Zákon SNR o služobnom pomere príslušníkov Policajného zboru Slovenskej republiky

(1) Konanie sa začína na návrh účastníka konania alebo z podnetu služobného orgánu.

(2) Konanie je začaté dňom, keď podanie účastníka konania došlo služobnému orgánu oprávnenému vo veci rozhodnúť. Pokiaľ sa konanie začína z podnetu služobného orgánu, je konanie začaté dňom, kedy tento orgán urobil voči účastníkovi konania prvý úkon.

Ak nie je služobný orgán oprávnený o veci rozhodnúť, je povinný podanie bezodkladne postúpiť príslušnému služobnému orgánu a upovedomiť o tom účastníkov konania.

(1) Účastníci konania sú povinní postupovať tak, aby svojím konaním nesťažovali konanie a nespôsobili jeho prieťahy.

(2) Účastníci konania majú právo nahliadať do spisov s výnimkou protokolov o hlasovaní a robiť si z nich výpisy.

(3) Služobný orgán môže povoliť nahliadnuť do spisov aj iným osobám, pokiaľ preukážu odôvodnenosť svojej požiadavky.

(4) Služobný orgán je povinný urobiť opatrenia, aby nahliadnutím do spisov nebolo porušené štátne alebo služobné tajomstvo.

Ak služobný orgán nemôže vykonať procesný úkon sám alebo ak je to účelné z iných dôvodov, môže o jeho vykonanie požiadat iný služobný orgán; dožiadaný služobný orgán vykoná tento úkon bezodkladne.

(1) Na dokazovanie je možné použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi.

(2) Dôkazom je všetko, čo môže prispieť k zisteniu skutočného stavu vecí, najmä výpovede, vyjadrenia osôb vrátane účastníkov, odborné posudky, znalecké posudky, správy, vyjadrenia a potvrdenia orgánov a organizácií, listiny, veci a ohliadka.

(3) Účastník konania je oprávnený navrhovať na podporu svojich tvrdení dôkazy.

(4) Služobný orgán hodnotí dôkazy podľa vlastnej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.

(1) Náklady konania, ktoré vznikli služobnému orgánu, vrátane nákladov spojených s činnosťou poradných komisií, hradí tento orgán. Náklady, ktoré v konaní vznikli druhému účastníkovi konania, znáša tento účastník, len ak bol v konaní neúspešný.

(2) Služobný orgán nahradí svedkovi, znalcovi alebo tlmočníkovi hotové výdavky a mzdu, ktorá mu preukázateľne ušla. Nárok je potrebné uplatniť do troch dní po jeho vzniku, inak zaniká.

(3) Náklady spojené s predložením listiny alebo s ohliadkou, ktoré vznikli tomu, kto nie je účastníkom konania, hradí služobný orgán.

(4) Náhrada hotových výdavkov a poskytovanie odmien znalcom a tlmočníkom sa riadi osobitnými predpismi.23)

Druhý oddiel

(1) Proti rozhodnutiu služobného orgánu môže policajt podať odvolanie do 15 dní, a ak ide o odvolanie proti rozhodnutiu o uložení disciplinárneho trestu, do 8 dní odo dňa oznámenia rozhodnutia.

(2) Odvolanie môže policajt podať tiež proti služobnému hodnoteniu, potvrdeniu o zamestnaní a služobnému posudku v lehote 15 dní odo dňa, keď bol s ich obsahom oboznámený.

(3) Odvolanie sa podáva u služobného orgánu, ktorý rozhodnutie vydal.

(4) Ak policajt v dôsledku nesprávneho poučenia alebo preto, že nebol poučený vôbec, podal odvolanie po uplynutí týmto zákonom ustanovenej lehoty alebo u nepríslušného orgánu, predpokladá sa, že ho podal včas a u príslušného orgánu, ak tak urobil najneskôr do troch mesiacov odo dňa, keď mu bolo rozhodnutie oznámené.

(5) Služobný orgán príslušný na rozhodovanie o odvolaní (ďalej len „odvolací orgán“) môže odpustiť zmeškanie lehoty, ak k nemu došlo zo závažných dôvodov a policajt o to požiada do 15 dní odo dňa, keď pominul dôvod zmeškania, a zároveň podá odvolanie.

(6) Podanie odvolania nemá odkladný účinok s výnimkou odvolania proti rozhodnutiu o uložení disciplinárneho trestu alebo o náhrade škody a proti služobnému hodnoteniu, ktorým bol policajt hodnotený ako nevyhovujúci vykonávať doterajšiu alebo akúkoľvek inú funkciu.

(7) Služobný orgán, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal, môže odvolaniu sám vyhovieť; ak tak neurobí, je povinný bez zbytočného odkladu, najneskôr však do 15 dní odo dňa podania odvolania, predložiť odvolanie odvolaciemu orgánu na rozhodnutie.

(8) Proti rozhodnutiu o odvolaní sa nemožno odvolať.

(1) Odvolacím orgánom je služobný orgán najbližšie nadriadený služobnému orgánu, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal.

(2) Odvolací orgán je povinný rozhodnúť o odvolaní bez zbytočného odkladu, spravidla najneskôr však do 60 dní odo dňa podania odvolania, a to po predchádzajúcom prerokovaní v poradnej komisii.

(3) Ak sú pre to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí.

(4) Odvolací orgán rozhodnutie zruší a vec vráti služobnému orgánu, ktorý ho vydal, na nové prejednanie a rozhodnutie, ak je to vhodnejšie najmä z dôvodov rýchlosti alebo hospodárnosti; služobný orgán je právnym názorom odvolacieho orgánu viazaný.

(5) Proti rozhodnutiu ministra, ak nejde o rozhodnutie o odvolaní, možno podať rozklad. O rozklade rozhoduje minister. Pre rozklad a konanie o ňom platia ustanovenia o odvolaní.

(1) Odvolacie orgány zriaďujú na prerokúvanie odvolaní poradné komisie. Poradná komisia sa skladá z predsedu, jeho zástupcu a ďalších najmenej piatich členov. Odvolania prerokúvajú komisie v senátoch, ktoré určí jej predseda.

(2) Z účasti na konaní senátu je vylúčený člen, u ktorého s ohľadom na jeho vzťah k prerokúvanej veci alebo účastníkovi možno mať pochybnosti o jeho nezaujatosti. O tom, či je člen komisie z konania v senáte vylúčený, rozhoduje jej predseda.

Tretí oddiel

(1) Ak sa dodatočne zistili mimoriadne závažné okolnosti, ktoré policajt nemohol bez svojej viny v konaní uplatniť, a ktoré odôvodňujú podstatne priaznivejšie rozhodnutie v jeho prospech, môže služobný orgán na jeho návrh zrušiť svoje právoplatné rozhodnutie a rozhodnúť vo veci samej.

(2) Návrh na zrušenie rozhodnutia podľa odseku 1 môže policajt podať iba do troch mesiacov odo dňa, keď sa dozvedel o okolnostiach odôvodňujúcich navrhovanú zmenu, najneskôr však do troch rokov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia.

(3) Proti rozhodnutiu vo veci samej sa možno odvolať (podať rozklad).

(1) Ak sa dodatočne zistí, že právoplatné rozhodnutie je v rozpore s právnymi predpismi, môže ho minister zrušiť a rozhodnúť vo veci samej.

(2) Právoplatné rozhodnutie možno zrušiť do troch rokov od nadobudnutia právoplatnosti.

(3) Proti rozhodnutiu vo veci samej možno podať rozklad.

Ministerstvo všeobecne záväzným právnym predpisom podrobnejšie upraví konanie vo veciach služobného pomeru.

(1) Policajt môže podať na súde návrh na preskúmanie rozhodnutia služobného orgánu o

a) prepustení zo služobného pomeru podľa § 110 ods. 1 písm. d) alebo e),

b) náhrade škody alebo neoprávnenom majetkovom prospechu, ktorá presahuje sumu 5000 Kčs, alebo

c) uložení disciplinárneho trestu.

(2) Návrh na preskúmanie rozhodnutia súdom podľa predchádzajúceho odseku je možné podať až po vyčerpaní opravného prostriedku podľa § 135, a to v lehote 30 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia.

(3) Ak požiada policajt, ktorý podal návrh na preskúmanie rozhodnutia podľa odseku 1 písm. b) alebo c) súdom, o odklad výkonu rozhodnutia, služobný orgán jeho žiadosti vyhovie.

(4) Pri preskúmaní rozhodnutia služobného orgánu súdom sa postupuje podľa osobitných predpisov.24)

DESIATA HLAVA

(1) V súlade s týmto zákonom vystupujú na ochranu práv a oprávnených záujmov policajtov príslušné odborové orgány.

(2) Služobný orgán je povinný

a) návrh prevedenia policajta na inú funkciu podľa § 16 ods. 1 písm. a), b) a d) a ods. 2 písm. b) a c),

b) návrh prepustenia policajta zo služobného pomeru z dôvodov uvedených v § 110 ods. 1 písm. a) a e),

c) návrh služobného hodnotenia, v ktorom je policajt hodnotený ako nevyhovujúci pre výkon doterajšej funkcie alebo pre výkon akejkoľvek funkcie v policajnom zbore,

vopred prerokovať s príslušným odborovým orgánom.

(3) Ak sa príslušný odborový orgán nevyjadrí vo veciach uvedených v odseku 2 do desiatich dní odo dňa vyzvania služobným orgánom, služobný orgán postupuje ďalej bez jeho stanoviska.

(1) Na zabezpečenie oprávnených záujmov a potrieb policajtov, na zlepšenie podmienok výkonu služby, zdravotných, sociálnych a kultúrnych podmienok vrátane podmienok pre využívanie volného času uzatvárajú v mene policajtov príslušné odborové orgány a v mene policajného zboru príslušné služobné orgány kolektívne zmluvy.

(2) Pri uzatváraní kolektívnych zmlúv sa postupuje podľa osobitných predpisov.25)

(1) Súčinnosť služobných orgánov s odborovými orgánmi sa uskutočňuje najmä tým, že služobné orgány sú povinné umožniť príslušným odborovým orgánom

a) vykonávať spoločenskú kontrolu dodržiavania právnych predpisov upravujúcich služobný pomer policajtov,

b) vyžadovať od služobných orgánov informácie o hospodárení so mzdovými prostriedkami a podieľať sa na dodržiavaní zásad spravodlivého odmeňovania,

c) navrhovať svojich členov do poradných orgánov zriaďovaných služobnými orgánmi na prerokúvanie návrhov niektorých personálnych opatrení a na zásadné opatrenia v oblasti sociálneho zabezpečenia, liečebnej, kúpeľnej, rekreačnej a inej starostlivosti a hmotného zabezpečenia policajtov,

d) vyjadrovať sa k návrhom na preloženie do iného miesta služobného pôsobiska, na premiestnenie policajta, na pozbavenie výkonu služby a k návrhom na rozvrhnutie základného času služby.

(1) Policajt vykonávajúci funkciu v odborových orgánoch, ktorej výkon si vyžaduje dlhodobé uvoľnenie od plnenia služobných povinností, sa zaraďuje do zálohy. Minister po dohode s príslušným odborovým orgánom určí okruh odborových funkcií, pri výkone ktorých sa policajt zaraďuje do zálohy.

(2) Policajt sa po skončení výkonu funkcie v odborových orgánoch podľa odseku 1 ustanoví do funkcie rovnakej úrovne, akú naposledy zastával; ak to nie je možné, ustanoví sa do funkcie podľa § 15.

(3) Policajtovi zvolenému do funkcie v odborových orgánoch, ktorej výkon nevyžaduje dlhodobé uvoľnenie od plnenia služobných povinností, sa udelí voľno s nárokom na služobný príjem na nevyhnutne potrebný čas.

(1) Služobné orgány poskytujú na zabezpečenie činnosti základných odborových organizácií a ich orgánov nevyhnutné materiálno-technické zabezpečenie.

(2) Podrobnosti o poskytovaní materiálnych a technických prostriedkov upraví minister po dohode s príslušným odborovým orgánom.

(1) Policajt, ktorý bol zvolený do funkcie v odborovom orgáne, môže byť v čase funkčného obdobia a v čase dvoch rokov po jeho skončení prepustený len po predchádzajúcom súhlase príslušného odborového orgánu. Súhlas nie je potrebný, ak ide o prepustenie podľa § 110 ods. 1 písm. b), c), e) alebo f).

(2) Ak príslušný odborový orgán odmietol udeliť súhlas služobnému orgánu podľa odseku 1, je rozhodnutie služobného orgánu o prepustení odborárskeho funkcionára neplatné.

DRUHÁ ČASŤ

Ustanovenia tohto zákona sa vzťahujú aj na služobný pomer príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky s tým, že

a) kde sa v tomto zákone hovorí o Ministerstve vnútra Slovenskej republiky, rozumie sa tým Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky,

b) kde sa v tomto zákone hovorí o ministrovi vnútra Slovenskej republiky, rozumie sa tým minister spravodlivosti Slovenskej republiky,

c) kde sa v tomto zákone hovorí o Policajnom zbore Slovenskej republiky, rozumie sa tým Zbor väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky,

d) kde sa v tomto zákone hovorí o príslušníkovi Policajného zboru Slovenskej republiky, rozumie sa tým príslušník Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky.

Vláda Slovenskej republiky ustanoví nariadením:

a) katalóg pracovných činností, kvalifikačné predpoklady pre jednotlivé platové triedy a spôsob zaraďovania do platových tried,

b) mesačnú výmeru hodnostných príplatkov pre jednotlivé skupiny a druhy hodností,

c) podmienky poskytovania a výšku osobného príplatku, príplatku za vedenie, osobitného príplatku a osobitných jednorazových peňažných náležitostí.

TRETIA ČASŤ

PRVÁ HLAVA

(1) Právo sa premlčí, ak sa neuplatnilo v lehote ustanovenej v tomto zákone. Na premlčanie sa prihliadne, len ak sa ten, voči ktorému sa právo uplatňuje, na premlčanie odvoláva; v takomto prípade nemožno premlčané právo tomu, kto ho uplatňuje, priznať.

(2) Právo na náhradu za stratu na služobnom príjme a za sťaženie spoločenského uplatnenia z dôvodov služobného úrazu alebo choroby z povolania alebo za iné škody na zdraví, právo na náhradu nákladov na výživu pozostalých a príspevok za službu sa nepremlčuje; nároky na jednotlivé plnenia z nich vyplývajúce sa však premlčujú v lehotách ustanovenvch v § 150 ods. 2 a 3.

(3) K zániku práva preto, že nebolo v ustanovenej lehote vykonané, dochádza len v prípadoch uvedených v § 39, § 102 ods. 3 a § 110 ods. 2; na zánik práva sa prihliadne, aj keď sa to v konaní nenamieta.

(4) Ak policajt uplatní svoje právo a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba počas konania neplynie. To isté platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré sa vedie konanie na výkon rozhodnutia.

(5) Právo uplatňuje policajt podaním u služobného orgánu, služobný orgán ho uplatňuje rozhodnutím.

(1) Premlčacia doba začína plynúť odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť po prvý raz.

(2) Ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich splatnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane splatnou celá dlžná suma, začne plynúť premlčacia doba odo dňa splatnosti nesplnenia splátky.

(1) Ak nie je ďalej ustanovené inak, premlčujú sa peňažné nároky zo služobného pomeru za tri roky.

(2) Ak ide o opakujúce sa plnenia, je doba na uplatnenie nárokov na jednotlivé plnenia tri roky od ich splatnosti.

(3) Lehota na uplatnenie nároku na náhradu škody je dva roky; začína plynúť odo dňa, keď sa poškodený dozvie o tom, že škoda vznikla, a o tom, kto za ňu zodpovedá. Nárok na náhradu škody sa však premlčí, ak nebol uplatnený v lehote troch rokov, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, v lehote desiatich rokov odo dňa, kedy došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.

(1) Ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť.

(2) Ak právo bolo tým, kto je povinný plniť, písomne uznané čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď došlo k uznaniu; ak však v uznaní bola uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty.

(3) Právo zabezpečené obmedzením prevodu nehnuteľností sa premlčuje za desať rokov.

(4) Premlčacia doba uvedená v odseku 2 platí aj pre jednotlivé splátky, na ktoré bolo plnenie rozhodnutím alebo v uznaní práva rozložené; premlčacia doba pri jednotlivých splátkach začína plynúť odo dňa ich splatnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane splatnou celá dlžná suma, začne plynúť desaťročná premlčacia doba odo dňa splatnosti nesplnenej splátky.

(5) Úroky a opakujúce sa plnenia právoplatne priznané alebo písomne uznané, ktorých splatnosť nastala po právoplatnosti rozhodnutia alebo po uznaní, sa premlčujú za tri roky odo dňa ich splatnosti.

(1) Policajtom sa do doby trvania služobného pomeru rozhodujúcej pre priznanie nárokov vyplývajúcich zo služobného pomeru započítavajú doby, ak boli započítané podľa doterajších predpisov.

(2) Ministerstvo ustanoví všeobecne záväzným právnym predpisom, v akom rozsahu sa pre priznanie príspevku za službu zvýhodnene započítava výkon funkcií osobitnej povahy a osobitného stupňa nebezpečnosti.

Ustanovenia § 75, 77 a 78 sa vzťahujú aj na osamelých policajtov trvale sa starajúcich aspoň o jedno dieťa.

Na služobný pomer policajtov sa použijú obdobne tieto ustanovenia Zákonníka práce č. 65/1965 Zb. v znení neskorších predpisov: § 10, § 12, § 14 až § 17, § 23 ods. 1, 2 a 4, § 94, § 110a, § 241, § 243, § 244, § 245 ods. 1 až 3, § 246, § 247, § 248, § 249 až § 260, § 265, § 266, § 266a, § 272 ods. 1 a 5, § 273, § 274 ods. 1.

Tvrdosti, ktoré by sa vyskytli pri vykonávaní tohto zákona, pokiaľ ide o odchodné (§ 117), platové vyrovnanie (§ 118), príspevok za službu (§ 119 až § 122) a úmrtné (§ 123), môže odstraňovať minister.

DRUHÁ HLAVA

(1) Dňom účinnosti tohto zákona sa služobný pomer policajtov podľa doterajších predpisov považuje za služobný pomer podľa tohto zákona, ak nie je ďalej ustanovené inak.

(2) Podľa doterajších predpisov sa posudzujú nároky vzniknuté zo služobného pomeru do dňa účinnosti tohto zákona a právne úkony týkajúce sa vzniku, zmeny a skončenia služobného pomeru urobené pred jeho účinnosťou a ich právne účinky, aj keď nastanú po tomto dni; to platí aj o lehotách, ktoré začali plynúť pred týmto dňom.

(3) Konanie vo veciach služobného pomeru začaté pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona uskutočňujú a o opravných prostriedkoch rozhodujú orgány príslušné podľa tohto zákona a spôsobom ustanoveným v tomto zákone.

(4) Ak bola podľa doterajších predpisov určená skúšobná doba dlhšia ako 12 mesiacov, posudzuje sa ku dňu účinnosti tohto zákona, ako by bola určená v dĺžke 12 mesiacov. Ak takto určená skúšobná doba uplynula už pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, posudzuje sa, ako by uplynula dňom predchádzajúcim dňu účinnosti tohto zákona.

(5) Ak policajt, ktorého skúšobná doba uplynula podľa odseku 4, písomne požiada o zrušenie služobného pomeru do jedného mesiaca odo dňa účinnosti tohto zákona, jeho služobný pomer končí uplynutím jedného kalendárneho mesiaca nasledujúceho po dni doručenia žiadosti príslušnému služobnému orgánu.

(6) Príspevok, na ktorý vznikol nárok podľa predpisov platných pred účinnosťou tohto zákona, sa považuje za príspevok podľa tohto zákona, a to vo výške, v akej bol priznaný. Dňom účinnosti tohto zákona sa príspevok zvýši rovnakým spôsobom, akým bol zvýšený čiastočný invalidný dôchodok v roku 1991.

(1) Hodnosti policajtov dosiahnuté podľa doterajších predpisov sa považujú za hodnosti policajtov podľa tohto zákona.

(2) Hodnosti v I. druhu hodností prislúchajú policajtom okrem policajtov zaradených v službe kriminálnej polície.26)

(3) Hodnosti v II. druhu hodností prislúchajú policajtom zaradeným v službe kriminálnej polície.

Ak je do služobného pomeru k policajnému zboru prijatý občan, ktorý bol príslušníkom Policajného zboru Českej republiky alebo príslušníkom bezpečnostných zborov Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, započítava sa tomuto príslušníkovi dĺžka služby v tomto zbore a nároky s ním súvisiace v rozsahu, ako by túto službu konal v policajnom zbore.

(1) Zrušuje sa ustanovenie § 74 zákona Slovenskej národnej rady č. 204/1991 Zb. o Policajnom zbore Slovenskej republiky.

(2) Vo vzťahu k služobnému pomeru policajtov podľa tohto zákona stráca platnosť:

1. zákon č. 100/1970 Zb. o služobnom pomere príslušníkov Zboru národnej bezpečnosti v znení zákona č. 63/1983 Zb., zákona č. 74/1990 Zb., zákona č. 169/1990 Zb. a zákona č. 546/1990 Zb.,

2. nariadenie ministra vnútra Československej socialistickej republiky č. 26 zo 7. decembra 1983 o konaní vo veciach služobného pomeru príslušníkov Zboru národnej bezpečnosti (reg. v čiastke 12/1984 Zb.).

Tento zákona nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia.

F. Mikloško v. r.

J. Čarnogurský v. r.

1) Zákon SNR č. 204/1991 Zb. o Policajnom zbore Slovenskej republiky.

2) Zákon č. 15/1990 Zb. o politických stranách.

3) Napr. § 54 zákona č. 29/1984 Zb. o sústave základných a stredných škôl (školský zákon) v znení neskorších predpisov.

4) Napr. zákon SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení zákona SNR č. 524/1990 Zb., zákon č. 528/1990 Zb. devízový zákon.

5) § 294 Trestného zákona.

§ 159 ods. 3 písm. b), § 171 ods. 2 a § 188 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku.

6) Zákon SNR č. 372/1990 Zb. v znení zákona SNR č. 524/1990 Zb.

7) § 67 Trestného zákona.

8) Napr. zákon č. 88/1968 Zb. o predĺžení materskej dovolenky, o dávkach v materstve a o prídavkoch na deti z nemocenského poistenia v znení neskorších predpisov.

8a) Napríklad zákon Slovenskej národnej rady č. 46/1989 Zb. o ochrane pred alkoholizmom a inými toxikomániami.

8b) § 17 zákona č. 1/1992 Zb. o mzde, odmene za pracovnú pohotovosť a o priemernom zárobku.

9) § 276 a nasl. Občianskeho súdneho poriadku.

10) § 121 ods. 2 Zákonníka práce.

§ 21 nariadenia vlády ČSSR č. 223/1988 Zb., ktorým sa vykonáva Zákonník práce, v znení nariadenia vlády ČSFR č. 13/1991 Zb.

11) § 33 zákona č. 88/1968 Zb. v znení neskorších predpisov.

12) Zákon č. 174/1968 Zb. o štátnom odbornom dozore nad bezpečnosťou práce.

13) Zákon č. 32/1957 Zb. o nemocenskej starostlivosti v ozbrojených silách v znení neskorších predpisov.

Zákon č. 88/1968 Zb. v znení neskorších predpisov.

Zákon č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení.

14) § 5 zákona č. 88/1968 Zb. v znení neskorších predpisov.

15) § 157 až 161 Zákonníka práce.

16) Vyhláška č. 32/1965 Zb. o odškodňování bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia v znení neskorších predpisov.

17) Zákon č. 297/1991 Zb. o úprave náhrady za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti vzniknutej pracovným úrazom alebo chorobou z povolania.

18) Zákon č. 1/1991 Zb. o zamestnanosti.

Vyhláška Ministerstva práce a sociálnych vecí Slovenskej republiky č. 50/1991 Zb., ktorou sa určujú bližšie podmienky poskytovania hmotného zabezpečenia uchádzačom o zamestnanie.

19) § 33 zákona č. 76/1959 Zb. o niektorých služobných pomeroch vojakov v znení neskorších predpisov.

20) § 9 a 10 zákona č. 46/1991 Zb. o zvyšovaní dôchodkov.

21) § 100 a 103 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení zákona č. 110/1990 Zb.

22) Napr. Občiansky súdny poriadok.

23) Zákon č. 36/1967 Zb. o znalcoch a tlmočníkoch.

Vyhláška č. 37/1967 Zb., ktorou sa vykonáva zákon o znalcoch a tlmočníkoch v znení neskorších predpisov.

24) § 244 a nasl. Občianskeho súdneho poriadku.

25) Zákon č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní.

26) § 4 ods. 1 zákona SNR č. 204/1991 Zb.