Vyhláška Slovenského banského úradu o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a bezpečnosti prevádzky pri banskej činnosti a činnosti vykonávanej banským spôsobom v podzemí

(1) Pri elektrickej stanici sa musí umiestniť bezpečnostná tabuľka „Nehas vodou ani penovými prístrojmi!“, pri elektrickej stanici so zariadením nad 1 kV aj tabuľka „Vysoké napätie – životu nebezpečné!“.

(2) Pri rozvodnom zariadení nad 1 kV, okrem kábla, umiestnenom mimo uzavretej elektrickej stanice sa musia umiestniť bezpečnostné tabuľky „Vysoké napätie – životu nebezpečné dotýkať sa elektrických zariadení!“ a „Nehas vodou ani penovými prístrojmi!“. Pri ostatných rozvodných zariadeniach, ak sú umiestnené vo vodivom prostredí (v mokrých miestach, s vodivou podlahou a pod.) a kde by mohlo nastať nebezpečenstvo náhodilého dotyku so živými časťami, musí sa umiestniť tabuľka „Výstraha – životu nebezpečné dotýkať sa elektrických zariadení!“.

(3) V uzavretej elektrickej stanici sa musí vyvesiť návod prvej pomoci pri úraze elektrickým prúdom.

(4) V uzavretej elektrickej stanici okrem podružnej a predsunutej transformačnej stanice60) musí byť

a) dielektrický koberec,

b) dielektrické rukavice v púzdre,

c) skúšačka napätia,

d) skratovacia súprava,

e) záchranný izolačný hák,

f) súprava na jednoduchú metódu oživovania,

g) bezpečnostné tabuľky podľa osobitného predpisu.62)

DRUHÝ ODDIEL

(1) Organizácia je povinná určiť pracovníka na riadenie montáže, prevádzky a údržby elektrických zariadení. Tento pracovník musí mať vysokoškolské vzdelanie elektrotechnického smeru, najmenej 3 roky praxe v elektrotechnickom odbore a zložiť skúšku pred komisiou obvodného banského úradu.

(2) Ak pracovník určený podľa odseku 1 nemôže priamo riadiť montáž, prevádzku a údržbu elektrických zariadení, organizácia je povinná určiť ďalšieho pracovníka s kvalifikáciou podľa osobitného predpisu52) na priame riadenie týchto činností.

(1) Ak prekročí koncentrácia metánu v banskom ovzduší medze ustanovené pre zaraďovanie banských priestorov, môžu v týchto priestoroch zostať v prevádzke len elektrické zariadenia zodpovedajúce svojím vyhotovením zistenej koncentrácii metánu a elektrické zariadenia nevyhnutne potrebné na zaistenie bezpečnosti prevádzky (čerpadlá, ventilátory, analyzátory, dorozumievacie zariadenie a pod.) určené vedúcim likvidácie havárie. Vedúci likvidácie havárie určí aj podmienky prevádzky týchto zariadení, prípadne aj postup ich zapínania. Ostatné elektrické zariadenia v týchto priestoroch sa musia vypnúť.

(2) V priestoroch SNM 1, SNM 2 a SNP 2 sa musia silové elektrické rozvody na pracoviskách, ktoré nebudú obsadené dlhšie ako 3 hodiny, vypnúť a zabezpečiť proti nežiadúcemu zapnutiu okrem napájania nevyhnutne potrebných zariadení (čerpadlá, ventilátory, analyzátory a pod.).

(3) Po vypnutí elektrického zariadenia z neznámych príčin sa musí pred opätovným zapnutím zistiť dôvod vypnutia a prípadná závada odstrániť.

(4) Po skončení práce pohyblivého zariadenia sa musí v prípadoch určených prevádzkovou dokumentáciou odpojiť prívodné káblové vedenie od napätia alebo bezpečnosť práce a prevádzky zabezpečiť iným rovnocenným spôsobom.

(1) Práca na elektrickom zariadení pod napätím,63) okrem oznamovacích zariadení, sa môže vykonávať len výnimočne.

(2) Pred začatím práce na elektrickom zariadení pod napätím sa musí v okruhu najmenej 1 m odstrániť horľavý prach, a ak to nie je možné, musí sa zneškodniť.

(3) Pri práci pod napätím na elektrickom zariadení, ktoré nie je iskrovo bezpečné, musia sa v priestoroch SNM 1 a SNM 2 dodržať tieto podmienky

a) pred otvorením nevýbušného záveru sa musí vykonať kontrola zloženia banského ovzdušia podľa § 109 ods. 1 písm. c); zistená koncentrácia metánu sa musí zaznamenať,

b) koncentrácia metánu v priestore SNM 1 nesmie prekročiť 0,5 % a v priestore SNM 2 nesmie prekročiť 1 % a musí sa počas trvania prác kontrolovať metanomerom a zaznamenať,

c) uhoľný prach sa musí v okruhu 5 m odstrániť, a ak to nie je možné, musí sa zneškodniť; táto podmienka sa musí dodržať aj v priestoroch SNP 2.

(4) V podzemí je na elektrickom zariadení nad 1 kV pod napätím dovolené len overenie beznapäťového stavu. Na vypnutom a nezaistenom elektrickom zariadení sa môže pracovať len za podmienok ustanovených osobitným predpisom.63) Iné práce na elektrickom zariadení nad 1 kV pod napätím sú zakázané.

(5) Práce na elektrickom zariadení pod napätím môžu vykonávať len určení pracovníci s kvalifikáciou najmenej pre samostatnú činnosť.52),63)

(6) Ďalšie požiadavky na zaistenie bezpečnosti práce na elektrickom zariadení ustanovuje osobitný predpis.63)

(1) Údržba elektrických zariadení sa musí vykonávať podľa § 230 a osobitných predpisov.64)

(2) Spôsob a lehoty prehliadok elektrických zariadení určí organizácia v smerniciach, ktoré potvrdí obvodný banský úrad. Prevádzková dokumentácia (§ 230 ods. 1) musí byť v súlade s týmito smernicami.

(3) Pri prehliadkach sa musí kontrolovať, či

a) elektrické zariadenia a káblové rozvody nie sú poškodené alebo nesprávne používané,

b) vyhovuje ochrana pred nebezpečným dotykovým napätím (funkcia strážiča izolačného stavu, ochranné uzemnenie, kryty a pod.),

c) okolo elektrických zariadení sa udržiava čistota a poriadok, dodržiava voľný priestor a hasiace prístroje a ochranné pomôcky sú v dobrom stave.

(4) Pri revízii trolejového vedenia v podzemí sa zisťuje meraním a výpočtom úbytok napätia, ktorý nesmie pri menovitom zaťažení prekročiť 20 % napätia naprázdno.

(5) Nadprúdové ochrany do 1 kV sa musia skúšať pred uvedením do prevádzky a ďalej najmenej

a) raz za 3 roky na zariadeniach s príkonom väčším ako 100 kVA,

b) raz za 5 rokov na ostatných zariadeniach.

V priestoroch bez nebezpečenstva výbuchu sa tieto skúšky vykonávajú len na zariadeniach zabezpečujúcich stupeň dodávky I.65)

(6) Priame nadprúdové ochrany nad 1 kV sa musia skúšať pred uvedením do prevádzky a ďalej najmenej raz za 2 roky.

(7) Na releových ochranách a automatikách sa musia vykonávať

a) primárne skúšky na elektrických zariadeniach vysokého a veľmi vysokého napätia

1. pri uvedení elektrického zariadenia do prevádzky,

2. namiesto každej tretej sekundárnej skúšky,

b) sekundárne skúšky

1. na elektrických zariadeniach hlavných transformačných staníc vysokého a veľmi vysokého napätia raz za rok,

2. na ostatných elektrických zariadeniach vysokého a veľmi vysokého napätia raz za 2 roky,

3. na elektrických zariadeniach do 1 kV v rozsahu kontroly a overenia správnej funkcie raz za 3 roky.

(8) Nadprúdová ochrana sa skúša vo všetkých článkoch. Článok istiaci proti preťaženiu sa skúša vypnutím podľa charakteristiky ochrany pri nastavení na menovitý prúd spotrebiča. Článok istiaci proti skratu, ak je ním ochrana vybavená, sa skúša pri najmenšom prúde, pri ktorom má podľa údajov výrobcu článok pôsobiť. Elektronické ochrany sa skúšajú podľa návodu výrobcu.

(9) Skúšky releových ochrán a automatík sa vykonávajú podľa osobitného predpisu.66) Pre tieto skúšky je organizácia povinná vypracovať prevádzkovú dokumentáciu.

(1) Strážič izolačného stavu sa musí použiť v tých elektrických sieťach, kde to ustanovuje osobitný predpis.67)

(2) Strážič izolačného stavu elektrickej siete v podzemí sa nesmie vyradiť z prevádzky. Ak nie je zapojený na vypínanie stráženej elektrickej siete pri poklese izolačného stavu, musí tento pokles signalizovať do dispečingu alebo na iné miesto so stálou obsluhou.

(3) Elektrická sieť vypnutá strážičom izolačného stavu sa môže uviesť pod napätie po odstránení závady.

(4) V elektrickej sieti, v ktorej strážič izolačného stavu pokles izolačného stavu alebo zemné spojenie len signalizuje, musia sa pri vzniku zemného spojenia ihneď začať práce na zistenie príčiny a miesta zemného spojenia. Počas trvania zemného spojenia sa musí bezpečnosť práce a prevádzky zabezpečiť vhodnými bezpečnostnými opatreniami.

(5) Izolačný stav elektrickej siete sa musí kontrolovať pomocou meracieho prístroja zabudovaného v strážiči izolačného stavu najmenej raz za deň.

(6) Správnosť funkcie strážiča izolačného stavu vrátane signalizácie alebo vypínania pri poklese izolačného stavu pod určenú hranicu musí kontrolovať pracovník s kvalifikáciou pre samostatnú činnosť najmenej raz za týždeň.

(7) Ak je strážič izolačného stavu v elektrickej sieti do 1 kV zároveň súčasťou zvýšenej ochrany proti nebezpečnému dotykovému napätiu na neživých častiach elektrických zariadení alebo ochrany proti skratu, musí zabezpečovať vypínanie siete.

(8) Po zistení miesta vzniku zemného spojenia v elektrickej sieti nad 1 kV v priestoroch SNM 1, SNM 2 a SNP 2, musí sa poškodené elektrické zariadenie ihneď vypnúť. Zariadenie sa môže opätovne zapnúť až po odstránení závady.

(9) Ak sa v podzemí používajú prúdové chrániče, musí ich správnu funkciu preskúšať pracovník s kvalifikáciou pre samostatnú činnosť najmenej raz za mesiac.

(10) Elektrická sieť sa nesmie prevádzkovať pri poruche prúdového chrániča.

(11) Po vypnutí elektrickej siete prúdovým chráničom sa môže táto uviesť pod napätie po odstránení závady.

TRETÍ ODDIEL

(1) V podzemí a na povrchových pracoviskách pri manipulácii s výbušninami a v miestach s nebezpečenstvom výbuchu plynov a prachov sa môžu používať len banské osobné svietidlá29) pridelené organizáciou. Tieto svietidlá musia mať požadovanú svietivosť najmenej 10 hodín.

(2) Banské osobné svietidlá musia mať typové označenie a evidenčné číslo organizácie.

(1) Pracovníci, ktorí vstupujú do podzemia a sú podľa § 4 ods. 9 vybavení banskými osobnými svietidlami, sú povinní mať rozsvietené svietidlá aj na miestach so stálym osvetlením.

(2) Pracovníci na povrchu, ktorí pracujú v priestoroch s nebezpečenstvom výbuchu plynov alebo prachov alebo na tieto miesta dochádzajú, musia sa za tmy alebo zníženej viditeľnosti vybaviť banskými osobnými svietidlami.

(3) Ostatní pracovníci na povrchu, ktorí vykonávajú inú pracovnú činnosť na neosvetlených miestach alebo vykonávajú v rámci svojej činnosti pochôdzky, musia sa za tmy alebo zníženej viditeľnosti vybaviť vhodnými elektrickými svietidlami.

Osádkam na pracoviskách, kde sa vyžaduje prehliadať strop, stenu alebo svah vyššie ako 5 m, musia sa prideliť prenosné svetlomety.

(1) Banské osobné svietidlo musí pri výdaji zodpovedať technickým podmienkam, musí byť čisté a uzamknuté. Akumulátor musí mať nabitý na predpísanú kapacitu.

(2) Pridelené banské osobné svietidlo je pracovník povinný prevziať vo výdajni osobne. Pri prevzatí je povinný vyskúšať jeho funkciu a presvedčiť sa, či nie je zjavne poškodené. Ak zistí závadu, je povinný požiadať o výmenu svietidla.

(3) Banské osobné svietidlo je pracovník povinný po skončení práce odovzdať osobne do výdajne. Zistené závady alebo poškodenie svietidla je povinný pri odovzdaní ohlásiť určenému pracovníkovi.

(1) Počet prevádzkyschopných banských osobných svietidiel v lampárni alebo výdajni musí byť vyšší aspoň o 5 %, ako je počet pracovníkov, ktorým sú pridelené.

(2) Počet banských osobných svietidiel určených pre banských záchranárov musí zodpovedať najmenej predpísanému počtu dýchacích prístrojov. Tieto svietidlá sa musia zvlášť označiť a oddelene uložiť na určenom mieste.

(3) Banské osobné svietidlo musí skontrolovať určený pracovník najmenej raz za 3 mesiace. O kontrolách sa musia viesť záznamy a tieto uchovať 6 mesiacov. Poškodené alebo nevyhovujúce banské osobné svietidlá sa musia vyradiť.

(1) Organizácia je povinná pracovníkov poučiť, ako majú zaobchádzať s prideleným banským osobným svietidlom a aké následky môže mať jeho poškodenie, neoprávnené otvorenie alebo nedovolené použitie.

(2) Pracovník je povinný banské osobné svietidlo chrániť pred poškodením a nesmie ho otvárať ani opravovať.

(3) Pracovník zodpovedá za stav banského osobného svietidla od jeho prevzatia do odovzdania. Svojvoľná výmena banských osobných svietidiel medzi pracovníkmi je zakázaná.

(4) Ak zistí pracovník na banskom osobnom svietidle závady, ktoré znemožňujú jeho bezpečné používanie alebo ak dôjde k jeho poškodeniu, je povinný to ohlásiť dozornému orgánu a vymeniť si ho za náhradné.

(1) Na vydávanie a prijímanie banských osobných svietidiel, nabíjanie akumulátorov a prípravu a doplňovanie elektrolytu sa musí zriadiť lampáreň. Ak sa používa najviac 100 banských osobných svietidiel, môžu sa namiesto lampárne použiť na túto činnosť miestnosti určené organizáciou. Tieto sa musia vybaviť podľa § 253 ods. 2 až 5.

(2) Organizácia je povinná určiť pracovníka zodpovedného za prevádzku lampárne.

(1) Lampáreň musí mať najmenej tieto miestnosti:

a) na výdaj a príjem banských osobných svietidiel a nabíjanie akumulátorov,

b) na údržbu banských osobných svietidiel,

c) pre pracovníkov lampárne.

(2) Miestnosti uvedené v odseku 1 písm. a) a b) musia mať prívod teplej a studenej vody a ľahko umývateľné steny a dlážku. Dlážka musí byť z nepriepustného materiálu odolného proti pôsobeniu elektrolytu a so spádom k odtokovému miestu.

(3) Všetky miestnosti lampárne sa musia dôkladne vetrať. Vetranie v miestnosti na nabíjanie akumulátorov musí byť tak účinné, aby koncentrácia vodíka v ovzduší nebola väčšia ako 0,5 %. Zloženie ovzdušia je organizácia povinná kontrolovať najmenej raz za 3 mesiace rozborom vzoriek ovzdušia odobraných v najnepriaznivejšom mieste a čase.

(4) Pracovné stoly, na ktorých sa čistia a plnia banské osobné svietidlá, musia mať hornú dosku potiahnutú umývateľným materiálom odolným proti pôsobeniu elektrolytu.

(5) Všetky miestnosti a zariadenia lampárne sa musia trvale udržiavať v čistote, najmä sa musí bezodkladne odstrániť rozliaty elektrolyt. Fajčenie a používanie otvoreného ohňa v lampárni je zakázané.

(6) Miestnosť, kde sa pracuje s elektrolytom, musí sa ďalej vybaviť neutralizačným roztokom na poskytnutie prvej pomoci pri poškodení pokožky a očí elektrolytom.

(7) Na prístupnom a dobre viditeľnom mieste v lampárni sa musí vyvesiť

a) prevádzkový poriadok lampárne a poučenie o evidencii vydaných a vrátených banských osobných svietidiel,

b) návod na používanie banských osobných svietidiel,

c) tabuľky so zákazmi a príkazmi podľa tejto vyhlášky,

d) poučenia o bezpečných pracovných postupoch pri práci s elektrolytom a o poskytovaní prvej pomoci.

Pracovníci sa musia oboznámiť s touto dokumentáciou.

(1) Prípravu, doplňovanie a kontrolu elektrolytu v akumulátoroch môžu vykonávať len určení pracovníci, a to podľa návodu výrobcu svietidla.

(2) Na prípravu elektrolytu a plnenie akumulátorov sa musí používať zariadenie, ktoré zabraňuje rozstrekovaniu a rozlievaniu elektrolytu.

(3) Pre manipuláciu s elektrolytom je organizácia povinná prideliť pracovníkom osobné ochranné pracovné prostriedky, najmä ochranný štít, zásteru a rukavice.

(1) Akumulátory sa musia nabíjať podľa návodu výrobcu a kontrolovať meracími prístrojmi.

(2) Banské osobné svietidlá sa musia udržiavať tak, aby sa v priestore akumulátora alebo svietidla zabránilo nebezpečnému nahromadeniu plynov, ktoré vznikajú pri nabíjaní alebo pri odplynení po nabíjaní.

(1) Miesta, pre ktoré táto vyhláška ustanovuje stále osvetlenie, musia sa vybaviť pevnými svietidlami. Pevnými svietidlami sa musia vybaviť aj prevádzkárne bez stálej obsluhy.

(2) Stav osvetlenia pevnými svietidlami musí zodpovedať požiadavkám svetelno-technických parametrov68) a musí sa kontrolovať.

(3) Svietidlá sa musia umiestniť tak, aby boli prístupné na údržbu a čistenie.

(4) Meranie intenzity osvetlenia sa musí vykonávať v lehotách určených podľa prevádzkových pomerov pracoviska.

(1) Stále osvetlenie v čase prevádzky za tmy alebo zníženej viditeľnosti musia mať

a) stále pracoviská a ostatné miesta, kde sa zdržujú pracovníci,

b) zariadenia, ktoré treba stále obsluhovať alebo ktoré vyžadujú stálu kontrolu,

c) ostatné určené miesta (priechody a prejazdy dopravných ciest a pod.).

(2) Osvetlenie pracovných priestorov mobilných strojov s elektrickým pohonom sa musí zabezpečiť vlastnými svietidlami stroja.

(3) Ostatné mobilné stroje (buldozéry, nakladače, žeriavy a pod.) sa musia za tmy alebo zníženej viditeľnosti osvetliť tak, aby manipulácia s nimi a práca na pracoviskách v ich blízkosti bola bezpečná.

(4) Elektrické stanice a prevádzkárne so stálou obsluhou, v ktorých pri zlyhaní stáleho osvetlenia môže vzniknúť nebezpečenstvo úrazu, musia sa vybaviť núdzovým osvetlením. Toto osvetlenie nemusí za tmy alebo zníženej viditeľnosti svietiť trvale, ak sa zaistí jeho samočinné zapnutie z náhradného zdroja pri poruche stáleho osvetlenia.

(1) Stále osvetlenie v čase prevádzky musia mať

a) náraziská jám a úpadníc,

b) nástupištia a ich najbližšie okolie,

c) prevádzkárne so stálou obsluhou,

d) miesta na trati so strojnou dopravou, na ktorých je v smene stála obsluha,

e) stenové poruby vybavené mechanizovanou výstužou,

f) ostatné určené miesta.

(2) Osvetlenie pracovných priestorov raziacich kombajnov a vrtacích a nakladacích strojov s elektrickým pohonom sa musí zaistiť vlastnými svietidlami stroja.

(3) Strojovne ťažných strojov a elektrické stanice so stálou obsluhou sa musia vybaviť núdzovým osvetlením. Toto osvetlenie nemusí svietiť trvale, ak je zabezpečené jeho samočinné zapnutie z náhradného zdroja pri poruche stáleho osvetlenia.

Tretí diel

PRVÝ ODDIEL

(1) Dobývacie kombajny, pluhovacie zariadenia a raziace stroje musia mať protiprašné zariadenie a na plynujúcich baniach II. triedy nebezpečenstva aj zariadenie znižujúce možnosť zapálenia metánu od rezného orgánu stroja. Ich prevádzka bez týchto zariadení je zakázaná.

(2) Dobývací kombajn, ktorý sa pohybuje šmykom po hrabľovom dopravníku s úklonom väčším ako 9° alebo šmykom po počve s úklonom väčším ako 18°, musí byť zabezpečovaný samostatným zaisťovacím zariadením, ktoré zabráni jeho ujdeniu. Ostatné dobývacie kombajny musia byť zabezpečované samostatným zaisťovacím zariadením v úklone nad 3°, ak nie je iným spôsobom zabránené ich ujdeniu. Dobývací kombajn vybavený dvoma ťažnými vrátkami alebo samostatnou brzdou nemusí byť zabezpečovaný samostatným zaisťovacím zariadením.

(3) Reťaz alebo lano a ich úchytné zariadenia pre pojazd dobývacieho kombajnu musia mať trojnásobnú bezpečnosť, ťažné prvky pre pojazd ostatných dobývacích a raziacich strojov dvojnásobnú bezpečnosť vzhľadom na najväčšiu silu vyvodenú ťažným zariadením.

(4) Prvky zaisťovacieho zariadenia musia mať najmenej šesťnásobnú bezpečnosť vzhľadom na tiažovú zložku potrebnú na udržanie dobývacieho kombajnu. Vrátky, kladky a záchytné časti zaisťovacieho zariadenia sa musia konštruovať vzhľadom na menovitú nosnosť ťažného prvku. Kotvenie zaisťovacieho zariadenia musí zodpovedať menovitej nosnosti ťažného prvku. Musí mať 3 kotviace prvky samostatne upevnené na zaisťovacie zariadenie. Pri poruche niektorého prvku sa musí prevádzka zastaviť.

(5) Ak sa použije zaisťovacie zariadenie s plynulým brzdením, musí brzdná sila trvale vykazovať hodnotu vyššiu, ako je dvojnásobok tiažovej zložky, ktorá by mohla spôsobiť ujdenie dobývacieho kombajnu.

(6) Pri prevádzke dobývacích a raziacich strojov sa nesmú pracovníci zdržiavať v nebezpečnej blízkosti rezného orgánu stroja ani v priestore ohrozenom nebezpečným rozkmitom ťažného prvku.

(7) Pri prevádzke dobývacieho kombajnu musí byť ťažný prvok zaisťovacieho zariadenia stále napnutý a zabezpečený pred nebezpečným rozkmitom.

(8) Pri prevádzke dobývacieho kombajnu s miestnym ovládaním v strmo uložených slojoch je obsluha povinná zdržiavať sa v určenom priestore, kde nie je ohrozená dobývacím kombajnom ani pádom horniny a z ktorého môže bezpečne sledovať a ovládať dobývací kombajn. Tento priestor určí technologický postup.

(9) Pri prevádzke dobývacieho zariadenia s diaľkovým ovládaním je obsluha povinná zdržiavať sa na mieste, z ktorého môže bezpečne sledovať a ovládať dobývacie zariadenie. Toto miesto určí technologický postup.

(10) Okrem povinností uvedených v § 226 je obsluha povinná prehliadnuť ťažné prvky, ich úchytné zariadenia a kotvenie v každej polovici smeny.

(11) Ťažné prvky dobývacích kombajnov a zaisťovacích zariadení je povinný kontrolovať určený pracovník najmä s ohľadom na ustanovenú bezpečnosť najmenej raz za 2 týždne.

(1) Mechanizovaná výstuž používaná na zaisťovanie vyrúbaného priestoru stenového porubu s výškou nad 2,5 m musí mať pilierové opierky, ktoré sa musia používať proti skĺznutiu piliera.

(2) Páky hydraulických ovládačov sekcie mechanizovanej výstuže sa musia okrem času ovládania nastaviť do nulovej polohy.

(3) Sekcie mechanizovanej výstuže v strmých slojoch sa musia vybaviť zariadením, ktoré zamedzí priečny a pozdĺžny pohyb stropnice. Ako spojovací prvok sa nesmie použiť lano.

(4) Mechanizované výstuže pre strmé sloje sa musia vybaviť priechodnými ochrannými povalami vzdialenými od seba najviac 10 m.

(5) Porub vybavený mechanizovanou výstužou musí mať najmenej jeden prevádzkyschopný náhradný zdroj tlakovej kvapaliny alebo 2 samostatné prevádzkyschopné čerpadlá hydraulického agregátu.

(1) Banský bezkoľajový stroj sa musí vybaviť dvoma podkladacími klinmi proti ujedeniu.

(2) Pri prevádzke banského bezkoľajového stroja sa pracovníci nesmú zdržiavať v dosahu nakladacieho alebo iného pracovného orgánu stroja.

(3) Príves banského bezkoľajového stroja musí mať vlastný brzdový systém. Príves na dopravu osôb nesmie mať nábehový brzdový systém.

DRUHÝ ODDIEL

(1) Vodič je povinný pri rýpaní pozorovať rez a pracovnú plošinu a sledovať, či sa neprejavujú príznaky prípadného zosunu hmôt.

(2) Ak zistí nebezpečenstvo zosunu, je vodič povinný zastaviť rýpanie, odísť so strojom na bezpečné miesto, upozorniť ohrozených pracovníkov a vzniknutú situáciu ohlásiť.

(3) Manipulovať s lopatou nad kabínou vodiča dopravného prostriedku je zakázané.

(4) Lopata sa môže čistiť len pri vypnutom motore stroja a na mieste, kde nehrozí nebezpečenstvo zosunu hmôt. Lopata sa pri tom musí položiť a mať uzatvorenú klapku. Po vyčistení lopaty je vodič povinný sa presvedčiť, či pracovník, ktorý čistil lopatu, je v bezpečnej vzdialenosti.

(5) Zavesenie bremena a manipulácia s ním sa musí vykonávať podľa podmienok výrobcu stroja.

(6) Pri prevádzke nakladača alebo rýpadla sa nikto nesmie zdržiavať v dosahu pracovného orgánu stroja. Pomocník vodiča (mazač) sa môže zdržiavať len v miestach a za podmienok určených vodičom alebo prevádzkovou dokumentáciou. Z určeného miesta sa môže vzdialiť len so súhlasom vodiča. Mazač je povinný vodičovi vždy oznámiť začatie a ukončenie svojej práce.

(7) Stroje sa musia vybaviť dvoma podkladacími klinmi proti ujdeniu.

V podzemí sa môžu používať zemné a stavebné stroje, len ak spĺňajú požiadavky tejto vyhlášky.

TRETÍ ODDIEL

(1) Ťažné stroje a dopravné zariadenia na zvislú dopravu v podzemí musia vyhovovať aj požiadavkám osobitného predpisu.21)

(2) Požiadavky na vrátky alebo pohonné stanice, laná, spojovacie zariadenie, úväzky, lanovnice, dojazdové dráhy a návestné zariadenie na dopravu pracovníkov lanom na úklonných dopravných cestách určí organizácia.

(1) Vrátok alebo pohonná stanica na dopravu na úklonných dopravných cestách musí mať odľahčovaciu brzdu.

(2) Hlavný ovládač (vypínač) sa nesmie umiestniť medzi dopravované vozidlo a vrátok alebo pohonnú stanicu.

(3) Vrátok a pohonná stanica musia mať ochranný kryt, ktorý zamedzí vtiahnutiu končatiny medzi lano a bubon alebo lano a kotúč.

(1) Lano a spojovacie zariadenie používané na dopravu hmôt musia vykazovať

a) pri vlečných a vytrhávacích vrátkoch najmenej štvornásobnú počiatočnú bezpečnosť vzhľadom na najväčší ťah vrátku,

b) pri ťažných vrátkoch najmenej šesťnásobnú počiatočnú bezpečnosť vzhľadom na najväčší ťah vrátku,

c) pri pohonných staniciach na dopravu nekonečným lanom najmenej šesťnásobnú počiatočnú bezpečnosť vzhľadom na najväčší ťah pohonnej stanice zväčšený o predpätie v lane.

(2) Lano sa musí odložiť, keď je podľa vonkajších známok zjavné, že sa jeho nosnosť podstatne znížila, najmä

a) ak sú drôty vonkajšej vrstvy zoslabené o viac ako polovicu svojho priemeru,

b) ak nápadne pribúda počet zlomených drôtov,

c) keď dosiahne celkový menovitý prierez viditeľných zlomených drôtov na desaťnásobku výšky vinutia prameňa v ktoromkoľvek úseku lana hodnotu väčšiu ako 20 % z celkového nosného prierezu lana,

d) pri poškodení lana (uzol, smyčka, vytlačená duša a pod.), ktoré sa nedá odstrániť (skrátením lana a pod.).

(3) Spojovacie zariadenie sa nesmie samovoľne odpojiť a musí sa k lanu pripojiť úväzkom.

Voľne zavesený lanový kotúč a kladka musia mať zaistenie proti vypadnutiu lana a 2 na sebe nezávislé kotvenia.

(1) Dokumentácia visutej lanovej dráhy vypracovaná podľa § 217 určí

a) rozmiestnenie podperných kladiek a ich kotvenie,

b) druh pohonu a jeho umiestnenie,

c) vyhotovenie vratnej a krivkovej stanice,

d) priemer a druh lana,

e) bezpečnostné a návestné zariadenia.

(2) Zámok medzi nosičom sedačky alebo kontajneru a ťažným lanom nesmie dovoľovať preklz pri preprave.

(3) Ak nie je ťažné lano súčasne nosným, musí mať nosič sedačky alebo kontajneru zachycovač, ktorý zabráni ujdeniu nosiča po nosnom lane.

(4) Pohonná stanica visutej lanovej dráhy musí mať automatickú brzdu, ktorá zastaví jej pohyb aj pri najnepriaznivejšom zaťažení.

(5) V miestach určených na obsluhu lanovej dráhy sa musí kotúč, ak je umiestnený nižšie ako 2 m nad počvou, zabezpečiť proti náhodnému dotyku. V mieste nábehu lana na kladku alebo kotúč musí byť ochranný kryt a podľa potreby navádzacie zariadenie.

(6) Zavesený lanový kotúč na obsluhovacej stanici sa musí zaistiť tak, aby nespadol ani keď sa poškodia jeho ložiská alebo čapy.

(7) Lanový kotúč napínacieho zariadenia sa musí v krajných polohách zaistiť proti vybehnutiu zo svojho vedenia.

(1) Banská koľajová a závesná lokomotíva musia mať najmenej 2 nezávislé brzdové systémy, z nich aspoň jeden nezávislý na chode motora.

(2) Závesná lokomotíva musí mať obmedzovač rýchlosti, ktorý uvedie do činnosti bezpečnostnú brzdu pri prekročení najvyššej povolenej rýchlosti.

(3) Účinnosť bezpečnostnej brzdy závesnej lokomotívy musí byť taká, aby brzdná dráha nebola dlhšia ako 15 m a spomalenie nebolo väčšie ako 9,81 m.s-2.

(4) Účinnosť prevádzkovej brzdy banskej koľajovej lokomotívy musí byť taká, aby brzdná dráha nebola pri preprave hmôt dlhšia ako 40 m a pri preprave osôb dlhšia ako 20 m.

(1) Spojovacie tiahlo musí mať najmenej štvornásobnú bezpečnosť vzhľadom na najväčšie statické zaťaženie v priereze namáhanom na ťah a vzper. Oko a miesto spojenia oka s nosným vozíkom alebo spojovacím tiahlom musí mať najmenej šesťnásobnú bezpečnosť.

(2) Spojovacie tiahlo na prepravu osôb nesmie mať prestaviteľnú dĺžku, musí sa farebne odlíšiť od spojovacieho tiahla na prepravu hmôt a nesmie sa používať pri preprave hmôt.

(3) Spojenie tiahla s vozíkom alebo závesnou lokomotívou sa musí zabezpečiť proti samovoľnému rozpojeniu.

(1) Konštrukcia brzdového vozíka musí zaisťovať jeho samočinné brzdenie pri prekročení najvyššej povolenej rýchlosti v oboch smeroch jazdy. Brzdový vozík sa musí dať ovládať i ručne.

(2) Účinnosť brzdenia musí byť taká, aby brzdná dráha nebola dlhšia ako 11 m a spomalenie pri preprave osôb nebolo väčšie ako 9,81 m.s-2.

Dokumentácia zariadení závesnej dráhy vypracovaná podľa § 217 určí

a) umiestnenie trate v banskom diele s ohľadom na dodržanie ustanovených medzier a priechodov,

b) druh a rozmiestnenie nosných závesov trate a spôsob ich upevnenia v banskom diele,

c) zabezpečenie trate proti priečnemu a pozdĺžnemu posunutiu,

d) rozmiestnenie pohyblivých zarážok,

e) typ a umiestnenie vrátku alebo pohonnej stanice,

f) spôsob a druh návestí a umiestnenie návestných a dorozumievacích zariadení.

(1) Spojka alebo iné spojovacie zariadenie banského vozu na prepravu hmôt musí mať najmenej šesťnásobnú bezpečnosť a na prepravu osôb najmenej desaťnásobnú bezpečnosť vzhľadom na najväčšie statické zaťaženie v ťahu.

(2) Spojovacie zariadenie sa nesmie samovoľne rozpojiť. Na prepravu osôb sa musia použiť pevné tiahla zaistené proti samovoľnému rozpojeniu.

(3) Voz s čelnými stenami, ktorý sa môže používať aj na ručnú dopravu, musí mať na oboch čelných stenách chránené držadlá.

(4) Deformované alebo opotrebované spojovacie zariadenie sa musí vymeniť.

V podzemí sa môžu používať motorové vozidlá a motorové vozíky, len ak spĺňajú požiadavky tejto vyhlášky.

(1) Dopravný pás používaný v podzemí musí byť z materiálu, ktorý nepodporuje šírenie požiaru.

(2) Pred nábehom dopravného pásu na výsypný, pohonný a vratný valec sa musia umiestniť stierače, bočné kryty a zábrany proti vtiahnutiu končatín.

(3) Spoj dopravného pásu sa musí upraviť tak, aby neohrozoval pracovníkov a obmedzoval prepadávanie drte.

(4) Záves na zavesenie dopravníkovej trate musí mať najmenej štvornásobnú bezpečnosť vzhľadom na najväčšie statické zaťaženie.

(5) Automaticky ovládaná súprava banských pásových dopravníkov musí okrem § 219 spĺňať aj tieto požiadavky:

a) pred uvedením dopravníka do chodu sa musí dať návestie počuteľné po celej dĺžke dopravníka,

b) dopravník sa musí dať zastaviť z ktoréhokoľvek miesta pozdĺž dopravníka; blokovacie lanko sa musí umiestniť na dosah od konštrukcie dopravníka a musí sa označiť,

c) musí sa zaistiť samočinné zastavenie dopravníka pri poruche, najmä pri pretrhnutí a preklzávaní pásu, preplnení presypných miest a prehriatí elektrického motora,

d) musí byť signalizovaná nebezpečná teplota pohonnej a vratnej stanice.

(6) Banský pásový dopravník na prepravu osôb musí spĺňať ešte tieto požiadavky:

a) dopravný pás musí mať šírku najmenej 0,8 m a rýchlosť prepravy nesmie prekročiť 2,1 m.s-1,

b) pri úklone väčšom ako 6° musí mať pohon dopravníka brzdu, ktorá zabráni samovoľnému pohybu dopravného pásu,

c) dopravný pás musí mať najmenej desaťnásobnú bezpečnosť vzhľadom na najväčší ťah v páse,

d) záves na zavesenie dopravníkovej trate musí mať najmenej šesťnásobnú bezpečnosť vzhľadom na najväčšie statické zaťaženie,

e) dopravník, ktorý nemá zariadenie na prepravu osôb cez presyp, musí sa vo vzdialenosti najmenej 10 m od presypu vybaviť zaisťovacou uzáverou, ktorá zastaví dopravník pri vjazde osoby do uzávery. Pri obojsmernej preprave sa musí uzávera umiestniť pred i za presypom. Medzi dopravným pásom a spodným okrajom zaisťovacej uzávery môže byť medzera najviac 0,2 m,

f) pozdĺž dopravníka sa musí umiestniť v dosahu vezúcich sa osôb blokovacie lanko.

(7) Dopravníky sa musia upraviť tak, aby nedochádzalo ku padaniu prepravovaného materiálu a nežiadúcemu treniu. V miestach, kde je dopravná vetva vyššie ako 1,4 m nad podlahou alebo počvou banského diela, musia mať bočné ohradenie.

(8) Presypy a plniace stanice sa musia zhotoviť tak, aby sypná výška bola čo najmenšia. Presypy hrabľových dopravníkov sa musia upraviť tak, aby drť nebola hrnutá pod dopravník. Miesta s vývinom prachu sa musia vybaviť protiprašným zariadením, ktoré sa musí uviesť do činnosti pri preprave rúbaniny.

(9) Ak hrozí nebezpečenstvo strhnutia dopravného pásu vetrom, musia sa na konštrukciu dopravníka zabudovať ochranné oblúky alebo iné vhodné zariadenie.

(10) Pri naťahovaní dopravného pásu lanom musí mať lano a spoj lana s pásom najmenej dvojnásobnú bezpečnosť vzhľadom na najväčší ťah ťažného zariadenia.

ŠTVRTÝ ODDIEL

(1) Organizácia je povinná určiť technika zodpovedného za stav a riadenie prevádzky kompresorov.

(2) Podmienky pre umiestnenie a prevádzku kompresora v podzemí určí organizácia v projekte a prevádzkovej dokumentácii.

(3) Medzi kompresorom a vzdušníkom alebo tlakovzdušným rozvodom musí byť uzatváracia armatúra.

(4) Medzi uzatváracou armatúrou a piestovým alebo skrutkovým kompresorom musí byť poistný ventil a pri turbokompresore alebo rotačnom kompresore spätná klapka a prepúšťací ventil.

(5) Turbokompresor musí mať zariadenie, ktoré upozorní obsluhu na nedovolené zvýšenie teploty stlačeného vzduchu za strojom a teploty oleja a na pokles tlaku oleja. Na sledovanie teploty stlačeného vzduchu musia byť na vhodných miestach teplomery.

(6) Viacstupňový piestový kompresor musí mať na výtlačnej strane každého stupňa tlakomer a poistný ventil.

(7) Poistný ventil sa musí nastaviť tak, aby po jeho otvorení nemohlo nasta prekročenie prípustného prevádzkového tlaku pri menovitom výkone kompresora o viac ako 10 %. Funkciu poistného ventilu je obsluha kompresora povinná kontrolovať nadľahčením najmenej raz za týždeň, technik zodpovedný za stav a riadenie prevádzky kompresorov pretlakom najmenej raz za rok s použitím kontrolného tlakomeru.

(8) Na výtlačnej strane kompresora musí byť tlakomer a teplomer.

(9) Vzduch nasávaný kompresorom sa musí filtrovať. Filtre musia byť z nehorľavého materiálu.

(10) Najvyššia teplota stlačeného vzduchu meraná v priestore výtlačnej príruby kompresora nesmie prekročiť 180 °C. Pri kompresoroch s príkonom do 75 kW môže organizácia povoliť zvýšenie teploty do 220 °C.

(11) Voda používaná na chladenie kompresora, v medzistupňovom chladiči a dochladzovači nesmie obsahovať horľavé a toxické látky ani mechanické nečistoty. Ak má vyšší obsah látok spôsobujúcich tvrdosť vody, musí sa chemicky upraviť. Najvyššia dovolená teplota chemicky neupravenej vody je 40 °C.

(12) Prietok chladiacej vody kompresorom sa musí kontrolovať.

(13) Obsluha je povinná vypúšťať kondenzovanú vodu a olej z medzistupňového chladiča, odlučovača, dochladzovača a vzdušníka v lehotách určených prevádzkovou dokumentáciou.

(14) Pri kompresore s výkonom nad 1 000 m3.h-1 sa musí sledovať tlak na každom stupni, teplota vystupujúceho stlačeného vzduchu, tlak oleja, teplota chladiacej vody na vstupe a výstupe a prevádzkové údaje hnacieho zariadenia. Zisťované údaje sa musia zaznamenávať najmenej raz za 2 hodiny, ak nie sú merané a zaznamenávané automaticky. Pri ostatných kompresoroch určí prevádzková dokumentácia druh sledovaných údajov, lehoty zisťovania a spôsob ich záznamu. Sledované údaje sa nemusia zaznamenávať, ak kompresor splňuje požiadavky § 219.

(15) Pri kompresore, ktorý splňuje požiadavky § 219, je určený pracovník povinný kontrolovať funkciu automatiky a prevádzkovo-zabezpečovacieho systému v lehotách a spôsobom určeným prevádzkovou dokumentáciou.

(16) Jednotlivé časti kompresora a jeho príslušenstvo sa môžu demontovať len vtedy, ak nie je v nich pretlak.

(1) Za objemovým kompresorom alebo skupinou prepojených objemových kompresorov sa musí zabudovať odlučovač kondenzovanej vody a oleja a vzdušník, prípadne aj dochladzovač. Odlučovač, vzdušník a dochladzovač musia mať v najnižšom mieste výpusť.

(2) Odlučovač a dochladzovač sa musí najmenej raz za rok vyčistiť. Vzdušník a príslušné spojovacie potrubie sa musia čistiť najmenej raz za 3 roky.

(3) Ak je medzi objemovým kompresorom a vzdušníkom potrubie s priemerom väčším ako 200 mm, musí sa kontrolovať najmenej raz za rok; ak je usadenina hrubšia ako 2 mm, musí sa potrubie vyčistiť.

(1) Ak je teplota stlačeného vzduchu pred vstupom do bane vyššia ako 60 °C, musí organizácia určiť opatrenia na ochranu pracovníkov pred popálením.

(2) Tesnenie potrubia medzi kompresorom a vzdušníkom a tam, kde je teplota stlačeného vzduchu vyššia ako 60 °C, musí byť z nehorľavého materiálu. Porušené tesnenie sa musí bezodkladne vymeniť.

(3) Na najnižších miestach hlavného vzduchovodu a podľa potreby aj pri odbočkách k spotrebičom sa musia zabudovať odlučovače, z ktorých sa musí kondenzovaná voda a olej vypúšťať. Odlučovače musia byť tiež na jednotlivých odbočkách z hlavného vzduchovodu pri jame.

(4) Hadica a jej spoje s potrubím a zariadením musia zodpovedať najvyššiemu dovolenému pracovnému pretlaku a musí sa klásť tak, aby netvorila ostré ohyby. Pred pripojením na zariadenie sa musí hadica prefúknuť stlačeným vzduchom.

(5) Hadica na prívod stlačeného vzduchu do pohyblivého stroja sa musí zaistiť proti vytrhnutiu zo spoja.

(6) Práca na tlakovzdušnom rozvode pod tlakom je zakázaná. Pri práci na tlakovzdušnom rozvode sa musia príslušné uzatváracie armatúry zabezpečiť proti nežiadúcemu otvoreniu.

(7) Ak sa stlačeným vzduchom prefukujú rúry, hadice, nadstavce alebo iné súčiastky, musí sa postupovať tak, aby nikto nebol ohrozený.

(8) Na mape tlakovzdušného rozvodu7) sa musia vyznačiť dĺžky a svetlosti potrubí a rozmiestnenie tlakových nádob a armatúr. V kompresorovni musí byť schéma tlakovzdušného rozvodu medzi kompresorom a vzdušníkom.

Vzduchové a plynové motory musia mať zaistenie proti vniknutiu cudzích telies do motora a proti prekročeniu menovitých otáčok.