Zákon SNR o školských zariadeniach (úplné znenie, ako vyplýva z neskorších zmien a doplnkov)

(1) Socialistické organizácie so súhlasom národného výboru budujú zo svojich prostriedkov pre deti svojich pracovníkov predškolské zariadenia alebo sa na budovaní predškolských zariadení podieľajú; náklady na tieto zariadenia uhrádzajú podľa osobitných predpisov2).

(2) Ústredné orgány utvárajú v odbore svojej pôsobnosti podmienky na rozvoj predškolských zariadení.

(3) Náklady spojené s poskytovaním výchovnej a liečebno-preventívnej starostlivosti o deti v predškolských zariadeniach zriadených socialistickými organizáciami uhrádzajú národné výbory.

(4) Podrobnosti o zriaďovaní a prevádzke predškolských zariadení zriaďovaných socialistickými organizáciami ustanoví vláda Slovenskej socialistickej republiky nariadením.

TRETIA ČASŤ

Školské výchovné zariadenia sú zariadenia pre záujmové štúdium, školské zotavovacie zariadenia, mimoškolské výchovné zariadenia a školské zariadenia na výkon ústavnej výchovy a ochrannej výchovy.

Prvý diel

Záujmovému štúdiu umenia slúžia ľudové školy umenia a školské ústavy umeleckej výroby, záujmovému štúdiu jazykov, slúžia ľudové školy jazykov a jazykové školy, záujmovému štúdiu stenotypistiky a písania na stroji slúžia stenografické ústavy.

(1) Ľudová škola umenia sa podieľa na rozvíjaní vlôh, schopností a nadania detí a mládeže, prípadne dospelých formou záujmovej výchovy a výučby v oblasti umenia a účasťou na spoločenskom živote; poskytuje základy odborného vzdelania v hudobnom, tanečnom, literárno-dramatickom, divadelnom, bábkárskom a výtvarnom odbore. Osobitne nadaných žiakov ľudová škola umenie pripravuje rozšíreným vyučovaním na ďalšie štúdium na umeleckých školách.

(2) Ľudová škola umenia organizuje prípravné štúdium určené predovšetkým pre žiakov prvého stupňa základnej školy, základné štúdium, ktoré nadväzuje na prípravné štúdium, a kurzy pre dospelých. Do prípravného štúdia sa môžu prijať aj mimoriadne hudobne nadané deti predškolského veku.

(1) Školský ústav umeleckej výroby svojou výchovnou a vzdelávacou činnosťou sa stará o udržiavanie tradičných a rozvíjanie nových výtvarných prejavov, techník a praktických poznatkov v odboroch ľudovej umeleckej výroby a umeleckých remesiel.

(2) Ústav uskutočňuje najmä záujmovú výchovu a výučbu žiakov a dospelých zameranú na oblasť ľudovej umeleckej výroby, odbornú výchovu a výučbu žiakov a dospelých pre potreby socialistických organizácií, ktoré sa zaoberajú ľudovou umeleckou výrobou a umeleckými remeslami, ak ju nezabezpečujú príslušné stredné školy, a na tvorbu návrhov vzorov a technickej dokumentácie potrebných pre záujmovú i odbornú výchovu a výučbu žiakov a dospelých v oblasti ľudovej umeleckej výroby a umeleckých remesiel.

(3) Ústav plní svoje úlohy prostredníctvom bezplatných kurzov a prostredníctvom strednej odbornej umeleckoremeselnej školy zriadenej pri ústave.

Ľudová škola jazykov poskytuje žiakom základných škôl, stredných škôl, študentom vysokých škôl a pracujúcim jazykové vzdelanie v hlavných svetových jazykoch.

(1) Jazyková škola poskytuje pracujúcim, žiakom základných škôl, stredných škôl a študentom vysokých škôl jazykové vzdelanie v hlavných svetových jazykoch a v iných jazykoch, organizuje aj vyučovanie jazykov s odborným zameraním a pripravuje pracujúcich z jazykovej stránky na vykonávanie činností v medzinárodných stykoch, na prekladateľskú, tlmočnícku a inú činnosť.

(2) Štúdium na jazykovej škole sa môže ukončiť štátnou jazykovou skúškou; túto skúšku môže vykonať i občan, ktorý na jazykovej škole neštudoval.

Stenografický ústav školí a doškoľuje pracujúcich v odbore slovenskej a cudzojazyčnej stenografie, písania na stroji, hospodárskej korešpondencie, stenotypistiky, techniky a mechanizácie administratívy a sekretárskych prác. Štúdium odborov, ktoré sa v ústave vyučujú, možno ukončiť štátnou skúškou.

Druhý diel

(1) Škola v prírode je školské zotavovacie zariadenie, ktoré umožňuje pobyt detí z predškolských zariadení a žiakov škôl alebo jednotlivých tried, prípadne vybraných skupín žiakov v zdravotne priaznivom prostredí bez prerušenia školskej výchovno-vzdelávacej práce. Jej poslaním je zotavovanie a upevňovanie zdravia a fyzickej zdatnosti detí a žiakov žijúcich v mestách a priemyselných oblastiach.

(2) Do školy v prírode sa vysielajú deti z materských škôl, žiaci základných škôl a žiaci škôl pre mládež vyžadujúcu osobitnú starostlivosť.

(3) Národné výbory môžu školu v prírode zriaďovať a spravovať aj mimo svojich územných obvodov po dohode s národným výborom, v územnom obvode ktorého sa má škola v prírode zriadiť.

Tretí diel

(1) Výchova mimo vyučovania tvorí organickú jednotu so školskou výchovou. Jej úlohou je poskytnúť žiakom po vyučovaní aktívny oddych, rozvíjať ich špecifické schopnosti, nadanie a záujmy, viesť ich k účasti na spoločenskom živote primeranej ich veku a pomáhať im pri príprave na vyučovanie. Výchova mimo vyučovania prispieva i k uvedomelej voľbe povolania.

(2) Výchovu mimo vyučovania organizujú školy, Socialistický zväz mládeže, Pionierska organizácia Socialistického zväzu mládeže, ďalšie spoločenské organizácie a školské výchovné zariadenia.

Mimoškolské výchovné zariadenia sú dom pionierov a mládeže, stanica mladých technikov, stanica mladých prírodovedcov a stanica mladých turistov a za podmienok ustanovených týmto zákonom aj školská družina, školský klub, školská knižnica a domov mládeže.

(1) Dom pionierov a mládeže ako štátne mimoškolské výchovné a vzdelávacie zariadenie pomáha plniť hlavné výchovné ciele a poslanie škôl a programové a obsahové zameranie činnosti Pionierskej organizácie Socialistického zväzu mládeže a Socialistického zväzu mládeže. Dom organizuje výchovno-vzdelávaciu prácu s deťmi a mládežou v čase mimo vyučovania a metodicky pomáha školám, Pionierskej organizácii Socialistického Zväzu mládeže a Socialistickému zväzu mládeže.

(2) Zriaďuje sa miestny (mestský) dom pionierov a mládeže, okresný (obvodný) dom pionierov a mládeže, krajský dom pionierov a mládeže a ústredný dom pionierov a mládeže.

(3) Stanica mladých technikov, stanica mladých prírodovedcov a stanica mladých turistov plní v odbore techniky, v odbore prírodných vied, v odbore turistiky a v odbore brannej výchovy obdobné úlohy ako dom; zriaďuje sa ako oddelenie domu alebo ako samostatné mimoškolské výchovné zariadenie.

(4) Národné výbory spolupracujú s orgánmi Socialistického zväzu mládeže a orgánmi Pionierskej organizácie Socialistického zväzu mládeže pri odbornom vedení nimi spravovaných domov a staníc, pri určovaní obsahovej náplne tých činností domov a staníc, ktoré napomáhajú uskutočňovať ciele Pionierskej organizácie Socialistického zväzu mládeže, a pri kontrole činnosti domov a staníc.

(1) Na výchovu žiakov základnej školy, základnej školy pre zmyslovo postihnutých žiakov, základnej školy pre žiakov s chybami reči, osobitnej školy a pomocnej školy, prípadne základnej školy pre telesne postihnutých žiakov, základnej školy pri zdravotníckych zariadeniach slúži v čase mimo vyučovania a cez školské prázdniny školská družina a školský klub. Školská družina je určená pre žiakov prvého až štvrtého ročníka, školský klub pre žiakov ostatných ročníkov týchto škôl.

(2) Ak školská družina alebo školský klub nebude súčasťou školy, môže sa zriadiť ako mimoškolské výchovné zariadenie3).

(1) Školskú knižnicu ako súčasť jednotnej sústavy knižníc tvorí školská žiacka knižnica a školská učiteľská knižnica.

(2) Ak školská knižnica nebude súčasťou školy, môže sa zriadiť ako mimoškolské výchovné zariadenie3).

(1) Domov mládeže zabezpečuje žiakom stredných škôl výchovu, ubytovanie a stravovanie. Obsah výchovnej činnosti v domove mládeže nadväzuje na obsah výchovno-vzdelávacej práce strednej školy. Na politickovýchovnej, kultúrnej, spoločenskej a športovej činnosti domova sa podieľa Socialistický zväz mládeže.

(2) Ak domov mládeže nebude súčasťou školy, môže sa zriadiť ako mimoškolské výchovné zariadenie3).

Štvrtý diel

Na výkon ústavnej výchovy mládeže sa zriaďujú detské domovy. Na výkon ústavnej výchovy ťažko vychovateľnej mládeže alebo ochrannej výchovy mládeže sa zriaďujú osobitné výchovné zariadenia; výkon ústavnej výchovy zabezpečujú aj internátne školy pre mládež vyžadujúcu osobitnú starostlivosť. Diagnostické úlohy pri výkone ústavnej výchovy a ochrannej výchovy plnia diagnostické ústavy.

(1) Detský domov je internátne výchovné zariadenie na výkon ústavnej výchovy mládeže; zabezpečuje výchovnú, hmotnú a sociálnu starostlivosť o mládež s normálnym duševným vývojom, ktorú zo závažných dôvodov nemožno vychovávať vo vlastnej rodine a nemôže byť osvojená alebo umiestnená v inej forme náhradnej rodinnej starostlivosti.

(2) Mládež, u ktorej sa predpokladá dlhodobý pobyt v detskom domove, sa vychováva v detskom domove rodinného typu.

(3) Detský domov sa stará o mládež od troch do osemnástich rokov, prípadne do skončenia prípravy na povolanie.

(1) Osobitné výchovné zariadenia uvedené v § 26 až 28 sú internátne výchovné zariadenia na výkon ochrannej výchovy alebo ústavnej výchovy ťažko vychovateľnej mládeže.

(2) Osobitné výchovné zariadenia sú diferencované podľa veku, pohlavia, stupňa obťažnosti výchovy a podľa mentálnej úrovne mládeže.

Detský výchovný ústav sa stará o ťažko vychovateľnú mládež do času, kým skončí dochádzku do základnej školy alebo do osobitnej školy, prípadne kým skončí prípravu na povolanie.

Výchovný ústav pre mládež sa stará o ťažko vychovateľnú mládež, ktorá skončila dochádzku do základnej školy alebo do osobitnej školy; v starostlivosti ústavu mládež ostáva do osemnástich, prípadne do devätnástich rokov, ak jej súd ochrannú výchovu alebo ústavnú výchovu predĺžil.

Ústav s výchovno-liečebným režimom sa stará v nevyhnutne potrebnom čase o mládež z detských domovov a osobitných výchovných zariadení, u ktorej bola zistená prechodná alebo trvalá duševná porucha takého druhu a stupňa, že nemôže byť vychovávaná v ostatných zariadeniach na výkon ústavnej výchovy alebo ochrannej výchovy.

(1) Diagnostické ústavy sú internátne výchovné zariadenia, ktoré komplexne vyšetrujú z hľadiska psychologického a pedagogického mládež s nariadenou ústavnou výchovou alebo uloženou ochrannou výchovou alebo mládež, o umiestnení ktorej do výchovného zariadenia rozhodol predbežným opatrením národný výbor, prípadne mládež, o umiestnenie ktorej do výchovného zariadenia požiadali národný výbor zákonní zástupcovia, a sprostredkúvajú jej zdravotné vyšetrenie. Mládež rozmiestňujú do príslušných typov detských domovov a osobitných výchovných zariadení, prípadne do internátnych škôl pre mládež vyžadujúcu osobitnú starostlivosť.

(2) Diagnostické ústavy poskytujú na prechodný čas výchovnú starostlivosť mládeži, ktorá bola zadržaná na úteku od rodičov alebo iných osôb, prípadne z inštitúcií zodpovedných za jej výchovu.

(3) Diagnostické ústavy sa členia na detské diagnostické ústavy (§ 30) a na diagnostické ústavy pre mládež (§ 31).

Detský diagnostický ústav plní diagnostické úlohy uvedené v § 29; vedie evidenciu mládeže umiestnenej v detských domovoch a v detských výchovných ústavoch vo svojom územnom obvode.

Diagnostický ústav pre mládež plní diagnostické úlohy uvedené v § 29; vedie evidenciu mládeže umiestnenej vo výchovných ústavoch pre mládež v územnom obvode ustanovenom ministerstvom školstva.

Piaty diel

(1) Funkciu školských výchovných zariadení plnia aj zariadenia sociálnej starostlivosti, v ktorých sa občanom so zmenenou pracovnou schopnosťou poskytuje vzdelanie a výcvik na vhodné pracovné uplatnenie podľa predpisov o sociálnom zabezpečení; tieto zariadenia môžu plniť aj funkciu strediska praktického vyučovania4).

(2) Ministerstvo práce a sociálnych vecí Slovenskej socialistickej republiky a ministerstvo školstva ustanovujú všeobecne záväzným právnym predpisom podrobnosti o vzdelávaní a výcviku v týchto zariadeniach.

ŠTVRTÁ ČASŤ

Školské účelové zariadenia pomáhajú predškolským zariadeniam, základným školám, školám pre mládež vyžadujúcu osobitnú starostlivosť, stredným školám a školským výchovným zariadeniam plniť výchovno-vzdelávacie úlohy; zabezpečujú aj ďalšie vzdelávanie pedagogických pracovníkov alebo hmotnú starostlivosť žiakom v čase ich pobytu v škole.

Prvý diel

Úlohy výchovného poradenstva plnia školy výchovnými poradcami, okresné pedagogicko-psychologické poradne, mestské pedagogicko-psychologické poradne a krajské pedagogicko-psychologické poradne.

Základné školy, školy pre mládež vyžadujúcu osobitnú starostlivosť a stredné školy zabezpečujú úlohy výchovného poradenstva výchovnými poradcami. Výchovnými poradcami sú učitelia školy odborne pripravení na výchovné poradenstvo.

(1) Okresná pedagogicko-psychologická poradňa pomáha riešiť výučbové a výchovné problémy detí predškolských zariadení i žiakov škôl a školských výchovných zariadení, ktoré odborne vedie okresný národný výbor, pomáha pri profesijnej orientácii a uvedomelej voľbe povolania žiakov a zabezpečuje pre školy odborné pedagogicko-psychologické služby.

(2) Okresná pedagogicko-psychologická poradňa vykonáva pedagogicko-psychologické vyšetrenia žiakov navrhovaných na zaradenie do škôl pre mládež vyžadujúcu osobitnú starostlivosť a sprostredkúva ich zdravotné a iné vyšetrenia; metodicky usmerňuje činnosť výchovných poradcov.

Mestská pedagogicko-psychologická poradňa plní úlohy okresnej pedagogicko-psychologickej poradne v územnom obvode mestského národného výboru.

(1) Krajská pedagogicko-psychologická poradňa pomáha riešiť výučbové a výchovné problémy detí a žiakov škôl a školských výchovných zariadení, ktoré odborne vedie krajský národný výbor, pomáha pri profesijnej orientácii a uvedomelej voľbe povolania žiakov; poskytuje okresným pedagogicko-psychologickým poradniam a mestským pedagogicko-psychologickým poradniam odbornú pomoc v prípadoch, ktoré vyžadujú špeciálne vyšetrenie alebo vedenie.

(2) Krajská pedagogicko-psychologická poradňa metodicky usmerňuje činnosť okresných pedagogicko-psychologických poradní a mestských pedagogicko-psychologických poradní v kraji, výchovných poradcov na školách a psychológov v školských výchovných zariadeniach, ktoré odborne vedie krajský národný výbor.

Druhý diel

(1) Okresné pedagogické stredisko poskytuje odbornú pomoc riaditeľom, učiteľom a ostatným pedagogickým pracovníkom škôl, predškolských zariadení a školských výchovných zariadení, ktoré odborne vedie okresný národný výbor.

(2) Stredisko organizuje ďalšie vzdelávanie pedagogických pracovníkov a poskytuje na tomto úseku orgánom štátnej školskej správy poradenskú službu.

(3) Stredisko metodicky riadi a koordinuje činnosť metodických združení a predmetových komisií na základných školách.

Mestské pedagogické stredisko plní úlohy okresného pedagogického strediska v územnom obvode mestského národného výboru.

(1) Krajský pedagogický ústav poskytuje odbornú pomoc riaditeľom, učiteľom a ostatným pedagogickým pracovníkom škôl a školských výchovných zariadení, ktoré odborne vedie krajský národný výbor, školským pracovníkom okresných národných výborov a metodikom okresných pedagogických stredísk a mestských pedagogických stredísk.

(2) Ústav organizuje ďalšie vzdelávanie pedagogických pracovníkov a poskytuje na tomto úseku orgánom štátnej školskej správy poradenskú službu; podľa potrieb orgánov štátnej školskej správy skúma stav a metódy učebno-

-výchovnej práce v jednotlivých vyučovacích predmetoch, v predškolskej výchove a vo výchove mimo vyučovania.

(3) Ústav metodicky riadi a koordinuje činnosť okresných pedagogických stredísk a mestských pedagogických stredísk v kraji a predmetových komisií na školách, ktoré odborne vedie krajský národný výbor.

Tretí diel

Školská jedáleň sa zriaďuje ako účelové zariadenie pre predškolské zariadenia a pre školy všetkých druhov; zabezpečuje stravovanie detí a žiakov, učiteľov a ostatných pracovníkov škôl v čase ich pobytu v škole a spolupôsobí pri utváraní racionálnych výživových, hygienických a spoločenských návykov.

V internátnych školách a v internátnych výchovných zariadeniach je jedáleň súčasťou školy alebo výchovného zariadenia; poskytuje celodenné stravovanie.

(1) Na metodické riadenie školských a internátnych jedální sa zriaďujú strediská školského stravovania.

(2) Krajské stredisko školského stravovania metodicky riadi okresné strediská školského stravovania, mestské strediská školského stravovania a školské a internátne jedálne, ktoré odborne vedie krajský národný výbor, a zabezpečuje zvyšovanie kvalifikácie pracovníkov týchto jedální.

(3) Okresné stredisko školského stravovania metodicky riadi školské a internátne jedálne, ktoré odborne vedie okresný národný výbor, a zabezpečuje zvyšovanie kvalifikácie pracovníkov týchto jedální.

(4) Mestské stredisko školského stravovania plní v územnom obvode mestského národného výboru úlohy okresného strediska školského stravovania.

Štvrtý diel

(1) Školským hospodárstvom sa rozumie školský majetok, školské lesy, školské rybárstvo a školské zahradníctvo.

(2) Školské hospodárstvo sa zriaďuje na lách, na stredných lesníckych technických školách a na stredných rybárskych technických školách.

(3) Školské hospodárstvo plní účelové pedagogické postavenie spočívajúce najmä v zabezpečení praktického výcviku žiakov, ich záujmovej odbornej činnosti, v rozvíjaní odbornej a pedagogickej práce učiteľov a v plnení výrobných a dodávkových úloh.

Technické a materiálové stredisko poskytuje školám pomoc pri modernizácii výchovno-vzdelávacej práce a pri utváraní materiálno-technickej základne na rozvoj, skvalitňovanie a prehlbovanie polytechnického vyučovania.

Školské výpočtové stredisko je účelové zariadenie stredných škôl na vyučovanie výpočtovej techniky; pre učiteľov stredných škôl zabezpečuje v spolupráci s krajským pedagogickým ústavom študijné cykly, kurzy, semináre, prednášky a inštruktáže o výpočtovej technike.

PIATA ČASŤ

(1) Vláda Slovenskej socialistickej republiky nariadením ustanoví, ktoré ďalšie školské zariadenia môžu národné výbory podľa spoločenskej potreby zriaďovať.

(2) Ministerstvo školstva vydáva všeobecne záväzné právne predpisy o výchovno-vzdelávacej činnosti predškolských zariadení a školských výchovných zariadení uvedených v tomto zákone, pokiaľ táto pôsobnosť podľa osobitného zákona nepatrí inému ústrednému orgánu štátnej správy.

(3) Dĺžku štúdia a učebné plány na ľudových školách umenia, na ľudových školách jazykov a na jazykových školách ustanovuje ministerstvo školstva všeobecne záväzným právnym predpisom.

(4) Podrobnosti o výkone ústavnej výchovy a ochrannej výchovy ustanovuje ministerstvo školstva po dohode so zúčastnenými ústrednými orgánmi všeobecne záväzným právnym predpisom.

(5) Ministerstvo školstva riadi v rozsahu ustanovenom vládou Slovenskej socialistickej republiky pokusné overovanie organizácie a foriem výchovno-vzdelávacej práce v predškolských zariadeniach a v školských výchovných zariadeniach, ako aj pokusné overovanie ďalších školských zariadení.

(6) Ministerstvo školstva všeobecne záväzným právnym predpisom určí školské zariadenia, v ktorých majú pedagogickí pracovníci postavenie učiteľa.

(7) Ministerstvo školstva môže určiť druhy školských zariadení, ktoré možno zlučovať a aké bude ich organizačné postavenie; o zlučovaní týchto školských zariadení rozhoduje krajský národný výbor so súhlasom národných výborov, ktoré školské zariadenia zriadili.

Rekreačné strediská školskej mládeže sa 1. septembrom 1978 stávajú školami v prírode.

Tento zákon sa vzťahuje na školské zariadenia spravované národnými výbormi. Ustanovenia § 2 až 8 sa vzťahujú aj na predškolské zariadenia zriaďované socialistickými organizáciami.

Zrušujú sa:

1. § 3, 4 a § 22 až 24 zákona č. 186/1960 Zb. o sústave výchovy a vzdelávania (školský zákon),

2. § 21 vládneho nariadenia č. 59/1964 Zb. o úlohách národných výborov pri starostlivosti o deti,

3. vládna vyhláška č. 72/1961 Zb. o zriaďovaní jaslí a materských škôl v spoločných budovách.

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. septembrom 1978.

Zákon Slovenskej národnej rady č. 32/1984 Zb., ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady o štátnej správe v školstve a zákon Slovenskej národnej rady o školských zariadeniach, nadobúda účinnosť 1. septembrom 1984 okrem ustanovenia, ktorým bol zmenený a doplnený § 24 zákona Slovenskej národnej rady o štátnej správe v školstve; toto ustanovenie nadobudlo účinnosť dňom vyhlásenia.

V. Šalgovič v. r.

1) Zákon č. 20/1966 Zb. o starostlivosti o zdravie ľudu

2) Napr. vyhláška č. 90/1972 Zb. o financovaní niektorých zariadení podnikovej spoločenskej spotreby a niektorých činností štátnych hospodárskych organizácií a organizácií zahraničného obchodu, vyhláška č. 151/1978 Zb. o združovaní prostriedkov socialistických organizácií v znení vyhlášky č. 15/1984 Zb., čl. 87 písm. b) Vzorových stanov jednotných roľníckych družstiev (príloha nariadenia vlády ČSSR č. 137/1975 Zb.), smernice Federálneho ministerstva financií o financovaní niektorých výdavkov rozpočtových a príspevkových organizácií (reg. v čiastke 7/1973 Zb.).

3) § 45 zákona č. 29/1984 Zb. o sústave základných a stredných škôl (školský zákon).

4) Zákon Slovenskej národnej rady č. 132/1975 Zb. o pôsobnosti orgánov Slovenskej socialistickej republiky v sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov (úplné znenie č. 36/1983 Zb.).

§ 61 školského zákona.