Zákon SNR o služobnom pomere príslušníkov Policajného zboru Slovenskej republiky

Tento zákon upravuje služobný pomer, najmä práva a povinnosti z neho vyplývajúce, ako aj základné otázky hmotného zabezpečenia príslušníkov Policajného zboru Slovenskej republiky (ďalej len „policajti“).

(1) V mene Policajného zboru Slovenskej republiky1) (ďalej len „policajný zbor“) koná a rozhoduje vo veciach služobného pomeru minister vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „minister“) a v rozsahu ním ustanovenom ďalšie orgány (ďalej len „služobné orgány“).

(2) Policajti sú v služobnom pomere k policajnému zboru.

(3) Služobné orgány sú v rozsahu svojej právomoci oprávnené ukladať podriadeným policajtom služobné úlohy, riadiť ich činnosť a vydávať im na tento účel rozkazy, nariadenia a pokyny.

PRVÁ HLAVA

(1) Do služobného pomeru môže byť prijatý občan Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky starší ako 18 rokov, ktorý o prijatie písomne požiada a

a) je bezúhonný,

b) má požadované vzdelanie,

c) je telesne a duševne spôsobilý na výkon služby a

d) vykonal základnú alebo náhradnú vojenskú službu, pokiaľ podlieha brannej povinnosti.

(2) Služobné orgány sú povinné oboznámiť občana, ktorý sa uchádza o prijatie do služobného pomeru, so základnými povinnosťami a právami vyplývajúcimi zo služobného pomeru, najmä s podmienkami služby a s hmotným zabezpečením.

(3) Občan, ktorý sa uchádza o prijatie do služobného pomeru, musí byť o výsledku prijímacieho konania vyrozumený v ustanovenej lehote.

(1) Občan je prijímaný do služobného pomeru na základe rozhodnutia služobného orgánu. Výrok rozhodnutia o prijatí musí obsahovať

a) deň prijatia do služobného pomeru,

b) funkciu, do ktorej je ustanovený, a miesto služobného pôsobiska,

c) hodnosť, do ktorej je vymenovaný,

d) výšku funkčného platu, prípadne príplatkov,

e) dĺžku skúšobnej doby, ak bola určená,

f) dĺžku služobného pomeru, ak je občan prijímaný výnimočne do služobného pomeru na dobu určitú.

(2) Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) ustanoví všeobecne záväzným právnym predpisom podrobnosti prijímacieho konania.

(1) Služobný pomer vzniká dňom určeným v rozhodnutí o prijatí občana do služobného pomeru, ak nastúpi službu v tento deň.

(2) Ak občan nemôže nastúpiť službu preto, že deň prijatia pripadol na deň nepretržitého odpočinku v týždni alebo sviatok, považuje sa podmienka nástupu služby v určený deň za splnenú, ak občan nastúpi službu v najbližší nasledujúci deň služby.

(3) Služobný pomer nevznikne, ak občan odmietol zložiť služobnú prísahu.

(4) Policajtovi sa po dobu trvania služobného pomeru prerušuje členstvo a činnosť v politických stranách a v politických hnutiach.2)

(1) Policajt pri vzniku služobného pomeru skladá služobnú prísahu.

(2) Služobná prísaha znie:

„Slávnostne vyhlasujem, že budem čestným, statočným a disciplinovaným príslušníkom Policajného zboru Slovenskej republiky. Svoje sily a schopnosti vynaložím na to, aby som chránil práva občanov, ich bezpečnosť a verejný poriadok, a to i s nasadením vlastného života. Pri plnení svojich povinností sa budem vždy spravovať ústavou a zákonmi.

Tak prisahám!“

(1) Pri vzniku služobného pomeru môže byť určená skúšobná doba, a to najdlhšie na dvanásť mesiacov.

(2) V skúšobnej dobe nesmie byť policajt zaradený do samostatného výkonu služby bezpečnostnej povahy.

(3) Určenú skúšobnú dobu možno so súhlasom policajta skrátiť, ak dosahuje policajt v priebehu skúšobnej doby veľmi dobré výsledky vo výkone služby.

(4) Doba, po ktorú bol policajt uznaný dočasne neschopným služby pre chorobu alebo úraz, sa do skúšobnej doby započítava v rozsahu najviac 10 dní.

(1) Policajt vykonáva službu spravidla v služobnej rovnošate.

(2) Na služobných rovnošatách a ich súčastiach nosia policajti štátny znak Slovenskej republiky.

(3) Podrobnosti o služobnej rovnošate ustanoví ministerstvo všeobecne záväzným právnym predpisom.

(1) V policajnom zbore sa používajú dva druhy hodností policajtov, ktoré sú si vzájomne rovnocenné.

(2) Ustanovujú sa tieto druhy hodností policajtov:

I. druh hodnostiII. druh hodnostia)1. skupina hodností:rotnýseržant asistentstrážmajstermladší seržantnadstrážmajsterseržantpodpráporčíkstarší seržantpráporčíkštábny seržantnadpráporčíkvrchný seržantb)2. skupina hodností:podporučíkmladší inšpektorporučíkinšpektornadporučíkstarší inšpektorkapitánvrchný inšpektormajorkomisárpodplukovníkštábny komisárplukovníkvrchný komisárc)3. skupina hodností:generálgenerál.

Pri prijatí do služobného pomeru je policajt vymenovaný do hodnosti rotného alebo seržanta asistenta; ak má úplné stredné, úplné stredné odborné alebo vyššie odborné vzdelanie (ďalej len „úplné stredné vzdelanie“), je vymenovaný do hodnosti strážmajstra alebo mladšieho seržanta, a ak má vysokoškolské vzdelanie, je vymenovaný do hodnosti podporučíka alebo mladšieho inšpektora.

(1) Policajt má nárok na povýšenie do vyššej hodnosti, ak spĺňa tieto podmienky:

a) je ustanovený na funkcii, pre ktorú je určená vyššia hodnosť, než ktorú skutočne má, a dosahuje dobré výsledky vo výkone služby,

b) od jeho posledného povýšenia uplynula ustanovená doba výsluhy rokov v hodnosti a

c) spĺňa kvalifikačný predpoklad vzdelania ustanovený pre hodnosť.

(2) Policajt v 1. skupine hodností má nárok na

a) povýšenie do vyššej hodnosti v 1. skupine hodností, ak dosiahol úplné stredné vzdelanie,

b) povýšenie do hodnosti podporučíka alebo mladšieho inšpektora, ak spĺňa kvalifikačné predpoklady pre túto hodnosť a po dobu dvoch rokov úspešne vykonával funkciu, pre ktorú je ustanovená hodnosť v 2. skupine hodností,

c) povýšenie do hodnosti poručíka alebo inšpektora, ak dosiahol vysokoškolské vzdelanie.

(3) Ministerstvo ustanoví všeobecne záväzným právnym predpisom

a) kvalifikačné predpoklady pre hodnosť a dobu výsluhy rokov v hodnosti,

b) podmienky, za ktorých občan, ktorý dosiahol vysokoškolské vzdelanie, môže byť vymenovaný pri prijatí do služobného pomeru do hodnosti poručíka alebo inšpektora alebo do hodnosti vyššej,

c) podmienky pre vymenovanie do hodnosti pri prijatí občana do služobného pomeru, ktorý už bol v služobnom pomere.

Do hodností v 1. a 2. skupine hodností vymenúvajú a povyšujú policajtov príslušné služobné orgány. Do hodností v 3. skupine hodností vymenúva prezident Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky na návrh vlády Slovenskej republiky.

(1) Policajtovi možno prepožičať vyššiu hodnosť, než ktorú skutočne má, na dobu, po ktorú to vyžaduje funkcia alebo služobné úlohy, ktorými je poverený. Prepožičanie hodnosti však nezakladá nárok na úpravu služobného príjmu.

(2) Hodnosť prepožičiavajú orgány uvedené v § 12.

(1) Služobné hodnotenie je základným podkladom pre rozhodovanie vo veciach služobného pomeru policajtov. So služobným hodnotením musí byť policajt oboznámený.

(2) Služobné hodnotenie spočíva v posúdení plnenia služobných povinností a spôsobilosti policajta na ďalší výkon funkcie alebo služby.

(3) Ministerstvo ustanoví všeobecne záväzným právnym predpisom podrobnosti o služobnom hodnotení.

(1) Služobný orgán ustanovuje policajta do voľných funkcií v súlade s potrebami policajného zboru, podľa dosiahnutej kvalifikácie a záveru služobného hodnotenia a so zreteľom na zdravotný stav policajta.

(2) Minister môže ustanoviť, ktoré funkcie v policajnom zbore sa obsadzujú na základe konkurzu, a podrobnosti o konkurznom konaní.

(3) Ministerstvo ustanoví všeobecne záväzným právnym predpisom kvalifikačné predpoklady pre funkciu.

(1) Policajt musí byť prevedený na inú funkciu v policajnom zbore,

a) ak došlo v dôsledku organizačných zmien k zrušeniu jeho doterajšej funkcie,

b) ak podľa rozhodnutia lekárskej komisie stratil dlhodobo zo zdravotných dôvodov spôsobilosť vykonávať doterajšiu funkciu,

c) ak nie je podľa záveru služobného hodnotenia spôsobilý vykonávať doterajšiu funkciu,

d) ak v dôsledku právoplatne uloženého trestu zákazu činnosti nemôže vykonávať doterajšiu funkciu, alebo

e) ak ukončil štúdium na škole policajného zboru3) a bol zaradený na funkcii poslucháč.

(2) Policajt môže byť prevedený na inú funkciu v policajnom zbore,

a) ak bolo rozhodnuté o jeho prepustení zo služobného pomeru z dôvodov uvedených v § 110 ods. 1 písm. e) alebo f) a jeho ponechanie v doterajšej funkcii do skončenia služobného pomeru nie je možné,

b) ak vykazuje bez viny služobných orgánov sústavne neuspokojivé výsledky vo výkone služby, a ak bol na ne v posledných dvanástich mesiacoch najmenej dvakrát písomne upozornený nadriadeným služobným orgánom, a nedostatky v primeranej dobe neodstránil,

c) ak nespĺňa kvalifikačný predpoklad vzdelania ustanovený pre vykonávanú funkciu.

(3) Prevedenie na inú funkciu sa vykoná odvolaním policajta z doterajšej funkcie a jeho ustanovením do inej funkcie, a to aj v inom mieste služobného pôsobiska v tom istom druhu služby, a ak to nie je možné, v inom druhu služby. Z doterajšej funkcie sa policajt tiež odvolá, ak má byť ustanovený do vyššej funkcie. Pri ustanovovaní do inej funkcie sa postupuje podľa § 15 ods. 1.

Policajtovi, ktorý bol prevedený na inú funkciu podľa § 16 ods. 1 písm. a) a b), patrí doterajší funkčný plat ešte po dobu šesť mesiacov, ak je to pre neho výhodnejšie.

(1) Policajt môže byť premiestnený na výkon funkcie rovnakej alebo vyššej úrovne len v tom istom mieste služobného pôsobiska na nevyhnutne potrebný čas, najdlhšie však na jeden rok, ak to vyžaduje dôležitý záujem služby.

(2) Do funkcie zastávanej policajtom pred jeho premiestnením podľa odseku 1 nemožno počas premiestnenia ustanoviť iného policajta.

(1) Policajt môže byť preložený na výkon funkcie rovnakej alebo vyššej úrovne do iného miesta služobného pôsobiska na nevyhnutne potrebný čas, najdlhšie však na jeden rok, ak to vyžaduje dôležitý záujem služby; opätovne môže byť preložený až po uplynutí dvoch rokov od skončenia predchádzajúceho preloženia. Pokiaľ s tým policajt súhlasí, môže byť preložený do iného miesta služobného pôsobiska aj na dlhšiu dobu, prípadne opätovne preložený aj pred uplynutím doby dvoch rokov od skončenia predchádzajúceho preloženia.

(2) Do funkcie zastávanej policajtom pred jeho preložením podľa odseku 1 nemožno počas preloženia ustanoviť iného policajta.

(1) Zmeny v služobnom pomere možno vykonať tiež na základe dohody policajta a služobného orgánu.

(2) Policajta možno previesť na inú funkciu, trvale premiestniť alebo trvale preložiť, ak o to požiada.

(3) Na zmeny uvedené v odsekoch 1 a 2 v služobnom pomere sa nevzťahuje ustanovenie § 17.

(1) Policajt môže byť vyslaný na čas nevyhnutne potrebný na služobnú cestu.

(2) Policajt môže byť na získanie potrebných skúseností vyslaný na stáž. Bez jeho súhlasu môže byť doba vyslania na stáž najviac šesť mesiacov.

(1) Ak to vyžaduje dôležitý záujem služby, možno policajta na nevyhnutne potrebný čas poveriť zastupovaním iného policajta ustanoveného vo funkcii rovnakej alebo vyššej úrovne.

(2) Ak je to pre policajta výhodnejšie, patrí mu v prípadoch uvedených v odseku 1 funkčný plat v rovnakej výške, v akej by mu patril, keby bol ustanovený do príslušnej funkcie, a to odo dňa zastupovania.

(3) Policajtovi, ktorý zastupuje iného policajta v plnom rozsahu činnosti po dobu dlhšiu ako 4 týždne a zastupovanie nie je súčasťou jeho povinností vyplývajúcich zo služobného pomeru, patrí od prvého dňa zastupovania príplatok za zastupovanie vo výške určenej služobným orgánom v rámci rozpätia príplatku za vedenie ustanoveného pre zastupovaného policajta. Ak prislúcha policajtovi v riadiacej funkcii príplatok za zastupovanie podľa predchádzajúcej vety a aj jeho príplatok za vedenie, vypláca sa mu len vyšší z týchto príplatkov.

(4) Ministerstvo ustanoví všeobecne záväzným právnym predpisom podrobnosti o zastupovaní vo funkcii.

(1) Policajti, ktorí nemôžu dočasne vykonávať doterajšiu a ani inú funkciu z dôvodov uvedených v § 24 až 27, môžu byť zaradení do

a) činnej zálohy,

b) zálohy pre policajtov študujúcich na školách,

c) zálohy pre prechodne nezaradených policajtov,

d) neplacenej zálohy.

(2) O zaradení policajtov do záloh uvedených v odseku 1 písm. a) až c) a o ich vyňatí z týchto záloh rozhoduje minister.

(3) O zaradení policajtov do zálohy uvedenej v odseku 1 písm. d) a o ich vyňatí z tejto zálohy rozhodujú služobné orgány.

(1) Do činnej zálohy sa zaraďujú policajti, ktorí boli so svojím súhlasom

a) z dôvodu všeobecného záujmu po dohode s civilnou organizáciou pridelení k tejto organizácii,

b) z dôležitých záujmov služby vyslaní na plnenie služobných úloh v civilnej organizácii, ozbrojených silách, ozbrojených bezpečnostných zboroch a bezpečnostných službách,

c) pridelení (vyslaní) na výkon služby v zahraničí,

d) dlhodobo uvoľnení na plnenie úloh v odborových orgánoch (§ 145).

(2) Po skončení zaradenia v činnej zálohe sa policajti ustanovia do funkcií podľa § 15.

Do zálohy pre policajtov študujúcich na školách môžu byť zaradení policajti vyslaní na denné štúdium dlhšie než dvanásť mesiacov.

Do zálohy pre prechodne nezaradených policajtov môžu byť zaradení policajti, ktorých z dôvodov uvedených v § 16 ods. 1 písm. a) a b) nemožno previesť na inú funkciu v policajnom zbore.

(1) Do neplatenej zálohy sa zaradia policajti, ktorí

a) nemôžu pre prekážky z dôvodu všeobecného záujmu vykonávať službu (§ 57 ods. 1) a bolo im udelené služobné voľno bez nároku na služobný príjem, alebo

b) nevykonávajú službu v dôsledku služobného voľna, ktoré im bolo poskytnuté podľa § 58.

(2) Do neplatenej zálohy podľa odseku 1 sa zaraďujú policajti, ktorým bolo udelené služobné voľno bez nároku na služobný príjem na dobu dlhšiu ako dva mesiace, a policajtky, ktorým bola udelená ďalšia materská dovolenka.

Ministerstvo ustanoví všeobecne záväzným právnym predpisom podrobnosti o zaraďovaní do zálohy.

(1) Ak sa policajt stane dôvodne podozrivým, že porušil služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom, alebo sa dopustil trestného činu a ďalšie ponechanie vo výkone služby by ohrozovalo dôležitý záujem služby alebo priebeh prešetrovania činu, môže byť rozhodnutím služobného orgánu dočasne pozbavený výkonu služby.

(2) Výkonu služby možno policajta pozbaviť len na dobu nevyhnutne potrebnú na objasnenie jeho konania, najdlhšie však na dobu šesť meisacov; túto dobu môže výnimočne predĺžiť minister, najviac však o ďalšie tri mesiace. V prípade, že je proti policajtovi vedené trestné stíhanie, možno ho pozbaviť výkonu služby až do právoplatného skončenia trestného stíhania. Do doby pozbavenia výkonu služby sa nezapočítava doba výkonu väzby.

(3) Policajtovi, ktorý bol pozbavený výkonu služby, patrí odo dňa pozbavenia 50 % služobného príjmu, najmenej však vždy vo výške minimálnej mzdy ustanovenej osobitnými predpismi. Táto časť služobného príjmu sa zvyšuje o 10 % služobného príjmu na každú vyživovanú osobu, najviac však do výšky 80 % služobného príjmu.

(4) Ak sa pozbavenie výkonu služby skončí, doplatí sa policajtovi rozdiel, o ktorý bol jeho služobný príjem skrátený; to neplatí, ak bolo konanie, pre ktoré bol policajt pozbavený výkonu služby, úmyselným trestným činom, za ktorý bol právoplatne odsúdený, alebo ak bol pre konanie, pre ktoré bol pozbavený výkonu služby, prepustený zo služobného pomeru.

DRUHÁ HLAVA

Služobná disciplína policajtov spočíva v dôslednom plnení služobných povinností ustanovených zákonmi, ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, rozkazmi, nariadeniami a pokynmi nadriadených.

(1) Policajt je povinný:

a) plniť úlohy, ktoré sú mu uložené zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj úlohy uložené rozkazmi, nariadeniami a pokynmi nadriadených, pokiaľ bol s nimi riadne oboznámený,

b) vykonávať riadne službu,

c) ohlásiť svojmu nadriadenému závady a nedostatky, ktoré ohrozujú alebo sťažujú výkon služby, a hroziacu škodu,

d) zakročiť, ak hrozí škoda a na jej odvrátenie je potrebný neodkladný zákrok; nemusí tak urobiť, ak mu v tom bránia iné dôležitejšie služobné úlohy alebo ak by tým vystavil vážnemu ohrozeniu iné osoby,

e) pri výkone služby dodržiavať pravidlá služobnej zdvorilosti.

(2) Ak sa policajt domnieva, že rozkaz, nariadenie alebo pokyn jeho nadriadeného je v rozpore s právnym predpisom, je povinný na to nadriadeného upozorniť; ak trvá nadriadený na splnení rozkazu, nariadenia alebo pokynu, je ho policajt povinný splniť. Policajt je povinný odoprieť splnenie rozkazu, nariadenia alebo pokynu nadriadeného, ak by jeho splnením spáchal trestný čin; túto skutočnosť ohlási bez zbytočného odkladu vyššiemu nadriadenému.

Nadriadený je povinný:

a) organizovať, riadiť a kontrolovať výkon služby,

b) zabezpečovať, aby policajti boli na výkon služby náležite vycvičení a vyškolení,

c) oceňovať príkladné plnenie služobných povinností a vyvodzovať dôsledky z porušovania služobných povinností.

Služobné orgány môžu podriadeným policajtom v rozsahu svojej právomoci udeľovať odmeny a ukladať disciplinárne tresty.

(1) Odmenami sú:

a) písomná pochvala,

b) peňažný alebo iný dar,

c) mimoriadne povýšenie do vyššej hodnosti.

(2) Odmena musí byť úmerná záslužnému činu alebo príkladnému plneniu služobných povinností, za ktoré sa udeľuje.

(3) Do vyššej hodnosti podľa odseku 1 písm. c) môže minister povýšiť in memoriam tiež policajta, ktorý zahynul pri plnení služobných povinností.

(1) Disciplinárnym priestupkom je zavinené porušenie základných povinností policajta, pokiaľ nie je trestným činom alebo priestupkom.

(2) Ako disciplinárny priestupok sa prejedná aj konanie policajta, ktoré má znaky priestupku (ďalej len „priestupok“),4) a vybaví tiež konanie, ktoré má znaky trestného činu, pokiaľ to ustanovuje osobitný zákon.5)

Disciplinárnymi trestami sú:

a) písomné pokarhanie,

b) zníženie funkčného platu až o 15 % na dobu najviac troch mesiacov,

c) zníženie hodnosti o jeden stupeň na dobu jedného roka,

d) zákaz činnosti,

e) prepadnutie veci.

(1) Ak postačí na nápravu policajta a na obnovenie služobnej disciplíny za menej závažné konanie, ktoré má znaky disciplinárneho priestupku alebo priestupku, výčitka, disciplinárny trest sa neuloží.

(2) Za disciplinárny priestupok možno policajtovi uložiť len jeden z disciplinárnych trestov uvedených v § 36 písm. a) až c).

(3) Disciplinárny trest zníženia hodnosti o jeden stupeň nemožno uložiť policajtovi v hodnosti rotného, seržanta asistenta, podporučíka, mladšieho inšpektora alebo generála.

(4) Za priestupok možno policajtovi uložiť disciplinárny trest uvedený v § 36 písm. a), b), d) a e). Tieto disciplinárne tresty možno uložiť samostatne alebo spolu; tresty uvedené v § 36 písm. a), b) nie je možné uložiť súčasne.

(5) Disciplinárny trest zákazu činnosti a prepadnutia veci možno uložiť len za podmienok ustanovených osobitnými predpismi.6)

(6) Disciplinárnym trestom zákazu činnosti nemožno uložiť zákaz výkonu funkcie policajta.

(7) Disciplinárny trest zákazu činnosti sa vykoná aj vtedy, ak policajt, ktorému bol tento disciplinárny trest uložený, skončil služobný pomer. O upustení od výkonu zvyšku disciplinárneho trestu zákazu činnosti rozhoduje služobný orgán, ktorý trest uložil.

(1) Pred uložením disciplinárneho trestu musí byť vždy objektívne zistený skutkový stav; policajtovi musí byť pred uložením disciplinárneho trestu daná možnosť sa k veci vyjadriť, navrhovať dôkazy a obhajovať sa.

(2) Pri rozhodovaní o uložení disciplinárneho trestu sa prihliada na povahu protiprávneho konania, okolnosti, za ktorých bolo spáchané, jeho následky, mieru zavinenia a doterajší postoj policajta k plneniu služobných povinností.

(3) Uložením disciplinárneho trestu nie je policajt zbavený povinnosti nahradiť škodu, ktorú disciplinárnym priestupkom alebo priestupkom spôsobil.

(1) Za disciplinárny priestupok možno disciplinárny trest uložiť najskôr v nasledujúci deň po spáchaní disciplinárneho priestupku a len do tridsať dní odo dňa, kedy sa o disciplinárnom priestupku dozvedel ktorýkoľvek z nadriadených policajta, najneskôr však do jedného roka odo dňa spáchania disciplinárneho priestupku. Lehota na uloženie disciplinárneho trestu za konanie uvedené v osobitných predpisoch5) sa riadi premlčacou dobou podľa osobitného predpisu.7) Ak konanie policajta, v ktorom možno vidieť naplnenie skutkovej podstaty disciplinárneho priestupku, bolo predmetom vyšetrovania iného orgánu, začína lehota tridsať dní pre uloženie disciplinárneho trestu dňom, kedy sa ktorýkoľvek z nadriadených policajta dozvedel o výsledku tohto šetrenia; uvedená lehota platí aj v prípade, ak prvostupňové rozhodnutie o uložení disciplinárneho trestu bolo zrušené a ak vec bola vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

(2) Ak sa dopustil policajt disciplinárneho priestupku v cudzine, začína plynúť tridsaťdňová lehota pre uloženie disciplinárneho trestu dňom nasledujúcim po dni návratu policajta z cudziny, pokiaľ sa ktorýkoľvek z nadriadených policajta o tomto konaní dozvedel v dobe, keď sa policajt zdržiaval v cuzine; inak platí ustanovenie tretej vety odseku 1.

(3) Doba, na ktorú bol policajtovi uložený disciplinárny trest zníženia hodnosti o jeden stupeň, sa nezapočítava do doby výsluhy rokov v hodnosti.

(1) Priestupok možno prerokovať a uložiť zaň disciplinárny trest do jedného roka odo dňa spáchania priestupku.

(2) Za priestupok ublíženia na cti alebo priestupok ublíženia na zdraví inému z nedbanlivosti, úmyselného narušenia občianskeho spolunažívania vyhrážaním, ujmou na zdraví, drobným ublížením na zdraví, nepravdivým obvinením z priestupku, schválnosťami alebo iným hrubým správaním alebo za priestupok proti majetku spáchaný medzi blízkymi osobami môže byť uložený disciplinárny trest len vtedy, ak návrh podala postihnutá osoba alebo jej zákonný zástupca alebo opatrovník; ak ide o priestupok urážky na cti, môže byť disciplinárny trest uložený len po neúspešnom pokuse o zmierenie urazeného na cti a policajta.

(3) Ak uplatnil ten, komu bola priestupkom spôsobená majetková škoda, nárok na jej náhradu, pôsobí služobný orgán, ktorý vo veci koná, na to, aby bola škoda dobrovoľne uhradená. Ak škoda nebude dobrovoľne uhradená, odkáže poškodeného s jeho nárokom na náhradu škody na súd alebo na iný príslušný orgán.

(4) O spôsobe vybavenia priestupku upovedomí služobný orgán poškodeného a navrhovateľa, ak o to požiadal.

(5) Poškodený a navrhovateľ môže požiadať služobný orgán nadriadený služobnému orgánu, ktorý vo veci konal, o preskúmanie vybavenia priestupku. O tomto oprávnení musí byť poškodený a navrhovateľ poučený.