§ 2 Zákon Slovenskej národnej rady o úprave niektorých pomerov súvisiacich s nájmom bytov a s bytovými náhradami – Byty osobitného určenia

§ 2 Byty osobitného určenia (1) Bytom osobitného určenia je byt, ktorý stavebným usporiadaním, umiestnením, vybavením alebo spôsobom užívania je určený na bývanie pre vymedzený okruh osôb. (2) Bytom osobitného určenia je a) byt stavebne určený na trvalé bývanie ťažko telesne postihnutej osoby, najmä bezbariérový byt, b) byt trvale určený na bývanie osoby, ktorej na základe zákona alebo iného právneho predpisu patrí počas výkonu verejnej funkcie právo bývať v zariadenom byte3) (naturálny byt), c) byt trvale určený na bývanie predstaviteľa alebo pracovníka cudzieho zastupiteľského úradu alebo člena alebo pracovníka medzinárodnej organizácie, ktorej podľa medzinárodného práva patria diplomatické výsady a imunity, ak nejde o občana Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky (diplomatický byt), d) byt trvale určený na bývanie pestúnov a detí zverených do pestúnskej starostlivosti. (3) Nájomcom bytu osobitného určenia môže byť iba ten, kto spĺňa predpoklady osobitného určenia bytu. Na uzavretie nájomnej zmluvy je potrebný súhlas orgánu alebo inej právnickej osoby, v prospech ktorej sú byty osobitného určenia vystavané alebo zriadené, ak tento orgán alebo právnická osoba nie je zároveň prenajímateľom. (4) Byt nestráca povahu bytu osobitného určenia, keď nájomca bytu osobitného určenia prestal spĺňať predpoklady osobitného určenia bytu podľa odseku 2. (5) Ak sú pochybnosti o tom, či byt je bytom osobitného určenia podľa odseku 2 písm. a), rozhodne o charaktere bytu stavebný úrad4) po vyjadrení obce a právnickej osoby uvedenej v odseku 3, v ostatných prípadoch rozhodne obec.