Nariadenie o úprave platových a s nimi súvisiacich služobných pomerov štátnych a iných verejných zamestnancov, ako aj poživateľov odpočivných (zaopatrovacích) platov na Slovensku

Adjutum, služné, činovné a denný plat zamestnancov československých štátnych železníc na Slovensku činí podľa vládneho nariadenia č. 146/1946 Sb., a podľa čl. III. § 1 zákona č. 144/1947 Sb., po prípade stanoví sa podľa obdoby novely platových nariadení č. 19/1944 Sb. takto:

I. Adjutum úradníckych čakateľov:

V služobnej triedevV skupine miestABCDKčs ročneIbprvejpolovici

čakateľ-

skej

doby28.56027.42026.28025.140druhej30.72029.49628.27227.036Icprvej22.68021.78020.86819.968druhej24.00023.04022.08021.120II.prvej21.72020.85619.99219.116druhej23.16022.23621.31220.388III.prvej20.40019.68418.76817.952drahej21.84020.97620.10019.224

II. Služné úradníkov:

V platovej

stupniciV služobnej

triedeSlužnév stupni služnéhonáslužným prídavkom (náslužným)abcdcf1.2.3.4.5.Kčs ročne2.Ib64.80072.48080.160 3.Ib54.00058.80063.60068.400 Ic54.00058.80063.60068.400 II.50.28055.08059.88064.680 4.Ib45.12049.44053.76057.120 Ic45.12049.44053.76057.120 II.40.32044.28048.24051.480 III.36.72040.08043.44046.440 IV.35.28038.04040.80043.200 5.Ib30.48084.32038.16042.00045.840 50.16054.480 Ic30.48034.82038.16042.00045.840 50.16054.480 II.28.56032.28036.00039.60043.200 III.25.44028.68031.92035.16038.400 IV.25.32028.08030.84033.60036.000 6.Ib23.52026.16028.68031.20033.72036.24039.72043.20046.680 Ic23.52026.16028.68031.20033.72036.24039.72043.20046.680 II.22.32024.96027.60030.00032.40034.80037 20039.60042.000 III.19.44021.60023.76025.92028.08030.24032.16034.08036.000 IV.19.32021.48023.64025.80027 96030.120 7.II.14.40017 04019.68022.32024.96027.60029.88032.16034.44036.72039.000III.13.32015.24017.16019.08021.00022.92024.24025.56026.88028.20029.520IV.13.32015.24017.16019.08021.00022.92024.24025.56026.88028.20029.520

U úradníkov na služobných miestach služobnej triedy Ic predchádza stupeň a) šiestej platovej stupnice ako počiatočný stupeň služného služné 18.360 Kčs ročne.

III. Činovné úradníkov:

V platovej

stupniciV skupine

miestV služobnej triedeIblcII.III.IV.Kčs ročne:2.A22.800B19.608C16.416D13.2243.A18.00017.76017.760B15.48015.27615.276C12.96012.79212.782D10.44010.30810.3084.A15.36015.12015.12013.80012.000B13.21213.00813.00811.86810.320C11.06410.89610.8969.9368.640D8.9168.7728.7728.0046.9605.A.13.32013.20013.20011.40011.040B11.46011.35211.3529.8049.504C9.6009.5049.5048.2087.956D7.7287.6567.6506.6126.4086.A12.60012.24012.24010.44010.320B10.83610.53610.5368.9888.880C9.0728.8208.8207.5247.440D7.3087.1047.1046.0605.9887.A11.76010.2009.840B10.1168.7728.472C8.4727.3447 092D6.8285.9166.712

Úradníkom na služobných miestach služobnej triedy Ic prislúcha pri počiatočnom stupni služného šiestej platovej stupnice činovné vo výmere stanovenej pre šiestu platovú stupnicu II. služobnej triedy.

IV. Služné podúradníkov a zriadencov:

Stupeň

služnéhoPlatová stupnicaIaIbII.III.Kčs ročne1.12.24012.24011.76011.7602.13.86013.64012.96012.7803.15.48015.06014.10018.8804.17.10016.44015.30014.6405.18.72017.82016.50015.6006.20.34019.14017.70016.5607.21.96020.40018.90017.5208.23.58021.66020.10018.4809.26.20022.98021.18019.32010.26.82024.24022.26020.160

V. Činovné podúradnikov a zriadencov:

V skupine miest A8.400 Kčs ročne,v skupine miest B7.224 Kčs ročne,v skupine miest C6.048 Kčs ročne,v skupine miest D4.872 Kčs ročne.

VI. Denný plat pomocných zamestnancov:

V služobnej

skupineV stupniV skupine miestABCDKčs mesačneI.1.1.6801.5831.4841.3862.1.7101.6121.5141.4163.1.7401.6421.5441.4464.1.7701.6721.5741.4765.1.8001.7021.6041.5066.1.8301.7321.6341.5367.1.8601.7621.6641.5668.1.8901.7921.6941.5969.1.9201.8221.7241.62610.1.9501.8521.7541.636II.1.1.6501.5521.4541.3562.1.6751.5771.4791.3818.1.7001.6021.5041.4064.1.7251.6271.5291.4315.1.7501.6521.5541,4566.1.7751.6771.5791.4817.1.8001.7021.6041.5068.1.8251.7271.6291.5319.1.8501.7521,6541.55610.1.8751.7771.6791.581

Do I. služobnej skupiny pomocných zamestnancov sa zaraďujú okrem remeselníkov v remeselníckych službách a kancelárskych príručích tiež pomocní zamestnanci v službe prevádzkových dozorcov.

Ustanovenie § 70 vládneho nariadenia č. 15/1927 Sb. platí i pre pomocných zamestnancov.

Zamestnanci československých štátnych železníc na Slovensku prevedú (preradia) sa s účinnosťou od 1. januára 1947 do služobných tried a platových stupníc stanovených vládnym nariadením č. 146/1946 Sb. podľa ich služobného a platového zaradenia, ktoré by ku dňu 31. decembra 1946 nadobudli, keby sa na nich boly pred 1. januárom 1947 vzťahovaly ustanovenia vládneho nariadenia zo dňa 13. decembra 1940, č. 444 Sb., ktorým sa mení a doplňuje vládne nariadenie zo dňa 5. marca 1927, č. 15 Sb., o úprave platových a niektorých služobných pomerov zamestnancov Protektorátnych železníc Čiech a Moravy, vládneho nariadenia zo dňa 13. decembra 1940, č. 445 Sb., ktorým sa upravujú niektoré služobné a platové pomery úradníkov Protektorátnych železníc Čiech a Moravy statu IIIa a IIIb v činnej službe, nariadenia ministra dopravy a techniky zo dňa 11. júla 1942, č. 256 Sb., ktorým sa čiastočne mení služobné právo zamestnancov Protektorátnych železníc Čiech a Moravy, nariadenia ministra dopravy a techniky zo dňa 19. septembra 1944, č. 215 Sb., o zriadení kategórie telegrafných dozorcov u ČMD, novely platových nariadení č. 19/1944 Sb. a vládneho nariadenia č. 146/1946 Sb.

D. Remeselnícki zamestnanci v telekomunikačnej službe stavebnej a udržovacej a v dielenskej alebo automobilnej službe Československej pošty.

Na Slovensko sa rozširuje platnosť ustanovení čl. I., č. 6 a 7 vládneho nariadenia zo dňa 15. novembra 1946, č. 220 Sb., ktorým sa mení a doplňuje vládne nariadenie zo dňa 5. marca 1927, č. 16 Sb., o úprave služobných a platových pomerov remeselníckych zamestnancov v technickej službe stavebnej a udržovacej a v automobilnej prevádzke Československej pošty, v znení predpisov ho meniacich a doplňujúcich.

Služné, činovné a denný plat remeselníkov a pomocných remeselníkov v telekomunikačnej službe stavebnej a udržovacej a v dielenskej a automobilnej službe Československej pošty činí podľa vládneho nariadenia č. 220/1946 Sb., po prípade stanoví sa podľa obdoby novely platových nariadení takto:

I. Služné remeselníkov:

Stupeň

slúžnehoPlatová stupnicaI.II.Kčs ročne1.12.24012.2402.13.86013.6103.15.48015.0604.17.10016.4405.18.72017.820:6.20.34019.1407.21.96020.4008.23.58021.6609.25.20022.98010.26.82024.240

II. Činovné remeselníkov:

V skupine miest A8.400 Kčs ročnev skupine miest B7.224 Kčs ročnev skupine miest C6.048 Kčs ročnev skupine miest D4.872 Kčs ročne

III. Denný plat pomocných remeslníkov:

V stupniv skupine miestABCDKčs mesačne1.1.6801.582 1.4841.3862.1.7101.6121.5141.4163.1.7401.6421.5441.4464.1.7701.6721.5741.4765.1.8001.7021.6041.5066.1.8301.7321.6341.5367.1.8601.7621.6641.5668.1.8901.7921.6941.5969.1.9201.8221.7241.62610.1.9501.8521.7541.656

E. Poštoví pomocníci a poštoví poslovia.

(1) Denný plat plne zamestnaných poštových pomocníkov činí mesačne:

v skupine miest A1.660 Kčs,v skupine miest B1.562 Kčs,v skupine miest C1.464 Kčs,v skupine miest D1.366 Kčs.

(2) Denný plat neplne zamestnaných poštových pomocníkov sa vymeriava podľa tejto stupnice:

V stupni

zamestnanostiPri počte hodín prie-

mernej týždennej

zamestnanostiV skupine miestABCDnaddoKčs mesačne1.—104043803573332.10206736335945553.20309428868317774.30401.2111.1391.0689995.40481.4801.3921.3051.221

(1) Denný plat plne zamestnaných poštových poslov činí mesačne:

V skupine miest A1.510 Kčsv skupine miest B1.450 Kčsv skupine miest C1.390 Kčsv skupine miest D1.330 Kčs.

(2) Denný plat neplne zamestnaných poštových poslov sa vymeriava podľa tejto stupnice:

V stupni

zamest-

nanostiPri počte hodín

priemernej týž-

dennej

zamestna-

nostiV skupine miestABCDKčs mesačnenaddo1.—103333203052932.10154664484284093.15205995765515254.20257327046746415.25308658327977576.30359989609208737.35401.1311.0881.0439898.40451.2641.2161.1661.1059.45481.3971.3441.2891.219

F. Sekundárni lekári v civilných štátnych ústavoch liečebných a humanitných a asistenti v štátnych ústavoch pre vzdelanie a výcvik pôrodných asistentiek.

Sekundárni lekári sa ustanovujú na dva roky. Ustanovenie môže byť vždy na ďalšie dva roky obnovené.

(1) Sekundárnym lekárom a asistentom ústavov pre vzdelanie a výcvik pôrodných asistentiek prislúcha ako služobný plat odmena a výchovné.

(2) Odmena stanoví sa v ročných čiastkach takto:

a) u sekundárnych lekárov:

V služob-

nom rokuV skupine miestABCDKčs1.28.56027.42026.28025.1402.29.64028.46427.27626.0883.30.72029.49628.27227.0364.— 6.36.12034.35632.59230.8287. — 9.38.76036.99635.23233.46810.—12.41.28039.51637.75235.98813.—15.43.80042.03640.27238.508

b) u asistentov ústavov pre vzdelanie a výcvik pôrodných asistentiek:

V služob-

nom rokuV skupine miestABCDKčs1.29.64028.46427.27626.0882. — 3.30.72029.49628.27227.0364. — 6.36.12034.35632.59230.8287.— 9.38.76036.99635.23233.46810.—12.41.28039.51637.75235.98813.— 15.43.80042.03640.27238.508

(3) Ustanovenie § 12 ods. 8 platového zákona platí obdobne.

Sekundárni lekári a asistenti ústavov pre vzdelanie a výcvik pôrodných asistentiek sa zaradia odo dňa 1. januára 1947 do platov im stanovených podľa dĺžky skutočnej služobnej doby, strávenej po promócii v ústavoch a vo vojenskej službe lekárskou činnosťou; zvýšenie odmeny nastáva vždy po úspešnom dovŕšení stanovenej doby.

Minister zdravotníctva v dohode s ministrom financií môžu po vyjadrení povereníkov zdravotníctva a financií alebo na ich návrh určiť, kedy a za akých podmienok možno sekundárnym lekárom (asistentom) povoliť náhradu za nočné a nedeľné (sviatočné) služby.

G. Civilní ošetrovatelia v civilných štátnych ústavoch liečebných a humanitných.

Služné ošetrovateľov stanoví sa v ročných čiastkach takto:

V 1. stupni11.760 Kčs,v 2. stupni12.720 Kčs,v 3. stupni13.680 Kčs,v 4. stupni14.640 Kčs,v 5. stupni15.600 Kčs,v 6. stupni16.560 Kčs,v 7. stupni17.520 Kčs,v 8. stupni18.480 Kčs,v 9. stupni19.320 Kčs,v 10. stupni20.160 Kčs.

Činovné ošetrovateľov stanoví sa v ročných čiastkach takto:

v skupine miest A8.400 Kčs,v skupine miest B7.224 Kčs,v skupine miest C6.048 Kčs,v skupine miest D4.872 Kčs.

(1) Denný plat pomocných ošetrovateľov stanoví sa v mesačných čiastkach takto:

V služobnej

skupineV stupniV skupine miestABCDKčsI.1.1.6501.5521.4541.3562.1.6801.5821.4841.3863.1.7101.6121.5141.4164.1.7401.6421.5441.4465.1.7701.6721.5741.4766.1.8001.7021.6041.5067.1.8301.7321.6341.5368.1.8601.7621.6641.5669.1.8901.7921.6941.59610.1.9201.8221.7241.626II.1.1.6201.5221.4241.3262.1.6451.5471.4491.3513.1.6701.5721.4741.3764.1.6951.5971.4991.4015.1.7201.6221.5241.4266.1.7451.6471. 5491.4517.1.7701.6721.5741.4768.1.7951.6971.5991.5019.1.8201.7221.6241.52610.1.8451.7471.6491.551

(2) Denný plat prvého stupňa je počiatočným denným platom, denný plat druhého až desiateho stupňa je denný plat s prvým až deviatym zvýšením denného platu (§ 65 ods. 1 vládneho nariadenia č. 22/1927 Sb.).

H. Nižšie orgány cestné, mostné a vodné v odbore Ministerstva techniky a Ministerstva pôdohospodárstva.

Služné nižších zamestnancov cestných, mostných a vodných stanoví sa v ročných čiastkach takto:

V stupni

služnéhoV platovej stupniciI.II.Kčs1.11.76011.7602.12.72012.6003.13.68013.4404.14.64014.1605.15.60014.8806.16.56015.6007.17.52016.3208.18.48017.0409.19.32017.76010.20.16018.480

Činovné nižších zamestnancov cestných, mostných a vodných stanoví sa v ročných čiastkach takto:

v skupine miest A8.400 Kčs,v skupine miest B7.224 Kčs,v skupine miest C6.048 Kčs,v skupine miest D4.872 Kčs.

(1) Denný plat pomocných nižších zamestnancov cestných, mostných a vodných stanoví sa v mesačných čiastkach takto:

V služobnej

skupineV stupniV skupine miestABCDKčsI.1.1.6501.5521.4541.3562.1.6801.5821.4841.3863.1.7101.6121.5141.4164.1.7401.6421.5441.4465.1.7701.6721.5741.4766.1.8001.7021.6041.5067.1.8301.7321.6341.5368.1.8601.7621.6641.566 9.1.8901.7921.6941.59610.1.9201.8221.7241.626II.1.1.6201.5221.4241.3262.1.6451.5471.4491.3513.1.6701.5721.4741.3764.1.6951.5971.4991.4015.1.7201.6221.5241.4266.1.7451.6471.5491.4517.1.7701.6721.5741.4768.1.7951.6971.5991.5019.1.8201.7221.6241.52610.1.8451.7471.6491.551

(2) Denný plat prvého stupňa je počiatočným denným platom, denný plat druhého až desiateho stupňa je denný plat s prvým až deviatym zvýšením denného platu (§ 52 ods. 1 vládneho nariadenia č. 133/1928 Sb.).

Ch. Penzijná (provízna) základňa pomocných zamestnancov, poštových pomocníkov a poštových poslov.

Penzijnú základňu pomocných zriadencov, pomocných zamestnancov, ktorých nároky na zaopatrovacie platy sa riadia ustanoveniami časti prvej dielu II. vládneho nariadenia č. 114/1926 Sb., a pomocných zamestnancov československých štátnych železníc tvorí ročná čiastka príslušného denného platu stanoveného pre skupinu miest A, snížená o 8.400 Kčs.

(1) Provízna základňa plne zamestnaných poštových pomocníkov nesmie presahovať 11.520 Kčs ročne a provízna základňa plne zamestnaných poštových poslov 9.720 Kčs ročne. Provízne základne neplne zamestnaných poštových pomocníkov a poštových poslov odstupňujú sa úmerne podľa výšky denného platu plne a neplne zamestnaných poštových pomocníkov a poštových poslov.

(2) Bližšie predpisy vydá minister pôšt v dohode s ministrom financií po vyjadrení povereníkov pôšt a financií.

Diel V.

I. Výchovné.

(1) Výchovné prislúcha s obmedzeniami nižšie uvedenými na vlastné, nevlastné alebo osvojené deti, ktoré majú československé štátne občianstvo a sú nezaopatrené. Za nezaopatrené považujú sa deti, ktorých vlastný hrubý príjem (včítane naturálnych príjmov) nedosahuje čiastky 7.200 Kčs ročne, ak ide o deti staršie 18 rokov; až do dovršeného 18. roku veku považujú sa deti za nezaopatrené bez ohľadu na vlastný príjem. U naturálnych príjmov ocení sa hodnota bytu 20%, hodnota úplnej stravy 40%, hodnota odevu a bielizne 20% a hodnota ostatných životných potrieb 20% čiastky 7.200 Kčs.

(2) Na deti staršie 18 rokov prislúcha výchovné len

a) do dokončeného 24. roku veku, ak sa sústavne pripravujú k životnému povolaniu, ktoré v budúcnosti majú vykonávať za úplatu, štúdiom, alebo iným školením (výcvikom). Ak sa neskončí školský výcvik alebo výcvik pre povolanie v dôsledku výkonu pracovnej alebo brannej povinnosti do skončeného 24. roku veku, predlžuje sa veková hranica, uvedená v predchádzajúcej vete, nad 24. rok veku o dobu, ktorá zodpovedá dobe výkonu tejto povinnosti;

b) bez ohľadu na vek, ak sú pre trvalú duševnú alebo telesnú chorobu neschopné k akémukoľvek zárobku.

(3) Na deti, ktoré sa zdržujú v cudzine alebo tam navštevujú školu, prislúcha výchovné len, ak má zamestnanec trvalé úradné pôsobisko v cudzine. Výnimky môže v odôvodnených prípadoch povoliť príslušné povereníctvo v dohode s Povereníctvom financií podľa smerníc, ktoré vydá Ministerstvo financií.

(4) Na deti, ktoré nežijú v spoločnej domácnosti s otcom, prislúcha otcovi výchovné v plnej výmere len vtedy, ak prispieva na ich výživu aspoň čiastkou, rovnajúcou sa čiastke stanoveného výchovného, inak len čiastkou, ktorou skutočne prispieva na ich výživu. Na nemanželské dieťa prislúcha otcovi výchovné len od doby, kedy bol v matrike ako nemanželský otec zapísaný, alebo uznal na súde dieťa za svoje alebo kedy bol právoplatným súdnym výrokom uznaný za otca dieťaťa. Na nevlastné deti prislúcha výchovné len, ak niet tu inej osoby podľa platných predpisov k výžive dieťaťa povinnej a schopnej.

(5) Za podmienok predchádzajúcich odsekov, a ak niet tu inej osoby podľa platných predpisov k výžive dieťaťa povinnej a schopnej, prislúcha výchovné tiež na vnukov, ako aj na schovancov za predpokladu, že schovanecký pomer bol založený smluvou, uzavretou v prospech schovanca pred poručenským súdom, a že na výživu (výchovu) není smluvená alebo platená náhrada; inak prislúcha výchovné len vo výške rozdielu medzi smluvenou alebo platenou náhradou a výchovným.

(6) Na to isté dieťa možno poskytnúť výchovné len raz, a to tomu, kto vydržuje dieťa v spoločnej domácnosti, a ak niet takého, kto prevážne prispieva na jeho výživu. Ak je podmienkou nároku na výchovné, že niet inej osoby k výžive dieťaťa povinnej a schopnej, a ak je táto osoba schopná prispievať len nižšou čiastkou ako činí výchovné, prislúcha len rozdiel medzi výchovným a touto čiastkou.

(7) Zamestnankyni prislúcha nárok na výchovné na jej vlastné deti, ktoré sú preukazateľne celkom na ňu vo výžive odkázané, ak niet inej osoby k výžive povinnej a schopnej (odsek 6). Ak neprislúcha zamestnankyni takto výchovné, môže príslušný osobný úrad v prípadoch hodných zvláštneho zreteľa povoliť v medziach ustanovení predchádzajúcich odsekov primeraný príspevok až do výšky výchovného, ak niet inej osoby k výžive dieťaťa povinnej a schopnej.

(8) Nárok na výchovné, ako aj každú okolnosť, ktorá má vliv na trvanie nároku alebo na výšku výchovného, musí oprávnený včas ohlásiť a prípadne podmienky nároku preukázať. Nesprávne údaje sú trestné podľa všeobecných trestných a disciplinárnych predpisov bez ujmy následkov podľa posledného odseku § 151 platového zákona alebo obdobných ustanovení.

(1) Výchovné činí na každé nezaopatrené dieťa 1.800 Kčs ročne.

(2) U neplne zamestnaných poštovných pomocníkov a poslov stanoví sa výchovné takto:

Pri počte priemernej týždennej zamestnanosti Na každé nezaopatrené dieťa Kčs nad do ročne mesačne – 10 360 30 10 20 720 60 20 30 1.080 90 30 40 1.350 112.50 40 48 1.800 150

II. Prevod do nových platov.

(1) Služobné príjmy stanovené týmto nariadením a ustanoveniami čl. I, § 2 a čl. II. a III. zákona č. 144/1947 Sb. nastupujú na miesto doterajšieho služobného platu, mimoriadneho príspevku (príplatku ženatých) podľa zákona zo dňa 28. februára 1941, č. 40 Sl. z., o dočasnej úprave platov štátnych zamestnancov a o zmene a doplnení niektorých ustanovení o úsporných opatreniach personálnych v znení nariadenia zo dňa 28. novembra 1944, č. 219 Sl. z., drahotného prídavku podľa zákona zo dňa 2. júla 1942, č. 129 Sl.z., o drahotnom prídavku a o zmene niektorých ustanovení o úsporných opatreniach personálnych, v znení zákona zo dňa 10. decembra 1942, č. 232 Sl. z. a zákona zo dňa 8. júla 1943, č. 102 Sl. z., všeobecného drahotného prídavku podľa zákona zo dňa 28. októbra 1943, č. 139 Sl.z., o všeobecnom drahotnom prídavku a doplnení zákona č. 102/1943 Sl. z., v znení zákona zo dňa 22. decembra 1943, č. 169 Sl. z., mimoriadneho drahotného prídavku podľa nariadenia Slovenskej národnej rady zo dňa 16. mája 1945, č. 39 Sb. n. SNR, o dočasnej úprave platov štátnych zamestnancov, a zvláštneho prídavku podľa zákona zo dňa 1. júla 1937, č. 186 Sb., o úprave niektorých platových pomerov sudcov so zreteľom k úsporným opatreniam personálnym, v znení zákona zo dňa 28. februára 1941, č. 40 Sl. z.

(2) Do prídavkov, ktoré boly poskytnuté k zachovaniu predošlých platov ako aj do doplňovacieho prídavku ženatých, započíta sa u zamestnancov, na ktorých sa vzťahujú ustanovenia zákona č. 144/1947 Sb. a tohto nariadenia, platové zvýšenie vyplývajúce z tohto nariadenia. Ostatné doterajšie prídavky preskúma minister financií v dohode s príslušným rezortným ministrom po vyjadrení povereníka financií a príslušného rezortného povereníka, či, po prípade do akej miery sú slučiteľné so sjednotením platových pomerov, prevedeným zákonom č. 144/1947 Sb., a týmto nariadením.

(1) Nové služné (nové činovné a pod.) sa určí, pokiaľ odseky 2 až 4 neustanovujú inak, podľa služobnej triedy (služobnej skupiny), platovej stupnice, platového stupňa a skupiny miest, ku ktorým zamestnanec patril v deň 1. januára 1947.

(2) U zamestnancov povýšených (ustanovených) v posledných šiestich rokoch pred 1. januárom 1947 alebo k tomuto dňu prevedie sa v prípadoch stanovených Ministerstvom financií zaradenie zamestnanca do stupňov platovej stupnice, dosiahnutej posledným povýšením (ustanovením) podľa pravidiel platných pre povýšenie (§ 17 ods. 4 až 6 platového zákona a obdobné ustanovenia) fiktívne ku dňu, ktorým posledné povýšenie (ustanovenie) nadobudlo účinnosti, avšak s finančnou účinnosťou od 1. januára 1947 tak, ako keby sa toto nariadenie bolo vzťahovalo na zamestnanca už v deň predchádzajúci dňu, kedy posledné povýšenie (ustanovenie) nadobudlo účinnosť.

(3) V ostatných prípadoch môže osobný úrad na odôvodnenú žiadosť zamestnanca previesť jeho zaradenie v súvislosti s posledným jeho povýšením (s určením služného pri prestupoch do iného služobného pomeru, prevedených podľa platového zákona) podľa zásad predchádzajúceho odseku, ak posledné povýšenie (prestup) nastalo počas účinnosti platového zákona, učiteľského zákona alebo zákona č. 105/1926 Sb.

(4) V prípadoch, v ktorých zamestnanec v pomocnej kancelárskej službe alebo zriadenec, po prípade remeselnícky zamestnanec v telekomunikačnej službe stavebnej a udržovacej a v dielenskej alebo automobilnej službe československej pošty, bol ustanovený pred 1. januárom 1947, avšak počas účinnosti platového zákona, úradníkom III. alebo IV. služobnej triedy, započíta sa zamestnancovi namiesto doby doteraz započítanej taká doba, aby v deň ustanovenia obdržal podľa pravidiel o povýšení v 7. platovej stupnici úradníckej fiktívne (s finančnou účinnosťou od 1. januára 1947) služné, ktoré by bol obdržal, keby sa bolo vzťahovalo toto nariadenie na zamestnanca už v deň predchádzajúci dňu, kedy ustanovenie úradníkom nadobudlo účinnosti. Ak bolo ustanovenie úradníkom prevedené priamo z II. platovej stupnice zamestnancov v pomocnej kancelárskej službe (zriadencov), treba za účelom zistenia doby, ktorá sa má započítať, najprv zjistiť podľa pravidiel platných pre povýšenie služné v I. platovej stupnici zamestnancov v pomocnej kancelárskej službe (zriadencov) a podľa toho stanoviť služné v 7. platovej stupnici úradníckej. Pri ďalšom povýšení prevedenom v úradníckej kategórii treba služné v platových stupniciach dosiahnutých povýšením nanovo zistiť a určiť podľa pravidiel platných pre povýšenie.

(1) Po úprave platov prevedenej podľa zákona č. 144/1947 Sb. a podľa tohto nariadenia nesmie zamestnanec na služobnom plate s pripočítaním platového prídavku podľa dekrétu prezidenta republiky zo dňa 20. augusta 1945, č. 58 Sb., o platovom prídavku štátnym a niektorým iným verejným zamestnancom, zvláštneho prídavku podľa zákona zo dňa 13. decembra 1945, č. 159 Sb., o zvláštnom prídavku štátnym a niektorým iným verejným zamestnancom, ako aj požívateľom štátnych odpočivných (zaopatrovacích) platov, v znení zákona zo dňa 2. apríla 1947, č. 69 Sb., a prípadného zvláštného prídavku podľa zákona zo dňa 12. apríla 1946, č. 103 Sb., o zvláštnych služobných prídavkoch sudcov z povolania a ostatných justičných zamestnancov, obdržať po srážke dane dôchodkovej menej, než koľko činil do 31. decembra 1946 jeho služobný plat spolu s mimoriadnym príspevkom (príplatkom ženatých) podľa zákona č. 40/1941 Sl. z. v znení nariadenia č. 219/1944 Sl. z., drahotným prídavkom podľa zákona č. 129/1942 Sl. z., v znení zákona č. 232/1942 Sl. z. a zákona č. 102/1943 Sl. z., všeobecným drahotným prídavkom podľa zákona č. 139/1943 Sl. z., v znení zákona č. 169/1943 Sl. z., mimoriadnym drahotným prídavkom podľa nariadenia Slovenskej národnej rady č. 39/1945 Sb. n. SNR, prípadným zvláštnym prídavkom podľa zákona č. 186/1937 Sb., v znení zákona č. 40/1941 Sl. z., ako aj zvláštnym prídavkom podľa zákona č. 159/1945 Sb., v znení zákona č. 69/1947 Sb., prípadným doplňovacím prídavkom ženatých (§ 193 platového zákona) a vyrovnávacím prídavkom (§ 196 platového zákona), a to po srážke penzijného príspevku a dane dôchodkovej. Prípadný rozdiel prislúcha ako vyrovnávací osobný prídavok, ktorý nepodlieha dani dôchodkovej (dani zo mzdy).

(2) Vyrovnávací osobný prídavok podľa predchádzajúceho odseku snižuje sa pri každom zvýšení služného (platu mu odpovedajúceho) o čiastku tohto zvýšenia, najviac však o čiastku, o ktorú platy stanovené podľa odseku 1 po nastalom zvýšení služného (platu mu odpovedajúceho) prevyšujú doterajšie platy.

(3) Ak sa zmení za účinnosti zákona č. 144/1947 Sb. a tohto nariadenia rodinný stav (počet rodinných príslušníkov), na ktorý (na ktorých) bol vzatý zreteľ pri stanovení vyrovnávacieho osobného prídavku, stanoví sa tento prídavok na dobu od prvého dňa nasledujúceho mesiaca tak, ako keby okolnosť zmenu privodivšia bola nastala dňa 31. decembra 1946.

(4) Ak vyrovnávací osobný prídavok nie je vyjadrený v korunách bez halierov, alebo nie je deliteľný dvanástimi, zaokrúhli sa na najbližšiu vyššiu čiastku v korunách deliteľnú dvanástimi.

(5) Prípadné nesrovnalosti, ktoré by na Slovensku vznikly úpravou platov, provedenou podľa zákona č. 144/1947 Sb. a podľa tohto nariadenia, u justičných zamestnancov, obzvlášť u ženatých, vyrovnajú sa osobnými prídavkami podľa § 148 ods. 4 platového zákona.

III. Ustanovenie o odpočivných (zaopatrovacích) platoch.

(1) Ustanovenia o povinnosti zamestnancov platiť penzijný príspevok strácajú účinnosť pre osoby, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie.

(2) Účinnosť strácajú tiež ustanovenia, podľa ktorých je započítanie určitej doby pre penzijné zaopatrenie podmienené zaplatením (doplatením) príslušných penzijných príspevkov (príspevkov, zvláštnych príspevkov), pokiaľ ide o započítanie doby strávenej za účinnosti tohto nariadenia. Ustanovenia o použití prevodných čiastok (poistného) zostávajú nedotknuté.

(1) Ustanovenia o drahotných prídavkoch, po prípade o mimoriadnom príspevku, pre zamestnancov vo výslužbe a pre pozostalých po zamestnancoch nevzťahujú sa na zamestnancov, na ktorých sa vzťahujú ustanovenia dielu I. až V. a ktorí vstúpia do výslužby počas jeho účinnosti a pre pozostalých po týchto zamestnancoch, ako i po zamestnancoch, ktorí zomrú v činnej službe za účinnosti tohto nariadenia.

(2) Celkové odpočivné (zaopatrovacie) platy nesmú však byť u zamestnancov a ich pozostalých nižšie, než aké by im prislúchaly, keby sa ustanovenia dielu I. až V. na zamestnancov nevzťahovaly; za tým účelom sčítá sa vdovská penzia s príspevkami na výchovu; prípadný rozdiel prislúcha ako prídavok k odpočivným (zaopatrovacím) platom.

(3) Ak sa zmení počet oprávnených rodinných príslušníkov, prevedie sa srovnanie odpočivných (zaopatrovacích) platov podľa predchádzajúceho odseku znova podľa zmeneného stavu.

(4) Ustanovenie odseku 1 platí primerane tiež pre príjemcov darov z milosti, penzií z milosti a odpočivných (zaopatrovacích) platov povolených podľa voľnej úvahy.

IV. Rôzne ustanovenia.

(1) Ak sa vzdá vydatá štátna zamestnankyňa, na ktorú sa vzťahuje platový (učiteľský) zákon alebo predpisy vydané podľa § 210 ods. 1 platového zákona, dobrovoľne služby, obdrží miesto prípadného iného odbytného za každý celý rok skutočnej služby započitateľnej pre výmeru odpočivných (zaopatrovacích) platov 15% penzijnej základne, najviac však štvornásobok penzijnej základne, ako odbytné.

(2) Poskytnutie odbytného vylučuje vydanie čiastok, stanovených predpismi o prestupoch v sociálnom poistení (zaopatrení), ako aj vrátenie penzijných príspevkov.

(1) Štátni zamestnanci v prípravnej (počiatočnej) službe, na ktorých sa vzťahuje platový (učiteľský) zákon alebo predpisy vydané podľa § 210 ods. 1 platového zákona, a ktorých služobný pomer bol rozviazaný podľa platných predpisov pre nedostatok spôsobilosti pre definitívne ustanovenie alebo pre nevyhovujúcu kvalifikáciu, obdržia pri inak bezúhonnom chovaní odbytné, ktoré činí:

ak bol služobný pomer rozviazaný v 1. služobnom roku, jednonásobok,

ak bol služobný pomer rozviazaný v 2. a 3. služobnom roku, dvojnásobok a

ak bol služobný pomer rozviazaný v ďalších služobných rokoch, trojnásobok

mesačnej čiastky posledne prislúchajúceho adjuta, po prípade posledne prislúchajúceho služobného platu bez výchovného.

(2) U zamestnancov, ktorí do prípravnej (počiatočnej) služby bezprostredne prestúpili z iného štátneho služobného pomeru, počíta sa do služobných rokov, rozhodných pre výšku odbytného, aj predchádzajúca služobná doba strávená v uvedenom pomere a v tomto pomere započitateľná pre zvýšenie platu.

(3) Ustanovenia predchádzajúcich odsekov platia obdobne aj pre sudcovských čakateľov, preložených do trvalej výslužby a pre čakateľov v súkromnoprávnom služobnom pomere (odsek 1), ktorých služobný pomer bol rozviazaný podľa príslušných predpisov bez ich viny výpoveďou, ako aj z iného dôvodu, než je uvedený v odseku 1, a ktorí rozviazaním služobného pomeru nenadobudli odpočivných (zaopatrovacích) platov.

(4) Odbytné podľa predchádzajúcich odsekov nepovažuje sa za odpočivný (zaopatrovací) plat, ani za odbytné podľa predpisov o prestupoch v sociálnom poistení (zaopatrení).

(1) Vydatá zamestnankyňa, ktorá vstúpila do trvalej výslužby podľa § 2 ods. 1 zákona zo dňa 28. septembra 1939, č. 246 Sl. z., o úprave služobného pomeru vydatých učiteliek ručných prác národných škôl a vydatých opatrovateliek, alebo podľa § 2 ods. 1 zákona zo dňa 5. júna 1940, č. 150 Sl. z., o úprave služobného pomeru vydatých štátnych zamestnankýň a o zmene niektorých ustanovení vládneho nariadenia č. 380/1938 Sb. o úsporných opatreniach personálnych, nadobudne nárok na odpočivný plat prvým dňom mesiaca nasledujúceho po dovršení 50. roku veku. Odpočivný plat sa vymeria z penzijnej základne prislúchajúcej v deň preloženia do výslužby a podľa služobnej doby započitateľnej k tomuto dňu.

(2) Ak zamestnankyňa uvedená v odseku 1 pred dovŕšením 50. roku veku a po rozluke, úmrtí manžela, po prípade ak prestane byť družkou (odsek 3), nebude mať príjem dosahujúci polovicu jej odpočivného platu, po prípade příslušnej najnižšej výmery výslužného, ak je táto vyššia, nadobudne nárok na výplatu čiastky doplňujúcej jej príjem na polovicu jej odpočivného platu, po prípade na príslušnú najnižšiu výmeru. Nárok na výplatu tejto čiastky zaniká koncom mesiaca, v ktorom sa zamestnankyňa znova vydá, po prípade stane sa družkou.

(3) Za družku podľa ustanovenia odseku 2 považuje sa osoba, ktorej príslušnosť k domácnosti je založená podľa príslušných ustanovení zákona o priamych daniach faktickým spolužitím.

(4) Nárok na odpočivný plat, nadobudnutý podľa § 13 zákona č. 40/1941 Sl. z. do dňa vyhlásenia tohto nariadenia, zostáva nedotknutý.

(1) Verejná alebo súkromná služobná doba (zamestnanie), predchádzajúca započítateľnej štátnej službe, môže byť v odôvodnených prípadoch celkom alebo čiastočne, najviac však v rozsahu piatich rokov, započítaná pre účely penzijného zaopatrenia štátneho zamestnanca a jeho pozostalých, a to príslušným povereníctvom v dohode s Povereníctvom financií podľa smerníc, ktoré vydá Ministerstvo financií; pritom môžu byť stanovené podmienky tohto započítania.

(2) Doteraz platné predpisy, upravujúce započítanie určitej doby pre účely štátneho penzijného zaopatrenia, zostávajú nedotknuté.

(1) Veková hranica stanovená pre nárok na preloženie do trvalej výslužby (§ 79 ods. 2 služobnej pragmatiky a obdobné predpisy) stanoví sa na 62. rok veku.

(2) Preloženie do výslužby kladie sa naroveň provizionovaniu alebo zrušeniu služobného pomeru bez ujmy nároku na odpočivné (zaopatrovacie) platy.

(1) Pomocným zriadencom, ktorí svojím jednaním alebo osobným chovaním v službe alebo mimo nej porušia povinnosti vyplývajúce zo služobného pomeru, ak porušenie nie je takej povahy, že by bolo nutné vysloviť prepustenie podľa § 29 vládneho nariadenia č. 114/1926 Sb., uložia sa služobné tresty administratívnou cestou.

(2) Porušenie povinností stíha sa poriadkovými alebo disciplinárnymi trestami podľa toho, či ide o neporiadok, alebo či porušenie povinností je služobným prečinom, ktorý vzhľadom na spôsob alebo závažnosť, opakovanie alebo na iné priťažujúce okolnosti, treba trestať prísnejšie.

I. Poriadkovými trestami sú:

1. ústna výstraha;

2. písomná výstraha;

3. peňažitá pokuta, ktorá však nesmie prevyšovať v jednotlivom prípade tridsiaty diel mesačnej čiastky denného platu, ktorá zodpovedá penzijnej základni; pokuta nesmie byť uložená v tom istom mesiaci častejšie ako trikrát.

II. Disciplinárnymi trestami sú:

1. písomná výtka;

2. vylúčenie zvýšenia denného platu na dobu jedného až šesť polročí;

3. sníženie mesačnej čiastky onej čiastky denného platu, ktorá zodpovedá penzijnej základni, najviac o 25% na dobu jedného až šesť polročí;

4. preloženie do výslužby s výslužným sníženým najviac o 25%, ak zamestnanec má aspoň desať rokov započitateľných pre nárok na zaopatrovacie platy; takéto preloženie do výslužby z trestu môže sa stať na určitý čas alebo na trvalo. Po uplynutí doby stanovenej v rozhodnutí zamestnanec je povinný na úradnú výzvu nastúpiť službu. Doba strávená vo výslužbe z trestu nie je započitateľná pre zvýšenie denného platu.

(3) Nemožno uložiť niekoľko disciplinárnych trestov súčasne; trest poriadkový nevylučuje však súčasný trest disciplinárny.

(1) Poriadkové tresty ukládá bezprostredný predstavený alebo prednosta služobného, po prípade nadriadeného úradu, disciplinárne tresty úrad povolaný k ustanoveniu zamestnanca. Pred služobne-trestným opatrením nech je daná zamestnancovi príležitosť, aby sa ospravedlnil z obvinenia.

(2) Rozhodnutie o učinenom disciplinárnom opatrení s poučením o opravných prostriedkoch treba zamestnancovi doručiť vždy písomne.

(3) Postihnutý môže si sťažovať (§ 62 vládneho nariadenia č. 114/1926 Sb.) proti uloženiu poriadkového alebo disciplinárneho trestu, pokiaľ nebol vyslovený ústredným úradom, do 15 dní u nadriadeného úradu. Sťažnosť proti uloženiu disciplinárneho trestu má odkladný účinok. Rozhodnutie nadriadeného úradu o uložení poriadkového trestu je konečné.

(1) Ak bola uvalená na zamestnanca väzba, sprostí ho prednosta služobného, po prípade nadriadeného úradu, ihneď služby. Sprostenie môže byť i vtedy prevedené, ak je nutné so zreteľom na spôsob alebo veľkosť služobného prečinu zamestnancovi kladeného za vinu alebo z iných dôležitých dôvodov. Sprostenie treba odvolať, ak nie sú tu dôvody pre jeho ďalšie trvanie.

(2) Po dobu sprostenia od vykonávania služby vypláca sa zamestnancovi polovica jeho služobného platu, polovica platového prídavku podľa dekrétu č. 58/1945 Sb. a polovica zvláštneho prídavku podľa zákona č. 159/1945 Sb., v znení zákona č. 69/1947 Sb.

(3) Ak nedošlo k prepusteniu zo služby (§ 29 vládneho nariadenia č. 114/1926 Sb.) alebo k preloženiu do výslužby z trestu (§ 57 ods. 2 č. II. bod 4), možno v prípade zreteľa hodných okolností dodatočne povoliť úplné alebo čiastočné vyplatenie zadržanej časti služobných príjmov. Ak bol obvinený uznaný nevinným alebo potrestaný iba poriadkovým trestom, treba mu dodatočne vyplatiť zadržanú časť služobných príjmov, ak tomu nie sú na prekážku nijaké donucujúce predpisy.

(4) Doba, po ktorú bol uložený zamestnancovi disciplinárny trest podľa § 57 ods. 2 č. II. bod 2 alebo 3, ako aj doba sprostenia od vykonávania služby (odsek 1) nezapočítavá sa pre zvýšenie denného platu, ak bol zamestnanec potrestaný disciplinárnym trestom.

Ustanovenia §§ 57 až 59 platia obdobne pre pomocných zamestnancov v telekomunikačnej službe stavebnej a udržovacej a v dielenskej alebo automobilnej službe Československej pošty (vládne nariadenie č. 16/1927 Sb.), pre poštových pomocníkov a poštových poslov (vládne nariadenie č. 17/1927 Sb.), pre pomocných ošetrovateľov v civilných štátnych ústavoch liečebných a humanitných (vládne nariadenie č. 22/1927 Sb.) a pre nižšie pomocné orgány cestné, mostné a vodné v odbore Ministerstva techniky a Ministerstva pôdohospodárstva (vládne nariadenie č. 133/1928 Sb. a č. 149/1930 Sb.).

Ustanovenie § 15 v súvislosti s § 49 ods. 1 vládneho nariadenia zo dňa 21. decembra 1938, č. 380 Sb., o úsporných opatreniach personálnych, platí tiež v prípadoch upravených v ustanoveniach §§ 57 až 60 tohto nariadenia.

V. Vymedzenie osobného dosahu.

Ustanovenia §§ 45 a 46 nevzťahujú sa na štátnych obecných (mestských) a obvodných lekárov a na štátnych obvodných zverolekárov. Ustanovenia §§ 45 až 51 nevzťahujú sa na gážistov vojenských a sboru národnej bezpečnosti a na príslušníkov finančnej stráže a sboru uniformovanej väzeňskej stráže.

Ustanovenia dielu I. až V. s výnimkou ustanovení §§ 45, 46 a 54 platia len pre zamestnancov, ktorí boli dňa 1. januára 1947 v činnej službe, alebo ktorí budú neskoršie ustanovení, po prípade reaktivovaní.

Diel VI.

Ustanovenia dielu I., II., IV. a V. platia primerane pre zamestnancov sväzkov územnej samosprávy, ako aj pre zamestnancov ich alebo nimi spravovaných ústavov, podnikov, fondov a zariadení, ktorých služobné a platové pomery sú upravené podľa obdoby platového zákona alebo predpisov podľa neho vydaných.

Diel VII.

A. Požívatelia odpočivných (zaopatrovacích) platov vyplácaných zo štátnych prostriedkov alebo z prostriedkov ústavov, podnikov a fondov štátnych alebo štátom spravovaných.

(1) Požívateľom odpočivných (zaopatrovacích) platov vyplácaných zo štátnych prostriedkov alebo z prostriedkov ústavov, podnikov a fondov štátnych alebo štátom spravovaných a zamestnancom na dovolenej s čakateľným, na ktorých sa nevzťahuje ustanovenie § 51 ods. 1 tohto nariadenia alebo ustanovenie čl. V. § 1 ods. 1 zákona zo dňa 16. mája 1946, č. 139 Sb., ktorým sa dočasne upravujú platové a niektoré služobné pomery vojenských a četníckych gážistov, po prípade obdobné ustanovenia vydané podľa § 3 dekrétu č. 86/1945 Sb. alebo § 2 dekrétu č. 94/1945 Sb., prislúcha namiesto mimoriadneho príspevku podľa § 12 ods. 2 zákona č. 40/1941 Sl. z. a drahotného prídavku podľa § 3 zákona č 129/1942 Sl. z. v znení čl. I zákona č.. 102/1943 Sl. z. a čl. I. zákona č. 169/1943 Sl. z. k výslužnému (čakateľnému), k vdovskej penzii a sirotskej penzii, drahotný prídavok, ktorý činí:

u požívateľovvýslužného (čakateľného) vdovskej penzie sirotskej penzie Kčs ročne7.800 6.000 4.200

(2) Drahotný prídavok neprislúcha k čiastke odpovedajúcej odpočivnému (zaopatrovaciemu) platu, vyplácanej podľa ustanovenia § 83 ods. 1. V prípadoch §§ 84, 85 a 87 prislúcha drahotný prídavok iba k odpočivnému (zaopatrovaciemu) platu týmito ustanoveniami v zásade nedotknutému.

(3) Požívateľom darov a penzií z milosti a odpočivných (zaopatrovacích) platov povolených podľa voľnej úvahy, na ktorých sa nevzťahuje ustanovenie § 51 ods. 4 tohto nariadenia alebo ustanovenie čl. V. § 1 ods. 4 zákona č. 139/1946 Sb., po prípade obdobné ustanovenia vydané podľa § 3 dekrétu č. 86/1945 Sb. alebo § 2 dekrétu č. 94/1945 Sb., prislúcha namiesto doterajšieho drahotného prídavku podľa predpisov uvedených v odseku 1 jednotný drahotný prídavok 2.400 Kčs ročne.

(4) Z prídavkov podľa odsekov 1 a 3 vymeriava sa poistné podľa zákona zo dňa 18. decembra 1941, č. 270 Sl. z., o nemocenskom poistení verejných zamestnancov.

(1) Vojenským a četníckym dôstojníkom a čakateľom (vojenským gážistom v hodnostných triedach a čakateľom, četníckym gážistom v hodnostných triedach, hlavným strážmajstrom-veliteľom staníc, po prípade okresov a hlavným strážmajstrom konajúcim rovnocennú službu četnícku), trvale neschopným vojenskej (četníckej) služby, prislúcha namiesto doterajšieho prídavku za zranenie (§ 67 zákona zo dňa 17. februára 1922, č. 76 Sb., o vojenských zaopatrovacích požitkoch, v znení zákona zo dňa 1. júna 1944, č. 60 Sl. z., a § 37 zákona zo dňa 4. júla 1923, č. 153 Sb., ktorým sa upravujú niektoré služobné pomery četníctva a niektoré četnícke požitky, najmä odpočivné a zaopatrovacie), trvale prídavok za zranenie podľa následkov zranenia (poruchy zdravia) v tejto ročnej výmere:

a) ak stratili bez vlastnej úmyselnej viny spôsobilosť k vojenskej (četníckej) službe zranením alebo ťažkou poruchou zdravia, spôsobenou pri vykonávaní činnej služby alebo zvláštnosťami vojenskej (četníckej) služby a nemajú z jedného a toho istého dôvodu nárok na vyššiu výmeru1.800 Kčs,ak za okolností uvedených pod písm. a)b) stratili jednu ruku alebo nohu, obe ruky alebo nohy, ale môžu ešte používať laketných a kolenných klbov, za každú končatinu3.600 Kčs,c) oslepli na jedno oko4.800 Kčs,d) stratili celé horné alebo dolné končatiny alebo obe horné alebo dolné končatiny,: alebo utrpeli ťažké poškodenia, ktoré nie sú zvlášť uvedené pod písm. b) až g), ale u ktorých sníženie schopnosti k primeranému občianskému povolaniu, spôsobené zranením alebo poruchou zdravia, rovná sa sníženiu tejto schopnosti, spôsobenému stratou celej hornej alebo dolnej končatiny alebo poruchou zdravia tohto stupňa, za každú končatinu6.000 Kčs,e) ohluchli na obidve uši, alebo stratili reč7.200 Kčs,f) oslepli na obidve oči, alebo sa stali tak slabozrakými, že môžu iba rozoznávať veľké predmety len na najbližšiu vzdialenosť, alebo rozlišovať svetlo od tmy.....10.800 Kčs,g) sú úplné ochrnutí alebo bezmocní tak, že stále potrebujú pomoc, ošetrenie a obsluhu inej osoby12.000 Kčs.

(2) Ostatným vojenským a četníckym gážistom prislúcha za rovnakých predpokladov namiesto doterajšieho prídavku za zranenie podľa § 68 zákona č. 76/1922 Sb., po prípade § 38 zákona č. 153/1923 Sb., prídavok za zranenie v tejto ročnej výmere:

v prípadoch podľa ods. 1, písm. a) 1.080 Kčs, v prípadoch podľa ods. 1, písm. b) 1.440 Kčs, v prípadoch podľa ods. 1, písm. c) 1.920 Kčs, v prípadoch podľa ods. 1, písm. d) 2.400 Kčs, v prípadoch podľa ods. 1, písm. e) 2.880 Kčs, v prípadoch podľa ods. 1, písm. f) 4.320 Kčs, v prípadoch podľa ods. 1, písm. g) 4.800 Kčs.

(3) Ak prislúchajú jednej osobe dva alebo viac prídavkov za zranenie podľa ustanovení odseku 1 alebo 2, nesmie ich úhrn prevyšovať u osôb, na ktoré sa vzťahuje odsek 1, 12.000 Kčs a u osôb, na ktoré sa vzťahuje odsek 2, 4.800 Kčs.

(4) V prípadoch hodných zvláštneho zreteľa, najmä ak sa objavily následky zranenia (poruchy zdravia) po lehote uvedenej v § 69 ods. 2 zákona č. 76/1922 Sb., po prípade v § 39 ods. 2 zákona č. 153/1923 Sb., môže Ministerstvo národnej obrany, a ak ide o četníckych gážistov, Povereníctvo vnútra, vecne prejednať i žiadosti o prídavok za zranenie podané po tejto lehote.

(5) Predvojnovým invalidom z počtu mužstva, ktorým prislúcha prídavok za zranenie podľa ustanovení §§ 91 až 93 zákona zo dňa 27. decembra 1875, č. 158 r. z. (§ 102 zákona č. 76/1922 Sb. a § 18 zákona č. 60/1944 Sl. z.), priznáva sa namiesto doterajšieho prídavku za zranenie v čiastke 600 Kčs prídavok za zranenie v čiastke 720 Kčs, namiesto prídavku v čiastke 1.200 Kčs prídavok v čiastke 1.440 Kčs a namiesto prídavku 1.800 Kčs prídavok 2.160 Kčs ročne.

Výmery osobných prídavkov, priznaných československým vojenským gážistom (čakateľom) výslovne namiesto prídavkov za zranenie a výmery prídavkov k penzii z milosti miesto prídavkov za zranenie, upravujú sa podľa §§ 67 až 69 zákona č. 76/1922 Sb. a podľa § 66 tohto nariadenia. Pre tieto osoby platia obdobne ustanovenia §§ 71 až 73 zákona č. 76/1922 Sb.

Osobám uvedeným v §§ 10 a 11 zákona zo dňa 22. decembra 1924, č. 288 Sb., ktorým sa menia niektoré predpisy o zaopatrovacích požitkoch vojenských osôb a pozostalých po nich, vymeria sa prídavok za zranenie a osobný prídavok, priznaný výslovne namiesto prídavku za zranenie, podľa ustanovení §§ 67 až 69 zákona č. 76/1922 Sb. a podľa § 66 tohto nariadenia. Pre tieto osoby platia obdobne ustanovenia §§ 71 až 73 zákona č. 76/1922 Sb.

Vojnový prídavok podľa § 74 zákona č. 76/1922 Sb. činí v prípadoch uvedených pod písm. a) tohto paragrafu 1.800 Kčs ročne a v prípadoch uvedených pod písm. b) 1.200 Kčs ročne.

Ministerstvo národnej obrany môže vecne prejednať i žiadosti o vojnový prídavok podané po lehote, stanovenej v § 75 zákona č. 76/1922 Sb., ak ide o prípad zvláštneho zreteľa hodný, obzvlášť ak sa objavily následky zdravotných porúch, ktoré boly zavinené vojnou a sú príčinou neschopnosti k vojenskej službe, po uvedenej lehote.

Ustanovenie § 73 zákona č. 76/1922 Sb. platí tiež pre vojnový prídavok.

Na osoby, na ktoré sa vzťahuje ustanovenie § 98 zákona č. 76/1922 Sb., vzťahujú sa tiež ustanovenia §§ 74 a 75 toho istého zákona a ustanovenia §§ 69 až 71 tohto nariadenia.

Zvýšenie výslužného podľa § 18 zákona č. 76/1922 Sb. možno požadovať i po desiatich rokoch od priznania prvotného výslužného.

(1) Nárok na výslužné podľa § 23 zákona č. 76/1922 Sb. treba zistiť superarbitračným konaním a uplatniť najneskôr do piatich rokov po vystúpení z poslednej činnej služby vojenskej, po prípade u osôb, ktorým bol nárok na výslužné podľa superarbitračného konania odoprený, do troch rokov odo dňa, v ktorom bol gážista (čakateľ) posledne predstavený superarbitračnej komisii. V prípadoch hodných zvláštneho zreteľa, obzvlášť ak sa objavila porucha (poškodenie) zdravia po lehotách uvedených v predchádzajúcej vete, môže Ministerstvo národnej obrany vecne prejednať aj žiadosti o výslužné, podané po týchto lehotách.

(2) Ustanovenie § 23 zákona č. 76/1922 Sb. platí aj pre osoby, na ktoré sa vzťahuje ustanovenie § 98 tohto zákona; neplatí však pre ne ustanovenie § 24 toho istého zákona.

Vojenský gážista (čakateľ) v zálohe, ako aj vdova a siroty (schovanci) po ňom (§§ 24, 45 a 57 zákona č. 76/1922 Sb.), majú nárok na vojenské zaopatrovacie platy bez obmedzenia stanoveného v uvedených paragrafoch.

(1) Ak zomrel štátny zamestnanec, ktorého manželstvo bolo rozlúčené bez viny alebo bez prevážnej viny manželky, môže príslušné povereníctvo v dohode s Povereníctvom financií povoliť podľa smerníc, ktoré vydá Ministerstvo financií, rozlúčenej manželke do odvolania príspevok na výživu až do výšky vdovskej penzie. Ak sa má povoliť príspevok na výživu vedľa zaopatrovacích platov, ktoré pozostalým prislúchajú podľa zákona, nesmie byť jeho povolením vcelku prekročená príslušná výmera výslužného zomrelého zamestnanca.

(2) Ustanovenie predchádzajúceho odseku platí obdobne, ak bolo manželstvo štátneho zamestnanca prehlásené za neplatné.

(3) Štátnymi zamestnancami podľa predchádzajúcich odsekov sa rozumejú osoby, ktoré sú účastné štátneho penzijného zaopatrenia.

(1) Pre štátne zaopatrovacie platy, ktorých požívanie je viazané nezaopatrenosťou oprávneného požívateľa, je rozhodným plné a čiastočné zaopatrenie.

(2) Plným zaopatrením sa rozumie:

a) nadobudnutie príjmov, ktoré dosahujú alebo prevyšujú súčet čiastky rozhodnej pre zaopatrenosť (§ 78) a čiastky príslušného základného zaopatrovacieho platu (bez príslušenstva). Sirotská penzia s prípadným prídavkom k sirotskej penzii (čl. I. § 9 ods. 2 zákona zo dňa 17. decembra 1919, č. 2 Sb. z roku 1920, o zmene niektorých ustanovení, upravujúcich penzijné nároky a vstup do výslužby ako aj o niektorých výhodách pre štátnych zamestnancov, a obdobné predpisy) sa pri tom rozdelia podľa hláv;

b) výdaj.

(3) Čiastočným zaopatrením sa rozumie nadobudnutie príjmov, ktoré síce prevyšujú čiastku rozhodnú pre zaopatrenosť (§ 78), nedosahujú však čiastky, pri ktorej nastáva plná zaopatrenosť.

(1) Čiastka rozhodná pre zaopatrenosť činí 7.200 Kčs ročne.

(2) Čiastka stanovená v odseku 1 platí s hľadiska predpisov o príspevku na výchovu a sirotskej penzii (platoch obdobných) len pre deti staršie 18 rokov; až do dovŕšenia 18. roku veku považujú sa deti s hľadiska uvedených predpisov za nezaopatrené bez ohľadu na vlastný príjem.

(1) Príjmami podľa § 77 ods. 2 písm. a) a ods. 3 sa rozumejú akékoľvek príjmy v peniazoch a akékoľvek príjmy vecné. Ak ide však o zákonné príspevky na výchovu a sirotskú penziu, nepripočíta sa k príjmu – pokiaľ tieto platy nie sú viazané tiež nemajetnosťou oprávneného – výnos vlastného majetku.

(2) Vecné príjmy sa ocenia:

a)hodnota bytu20%b)hodnota úplnej stravy 40%c)hodnota odevu a bielizne 20%d)hodnota ostatných životných potrieb 20%

čiastky, při ktorej nastává plná zaopatrenosť.

(3) Od hrubých príjmov sa odpočítajú len také výdavky, ktoré sú v bezprostrednej súvislosti s prameňom príjmov, ako sú pri príjmoch so služobného pomeru poistné, po prípade príspevky (poistné príspevky) podľa zákonov o verejnoprávnom sociálnom poistení, po prípade zaopatrenie, pri samostatnom povolaní výdavky prevodzovacie a udržovacie.

(4) Príjmy, pokiaľ netrvajú po celý rok alebo ktorých výška behom roku sa mení, je treba stanoviť pre príslušné obdobie čiastkou ročnou.

(1) Po dobu plnej zaopatrenosti spočíva nárok na zákonné príspevky na výchovu a sirotskú penziu, pokiaľ tento nárok podľa iných všeobecne platných predpisov nezanikne vôbec. Ostatné zaopatrovacie platy či zákonné alebo z milosti a podľa voľnej úvahy, pokiaľ sú viazané nezaopatrenosťou oprávneného, zanikajú dosiahnutím plnej zaopatrenosti.

(2) Po dobu čiastočnej zaopatrenosti snižujú sa zaopatrovacie platy uvedené v predchádzajúcom odseku, pokiaľ z iného dôvodu nezaniknú celkom, o čiastku, o ktorú príjem spôsobujúci čiastočnú zaopatrenosť prevyšuje čiastku rozhodnú podľa § 78 ods. 1. Drahotný prídavok sa snižuje v pomere, v akom sa snižuje zaopatrovací plat.

(3) Pri zániku alebo spočívaní nároku na zaopatrovací plat podľa odseku 1 zastavuje sa zaopatrovací plat koncom mesiaca, v ktorom nastala skutočnosť zánik alebo spočívanie nároku spôsobivšia; ak nastala taká skutočnosť prvého dňa v mesiaci, koncom mesiaca predchádzajúceho. Pri oživnutí alebo zmene nároku na zaopatrovací plat podľa predchádzajúcich odsekov prislúcha zaopatrovací plat (nový zaopatrovací plat) od prvého dňa mesiaca, ktorý bezprostredne nasleduje po skutočnosti oživnutie alebo zmenu nároku spôsobivšej; ak nastala taká skutočnosť prvého dňa v mesiaci, už od tohoto dňa.

(1) K opatreniam podľa §§ 77 až 80 je príslušný úrad, ktorého likvidujúci orgán prevádza výplatu zaopatrovacích platov (úrad vyplácajúci).

(2) Príjemci zaopatrovacích platov (§ 77 ods. 1) sú povinní včas oznámiť vyplácajúcemu úradu (odsek 1) všetky skutočnosti rozhodné pre zaopatrenosť a pri výplate zaopatrovacích platov podať prehlásenie, či nezaopatrenosť trvá. Zanedbanie tejto povinnosti alebo nesprávne údaje sú trestné podľa všeobecných predpisov trestných.

Zvláštne predpisy o výchovnom (§ 160 platového zákona a predpisy obdobné) zostávajú nedotknuté.

(1) Požívateľ štátneho odpočívneho platu, ktorý je štátnym zamestnancom v činnej službe, v ktorej je účastný penzijného zaopatrenia, stráca nárok na štátny odpočivný plat dňom 31. júla 1945 a ak je ustanovený v služobnom pomere za účinnosti tohto nariadenia, dňom predchádzajúcim dňu, od ktorého prislúcha plat z činnej služby. Pokiaľ by úhrnné odpočivné platy prislúchaly vyššou čiastkou, než činní úhrnný plat z činnej služby, prislúcha po dobu činnej služby rozdiel. Ak nepresahuje úhrnný plat z činnej služby 48.000 Kčs ročne, vypláca sa čiastka odpovedajúca odpočivnému platu do takej výšky, pokiaľ úhrn oboch platov s prípadným rozdielom podľa vety druhej, neprekročí uvedenú hranicu.

(2) Ak nedosiahne taký zamestnanec pri skončení činnej služby, uvedenej v odseku 1, nároku na odpočivný plat z tejto služby, nadobúda opäť nároku na zaniklý odpočivný plat; inak je doba rozhodná pre predchádzajúce výslužné (bez doby pripočítanej podľa § 62 služobnej pragmatiky a obdobných ustanovení) doterajšou mierou započitateľná pre nárok na výslužné a jeho výmeru zo služobného pomeru uvedeného v odseku 1. Odpočivné platy z tohto služobného pomeru nesmú však byť vymerané čiastkou nižšou než odpočivné platy zaniklé.

(3) Ustanovenie odseku 1 platí obdobne pre požívateľku štátneho vdovského zaopatrovacieho platu. Pri skončení činnej služby nadobúda táto požívateľka opäť nároku na zaniklý vdovský zaopatrovací plat. Pre jeho výplatu platí ustanovenie § 87.

(4) Ak zanikne nárok na štátny vdovský zaopatrovací plat podľa odseku 3, neposudzujú sa preto s hľadiska penzijných predpisov nezaopatrené deti ako deti na roveň postavené deťom úplne osirelým.

(1) Požívateľ štátneho odpočivného platu, ktorý má viac než jeden taký plat, má od 1. augusta 1945 nárok len na jeden z nich podľa vlastnej voľby, ostatné nároky zanikajú; dokiaľ nebude voľba vykonaná, treba vyplácať odpočivný plat najvyšší.

(2) Ak si zvolí odpočivný plat, ktorý vyplýva z poslednej služby, treba tento odpočivný plat znovu vymerať podľa príslušných predpisov tak, že sa k dobe pre jeho výmeru rozhodnej pripočíta doba, ktorá bola rozhodná pre výmeru zaniklého odpočivného platu.

(3) Zánikom odpočivných platov nesmú celkové odpočivné platy klesnúť pod sumu 36.000 Kčs ročne.

(1) Ustanovenia § 84 ods. 1 a 3 platia obdobne tiež pre požívateľov štátnych zaopatrovacích platov s odchýlkou, že hranica stanovená v odseku 3 sa určuje čiastkou 27.600 Kčs ročne pre vdovské platy a čiastkou 13.800 Kčs ročne pre platy sirotské (sirôt obojstranne osirelých).

(2) Pozostalým po osobách, na ktorých sa vzťahujú ustanovenia §§ 83 a 84, vymerajú sa zaopatrovacie platy tak, ako keby týchto ustanovení nebolo; na takto vymerané zaopatrovacie platy vzťahujú sa potom ustanovenia predchádzajúceho odseku a § 90. Úmrtné (pohrabné) prislúcha však len raz, a to vo výmere pre pozostalých najpriaznivejšej.

Doby započitateľné pre nárok na odpočivné (zaopatrovacie) platy alebo ich výmeru môžu byť zhodnotené len raz.

(1) Ak má alebo nadobudne niekto nárok na štátny odpočivný plat a zároveň na štátny zaopatrovací plat, vypláca sa plat vyšší a výplata nižšieho platu sa zastaví dňom 31. júla 1945, po prípade dňom, kedy sa tieto nároky stretnú. Zastavením výplaty nesmú celkové odpočivné (zaopatrovacie) platy klesnúť pod čiastku 36.000 Kčs ročne.

(2) Ak sa zastaví podľa predchádzajúceho odseku výplata štátneho zaopatrovacieho platu, nepovažujú sa preto s hľadiska penzijných predpisov nezaopatrené deti ako deti na roveň postavené deťom úplne osirelým.

(1) Ak má požívateľ (požívateľka) štátneho odpočivného (zaopatrovacieho) platu vedľa tohto platu ešte iný verejný odpočivný (zaopatrovací) plat (§ 92 ods. 2), po prípade niekoľko takých platov, snižuje sa výplata štátneho odpočivného (zaopatrovacieho) platu o polovicu nižšieho platu (ak sú rovnakej výšky o polovicu ktoréhokoľvek), po prípade týmto spôsobom toľkokrát, koľko má požívateľ uvedených platov.

(2) Snížením výplaty podľa odseku 1 nesmie úhrn nesnížených i snížených platov klesnúť pod čiastku 36.000 Kčs ročne, ktorá čiastka sa zvyšuje o prípadné výchovné prislúchajúce k štátnemu odpočivnému (zaopatrovaciemu) platu.

(1) Ak má požívateľ (požívateľka) štátneho odpočivného (zaopatrovacieho) platu vedľa tohto platu zárobkový príjem podrobený dani dôchodkovej (dani zo mzdy), snižuje sa výplata štátnych odpočivných (zaopatrovacích) platov o jednu tretinu zárobkového príjmu. Toto sníženie nesmie presahovať polovicu odpočivných (zaopatrovacích) platov a nesmie ním klesnúť úhrn odpočivných (zaopatrovacích) platov a zárobkového príjmu pod čiastku 84.000 Kčs ročne, ktorá čiastka sa zvyšuje o prípadné výchovné prislúchajúce k odpočivnému (zaopatrovaciemu) platu.

(2) Honoráre za literárne a umelecké diela chránené autorským právom, nie sú zárobkovým príjmom podľa ustanovenia tohto paragrafu.

(3) Až do právoplatného vymerania dane dôchodkovej prevedie sa sníženie výplaty štátneho odpočivného (zaopatrovacieho) platu dočasne.

Príspevky na výchovu posudzujú sa podľa §§ 83 a 85 až 89 ako samostatné zaopatrovacie platy oddelene od zaopatrovacích platov vdovských; nevzťahuje sa však na ne ustanovenie § 85 ods. 1 o hranici príjmov.

Odpočivnými platmi podľa §§ 83, 84 a 86 až 89 rozumejú sa odpočivné a zaopatrovacie platy z vlastného služobného pomeru; zaopatrovacími platmi podľa §§ 83 a 85 až 90 rozumejú sa zaopatrovacie platy odvodené od inej osoby.

(1) Štátnymi odpočivnými (zaopatrovacími) platmi podľa §§ 83 až 91 rozumejú sa akékoľvek odpočivné (zaopatrovacie) platy vyplácané zo štátnych prostriedkov alebo z prostriedkov ústavov, podnikov a fondov štátnych alebo štátom spravovaných, a to jak základné odpočivné (zaopatrovacie) platy - či už zákonné alebo podľa voľnej úvahy - tak aj ich všetky príslušenstva (výchovné, doplňovací prídavok ženatých, vyrovnávacie prídavky, drahotné prídavky a pod.) s výnimkou jednorázových dávok, ako aj prídavku za zranenie podľa zákonov č. 76/1922 Sb. a 153/1923 Sb. a §§ 66 až 68 tohto nariadenia a vojnového prídavku podľa zákona č. 76/1922 Sb. a §§ 69 až 72 tohto nariadenia.

(2) Inými verejnými odpočivnými (zaopatrovacími) platmi rozumejú sa akékoľvek odpočivné (zaopatrovacie) platy

a) učiteľských osôb, na ktoré sa vzťahuje učiteľský zákon, a ich pozostalých,

b) vyplácané z prostriedkov nútených sväzkov územných, ústavov, podnikov a fondov týchto sväzkov alebo týmito sväzkami spravovaných,

a to v rozsahu stanovenom v odseku 1.

K opatreniam podľa §§ 83 až 85 a 87 až 89 je príslušný úrad, ktorého likvidujúci orgán prevádza výplatu odpočivných (zaopatrovacích) platov. V ostatnom platí ustanovenie § 151 platového zákona alebo ustanovenia obdobné.

B. Požívatelia odpočivných (zaopatrovacích) platov vyplácaných z prostriedkov nútených sväzkov územných, ústavov, podnikov a fondov týchto sväzkov alebo týmito sväzkami spravovaných.

Ustanovenia §§ 83 až 93 platia obdobne pre požívateľov odpočivných (zaopatrovacích) platov vyplácaných z prostriedkov nútených sväzkov územných, ústavov, podnikov a fondov týchto sväzkov alebo týmito sväzkami spravovaných; ustanovenia §§ 77 až 82 platia pre týchto požívateľov, ak je ich zaopatrenie upravené podľa obdoby predpisov štátneho penzijného zaopatrenia.

Diel VIII.

Prípadné preplatky vzniklé prevedením tohto nariadenia na služobných alebo odpočivných (zaopatrovacích) príjmoch do 31. augusta 1947 sa odpúšťajú.

(1) Ustanovenia dielu VII. s výnimkou ustanovení §§ 77 až 82, nadobúdajú účinnosti dňom 1. augusta 1945. Ustanovenia §§ 56 až 61 a § 81 ods. 2 nadobúdajú účinnosti dňom vyhlásenia. Ostatné ustanovenia nadobúdajú účinnosti dňom 1. januára 1947.

(2) V dobe od 1. decembra 1945 do 31. decembra 1946 platí ako hranica rozhodná pre zaopatrenosť podľa predpisov o výchovnom a zaopatrovacích platoch osôb, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, čiastka 7.200 Kčs ročne.

(3) V dobe uvedenej v odseku 2 posudzujú sa vydaté štátne zamestnankyne, ktorých manžel bol zárobkove činným alebo poberal odpočivné (zaopatrovacie) platy alebo dôchodky z verejnoprávneho sociálneho poistenia, s hľadiska predpisov o mimoriadnom príspevku podľa zákona č. 40/1941 Sl. z., v znení nariadenia č. 219/1944 Sl. z., a o drahotnom prídavku podľa zákona č. 129/1942 Sl. z., v znení zákona č. 232/1942 Sl. z., rovnako ako zamestnanci slobodní; ak nebol manžel zárobkove činný, ani nepoberal odpočivné (zaopatrovacie) platy alebo dôchodky z verejnoprávneho sociálneho poistenia, posudzujú sa rovnako ako zamestnanci ženatí. Opatrenia prevedené podľa § 14 zákona č. 40/1941 Sl. z. zostávajú nedotknuté, pokiaľ sú pre zamestnankyne výhodnejšie.

(4) Ustanovenia §§ 67, 68 a 71, pokiaľ sa nimi v súvislosti s ustanovením § 73 zákona č. 76/1922 Sb. vylučuje zo zabavenia u osôb, na ktoré sa vzťahujú tieto ustanovenia, prídavok za zranenie a vojnový prídavok, platia pred dňom nadobudnutia účinnosti zákona zo dňa 5. marca 1947, č. 47 Sb., o exekúcii na pracovný príjem a príjmy postavené mu na roveň (zákona o exekúcii na platy), len pre zvýšenie uvedených prídavkov, stanovené týmto nariadením, po prípade pre prídavky podľa tohto nariadenia novo nadobudnuté.

(5) Toto nariadenie vykonajú všetci členovia vlády.

Gottwald v. r.

Dr. Zenkl v. r.

Dr. Šrámek v. r.

Ursíny v. r.

Fierlinger v. r.

Široký v. r.

arm. gen. Svoboda v. r.

Dr. Ripka v. r.

Nosek v. r.

Dr. Dolanský v. r.

Dr. Stránský v. r.

Dr. Drtina v. r.

Kopecký v. r.

Laušmann v. r.

Ďuriš v. r.

Zmrhal v. r.

Dr. Pietor v. r.

Ing. Kopecký v. r.

Hála v. r.

Dr. Nejedlý v. r.

Dr. Procházka v. r.

Majer v. r.

Dr. Franek v. r.

Dr. Clementis v. r.,

tiež za ministra Masaryka

Lichner v. r.