Vyhláška Ministerstva školstva, mládeže a športu Slovenskej republiky o ukončovaní štúdia na stredných školách a ukončovaní prípravy v odborných učilištiach a učilištiach

(1) Podmienkou na vykonanie záverečnej pomaturitnej skúšky a absolventskej skúšky je úspešné ukončenie posledného ročníka pomaturitného štúdia.

(2) Záverečná pomaturitná skúška sa koná z odborných vyučovacích predmetov zaradených do učebných plánov študijných odborov. Delí sa na praktickú časť a teoretickú časť. Podľa charakteru študijného odboru môže byť súčasťou praktickej časti písomné alebo grafické riešenie úloh. Teoretická časť skúšky je ústna.

(3) Absolventská skúška je komplexná odborná skúška, na ktorej sa overuje úroveň zdokonalenia žiaka na výkon konkrétnej umeleckej činnosti a úroveň jeho prípravy na výkon povolania. Obsahuje

a) na konzervatóriu absolventský výkon z hlavného odboru štúdia, absolventskú písomnú prácu a jej obhajobu a súbornú skúšku z pedagogickej prípravy,

b) na tanečnom konzervatóriu absolventský výkon z hlavného odboru štúdia a súbornú skúšku z pedagogickej prípravy,

c) na škole úžitkového výtvarníctva praktickú skúšku z hlavného odboru štúdia vrátane obhajoby, teoretickej skúšky z odborných predmetov podľa charakteru študijného odboru a súbornej skúšky z pedagogickej prípravy,

d) na strednej zdravotníckej škole teoreticko-praktickú skúšku zo špecializovaného odboru, písomnú prácu a jej obhajobu.

(4) Záverečná pomaturitná skúška a absolventská skúška sa koná v riadnom skúšobnom období v druhej polovici júna, v mimoriadnom skúšobnom obddobí v septembri alebo vo februári nasledujúceho školského roku. Termín určuje riaditeľ strednej školy.

(5) Termín absolventského koncertu, vystúpenia, obhajoby a skúšky určí riaditeľ strednej školy.

(6) Na základe úspešného zvládnutia absolventskej skúšky udeľuje stredná škola absolventovi absolutórium.

(1) Príprava žiaka odborného učilišťa na výkon jednoduchých činností sa ukončuje celkovým zhodnotením mauálných zručností v rozsahu učiva určeného učebnými osnovami vyučovacích predmetov zaradených do učebného plánu.

(2) Celkové zhodnotenie prípravy vykonajú bez osobitných skúšok na záver posledného ročníka riaditeľ školy, triedny učiteľ, dielenský učiteľ alebo majster odbornej výchovy a výchovný poradca.

(1) Na písomnej skúške z vyučovacieho jazyka a literatúry si žiak volí jednu tému z určeného súboru tém. Na písomnej skúške z matematiky na gymnáziu v triedach so zameraním študijného odboru 01 matematika (špeciálne zameranie) rieši žiak dva určené príklady a dva príklady, ktoré si z určeného súboru príkladov sám zvolí.

(2) Na ústnej skúške a teoretickej časti skúšky si žiak žrebuje jednu zo schválených tém.

(3) Na praktickej časti skúšky v odborných predmetoch podľa charakteru študijného odboru si žiak vyžrebuje jednu zo schválených tém, ak mu téma nie je určená. Tému praktickej skúšky z hlavného odboru štúdia v skupine študijných odborov 82-umenie, úžitkové umenie a ručná umeleckoremeselná výroba a 85-umenie, úžitkové umenie a ručná umeleckoremeselná výroba určí žiakovi riaditeľ školy.

(1) Písomná skúška zo všeobecnovzdelávacieho predmetu trvá 240 minút.

(2) Ústna skúška z jedného vyučovacieho predmetu trvá 10 až 20 minút; ak je obsahom ústnej skúšky učivo z viacerých predmetov, trvá 15 až 30 minút. Príprava žiakov na ústnu skúšku podľa charakteru predmetu trvá 15 až 30 minút.

(3) Praktická časť záverečnej skúšky, maturitnej skúšky a záverečnej pomaturitnej skúšky z odborných predmetov, praktická skúška z hlavného odboru štúdia v konzervatóriu a výkon z hlavného odboru trvajú podľa povahy učebného a študijného odboru najviac 24 hodín, v študijnom odbore zubný laborant najviac 33 hodín; v jednom dni najviac 8 hodín a v študijnom odbore rádiologický laborant najviac 6 hodín. V odboroch, v ktorých to charakter skúšky vyžaduje, praktická časť skúšky môže trvať až štyri týždne.

(4) Teoretická časť záverečnej skúšky trvá najviac 15 minút. Príprava žiaka na ňu trvá podľa charakteru študijného alebo učebného odboru 15 až 30 minút.

(5) Pri konaní praktickej časti záverečnej skúšky, maturitnej skúšky, pomaturitnej skúšky a absolventskej skúšky sa za jednu hodinu považuje čas 60 minút.

(1) Záverečná skúška, maturitná skúška, záverečná pomaturitná skúška a absolventská skúška sú verejné s výnimkou písomnej skúšky a skúšky v odbore, v ktorom je to z hygienických dôvodov alebo z dôvodov ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci vylúčené.

(2) Praktická časť maturitnej skúšky, záverečnej pomaturitnej skúšky alebo absolventskej skúšky môže byť individuálna alebo skupinová. Žiak môže na nej používať pomôcky uvedené v zadaní témy práce.

(3) Ústna a teoretická časť skúšky sa organizuje po skupinách tak, aby ju žiak ukončil v jednom dni. V jednom dni môže skúšobná komisia vyskúšať najviac

a) na maturitnej skúške 9 žiakov,

b) na záverečnej pomaturitnej skúške a absolventskej skúške 12 žiakov,

c) na záverečnej skúške 30 žiakov.

(4) Žiak posledného ročníka strednej školy do konca februára písomne oznámi triednemu učiteľovi voliteľné predmety, ktoré si na maturitnú skúšku zvolil. Ak žiak v tomto termíne neoznámi predmet, ktorý si zvolil, určí mu ho triedny učiteľ.

(5) Žiak posledného ročníka strednej školy, ktorý dobrovoľne koná maturitnú skúšku z ďalšieho vyučovacieho predmetu, písomne oznámi triednemu učiteľovi do konca februára predmet, ktorý si na skúšku zvolil.

(6) Pred začiatkom ústnej maturitnej skúšky, na konzervatóriu aj praktickej skúšky, sa žiaci päť vyučovacích dní nezúčastňujú na vyučovaní. Pred začiatkom záverečnej skúšky sa žiaci nezúčastňujú na vyučovaní 3 vyučovacie dni. Tieto dni sú určené na prípravu na vykonanie skúšky.

(1) Záverečná skúška, maturitná skúška, záverečná pomaturitná skúška a absolventská skúška sa koná pred skúšobnou komisiou.

(2) Skúšobná komisia má stálych členov a ďalších členov. Stálymi členmi sú predseda, podpredseda a triedny učiteľ.

(3) Ďalšími členmi skúšobnej komisie sú

a) pre záverečnú skúšku v strednom odbornom učilišti majstri odbornej výchovy a učitelia odborných predmetov, v odbornom učilišti a učilišti majstri odbornej výchovy alebo dielenskí učitelia, v strednej odbornej škole učitelia odborných predmetov,

b) pre maturitnú skúšku pre každý predmet alebo časť skúšky (vrátane dobrovoľne konanej maturitnej skúšky) skúšajúci učiteľ (učitelia) a prísediaci; v stredných odborných učilištiach aj majster odbornej výchovy,

c) pre záverečnú pomaturitnú skúšku a absolventskú skúšku učitelia skúšajúci odborné predmety a prísediaci.

(4) Riaditeľ školy môže na praktickú a ústnu maturitnú alebo záverečnú pomaturitní skúšku prizvať odborníkov z praxe. Odborníkov z praxe možno prizvať aj na záverečnú skúšku.

(1) Predsedov skúšobných komisií vymenúva do 15. apríla príslušná školská správa, pre stredné zdravotnícke školy Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky. Funkcia predsedu skúšobnej komisie je čestnou funkciou. Predsedom skúšobnej komisie môže byť pedagogický pracovník s odbornou a pedagogickou spôsobilosťou, ktorý má najmenej päť rokov pedagogickej praxe. Predsedu skúšobnej komisie nemožno vymenovať z pedagogických pracovníkov školy, na ktorej sa skúška koná.

(2) Na opravných skúškach v mimoriadnom skúšobnom období a na ústnych skúškach v náhradnom termíne je predsedom skúšobnej komisie riaditeľ školy alebo ním poverený zástupca.

(3) Podpredsedu a ďalších členov skúšobnej komisie vymenúva do 30. apríla riaditeľ školy z pedagogických pracovníkov školy. Za podpredsedu skúšobnej komisie možno vymenovať len pedagogického pracovníka školy, ktorý má najmenej štyri roky pedagogickej praxe.

(4) Prísediaceho učiteľa pre každý predmet určí riaditeľ školy z učiteľov, ktorí majú na skúšaný alebo príbuzný predmet aprobáciu.

(1) Predseda skúšobnej komisie riadi prácu komisie, kontroluje pripravenosť skúšok a hodnotí úroveň a klasifikáciu skúšok.

(2) Ak predseda skúšobnej komisie nemôže z vážnych dôvodov funkciu vykonávať, funkciu predsedu vykonáva podpredseda. Podpredseda môže vykonávať funkciu predsedu skúšobnej komisie počas praktickej časti skúšky z odborných predmetov, najmä ak povaha učebného alebo študijného odboru vyžaduje časovo oddeliť túto časť skúšky od ústnych skúšok.

(3) Pracovníci Ministerstva školstva, mládeže a športu Slovenskej republiky, na stredných zdravotníckych školách Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky, príslušný školský inšpektor alebo nimi poverení pracovníci školstva majú právo dávať žiakovi doplnkové otázky; nepodieľajú sa však na jeho hodnotení.

(4) Odborník z praxe môže so súhlasom predsedu komisie dávať žiakom otázky z odborných predmetov pri praktickej a teoretickej časti skúšky; nepodieľa sa však na jeho hodnotení.

(5) Predseda skúšobnej komisie, po skončení skúšok všetkých žiakov triedy zvolá záverečnú poradu skúšobnej komisie, na ktorej zhodnotí priebeh a celkovú úroveň skúšok.

(1) Prospech žiaka na skúške sa klasifikuje týmito stupňami: 1 - výborný, 2 - chválitebný, 3 - dobrý, 4 - dostatočný, 5 - nedostatočný.

(2) Klasifikáciu žiaka na záverečnej skúške, maturitnej skúške, záverečnej pomaturitnej skúške alebo absolutóriu schvaľuje na návrh skúšajúceho učiteľa alebo majstra odbornej výchovy skúšobná komisia hlasovaním. Pri rovnosti hlasov rozhoduje hlas predsedu komisie.

(3) Písomnú maturitnú skúšku z vyučovacieho jazyka a literatúry, na gymnáziu v zameraní študijného odboru 01 matematika (špeciálne zameranie) aj z matematiky klasifikujú vyučujúci príslušných predmetov. Nedostatočný prospech z písomnej maturitnej skúšky prerokuje vyučujúci s podpredsedom maturitnej komisie a prísediacim. Výsledky klasifikácie oznámi vyučujúci žiakom týždeň pred začiatkom ústnej skúšky.

(4) Klasifikácia z písomnej aj ústnej časti maturitnej skúšky z vyučovacieho jazyka a literatúry v školách s iným vyučovacím jazykom ako slovenským zo slovenského jazyka a literatúry a v zameraní študijného odboru 01 matematika (špeciálne zameranie) aj z písomnej i ústnej maturitnej skúšky z matematiky sa zohľadní vo výslednom stupni prospechu. Ak má žiak z niektorej písomnej skúšky stupeň prospechu nedostatočný, koná písomnú skúšku aj ústnu skúšku z príslušného predmetu v nasledujúcom skúšobnom období.

a) prospel s vyznamenaním, ak nemá

1. na záverečnej skúške z praktickej časti skúšky prospech horší ako výborný a na teoretickej časti skúšky prospech horší ako chválitebný a v stredných odborných učilištiach, učilištiach a odborných učilištiach stupeň prospechu z odborného výcviku v poslednom ročníku horší ako chválitebný,

2. na maturitnej skúške, na záverečnej pomaturitnej skúške a na absolutóriu z jednotlivých predmetov skúšky, praktickej alebo teoretickej časti skúšky z odborných predmetov výsledný stupeň prospechu horší ako chválitebný, v študijných odboroch skupiny 82-umenie, úžitkové umenie, úžitkové umenie a ručná umeleckoremeselná výroba z praktickej časti skúšky z hlavného odboru štúdia alebo z absolventského výkonu z hlavnéha odboru

(1) Do celkového hodnotenia sa nezapočítava pri maturitnej skúške alebo záverečnej pomaturitnej skúške prospech z predmetu, z ktorého sa žiak prihlási na skúšku dobrovoľne.

(2) Celkové hodnotenie záverečnej skúšky vychádza z klasifikácie jej praktickej a teoretickej časti.

(3) Skúšobná komisia pri celkovom hodnotení žiaka zohľadňuje jeho prospech počas celého štúdia; žiaka klasifikuje takto:

štúdia stupeň prospechu horší ako výborný a v študijných odboroch skupiny 53 z praktickej skúšky stupeň prospechu horší ako výborný,

3. na maturitnej skúške, záverečnej pomaturitnej skúške a na absolutóriu priemerný prospech z jednotlivých predmetov skúšky, praktickej a teoretickej skúšky z odborných predmetov horší ako 1,50.

b) prospel veľmi dobre, ak nemá

1. na záverečnej skúške z praktickej časti skúšky prospech horší ako chválitebný a na teoretickej časti skúšky prospech horší ako dobrý a v stredných odborných učilištiach, učilištiach a odborných učilištiach stupeň prospechu z odborného výcviku v poslednom ročníku horší ako dobrý,

2. na maturitnej skúške, záverečnej pomaturitnej skúške a absolutóriu z jednotlivých predmetov skúšky, praktickej alebo teoretickej časti skúšky z odborných predmetov stupeň prospechu horší ako dobrý; v študijných odboroch skupiny 82-umenie, úžitkové umenie a ručná umeleckoremeselná výroba z praktickej časti skúšky z hlavného odboru štúdia alebo z absolventského výkonu z hlavného odboru štúdia stupeň horší ako chválitebný a v študijných odboroch skupiny 53 z praktickej skúšky stupeň prospechu horší ako chválitebný,

3. na maturitnej skúške, záverečnej pomaturitnej skúške a absolutóriu priemerný prospech z jednotlivých predmetov skúšky, praktickej alebo teoretickej časti skúšky z odborných predmetov horší ako 2,00.

c) prospel, ak nemá

1. na záverečnej skúške z praktickej a teoretickej časti skúšky prospech horší ako dostatočný,

2. na maturitnej skúške, záverečnej pomaturitnem skúške a absolutóriu z jednotlivých predmetov skúšky, praktickej alebo teoretickej časti skúšky stupeň prospechu horší ako dostatočný.

d) neprospel, ak má

1. na záverečnej skúške z niektorej časti skúšky stupeň prospechu nedostatočný,

2. na maturitnej skúške, záverečnej pomaturitnej skúške, absolutóriu z niektorého predmetu skúšky, praktickej alebo teoretickej časti skúšky stupeň prospechu nedostatočný.

(4) Celkové hodnotenie skúšky vrátane hodnotenia z predmetov a častí skúšky žiakovi oznámi predseda skúšobnej komisie v deň, v ktorom žiak skúšku ukončil. Toto hodnotenie je konečné.

(1) Ak bol žiak na záverečnej skúške, maturitnej skúške, záverečnej pomaturitnej skúške alebo absolutóriu z niektorých, najviac však z dvoch predmetov, vrátane praktickej a teoretickej časti skúšky klasifikovaný stupňom 5 - nedostatočný, skúšobná komisia môže žiakovi povoliť konať opravnú skúšku z týchto predmetov alebo z časti skúšky v najbližšom mimoriadnom skúšobnom období.

(2) Opravnú skúšku z vyučovacieho jazyka a literatúry, v gymnáziu s iným vyučovacím jazykom ako slovenským zo slovenského jazyka a literatúry a v gymnáziu so zameraním študijného odboru 01 matematika (špeciálne zameranie) aj z matematiky, koná žiak písomne aj ústne, ak mal nedostatočný prospech z písomnej skúšky; inak len ústne.

(3) Žiakovi, ktorý neprospel na prvej opravnej skúške z jednotlivých predmetov alebo časti skúšky z jedného predmetu alebo jednej časti skúšky, môže skúšobná komisia povoliť na jeho žiadosť druhú opravnú skúšku z tohto predmetu alebo časti skúšky, a to z vážnych, najmä zdravotných dôvodov.

(4) Žiakovi, ktorý neprospel na prvej opravnej skúške z dvoch predmetov alebo častí skúšky, alebo na druhej opravnej skúške z jedného predmetu alebo jednej časti skúšky, môže skúšobná komisia povoliť opakovať celú záverečnú skúšku, maturitnú skúšku, záverečnú pomaturitnú skúšku alebo absolutórium. Táto skúška sa koná v nasledujúcom školskom roku v riadnom skúšobnom období.

(5) Žiakovi, ktorý bol na maturitnej, záverečnej pomaturitnej skúške alebo absolutóriu klasifikovaný stupňom 5 - nedostatočný z viacerých predmetov vrátane praktickej a teoretickej časti skúšky, môže skúšobná komisia povoliť opakovať celú maturitnú skúšku, záverečnú skúšku, záverečnú pomaturitnú skúšku alebo absolutórium. Táto skúška sa vykoná v nasledujúcom školskom roku v riadnom skúšobnom období.

(6) Celú záverečnú skúšku, maturitnú skúšku, záverečnú pomaturitnú skúšku alebo absolutórium môže žiak opakovať iba raz.

(1) Žiak môže záverečnú skúšku, maturitnú skúšku, záverečnú pomaturitnú skúšku alebo absolutórium vykonať najneskôr do troch rokov odo dňa, keď úspešne skončil posledný ročník štúdia.

(2) Občan, ktorý získal úplné stredné vzdelanie podľa skorších predpisov, môže konať maturitnú skúšku podľa tejto vyhlášky bez písomnej a ústnej skúšky z vyučovacieho jazyka a literatúry.

(3) Skúšky sa konajú v škole, ktorú žiak navštevoval, okrem praktickej časti, ktorá sa môže konať v školskom účelovom zariadení, na pracovisku stredného odborného učilišťa alebo v stredisku praktického vyučovania, ak ide o strednú odbornú školu, aj v prevádzkovom priestore organizácie.

(4) Žiak, ktorý pre vážne, najmä zdravotné dôvody nepríde na skúšku, je povinný ospravedlniť sa predsedovi skúšobnej komisie najneskôr do troch dní od termínu skúšky. Ak ho predseda skúšobnej komisie ospravedlní, žiaka nemožno klasifikovať. Skúšobná komisia určí žiakovi náhradný termín skúšky.

(5) Ak žiak svoju neúčasť na skúške neospravedlní alebo ak jeho ospravedlnenie nebolo uznané, posudzuje sa, akoby dňom nasledujúcim po termíne skúšky štúdium zanechal.

(6) Ak sa žiak správa na maturitnej skúške, záverečnej skúške, záverečnej pomaturitnej skúške alebo absolutóriu nedovoleným spôsobom, predseda skúšobnej komisie alebo dozerajúci učiteľ jeho skúšku preruší.

(7) Ak skúšobná komisia, pri písomnej skúške riaditeľ školy, nepovolí žiakovi v skúške pokračovať, žiak opakuje skúšku, prípadne jej časť v najbližšom skúšobnom období.

(1) Témy na jednotlivé predmety a časti záverečnej skúšky, maturitnej skúšky, záverečnej pomaturitnej skúšky a absolutória, s uvedením učebných pomôcok, ktoré môže žiak používať, schvaľuje na návrh predmetovej komisie riaditeľ školy.

(2) Riaditeľ strednej školy na návrh predmetovej komisie schvaľuje

a) na písomnú skúšku z vyučovacieho jazyka a literatúry, slovenského jazyka a literatúry štyri témy,

b) na písomnú skúšku z matematiky v gymnáziu v triedach so zameraním študijného odboru 01 matematika (špeciálne zameranie) súbor šiestich príkladov.

(3) Témy na záverečnú skúšku a praktickú časť maturitnej skúšky v stredných odborných učilištiach, učilištiach a odborných učilištiach vypracujú majstri odbornej výchovy v spolupráci s učiteľmi odborných predmetov.

(4) Na praktickú časť záverečnej skúšky a maturitnej skúšky sa určí podľa špecifiky odboru 1 až 15 tém, ktoré zahŕňajú charakteristické činnosti, na výkon ktorých sa žiaci pripravujú.

(5) Na ústnu skúšku z jednotlivých predmetov a teoretickú časť záverečnej skúšky a maturitnej skúšky sa určuje najmenej 25 tém.

(6) Na záverečnú pomaturitnú skúšku sa určí 15 tém na teoretickú a najmenej 5 tém na praktickú časť skúšky z odborných predmetov.

(1) Vysvedčenie sa vydá žiakovi, ktorý skúšku úspešne vykonal, najneskôr do 5 dní od konania záverečnej porady skúšobnej komisie.

(2) Na vysvedčení sa uvedie dátum konania skúšky.

(3) Žiakovi, ktorý sa pripravoval na výkon jednoduchých činností, sa výsledok celkového hodnotenia uvedie na výročnom vysvedčení.

(4) Žiakovi stredného odborného učilišťa, odborného učilišťa alebo učilišťa po úspešnom vykonaní maturitnej skúšky alebo záverečnej skúšky sa vydá okrem vysvedčenia o maturitnej skúške alebo vysvedčenia o záverečnej skúške výučný list.

(5) Stredné odborné učilište, odborné učilište a učilište vydá žiakovi výučný list prvý raz po úspešnom ukončení štúdia v školskom roku 1991/92.

Zrušuje sa vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej socialistickej republiky č. 38/1987 Zb. o ukončovaní štúdia na stredných školách a o ukončovaní prípravy v osobitných odborných učilištiach v znení vyhlášky č. 41/1990 Zb.

Vyhláška nadobúda účinnosť 1. aprílom 1991.

Minister:

Pišut v. r.