Vyhláška ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky o Spravovacom poriadku pre okresné a krajské súdy

Ak to vyžadujú okolnosti prípadu, aby cesta bola vykonaná inak ako verejným hromadným dopravným prostriedkom, poskytne sa účastníkom pri ceste náhrada podľa osobitných predpisov.11) Podľa týchto predpisov sa poskytuje stravné a nocľažné.

(1) Na určenie výšky náhrady nevyhnutných výdavkov a náhrady straty na zárobku a na určenie nákladov zákonného zástupcu účastníka alebo jeho zástupcu, ktorý nie je advokátom alebo komerčným právnikom, na určenie nákladov opatrovníka ustanoveného účastníkovi, na určenie nákladov nevyhnutného sprievodcu, ako aj na určenie výšky svedočného sa primerane použijú ustanovenia § 29 až 33.

(2) O náhradách poskytovaných znalcom a tlmočníkom platia osobitné predpisy.12)

ŠIESTA ČASŤ

Prvý oddiel

Predseda súdu vypracuje podľa konkrétnych podmienok rozvrh služieb, v ktorom určí sudcu (predsedu senátu), ktorý bude v jednotlivých dňoch v pracovnom čase rozhodovať o vydaní príkazu na zatknutie, o väzbe zadržanej alebo zatknutej osoby a o vydaní príkazu na domovú prehliadku podľa § 69, 77 a 83 Trestného poriadku; v rozvrhu služieb tiež určí ďalšieho sudcu na zastupovanie v mimoriadnych prípadoch (práceneschopnosť). Určený sudca (predseda senátu) je povinný počas pracovného času zdržiavať sa na pracovisku.

(1) Predseda okresného (obvodného) a krajského súdu určí pracovnú pohotovosť pre sudcu (predsedu senátu), ktorý bude mimo pracovného času (od 16 hod. do začiatku pracovného času v nasledujúci deň) a v dňoch pracovného voľna a pracovného pokoja plniť úlohy vyplývajúce z § 69, 77 a 83 Trestného poriadku, a umožní mu prístup do budovy súdu a do súdnej kancelárie (k priamej tel. linke a okrúhlej úradnej pečiatke). V prípade potreby určí tiež pracovnú pohotovosť zapisovateľky.

(2) Predseda súdu oznámi príslušnej prokuratúre a operačnému stredisku príslušného velitelstva Policajného zboru Slovenskej republiky v obvode súdu adresu a číslo telefónnej stanice, kde sa bude určený sudca (predseda senátu) počas pracovnej pohotovosti zdržiavať, príp. určí ďalší spôsob zabezpečenia ich dosiahnuteľnosti podľa miestnych podmienok. Na túto adresu doručuje v čase trvania pracovnej pohotovosti polícia, a jej prostredníctvom aj prokurátor, všetky písomnosti určené súdu, pokiaľ sa s nimi určený sudca (predseda senátu) nedohodne inak. Pri doručení písomností sudca (predseda senátu) potvrdí dátum a čas prevzatia.

(3) Pracovnú pohotovosť nie je potrebné zabezpečovať na tých okresných súdoch, ktoré nemajú vydaný nerealizovaný príkaz na zatknutie podľa § 69 ods. 1 Trestného poriadku, pokiaľ bude zabezpečovať ostatné úkony podľa tohto ustanovenia mimo pracovného času sudca, ktorému bola predsedom krajského súdu po prerokovaní s krajským prokurátorom určená pracovná pohotovosť pre celý kraj alebo jeho určenú časť (§ 26 Trestného poriadku).

(4) Ak je potrebné v tomto čase vypočuť obvineného a rozhodnúť o väzbe, ustanoviť obhajcu alebo vydať príkaz na domovú prehliadku, orgány polície alebo prokuratúra o tom vyrozumejú sudcu (predsedu senátu) príslušného podľa predchádzajúcich odsekov, ktorý určí miesto a čas potrebného úkonu.

(5) Ak je sudcovi (predsedovi senátu) dodaný obvinený, ktorý bol zatknutý na základe príkazu na zatknutie vydaného iným súdom, sudca (predseda senátu) preskúma, či sú splnené podmienky, pre ktoré obvineného nemožno v lehote uvedenej v § 69 ods. 4 Trestného poriadku dodať súdu, ktorý príkaz na zatknutie vydal. Ak sú tieto podmienky splnené a orgány polície predložia príkaz na zatknutie, sudca (predseda senátu) obvineného vypočuje k dôvodom, pre ktoré bol príkaz vydaný, prostredníctvom príslušných orgánov polície sa spojí so sudcom súdu, ktorý príkaz na zatknutie vydal, a o výsluchu ho informuje faxom alebo iným obdobným telekomunikačným prostriedkom súdu alebo polície. Sudca (predseda senátu) súdu, ktorý príkaz na zatknutie vydal, na základe tejto informácie a skutočností vyplývajúcich z trestného spisu rozhodne o väzbe a svoje rozhodnutie rovnakým spôsobom oznámi obvinenému prostredníctvom súdu vykonávajúceho výsluch.

(6) Ak bolo rozhodnuté, že sa obvinený berie do väzby, je potrebné o tom doručiť príslušnej spádovej väznici príkaz na prijatie do väzby, ktorý musí popri údajoch zabezpečujúcich, že obvinený nebude zamenený s inou osobou, obsahovať údaje o tom, ktorý súd a z akých dôvodov (§ 67 Trestného poriadku) rozhodol o vzatí do väzby a aké obmedzenia sa majú v prípade kolúznej väzby voči obvinenému vo väznici uplatniť. Súd, ktorý príkaz na zatknutie vydal a rozhodol o väzbe, doručí uznesenie priamo svojej spádovej väznici v najbližší pracovný deň. Ak bolo dodatočne rozhodnuté o uvalení kolúznej väzby alebo o tom, že dôvody kolúznej väzby odpadli, doručí súd toto rozhodnutie väznici.

(1) Ak súd prijme peňažnú záruku (§ 73a Trestného poriadku), určí súčasne podľa povahy veci lehotu, do ktorej musí byť peňažná záruka zložená. V nevyhnutných prípadoch umožní obvinenému alebo inej osobe, aby peňažnú záruku zložili do pokladne súdu. Inak týmto osobám uloží, aby peňažnú záruku zaslali priamo na depozitný účet súdu. To platí aj pre prípad zloženia peňažnej záruky v cudzej mene.

(2) Ak je obvinený vo väzbe a súd prijme peňažnú záruku, prepustí ho z väzby ihneď potom, ako bola peňažná záruka na účet súdu zložená. Výplatu sumy zloženej na peňažnú záruku možno vykonať len na základe písomného príkazu sudcu (predsedu senátu).

(1) Ak odsúdený bez dostatočného ospravedlnenia nenastúpi v určenej lehote výkon trestu odňatia slobody alebo ak je obava, že ujde, prikáže predseda senátu (samosudca), aby bol odsúdený dodaný na výkon trestu do príslušnej spádovej väznice (§ 321 ods. 3 Trestného poriadku). Ak pobyt odsúdeného nie je známy, súd to na príkaze na dodanie na výkon trestu odňatia slobody výslovne uvedie s tým, že je potrebné vypátrať pobyt odsúdeného (§ 321 ods. 3 Trestného poriadku). Príkaz na dodanie na výkon trestu odňatia slobody sa odošle okresnému veliteľstvu Policajného zboru Slovenskej republiky v obvode súdu.

(2) Ak bol pobyt odsúdeného vypátraný inak ako orgánmi polície, alebo ak sa odsúdený dobrovoľne prihlásil na výkon trestu, je potrebné príkaz na dodanie na výkon trestu odvolať, a to u toho orgánu polície, ktorému bol odoslaný.

(3) U odsúdeného, ktorý sa zdržuje v cudzine, sa pri nariadení výkonu trestu odňatia slobody postupuje podľa osobitného predpisu.13)

(4) Ak vykonáva odsúdený vojenskú základnú alebo náhradnú službu, vyzve ho predseda senátu (samosudca) na nástup výkonu trestu odňatia slobody prostredníctvom veliteľa (náčelníka) útvaru, kde odsúdený vykonáva vojenskú službu.

(5) U mladistvého, ktorý je v ústavnej alebo ochrannej výchove, zašle súd nariadenie výkonu trestu odňatia slobody ústavu, v ktorom je mladistvý, s tým, aby bol na výkon trestu dodaný pracovníkom ústavu. Ak to nemožno zabezpečiť, požiada predseda senátu (samosudca) o predvedenie mladistvého na výkon trestu okresné veliteľstvo Policajného zboru Slovenskej repubiky, v ktorého obvode je ústav.

(6) Ak ide o výkon trestu odňatia slobody dlhší ako tri mesiace, nápravnovýchovný ústav pre mladistvých najmenej dva mesiace pred predpokladaným dňom jeho skončenia oznámi výchovnému alebo liečebnému zariadeniu, z ktorého bol mladistvý dodaný na výkon trestu, výsledky prevýchovy mladistvého výkonom trestu z hľadiska prípadného prepustenia z ochrannej výchovy, podmienečného umiestnenia mimo výchovného zariadenia alebo zrušenia ústavnej výchovy.

(7) Väznica, prípadne nápravnovýchovný ústav vráti súdu jedno vyhotovenie nariadenia výkonu trestu odňatia slobody s potvrdením, že odsúdený nastúpil trest, alebo ihneď oznámi súdu, že trest v určenej lehote nastúpený nebol. Ak je odsúdený vo výkone iného trestu odňatia slobody, nápravnovýchovný ústav potvrdí prijatie nariadenia výkonu trestu a na jednom jeho vyhotovení uvedie pravdepodobný termín nástupu trestu a vráti ho bez odkladu súdu.

(8) O premiestnení odsúdeného do iného nápravnovýchovného ústavu, o začatí ochranného liečenia, o jeho úteku a dolapení, o jeho úmrtí, prerušení výkonu trestu, o podmienečnom prepustení, ako aj o tom, že odsúdený bol v dôsledku výkonu uloženého trestu, udelenia milosti, amnestie alebo z iného dôvodu prepustený na slobodu, podá nápravnovýchovný ústav, v ktorom odsúdený naposledy bol, bezodkladne správu súdu, ktorý rozhodol v prvom stupni; v prípade podmienečného prepustenia podá správu tiež súdu, ktorý o podmienečnom prepustení rozhodol.

(1) Ak bol povolený podmienečný odklad výkonu trestu odňatia slobody pri súčasnom prijatí záruky záujmového združenia občanov za nápravu obvineného, alebo súd o výchovné spolupôsobenie takéto záujmové združenie občanov požiadal, v žiadosti o výchovné spolupôsobenie podľa § 329 ods. 1 Trestného poriadku záujmovému združeniu občanov oznámi, aké obmedzenia podľa § 59 ods. 2 Trestného zákona boli obvinenému uložené. Zároveň ho požiada, aby podľa obsahu týchto obmedzení zameralo svoje výchovné pôsobenie, sledovalo, či odsúdený obmedzenia dodržuje, a podalo súdu ihned správu o ich prípadnom porušovaní. Rovnako požiada o oznámenie zmeny zamestnania alebo bydliska odsúdeného.

(2) Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak požiada záujmové združenie občanov o výchovné spolupôsobenie podľa § 329 ods. 2 Trestného poriadku.

Obdobne ako v § 38 postupuje súd aj v prípadoch podmienečného prepustenia odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody.

Ak rozhodol súd o zaistení majetku (§ 347 Trestného poriadku), príslušný okresný úrad podľa všeobecne záväzných právnych predpisov majetok zabezpečí a vyhotoví jeho zoznam, ktorého odpis zašle súdu. Zaistenie sa vzťahuje na celý majetok obvineného (§ 348 ods. 1 Trestného poriadku) s výnimkou prípadu, ak súd uložil trest prepadnutia časti majetku (§ 347 ods. 1 Trestného poriadku), ktorá nebola určená podielom, ale uvedením jednotlivých vecí alebo majetkových práv.

(1) Nariadenie výkonu ústavného ochranného liečenia zašle predseda senátu (samosudca) zdravotníckemu zariadeniu príslušnému podľa bydliska alebo pobytu osoby, ktorá sa má ochrannému liečeniu podrobiť, v dvoch vyhotoveniach spolu s jedným odpisom znaleckého posudku alebo odborného lekárskeho vyjadrenia a jedným rovnopisom rozhodnutia, ktorým bolo ochranné liečenie uložené. Po dohode so správou zdravotníckeho zariadenia určí predseda senátu (samosudca) deň nástupu na ochranné liečenie. Súčasne upozorní správu zdravotníckeho zariadenia, že k zmene ústavnej formy ochranného liečenia na ambulantné alebo k prepusteniu z ochranného liečenia za podmienok § 72 ods. 5 Tr. zák. môže dôjsť len ná základe právoplatného rozhodnutia okresného (obvodného) súdu, v obvode ktorého sa ochranné liečenie vykonáva, a požiada, aby tomuto súdu bola bezodkladne podaná správa, ak nastanú dôvody pre niektoré z týchto opatrení. Ďalej požiada, aby zdravotnícke zariadenie oznámilo súdu, ktorý výkon ochranného liečenia nariadil, či osoba, ktorej bolo ochranné liečenie uložené, nastúpila v určenej dobe jeho výkon.

(2) Predseda senátu (samosudca) vyzve osobu, ktorej bolo ochranné liečenie uložené, aby jeho výkon nastúpila v príslušnom zdravotníckom zariadení v určenom termíne. Ak nie je táto osoba spôsobilá na právne úkony, urobí tak prostredníctvom jej zákonného zástupcu. Ak nie je osoba, ktorá sa má podrobiť ochrannému liečeniu nebezpečná pre svoje okolie, môže jej poskytnúť potrebnú lehotu na obstaranie jej záležitostí.

(3) Ak nenastúpi vyzvaná osoba výkon ústavného ochranného liečenia v určenom termíne alebo ak je nebezpečná pre svoje okolie, požiada predseda senátu (samosudca) o jej dodanie do zdravotníckeho zariadenia okresné veliteľstvo Policajného zboru Slovenskej republiky podľa miesta bydliska (pobytu) osoby.

(1) Nariadenie výkonu ambulantného ochranného liečenia zašle predseda senátu (samosudca) zdravotníckemu zariadeniu príslušnému pre túto formu liečenia podľa bydliska alebo pobytu osoby, ktorej bolo ochranné liečenie uložené, v dvoch vyhotoveniach spolu s jedným odpisom znaleckého posudku alebo odborného lekárskeho vyjadrenia a jedným rovnopisom rozhodnutia, ktorým bolo uložené. Po dohode so správou zdravotníckeho zariadenia určí predseda senátu (samosudca) termín, do ktorého sa má s výkonom ochranného liečenia začať.

(2) Predseda senátu (samosudca) požiada správu zdravotníckeho zariadenia, aby okresnému súdu, v ktorého obvode je toto zariadenie, navrhlo zmenu formy liečby na formu ústavnú, ak sa liečená osoba odmieta podrobiť ochrannému liečeniu alebo ak sa ukáže ďalší pobyt liečenej osoby na slobode nebezpečný alebo ak sa dodatočne zistí, že vzhľadom na povahu choroby a liečebné možnosti nemožno očakávať splnenie účelu ochranného liečenia ambulantnou formou. Súd tiež zdravotnícke zariadenie upozorní, že k prepusteniu z ochranného liečenia za podmienok uvedených v § 72 ods. 5 Tr. zák. môže dôjsť len na základe právoplatného rozhodnutia okresného súdu, v obvode ktorého sa ochranné liečenie vykonáva. Ďalej požiada, aby zdravotnícke zariadenie oznámilo súdu, ktorý výkon ochranného liečenia nariadil, či osoba, ktorej bolo ochranné liečenie uložené, sa do určenej doby prihlásila na jeho výkon.

(3) Predseda senátu (samosudca) vyzve osobu, ktorej bolo ochranné ambulantné liečenie uložené, aby sa na jeho výkon prihlásila v príslušnom zdravotníckom zariadení najneskôr do určenej doby. Súčasne ju upozorní na následky, ak tak neurobí. Ak nie je táto osoba spôsobilá na právne úkony, urobí tak prostredníctvom jej zákonného zástupcu.

(1) Ak nebolo v priebehu výkonu trestu odňatia slobody rozhodnuté o upustení od výkonu ochranného liečenia, ktoré tu malo byť vykonané, alebo odsúdený nebol z výkonu tohto ochranného liečenia prepustený, podá nápravnovýchovný ústav tri mesiace pred predpokladaným ukončením výkonu trestu odňatia slobody a v prípade predčasného ukončenia výkonu trestu bezodkladne okresnému súdu, v ktorého obvode sa ochranné liečenie vykonáva, správu o dosiahnutom výsledku ochranného liečenia. Ak sa nedosiahol účel ochranného liečenia vzhľadom na dĺžku výkonu trestu odňatia slobody, rozhodne súd o jeho pokračovaní v zdravotníckom zariadení ešte pred ukončením výkonu trestu.

(2) Ak má byť odsúdený po výkone trestu odňatia slobody odovzdaný zdravotníckemu zariadeniu na ďalší výkon ochranného liečenia, súd, ktorý o pokračovaní v ochrannom liečení rozhodol, dohodne s príslušným zdravotníckym zariadením dátum nástupu ochranného liečenia tak, aby bol totožný s dátumom ukončenia výkonu trestu odňatia slobody. Ak nedôjde k odovzdaniu odsúdeného na ďalší výkon ochranného liečenia, nápravnovýchovný ústav ho prepustí a nariadenie ochranného liečenia vráti súdu; inak nariadenie spolu s prílohami, vrátane znaleckého posudku, a správou o doterajšom priebehu a výsledkoch liečenia odovzdá zdravotníckemu zariadeniu.

(1) Súd zašle výchovnému zariadeniu, v ktorom sa má začať s výkonom ochrannej výchovy, v dvoch vyhotoveniach nariadenie výkonu ochrannej výchovy a odpis rozhodnutia, ktorým bola ochranná výchova uložená, s vyznačenou doložkou o právoplatnosti. Výkon tohto rozhodnutia vykonáva súd za účasti orgánov príslušných okresných úradov. Výchovné zariadenie, v ktorom bolo s výkonom ochrannej výchovy začaté, potvrdí jej nástup na jednom rovnopise nariadenia ochrannej výchovy a vráti ho súdu.

(2) Výchovné zariadenie, v ktorom sa ochranná výchova vykonáva, podáva súdu, ktorý ochrannú výchovu uložil, správu o podmienečnom umiestnení mimo výchovného zariadenia, o predĺžení ochrannej výchovy, o prepustení chovanca z ochrannej výchovy alebo o tom, že bol predvedený na výkon trestu odňatia slobody.

Druhý oddiel

(1) Predseda krajského (mestského) súdu určí jedného sudcu z trestného úseku, ktorý bude oprávnený rozhodovať o vydávaní súhlasu na použitie informačno-technických prostriedkov podľa osobitného predpisu.14) Zároveň určí ďalšieho sudcu, ktorý ho bude zastupovať v jeho neprítomnosti. Určení sudcovia musia byť osobami určenými pre styk so štátnym tajomstvom. Mená týchto sudcov oznámia predsedovia krajských súdov a Mestského súdu v Bratislave Kancelárii Ministerstva vnútra Slovenskej republiky.

(2) Žiadosť o súhlas na použitie informačno-technických prostriedkov sa súdu predkladá písomne v troch vyhotoveniach a okrem zákonom ustanovených údajov musí obsahovať aj údaj o tom, akým spôsobom sa má rozhodnutie súdu doručiť žiadateľovi. O žiadosti rozhodne sudca bezodkladne a svoje rozhodnutie vyznačí na všetkých troch rovnopisoch predloženej žiadosti. Dva rovnopisy žiadosti odovzdá, príp. doručí žiadateľovi a jeden rovnopis založí do osobitného protokolu určeného na evidenciu utajovaných písomností.

(3) Sudca, ktorý súhlas vydal, je povinný skúmať trvanie dôvodov použitia technicko-informačných prostriedkov. V záujme toho môže v rozhodnutí určiť spôsob a lehoty, v ktorých je žiadateľ povinný podať informáciu o stave veci. Ak sudca zistí, že dôvody použitia informačno-technických prostriedkov pominuli, je povinný bezodkladne rozhodnúť o ukončení ich použitia. O skončení používania informačno-technických prostriedkov je žiadateľ povinný bezodkladne písomne informovať súd, ktorý vo veci rozhodol.

(4) Pri manipulácii s písomnosťami vzťahujúcimi sa na použitie informačno-technických prostriedkov sa postupuje podľa osobitného predpisu.15)

(5) Sudcom rozhodujúcim o použití informačno-technických prostriedkov patrí za pracovnú pohotovosť mimo pracoviska v dňoch pracovného pokoja alebo pracovného voľna odmena podľa osobitného predpisu.16)

SIEDMA ČASŤ

Prvý oddiel

(1) O návrhu na nariadenie výkonu rozhodnutia rozhoduje a ďalej koná samosudca, alebo v rozsahu poverenia iný pracovník súdu.

(2) Úkony, ktoré je potrebné v rámci výkonu rozhodnutia vykonať, robia pracovníci určení rozvrhom práce (vykonávatelia). Predseda súdu môže jednotlivými úkonmi poveriť aj iných pracovníkov.

(3) Vykonávatelia sú viazaní príkazmi sudcu; v prípade potreby si vyžiadajú od sudcu pokyny.

(1) Vykonávatelia sú oprávnení prijať od povinného plnenie, sprostredkovať vzájomné plnenie oprávneného, ktoré súvisí s výkonom rozhodnutia, a v prípadoch ustanovených zákonom vykonávajú všetky úkony, ktoré sú potrebné na výkon rozhodnutia.

(2) Vykonávatelia robia predovšetkým tieto úkony:

a) súpis hnuteľných vecí (§ 326 OSP),

b) zabezpečenie spísaných vecí (§ 327 OSP),

c) vydanie odobratých peňazí oprávnenému alebo ich zloženie na súde (§ 333 OSP),

d) odhad hnuteľných vecí menšej ceny, ak je vykonávateľ schopný spoľahlivo posúdiť cenu vecí sám (§ 328 OSP),

e) predaj zapísaných vecí na dražbe (§ 328b ods. 3 OSP),

f) vydanie výťažku z predaných vecí oprávnených, alebo zloženie výťažku na súde (§ 331 OSP),

g) odobratie hnuteľných vecí so všetkým, čo k nim patrí, povinnému alebo tomu, kto je ochotný ich vydať, a ich odovzdanie oprávnenému (§ 345 OSP),

h) vypratanie nehnuteľnosti, vydanie hnuteľných vecí, ktoré majú byť z vypratávaného objektu odstránené, povinnému, alebo ich odovzdanie orgánu obce (§ 341 až 343 OSP).

(1) Ak o to oprávnený požiada, vykonávateľ ho vyrozumie, kedy a kde bude úkon vykonaný.

(2) Vykonávateľ nesmie povinného vyrozumieť o úkone skôr, ako príde na miesto úkonu, alebo spôsobiť, aby sa o tom povinný vopred dozvedel, s výnimkou prípadu, keď je vyrozumenie povinného pred úkonom výslovne predpísané.

(3) Ak sa vymáhajúci veriteľ nedostaví v určenom čase na miesto, kde má byť exekučný úkon vykonaný, vykoná sa úkon v jeho neprítomnosti, pokiaľ zákon neustanovuje, že výkon rozhodnutia možno vykonať len za prítomnosti oprávneného alebo jeho zástupcu.

Vykonávatel je oprávnený urobiť všetky opatrenia, ktoré sú potrebné na zachovanie poriadku pri výkone rozhodnutia; ak je to nevyhnutné, predovšetkým na ochranu riadneho priebehu, môže požiadať o súčinnosť najbližší policajný orgán. Osoby, ktoré hrubo rušia výkon, môže vykázať z miesta jeho uskutočňovania.

(1) O každom úkone vyhotoví vykonávatel stručnú zápisnicu.

(2) Zápisnica má predovšetkým obsahovať:

a) označenie súdu,

b) miesto, čas a predmet konania,

c) mená a priezviská súdnych pracovníkov, ktorí sa zúčastnili úkonu, mená a priezviská prítomných účastníkov a ich zástupcov a mená a priezviská dalších osôb, ktoré sa úkonu podľa § 53 až 55 zúčastňujú,

d) stručné, výstižné opísanie priebehu úkonu, predovšetkým podané návrhy,

e) zistenie, že uznesenie o nariadení výkonu rozhodnutia bolo doručené povinnému,

f) zistenie mena, priezviska a adresy manžela povinného.

(3) Zápisnica musí byť vyhotovená pri skončení úkonu, a pokiaľ je to možné, ešte na mieste úkonu. Okrem vykonávateľa podpíšu zápisnicu účastníci, ich zástupcovia, ďalej tí, ktorí potvrdzujú príjem peňazí alebo vecí, a občania pribratí k úkonu; ďalej podpíšu zápisnicu tí, ktorých vyhlásenie je nevyhnutné uviesť v zápisnici.

(4) Výnimočne môže vykonávateľ vyhotoviť zápisnicu dodatočne podľa poznámok urobených pri úkone; zápisnicu potom podpíše sám. Takto nemožno postupovať, ak má byť zápisnicou potvrdený príjem peňazí alebo vecí, alebo ak má zápisnicu podpísať občan pribratý k úkonu alebo ten, koho vyhlásenie treba uviesť v zápisnici.

(5) Ak sa účastník alebo jeho zástupca vzdiali pred podpisom, zaznamená sa to v zápisnici; ak odmietne podpis, zaznamená sa to v zápisnici a vyznačia sa dôvody, ktoré uviedol.

Druhý oddiel

(1) Výkon rozhodnutia predajom hnuteľných vecí možno vykonať len pri veciach, ktorými môže povinný volne nakladať, alebo pri veciach povinného, ktoré má oprávnený, prípadne niekto iný, kto je ochotný ich vydať; predpokladom je, že vykonávateľ veci prehliadol tak, aby ich mohol riadne opísať.

(2) Veci, ktorými môže povinný voľne disponovať, sú predovšetkým veci v jeho byte a iných jeho miestnostiach, prípadne budovách, s výnimkou prípadov, keď tam boli uložené vo všeobecnom záujme alebo tam boli uložené, prípadne prinesené tými, ktorí sú tam len na návšteve.

(1) Ak niekto tvrdí, že má k veciam povinného právo, ktoré nepripúšťa výkon rozhodnutia, alebo ak tvrdí povinný, že veci patria niekomu inému alebo sú vyňaté z výkonu rozhodnutia, urobí vykonávateľ i napriek tomu ich súpis, pokial postihnuteľné veci nepostačujú na úhradu nároku s príslušenstvom.

(2) Tvrdenie povinného alebo niekoho iného podľa odseku 1 treba zaznamenať v zápisnici. Pritom uvedie vykonávateľ meno, priezvisko, zamestnanie a bydlisko osoby zdanlivo oprávnenej a právny dôvod, z ktorého je uplatňované právo na vylúčenie veci z výkonu rozhodnutia. Vykonávateľ je okrem toho povinný dať poučenie, akým spôsobom možno tvrdené práva uplatniť (§ 267 ods. 1 OSP).

(3) Ak však oprávnený vyhlási, že sa výkon rozhodnutia nemá vzťahovať na určité predmety, je tým vykonávateľ viazaný. Vyhlásenie oprávneného, ak bol pri úkone prítomný, treba v zápisnici zaznamenať.

(1) Ak nie je v nariadení výkonu rozhodnutia daný príkaz k súpisu len určitých vecí, zahrnie vykonávateľ do súpisu veci, ktorými bude pohľadávka oprávneného najskôr uspokojená. Pritom sa prihliadne aj na potreby povinného a jeho rodiny.

(2) Predovšetkým je potrebné zahrnúť do súpisu hotové peniaze, a ak nie sú, veci, bez ktorých sa môže povinný najskôr zaobísť. Ďalej sa spíšu veci, ktoré možno ľahko preniesť a predať (zlaté, strieborné a podobné predmety).

(1) Ak si to vyžaduje účel výkonu rozhodnutia, je vykonávateľ oprávnený urobiť ohliadku bytu povinného a iných miestností, ktoré užíva a v ktorých má svoje veci, jeho skrine a inej schránky, ak je to potrebné, i šiat, ktoré má povinný na sebe. Za účelom vykonania ohliadky je ten, kto robí výkon, oprávnený otvoriť uzavreté dvere v inej miestnosti, ktorú povinný užíva, dvere jeho skrine a schránky, a ak je to možné, zámok domu, bytu, inej miestnosti alebo skrine a schránky po otvorení je povinný opäť uzavrieť. K otvoreniu zámku je potrebné pribrať zámočníka.

(2) Pri vykonávaní ohliadky treba postupovať šetrne, predovšetkým ak ide o ohliadku šiat, ktoré má povinný na sebe; ak nie je vykonávateľ rovnakého pohlavia ako povinný, priberie si k ohliadke šiat osobu rovnakého pohlavia ako povinný. Rovnako je potrebné dbať, aby nebola spôsobená škoda.

Vykonávateľ priberie k vykonaniu ohliadky a súpisu vecí nezúčastneného občana a v zápisnici uvedie jeho meno, priezvisko a adresu; občan zápisnicu spolupodpíše. Pribratého občana je potrebné zaviazať sľubom, že zachová mlčanlivosť o tom, s čím sa oboznámil pri úkone, pokiaľ nebude tejto povinnosti zbavený; v zápisnici o úkone sa vyznačí, že sa tak stalo [§ 50 ods. 2 písm. c)].

(1) Ak sú veci povinného u niekoho iného a ten nie je ochotný ich vydať, nesmie vykonávateľ také veci zahrnúť do súpisu.

(2) Ak niekto odoprie vec vydať alebo ak poprie, že vec má, obmedzí sa úkon na to, že sa také vyhlásenie zahrnie do zápisnice. Kto urobil také vyhlásenie, podpíše zápisnicu o úkone.

(1) Veci, ktorými môže povinný voľne disponovať, alebo veci povinného, ktoré má oprávnený alebo ten, kto je ochotný ich vydať, sa uvedú v súpise jednotlivo pod poradovými číslami a stručne sa opíšu.

(2) V súpise sa okrem všeobecných náležitostí uvedie predovšetkým:

a) či sa súpis robí zároveň pre niekoľko oprávnených,

b) aký výťažok možno predajom jednotlivých spísaných vecí asi dosiahnuť,

c) či spísané veci mohli už byť podľa vyhlásenia povinného alebo niekoho, kto bol pri súpise prítomný, postihnuté pri výkone rozhodnutia uskutočňovaného súdom alebo iným štátnym orgánom,

d) aké sú podľa zbežného zistenia vykonávateľa osobné, majetkové a rodinné pomery povinného, v rozsahu potrebnom na posúdenie postihnuteľnosti jednotlivých vecí,

e) či spísané veci pravdepodobne stačia na uspokojenie pohľadávky oprávneného, vrátane príslušenstva.

(3) Pri súpise sa veci opíšu takým spôsobom, aby bolo možné zistiť ich totožnosť a aby bola vylúčená ich zámena.

(4) Ak sa vykonáva súpis vecí pre ďalších veriteľov, zaznamená sa v súpise predovšetkým, či a ktoré položky sa do nového súpisu zahŕňajú zo súpisu skoršieho, a ktoré sa tam zapisujú ako nové.

(1) Spísané valuty a zlato v zliatkoch svetovo obchodovateľných podľa devízového zákona vykonávateľ prevezme a bez meškania odovzdá súdu, ktorý ich urýchlene ponúkne devízovému peňažnému ústavu na predaj.

(2) Zlato v inej forme než v zliatkoch svetovo obchodovateľných a zlaté mince sa spíšu a predajú na dražbe.

(1) Spísané hnuteľné veci okrem peňazí, ktoré boli nájdené u povinného, sa ponechajú na mieste, kde boli spísané. Ak sú preto dôležité dôvody, prevezmú sa na návrh oprávneného a uložia sa u uschovávateľa. Pokiaľ si zabezpečenie spísaných hnuteľných vecí vyžiada náklady, súd vykoná ich zabezpečenie len vtedy, ak zloží oprávnený na tieto náklady preddavok.

(2) Pokiaľ sa spísané veci na to hodia (predovšetkým vkladné knižky, cennosti), uložia sa, ak je to nevyhnutné, na súde najdlhšie na dobu troch pracovných dní; inak sa odovzdajú tomu, kto sa zaoberá uschovávaním takých vecí. Pri úschove na súde sa postupuje obdobne podľa ustanovení spravovacieho poriadku pre štátne notárstva.

(3) Ak sudca už vopred neurčí niekoho, kto je spôsobilý a ochotný veci uschovať, určí vhodného uschovávateľa - s výhradou dodatočného schválenia sudcom - vykonávateľ. U oprávneného môžu byť veci schované len so súhlasom povinného.

(4) Uschovávateľ potvrdí prevzatie veci a podpíše súpis alebo osobitnú zápisnicu o vykonanom uschovaní; ak o to požiada, vydá sa mu zoznam vecí zverených mu do úschovy.

(5) So súhlasom oprávneného a povinného možno spísané veci uložiť do miestnosti povinného, ktorá sa zamkne a kľúč sa uloží na súde.

(1) Pri dražbe hnuteľnej veci môžu dražitelia zvyšovať podanie najmenej o 50 Kčs. To neplatí, ak ide o vec, ktorej vyvolávacia cena je nižšia.

(2) Dražba hnuteľnej veci pokračuje, pokiaľ dražitelia robia podania. Ak nie je ďalšie podanie, vykonávateľ upozorní dražiteľov, že udelí príklep, ak nebude napriek trom vyzvaniam slovami „po prvé, po druhé, po tretie“ urobené vyššie podanie.

(3) Ak bezprostredne po skončení postupu podľa predchádzajúceho odseku neurobí žiadny z dražitelov vyššie podanie, vykonávateľ udelí príklep tomu dražiteľovi, ktorý urobil najvyššie podanie.

(4) Ak viacerí dražitelia urobia rovnaké podania, vykonávateľ udelí príklep žrebovaním.

Tretí oddiel

Uznesenie o nariadení výkonu rozhodnutia dražbou nehnuteľnej veci musí obsahovať, ak je jeho predmetom pozemok a stavby na ňom, označenie nehnuteľností a výpočet ich súčastí a príslušenstiev.

Pred výzvou, aby sa dražilo (§ 336f ods. 1 OSP), oznámi sudca riadiaci dražbu:

a) výšku daní a poplatkov, pokial majú podľa osobitných predpisov prednostné zákonné záložné právo [§ 337 ods. 1 písm. b) OSP],

b) vyhlásenie veriteľov žiadajúcich zaplatenie dlhu v hotovosti [§ 336b ods. 2 písm. i) OSP].

(1) Pri dražbe nehnuteľnej veci (§ 336f až 336h OSP) môžu dražitelia zvyšovať podanie najmenej o 1000 Kčs. Ak nie je ďalšie podanie, sudca upozorní dražiteľov, že vyhlási dražbu za skončenú a udelí príklepom, ak nebude napriek trom vyzvaniam slovami „po prvé, po druhé, po tretie“ urobené vyššie podanie.

(2) Ak bezprostredne po skončení postupu podľa predchádzajúceho odseku neurobí žiadny z dražiteľov vyššie podanie, sudca udelí príklep tomu dražiteľovi, ktorý urobil najvyššie podanie.

(3) Ak viacerí dražitelia urobia rovnaké podania, vykonávateľ udelí príklep žrebovaním.

Dražiteľom, ktorým nebol udelený príklep, sa zložená zábezpeka po právoplatnosti uznesenia o príklepe vráti.

Štvrtý oddiel

O výkone rozhodnutia vyprataním vyrozumie vykonávateľ vlastníka domu, v ktorom je náhradný byt (náhradné ubytovanie).

Ak zistí vykonávateľ pri vyprataní bytu, že ten, kto má byť vyprataný, je pre chorobu upútaný na lôžko, alebo, že ide o ženu v šestonedelí alébo vo vyššom stupni tehotenstva, a že by výkon vypratania mohol vážne ohroziť zdravotný stav takej osoby, nie je výkon prípustný; ak nie je predložené potvrdenie lekára alebo ak je pochybnosť o správnosti takého potvrdenia, vykonávateľ vyžiada vyjadrenie odborného lekára.

(1) Ak ide o vypratanie bytu, pri ktorom nemá povinný právo na zabezpečenie náhradného bytu alebo náhradného ubytovania alebo poskytnutia prístrešia, postupuje súd podľa § 343 OSP.

(2) V rozhodnutí, ktorým sa nariaďuje vypratanie bytu, za ktorý treba zabezpečiť náhraný byt, alebo náhradné ubytovanie alebo poskytnúť prístrešie, nariadi súd výkon len vtedy, ak oprávnený súčasne preukáže, že uvedené náležitosti sú zabezpečené.

(3) Ak pre nariadenie výkonu nie sú splnené podmienky podľa odseku 2, súd rozhodne o nariadení výkonu; o uskutočnení výkonu rozhodne dodatočne, po splnení jeho podmienok.

Piaty oddiel

(1) Výkon rozhodnutia, ktorým sa ukladá, aby povinný vydal alebo dodal vec oprávnenému, sa vykoná tým, že vykonávateľ ju odníme spolu s príslušnými dokladmi a kľúčmi povinnému alebo tomu, kto ju má u seba a je ochotný ju vydať, a odovzdá ju oprávnenému (§ 345 OSP). Ak nenájde vykonávateľ vec u povinného, zistí dotazom, kde je vec, prípadne čo sa s ňou stalo.

(2) Ak je predmetom výkonu rozhodnutia motorové vozidlo, vyrozumie vykonávateľ príslušný dopravný inšpektorát, u ktorého je toto motorové vozidlo zapísané v evidencii.

(3) Ak si účel výkonu rozhodnutia vyžaduje, aby bola vykonaná osobná prehliadka povinného alebo prehliadka jeho bytu alebo iných miestností ním užívaných, postupuje sa obdobne podľa § 54.

(1) Pri pohľadávkach zo zmeniek, šekov, vkladných knižiek, životných poistiek znejúcich na majiteľa alebo na doručiteľa, pri listinách, ktoré možno previesť rubopisom alebo ktoré znejú na majiteľa alebo doručiteľa, ako aj pri iných listinách, sa urobí výkon rozhodnutia tým, že vykonávateľ spíše tieto listiny podľa ustanovení o súpise hnuteľných vecí, odníme ich povinnému a odovzdá ich súdu.

(2) Pri súpise vkladných knižiek znejúcich na meno vyrozumie súd právnické osoby, ktoré knižky vystavili.

(3) Výplata z vkladnej knižky spísanej pri výkone rozhodnutia sa vykoná, i keď je knižka viazaná (vinkulovaná) na heslo, na preukazný lístok, na privolenie tretej osoby alebo na skutočnosť, o ktorej je isté, že nastane.

(4) Spísané valuty odovzdá vykonávateľ súdu, ktorý ich urýchlene ponúkne devízovému peňažnému ústavu na predaj.

(1) Prijaté peniaze zloží vykonávateľ ihneď na súde a prijaté zmenky alebo iné listiny odovzdá neodkladne predsedovi súdu, aby posúdil, či je potrebný nejaký úkon na zachovanie alebo výkon práva z listiny a vyžiada si jeho pokyn na ďalší postup.

(2) Ak je potrebné uplatniť pohľadávku návrhom na súde a povinný pohľadávku návrhom na súde sám neuplatní, ustanoví súd na podanie návrhu opatrovníka a určí lehotu, v ktorej má byť návrh podaný (§ 29 OZ).

(3) Realizáciu pohľadávky z listiny urobí vykonávateľ spôsobom, ktorý určí súd.

(4) Vykonávateľ nesmie odmietnuť čiastočné zaplatenie splatnej zmenky alebo šeku. Pri čiastočnom zaplatení splatnej zmenky alebo šeku sa to vyznačí na listine a tomu, kto platil, sa vydá potvrdenie. Ak bola zaplatená celá pohľadávka, vydá sa tomu, kto platil, listina s potvrdením o zaplatení.

(1) Ak je na vymáhanie výživného nariaďovaný výkon rozhodnutia zrážkami zo mzdy alebo u osôb vo výkone trestu odňatia slobody alebo vo väzbe zrážkami z pracovnej odmeny, uvedie sa v uznesení tiež meno a priezvisko a dátum narodení všetkých oprávnených a koľko pripadá na nich jednotlivo z vymáhanej sumy. Pritom je nevyhnutné uviesť presnú adresu osoby, do rúk ktorej má byť výživné poukazované.

(2) Ak je povinná osoba vo výkone trestu odňatia slobody alebo vo väzbe, je nevyhnutné v uznesení uviesť tiež dátum jej narodenia.

Šiesty oddiel

(1) U maloletých, nad ktorými súd nariadil dohľad na zabezpečenie riadnej výchovy alebo prevýchovy, vyžaduje súd prvého stupňa v pravidelných obdobiach najmenej jedenkrát za šesť mesiacov správy o výchove a správaní od príslušného orgánu starostlivosti o deti, školy alebo internátu, prípadne požiada pri nariadení dohľadu o pravidelné podávanie takých správ v určených obdobiach.

(2) Ak bola uložená ochranná výchova alebo nariadená ústavná výchova potrebná na prevýchovu maloletého, vyžiada si súd prvého stupňa od výchovného zariadenia podľa potreby, najmenej však jedenkrát ročne, správu o postupe prevýchovy maloletého, prípadne sa presvedčuje o postupe prevýchovy maloletých občasnými návštevami sudcu vo výchovných zariadeniach, alebo požiada pri rozhodnutí o takom opatrení o pravidelné podávanie takých správ v určených obdobiach. Pritom súd tiež požiada, aby mu bolo oznámené každé premiestnenie maloletého do iného výchovného zariadenia. Môže tiež požiadať súd, v obvode ktorého sa vykonáva ochranná alebo ústavná výchova, aby sa sudca návštevou vo výchovnom zariadení presvedčil o postupe prevýchovy a podal dožadujúcemu súdu správu o výsledku návštevy.

(1) Ak bolo dieťa zverené do pestúnskej starostlivosti, uloží súd pestúnovi, aby v určených obdobiach, najmenej jedenkrát ročne, podal súdu správu o zverenom dieťati, predovšetkým o jeho zdravotnom stave a postupe výchovy.

(2) Ak to vyžaduje stav dieťaťa, vyžiada si súd od orgánu starostlivosti o deti, v ktorého obvode je dieťa v pestúnskej starostlivosti, správu, ako sa pestúnska starostlivosť vykonáva.

Ak bol osobe pozbavenej spôsobilosti na právne úkony alebo obmedzenej v spôsobilosti na právne úkony súdom ustanovený opatrovník, uloží súd opatrovníkovi, aby podával podľa potreby najmenej však jedenkrát ročne správu o majetku opatrovanca a o tom, ako je o neho postarané. Údaje obsiahnuté v správe opatrovníka vierohodne preskúma.

DEVIATA ČASŤ

Zrušuje sa Inštrukcia Ministerstva spravodlivosti SSR z 18. júna 1973 č. 15/1973-L, ktorou sa vydáva Spravovací poriadok pre okresné a krajské súdy, registrovaná v čiastke 19/1973 Zb.

Táto vyhláška nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia.

Minister:

Prof. JUDr. Posluch CSc. v. r.

1) § 16 Občianskeho súdneho poriadku.

§ 31 Trestného poriadku.

2) Zákon č. 56/1991 Zb. o rokovacom poriadku Federálneho zhromaždenia.

Zákon Slovenskej národnej rady č. 44/1989 Zb. o rokovacom poriadku Slovenskej národnej rady v znení neskorších predpisov.

3) § 266 Občianskeho súdneho poriadku.

4) § 268 ods. 1 písm. g) a h) Občianskeho súdneho poriadku.

5) § 374 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku.

6) § 146 ods. 1 Trestného poriadku.

7) § 55 Trestného poriadku.

8) § 8 Trestného poriadku.

§ 128 Občianskeho súdneho poriadku.

9) § 5 ods. 1 zákona č. 389/1990 Zb. o dani z príjmov obyvateľstva.

10) Zákon č. 65/1965 Zb. Zákonník práce v znení neskorších predpisov.

11) Vyhláška Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí č. 33/1984 Zb. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov.

12) Vyhláška Ministerstva spravodlivosti č. 37/1967 Zb. na vykonanie zákona o znalcoch a tlmočníkoch.

Vyhláška Ministerstva práce a sociálnych vecí Slovenskej republiky č. 524/1991 Zb. o odmenovaní prác vykonávaných na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru.

13) Inštrukcia Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 1/1981 Zbierky inštrukcií a oznámení MS SSR o styku súdov a štátnych notárstiev SSR s justičnými orgánmi a úradmi cudzích štátov v oblasti právnych vzťahov s cudzinou a o postupe pri vybavovaní vecí s medzinárodným prvkom.

14) § 32 zákona Slovenskej národnej rady č. 204/1991 Zb. o Policajnom zbore Slovenskej republiky.

15) Inštrukcia Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 1/1991 o ochrane utajovaných skutočností v rezorte MS SR.

16) Výnos Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky z 29. januára 1991 č. 4801/1991-30 o nariaďovaní a odmeňovaní pracovnej pohotovosti predsedov senátov krajských a okresných súdov, č. 153/1991 Zb.