Zákon SNR o služobnom pomere príslušníkov Policajného zboru Slovenskej republiky

(1) Ak policajný zbor poškodenému uhradil škodu, má nárok na úhradu voči tomu, kto poškodenému za takúto škodu zodpovedá podľa Občianskeho zákonníka, a to v rozsahu zodpovedajúcom miere tejto zodpovednosti voči poškodenému, pokiaľ nebolo vopred dohodnuté inak.

(2) Ak ide o náhradu škody pri chorobách z povolania, má policajný zbor, ktorý škodu uhradil, nárok na úhradu voči všetkým organizáciám, v ktorých postihnutý policajt pracoval (vykonával službu) za podmienok, za ktorých vzniká choroba z povolania, ktorou bol postihnutý, a to v rozsahu zodpovedajúcom času, za aký pracoval (vykonával službu) v týchto organizáciách za uvedených podmienok.

ÔSMA HLAVA

Služobný pomer končí

a) zrušením v skúšobnej dobe,

b) uvoľnením,

c) prepustením,

d) stratou hodnosti,

e) uplynutím dohodnutej doby,

f) úmrtím policajta.

V skúšobnej dobe môže služobný orgán alebo policajt zrušiť služobný pomer písomne aj bez uvedenia dôvodov. Služobný pomer skončí uplynutím siedmich kalendárnych dní nasledujúcich po dni doručenia písomného oznámenia služobného orgánu alebo policajta, vždy však najneskôr uplynutím skúšobnej doby.

(1) Policajt musí byť uvoľnený zo služobného pomeru, ak o to požiada. Žiadosť musí byť písomná a doručená služobnému orgánu, inak je neplatná.

(2) Služobný pomer podľa odseku 1 skončí uplynutím štyroch kalendárnych mesiacov, ak sa policajt a služobný orgán nedohodnú inak. Lehota pre skončenie služobného pomeru začína plynúť prvým dňom kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení žiadosti o uvoľnenie služobnému orgánu.

(1) Policajt môže byť prepustený zo služobného pomeru iba v prípade, ak

a) pre neho v dôsledku zníženia početných stavov policajného zboru schválených vládou Slovenskej republiky nie je iné zaradenie v policajnom zbore,

b) podľa rozhodnutia lekárskej komisie stratil dlhodobo zo zdravotných dôvodov spôsobilosť vykonávať akúkoľvek funkciu v policajnom zbore alebo vykonávať doterajšiu funkciu a nemožno ho previesť na inú funkciu, ktorej výkon by nebol na ujmu jeho zdravia,

c) spĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok,

d) bol pri služobnom hodnotení hodnotený ako nespôsobilý vykonávať akúkoľvek funkciu v policajnom zbore,

e) porušil služobnú prísahu alebo služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov služby,

f) bol právoplatne odsúdený pre trestný čin na nepodmienečný trest odňatia slobody.

(2) O prepustení policajta z dôvodov uvedených v odseku 1 písm. d), e) alebo f) môže byť rozhodnuté len do dvoch mesiacov odo dňa, kedy služobný orgán dôvod prepustenia zistil, najneskôr však do jedného roka odo dňa, kedy tento dôvod vznikol; v týchto lehotách musí byť rozhodnutie o prepustení policajtovi tiež doručené. Ak ide o prepustenie policajta z dôvodu uvedeného v odseku 1 písm. d), nezapočítava sa do lehoty dvoch mesiacov doba, počas ktorej je policajt uznaný dočasne neschopným služby pre chorobu alebo úraz.

(1) Rozhodnutie o prepustení musí byť vyhotovené písomne a musí byť v ňom uvedený dôvod prepustenia so skutočnosťami, ktoré ho zakladajú, inak je neplatné.

(2) Pri prepustení skončí služobný pomer uplynutím dvoch mesiacov, pokiaľ sa služobný orgán a policajt nedohodnú inak. Lehota pre skončenie služobného pomeru začína plynúť prvým dňom kalendárneho mesiaca nasledujúceho po dni doručenia rozhodnutia o prepustení.

(3) Ak policajt porušil služobnú prísahu alebo služobnú povinnosť úmyselne alebo ak bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin na nepodmienečný trest odňatia slobody, je možné skončiť služobný pomer prepustením podľa § 110 ods. 1 písm. e) alebo f) dňom doručenia rozhodnutia o prepustení.

(1) Policajt nesmie byť prepustený zo služobného pomeru v ochrannej dobe, to je v dobe,

a) keď bol uznaný dočasne neschopným služby pre chorobu alebo úraz, pokiaľ si túto neschopnosť nevyvolal úmyselne alebo nespôsobil v opitosti alebo zneužitím iných návykových látok,

b) od podania návrhu na ústavné ošetrovanie alebo od povolenia kúpeľného liečenia poskytnutého v dobe dočasnej neschopnosti na výkon služby až do jej skončenia; pri ochorení na dlhodobú ťažkú chorobu alebo chorobu z povolania sa táto doba predlžuje o šesť mesiacov po prepustení z ústavného ošetrovania,

c) keď je policajtka tehotná alebo keď sa policajtka alebo osamelý policajt trvalo stará aspoň o jedno dieťa mladšie ako 3 roky.

(2) Zákaz prepustenia sa nevzťahuje na prepustenie z dôvodov uvedených v § 110 ods. 1 písm. c), e) a f).

(3) Ak bolo rozhodnutie o prepustení doručené policajtovi pred začiatkom ochrannej doby a služobný pomer by sa mal skončiť v tejto dobe, ochranná doba sa do dvojmesačnej lehoty uvedenej v § 111 ods. 2 nezapočítava v prípade, ak policajt písomne vyhlási, že na predĺžení služobného pomeru netrvá.

Ak sa zruší rozhodnutie o skončení služobného pomeru, predpokladá sa, že služobný pomer trvá bez prerušenia a policajtovi patria aj naďalej všetky doterajšie náležitosti. Ak oznámi policajt najneskôr pred doručením rozhodnutia o zrušení, že netrvá na ďalšom výkone služby, platí, pokiaľ sa policajt a služobný orgán nedohodnú inak, že jeho služobný pomer skončil uvoľnením v lehote štyroch mesiacov. Lehota pre skončenie služobného pomeru začína plynúť prvým dňom kalendárneho mesiaca nasledujúceho po dni pôvodného rozhodnutia o skončení služobného pomeru.

Ak súd uloží trest straty hodnosti, končí služobný pomer policajta dňom, keď rozsudok nadobudol právoplatnosť.

Ak bol policajt prijatý do služobného pomeru na dobu určitú, končí jeho služobný pomer uplynutím tejto doby. Ak policajt pokračuje po uplynutí tejto doby s vedomím služobného orgánu vo výkone služby, platí, že sa tento služobný pomer zmenil na služobný pomer na neurčitú dobu, ak sa služobný orgán s policajtom nedohodne inak.

(1) Ak končí služobný pomer, je služobný orgán povinný policajtovi vydať najneskôr v deň skončenia služobného pomeru služobný posudok.

(2) Ak služobný orgán podáva inému zamestnávateľovi alebo štátnemu orgánu posudok o služobnej činnosti policajta, musí policajta s jeho obsahom oboznámiť a na požiadanie mu vydať jeho odpis. Iné informácie o policajtovi je služobný orgán oprávnený podávať iba s jeho súhlasom, pokiaľ osobitný právny predpis neustanovuje inak.

(3) Pri skončení služobného pomeru je služobný orgán povinný vydať policajtovi, prípadne inému zamestnávateľovi na jeho žiadosť potvrdenie o zamestnaní a uviesť v ňom najmä dobu jeho trvania, skutočnosti rozhodujúce pre posúdenie nároku na dovolenku, záväzky policajta voči policajnému zboru, výšku, poradie a v prospech koho sa vykonávali zrážky zo služobného príjmu policajta a skutočnosti rozhodujúce pre hmotné zabezpečenie uchádzačov o zamestnanie, poskytované podľa osobitných predpisov.

(1) Policajtovi, ktorého služobný pomer sa skončil uvoľnením alebo prepustením podľa § 110 ods. 1 písm. a), b), c) alebo d), patrí odchodné, ak jeho služobný pomer trval aspoň 6 rokov. Základná výška odchodného je jednonásobok posledného hrubého mesačného služobného príjmu a zvyšuje sa za každý ďalší ukončený rok služobného pomeru o jednu polovicu posledného hrubého služobného príjmu. Ak je to pre policajta výhodnejšie, vymeriava sa odchodné z jeho priemerného hrubého služobného príjmu za posledných 12 mesiacov pred skončením služobného pomeru.

(2) Pokiaľ bol policajt prepustený podľa § 110 ods. 1 písm. d), znižuje sa odchodné vypočítané podľa odseku 1 o jednu tretinu.

(3) Policajtovi, ktorý je po skončení služobného pomeru podľa tohto zákona bezprostredne prijatý do služobného pomeru podľa iného zákona, odchodné nepatrí, ak mu zákon tento nárok zachová.

(1) Policajtovi, ktorého služobný pomer skončil prepustením podľa § 110 ods. 1 písm. a) alebo b), patrí platové vyrovnanie, ak nemá nárok na dôchodok zo sociálneho zabezpečenia alebo na príspevok za službu.

(2) Platové vyrovnanie do výšky posledného čistého služobného príjmu sa poskytuje od začatia zárobkovej činnosti alebo od začiatku poskytovania hmotného zabezpečenia podľa osobitných predpisov18) do uplynutia dvanástich mesiacov od skončenia služobného pomeru.

(1) Príspevok za službu (ďalej len „príspevok“) patrí za podmienok ďalej uvedených policajtovi, ktorého služobný pomer skončil uvoľnením alebo prepustením z niektorého z dôvodov uvedených v § 110 ods. 1 písm. a), b), c) alebo d).

(2) Pri opätovnom prijatí policajta do služobného pomeru, z ktorého vzniká nárok na príspevok, zaniká doterajší nárok na príspevok dňom, ktorý predchádza dňu opätovného prijatia do služobného pomeru.

(3) Príspevok nepatrí po dosiahnutí veku 60 rokov.

(1) Príspevok je 25 % služobného príjmu, ak policajt vykonával službu aspoň po dobu 15 rokov. Za každý ďalší ukončený rok trvania služobného pomeru sa príspevok zvyšuje o 1 % služobného príjmu, najviac však do výšky 40 % služobného príjmu.

(2) Príspevok sa vymeriava z posledného hrubého mesačného služobného príjmu policajta pred skončením služobného pomeru, alebo ak je to pre neho výhodnejšie, z jeho priemerného hrubého služobného príjmu za posledných 12 mesiacov pred skončením služobného pomeru.

(1) Pri súbehu nároku na príspevok s nárokom na príspevok za službu podľa osobitných predpisov19) patrí oprávnenému vyšší príspevok.

(2) Pri súbehu nároku na príspevok a na starobný, invalidný, čiastočný invalidný dôchodok alebo na dôchodok za výsluhu rokov podľa predpisov o sociálnom zabezpečení patrí oprávnenému podľa jeho voľby buď príspevok, alebo dôchodok.

(1) Príspevok sa zvyšuje v rovnakých termínoch a rovnakým spôsobom ako čiastočný invalidný dôchodok zo sociálneho zabezpečenia.20)

(2) Po dobu pobytu príjemcu príspevku v cudzine, po dobu väzby alebo výkonu trestu odňatia slobody sa príspevok vypláca za podmienok ustanovených pre výplatu dôchodku zo sociálneho zabezpečenia.21)

Ak sa služobný pomer skončí úmrtím policajta, patrí pozostalým úmrtné.

Ministerstvo ustanoví všeobecne záväzným právnym predpisom podrobnosti o nárokoch súvisiacich so skončením služobného pomeru, vrátane výšky úmrtného a okruhu pozostalých, ktorým úmrtné patrí.

DEVIATA HLAVA

Prvý oddiel

Účastníkmi konania vo veciach služobného pomeru sú policajt alebo pozostalí po policajtovi.

(1) Podanie možno urobiť písomne alebo ústne do protokolu u služobného orgánu, ktorý je oprávnený vo veci rozhodnúť.

(2) Podanie sa posudzuje podľa jeho obsahu. Z podania musí byť zrejmé, kto ho urobil, ktorej veci sa týka a čo sa navrhuje.

(3) Na žiadosť účastníka konania musí byť prijatie podania potvrdené.

(1) Rozhodnutie služobného orgánu musí byť v súlade s právnymi predpismi, vychádzať zo skutočného stavu veci a obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní. V písomnom vyhotovení rozhodnutia sa tiež uvedie, ktorý služobný orgán rozhodnutie vydal, dátum vydania rozhodnutia a označenie policajta. Rozhodnutie musí byť podpísané s uvedením hodnosti, mena, priezviska a funkcie služobného orgánu a oznámené účastníkovi konania vyhlásením alebo doručením.

(2) Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovení právneho predpisu, podľa ktorého bolo rozhodnuté. Ak sa v rozhodnutí ukladá povinnosť na plnenie, ustanoví pre ňu služobný orgán lehotu.

(3) V odôvodnení rozhodnutia služobný orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom pre rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval.

(4) Poučenie o odvolaní obsahuje údaj, či je rozhodnutie konečné alebo či sa možno proti nemu odvolať, v akej lehote a u ktorého služobného orgánu.

(5) Chyby v písaní, počítaní a iné zrejmé nesprávnosti v písomnom vyhotovení rozhodnutia služobný orgán aj bez návrhu opraví a vyrozumie o tom účastníka konania.

(6) Rozhodnutie služobného orgánu, proti ktorému už nie je možné podať odvolanie, je právoplatné.

(7) Rozhodnutie je vykonateľné, ak nadobudlo právoplatnosť alebo ak odvolanie nemá odkladný účinok. Na výkon rozhodnutia sa vzťahujú osobitné predpisy.22)

(1) Neplatný je právny úkon,

a) ktorý sa svojím obsahom alebo účelom prieči zákonu alebo ho obchádza,

b) ktorý nebol urobený slobodne, vážne, určite alebo zrozumiteľne,

c) ktorým sa policajt vopred vzdáva svojich práv,

d) ktorý urobil policajt konajúci v duševnej poruche, ktorá ho robí na tento právny úkon neschopným, alebo

e) ak nemá ten, kto ho urobil, spôsobilosť na právne úkony.

(2) Právny úkon, ktorý nebol urobený formou predpísanou týmto zákonom, je neplatný, len ak to výslovne ustanovuje tento zákon.

(3) Ak sa vzťahuje dôvod neplatnosti len na časť právneho úkonu, je neplatná len táto čast, pokiaľ z povahy právneho úkonu, z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

(1) Konanie sa začína na návrh účastníka konania alebo z podnetu služobného orgánu.

(2) Konanie je začaté dňom, keď podanie účastníka konania došlo služobnému orgánu oprávnenému vo veci rozhodnúť. Pokiaľ sa konanie začína z podnetu služobného orgánu, je konanie začaté dňom, kedy tento orgán urobil voči účastníkovi konania prvý úkon.

Ak nie je služobný orgán oprávnený o veci rozhodnúť, je povinný podanie bezodkladne postúpiť príslušnému služobnému orgánu a upovedomiť o tom účastníkov konania.

(1) Účastníci konania sú povinní postupovať tak, aby svojím konaním nesťažovali konanie a nespôsobili jeho prieťahy.

(2) Účastníci konania majú právo nahliadať do spisov s výnimkou protokolov o hlasovaní a robiť si z nich výpisy.

(3) Služobný orgán môže povoliť nahliadnuť do spisov aj iným osobám, pokiaľ preukážu odôvodnenosť svojej požiadavky.

(4) Služobný orgán je povinný urobiť opatrenia, aby nahliadnutím do spisov nebolo porušené štátne alebo služobné tajomstvo.

Ak služobný orgán nemôže vykonať procesný úkon sám alebo ak je to účelné z iných dôvodov, môže o jeho vykonanie požiadat iný služobný orgán; dožiadaný služobný orgán vykoná tento úkon bezodkladne.

(1) Na dokazovanie je možné použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi.

(2) Dôkazom je všetko, čo môže prispieť k zisteniu skutočného stavu vecí, najmä výpovede, vyjadrenia osôb vrátane účastníkov, odborné posudky, znalecké posudky, správy, vyjadrenia a potvrdenia orgánov a organizácií, listiny, veci a ohliadka.

(3) Účastník konania je oprávnený navrhovať na podporu svojich tvrdení dôkazy.

(4) Služobný orgán hodnotí dôkazy podľa vlastnej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.

(1) Náklady konania, ktoré vznikli služobnému orgánu, vrátane nákladov spojených s činnosťou poradných komisií, hradí tento orgán. Náklady, ktoré v konaní vznikli druhému účastníkovi konania, znáša tento účastník, len ak bol v konaní neúspešný.

(2) Služobný orgán nahradí svedkovi, znalcovi alebo tlmočníkovi hotové výdavky a mzdu, ktorá mu preukázateľne ušla. Nárok je potrebné uplatniť do troch dní po jeho vzniku, inak zaniká.

(3) Náklady spojené s predložením listiny alebo s ohliadkou, ktoré vznikli tomu, kto nie je účastníkom konania, hradí služobný orgán.

(4) Náhrada hotových výdavkov a poskytovanie odmien znalcom a tlmočníkom sa riadi osobitnými predpismi.23)

Druhý oddiel

(1) Proti rozhodnutiu služobného orgánu môže policajt podať odvolanie do 15 dní, a ak ide o odvolanie proti rozhodnutiu o uložení disciplinárneho trestu, do 8 dní odo dňa oznámenia rozhodnutia.

(2) Odvolanie môže policajt podať tiež proti služobnému hodnoteniu, potvrdeniu o zamestnaní a služobnému posudku v lehote 15 dní odo dňa, keď bol s ich obsahom oboznámený.

(3) Odvolanie sa podáva u služobného orgánu, ktorý rozhodnutie vydal.

(4) Ak policajt v dôsledku nesprávneho poučenia alebo preto, že nebol poučený vôbec, podal odvolanie po uplynutí týmto zákonom ustanovenej lehoty alebo u nepríslušného orgánu, predpokladá sa, že ho podal včas a u príslušného orgánu, ak tak urobil najneskôr do troch mesiacov odo dňa, keď mu bolo rozhodnutie oznámené.

(5) Služobný orgán príslušný na rozhodovanie o odvolaní (ďalej len „odvolací orgán“) môže odpustiť zmeškanie lehoty, ak k nemu došlo zo závažných dôvodov a policajt o to požiada do 15 dní odo dňa, keď pominul dôvod zmeškania, a zároveň podá odvolanie.

(6) Podanie odvolania nemá odkladný účinok s výnimkou odvolania proti rozhodnutiu o uložení disciplinárneho trestu alebo o náhrade škody a proti služobnému hodnoteniu, ktorým bol policajt hodnotený ako nevyhovujúci vykonávať doterajšiu alebo akúkoľvek inú funkciu.

(7) Služobný orgán, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal, môže odvolaniu sám vyhovieť; ak tak neurobí, je povinný bez zbytočného odkladu, najneskôr však do 15 dní odo dňa podania odvolania, predložiť odvolanie odvolaciemu orgánu na rozhodnutie.

(8) Proti rozhodnutiu o odvolaní sa nemožno odvolať.

(1) Odvolacím orgánom je služobný orgán najbližšie nadriadený služobnému orgánu, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal.

(2) Odvolací orgán je povinný rozhodnúť o odvolaní bez zbytočného odkladu, spravidla najneskôr však do 60 dní odo dňa podania odvolania, a to po predchádzajúcom prerokovaní v poradnej komisii.

(3) Ak sú pre to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí.

(4) Odvolací orgán rozhodnutie zruší a vec vráti služobnému orgánu, ktorý ho vydal, na nové prejednanie a rozhodnutie, ak je to vhodnejšie najmä z dôvodov rýchlosti alebo hospodárnosti; služobný orgán je právnym názorom odvolacieho orgánu viazaný.

(5) Proti rozhodnutiu ministra, ak nejde o rozhodnutie o odvolaní, možno podať rozklad. O rozklade rozhoduje minister. Pre rozklad a konanie o ňom platia ustanovenia o odvolaní.

(1) Odvolacie orgány zriaďujú na prerokúvanie odvolaní poradné komisie. Poradná komisia sa skladá z predsedu, jeho zástupcu a ďalších najmenej piatich členov. Odvolania prerokúvajú komisie v senátoch, ktoré určí jej predseda.

(2) Z účasti na konaní senátu je vylúčený člen, u ktorého s ohľadom na jeho vzťah k prerokúvanej veci alebo účastníkovi možno mať pochybnosti o jeho nezaujatosti. O tom, či je člen komisie z konania v senáte vylúčený, rozhoduje jej predseda.

Tretí oddiel

(1) Ak sa dodatočne zistili mimoriadne závažné okolnosti, ktoré policajt nemohol bez svojej viny v konaní uplatniť, a ktoré odôvodňujú podstatne priaznivejšie rozhodnutie v jeho prospech, môže služobný orgán na jeho návrh zrušiť svoje právoplatné rozhodnutie a rozhodnúť vo veci samej.

(2) Návrh na zrušenie rozhodnutia podľa odseku 1 môže policajt podať iba do troch mesiacov odo dňa, keď sa dozvedel o okolnostiach odôvodňujúcich navrhovanú zmenu, najneskôr však do troch rokov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia.

(3) Proti rozhodnutiu vo veci samej sa možno odvolať (podať rozklad).

(1) Ak sa dodatočne zistí, že právoplatné rozhodnutie je v rozpore s právnymi predpismi, môže ho minister zrušiť a rozhodnúť vo veci samej.

(2) Právoplatné rozhodnutie možno zrušiť do troch rokov od nadobudnutia právoplatnosti.

(3) Proti rozhodnutiu vo veci samej možno podať rozklad.

Ministerstvo všeobecne záväzným právnym predpisom podrobnejšie upraví konanie vo veciach služobného pomeru.

(1) Policajt môže podať na súde návrh na preskúmanie rozhodnutia služobného orgánu o

a) prepustení zo služobného pomeru podľa § 110 ods. 1 písm. d) alebo e),

b) náhrade škody alebo neoprávnenom majetkovom prospechu, ktorá presahuje sumu 5000 Kčs, alebo

c) uložení disciplinárneho trestu.

(2) Návrh na preskúmanie rozhodnutia súdom podľa predchádzajúceho odseku je možné podať až po vyčerpaní opravného prostriedku podľa § 135, a to v lehote 30 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia.

(3) Ak požiada policajt, ktorý podal návrh na preskúmanie rozhodnutia podľa odseku 1 písm. b) alebo c) súdom, o odklad výkonu rozhodnutia, služobný orgán jeho žiadosti vyhovie.

(4) Pri preskúmaní rozhodnutia služobného orgánu súdom sa postupuje podľa osobitných predpisov.24)

DESIATA HLAVA

(1) V súlade s týmto zákonom vystupujú na ochranu práv a oprávnených záujmov policajtov príslušné odborové orgány.

(2) Služobný orgán je povinný

a) návrh prevedenia policajta na inú funkciu podľa § 16 ods. 1 písm. a), b) a d) a ods. 2 písm. b) a c),

b) návrh prepustenia policajta zo služobného pomeru z dôvodov uvedených v § 110 ods. 1 písm. a) a e),

c) návrh služobného hodnotenia, v ktorom je policajt hodnotený ako nevyhovujúci pre výkon doterajšej funkcie alebo pre výkon akejkoľvek funkcie v policajnom zbore,

vopred prerokovať s príslušným odborovým orgánom.

(3) Ak sa príslušný odborový orgán nevyjadrí vo veciach uvedených v odseku 2 do desiatich dní odo dňa vyzvania služobným orgánom, služobný orgán postupuje ďalej bez jeho stanoviska.

(1) Na zabezpečenie oprávnených záujmov a potrieb policajtov, na zlepšenie podmienok výkonu služby, zdravotných, sociálnych a kultúrnych podmienok vrátane podmienok pre využívanie volného času uzatvárajú v mene policajtov príslušné odborové orgány a v mene policajného zboru príslušné služobné orgány kolektívne zmluvy.

(2) Pri uzatváraní kolektívnych zmlúv sa postupuje podľa osobitných predpisov.25)

(1) Súčinnosť služobných orgánov s odborovými orgánmi sa uskutočňuje najmä tým, že služobné orgány sú povinné umožniť príslušným odborovým orgánom

a) vykonávať spoločenskú kontrolu dodržiavania právnych predpisov upravujúcich služobný pomer policajtov,

b) vyžadovať od služobných orgánov informácie o hospodárení so mzdovými prostriedkami a podieľať sa na dodržiavaní zásad spravodlivého odmeňovania,

c) navrhovať svojich členov do poradných orgánov zriaďovaných služobnými orgánmi na prerokúvanie návrhov niektorých personálnych opatrení a na zásadné opatrenia v oblasti sociálneho zabezpečenia, liečebnej, kúpeľnej, rekreačnej a inej starostlivosti a hmotného zabezpečenia policajtov,

d) vyjadrovať sa k návrhom na preloženie do iného miesta služobného pôsobiska, na premiestnenie policajta, na pozbavenie výkonu služby a k návrhom na rozvrhnutie základného času služby.

(1) Policajt vykonávajúci funkciu v odborových orgánoch, ktorej výkon si vyžaduje dlhodobé uvoľnenie od plnenia služobných povinností, sa zaraďuje do zálohy. Minister po dohode s príslušným odborovým orgánom určí okruh odborových funkcií, pri výkone ktorých sa policajt zaraďuje do zálohy.

(2) Policajt sa po skončení výkonu funkcie v odborových orgánoch podľa odseku 1 ustanoví do funkcie rovnakej úrovne, akú naposledy zastával; ak to nie je možné, ustanoví sa do funkcie podľa § 15.

(3) Policajtovi zvolenému do funkcie v odborových orgánoch, ktorej výkon nevyžaduje dlhodobé uvoľnenie od plnenia služobných povinností, sa udelí voľno s nárokom na služobný príjem na nevyhnutne potrebný čas.