaní so zúčastnenými ústrednými orgánmi všeobecne záväzným právnym predpisom.

(1) V prvom i druhom ročníku štúdia na strednej škole alebo na osobitnom odbornom učilišti sa umožňuje zo závažných dôvodov zmena študijného alebo učebného odboru; túto zmenu možno viazať na vykonanie rozdielovej skúšky. Prestup na inú školu rovnakého druhu sa umožňuje vo všetkých ročníkoch štúdia na strednej škole alebo v osobitnom odbornom učilišti.

(2) Zmena študijného alebo učebného odboru alebo prestup na inú školu sa povoľuje v súlade s plánom prípravy pracovníkov pre jednotlivé odbory.

(3) Zmenu študijného alebo učebného odboru v rámci tej istej školy povoľuje riaditeľ školy; ak ide o žiaka stredného odborného učilišťa alebo osobitného odborného učilišťa, zmena sa povoľuje po prerokovaní s organizáciou, pre ktorú sa žiak pripravuje. Prestup na inú školu povoľuje riaditeľ školy, na ktorú sa žiak hlási, po prerokovaní s riaditeľom školy, ktorú žiak navštevuje; ak ide o žiaka stredného odborného učilišťa alebo osobitného odborného učilišťa, prestup sa prerokuje aj s organizáciou, pre ktorú sa žiak pripravuje; ak v dôsledku prestupu na inú školu má dôjsť k zmene tejto organizácie, prestup sa uskutoční aj po dohode s organizáciou, pre ktorú sa má žiak pripravovať.14a)

(4) Ministerstvo školstva ustanovuje všeobecne záväzným právnym predpisom podrobnejšie podmienky zmien študijného alebo učebného odboru alebo prestupu na inú školu.

(1) Do vyššieho ročníka postupuje žiak, ktorý prospel.

(2) Žiak, ktorý neprospel v čase, keď plní povinnú školskú dochádzku, opakuje ročník.

(3) Žiakovi, ktorý neprospel v niektorom školskom roku po splnení povinnej školskej dochádzky, môže riaditeľ školy povoliť opakovanie ročníka. Ak ide o žiaka stredného odborného učilišťa alebo osobitného odborného učilišťa, opakovanie ročníka povoľuje po prerokovaní s organizáciou, pre ktorú sa žiak pripravuje.

(4) Podrobnosti o postupe žiaka do vyššieho ročníka a o opakovaní ročníka ustanovuje ministerstvo školstva všeobecne záväzným právnym predpisom.

(1) Vysvedčenie o maturitnej alebo odbornej skúške vydané zahraničnou školou platí na území Slovenskej socialistickej republiky za rovnocenné s vysvedčením absolventa školy poskytujúcej v Československej socialistickej republike úplné stredné, prípadne vyššie vzdelanie, ak je medzinárodnou dohodou ustanovená vzájomná rovnocennosť vysvedčení a ak je vysvedčenie opatrené overovacou doložkou. Overovaciu doložku vydáva krajský národný výbor príslušný podľa bydliska žiadateľa.

(2) Vysvedčenie o maturitnej alebo obdobnej skúške vydané zahraničnou školou platí na území Slovenskej socialistickej republiky za rovnocenné s vysvedčením absolventa školy poskytujúcej v Československej socialistickej republike úplné stredné, prípadne vyššie vzdelanie, ak nie je medzinárodnou dohodou ustanovená vzájomná rovnocennosť vysvedčení, len vtedy, ak bolo uznané (nostrifikácia). Uznať možno len vysvedčenie vydané zahraničnou školou tej istej úrovne, ako sú školy poskytujúce v Československej socialistickej republike úplné stredné, prípadne vyššie vzdelanie. Uznanie možno viazať na podmienku, že žiadateľ vykoná doplňovaciu skúšku. O uznaní rozhoduje a overovaciu doložku vydáva krajský národný výbor príslušný podľa miesta bydliska žiadateľa.

(3) Vysvedčenie opatrené overovacou doložkou vydanou príslušným orgánom Českej socialistickej republiky platí aj na území Slovenskej socialistickej republiky.

(4) Podrobnosti o rovnocennosti a podmienkach uznávania vysvedčení vydaných zahraničnými školami ustanovuje ministerstvo školstva po prerokovaní so zúčastnenými ústrednými orgánmi všeobecne záväzným právnym predpisom.

(1) Na čiastočnú úhradu nákladov za starostlivosť poskytovanú mládeži v školských zariadeniach na výkon ústavnej výchovy alebo ochrannej výchovy15) prispievajú rodičia alebo iné osoby, ktoré majú voči dieťaťu vyživovaciu povinnosť, príspevkom.

(2) O výške príspevku v jednotlivých prípadoch rozhoduje riaditeľ školského zariadenia na výkon ústavnej výchovy alebo ochrannej výchovy.

(3) Výšku príspevku a spôsob jeho úhrady ustanovuje ministerstvo školstva po dohode so zúčastnenými ústrednými orgánmi štátnej správy všeobecne záväzným právnym predpisom.

(1) Mládeži s nariadenou ústavnou výchovou alebo uloženou ochrannou výchovou sa poskytuje ošatenie a vreckové a pri jej skončení vecná pomoc.

(2) Výšku vreckového a normy ošatenia a vecnej pomoci ustanovuje ministerstvo školstva po dohode s Ministerstvom práce a sociálnych vecí Slovenskej socialistickej republiky a s Ministerstvom financií Slovenskej socialistickej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom.

(1) Ak sa v škole alebo v školskom zariadení zabezpečuje okrem bezplatnej výchovy a vzdelávania aj hmotná starostlivosť o deti a mládež, prispievajú rodičia alebo iné osoby, ktoré majú voči dieťaťu vyživovaciu povinnosť, príspevkom na čiastočnú úhradu nákladov spojených s hmotnou starostlivosťou.

(2) Výšku príspevku a spôsob jeho úhrady ustanovuje ministerstvo školstva po dohode s Ministerstvom práce a sociálnych vecí Slovenskej socialistickej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom.

(1) Národné výbory zabezpečujú spoločné stravovanie deťom a mládeži, ktorá navštevuje školy a školské zariadenia, v školských a internátnych jedálňach. Na úhradu nákladov na stravovanie detí a mládeže prispievajú rodičia alebo osoby, ktoré majú voči dieťaťu vyživovaciu povinnosť.

(2) Výšku príspevku a podrobnosti týkajúce sa organizácie a prevádzky školských jedální a internátnych jedální ustanovuje ministerstvo školstva a Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej socialistickej republiky po prerokovaní so zúčastnenými ústrednými orgánmi všeobecne záväzným právnym predpisom.

PIATA ČASŤ

Národné výbory môžu podľa osobitných predpisov16) zriadiť ako mimoškolské výchovné zariadenie školskú družinu, školský klub, školskú knižnicu, internát a domov mládeže, prípadne inú súčasť školy určenú ministerstvom školstva, ak to vyžaduje účelnejšia organizácia výchovno-vzdelávacej práce alebo iný závažný dôvod. Národné výbory vykonávajú vo veciach správy týchto zariadení pôsobnosť, ktorú majú jednotlivé stupne národných výborov pri zriaďovaní, zrušovaní, hospodárskom zabezpečení, odbornom vedení a inšpekcii výchovy a vzdelávania škôl, ktorých súčasťou sú tieto zariadenia.

(1) Vyučovacím jazykom je jazyk slovenský alebo český; v českom jazyku sa vyučuje v školách (triedach) určených ministerstvom školstva.16a)

(2) V školách alebo v triedach zriadených pre žiakov maďarskej, nemeckej, poľskej a ukrajinskej (rusínskej) národnosti je vyučovacím jazykom ich materinský jazyk.16a)

(3) Ak sa v škole (triede) vyučuje v inom vyučovacom jazyku ako v slovenskom alebo českom, vyučuje sa vždy aj jazyk slovenský alebo český.

(1) Na zabezpečenie jednotného výchovného pôsobenia školy a rodiny a na plnenie výchovno-vzdelávacích cieľov školy spolupracuje škola alebo školské zariadenie úzko s rodičmi a socialistickými organizáciami.

(2) Národné výbory dbajú na to, aby sa pri školách a školských zariadeniach, ktoré odborne vedú, ustanovilo združenie rodičov a priateľov školy (ďalej len „združenie“). Združenie je socialistickou organizáciou a ustanovuje sa na spoločnom zhromaždení rodičov a priateľov školy.

(3) Úlohou združenia je pomáhať školám a školským zariadeniam v ich výchovno-vzdelávacej práci, prispievať k ich spojeniu so životom a prácou ľudu, aktívne sa podieľať na ich zveľaďovaní, a tým napomáhať všestranný rozvoj detí a žiakov.

(4) Národné výbory usmerňujú činnosť združení, ich spoluprácu so školami a školskými zariadeniami, poskytujú im metodickú pomoc a kontrolujú hospodárenie s prostriedkami združení a správu ich majetku. V týchto veciach je príslušný národný výbor, ktorý odborne vedie školu alebo školské zariadenie, pri ktorom je združenie zriadené.

(5) Podrobnosti o ustanovovaní a činnosti, ako aj organizáciu, hospodárenie a zánik združenia ustanovuje ministerstvo školstva všeobecne záväzným právnym predpisom.

(1) Školy a školské zariadenia môžu so súhlasom národného výboru, ktorý ich odborne vedie, vykonávať pre socialistické organizácie rôzne práce a činnosti (ďalej len „vedľajšia hospodárska činnosť“). Vedľajšia hospodárska činnosť musí byť v súlade s významom a zameraním školy a školského zariadenia a s ich kádrovým, priestorovým a prístrojovým vybavením; nemožno ju vykonávať na úkor poslania školy, školského zariadenia a ich úloh.

(2) Prostriedky získané vedľajšou hospodárskou činnosťou škôl a školských zariadení sa využívajú na ich rozvoj.

(3) Ministerstvo školstva ustanovuje všeobecne záväzným právnym predpisom podrobnejšie podmienky na vykonávanie vedľajšej hospodárskej činnosti po prerokovaní s Ministerstvom financií Slovenskej socialistickej republiky, Ministerstvom práce a sociálnych vecí Slovenskej socialistickej republiky a Slovenskou plánovacou komisiou.

(1) Občania môžu vyučovať za odplatu (ďalej len „súkromné vyučovanie“) len vtedy, keď sa im udelilo povolenie; toto povolenie udeľuje alebo odníma miestny národný výbor, v územnom obvode ktorého sa bude vyučovanie uskutočňovať.

(2) Podmienky, za ktorých sa súkromné vyučovanie povoľuje alebo povolenie odníma, výšku odmeny, ako aj odbory, v ktorých sa môže vyučovať, ustanovuje ministerstvo školstva po dohode s Ministerstvom práce a sociálnych vecí Slovenskej socialistickej republiky, Ministerstvom financií Slovenskej socialistickej republiky, Ministerstvom vnútra Slovenskej socialistickej republiky a Slovenským cenovým úradom všeobecne záväzným právnym predpisom.

Všeobecné predpisy o správnom konaní16b) sa nevzťahujú na rozhodovanie podľa § 7 ods. 2, § 11 ods. 4, § 23 ods. 1, § 23 ods. 2, ak nejde o rozhodovanie o podmienečnom vylúčení zo štúdia alebo o vylúčení zo štúdia, § 24 ods. 5 a 6, ak ide o určenie strednej školy krajským národným výborom, a § 24 ods. 9.

(1) Ak tento zákon neustanovuje inak, vzťahujú sa na základné školy pre mládež vyžadujúcu osobitnú starostlivosť ustanovenia vzťahujúce sa na základné školy, a na stredné školy pre mládež vyžadujúcu osobitnú starostlivosť ustanovenia vzťahujúce sa na stredné školy.

(2) Tento zákon sa nevzťahuje na vysoké školy, vojenské školy, školy Zboru národnej bezpečnosti a vojsk ministerstva vnútra, školy požiarnej ochrany, školy Zboru nápravnej výchovy Slovenskej socialistickej republiky, podnikové a družstevné výchovné zariadenia a výchovné zariadenia spoločenských organizácií.

(3) Pôsobnosť Ministerstva zdravotníctva Slovenskej socialistickej republiky podľa osobitných predpisov ostáva nedotknutá.17)

Zrušujú sa:

1. ustanovenie druhej a tretej vety § 31 ods. 2 zákona č. 186/1960 Zb. o sústave výchovy a vzdelávania (školský zákon),

2. položky 33 až 49 prílohy zákona SNR č. 131/1970 Zb. o zriadení krajských národných výborov v Slovenskej socialistickej republike a o opatreniach s tým súvisiacich,

3. položky 44, 46 a 47 prílohy A zákona SNR č. 159/1971 Zb., ktorým sa mení a dopĺňa zákon o národných výboroch a upravuje pôsobnosť národných výborov na niektorých úsekoch štátnej správy.

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. septembrom 1978.

Zákon Slovenskej národnej rady č. 52/1982 Zb., ktorým sa mení a dopĺňa zákon o národných výboroch a upravuje pôsobnosť miestnych národných výborov v strediskových obciach, nadobudol účinnosť 1. júlom 1982. Zákon Slovenskej národnej rady č. 32/1984 Zb., ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady o štátnej správe v školstve a zákon Slovenskej národnej rady o školských zariadeniach, nadobúda účinnosť 1. septembrom 1984 okrem ustanovenia, ktorým bol zmenený a doplnený § 24 zákona Slovenskej národnej rady o štátnej správe v školstve; toto ustanovenie nadobudlo účinnosť dňom vyhlásenia.

V. Šalgovič v. r.

1) Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok).

2) § 3 ods. 2 zákona SNR č. 78/1978 Zb. o školských zariadeniach.

§ 25 zákona č. 69/1967 Zb. o národných výboroch v znení neskorších predpisov (úplné znenie č. 35/1983 Zb.).

3) § 57 vyhlášky č. 42/1966 Zb. o poskytovaní liečebno-preventívnej starostlivosti.

4) § 10 ods. 3 a 4 zákona o národných výboroch.

5) Vyhláška č. 42/1966 Zb.

Vyhláška č. 19/1975 Zb. o sústave zdravotníckych zariadení.

6) § 34 ods. 1 zákona č. 29/1984 Zb. o sústave základných a stredných škôl (školský zákon).

7) § 37 školského zákona.

7a) § 41 školského zákona.

8) § 52 ods. 2 a § 62 ods. 1 školského zákona.

9) § 14 a § 61 ods. 2 školského zákona.

9a) § 30 ods. 3 a § 32 ods. 4 školského zákona.

9b) § 61 ods. 2 školského zákona.

9c) § 19 ods. 2 školského zákona.

9d) § 61 ods. 1 školského zákona.

10) § 12 a 15 zákona SNR č. 78/1978 Zb.

11) § 28 ods. 5 školského zákona.

12) § 5 ods. 5 zákona SNR č. 78/1978 Zb.

13) § 18, 19 a 35 školského zákona.

14) § 24 ods. 2 školského zákona.

14a) § 20 ods. 2 školského zákona.

15) § 23 až 31 zákona SNR č. 78/1978 Zb.

16) § 45 školského zákona.

16a) § 3 školského zákona.

16b) Zákon č. 71/1967 Zb.

17) Zákon č. 20/1966 Zb. o starostlivosti o zdravie ľudu.